–

Verband Sozialer Wettbewerb eV, v zastúpení: D. Marquardt, Rechtsanwalt,

–

famila‑Handelsmarkt Kiel GmbH & Co. KG, v zastúpení: C. Rohnke, Rechtsanwalt,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a A. Hoesch, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. a) a článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 1998, s. 27; Mim. vyd. 15/004, s. 32), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Verband Sozialer Wettbewerb eV (ďalej len „VSW“), združením založeným podľa nemeckého práva, ktorého cieľom je dozerať na dodržiavanie práva hospodárskej súťaže, a famila‑Handelsmarkt Kiel GmbH & Co KG (ďalej len „famila“), obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa distribúciou potravín, a týka sa povinnosti zahrnúť alebo nezahrnúť výšku zálohy, ktorú majú zaplatiť spotrebitelia, do predajnej ceny tovaru zabaleného do vratných obalov.

3

Odôvodnenia 2, 6 a 12 smernice 98/6 znejú:

…

…

4

Táto smernica v zmysle svojho článku 1 „upravuje označovanie [uvádzanie – neoficiálny preklad] predajnej ceny a ceny za mernú jednotku na výrobkoch [v prípade výrobkov – neoficiálny preklad], ktoré ponúkajú obchodníci spotrebiteľom; jej účelom je zlepšiť informovanie spotrebiteľov a zjednodušiť porovnávanie cien“.

5

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…“

6

Článok 3 uvedenej smernice v odsekoch 1 a 4 uvádza:

„1.   Na všetkých výrobkoch [V prípade všetkých výrobkov – neoficiálny preklad] podľa článku 1 sa označí [uvedie – neoficiálny preklad] predajná cena a jednotková cena…

…

4.   V každej reklame, ktorá uvádza predajnú cenu výrobkov podľa článku 1, sa uvedie aj jednotková cena podľa článku 5.“

7

V zmysle článku 4 ods. 1 smernice 98/6 musí byť predajná cena jednoznačná, ľahko rozpoznateľná a ľahko čitateľná.

8

Ustanovenie § 1 Preisangabenverordnung (nariadenie o uvádzaní cien) z 18. októbra 2002 (BGBl. 2002 I, s. 4197), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „PAngV“) sa nazýva „Základné ustanovenia“ a znie takto:

„1.   Ten, kto …spotrebiteľom v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti alebo pravidelne iným spôsobom ponúka tovary alebo služby alebo ako predávajúci robí reklamu voči konečným spotrebiteľom tak, že uvádza cenu, musí uviesť cenu, ktorá sa má zaplatiť, vrátane DPH a ostatných prvkov ceny (celková cena). …

…

4.   V prípade, že okrem ceny výrobku alebo služby musí spotrebiteľ zaplatiť aj vratnú zálohu, jej výška sa uvádza osobitne popri cene za výrobok alebo službu a celková suma sa neuvedie.

…“

9

Spoločnosť famila spustila reklamnú kampaň na nápoje a jogurty balené v prvom prípade vo vratných sklenených fľašiach a v druhom vo vratných sklenených pohároch, pričom použila leták, v ktorom bola výška zálohy za tieto nádoby uvedená samostatne slovami „plus… eur záloha“.

10

VSW sa domnievala, že takáto reklama je nezákonná, pretože neuvádzala celkovú cenu propagovaných výrobkov vrátane zálohy, a podala žalobu na Landgericht Kiel (Krajinský súd Kiel, Nemecko), ktorou sa okrem iného domáhala zastavenia predmetnej reklamy. Po tom, čo tento súd vyhovel žalobe, sa famila odvolala na Oberlandesgericht Schleswig (Vyšší krajinský súd Šlezvicka, Nemecko), ktorý odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil.

11

VSW následne podala opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom. Tento súd sa domnieva, že výsledok sporu závisí od výkladu článku 2 písm. a) smernice 98/6.

12

Vnútroštátny súd pripomína, že § 1 ods. 1 prvá veta PAngV v rozsahu, v akom vyžaduje, aby obchodníci uvádzali celkovú cenu predávaných výrobkov vrátane DPH, má za cieľ prebrať do nemeckého práva článok 1, článok 2 písm. a), článok 3 a článok 4 ods. 1 smernice 98/6. Zároveň však usúdil, že odpoveď na otázku, či suma zálohy, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe výrobkov balených do vratných sklenených fliaš alebo pohárov, musí byť zahrnutá do predajnej ceny v zmysle článku 2 písm. a) tejto smernice, z tejto smernice jasne nevyplýva.

13

Vnútroštátny súd uznáva, že výklad tohto ustanovenia musí byť jednotný v celej Európskej únii, a teda nezávislý od skutočnosti, že nemecká spotrebiteľská verejnosť je na základe §1 ods. 4 PAngV zvyknutá na to, že výška zálohy týkajúca sa sklenených fliaš a pohárov sa uvádza osobitne, a uvádza pritom rozsudok zo 7. júla 2016, Citroën Commerce (C‑476/14, EU:C:2016:527, bod 37), aby poukázal na to, že táto suma je nevyhnutnou a predvídateľnou súčasťou predajnej ceny v zmysle článku 2 písm. a) smernice 98/6, ktorú musí zaplatiť spotrebiteľ, a predstavuje časť finančnej protihodnoty za nadobudnutie dotknutého výrobku. V tejto súvislosti uvádza, že spotrebiteľ môže kúpiť nápoj balený v opakovane použiteľnom obale len spolu s týmto obalom, pričom musí poznať celkovú cenu takého nákupu, a to aj na účely porovnania cien.

14

Tento súd dodáva, že prijatie § 1 ods. 4 PAngV vychádzalo z presvedčenia nemeckého zákonodarcu, že povinnosť uvádzať konečnú cenu výrobku ako súčet ceny tohto výrobku a výšky zálohy vizuálne znevýhodňuje opakovane použiteľné obaly v porovnaní s jednorazovými obalmi. Cieľom tohto ustanovenia je teda jednak umožniť spotrebiteľom bezproblémové porovnanie ceny výrobkov a jednak podporiť používanie opakovane použiteľných obalov ako opatrenie environmentálnej politiky.

15

Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

16

Touto otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 2 písm. a) smernice 98/6 vykladať v tom zmysle, že pojem „predajná cena“ uvedený v tomto ustanovení zahŕňa aj sumu zálohy, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe výrobkov vo vratných obaloch.

17

Pokiaľ ide o doslovný výklad predmetného ustanovenia, článok 2 písm. a) tejto smernice definuje pojem „predajná cena“ ako „konečnú cenu za jednotku výrobku alebo za stanovené množstvo výrobku vrátane DPH a všetkých ostatných daní“.

18

V prvom rade, ako uviedol generálny advokát v bodoch 31 až 35 svojich návrhov, zálohu nemožno považovať za „daň“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice 98/6, keďže suma zálohy nemá žiadnu z vlastností dane, teda nie je zdrojom verejných príjmov a prináša so sebou poskytnutie protihodnoty.

19

V druhom rade musí predajná cena ako konečná cena nutne zahŕňať nevyhnutné a predvídateľné prvky tejto ceny, ktoré povinne znáša spotrebiteľ a predstavujú peňažnú protihodnotu nadobudnutia predmetného výrobku (rozsudok zo 7. júla 2016, Citroën Commerce, C‑476/14, EU:C:2016:527, bod 37).

20

Výrobok zabalený vo vratnom obale nemožno kúpiť bez tohto obalu, a preto výška zálohy predstavuje „nevyhnutnú súčasť predajnej ceny“. Vrátenie obalu spotrebiteľom na predajnom mieste však oprávňuje tohto spotrebiteľa na vrátenie zálohy.

21

Pokiaľ je teda spotrebiteľ oprávnený požadovať od predávajúceho alebo iného obchodníka prevzatie vratného obalu a vrátenie zaplatenej zálohy, túto sumu nemusí „povinne“ zaplatiť spotrebiteľ, a preto ju nemožno považovať za „konečnú“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice 98/6.

22

Ak spotrebiteľ z vlastnej vôle nevráti vratný obal, a preto sa suma, ktorú zaň zaplatil, pre neho stáva konečnou ekonomickou záťažou, nič to nemení na skutočnosti, že ako uviedol generálny advokát v bodoch 52 a 55 svojich návrhov, zo systému záloh vyplýva, že táto suma môže a má byť vrátená.

23

Z toho vyplýva, že výška zálohy, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe výrobku vo vratnej nádobe, nepredstavuje prvok predajnej ceny podľa článku 2 písm. a) smernice 98/6, v zmysle výkladu vyplývajúceho z judikatúry uvedenej v bode 19 tohto rozsudku.

24

Tento záver nespochybňuje bod 38 rozsudku zo 7. júla 2016, Citroën Commerce (C‑476/14, EU:C:2016:527), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že náklady na prevoz vozidla od výrobcu k obchodníkovi predajcovi, ktoré musí povinne znášať spotrebiteľ, predstavujú prvok predajnej ceny v zmysle článku 2 písm. a) smernice 98/6. Takéto náklady, ktoré sa pripočítavajú k cene tohto vozidla a musí ich povinne znášať spotrebiteľ bez toho, aby ich mohol neskôr vymáhať, treba odlišovať od výšky zálohy, o akú ide vo veci samej, ktorá, ako bolo uvedené v bode 21 tohto rozsudku, musí byť spotrebiteľovi refundovaná pri vrátení vratného obalu.

25

Konštatovanie uvedené v bode 23 tohto rozsudku okrem toho potvrdzujú ciele sledované smernicou 98/6, ktoré sú uvedené v jej článku 1 v spojení s jej odôvodnením 6, a to zlepšiť informovanosť spotrebiteľov a uľahčiť porovnanie predajných cien výrobkov ponúkaných obchodníkmi spotrebiteľom, aby sa mohli rozhodnúť na základe informácií. V tejto súvislosti z odôvodnenia 12 uvedenej smernice vyplýva, že jej účelom je zabezpečiť jednotné, jasné informácie, ktoré sú prospešné pre všetkých spotrebiteľov na vnútornom trhu. Okrem toho v súlade s článkom 4 ods. 1 rovnakej smernice v spojení s jej odôvodnením 2 musí byť predajná cena výrobkov ponúkaných spotrebiteľom jednoznačná, ľahko rozpoznateľná a ľahko čitateľná, aby boli informácie presné, jasné a jednoznačné.

26

Vzhľadom na to, že na jednej strane niektoré z týchto výrobkov môžu byť zálohované, zatiaľ čo iné nie, a na druhej strane sa zálohy môžu uplatňovať v rôznych výškach podľa typu obalu, znamená zahrnutie výšky zálohy do predajnej ceny výrobku pre spotrebiteľov riziko nepresného porovnania.

27

Naopak uvedenie výšky zálohy samostatne, popri predajnej cene výrobku vo vratnom obale, umožňuje spotrebiteľom posúdiť a porovnať ceny výrobku a rozhodnúť sa na základe informácií a jednoduchého porovnania v súlade s cieľmi smernice 98/6 pripomenutými v bode 25 tohto rozsudku a v súlade s požiadavkou jasnosti a jednoznačnosti týchto cien, ako je uvedená v odôvodnení 2 tejto smernice.

28

V tomto kontexte priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný dokáže sčítať cenu výrobku a výšku zálohy, aby určil celkovú sumu, ktorú má v čase nákupu zaplatiť (pozri analogicky rozsudok zo 4. októbra 2007, Schutzverband der Spirituosen‑IndustrieC‑457/05, EU:C:2007:576, bod 27 a citovaná judikatúra).

29

Vzhľadom na uvedené je potrebné na prvú otázku odpovedať, že článok 2 písm. a) smernice 98/6 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „predajná cena“, ktorý sa v ňom uvádza, nezahŕňa sumu zálohy, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť pri nákupe výrobkov balených vo vratných obaloch.

30

Na druhú otázku netreba s ohľadom na odpoveď na prvú otázku odpovedať.

31

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 2 písm. a) smernice 98/6/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „predajná cena“, ktorý sa v ňom uvádza, nezahŕňa sumu zálohy, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť pri nákupe výrobkov balených vo vratných obaloch.