–

DB, v zastúpení: L. Specht, Rechtsanwalt,

–

Austrian Airlines AG, v zastúpení: A. Danner, Rechtsanwalt,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, J. Heitz a M. Hellmann, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun, K. Simonsson, G. Wilms a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 17 ods. 1, ako aj článkov 29 a 35 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu uzatvoreného 28. mája 1999 v Montreale, podpísaného 9. decembra 1999 Európskym spoločenstvom a schváleného v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001 (Ú. v. ES L 194, 2001, s. 38; Mim. vyd. 07/005, s. 491, ďalej len „Montrealský dohovor“), ktorý nadobudol účinnosť, pokiaľ ide o Európsku úniu, 28. júna 2004.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi DB a spoločnosťou Austrian Airlines AG, leteckým dopravcom, vo veci návrhu podaného DB na náhradu škody spôsobenej prvou pomocou, ktorá mu bola poskytnutá na palube lietadla počas letu prevádzkovaného týmto dopravcom.

3

Tretie a piate odôvodnenie Montrealského dohovoru stanovujú:

„[Zmluvné štáty uznávajú] dôležitosť zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov v medzinárodnej leteckej doprave a potrebu spravodlivého odškodnenia založeného na princípe náhrady,

…

spoločná akcia štátov týkajúca sa ďalšieho zosúlaďovania a kodifikácie niektorých pravidiel upravujúcich medzinárodnú leteckú dopravu prostredníctvom nového dohovoru je najprimeranejším prostriedkom na dosiahnutie spravodlivého vyváženia záujmov.“

4

Článok 17 tohto dohovoru s názvom „Smrť a zranenie cestujúcich – škoda na batožine“ v odseku 1 stanovuje:

„Dopravca je zodpovedný za utrpenú škodu v prípade smrti alebo telesného zranenia cestujúceho iba v prípade, keď sa nehoda, ktorá spôsobila smrť alebo zranenie udiala na palube lietadla alebo ak nastala v priebehu nastupovania alebo vystupovania.“

5

Podľa článku 29 prvej vety uvedeného dohovoru s názvom „Základ pre nárok“:

„Pri preprave cestujúcich, batožiny a nákladu môže byť podaná akákoľvek žaloba na náhradu škody, akokoľvek podložená, či už na základe tohto dohovoru alebo na základe zmluvy, alebo deliktu, alebo inak, za podmienok a obmedzení zodpovednosti, ktoré sú stanovené v tomto dohovore…“

6

Článok 35 toho istého dohovoru s názvom „Obmedzenie žalôb“ v odseku 1 stanovuje:

„Právo na odškodnenie zanikne, ak nie je žaloba uplatnená v lehote dvoch rokov odo dňa príchodu na miesto určenia alebo odo dňa, kedy malo prísť lietadlo, alebo odo dňa, kedy bola preprava zastavená.“

7

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave (Ú. v. ES L 285, 1997, s. 1; Mim. vyd. 07/003, s. 489), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13. mája 2002 (Ú. v. ES L 140, 2002, s. 2; Mim. vyd. 07/006, s. 246), „zodpovednosť leteckého dopravcu spoločenstva za cestujúcich a ich batožinu sa riadi všetkými ustanoveniami Montrealského dohovoru, relevantnými pre takú zodpovednosť“.

8

Podľa § 1489 Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ABGB“) môže poškodený podať žalobu na náhradu škody proti osobe, ktorá spôsobila škodu v lehote troch rokov.

9

Dňa 18. decembra 2016 DB cestoval z Tel‑Avivu (Izrael) do Viedne (Rakúsko) letom prevádzkovaným skupinou Austrian Airlines. Počas tohto letu spadla z vozíka na obsluhu cestujúcich kanvica s horúcou kávou a obarila DB. Na palube lietadla mu bola poskytnutá prvá pomoc.

10

DB 31. mája 2019 podal na Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň, Rakúsko) žalobu proti spoločnosti Austrian Airlines, ktorou sa domáhal jednak zaplatenia sumy 10196 eur ako náhrady škody a jednak určenia zodpovednosti tohto leteckého dopravcu za akúkoľvek budúcu ujmu vyplývajúcu zo zhoršenia stavu jeho popálenín z dôvodu neprimeranej prvej pomoci poskytnutej na palube lietadla. DB tvrdí, že Austrian Airlines je zodpovedná nielen za nepozornosť svojho personálu, ktorá spôsobila pád kanvice na kávu, ale aj za neprimeranosť prvej pomoci poskytnutej na palube lietadla pri ošetrení utrpených popálenín. Keďže túto prvú pomoc nemožno kvalifikovať ako „nehodu“ v zmysle článku 17 ods. 1 Montrealského dohovoru, táto prvá pomoc sa riadi vnútroštátnym právom. V dôsledku toho neuplynula lehota troch rokov na podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej uvedenou prvou pomocou, ktorá je stanovená v § 1489 ABGB.

11

Austrian Airlines na svoju obhajobu uviedla, že zranenia, ktoré utrpel DB, boli riadne ošetrené a že vzhľadom na to, že Montrealský dohovor je uplatniteľný v prejednávanej veci, lehota dvoch rokov na podanie žaloby na náhradu škody, stanovená v článku 35 ods. 1 tohto dohovoru, uplynula.

12

Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň) túto žalobu zamietol rozsudkom zo 17. júna 2020. Tento rozsudok bol potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko) z 28. októbra 2020, ktorý rozhodol, že zranenia, ktoré utrpel DB, boli spôsobené „nehodou“ v zmysle článku 17 ods. 1 Montrealského dohovoru, hoci tieto zranenia mohli byť minimalizované alebo sa im mohlo dokonca predísť, ak by DB dostal primeranú prvú pomoc. Tento súd teda rozhodol, že žaloba na náhradu škody, ktorú podal DB, spadá do pôsobnosti tohto dohovoru a že podľa jeho článku 35 ods. 1 uplynula lehota dvoch rokov na podanie takejto žaloby.

13

DB podal proti tomuto rozsudku opravný prostriedok „Revision“ na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v ktorom tvrdil, že prvá pomoc poskytnutá na palube lietadla nespadá pod pojem „nehoda“ v zmysle článku 17 ods. 1 Montrealského dohovoru, v dôsledku čoho sa tento dohovor v prejednávanej veci neuplatňuje. Trojročná premlčacia lehota stanovená v § 1489 ABGB sa preto uplatní na žalobu na náhradu škody, ktorú podal.

14

Tento súd sa domnieva, že pád kanvice na kávu z vozíka na obsluhu cestujúcich, ku ktorému došlo na palube lietadla a ktorý spôsobil cestujúcemu popáleniny, predstavuje „nehodu“ v zmysle článku 17 ods. 1 Montrealského dohovoru, ako bol vyložený v rozsudku z 19. decembra 2019, Niki Luftfahrt (C‑532/18, EU:C:2019:1127). Naopak sa pýta, či prvá pomoc poskytnutá na palube lietadla z dôvodu takejto nehody predstavuje škodovú udalosť odlišnú od tejto nehody, alebo či tieto dve udalosti predstavujú jednu „nehodu“ v zmysle tohto ustanovenia.

15

Podľa vnútroštátneho súdu pojem „príčinná súvislosť“ uvedený v článku 17 ods. 1 Montrealského dohovoru, ako aj systém a cieľ zjednotenia tohto dohovoru svedčia v prospech výkladu, podľa ktorého sa v prejednávanej veci na jednej strane pád kanvice na kávu a na druhej strane prvá pomoc poskytnutá na palube lietadla majú považovať za jednu a tú istú „nehodu“ v zmysle tohto ustanovenia. Ak by totiž k pádu kanvice na kávu nedošlo, prvá pomoc by nebola poskytnutá, a preto by nedošlo ani k inému telesnému zraneniu, ani k zhoršeniu utrpených telesných zranení. Tento súd spresňuje, že ak by sa prijala téza jedinej nehody, žaloba na náhradu škody podaná DB by bola na základe článku 35 ods. 1 tohto dohovoru premlčaná.

16

Uvedený súd však nevylučuje, že pád kanvice na kávu a prvú pomoc poskytnutú na palube lietadla z dôvodu telesného zranenia spôsobeného týmto pádom možno považovať za samostatné škodové udalosti a žiada Súdny dvor, aby v tejto súvislosti rozhodol.

17

V takomto prípade sa vnútroštátny súd pýta, či podľa článku 29 Montrealského dohovoru možno na základe vnútroštátneho práva podať žalobu na náhradu škody, ktorá bola spôsobená cestujúcemu uvedenou prvou pomocou. Podľa tohto súdu by takáto žaloba mohla byť podaná na základe vnútroštátneho práva len vtedy, ak by sa Montrealský dohovor mal vykladať v tom zmysle, že sa ako samostatná škodová udalosť nevzťahuje na telesné zranenia, ktoré utrpel cestujúci na palube lietadla bez nehody alebo nezávisle od akejkoľvek nehody.

18

Za týchto okolností Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

19

Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 17 ods. 1 Montrealského dohovoru vykladať v tom zmysle, že poskytnutie neprimeranej prvej pomoci cestujúcemu na palube lietadla, ktoré malo za následok zhoršenie telesných zranení spôsobených „nehodou“ v zmysle tohto ustanovenia, sa má považovať za súčasť tejto nehody.

20

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 1 nariadenia 2027/97, zmeneného nariadením č. 889/2002, sa zodpovednosť leteckého dopravcu Únie voči cestujúcim riadi všetkými ustanoveniami Montrealského dohovoru, relevantnými pre takú zodpovednosť.

21

Podľa článku 17 ods. 1 tohto dohovoru je letecký dopravca zodpovedný za utrpenú škodu v prípade smrti alebo telesného zranenia, ktoré utrpel cestujúci iba v prípade, keď sa nehoda, ktorá spôsobila smrť alebo zranenie, udiala na palube lietadla alebo ak nastala v priebehu nastupovania alebo vystupovania.

22

Pojem „nehoda“ sa má chápať ako neúmyselná, poškodzujúca a nepredvídaná udalosť, ktorý nevyžaduje, aby bola škoda spôsobená naplnením rizika typického pre leteckú dopravu, alebo tým, že existuje spojenie medzi nehodou a prevádzkou alebo pohybom lietadla [pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. decembra 2019, Niki Luftfahrt, C‑532/18, EU:C:2019:1127, body 35 a 41, ako aj z 2. júna 2022, Austrian Airlines (Oslobodenie leteckého dopravcu od zodpovednosti), C‑589/20, EU:C:2022:424, bod 20].

23

V tejto súvislosti treba konštatovať, že vznik škody nie je vždy možné pripísať ojedinelej udalosti, ak je táto škoda dôsledkom série vzájomne prepojených udalostí. V prípade existencie série vnútorne prepojených udalostí, ktoré nasledujú jedna po druhej bez prerušenia v priestore a čase, treba túto sériu považovať za jednu a tú istú „nehodu“ v zmysle článku 17 ods. 1 Montrealského dohovoru.

24

Ide o prípad, keď ako v tomto prípade pád kanvice s horúcou kávou spôsobil cestujúcemu popáleniny a bolo potrebné, aby mu palubný personál poskytol okamžitú prvú pomoc. Vzhľadom na priestorovú a časovú súvislosť medzi pádom kanvice na kávu a poskytnutím prvej pomoci zranenému cestujúcemu totiž nemožno spochybniť existenciu príčinnej súvislosti medzi týmto pádom a zhoršením telesných zranení spôsobených uvedeným pádom v dôsledku poskytnutia neprimeranej prvej pomoci.

25

Tento výklad je v súlade s cieľmi sledovanými Montrealským dohovorom. Podľa tretieho odôvodnenia tohto dohovoru sa zmluvné štáty tohto dohovoru, ktoré uznávajú „dôležitosť zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov v medzinárodnej leteckej doprave a potrebu spravodlivého odškodnenia založeného na princípe náhrady“, rozhodli stanoviť režim objektívnej zodpovednosti leteckých dopravcov. Takýto režim však znamená, ako vyplýva z piateho odôvodnenia uvedeného dohovoru, že chráni „spravodliv[é] vyváženi[e] záujmov“ leteckých dopravcov a cestujúcich (rozsudok z 12. mája 2021, Altenrhein Luftfahrt, C‑70/20, EU:C:2021:379, bod 36).

26

Obmedzením pojmu „nehoda“ v zmysle článku 17 ods. 1 Montrealského dohovoru na sériu vnútorne prepojených udalostí, ktoré nasledujú jedna po druhej bez prerušenia v priestore a čase, toto ustanovenie umožňuje cestujúcim, aby boli odškodnení jednoducho a rýchlo bez toho, aby sa leteckým dopravcom ukladalo veľmi ťažké bremeno náhrad, ktoré možno len zložito určiť a vyčísliť a ktoré by mohlo ohroziť, alebo dokonca ochromiť ich hospodársku činnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Niki Luftfahrt, C‑532/18, EU:C:2019:1127, bod 40).

27

Skutočnosť, že dotknutý letecký dopravca porušil svoje povinnosti ošetrenia a primeranej starostlivosti, aj keby bola preukázaná, nemôže spochybniť tieto konštatovania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júna 2022, Austrian Airlines (Oslobodenie leteckého dopravcu od zodpovednosti), C‑589/20, EU:C:2022:424, bod 22]. Na účely kvalifikácie „nehody“ v zmysle článku 17 ods. 1 Montrealského dohovoru totiž stačí, aby k udalosti, ktorá spôsobila smrť alebo telesné zranenie cestujúceho, došlo na palube lietadla alebo ak nastala v priebehu nastupovania alebo vystupovania.

28

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 17 ods. 1 Montrealského dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že poskytnutie neprimeranej prvej pomoci cestujúcemu na palube lietadla, ktoré malo za následok zhoršenie telesných zranení spôsobených „nehodou“ v zmysle tohto ustanovenia, sa má považovať za súčasť tejto nehody.

29

Keďže druhá otázka bola položená len pre prípad zápornej odpovede na prvú otázku, nie je potrebné ju skúmať.

30

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 17 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého 28. mája 1999 v Montreale, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

poskytnutie neprimeranej prvej pomoci cestujúcemu na palube lietadla, ktoré malo za následok zhoršenie telesných zranení spôsobených „nehodou“ v zmysle tohto ustanovenia, sa má považovať za súčasť tejto nehody.