–

SW, v zastúpení: P. Spinosi, avocat,

–

francúzska vláda, v zastúpení: J.‑L. Carré a J. Illouz, splnomocnení zástupcovia,

–

belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs a M. Van Regemorter, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Azéma a J. Hottiaux, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi SW a Office français de protection des réfugiés et apatrides (Francúzsky úrad na ochranu utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti, ďalej len „OFPRA“) vo veci zamietnutia žiadosti SW o priznanie postavenia utečenca, prípadne o poskytnutie doplnkovej ochrany.

3

Dohovor o právnom postavení utečencov, podpísaný 28. júla 1951 v Ženeve [Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zv. 189, č. 2545, 1954, s. 150)], nadobudol platnosť 22. apríla 1954. Bol doplnený a zmenený Protokolom týkajúcim sa právneho postavenia utečencov prijatým v New Yorku 31. januára 1967 a nadobudol platnosť 4. októbra 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“).

4

Článok 1 písm. D Ženevského dohovoru stanovuje:

„Tento dohovor sa nevzťahuje na osoby, ktoré v súčasnosti majú ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, než je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov [ďalej len ‚UNHCR‘].

Ak takáto ochrana alebo pomoc z akýchkoľvek dôvodov zanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo podľa platných uznesení Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, vzťahujú sa na ne ipso facto ustanovenia tohto dohovoru.“

5

Rezolúciou č. 302 (IV) Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 8. decembra 1949 o pomoci utečencom z Palestíny bola zriadená Agentúra Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe [United Nations Relief and Works Agency for Palestine Refugees in the Near East (UNRWA)].

6

Zóna pôsobenia UNRWA zahŕňa päť oblastí pásma Gazy, Západného brehu Jordánu, Jordánska, Libanonu a Sýrie.

7

Podľa rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 74/83 z 13. decembra 2019 o pomoci utečencom z Palestíny (ďalej len „rezolúcia č. 74/83“), ktorá sa uplatňovala v čase prijatia rozhodnutia generálneho riaditeľa OFPRA dotknutého vo veci samej:

„Valné zhromaždenie,

…

Vyzdvihujúc nezastupiteľnú úlohu [UNRWA], ktorá od svojho založenia pred viac ako 65 rokmi zlepšuje osud palestínskych utečencov, poskytuje služby v oblasti vzdelávania, zdravotnej a sociálnej pomoci, ako aj záchranné služby a pokračuje vo svojej práci v oblasti rozvoja táborov, mikrofinancovania, ochrany a núdzovej pomoci,

…

Berúc na vedomie aj správu Generálneho komisára z 31. mája 2019, predloženú podľa bodu 57 správy Generálneho tajomníka, a vyjadrujúc znepokojenie nad vážnou finančnou krízou, ktorej agentúra čelí a ktorá vážne ohrozuje jej schopnosť naďalej poskytovať základné programy pre palestínskych utečencov vo všetkých oblastiach činnosti,

…

Vyjadrujúc hlboké znepokojenie nad mimoriadne ťažkou situáciou palestínskych utečencov žijúcich pod okupáciou, najmä pokiaľ ide o ich bezpečnosť, blahobyt a sociálno‑ekonomické podmienky života,

…

1. S poľutovaním konštatuje, že k repatriácii ani odškodneniu utečencov podľa odseku 11 rezolúcie 194 (III) zatiaľ nedošlo a že v dôsledku toho je situácia palestínskych utečencov naďalej predmetom vážneho znepokojenia a že naďalej potrebujú pomoc na uspokojenie svojich základných zdravotných, vzdelávacích a životných potrieb;

…

3. Zdôrazňuje potrebu pokračovania práce [UNRWA] a význam jej nerušených operácií a služieb vrátane núdzovej pomoci pre blaho, ochranu a ľudský rozvoj palestínskych utečencov a pre stabilitu regiónu, kým sa spravodlivo nevyrieši otázka palestínskych utečencov;

…

7. Rozhodlo o predĺžení mandátu agentúry do 30. júna 2023 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 11 jej rezolúcie č. 194 (III).“ [neoficiálny preklad]

8

Rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 77/123 z 12. decembra 2022 sa mandát UNRWA predĺžil do 30. júna 2026.

9

Odôvodnenia 15 a 35 smernice 2011/95 znejú:

…

10

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Vymedzenia pojmov“, uvádza:

„Na účely tejto smernice platia tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

11

Podľa článku 3 uvedenej smernice s názvom „Výhodnejšie normy“:

„Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovávať výhodnejšie normy pre určovanie, kto je oprávnený ako utečenec alebo ako osoba oprávnená na doplnkovú ochranu, a pre určenie obsahu medzinárodnej ochrany, pokiaľ sú tieto normy zlučiteľné s touto smernicou.“

12

Článok 4 uvedenej smernice, nazvaný „Posudzovanie skutočností a okolností“, v odseku 3 stanovuje:

„Posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu sa má vykonať na individuálnom základe a zahŕňa zohľadnenie:

13

Článok 6 smernice 2011/95, nazvaný „Aktéri prenasledovania alebo vážneho bezprávia“, stanovuje:

„Aktéri prenasledovania alebo vážneho bezprávia zahŕňajú:

14

Článok 12 tejto smernice, nazvaný „Vylúčenie“, v odseku 1 stanovuje:

„Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z postavenia utečenca, ak:

15

SW, osoba bez štátneho občianstva s palestínskym pôvodom, sa narodil v roku 1976 v Libanone, kde žil až do februára 2019, keď opustil túto krajinu a 11. augusta 2019 pricestoval do Francúzska. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že SW trpí od narodenia závažným genetickým ochorením, ktoré si vyžaduje starostlivosť, ktorú UNRWA nemohla poskytnúť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

16

Rozhodnutím z 11. októbra 2019 generálny riaditeľ OFPRA zamietol žiadosť SW o priznanie postavenia utečenca, prípadne o priznanie doplnkovej ochrany.

17

Rozhodnutím z 9. decembra 2020 Cour nationale du droit d’asile (Národný súd pre azylové právo, Francúzsko) zrušil toto rozhodnutie a priznal SW postavenie utečenca.

18

OFPRA podal proti tomuto rozhodnutiu kasačný opravný prostriedok na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko).

19

OFPRA tvrdí, že Cour nationale du droit d’asile (Národný súd pre azylové právo) sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení. Po prvé neskúmal, či SW bol nútený opustiť zónu pôsobenia UNRWA z dôvodu ohrozenia jeho bezpečnosti. Po druhé nesprávne rozhodol, že nemožnosť UNRWA financovať terciárnu zdravotnú starostlivosť zodpovedajúcu zdravotnému stavu osoby bez štátnej príslušnosti palestínskeho pôvodu predstavuje dôvod na zánik účinnej ochrany tohto orgánu, čo umožňuje uvedenej osobe bez štátneho občianstva domáhať sa výhod zo Ženevského dohovoru. Po tretie nesprávne rozhodol, že UNRWA sa má považovať za neschopnú plniť si svoju úlohu pomoci, hoci poskytovanie terciárnej starostlivosti nie je súčasťou tejto úlohy a nebolo preukázané, že SW nemohol dostať primeranú liečbu v Libanone.

20

Vnútroštátny súd pripomína, že podľa znenia rezolúcie č. 74/83 sa činnosti UNRWA vykonávajú „so zreteľom na dobré životné podmienky, ochranu a humánny rozvoj palestínskych utečencov“ a ich cieľom je „poskytnúť pomoc pri uspokojovaní základných potrieb v oblasti zdravia, vzdelávania a živobytia“. Podľa článku 1 písm. D Ženevského dohovoru sa teda tento dohovor neuplatňuje na osobu bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, pokiaľ skutočne využíva pomoc alebo ochranu UNRWA, tak ako je definovaná.

21

Súdny dvor vo svojom rozsudku z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i. (C‑364/11, EU:C:2012:826), rozhodol, že článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, 2004, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96), ktorého obsah bol identicky prevzatý do článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95, sa má vykladať v tom zmysle, že zánik ochrany alebo pomoci zo strany iného orgánu alebo odborovej organizácie Organizácie Spojených národov, než je UNHCR, „z akéhokoľvek dôvodu“ sa vzťahuje aj na situáciu osoby, ktorá po tom, čo túto ochranu alebo pomoc skutočne využívala, ju prestane využívať z dôvodov vymykajúcich sa jej kontrole a nezávislých od jej vôle. Príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu zodpovedným za posúdenie žiadosti o azyl podanej takouto osobou prináleží na základe individuálneho preskúmania žiadosti overiť, či táto osoba bola nútená opustiť zónu pôsobenia tohto orgánu alebo odborovej organizácie, čo platí v prípade, že sa nachádzala v situácii vážneho nebezpečenstva a dotknutý orgán alebo odborová organizácia nebol schopný zaručiť jej v tejto zóne životné podmienky, ktoré sú v súlade s úlohou, ktorá uvedenému orgánu alebo odborovej organizácii prináleží.

22

V prejednávanej veci z rozhodnutia Cour nationale du droit d’asile (Národný súd pre azylové právo) z 9. decembra 2020 vyplýva, že keď rozhodol, že ochrana alebo pomoc UNRWA pre SW zanikla a že mohol požiadať o priznanie postavenia utečenca v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. a) druhou vetou smernice 2011/95, tento súd konštatoval, že bolo preukázané, že UNRWA nebola schopná poskytnúť SW dostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, od ktorej záviselo jeho prežitie, a teda ani zabezpečiť SW životné podmienky zodpovedajúce jej úlohe pomoci, a to až do takej miery, že sa dostal do stavu vážnej osobnej neistoty, ktorá ho prinútila opustiť Libanon.

23

Za týchto okolností Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

24

Vnútroštátny súd sa svojimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či a prípadne za akých podmienok sa má článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice 2011/95 vykladať v tom zmysle, že ochrana alebo pomoc UNRWA zanikla, ak tento orgán nie je schopný zabezpečiť osobe bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, na ktorú sa vzťahuje táto ochrana alebo pomoc, prístup k lekárskej starostlivosti a liečbe, ktoré si vyžaduje jej zdravotný stav.

25

Na zodpovedanie týchto otázok je potrebné uviesť, že podľa článku 12 ods. 1 písm. a) prvej vety smernice 2011/95 sú každý štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti vylúčení z postavenia utečenca, ak „patria do rozsahu pôsobnosti článku 1 písm. D Ženevského dohovoru, ktorý sa týka ochrany alebo pomoci od orgánov alebo odborových organizácií Organizácie Spojených národov iných ako Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov“.

26

Článok 1 písm. D prvý odsek Ženevského dohovoru uvádza, že sa nevzťahuje na osoby, ktoré „v súčasnosti majú“ ochranu alebo pomoc „iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, než je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov“.

27

UNRWA je orgánom Organizácie Spojených národov, ktorá bol zriadená na to, aby poskytovala ochranu a pomoc Palestínčanom, ktorí majú postavenie „palestínskych utečencov“. Jej mandát sa vzťahuje na zónu pôsobenia, ktorú tvorí päť oblastí, a to Pásmo Gazy, Západný breh Jordánu (vrátane Východného Jeruzalema), Jordánsko, Libanon a Sýria.

28

Vzhľadom na úlohu, ktorá jej bola zverená, treba UNRWA považovať za orgán Organizácie Spojených národov iný než UNHCR, ktorý poskytuje ochranu alebo pomoc v zmysle článku 1 písm. D Ženevského dohovoru.

29

Konkrétne každá osoba, ako je SW, ktorá je zaregistrovaná agentúrou URNWA, tak môže využívať ochranu a pomoc tohto orgánu na účely zlepšenia jej životných podmienok ako utečenca [rozsudok z 3. marca 2022, Secretary of State for the Home Department (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑349/20, EU:C:2022:151, bod 47 a citovaná judikatúra].

30

Z dôvodu tohto osobitného postavenia utečenca zavedeného na uvedených územiach Blízkeho východu pre Palestínčanov sú osoby zaregistrované agentúrou UNRWA v zásade na základe článku 12 ods. 1 písm. a) prvej vety smernice 2011/95, ktorý zodpovedá článku 1 písm. D prvému odseku Ženevského dohovoru, vylúčené z priznania postavenia utečenca v Únii [rozsudok z 13. januára 2021, Bundesrepublik Deutschland (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑507/19, EU:C:2021:3, bod 49 a citovaná judikatúra).

31

Z článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95, ktorý zodpovedá článku 1 písm. D druhému odseku Ženevského dohovoru, však vyplýva, že ak ochrana alebo pomoc UNRWA z akéhokoľvek dôvodu zanikne bez toho, aby sa o postavení uvedených osôb definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, tieto osoby sa budú môcť ipso facto odvolávať na smernicu 2011/95 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2022, Secretary of State for the Home Department (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑349/20, EU:C:2022:151, bod 49 a citovanú judikatúru].

32

Je nesporné, že postavenie príjemcov pomoci poskytovanej UNRWA doteraz nebolo definitívne vyriešené, ako to vyplýva z po sebe nasledujúcich rezolúcií Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.

33

Pokiaľ ide o pojem zánik ochrany alebo pomoci UNRWA v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95, treba spresniť, že toto posledné uvedené ustanovenie v podstate zodpovedá článku 12 ods. 1 písm. a) smernice 2004/83, takže judikatúra týkajúca sa tohto druhého ustanovenia je relevantná pre výklad prvého [rozsudok z 13. januára 2021, Bundesrepublik Deutschland (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑507/19, EU:C:2021:3, bod 37].

34

V tejto súvislosti podľa smernice 2004/83 Súdny dvor nepochybne spresnil, že samotný odchod dotknutej osoby zo zóny pôsobenia UNRWA, bez ohľadu na dôvod tohto odchodu, nemôže ukončiť vylúčenie z postavenia utečenca stanovené v článku 12 ods. 1 písm. a) prvej vete tejto smernice, a že v dôsledku toho samotnú neprítomnosť v tejto zóne alebo dobrovoľné rozhodnutie opustiť ju nemožno kvalifikovať ako zánik pomoci UNRWA (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i., C‑364/11, EU:C:2012:826, body 55 a 59).

35

Súdny dvor však rozhodol, že na rozdiel od stanoviska, ktoré zaujala belgická vláda v rámci tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, zánik ochrany alebo pomoci poskytovanej takým orgánom alebo odborovou organizáciou, akou je UNRWA, môže vyplývať nielen zo samotného zrušenia tohto orgánu alebo odborovej organizácie, ale aj z toho, že uvedený orgán alebo uvedená odborová organizácia si nemôže splniť svoju úlohu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i., C‑364/11, EU:C:2012:826, bod 56).

36

Ak je teda rozhodnutie opustiť zónu pôsobenia UNRWA odôvodnené nutnosťou nezávislou od vôle dotknutej osoby, takáto situácia môže viesť k záveru, že pomoc, ktorá sa poskytovala tejto osobe, zanikla v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95/ES (pozri analogicky rozsudok z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i., C‑364/11, EU:C:2012:826, bod 59).

37

Tento výklad je v súlade s cieľom uvedeného článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety, ktorým je najmä zaručiť nepretržitosť ochrany palestínskych utečencov ako takých prostredníctvom účinnej ochrany alebo pomoci a nielen zaručením existencie orgánu alebo odborovej organizácie poverených poskytovaním tejto pomoci alebo ochrany, kým sa ich situácia definitívne nevyrieši v súlade s príslušnými rezolúciami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i., C‑364/11, EU:C:2012:826, body 60 a 62).

38

V tejto súvislosti treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo uviedli belgická a francúzska vláda, na účely určenia, či ochrana alebo pomoc UNRWA zanikla v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95 z dôvodu, že osoba, ktorá požiadala o medzinárodnú ochranu, bola nútená opustiť zónu pôsobenia tohto orgánu, nie je potrebné preukázať, že UNRWA alebo štát, na území ktorého pôsobí, mali v úmysle spôsobiť tejto osobe škodu alebo ju zbaviť pomoci konaním alebo opomenutím. Stačí preukázať, že pomoc alebo ochrana UNRWA skutočne zanikla z akéhokoľvek dôvodu, takže tento orgán už z objektívnych dôvodov alebo v súvislosti s individuálnou situáciou uvedenej osoby nie je schopný zabezpečiť jej životné podmienky, ktoré sú v súlade s úlohou, ktorá mu bola zverená [pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2022, Secretary of State for the Home Department (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑349/20, EU:C:2022:151, bod 72].

39

V tejto súvislosti najmä z rezolúcie č. 74/83 vyplýva, že UNRWA poskytuje zdravotnú pomoc palestínskym utečencom, keďže títo utečenci, ktorých osud ešte nie je definitívne vyriešený, ako bolo uvedené v bode 32 tohto rozsudku, naďalej potrebujú pomoc pri uspokojovaní základných potrieb v oblasti zdravia.

40

Zdravotná pomoc palestínskym utečencom, pokiaľ ide o ich základné potreby, je teda súčasťou úlohy UNRWA, takže nemožnosť UNRWA z akéhokoľvek dôvodu zabezpečiť túto zdravotnú pomoc znamená zánik pomoci zo strany UNRWA v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95.

41

V tejto súvislosti, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 50, 61 a 62 svojich návrhov, úlohy UNRWA v oblasti zdravia spočívajú v poskytovaní starostlivosti a liekov zodpovedajúcich základným potrebám osôb žiadajúcich o pomoc UNRWA, bez ohľadu na kvalitu starostlivosti alebo liekov potrebných na tieto účely. Táto úloha teda nemôže závisieť od jeho operačnej kapacity poskytovať takúto starostlivosť a lieky.

42

Ako totiž poznamenala Komisia, výklad, ktorý obhajujú belgická a francúzska vláda, podľa ktorého ak UNRWA neposkytuje určitú službu pomoci, takáto služba sa musí považovať za službu, ktorá nepatrí medzi úlohy UNRWA, v tom zmysle, že skutočnosť, že sa neposkytuje, neznamená, že pomoc UNRWA zanikla, by znamenalo obmedziť pojem „úloha“ UNRWA len na služby, ktoré UNRWA skutočne poskytuje, s vylúčením tých, ktoré síce patria do jej mandátu, ale nie sú poskytované najmä z dôvodu rozpočtových obmedzení. Takýto výklad by vystavil dotknuté osoby riziku, že v praxi nebudú môcť využívať žiadnu účinnú medzinárodnú ochranu a to jednak vzhľadom na zlyhanie UNRWA a jednak na ich zásadné vylúčenie z postavenia utečenca.

43

Vzhľadom na to nemožnosť poskytovať osobitnú starostlivosť alebo liečbu nemôže sama osebe odôvodniť záver, podľa ktorého ochrana alebo pomoc UNRWA zanikla v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95.

44

Podľa judikatúry je totiž na to, aby bolo možné konštatovať, že ochrana alebo pomoc UNRWA zanikla, a teda že dotknutá osoba je nútená opustiť zónu pôsobenia tohto orgánu, nevyhnutné, aby sa táto osoba nachádzala v situácii vážneho osobného nebezpečenstva a aby uvedený orgán nebol schopný zaručiť uvedenej osobe v tejto zóne životné podmienky, ktoré sú v súlade s úlohou, ktorou je táto agentúra poverená (rozsudok z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i., C‑364/11, EU:C:2012:826, bod 63).

45

Z vyššie uvedeného na jednej strane vyplýva, že skutočnosť, že zdravotná starostlivosť zabezpečovaná agentúrou UNRWA sa nachádza na nižšej úrovni, ako je tá, ktorú by mohol získať, ak by mu bolo priznané postavenie utečenca v členskom štáte, nemôže stačiť na vyvodenie záveru, že bol nútený opustiť zónu pôsobenia UNRWA.

46

Na druhej strane, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 80 a 81 svojich návrhov, osobu bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu treba považovať za osobu, ktorá bola nútená opustiť túto zónu v prípade, ak nemožnosť získať starostlivosť nevyhnutnú pre jej zdravotný stav zo strany UNRWA vystavuje túto osobu bez štátneho občianstva reálnej hrozbe bezprostrednej smrti alebo reálnemu riziku, že bude vystavená vážnemu, náhlemu a nezvratnému zhoršeniu jej zdravotného stavu alebo výraznému skráteniu očakávanej dĺžky života.

47

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť existenciu takéhoto rizika na základe individuálneho posúdenia všetkých relevantných skutočností [pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2022, Secretary of State for the Home Department (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑349/20, EU:C:2022:151, bod 50 a citovanú judikatúru].

48

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prejudiciálne otázky odpovedať tak, že článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice 2011/95 sa má vykladať v tom zmysle, že ochrana alebo pomoc UNRWA sa má považovať za zaniknutú, ak tento orgán nie je schopný zabezpečiť osobe bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, na ktorú sa vzťahuje táto ochrana alebo táto pomoc, prístup k lekárskej starostlivosti a liečbe, bez ktorých by tejto osobe reálne hrozila bezprostredná smrť alebo reálne riziko, že bude vystavená vážnemu, náhlemu a nezvratnému zhoršeniu jej zdravotného stavu alebo výraznému skráteniu očakávanej dĺžky života. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť existenciu takéhoto rizika.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ochrana alebo pomoc Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) sa má považovať za zaniknutú, ak tento orgán nie je schopný zabezpečiť osobe bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, na ktorú sa vzťahuje táto ochrana alebo táto pomoc, prístup k lekárskej starostlivosti a liečbe, bez ktorých by tejto osobe reálne hrozila bezprostredná smrť alebo reálne riziko, že bude vystavená vážnemu, náhlemu a nezvratnému zhoršeniu jej zdravotného stavu alebo výraznému skráteniu očakávanej dĺžky života. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť existenciu takéhoto rizika.