1

Spoločnosti PAO Severstal (C‑747/21 P) a Novolipetsk Steel PJSC (NLMK) (C‑748/21 P) sa svojimi odvolaniami domáhajú zrušenia rozsudkov Všeobecného súdu Európskej únie z 22. septembra 2021, Severstal/Komisia [T‑753/16, neuverejnený, ďalej len „rozsudok Severstal/Komisia (T‑753/16)“, EU:T:2021:612] a z 22. septembra 2021, NLMK/Komisia [T‑752/16, neuverejnený, ďalej len „rozsudok NLMK/Komisia (T‑752/16)“, EU:T:2021:611] (ďalej spoločne len „napadnuté rozsudky“), ktorými tento súd zamietol žalobu spoločnosti Severstal a žalobu spoločnosti NLMK o neplatnosť vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1328 z 29. júla 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 210, 2016, s. 1, ďalej len „sporné nariadenie“) v rozsahu, v akom sa ich toto nariadenie týka.

2

Bez ohľadu na nadobudnutie účinnosti, pred prijatím sporného nariadenia, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21), ktoré zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014 (Ú. v. EÚ L 18, 2014, s. 1) (ďalej len „základné nariadenie“), sa hmotnoprávne pravidlá základného nariadenia naďalej uplatňujú na určenie dumpingu a ujmy, o ktoré ide v prejednávaných spojených veciach, keďže prešetrovanie dumpingu a ujmy, ktoré viedli k prijatiu sporného nariadenia, sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015. Keďže však tieto pravidlá majú rovnaký obsah ako zodpovedajúce pravidlá stanovené v nariadení 2016/1036, je irelevantné ich uplatnenie alebo odvolávanie sa na ne v priebehu konaní, ktoré viedli k týmto odvolaniam.

3

Článok 2 ods. 9 základného nariadenia stanovuje:

„V prípadoch, keď neexistuje vývozná cena alebo keď existuje podozrenie, že vývozná cena je nespoľahlivá z dôvodu spojenia alebo kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou, možno vývoznú cenu vytvoriť na základe ceny, za akú sa dovážané výrobky prvýkrát predajú nezávislému kupujúcemu, alebo ak sa výrobky ďalej predajú nezávislému kupujúcemu alebo sa nepredajú v stave, v akom boli dovezené, na ľubovoľnom primeranom základe.

V týchto prípadoch sa vykoná úprava všetkých nákladov vrátane ciel a daní, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom a nahromadeného zisku s cieľom stanovenia spoľahlivej vývoznej ceny na hranici Únie.

Položky, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná úprava, zahŕňajú položky, ktoré obvykle znáša dovozca, ale ktoré zaplatila ľubovoľná strana buď v Únii, alebo mimo nej, o ktorej vyjde najavo, že je v spojení alebo uzavrela kompenzačnú dohodu s dovozcom alebo vývozcom vrátane obvyklých nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a pomocných nákladov, ciel, ľubovoľných antidumpingových ciel a ďalších splatných daní v dovážajúcej krajine z dôvodu dovozu alebo predaja tovaru a primeraného rozpätia na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.“

4

Článok 9 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje:

„Ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujem [Európskej ú]nie si vyžaduje intervenciu v súlade s článkom 21, [Európska k]omisia uloží konečné antidumpingové clo v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3 Ak je v platnosti predbežné clo, Komisia začne uvedený postup najneskôr jeden mesiac pred uplynutím platnosti takéhoto cla. Výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.“

5

Článok 18 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„V prípadoch, keď ktorákoľvek zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v lehote stanovenej v tomto nariadení, prípadne významným spôsobom vytvára prekážky uskutočneniu prešetrovania, predbežné alebo konečné zistenia, či už pozitívne, alebo negatívne, možno vypracovať na základe dostupných skutočností. Ak sa zistí, že ktorákoľvek zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, uvedené informácie sa neberú do úvahy a môžu sa využiť dostupné skutočnosti. …“

6

Okolnosti predchádzajúce sporom, ako sú opísané v napadnutých rozsudkoch, možno na účely tohto rozsudku zhrnúť takto.

7

Severstal a NLMK sú spoločnosti založené podľa ruského práva, ktoré pôsobia na trhu výroby a distribúcie výrobkov z ocele, a najmä plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena.

8

Dňa 14. mája 2015 Komisia v nadväznosti na sťažnosť, ktorú podalo Eurofer, Association européenne de l’acier, ASBL, uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ C 161, 2015, s. 9).

9

Prešetrovanie týkajúce sa dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015. Skúmanie trendov, ktoré sú relevantné pre posúdenie ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do 31. marca 2015 (ďalej len „posudzované obdobie“).

10

Po predložení odpovedí spoločností Severstal a NLMK na antidumpingový dotazník, ako aj po overeniach na mieste, ktoré vykonala Komisia v priestoroch týchto spoločností a v priestoroch obchodníkov prepojených s týmito spoločnosťami, Komisia listami z 30. októbra 2015 informovala uvedené spoločnosti o svojom zámere uplatniť článok 18 základného nariadenia z dôvodu, že v týchto odpovediach neposkytli potrebné informácie v stanovených lehotách a narušili riadny priebeh prešetrovania tým, že neposkytli požadovanú dokumentáciu na začiatku overenia na mieste.

11

Samostatnými listami z 13. novembra 2015 Severstal a NLMK namietali proti uplatneniu tohto článku a vyjadrili ochotu pokračovať v spolupráci.

12

Dňa 29. júla 2016 Komisia prijala sporné nariadenie, ktorého článok 1 na jednej strane stanovoval, že sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo z nelegovanej ocele, alebo inej legovanej ocele okrem nehrdzavejúcej ocele, vo všetkých šírkach, valcovaných za studena (úberom za studena), neplátovaných, nepokovovaných ani nepotiahnutých, po valcovaní za studena (úberom za studena) už ďalej neupravených, ktoré patria pod číselné znaky KN (ďalej len „dotknutý výrobok“). s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ako aj Ruskej federácii a na druhej strane, že sadzba tohto cla bola 34 % v prípade dovozu spoločnosti Severstal a 36,1 % v prípade dovozu spoločnosti NLMK.

13

Návrhmi podanými do kancelárie Všeobecného súdu 28. októbra 2016 sa Severstal a NLMK domáhali zrušenia sporného nariadenia.

14

Dvoma uzneseniami z 31. mája 2017 predseda druhej komory povolil združeniu Eurofer vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie vo všetkých konaniach začatých spoločnosťami Severstal a NLMK.

15

Na podporu svojich žalôb Severstal a NLMK uviedli šesť, resp. päť žalobných dôvodov. Pre prejednávané odvolania sú relevantné len posúdenia prvého a šiesteho žalobného dôvodu, ktoré predložila Severstal v rámci veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Severstal/Komisia (T‑753/16), ako aj druhého a piateho žalobného dôvodu, ktoré NLMK uviedla v rámci veci, v ktorej bol vydaný rozsudok NLMK/Komisia (T‑752/16).

16

Týmto prvým a druhým žalobným dôvodom Severstal a NLMK v podstate vytýkali Komisii, že porušila článok 18 základného nariadenia, článok 6.8 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189), prílohu II tejto dohody a zásadu proporcionality, ako aj to, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že nespolupracovali v plnom rozsahu, takže bolo potrebné zohľadniť dostupné skutočnosti. Napadnutými rozsudkami Všeobecný súd zamietol tieto žalobné dôvody, pričom v podstate potvrdil, že tak Severstal, ako aj NLMK neposkytli všetky spoľahlivé informácie potrebné na účely prešetrovania Komisie, tak aby Komisia mohla uplatniť článok 18 základného nariadenia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia.

17

V šiestom a piatom žalobnom dôvode uvedenom v bode 15 tohto rozsudku Severstal a NLMK v podstate vytýkali Komisii, že porušila článok 2 ods. 9, ako aj článok 9 ods. 4 základného nariadenia a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia pri určovaní úrovne odstránenia ujmy. Tvrdia najmä, že Komisia stanovila neprimerané a nadmerné ziskové rozpätie pre priemyselné odvetvie Únie a nesprávne uplatnila článok 2 ods. 9 základného nariadenia na účely výpočtu rozpätia ujmy. Všeobecný súd v napadnutých rozsudkoch zamietol tieto žalobné dôvody s odôvodnením, že Komisia sa nedopustila pochybenia pri určovaní úrovne odstránenia ujmy.

18

Svojím odvolaním vo veci C‑747/21 P Severstal navrhuje, aby Súdny dvor:

19

Svojím odvolaním vo veci C‑748/21 P NLMK navrhuje, aby Súdny dvor:

20

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol tieto dve odvolania ako nedôvodné a uložil spoločnostiam Severstal a NLMK povinnosť nahradiť trovy konania.

21

Predseda Súdneho dvora 21. septembra 2022 vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k prípadnému spojeniu vecí C‑747/21 P a C‑748/21 P na účely ďalšieho konania a vyhlásenia rozsudku.

22

Listami z 22. septembra 2022 Komisia informovala Súdny dvor, že nemá námietky proti spojeniu týchto vecí. Listom z 28. septembra 2022 Severstal oznámila Súdnemu dvoru, že súhlasí s týmto spojením. Listom z toho istého dňa NLMK vzniesla námietku proti uvedenému spojeniu na účely ďalšieho konania bez uvedenia dôvodov.

23

Rozhodnutím Súdneho dvora z 18. októbra 2022 prijatým podľa článku 54 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora boli veci C‑747/21 P a C‑748/21 P spojené na spoločné konanie na účely ďalšieho konania a vyhlásenia rozsudku.

24

Listom z 24. októbra 2022 boli účastníci konania vyzvaní, aby odpovedali na niektoré otázky Súdneho dvora v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania. Komisia odpovedala na tieto otázky 24. novembra 2022. Severstal a NLMK odpovedali 1. decembra 2022.

25

Na podporu svojich odvolaní Severstal a NLMK uvádzajú tri odvolacie dôvody, z ktorých v podstate prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade článku 18 ods. 1 základného nariadenia, na skreslení dôkazov a vecne nesprávnych skutkových zisteniach, druhý na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení a výklade článku 9 ods. 4 tohto nariadenia, ako aj tretí na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení a výklade článku 2 ods. 9 uvedeného nariadenia.

26

Keďže tieto odvolacie dôvody, ktoré uviedla tak Seversal, ako aj NLMK, sa do veľkej miery prekrývajú, budú preskúmané spoločne.

27

V prvom rade odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 18 ods. 1 základného nariadenia, keď posúdil uplatnenie tohto ustanovenia Komisiou v spornom nariadení bez toho, aby sa predtým vyjadril k otázke, či je dotknutý výrobok hotovým výrobkom alebo polotovarom. Kritériá preskúmania uplatnenia článku 18 ods. 1 základného nariadenia pritom závisia od odpovede na túto otázku. Okrem toho Všeobecný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie kvalifikovať predmetné výrobky ako polotovar a nesprávne obmedzil svoje preskúmanie na prešetrovania Komisie. Z týchto dôvodov Severstal a NLMK spochybňujú body 32, 56, 58 a 68 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16), ako aj body 33, 50, 56, 79, 80 a 163 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16).

28

V druhom rade odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd v napadnutých rozsudkoch skreslil dôkazy a nesprávne zistil skutkový stav.

29

Severstal spochybňuje najmä body 70, 72, 80, 81, 83, 84, 90 až 94, 97 a 102 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16), pričom uvádza tieto tvrdenia:

30

NLMK spochybňuje body 54 až 57, 68, 77 až 79 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) z dôvodu, že Všeobecný súd v nich skreslil dôkazy alebo nesprávne zistil skutkový stav v súvislosti s dokumentami č. 23, 25, 28 a 34.

31

NLMK najmä tvrdí, že posúdenia Všeobecného súdu v bodoch 55, 68 a 123 tohto rozsudku skresľujú skutočnosti uvedené v dokumente č. 34. V rozpore s tým, čo vyplýva z týchto bodov, má teda tento dokument rovnaký obsah ako dokument č. 23, ktorý bol prijatý a overený počas overenia na mieste a ktorý uvádza množstvá a celkové náklady na prevedené nedokončené výrobky. V tejto súvislosti preto nemožno tvrdiť, že tento dokument č. 34 obsahoval nové informácie, ani že bol predložený oneskorene. Okrem toho Komisia použila uvedený dokument č. 34 výlučne na určenie celkových množstiev a súm, a nie na účel, na ktorý bola vyžiadaná, teda na rozdelenie informácií podľa kódov. Takéto použitie by viedlo Komisiu k nesprávnemu posúdeniu porovnania výpočtov a k absurdnému záveru, podľa ktorého NLMK predávala viac ako vyrábala.

32

NLMK tiež spochybňuje body 81 a 116 uvedeného rozsudku z dôvodu, že v rozpore s posúdením Všeobecného súdu uvedeným v týchto bodoch poskytla primerané, úplné a overené informácie. Podľa spoločnosti NLMK preskúmanie informácií poskytnutých v dokumentoch č. 23 a 34 umožňovalo konštatovať, že porovnania, ktoré vykonala, boli podložené dôkazmi systému SAP, ktorý bol overený na mieste, že vysvetlenia boli logické a neodporovali si a že odrážali zložitú účtovnú štruktúru integrovanej oceliarne. Komisia nepochopila, že dodatočný odpočet nevyčíslených nákladov (ktoré už boli odpočítané predtým) bol nevyhnutný na úpravu výrobných nákladov opätovne použiteľného odpadu, teda šrotu, oproti jeho trhovej hodnote, za ktorú sa tento šrot uvádzal do výroby. Takéto nepochopenie viedlo k nesprávnemu záveru, podľa ktorého po prvé predávala viac, než vyrábala, a po druhé, že všetky skutočnosti boli nespoľahlivé.

33

Komisia sa domnieva, že prvé odvolacie dôvody sú neprípustné v rozsahu, v akom smerujú k opätovnému preskúmaniu skutkových okolností Súdnym dvorom, a v zostávajúcej časti sú nedôvodné.

34

Po prvé v rozsahu, v akom odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že nesprávne vyložil článok 18 ods. 1 základného nariadenia z dôvodu, že pred posúdením uplatnenia tohto ustanovenia v spornom nariadení nepreskúmal ani neuviedol dôvody, na základe ktorých Komisia kvalifikovala dotknutý výrobok ako hotový výrobok alebo polotovar, hoci kritériá overenia potrebných informácií uvedené v tomto ustanovení sa líšia v závislosti od tejto kvalifikácie, treba námietky Komisie týkajúce sa prípustnosti tejto výhrady zamietnuť. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, totiž uvedená výhrada nastoľuje právnu a nie skutkovú otázku, keďže sa týka kritérií upravujúcich uplatnenie článku 18 ods. 1 základného nariadenia.

35

Pokiaľ ide o dôvodnosť tejto konkrétnej výhrady, treba pripomenúť, že toto ustanovenie dáva Komisii možnosť zistiť dumping a ujmu na základe dostupných skutočností, ak zainteresovaná strana nespolupracuje pri antidumpingovom prešetrovaní tým, že odmietne prístup k potrebným informáciám, neposkytne ich v lehote stanovenej v tomto nariadení alebo významným spôsobom bráni takémuto prešetrovaniu.

36

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem „potrebné informácie“ uvedený v tomto ustanovení zodpovedá informáciám, ktorými disponujú zainteresované strany a ktoré Komisii umožnia riadne viesť svoje antidumpingové prešetrovania vypracovaním predbežných alebo konečných zistení, či už kladných alebo záporných [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China), C‑61/16 P, EU:C:2017:968, body 47 až 49 a 57].

37

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že posúdenie, ktoré umožňuje určiť, či konkrétna informácia predstavuje alebo nepredstavuje „potrebnú informáciu“ v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia, treba vykladať s prihliadnutím na osobitné okolnosti každého prešetrovania, a nie vo všeobecnom zmysle [rozsudok zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China), C‑61/16 P, EU:C:2017:968, bod 49].

38

Z toho vyplýva, že toto posúdenie sa musí vykonať v každom jednotlivom prípade, pričom sa zohľadní skutočnosť, že takéto informácie musia Komisii umožniť riadne viesť svoje antidumpingové prešetrovania.

39

Relevantné kritérium na posúdenie toho, či je informácia, ktorou disponuje zainteresovaná osoba, nevyhnutná v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia, je teda rovnaké bez ohľadu na konkrétne okolnosti každého prešetrovania. V každom prípade totiž treba určiť, či táto informácia umožňuje Komisii dospieť k záverom v rámci predmetného antidumpingového prešetrovania. To, či je príslušný výrobok hotovým výrobkom alebo polotovarom, teda nemôže ovplyvniť kritérium na posúdenie uplatnenia tohto ustanovenia.

40

Okrem toho, keďže odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia, je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musia byť z odôvodnenia rozsudku jasne a jednoznačne zrejmé úvahy Všeobecného súdu, aby to dotknutým osobám umožnilo zistiť dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonať svoje súdne preskúmanie (rozsudok z 13. decembra 2018, Európska únia/Kendrion, C‑150/17 P, EU:C:2018:1014, bod 80 a citovaná judikatúra).

41

Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, zo znenia bodov 46 až 102 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16) a bodov 38 až 91 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) vyplýva, že Všeobecný súd dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa domnieval, že uplatnenie článku 18 ods. 1 základného nariadenia Komisiou na spoločnosti Severstal a NLMK v konaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, treba potvrdiť. Toto zhrnutie umožňuje odvolateľkám oboznámiť sa s odôvodnením rozhodnutia Všeobecného súdu a Súdnemu dvoru vykonať jeho preskúmanie.

42

Výhradu odvolateliek, podľa ktorej Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 18 ods. 1 základného nariadenia, treba preto zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že kvalifikáciu dotknutého výrobku ako polotovaru pred posúdením uplatnenia tohto ustanovenia Komisiou na odvolateľky v napadnutom nariadení ani nepreskúmal, ani neodôvodnil.

43

Po druhé v rozsahu, v akom sa Severstal dovoláva súdneho preskúmania diskrečnej právomoci Komisie a domnieva sa, že v prejednávanej veci Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 18 ods. 1 základného nariadenia tým, že neprimerane obmedzil rozsah svojho preskúmania vo vzťahu k prešetrovaniu Komisie, treba konštatovať, že Severstal dostatočne nevysvetľuje údajné nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal Všeobecný súd dopustiť. Táto výhrada sa preto musí zamietnuť ako neprípustná.

44

Po tretie v rozsahu, v akom odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že skreslil niektoré dôkazy a vykonal skutkové zistenia, ktoré sú vecne nesprávne, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky.

45

V prípade odvolania Súdny dvor teda nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré Všeobecný súd uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokiaľ totiž tieto dôkazy boli získané riadne a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Všeobecnému súdu prislúcha posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať dôkazom, ktoré mu boli predložené (rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia, C‑44/16 P, EU:C:2017:357, bod 30 a citovaná judikatúra).

46

Všeobecný súd vykonáva takúto výlučnú právomoc s výhradou vecnej nesprávnosti skutkových zistení a skreslenia dôkazov, ktoré mu boli predložené. V rámci odvolania sa totiž preskúmavacia právomoc Súdneho dvora vzťahuje, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, na vecnú nesprávnosť týchto zistení vyplývajúcu z písomností v spise, a pokiaľ ide o posúdenie skutkového stavu, na skreslenie týchto dôkazov Všeobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C‑2/01 P a C‑3/01 P, EU:C:2004:2, bod 47, ako aj z 11. mája 2017, Dyson/Komisia, C‑44/16 P, EU:C:2017:357, bod 31 a citovanú judikatúru).

47

Treba tiež pripomenúť, že ak odvolateľ tvrdí, že ide o skreslenie dôkazov Všeobecným súdom, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podľa jeho názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Navyše podľa ustálenej judikatúry skreslenie musí zjavne vyplývať z listín založených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 10. novembra 2022, Komisia/Valencia Club de Fútbol, C‑211/20 P, EU:C:2022:862, bod 55 a citovaná judikatúra). To isté platí pre vecné nepresnosti v skutkových zisteniach uvádzaných odvolateľom.

48

Vo veci C‑747/21 P Severstal po prvé tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 70 a 81 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16) dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď uviedol, že Komisia nemohla overiť, či celkové náklady na nákup surovín boli presne vyjadrené v jej účtovníctve a či boli skutočne zahrnuté do výrobných nákladov dotknutého výrobku, keďže celkové náklady na tieto suroviny boli uvedené v prílohe F‑14b jej odpovede na antidumpingový dotazník, s názvom „Výkaz počiatočných nákladov“ a v overovacom dokumente č. 11, ktorý je uvedený v zozname dokumentov Komisie pod názvom „Zosúladenie bežných nákladov so systémom SAP“.

49

V tejto súvislosti treba poznamenať, že z bodov 70 a 81 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16) vyplýva, že posúdenie Všeobecného súdu sa zakladá na skutočnosti, že je nesporné, že deklarované náklady zahŕňali len náklady týkajúce sa „predaja“ dotknutého výrobku, a nie aj náklady na výrobky určené na vlastnú spotrebu. Z tejto prílohy F‑14b však nie je zrejmé, či boli zahrnuté aj náklady na výrobky vlastnej spotreby, a teda či mohli byť overené. Pokiaľ ide o overovací dokument č. 11, na ktorý sa údajne odkazuje v zozname dokumentov Komisie pod názvom „Zosúladenie bežných nákladov so systémom SAP“, Severstal ho nepredložila ani neposkytla žiadne vysvetlenie k tomuto zoznamu. Okrem toho sa tento dokument nenachádza v opise príloh k vyjadreniam účastníkov konania vo veci T‑753/16. Severstal preto nedokázala preukázať, že bolo zrejmé, že náklady uvedené v danom dokumente zahŕňali náklady na výrobky určené na vlastnú spotrebu.

50

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Severstal, že konštatovanie Všeobecného súdu v bode 72 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16), podľa ktorého táto spoločnosť neuviedla svoje výrobné náklady v prílohe F‑14 A odpovede na antidumpingový dotazník v súlade s klasifikáciou nákladov v jednotlivých PCN prijatých Komisiou, je vecne nesprávne v rozsahu, v akom s v tomto bode uvádza, že Severstal počas overenia na mieste poskytla porovnanie medzi svojou vlastnou klasifikáciou a štruktúrou PCN požadovanou Komisiou, treba poznamenať, že Severstal cituje uvedený bod skráteným spôsobom. Komisia totiž spresňuje, že informácie poskytnuté počas tohto overenia „sa však obmedzujú, ako to potvrdila žalobkyňa na pojednávaní, na výrobné náklady ‚predávaných‘ výrobkov, s vylúčením výrobných nákladov týkajúcich sa výrobkov spracovaných v podniku“. Z toho vyplýva, že Severstal skutočne nevykázala všetky svoje výrobné náklady v súlade s klasifikáciou nákladov v jednotlivých PCN prijatých Komisiou a že zistenia uvedené v bode 72 rozsudku Severstal/Kimisia (T‑753/16) neboli preukázané ako nesprávne.

51

Po tretie v rozsahu, v akom Severstal spochybňuje posúdenie uvedené v bodoch 80 a 89 tohto rozsudku, podľa ktorého Severstal nepreukázala, že nemala k dispozícii potrebné údaje, treba túto námietku zamietnuť, keďže Severstal dostatočne neuviedla údajné skutkové nepresnosti ani dôkazy, ktoré mal Všeobecný súd v tejto súvislosti údajne skresliť.

52

Po štvrté v rozsahu, v akom Severstal spochybňuje posúdenia uvedené v bodoch 90 až 93 uvedeného rozsudku z dôvodu, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Severstal prijala dva rôzne kľúče na rozdelenie nákladov na suroviny a protiprávne potvrdila úpravy svojich nákladov na výrobu dotknutého výrobku, treba konštatovať, že Severstal v skutočnosti požaduje nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov bez toho, aby dostatočne presne uviedla vecné nepresnosti alebo skreslenia, ktoré vytýka Všeobecnému súdu, ani nepreukázala chyby v analýze, ktoré podľa jej názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Takáto námietka je preto neprípustná.

53

Po piate a napokon, v rozsahu, v akom Severstal napáda body 94, 97 a 102 toho istého rozsudku, treba konštatovať, že neuvádza dôvody, pre ktoré sú posúdenia uvedené v týchto bodoch z právneho hľadiska nesprávne, takže táto námietka je tiež neprípustná.

54

Vo veci C‑748/21 P sa NLMK domnieva, že Všeobecný súd v bodoch 55, 68 a 123 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) skreslil dôkazy, keď v podstate rozhodol, že NLMK neposkytla informácie týkajúce sa celkového množstva a nákladov na výrobu dotknutého hotového výrobku a polotovaru, hoci tieto informácie sa nachádzajú v dokumentoch č. 23 a 34, ktoré boli predložené Komisii počas overovania na mieste.

55

V tejto súvislosti treba poznamenať, že ako vyplýva z bodu 54 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16), NLMK nepoprela, že vo svojej odpovedi na antidumpingový dotazník neuviedla celý objem výroby dotknutého výrobku. Ako uvádza Komisia bez toho, aby to bolo spochybnené, k takémuto zisteniu dospela po tom, čo bol dokument č. 23 predložený počas overenia na mieste s cieľom overiť odpočet nákladov na zmenu stavu zásob výrobkov nedokončenej výroby, ktorý sa, ako sa ukázalo, týkal polotovarov, ktorých objem nebol zahrnutý v tejto odpovedi. V nadväznosti na toto konštatovanie Komisia požiadala NLMK, aby jej poskytla údaje o nákladoch podľa druhu výrobku pre polotovar, ktorý je predmetom zisťovania. V reakcii na túto žiadosť NLMK predložila na konci tohto overenia dokument č. 34. Obsah dokumentov č. 23 a 34 sa čiastočne prekrýva v tom, že oba obsahujú údaje o celkovom množstve a nákladoch na výrobu príslušného hotového výrobku a polotovaru. Odlišujú sa však v tom, že dokument č. 34 obsahuje aj údaje o nákladoch a množstve podľa druhu polotovaru.

56

Všeobecný súd však tieto dôkazy neskreslil, keď po prvé v bode 68 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) rozhodol, že dokument č. 34 bol predložený neskoro, že ho nebolo možné overiť po overení na mieste a že nebol iba jednoduchým rozpísaním informácií uvedených v dokumente č. 23 podľa výrobného kódu, ale že bol predložený v odlišnom kontexte s cieľom zosúladiť odpočty nákladov na zmeny zásob v dôsledku rozpracovanej výroby, ako boli uvedené v jej odpovedi na antidumpingový dotazník, po druhé v bode 55 tohto rozsudku rozhodol, že informácie obsiahnuté v dokumente č. 34 neodstránili nedostatok NLMK, ktorá neuviedla celkovú výrobu a kapacitu pre celý dotknutý výrobok, ale umožnili Komisii preukázať nesúlad vo výrobných údajoch, ktoré uviedla NLMK, keďže zistili, že NLMK deklarovala celkovo väčšie predané množstvo, ako umožňovala výroba, pričom zohľadnili zmeny v zásobách, vypúšťaní a odpade, ako ich deklarovala NLMK, a po tretie v bode 123 tohto rozsudku rozhodol, že NLMK nebola schopná podložiť svoje tvrdenia, že jej údaje o predaných množstvách by sa mali zohľadniť na základe informácií, ktoré sú už obsiahnuté v tejto odpovedi, a nie na základe informácií obsiahnutých v dokumentoch zhromaždených na mieste.

57

Takéto posúdenia Všeobecného súdu sa totiž týkajú dôkaznej hodnoty dokumentov č. 23 a 34 vzhľadom na overenie údajov obsiahnutých v týchto dokumentoch Komisiou po ich predložení počas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia. Tieto posúdenia sú však skutkovými posúdeniami, ktoré, pokiaľ nie sú skreslené, nie sú predmetom preskúmania Súdnym dvorom v rámci odvolania.

58

NLMK tiež nesprávne uvádza, že Všeobecný súd v bodoch 81 a 116 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) skreslil informácie, ktoré poskytla v súvislosti s dvojitým odpočítaním odpadu a vypúšťania, keď dospel k záveru, že tieto informácie nie sú spoľahlivé. Tvrdenia predložené spoločnosťou NLMK sa totiž obmedzujú na spochybnenie posúdenia skutkových okolností Všeobecným súdom bez toho, aby preukázali existenciu akéhokoľvek skreslenia alebo existenciu vecne nesprávnych skutkových zistení.

59

Napokon v rozsahu, v akom sa NLMK na podporu svojich výhrad odvoláva na dokumenty č. 25 a 28, treba konštatovať, že neuvádza, z akých dôvodov bol obsah týchto dokumentov skreslený.

60

Vzhľadom na vyššie uvedené treba výhrady odvolateliek založené na skreslení dôkazov Všeobecným súdom a na vecnej nesprávnosti jeho skutkových zistení, zamietnuť.

61

V dôsledku toho treba prvé odvolacie dôvody zamietnuť.

62

Severstal a NLMK tvrdia, že Všeobecný súd sa v bodoch 243 až 257 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16) a v bodoch 209 až 223 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) dopustil nesprávneho výkladu a preskúmania uplatnenia článku 9 ods. 4 základného nariadenia Komisiou a neodpovedal na ich tvrdenia. Okrem toho sa domnievajú, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia vzhľadom na tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti predložili.

63

Odvolateľky konkrétne vytýkajú Všeobecnému súdu, že potvrdil, že Komisia mohla vzhľadom na celosvetovú finančnú krízu považovať rok 2008 za posledný reprezentatívny rok na účely stanovenia cieľového ziskového rozpätia výrobného odvetvia Únie na účely uplatnenia tohto článku 9 ods. 4, hoci tento rok nebol súčasťou posudzovaného obdobia. V prejednávanej veci je uvedený rok príliš vzdialený na to, aby ho bolo možné za taký považovať a jeho výber vyplýva z nesprávneho uplatnenia uvedeného článku 9 ods. 4.

64

Okrem toho sa odvolateľky domnievajú, že Všeobecný súd porušil zásadu ochrany legitímnej dôvery, keď rozhodol, že Komisia nebola pri stanovení posledného reprezentatívneho roka na účely stanovenia predmetného ziskového rozpätia viazaná posudzovaným obdobím.

65

Okrem toho výber roku 2008 na účely určenia tohto ziskového rozpätia by bol z dôvodu finančnej krízy nezlučiteľný s posúdeniami uvedenými v bodoch 151 a 152 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) a v bodoch 185 a 186 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16). V týchto bodoch totiž Všeobecný súd odmietol odpovedať na argumenty žalobkýň týkajúce sa zohľadnenia tejto krízy pri posudzovaní výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie na účely posúdenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Všeobecný súd tak svojvoľne potvrdil prístup Komisie, podľa ktorého treba uvedenú krízu zohľadniť pri stanovení cieľového ziskového rozpätia výrobného odvetvia Únie na účely uplatnenia článku 9 ods. 4 základného nariadenia, ale nie pri posudzovaní tejto ujmy. Toto ziskové rozpätie však nezodpovedá ziskovému rozpätiu, ktoré by bolo žiaduce na zabezpečenie prežitia výrobného odvetvia Únie a/alebo primeranej návratnosti kapitálu po tom, čo nastala vonkajšia udalosť, akou je napríklad celosvetová finančná kríza.

66

Odvolateľky v prvom rade uvádzajú, že finančná kríza môže byť skutočnosťou, ktorú treba zohľadniť pri výpočte uvedenej ujmy, takže dovozy s pôvodom v dotknutých krajinách nemôžu byť jediným relevantným faktorom spôsobujúcim ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Všeobecný súd sa tým, že nereagoval na tieto tvrdenia, dopustil zjavne nesprávneho posúdenia a porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

67

Subsidiárne odvolateľky tvrdia, že ak finančná kríza nie je relevantným faktorom, ktorý treba zohľadniť pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a týmto dovozom, Všeobecný súd mal konštatovať, že Komisia si nemohla vybrať rok 2008 ako referenčný rok na výpočet ziskového rozpätia výrobného odvetvia Únie.

68

Komisia sa domnieva, že druhé odvolacie dôvody sú neúčinné v rozsahu, v akom sa týkajú bodov 151 a 152 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16), ako aj bodov 185 a 186 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16) a v zostávajúcej časti sú nedôvodné.

69

Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľky v podstate tvrdia, že Všeobecný súd sa jednak dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení článku 9 ods. 4 základného nariadenia a jednak porušil zásadu ochrany legitímnej dôvery, ako aj svoju povinnosť odôvodnenia tým, že na účely stanovenia cieľového ziskového rozpätia výrobného odvetvia Únie sa za posledný reprezentatívny rok považuje rok 2008, a nie rok, ktorý je súčasťou posudzovaného obdobia.

70

V prvom rade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je v rámci konania o odvolaní právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na posúdenie právneho riešenia dôvodov, o ktorých sa diskutovalo na súde rozhodujúcom vo veci samej (rozsudok z 12. septembra 2017, Anagnostakis/Komisia, C‑589/15 P, EU:C:2017:663, bod 55 a citovaná judikatúra). Tvrdenie odvolateliek, že zásada ochrany legitímnej dôvery bola porušená z dôvodu výberu roka 2008 ako posledného reprezentatívneho roka na účely stanovenia cieľového ziskového rozpätia výrobného odvetvia Únie, však bolo po prvýkrát uvedené až v odvolacom konaní. Toto tvrdenie je preto neprípustné.

71

V druhom rade treba vyhlásiť za neúčinné tvrdenia odvolateliek založené na tom, že Všeobecný súd odmietol zohľadniť účinky finančnej krízy pri posúdení ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie a príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a predmetnými dovozmi, ako to vyplýva z bodov 151 a 152 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) a bodov 185 a 186 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16). Všeobecný súd totiž posúdil túto ujmu a túto príčinnú súvislosť, keď preskúmal tretí a štvrtý žalobný dôvod, ktoré NLMK uviedla v rámci veci, v ktorej bol vydaný rozsudok NLMK/Komisia (T‑752/16), a štvrtý a piaty žalobný dôvod, ktoré predložila Severstal v rámci veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Severstal/Komisia (T‑753/16). Preskúmanie týchto žalobných dôvodov Všeobecným súdom však nie je predmetom týchto odvolaní. V dôsledku toho tvrdenia odvolateliek smerujúce proti týmto bodom napadnutých rozsudkov bez ohľadu na ich dôvodnosť, nemôžu v žiadnom prípade viesť k zrušeniu týchto rozsudkov. Z tých istých dôvodov treba vyhlásiť za neúčinné aj výhrady odvolateliek založené na tom, že Všeobecný súd neodôvodnil zamietnutie ich tvrdení týkajúcich sa účinkov finančnej krízy na posúdenie uvedenej ujmy a uvedenej príčinnej súvislosti.

72

V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenia odvolateliek, podľa ktorých sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení článku 9 ods. 4 základného nariadenia, treba pripomenúť, že posledná veta tohto ustanovenia stanovuje „pravidlo nižšieho cla“, podľa ktorého výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

73

Ako uviedol generálny advokát v bode 52 svojich návrhov, cieľom tohto pravidla je zabrániť tomu, aby uložené antidumpingové clo prekročilo rámec toho, čo je nevyhnutné na odstránenie ujmy spôsobenej tomuto výrobnému odvetviu dumpingovým dovozom. Takéto pravidlo je odôvodnené vzhľadom na povahu a účel antidumpingových ciel, ktoré nepredstavujú ani sankcie, ani kompenzačné opatrenia určené na náhradu spôsobenej škody, ale opatrenia na ochranu proti nekalej hospodárskej súťaži vyplývajúcej z dumpingových dovozov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, EU:C:2000:531, bod 91). Cieľom týchto ciel je len zabrániť dumpingovým dovozom alebo ich zmeniť na hospodársky neatraktívne, a tým odstrániť nerovnováhu na domácom trhu spôsobenú týmto dumpingom.

74

Z odôvodnenia 175 a článku 1 sporného nariadenia vyplýva, že Komisia uplatnila uvedené pravidlo s cieľom stanoviť sadzby konečného antidumpingového cla vo výške 34 %, pokiaľ ide o dovoz dotknutého výrobku spoločnosťou Severstal, a vo výške 36,1 %, pokiaľ ide o dovoz dotknutého výrobku spoločnosťou NLMK. Na výpočet týchto sadzieb Komisia použila metodiku tzv. „cenového podhodnotenia“. Podľa tejto metodiky sa rozpätie ujmy vypočíta porovnaním ceny dumpingového dovozu s cieľovou predajnou cenou výrobného odvetvia Únie. Táto cena zodpovedá cene, ktorú mohlo toto výrobné odvetvie odôvodnene očakávať na trhu Únie v prípade neexistencie týchto dovozov. Na stanovenie takejto hypotetickej ceny sa k výrobným nákladom výrobného odvetvia Únie pripočíta cieľový zisk. Tento cieľový zisk zodpovedá ziskovému rozpätiu, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo odôvodnene očakávať za bežných trhových podmienok.

75

Na základe tejto metodiky Komisia zohľadnila ziskové rozpätie výrobného odvetvia Únie uplatnené v roku 2008. Podľa Komisie bol v prejednávanej veci tento rok posledným reprezentatívnym rokom na účely stanovenia cieľového zisku výrobného odvetvia Únie, keďže jej zisťovanie ukázalo, že po prvé počas celého posudzovaného obdobia existovali značné objemy dovozu za nízke ceny, ktoré mali negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, a po druhé, že roky 2009 a 2010 nebolo možné vzhľadom na finančnú krízu považovať za roky odrážajúce normálne podmienky hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle body 154 až 157 sporného nariadenia). V bodoch 217 až 223 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) a v bodoch 251 až 257 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16) Všeobecný súd potvrdil takýto prístup Komisie.

76

Vzhľadom na tvrdenia odvolateliek treba najskôr uviesť, že v prípade neexistencie metodiky stanovenej základným nariadením na výpočet rozpätia ujmy, na ktoré sa vzťahuje pravidlo nižšieho cla, Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o výber takejto metodiky výpočtu. Komisia je však naďalej povinná uplatňovať túto mieru voľnej úvahy v súlade so zárukami stanovenými právnym poriadkom Únie v správnych konaniach, a zabezpečiť, aby jej výber viedol k pravdepodobným výsledkom.

77

Komisia tým, že v prejednávanej veci zvolila metodiku založenú na cieľových cenách, neprekročila uvedenú mieru voľnej úvahy. Ako totiž správne uviedol Všeobecný súd v bode 214 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) a v bode 248 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16), použitie cieľovej ceny namiesto skutočnej predajnej ceny výrobného odvetvia Únie na účely stanovenia rozpätia ujmy umožňuje zohľadniť tlak dumpingového dovozu na zníženie predajných cien výrobného odvetvia Únie. Zohľadnenie tohto tlaku však prispieva k tomu, že výsledky získané použitím tejto metodiky sú pravdepodobné.

78

Ďalej v rozsahu, v akom sa odvolateľky domnievajú, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 9 ods. 4 základného nariadenia, keď na účely stanovenia cieľového zisku výrobného odvetvia Únie vybral rok, ktorý nebol súčasťou posudzovaného obdobia, treba uviesť, ako v podstate rozhodol Všeobecný súd v bode 218 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) a v bode 252 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16), že vzhľadom na to, že v základnom nariadení nie je stanovená metodika na určenie cieľového ziskového rozpätia, Komisia má pri určovaní cieľového ziskového rozpätia tiež priestor na voľnú úvahu.

79

Okrem toho treba konštatovať, že účel vymedzenia cieľového ziskového rozpätia výrobného odvetvia Únie spočíva v čo najpravdepodobnejšom vyjadrení zisku, ktorý by toto výrobné odvetvie dosiahlo za bežných trhových podmienok, s cieľom určiť antidumpingové clo, ktoré sa má uložiť, v súlade s povahou a účelom tohto cla, ako sa uvádza v bode 73 tohto rozsudku, bez toho, aby sa prekročila suma potrebná na odstránenie nerovnováhy spôsobenej dumpingovými dovozmi na trhu Únie.

80

V dôsledku toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, údaje za posledný reprezentatívny rok na stanovenie cieľového zisku by nemali vychádzať z posudzovaného obdobia, ak tieto údaje neumožňujú poskytnúť primeraný obraz o tom, čo je nevyhnutné na obnovenie spravodlivej hospodárskej súťaže v období po ukončení vyšetrovania. Ako Všeobecný súd rozhodol v rozsudku z 28. októbra 1999, EFMA/Rada (T‑210/95, EU:T:1999:273, bod 60), na ktorý správne odkázal v bodoch 215 a 218 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16), ako aj v bodoch 249 a 252 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16), ziskové rozpätie, ktoré sa má použiť pri výpočte orientačnej ceny, musí zodpovedať ziskovému rozpätiu, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo odôvodnene očakávať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, v prípade neexistencie dumpingových dovozov, keďže výber takéhoto ziskového rozpätia prispieva k tomu, aby sa uložením antidumpingových ciel obnovila spravodlivá hospodárska súťaž v období po ukončení vyšetrovania.

81

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyložil pravidlo nižšieho cla uvedené v článku 9 ods. 4 základného nariadenia v tom zmysle, že umožňuje Komisii na základe metodiky „cenového podhodnotenia“ zohľadniť rok, ktorý nie je súčasťou posudzovaného obdobia, ako posledný reprezentatívny rok na účely stanovenia cieľového zisku výrobného odvetvia Únie, aby sa zabezpečilo, že tento zisk zodpovedá zisku, ktorý by výrobné odvetvie Únie mohlo odôvodnene očakávať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže v prípade neexistencie dumpingového dovozu.

82

Okrem toho vzhľadom na to, že nie sú spochybnené skutkové posúdenia, podľa ktorých po prvé počas celého posudzovaného obdobia existovali značné objemy dovozu za nízke ceny z dotknutých krajín, po druhé celosvetová hospodárska kríza tvrdo zasiahla odvetvie od roku 2009 a po tretie roky 2005 až 2008 boli poznačené silnou hospodárskou súťažou, ktorá sa však nevyznačovala výnimočne priaznivými trhovými podmienkami, Všeobecný súd mohol na základe týchto posúdení v bodoch 219 až 222 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) a v bodoch 253 až 256 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16) kvalifikovať rok 2008 ako posledný reprezentatívny rok bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 9 ods. 4 základného nariadenia.

83

Napokon v rozsahu, v akom odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že v napadnutých rozsudkoch, riadne neodôvodnil, prečo zamietol ich výhrady týkajúce sa nesprávneho výkladu alebo uplatnenia článku 9 ods. 4 základného nariadenia, treba pripomenúť, že ako bolo uvedené v bode 40 tohto rozsudku, povinnosť odôvodnenia vyžaduje, aby z predmetného rozsudku jasne a jednoznačne vyplývali úvahy Všeobecného súdu, aby sa dotknutým osobám umožnilo zistiť dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonať svoje súdne preskúmanie. Body 217 až 223 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) a body 251 až 257 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16) však dostatočne vysvetľujú dôvody, pre ktoré Všeobecný súd zamietol výhrady odvolateliek týkajúce sa výberu posledného reprezentatívneho roka Komisiou na účely určenia cieľového zisku pre uplatnenie článku 9 ods. 4 základného nariadenia.

84

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov treba druhé odvolacie dôvody zamietnuť.

85

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil prístup Komisie v spornom nariadení, podľa ktorého sa článok 2 ods. 9 základného nariadenia mohol analogicky uplatniť na určenie vývoznej ceny predajcov prepojených s vyvážajúcim výrobcom pri posudzovaní ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. V tejto súvislosti Severstal odkazuje na posúdenia Všeobecného súdu uvedené v bodoch 260 až 272 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16) a NLMK na posúdenia v bodoch 226 až 239 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16).

86

Podľa odvolateliek je vývoznou cenou, ktorá sa má zohľadniť pri posúdení cenového podhodnotenia spoločnosťami prepojenými s vyvážajúcim výrobcom, vývozná cena CIF (nákladov, poistenia a prepravy), ktorá je skutočne účtovaná na hranici Únie prvému nezávislému zákazníkovi bez toho, aby sa na základe analogického uplatnenia článku 2 ods. 9 základného nariadenia táto cena upravila s prihliadnutím na predajné, administratívne a iné všeobecné náklady (PVA náklady), ako aj primeraný zisk. Uvedená cena totiž odráža cenovú konkurenciu medzi predmetným dovozom a podobným výrobkom výrobného odvetvia Únie. Naopak, takáto úprava by viedla k stanoveniu umelého rozpätia ujmy a zahŕňala by porovnanie medzi dovoznými cenami a cenami Únie, ktoré sa nenachádzajú na rovnakej komerčnej úrovni.

87

Na podporu svojho tvrdenia odvolateľky uvádzajú rozsudky Všeobecného súdu z 30. novembra 2011, Transnational Company Kazchrome a ENRC Marketing/Rada a Komisia (T‑107/08, EU:T:2011:704); z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑301/16, EU:T:2019:234), ako aj z 2. apríla 2020, Hansol Paper/Komisia (T‑383/17, neuverejnený, EU:T:2020:139), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pikamäe vo veci Komisia/Hansol Paper (C‑260/20 P, EU:C:2022:13).

88

Okrem toho odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že nezohľadnil rozsudok z 2. apríla 2020, Hansol Paper/Komisia (T‑383/17, neuverejnený, EU:T:2020:139), na ktorý sa odvolávali v konaní pred ním.

89

Komisia zastáva názor, že tretie odvolacie dôvody treba zamietnuť ako nedôvodné.

90

V prvom rade v rozsahu, v akom sa odvolateľky domnievajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil analogické uplatnenie článku 2 ods. 9 základného nariadenia Komisiou s cieľom určiť vývoznú cenu predajcov prepojených s vyvážajúcim výrobcom pri posúdení ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, treba uviesť, že Súdny dvor svojím rozsudkom z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper (C‑260/20 P, EU:C:2022:370), rozhodol, že takéto analogické uplatnenie nepredstavuje nesprávne právne posúdenie.

91

Súdny dvor sa totiž domnieval, že keďže preskúmanie existencie cenového podhodnotenia je ekonomicky zložitou otázkou, pre ktorú základné nariadenie nestanovuje žiadnu konkrétnu metodiku, Komisia má v tejto súvislosti širokú mieru voľnej úvahy, takže analogické uplatnenie metodiky určovania cien, uvedenej v článku 2 ods. 9 základného nariadenia, s cieľom preskúmať cenové podhodnotenie, za predpokladu, že táto metodika je súčasťou právneho rámca stanoveného základným nariadením, a nevedie k zjavne nesprávnemu výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Paper., C‑260/20 P, EU:C:2022:370, bod 99).

92

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 233 a 234 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) a v bodoch 266 a 267 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16) rozhodol, že Komisia sa v rámci tejto širokej miery voľnej úvahy mohla domnievať, že na účely výpočtu rozpätia cenového podhodnotenia bolo v prípade predajov uskutočnených prostredníctvom prepojených dovozcov potrebné určiť vývoznú cenu na základe analogického uplatnenia článku 2 ods. 9 základného nariadenia, pretože na jednej strane správne uviedla, že ide o jediné ustanovenie tohto nariadenia, ktoré poskytuje usmernenie k výpočtu spoľahlivej vývoznej ceny v prípade, keď sa vývozný predaj uskutočňuje prostredníctvom prepojených dovozcov, a na druhej strane, že uvedené ustanovenie odráža zásadu nespoľahlivosti transferových cien, ktorú možno uplatniť tak na určenie rozpätia ujmy, ako aj na výpočet dumpingového rozpätia.

93

Okrem toho Súdny dvor spresnil, že zo znenia článku 1 ods. 1 v spojení s článkom 3 ods. 2 základného nariadenia vyplýva, že ujma sa musí posúdiť pri „prepustení dumpingového výrobku do voľného obehu v Únii“, takže výpočet cenového podhodnotenia sa v dôsledku toho musí v zásade vykonať na úrovni dumpingových dovozov. Dospel k záveru, že je prípustné, aby Komisia mohla v záujme zabezpečenia objektívneho porovnania cien na úrovni prvého prepustenia posudzovaného výrobku do voľného obehu v Únii, určiť túto cenu CIF na hranici Únie tak, že odpočíta PVA náklady a ziskové rozpätie z ceny ďalšieho predaja tohto výrobku nezávislým zákazníkom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Paper, C‑260/20 P, EU:C:2022:370, body 102 a 105).

94

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 236 a 237 rozsudku NLMK/Komisia (T‑752/16) a v bodoch 269 a 270 rozsudku Severstal/Komisia (T‑753/16) rozhodol, po prvé, že v prejednávanej veci je odôvodnené založiť posúdenie dostatočnosti nižšej colnej sadzby na účely odstránenia ujmy spôsobenej dovozmi na vývoznej cene „na hranici Únie“, ktorá sa považuje za cenu porovnateľnú s cenou „zo závodu“ v Únii, t. j. cieľovou predajnou cenou výrobného odvetvia Únie prvému nezávislému zákazníkovi zníženou o rôzne náklady, ktoré vznikli po opustení závodu, ako napríklad náklady na dopravu alebo poistenie, aby sa dosiahla úroveň ceny príslušného výrobku v čase opustenia závodu, a po druhé, že použitie úrovne obchodovania „na hranici Únie namiesto úrovne ďalšieho predaja prvému nezávislému kupujúcemu ako referenčný bod na účely výpočtu rozpätia ujmy, možno odôvodniť podľa článku 1 ods. 1 základného nariadenia, ako aj podľa 3 ods. 3 tohto nariadenia.

95

Vyššie uvedené úvahy nespochybňuje ani odpoveď odvolateliek na otázku Súdneho dvora položenú v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania týkajúcu sa záverov, ktoré treba vyvodiť z rozsudku z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper (C‑260/20 P, EU:C:2022:370), pokiaľ ide o posúdenie ich tretích odvolacích dôvodov.

96

V tejto odpovedi totiž odvolateľky v podstate tvrdia, že skutkové okolnosti sporov, o ktoré ide v prejednávaných spojených veciach, sa odlišujú od skutkových okolností sporu, o ktorý išlo vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, z čoho podľa nich jasne vyplýva, že riešenie prijaté v tomto rozsudku nemožno uplatniť v prejednávanej veci. Komisia sa predovšetkým nesprávne domnievala, že obchodníci prepojení s odvolateľkami konali ako dovozcovia, takže Všeobecný súd sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď v prejednávanej veci potvrdil analogické uplatnenie článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Takéto tvrdenie však spochybňuje posúdenie skutkového stavu Všeobecným súdom. Ako však vyplýva z bodov 44 až 46 tohto rozsudku, takéto posúdenie nie je predmetom preskúmania Súdnym dvorom v rámci odvolania, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov. Keďže sa netvrdilo, že k takémuto skresleniu došlo, treba túto argumentáciu zamietnuť ako neprípustnú.

97

V druhom rade v rozsahu, v akom odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že nezohľadnil posúdenia uvedené v jeho rozsudku z 2. apríla 2020, Hansol Paper/Komisia (T‑383/17, neuverejnený, EU:T:2020:139), treba pripomenúť, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že povinnosť Všeobecného súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno vykladať tak, Všeobecný súd musí detailne odpovedať na každé tvrdenie odvolateľa (rozsudok z 15. apríla 2010, Gualtieri/Komisia, C‑485/08 P, EU:C:2010:188, bod 41 a citovaná judikatúra). Takéto posúdenie navyše nie je spochybnené skutočnosťou, že samotný Všeobecný súd vypočul účastníkov konania k prípadnému vplyvu rozsudku z 2. apríla 2020, Hansol Paper/Komisia (T‑383/17, neuverejnený, EU:T:2020:139). V dôsledku toho treba zamietnuť aj výhradu odvolateliek založenú na nedostatku odôvodnenia.

98

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zamietnuť aj tretie odvolacie dôvody, a teda aj odvolania v celom rozsahu.

99

V súlade s článkom 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

100

Keďže v prejednávanej veci Komisia navrhla zaviazať odvolateľky na náhradu trov konania a odvolateľky nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania súvisiacich s ich odvolaním.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: