–

španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun a J. L. Buendía Sierra, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 23 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 2019, s. 18, ďalej len „smernica o reštrukturalizácii a insolvencii“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi dvoma fyzickými osobami, ktoré sa stali platobne neschopnými (ďalej len „dlžníci“), a Agencia Estatal de la Administración Tributaria (Daňová správa, Španielsko) (ďalej len „AEAT“) vo veci žiadosti o oddlženie podanej týmito dlžníkmi počas konkurzného konania, ktoré sa ich týka.

3

Podľa odôvodnení 1, 78 a 81 smernice o reštrukturalizácii a insolvencii:

…

…

4

Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Touto smernicou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

5

Článok 20 tejto smernice, nazvaný „Prístup k oddlženiu“, stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby podnikatelia v úpadku mali prístup aspoň k jednému konaniu, ktorý môže viesť k úplnému oddlženiu v súlade s touto smernicou.

Členské štáty môžu požadovať ukončenie obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo samostatnej zárobkovej činnosti, s ktorou dlhy podnikateľov v úpadku súvisia.

2.   Členské štáty, v ktorých je úplné oddlženie podmienené tým, že podnikateľ musí čiastočne splatiť dlh, zabezpečia, aby súvisiaca povinnosť splatiť dlh bola založená na individuálnej situácii podnikateľa a aby bola predovšetkým primeraná jeho zaistiteľnému alebo disponibilnému príjmu a majetku počas lehoty na oddlženie a zohľadňovala primeraný záujem veriteľov.

…“

6

Článok 23 tejto smernice, nazvaný „Výnimky“, v odseku 4 stanovuje:

„Členské štáty môžu vylúčiť určité kategórie dlhu z oddlženia alebo obmedziť prístup k oddlženiu, alebo stanoviť dlhšiu lehotu na oddlženie, ak sú takéto vylúčenia, obmedzenia či dlhšie lehoty riadne odôvodnené, napríklad pokiaľ ide o:

7

Článok 34 ods. 1 smernice o reštrukturalizácii a insolvencii stanovuje:

„1.   Členské štáty prijmú a uverejnia do 17. júla 2021 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, s výnimkou ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 28 písm. a), b) a c), ktoré sa prijmú a uverejnia do 17. júla 2024 a ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 28 písm. d), ktoré sa prijmú a uverejnia do 17. júla 2026. Bezodkladne oznámia [Európskej k]omisii znenie uvedených opatrení.

Členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou po uplynutí 17. júla 2021, s výnimkou ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 28 písm. a), b) a c), ktoré sa uplatňujú po uplynutí 17. júla 2024, a ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 28 písm. d), ktoré sa uplatňujú po uplynutí 17. júla 2026.“

8

Podľa článku 35 tejto smernice, ktorý stanovuje, že nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, uvedená smernica nadobudla účinnosť 16. júla 2019.

9

Real Decreto‑ley 1/2015 de mecanismo de segunda oportunidad, reducción de carga financiera y otras medidas de orden social (kráľovský zákonný dekrét č. 1/2015 o mechanizme druhej šance, znížení finančnej záťaže a iných opatreniach sociálneho charakteru) z 27. februára 2015 (BOE č. 51 z 28. februára 2015, s. 19058), ktorý bol bez zmeny zmenený na zákon č. 25/2015 z 28. júla 2015, zmenil Ley 22/2003 concursal (zákon č. 22/2003 o konkurze) z 9. júla 2003 (BOE č. 164 z 10. júla 2003, s. 26905) tak, že doň zaviedol nový článok 178a upravujúci možnosť využiť oddlženie. Týmto článkom 178a sa zaviedol režim, ktorý dotknutému dlžníkovi umožňuje rozhodnúť sa buď pre okamžité oddlženie (článok 178a ods. 3 bod 4), alebo pre odložené oddlženie podľa splátkového kalendára (článok 178a ods. 3 bod 5). Pokiaľ ide o túto druhú uvedenú možnosť, článok 178a ods. 5 bod 1 stanovoval:

„Oddlženie, ktoré môžu využiť dlžníci uvedení v odseku 3 bode 5, sa vzťahuje na neuspokojenú časť týchto pohľadávok:

1° Nezabezpečené a podriadené pohľadávky, ktoré sú ku dňu ukončenia konkurzného konania nesplatené, aj keď neboli prihlásené, s výnimkou verejnoprávnych pohľadávok a pohľadávok na výživnom.

…“

10

Real Decreto Legislativo 1/2020 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley Concursal (kráľovský legislatívny dekrét č. 1/2020, ktorým sa schvaľuje prepracované znenie zákona o konkurze) z 5. mája 2020 (BOE č. 127 zo 7. mája 2020, s. 31518, ďalej len „TRLC“), opätovne zmenil zákon č. 22/2003 o konkurze tak, že nahradil článok 178a tohto zákona novou kapitolou a vylúčil možnosť oddlženia verejnoprávnych pohľadávok, či už okamžitého alebo odloženého.

11

Článok 491 ods. 1 TRLC stanovoval:

„Ak boli pohľadávky voči konkurznej podstate a prednostné pohľadávky v konkurznom konaní uspokojené v celom rozsahu a ak sa dlžník, ktorý je na to oprávnený, pokúsil o mimosúdne vyrovnanie, možnosť oddlženia sa vzťahuje na všetky neuspokojené pohľadávky s výnimkou verejnoprávnych pohľadávok a pohľadávok na výživnom.“

12

Článok 497 ods. 1 TRLC stanovoval:

„Možnosť oddlženia neuspokojených záväzkov, ktorá je priznaná dlžníkom, ktorí súhlasili so splátkovým kalendárom, sa rozširuje na časť týchto pohľadávok, ktorá v súlade so splátkovým kalendárom zostane neuspokojená:

1° nezabezpečené a podriadené pohľadávky, ktoré sú ku dňu ukončenia konkurzného konania nesplatené, aj keď neboli prihlásené, s výnimkou verejnoprávnych pohľadávok a pohľadávok na výživnom.

…“

13

Ley 16/2022 de reforma del texto refundido de la Ley Concursal, aprobado por el Real Decreto Legislativo 1/2020, para la transposición de la Directiva (EÚ) 2019/1023 [zákon č. 16/2022, ktorým sa mení konsolidované znenie zákona o konkurze, schválený prostredníctvom kráľovského legislatívneho dekrétu č. 1/2020 na účely prebratia smernice (EÚ) 2019/1023], z 5. septembra 2022 (BOE č. 214 zo 6. septembra 2022, s. 123682, ďalej len „zákon č. 16/2022“) potvrdil prístup TRLC, pričom tiež vylúčil verejnoprávne pohľadávky z pôsobnosti oddlženia, či už okamžitého, alebo odloženého.

14

Oddiel IV preambuly zákona č. 16/2022 okrem iného stanovuje:

„…

V smernici (o reštrukturalizácii a insolvencii) sa všetkým členským štátom ukladá povinnosť zaviesť mechanizmus druhej šance s cieľom zabrániť pokušeniu dlžníkov presťahovať sa do iných krajín, ktoré už takéto mechanizmy poskytujú, s nákladmi, ktoré by to znamenalo pre dlžníka aj jeho veriteľov. Zjednocovanie v tejto oblasti sa zároveň považuje za nevyhnutné pre fungovanie jednotného európskeho trhu.

…

Zavádzajú sa dva spôsoby oddlženia: oddlženie s likvidáciou konkurznej podstaty a oddlženie so splátkovým kalendárom. …

…

Oddlženie sa rozširuje na všetky pohľadávky v rámci konkurzného konania a pohľadávky voči konkurznej podstate. Výnimky sú v niektorých prípadoch založené na osobitnom význame ich uspokojenia pre spravodlivú a solidárnu spoločnosť založenú na zásade právneho štátu (akými sú dlhy na výživnom, dlhy vyplývajúce z verejnoprávnych pohľadávok, dlhy vyplývajúce z trestných činov alebo dlhy vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti). Oddlženie v prípade verejnoprávnych pohľadávok teda podlieha určitým obmedzeniam a môže sa uskutočniť len počas prvého oddlženia, nie počas nasledujúcich. …

…“

15

Článok 489 TRLC v znení zákona č. 16/2022 znie:

„1.   „Oddlženie sa vzťahuje na všetky neuspokojené pohľadávky s výnimkou týchto dlhov:

…

5o Dlhy vyplývajúce z verejnoprávnych pohľadávok. Pohľadávky, ktorých vymáhanie patrí do právomoci [AEAT], však možno odpustiť do maximálnej výšky 10000 eur na dlžníka; pri prvých 5000 eurách dlhu bude odpustenie úplné a nad rámec tejto sumy odpustenie dosiahne 50 % dlhu až do uvedeného maxima. Podobne môžu byť sociálne dlhy odpustené v rovnakej výške a za rovnakých podmienok. Odpustená suma až do uvedenej hornej hranice sa uplatňuje v opačnom poradí, než je poradie prednosti stanovené týmto zákonom, a v rámci každej kategórie podľa dátumu vzniku pohľadávky.

…“

16

V rámci konkurzného konania začatého voči dlžníkom podali títo dlžníci 3. marca 2021 žiadosť o oddlženie. AEAT namietala proti tejto žiadosti, pokiaľ ide o zahrnutie dlhu vo výške 192366,21 eura do oddlženia, keďže bola veriteľkou, ktorá mala prednostnú verejnoprávnu pohľadávku.

17

Uznesením z 30. júla 2021 Juzgado de Primera Instancia no 1 de Denia (Súd prvého stupňa č. 1 Denia, Španielsko) rozhodol o ukončení tohto konkurzného konania, pričom dlžníkom priznal odpustenie dlhov s výnimkou verejnoprávnych pohľadávok a pohľadávok na výživnom.

18

Dlžníci podali proti tomuto uzneseniu odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, s cieľom dosiahnuť zahrnutie verejnoprávnej pohľadávky dlžnej AEAT do tohto oddlženia.

19

Vzhľadom na dátum podania žiadosti o oddlženie dlžníkov sa vnútroštátny súd domnieva, že znenie zákona č. 22/2003 o konkurze, ktoré sa má zohľadniť, nie je znenie vyplývajúce zo zákona č. 16/2022, ktorým sa prebrala smernica o reštrukturalizácii a insolvencii, ale znenie vyplývajúce z TRLC schválené kráľovským legislatívnym dekrétom č. 1/2020 uverejnené po nadobudnutí účinnosti tejto smernice a pred uplynutím lehoty na jej prebratie. Spresňuje však, že tieto dva vnútroštátne predpisy stanovujú vylúčenie verejnoprávnych pohľadávok z oddlženia.

20

Tento súd poukazuje na existenciu rozpornej vnútroštátnej judikatúry týkajúcej sa platnosti vnútroštátnych ustanovení stanovujúcich toto vylúčenie a vyjadruje pochybnosti o zlučiteľnosti týchto ustanovení so smernicou o reštrukturalizácii a insolvencii.

21

Pýta sa, či je uvedené vylúčenie stanovené španielskym právom riadne odôvodnené. Vysvetľuje, že článok 23 smernice o reštrukturalizácii a insolvencii povoľuje výnimky zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 20 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorého je oddlženie úplné. Konkrétne článok 23 ods. 4 tejto smernice poskytuje členským štátom možnosť vylúčiť určité kategórie pohľadávok z oddlženia za predpokladu, že vylúčenie je „riadne odôvodnené“.

22

Na rozdiel od zákona č. 16/2022, v ktorého preambule vnútroštátny zákonodarca poskytol určité odôvodnenie, konkrétne že výnimky z oddlženia „sú v niektorých prípadoch založené na osobitnom význame ich uspokojenia pre spravodlivú a solidárnu spoločnosť založenú na zásade právneho štátu“, TRLC schválený kráľovským legislatívnym dekrétom č. 1/2020 neobsahuje žiadne odôvodnenie týkajúce sa vylúčenia verejnoprávnych pohľadávok z oddlženia.

23

Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či zoznam určitých kategórií pohľadávok, ktoré možno vylúčiť z oddlženia, uvedený v článku 23 ods. 4 smernice o reštrukturalizácii a insolvencii, predstavuje taxatívny zoznam, lebo ak by to tak bolo, zákon č. 22/2003 o konkurze v znení TRLC schváleného kráľovským legislatívnym dekrétom č. 1/2020 by bol v rozpore s týmto článkom. Ak by mal naopak tento zoznam len demonštratívnu povahu, bol by tento zákon v súlade s uvedeným ustanovením.

24

Vnútroštátny súd má predovšetkým pochybnosti, pokiaľ ide o demonštratívnu povahu zoznamu, a to aj po uverejnení korigenda týkajúceho sa španielskeho znenia tohto ustanovenia článku 23 ods. 4 (Ú. v. EÚ L 43, 2022, s. 94), v ktorom sa v tomto jazyku objasňuje, že možnosť stanovená v tomto ustanovení sa týka „najmä“ kategórií v ňom uvedených. Tento súd sa totiž pýta na význam takého zoznamu, ak by vnútroštátny zákonodarca mohol úplne slobodne určiť kategórie pohľadávok, ktoré chce vylúčiť z oddlženia, pod podmienkou, že také vylúčenie je riadne odôvodnené. Okrem toho uvedený súd uvádza, že kategórie pohľadávok uvedené v tomto ustanovení majú určitú koherentnosť, ktorá by bola narušená, keby mal vnútroštátny zákonodarca túto úplnú slobodu. Skutočnosť, že verejnoprávne pohľadávky, ktoré majú mimoriadny význam, nie sú uvedené na zozname kategórií pohľadávok uvedenom v tomto ustanovení, by mohla naznačovať taxatívnu povahu tohto zoznamu. Vnútroštátny súd sa napokon domnieva, že táto voľnosť členských štátov by mohla ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu

25

Za týchto podmienok Audiencia Provincial de Alicante (Provinčný súd Alicante, Španielsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

26

Vnútroštátny súd požiadal, aby bol tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prejednaný v skrátenom súdnom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Na podporu svojho návrhu tento súd uvádza, že spor, o ktorom rozhoduje, sa potenciálne môže týkať veľkého počtu osôb, keďže hospodárska kríza, ktorou Španielske kráľovstvo prešlo, viedla k veľkému počtu stále prebiehajúcich konkurzných konaní týkajúcich sa fyzických osôb, v ktorých bol podaný značný počet žiadostí o oddlženie podľa TRLC. Urýchlené prejednanie tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania by tak umožnilo dosiahnuť rozumne a rýchlo vyriešenie veľkého množstva sporov s rovnakým predmetom.

27

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku sa stanovuje, že predseda Súdneho dvora na návrh vnútroštátneho súdu, alebo výnimočne i bez návrhu, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu, môže po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodnúť, že o návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa rozhodne v skrátenom konaní odchylne od ustanovení tohto rokovacieho poriadku.

28

V prejednávanej veci predseda Súdneho dvora rozhodnutím z 28. decembra 2022 po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta zamietol návrh vnútroštátneho súdu na prejednanie tejto veci v takom skrátenom konaní z dôvodu, že v súlade s ustálenou judikatúrou veľký počet osôb alebo právnych situácií potenciálne dotknutých rozhodnutím, ktoré má vydať vnútroštátny súd po tom, ako sa obrátil na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, nemôže ako taký predstavovať výnimočnú okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie skráteného konania [pozri najmä uznesenie predsedu Súdneho dvora z 21. septembra 2006, KÖGÁZ a i., C‑283/06 a C‑312/06, neuverejnené, EU:C:2006:602, bod 9, ako aj rozsudok z 8. decembra 2020, Staatsanwaltschaft Wien (Sfalšované prevodné príkazy), C‑584/19, EU:C:2020:1002, bod 36 a citovanú judikatúru].

29

Okrem toho treba konštatovať, že žiadne z tvrdení uvedených súdom na podporu jeho návrhu neumožňuje preukázať, že povaha tejto veci vyžaduje, aby bola táto vec prejednaná bez zbytočného odkladu z dôvodu naliehavosti, ktorá odôvodňuje, aby bola prejednaná v skrátenom súdnom konaní.

30

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa zásada konformného výkladu uplatňuje na situáciu, v ktorej skutkové okolnosti nastali po nadobudnutí účinnosti smernice o reštrukturalizácii a insolvencii, ale pred uplynutím lehoty na prebratie tejto smernice.

31

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora sa povinnosť konformného výkladu, na ktorú odkazuje vnútroštátny súd, týka všetkých ustanovení vnútroštátneho práva, ako predchádzajúcich, tak aj nasledujúcich po smernici, o ktorú ide (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 197, ako aj citovaná judikatúra), a že pokiaľ ide o vnútroštátny právny predpis prijatý po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, nie je dôležité, či je cieľom predmetného ustanovenia prebratie uvedenej smernice, alebo nie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, body 121, ako aj citovanú judikatúru).

32

Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že všeobecná povinnosť vnútroštátnych súdov vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou existuje len odo dňa uplynutia lehoty na jej prebratie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, bod 115, ako aj z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 201).

33

Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 29 svojich návrhov, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej skutkové okolnosti nastali pred uplynutím lehoty na prebratie dotknutej smernice, zásada konformného výkladu ešte nezaväzuje vnútroštátny súd, ktorý má o týchto skutkových okolnostiach rozhodnúť.

34

Pokiaľ ide o povinnosť členských štátov zdržať sa počas lehoty na prebratie smernice prijímania ustanovení, ktoré by mohli vážne ohroziť uskutočnenie cieľa stanoveného touto smernicou (rozsudok zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, bod 121, ako aj citovaná judikatúra), treba konštatovať, že túto povinnosť treba preskúmať v rámci odpovede na druhú otázku.

35

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že zásada konformného výkladu sa neuplatňuje na situáciu, v ktorej skutkové okolnosti nastali po nadobudnutí účinnosti smernice o reštrukturalizácii a insolvencii, ale pred uplynutím lehoty na prebratie tejto smernice a pred jej prebratím do vnútroštátneho práva.

36

Svojou treťou otázkou, ktorú treba preskúmať ako druhú v poradí, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 23 ods. 4 smernice o reštrukturalizácii a insolvencii vykladať v tom zmysle, že zoznam určitých kategórií pohľadávok, ktoré sú v ňom uvedené, je taxatívny, alebo nie, a či v prípade zápornej odpovede majú členské štáty možnosť vylúčiť určité triedy pohľadávok, ktoré nie sú vymenované v tomto ustanovení, z oddlženia, pokiaľ je takéto vylúčenie riadne odôvodnené na základe vnútroštátneho práva.

37

Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či tento zoznam je alebo nie je taxatívny, treba konštatovať, že uvedený zoznam je uvedený výrazmi „napríklad pokiaľ ide o“ a že výrazy s rovnakým významom sú uvedené aj v ostatných jazykových zneniach tohto článku 23 ods. 4, vrátane znenia v španielskom jazyku tohto ustanovenia po uverejnení korigenda spomínaného v bode 24 tohto rozsudku. Z toho vyplýva, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že určité kategórie pohľadávok v ňom vymenované nie sú taxatívne vymedzené.

38

Doslovný výklad článku 23 ods. 4 smernice o reštrukturalizácii a insolvencii, podľa ktorého zoznam uvedený v tomto ustanovení nie je taxatívny, ale demonštratívny, podporuje, ako uviedol generálny advokát v bode 33 svojich návrhov, aj odôvodnenie 81 tejto smernice, z ktorého vyplýva, že normotvorca Európskej únie sa domnieval, že členské štáty „by mali mať možnosť v riadne odôvodnených prípadoch vylúčiť ďalšie kategórie dlhu“.

39

Z toho vyplýva, že tento článok 23 ods. 4 sa má vykladať v tom zmysle, že zoznam určitých kategórií pohľadávok, ktoré sú v ňom uvedené, nie je taxatívny a že členské štáty majú možnosť v riadne odôvodnených prípadoch vylúčiť z oddlženia aj určité ďalšie kategórie pohľadávok, ako sú pohľadávky vymenované v tomto ustanovení.

40

Pokiaľ ide v druhom rade o mieru voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty pri výkone tejto možnosti, treba konštatovať, ako uviedol generálny advokát v bodoch 39 až 43 svojich návrhov, že ani smernica o reštrukturalizácii a insolvencii, ani prípravné práce na jej prijatí neobsahujú skutočnosti, ktoré by mohli potvrdiť tézu podporenú najmä vnútroštátnym súdom, podľa ktorého vzhľadom na vnútornú koherenciu kategórií pohľadávok výslovne uvedených v článku 23 ods. 4 tejto smernice mal normotvorca Únie v úmysle obmedziť mieru voľnej úvahy členských štátov, pokiaľ ide o vylúčenie iných kategórií pohľadávok, ako sú pohľadávky vymenované v tomto ustanovení, akými sú verejnoprávne pohľadávky, z oddlženia. Z týchto prípravných prác naopak konkrétne vyplýva, že tento normotvorca mal určite v úmysle ponechať členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, aby mohli pri preberaní tejto smernice do svojho vnútroštátneho práva zohľadniť hospodársku situáciu a vnútroštátne právne štruktúry.

41

Na základe toho treba dospieť k záveru, že článok 23 ods. 4 smernice o reštrukturalizácii a insolvencii sa má vykladať v tom zmysle, že neobmedzuje mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty, pokiaľ ide o výber iných kategórií pohľadávok, než sú pohľadávky vymenované v tomto ustanovení, ktoré chcú vylúčiť z oddlženia.

42

Vzhľadom na to normotvorca Únie výslovne podriadil výkon možnosti takto priznanej členským štátom v tomto článku 23 ods. 4 podmienke, že takéto vylúčenia musia byť „riadne odôvodnené“. Z toho vyplýva, že ak vnútroštátny zákonodarca prijme takéto výnimky, dôvody týchto výnimiek musia vyplývať z vnútroštátneho práva alebo z konania, ktoré k nim viedlo, a tieto dôvody musia sledovať legitímny verejný záujem.

43

V tejto súvislosti tak odôvodnenie 78 smernice o reštrukturalizácii a insolvencii, ktoré odkazuje na výnimky „riadne odôvodnené na základe vnútroštátneho práva“, ako aj odôvodnenie 81 tejto smernice, ktoré uvádza „riadne opodstatnené“ dôvody „ustanovené vo vnútroštátnom práve“, umožňujú domnievať sa, že normotvorca Únie považoval za dostatočné, aby boli dodržané podmienky stanovené na tento účel v jednotlivých vnútroštátnych právnych poriadkoch.

44

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 23 ods. 4 smernice o reštrukturalizácii a insolvencii sa má vykladať v tom zmysle, že zoznam určitých kategórií pohľadávok, ktorý je v ňom uvedený, nie je taxatívny a že členské štáty majú možnosť vylúčiť určité kategórie pohľadávok, ktoré nie sú vymenované v tomto ustanovení, z oddlženia, pokiaľ je také vylúčenie riadne odôvodnené podľa vnútroštátneho práva.

45

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či výklad vnútroštátnych súdov, ktorý sa týka vnútroštátnej právnej úpravy uplatniteľnej na skutkové okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí účinnosti smernice o reštrukturalizácii a insolvencii, ale pred dátumom uplynutia lehoty na jej prebratie, podľa ktorého vylúčenie verejnoprávnych pohľadávok z oddlženia nie je v tejto právnej úprave riadne odôvodnené, môže po uplynutí tejto lehoty vážne ohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou.

46

S cieľom odpovedať na túto otázku treba pripomenúť, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 34 tohto rozsudku, že odo dňa, keď smernica nadobudne účinnosť, sa členské štáty musia zdržať prijímania ustanovení, ktoré by po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice mohli vážne ohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou.

47

Vzhľadom na to, že všetky orgány členských štátov majú povinnosť zabezpečiť plný účinok ustanovení práva Únie, povinnosť zdržať sa konania uvedená v predchádzajúcom bode tohto rozsudku platí rovnako aj pre vnútroštátne súdy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, body 121 až 122, ako aj citovanú judikatúru).

48

Súdny dvor z uvedeného vyvodil, že odo dňa, keď smernica nadobudne účinnosť, sa súdy členských štátov musia v čo najväčšej možnej miere zdržať takého výkladu vnútroštátneho práva, ktorý by po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice mohol vážne ohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou (rozsudok zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, bod 123).

49

Treba tiež uviesť, že podľa článku 1 smernice o reštrukturalizácii a insolvencii táto smernica stanovuje pravidlá týkajúce sa po prvé rámcov preventívnej reštrukturalizácie dostupných pre dlžníkov vo finančných ťažkostiach, ak existuje hrozba úpadku, po druhé konaní vedúcich k oddlženiu od dlhov, ktoré vznikli podnikateľom v úpadku, a po tretie opatrení na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní. Pokiaľ ide konkrétne o konanie o oddlžení, cieľom tejto smernice je, ako vyplýva z jej článku 20 ods. 1 v spojení s jej prvým odôvodnením, aby sa poctivým platobne neschopným alebo nadmerne zadlženým podnikateľom umožnilo mať prístup aspoň k jednému konaniu, ktoré môže viesť k úplnému oddlženiu v súlade s touto smernicou, čo by im ponúklo druhú šancu.

50

Ako však už bolo uvedené v bodoch 37 až 44 tohto rozsudku, článok 23 ods. 4 tej istej smernice umožňuje členským štátom vylúčiť určité kategórie pohľadávok z oddlženia, ak je takéto vylúčenie riadne odôvodnené. Ako zároveň vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 46 až 48 tohto rozsudku, odo dňa, keď smernica nadobudne účinnosť, sa súdy členských štátov musia v čo najväčšej možnej miere zdržať takého výkladu vnútroštátneho práva, ktorý by po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice mohol vážne ohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou.

51

Skutočnosť, že pred uplynutím lehoty na prebratie smernice o reštrukturalizácii a insolvencii vnútroštátny zákonodarca riadne neodôvodnil vylúčenie triedy pohľadávok, akými sú verejnoprávne pohľadávky, z oddlženia, nemôže sama osebe vážne ohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou. Bez ohľadu na jej cieľ, ktorým je poskytnúť čestným podnikateľom, ktorí sú platobne neschopní alebo nadmerne zadlžení, druhú šancu, tým, že sa im poskytne prístup ku konaniu, ktoré môže viesť k úplnému oddlženiu, táto smernica umožňuje členským štátom vylúčiť kategórie pohľadávok, akými sú verejnoprávne pohľadávky, z oddlženia. Skutočnosť, že vnútroštátny zákonodarca neodôvodnil vylúčenie verejnoprávnych pohľadávok z konaní o oddlžení, zároveň nemá vplyv na možnosť tohto zákonodarcu poskytnúť náležité odôvodnenie tohto vylúčenia, pokiaľ také vylúčenie ponechá v platnosti aj po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice.

52

Hoci v konečnom dôsledku vnútroštátnemu súdu prináleží, aby posúdil, či vo veci samej a s prihliadnutím na všetky okolnosti tejto veci hrozí, že TRLC schválený kráľovským legislatívnym dekrétom č. 1/2020 po uplynutí lehoty na prebratie smernice o reštrukturalizácii a insolvencii vážne ohrozí dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou, Súdny dvor môže na základe skutočností uvedených v spise, ktorý má k dispozícii, tomuto súdu poskytnúť užitočné informácie na vykonanie tohto posúdenia.

53

V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ ide o odôvodnenie vylúčenia verejnoprávnych pohľadávok z oddlženia podľa vnútroštátneho práva, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, španielsky zákonodarca v preambule zákona č. 16/2022, ktorého cieľom je zabezpečiť prebratie uvedenej smernice, odôvodnil toto vylúčenie. Zdá sa teda, že po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice španielsky zákonodarca si splnil povinnosť uvedenú v článku 23 ods. 4 tejto smernice odôvodniť uvedené vylúčenie.

54

Ako spresnil vnútroštátny súd, v súlade s judikatúrou Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) sú preambula a odôvodnenia španielskych právnych predpisov neoddeliteľnou súčasťou týchto ustanovení a sú relevantné pre ich výklad, pretože orgán, ktorý ich vydal, v nich vysvetľuje dôvod ich existencie (ratio legis). Keďže je nesporné, že španielsky zákonodarca odôvodnil vylúčenie verejnoprávnych pohľadávok z oddlženia v preambule zákona č. 16/2022, a priori sa zdá, že tento zákonodarca poskytol odôvodnenie podľa vnútroštátneho práva a že neexistencia akéhokoľvek odôvodnenia najmä v znení TRLC uplatniteľnom vo veci samej nemôže mať za následok vážne ohrozenie dosiahnutia cieľa sledovaného touto smernicou po uplynutí lehoty na prebratie smernice o reštrukturalizácii a insolvencii.

55

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že výklad vnútroštátnych súdov, ktorý sa týka vnútroštátnej právnej úpravy uplatniteľnej na skutkové okolnosti, ktoré nastali po dátume nadobudnutia účinnosti smernice o reštrukturalizácii a insolvencii, ale pred dátumom uplynutia lehoty na jej prebratie, podľa ktorého vylúčenie verejnoprávnych pohľadávok z oddlženia nie je v tejto právnej úprave riadne odôvodnené, nemôže po uplynutí tejto lehoty vážne ohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou.

56

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: