–

rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane a A. Rotăreanu, splnomocnené zástupkyne,

–

estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia, F. Clotuche‑Duvieusart a F. Moro, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 173 a 174 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1, ďalej len „Colný kódex Únie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi rumunským podnikom SC Zes Zollner Electronic SRL (ďalej len „ZZE“) a Direcția Regională Vamală Cluj – Biroul Vamal de Frontieră Aeroport Cluj‑Napoca (Regionálne colné riaditeľstvo Kluž – Hraničný colný úrad Letisko Kluž‑Napoca, Rumunsko) v súvislosti s rozhodnutím tohto posledného uvedeného orgánu, ktorým uložil spoločnosti ZZE pokutu za odňatie 5000 kusov elektronických integrovaných obvodov spod colnej kontroly, ako aj povinnosť zaplatiť sumu zodpovedajúcu colnej hodnote tohto tovaru zvýšenú o dovozné clá a iné splatné clá.

3

Článok 66 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), stanovuje:

„1.   Na žiadosť deklaranta colné orgány zrušia už prijaté colné vyhlásenie, ak deklarant preukáže, že tovar bol v colnom vyhlásení navrhnutý do príslušného colného režimu omylom, alebo že vzhľadom ku zvláštnym okolnostiam tovar už nemôže byť naďalej prepustený do colného režimu, do ktorého bol navrhnutý v colnom vyhlásení.

Avšak, ak colné orgány deklarantovi oznámili svoj úmysel vykonať prehliadku tovaru, nebude žiadosť o zrušeni[e] colného vyhlásenia prijatá, pokiaľ táto prehliadka nebude vykonaná.

2.   Po prepustení tovaru už nie je možné colné vyhlásenie zrušiť, s výnimkou prípadov vymedzených v súlade s postupom výboru.

3.   Zrušenie colného vyhlásenia sa nedotýka použitia platných predpisov trestného a priestupkového práva.“

4

Odôvodnenie 15 Colného kódexu Únie znie:

„Uľahčovanie zákonného obchodovania a boj proti podvodom si vyžadujú jednoduché, rýchle a štandardné colné režimy a postupy. V súlade s oznámením Komisie z 24. júla 2003 s názvom ‚Jednoduché colné a obchodné prostredie bez dokumentov v papierovej forme‘ [KOM(2003) 452 v konečnom znení] je preto vhodné zjednodušiť colné predpisy, aby sa umožnilo používanie moderných nástrojov a technológií, ďalej podporilo jednotné uplatňovanie colných predpisov a modernizovaných prístupov k colnej kontrole, a aby sa tým pomohol zabezpečiť základ pre účinné a jednoduché postupy v colnom konaní. …“

5

Článok 5 tohto kódexu s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje vo svojich bodoch 16, 26 a 33:

„Na účely [tohto] kódexu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

…

…

6

Článok 15 toho istého kódexu s názvom „Poskytovanie informácií colným orgánom“ vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie…, zodpovedá za všetky tieto body:

Prvý pododsek sa uplatňuje aj na poskytovanie akýchkoľvek informácií v akejkoľvek inej forme, ktoré požadujú colné orgány alebo ktoré sa im poskytujú.

…“

7

Podľa článku 42 uvedeného kódexu, ktorý má názov „Uplatňovanie sankcií“:

„1.   Každý členský štát ustanoví sankcie za nedodržanie colných predpisov. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Ak sa uplatňujú administratívne sankcie, môžu mať okrem iného jednu alebo obe z týchto foriem:

…“

8

Článok 139 Colného kódexu Únie, nazvaný „Predloženie tovaru colným orgánom“, vo svojich odsekoch 1 a 7 stanovuje:

„1.   Tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie, [sa] predkladá colným orgánom ihneď po jeho príchode na určený colný úrad…

…

7.   Tovar predložený colným orgánom nemožno bez súhlasu colných orgánov premiestniť z miesta, na ktorom bol predložený.“

9

Článok 158 tohto kódexu, nazvaný „Colné vyhlásenie na tovar a colný dohľad nad tovarom Únie“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Všetok tovar, ktorý je určený na prepustenie do colného režimu okrem colného režimu slobodné pásmo, sa uvádza v colnom vyhlásení pre príslušný colný režim.“

10

Článok 172 uvedeného kódexu, nazvaný „Prijatie colného vyhlásenia“, znie:

„1.   Colné vyhlásenia, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v tejto kapitole, prijmú colné orgány bezodkladne za predpokladu, že sa tovar, na ktorý sa vzťahujú, predložil colným orgánom.

2.   Ak nie je ustanovené inak, deň prijatia colného vyhlásenia colnými orgánmi je dňom, ktorý sa použije na uplatnenie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, a na všetky ďalšie formality týkajúce sa dovozu alebo vývozu.“

11

Článok 173 toho istého kódexu, nazvaný „Oprava colného vyhlásenia“, stanovuje:

„1.   Deklarantovi sa na základe jeho žiadosti povolí oprava jedného alebo viacerých údajov uvedených v colnom vyhlásení po tom, ako uvedené vyhlásenie prijali colné orgány. Opravu nie je možné vykonať, ak by sa colné vyhlásenie vzťahovalo na iný tovar, ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení.

2.   Opravu nie je možné vykonať po tom, ako colné orgány:

3.   Na žiadosť deklaranta možno do troch rokov od dátumu prijatia colného vyhlásenia povoliť opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru, aby si mohol deklarant splniť povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do dotknutého colného režimu.“

12

Článok 174 uvedeného kódexu s názvom „Zrušenie platnosti colného vyhlásenia“ stanovuje:

„1.   Na žiadosť deklaranta zrušia colné orgány platnosť už prijatého colného vyhlásenia v jednom z týchto prípadoch:

V prípade, ak colné orgány deklarantovi oznámili svoj úmysel vykonať prehliadku tovaru, však žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia nemožno prijať pred vykonaním takejto prehliadky.

2.   Platnosť colného vyhlásenia po prepustení tovaru nemožno zrušiť, pokiaľ nie je ustanovené inak.“

13

Článok 175 toho istého kódexu, nazvaný „Delegovanie právomoci“, stanovuje:

„[Európska] komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 284 s cieľom určiť prípady, keď sa po prepustení tovaru zruší platnosť colného vyhlásenia podľa článku 174 ods. 2“

14

Článok 148 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 1), ktorý bol prijatý najmä na základe článku 175 Colného kódexu Únie, stanovuje:

„1.   Ak sa zistí, že tovar bol omylom navrhnutý do colného režimu, na základe ktorého vzniká colný dlh pri dovoze, namiesto toho, aby bol navrhnutý do iného colného režimu, platnosť colného vyhlásenia sa po prepustení tovaru zruší na základe odôvodnenej žiadosti deklaranta, ak sú splnené tieto podmienky:

…

2.   Ak sa zistí, že do colného režimu, na základe ktorého vznikol colný dlh pri dovoze, bol omylom navrhnutý istý tovar namiesto iného tovaru, platnosť colného vyhlásenia sa po prepustení tovaru zruší na základe odôvodnenej žiadosti deklaranta, ak sú splnené tieto podmienky:

…

3.   Ak bol tovar, ktorý sa predal na základe zmluvy uzavretej na diaľku vymedzenej v článku 2 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ [z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64)], prepustený do voľného obehu a je vrátený, platnosť colného vyhlásenia sa po prepustení tovaru zruší na základe odôvodnenej žiadosti deklaranta, ak sú splnené tieto podmienky:

…

4.   Okrem prípadov uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 sa platnosť colného vyhlásenia po prepustení tovaru zruší na základe odôvodnenej žiadosti deklaranta aj v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

…“

15

V súlade s článkom 68 Legea nr. 86/2006 privind Codul vamal al României (zákon č. 86/2006 o Colnom kódexe Rumunska) (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 350 z 19. apríla 2006, ďalej len „Colný kódex Rumunska“), v jeho znení v čase vzniku skutkových okolností, môže byť tovar so súhlasom colného orgánu predmetom prehliadky alebo odberu vzoriek, na žiadosť, na účely udelenia colného určenia.

16

Článok 100 Colného kódexu Rumunska stanovuje:

„1.   Colný orgán môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta opraviť colné vyhlásenie v lehote piatich rokov od prepustenia tovaru.

2.   V lehote stanovenej v odseku 1 colný orgán skontroluje všetky dokumenty, registre a záznamy týkajúce sa tovaru, ktorý je predmetom colného konania alebo neskorších obchodných transakcií týkajúcich sa tohto tovaru. Kontrolu možno vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených transakciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má v držbe uvedené dokumenty alebo disponuje informáciami s nimi súvisiacimi. Možno tiež vykonať fyzickú kontrolu tovaru, pokiaľ tento tovar ešte existuje.

3.   Ak výsledky preskúmania colného vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány prijmú opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.

4.   Colný orgán stanoví vzor dokumentu požadovaného na nápravu situácie, ako aj pokyny na jeho vyplnenie.

5.   Pokiaľ bol konštatovaný vznik colného dlhu alebo ak došlo k preplatkom, colný orgán prijme opatrenia na účely vrátenia chýbajúcich súm alebo preplatkov v súlade s ustanoveniami zákona.

6.   V rámci následnej kontroly colných vyhlásení colný orgán určí v súlade s odsekom 3 preplatky alebo chýbajúce sumy týkajúce sa iných daní a poplatkov splatných voči štátu v rámci colných operácií a prijme opatrenia na vrátenie zistených chýbajúcich súm. Preplatky týkajúce sa týchto daní a poplatkov sú vrátené v súlade s ustanoveniami zákona, ktoré ich upravujú.

7.   V prípade, že porušenie colných právnych predpisov predstavuje v konkrétnom prípade správny delikt alebo trestný čin, colný orgán je povinný uplatniť sankcie za správne delikty alebo postúpiť vec orgánom povereným trestným stíhaním.

8.   Colné vyhlásenie, ktoré bolo prijaté a zaregistrované, ako aj dokument uvedený v odseku 4 predstavujú pohľadávku.“

17

Podľa článku 653 ods. 1 písm. a) Hotărârea Guvernului nr. 707/2006 pentru aprobarea Regulamentului de aplicare a Codului vamal al României (nariadenie vlády č. 707/2006, ktorým sa vykonáva Colný kódex Rumunska) zo 7. júna 2006 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 520 z 15. júna 2006, ďalej len „vykonávacie nariadenie k Colnému kódexu Rumunska“) odňatie akéhokoľvek tovaru, ktorý by sa mal prepustiť do colného režimu, spod colnej kontroly predstavuje správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu vo výške od 3000 do 8000 rumunských lei (RON). Okrem toho tovar je v takom prípade zhabaný.

18

Článok 654 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Rumunska stanovuje, že v prípade správneho deliktu uvedeného v článku 653 ods. 1 písm. a), pokiaľ tovar už nemožno identifikovať, je páchateľ správneho deliktu povinný zaplatiť sumu zodpovedajúcu colnej hodnote tovaru zvýšenú o dovozné clá a iné splatné clá predstavujúce poplatky a dane určené v čase prepustenia tovaru do voľného obehu, pričom toto opatrenie má, pokiaľ ide o zánik colného dlhu, rovnaký právny účinok ako zhabanie tovaru.

19

V súlade s článkom 655 uvedeného vykonávacieho nariadenia skutky uvedené v článkoch 651 až 653 predstavujú správne delikty, ak nie sú spáchané za takých podmienok, že podľa trestného práva predstavujú trestné činy.

20

ZZE zadala istej švajčiarskej spoločnosti dve objednávky na celkové množstvo 10000 elektronických integrovaných obvodov. Táto spoločnosť vyhotovila na tento účel dve faktúry, a to na jednej strane faktúru č. VFE19‑03168 z 2. júla 2019 vzťahujúcu sa na 5000 kusov a sumu 4950 eur, a na druhej strane faktúru č.VFE19‑03169 z 2. júla 2019, ktorá sa tiež vzťahovala na 5000 kusov a sumu 4950 eur. Prepravu dotknutého tovaru zabezpečovala spoločnosť poskytujúca kuriérske služby.

21

Dňa 4. júla 2019 ZZE dostala oznámenie o dovoze týkajúce sa leteckého nákladného listu č. 1Z3022056899895681 na balík s hmotnosťou 2,7 kilogramu a v hodnote 4950 eur. Na základe tohto dokumentu bol Hraničnému colnému úradu Letisko Kluž‑Napoca deklarovaný iba tovar uvedený na faktúre č. VFE19‑03169 z 2. júla 2019 vrátane nákladov na dopravu.

22

Zamestnanci spoločnosti ZZE pri prijatí zásielky v Satu Mare (Rumunsko) zistili, že balík obsahoval dvojnásobné množstvo tovaru v porovnaní s tým, ktoré bolo uvedené na faktúre č. VFE19‑03169 z 2. júla 2019, a že dodávateľ v ten istý deň vystavil faktúru č. VFE19‑03168, ktorá nebola zohľadnená v colnom vyhlásení podanom colným orgánom.

23

Dňa 9. júla 2019 preto ZZE podala na Hraničný colný orgán Letisko Kluž‑Napoca žiadosť na účely nápravy zistenej chyby prijatím, zo strany colných orgánov, rozhodnutia o náprave situácie a výpočtom súvisiacich colných povinností.

24

Dňa 2. septembra 2019 príslušný colný orgán vydal zápisnicu, podľa ktorej ZZE úmyselne odňala spod colnej kontroly tovar uvedený na faktúre č. VFE19‑03168 z 2. júla 2019. Uložil preto tejto spoločnosti pokutu vo výške 3000 RON za správny delikt uvedený v článku 653 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Rumunska, ako aj vedľajšiu sankciu vo výške 27839 RON podľa článku 654 uvedeného nariadenia.

25

ZZE napadla túto zápisnicu pred rumunskými súdmi.

26

V prvostupňovom konaní Judecătoria Cluj‑Napoca (Súd prvého stupňa Kluž‑Napoca, Rumunsko) zamietol žalobu spoločnosti ZZE. Podľa uvedeného súdu správny delikt uvedený v článku 653 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Rumunska môže byť spáchaný tak úmyselne, ako aj z nedbanlivosti. Skutočnosť, že ZZE sa niekoľko dní po prepustení tovaru, ktorý prijala, obrátila na príslušný colný orgán na účely nápravy svojej situácie, nemohla predstavovať dôvod vylúčenia protiprávnej povahy skutkov, ktoré sa jej vytýkali.

27

Uvedený súd sa okrem toho domnieval, že článok 173 Colného kódexu Únie nebol v prejednávanej veci uplatniteľný, keďže toto ustanovenie neumožňuje opravu colného vyhlásenia, ak by táto oprava mala za následok, že colné vyhlásenie by sa vzťahovalo na iný tovar ako ten, ktorý v ňom bol pôvodne uvedený.

28

Pokiaľ ide o pokutu uloženú spoločnosti ZZE, súd prvého stupňa sa domnieval, že išlo o minimálnu pokutu stanovenú zákonom a že bola primeraná stupňu konkrétnej spoločenskej nebezpečnosti skutku. Súd prvého stupňa sa okrem toho domnieval, že vedľajšia sankcia uložená spoločnosti ZZE podľa článku 654 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Rumunska bola primeraná. Konkrétnejšie, tento súd prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že vzhľadom na dobu, ktorá uplynula medzi dátumom, kedy bol predmetný tovar odňatý spod colnej kontroly, a dátumom, kedy na to boli colné orgány upozornené, a keďže ZZE vykonala v priebehu roka 2019 osem ďalších dovozov tovaru rovnakého druhu pochádzajúceho od toho istého dodávateľa, žalovaný vo veci samej si nebol istý, že tovar, ktorý bol odňatý spod colnej kontroly, ešte možno identifikovať. ZZE mohla navyše predložiť predmetný tovar po tom, ako sa obrátila na colné orgány v tejto súvislosti, čo neurobila.

29

ZZE podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Tribunalul Cluj (Vyšší súd Kluž, Rumunsko), ktorý je súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

30

Tento súd konštatuje, že rumunské colné orgány a súdy zaujali odlišné prístupy pri výklade článku 173 Colného kódexu Únie, a najmä jeho odseku 3, čo je v rozpore so zásadou právnej istoty. Domnieva sa, že ak by sa článok 173 tohto kódexu neuplatňoval v takom prípade, o aký ide vo veci samej, mal by existovať iný zákonný prostriedok na nápravu takej chyby, ktorej sa žalobkyňa vo veci samej údajne dopustila, a to buď spôsobom stanoveným v článku 174 uvedeného kódexu, alebo iným procesným spôsobom nezahŕňajúcim závažné sankcie, ktoré by mohli žalobkyňu odradiť od zosúladenia sa s platnou právnou úpravou.

31

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti s odvolaním sa na okolnosti vo veci samej opísané v bodoch 20 až 23 tohto rozsudku zdôrazňuje, že ZZE konala v dobrej viere.

32

Za týchto podmienok Tribunalul Cluj (Vyšší súd Kluž) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

33

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 173 a 174 Colného kódexu Únie majú vykladať v tom zmysle, že sú uplatniteľné v prípade, keď deklarant po podaní svojho colného vyhlásenia a po prepustení tovaru zistí, že predmetom uvedeného vyhlásenia malo byť aj nadbytočné množstvo tovaru v porovnaní s množstvom, ktoré bolo pôvodne predmetom tohto vyhlásenia.

34

V prvom rade, pokiaľ ide o článok 173 Colného kódexu Únie, jeho odsek 1 stanovuje možnosť deklaranta požiadať o opravu svojho colného vyhlásenia po tom, ako bolo prijaté colnými orgánmi, pod podmienkou, že požadovaná oprava nemá za následok podanie colného vyhlásenia na iný tovar ako na tovar pôvodne uvedený.

35

Podľa odseku 2 uvedeného článku takúto opravu nemožno povoliť, ak sa požaduje po tom, ako colné orgány oznámili deklarantovi svoj úmysel vykonať prehliadku tovaru po tom, ako colné orgány zistili, že údaje uvedené v colnom vyhlásení sú nesprávne, alebo po tom, ako uvedené orgány prepustili tovar.

36

Odsek 3 toho istého článku Colného kódexu Únie stanovuje možnosť colných orgánov povoliť opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru na žiadosť deklaranta a do troch rokov od prijatia tohto vyhlásenia s cieľom umožniť deklarantovi splniť si svoje povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do príslušného colného režimu.

37

Zo znenia článku 173 ods. 1 v spojení s odsekom 3 Colného kódexu Únie tak treba vyvodiť, že oprava colného vyhlásenia nemôže byť v žiadnom prípade povolená, ak má požadovaná oprava za následok podanie colného vyhlásenia na iný tovar, než je tovar pôvodne uvedený. Na určenie, či je tento článok uplatniteľný v prípade opísanom v bode 33 tohto rozsudku, je preto potrebné vyložiť pojem „iný tovar, ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení“ v zmysle odseku 1 uvedeného článku.

38

Je potrebné pripomenúť, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok zo 16. júla 2020, Pfeifer & Langen, C‑97/19, EU:C:2020:574, bod 34 a citovaná judikatúra).

39

Pokiaľ ide po prvé o znenie článku 173 ods. 1 poslednej vety Colného kódexu Únie, treba konštatovať, že použitie prídavného mena „iný“ spôsobuje, že formulácia tohto ustanovenia je dostatočne široká na to, aby vylučovala akúkoľvek opravu týkajúcu sa tovaru, na ktorý sa pôvodné colné vyhlásenie nevzťahuje, vrátane tovaru, ktorý je kvantitatívne nadbytočný v porovnaní s deklarovaným tovarom. Aj keď je totiž dotknutý tovar kvalitatívne zhodný s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto vyhlásenie, takéto nadbytočné množstvo zodpovedá tovaru, ktorý pôvodne práve nebol predmetom uvedeného colného vyhlásenia.

40

Po druhé reštriktívny výklad článku 173 ods. 1 Colného kódexu Únie, ktorý vylučuje možnosť opravy týkajúcej sa tovaru predstavujúceho nadbytočné množstvo v porovnaní s tovarom uvedeným v pôvodnom colnom vyhlásení, je podporený kontextom, do ktorého toto ustanovenie patrí a ktorého súčasťou je jednak odsek 3 tohto článku 173. Tento odsek 3 síce stanovuje možnosť opraviť colné vyhlásenie po prepustení tovaru, ale len „aby si mohol deklarant splniť povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do dotknutého colného režimu“. V tejto súvislosti, keďže tovar možno považovať za tovar prepustený do takéhoto režimu až po tom, ako bol deklarovaný, článok 173 Colného kódexu Únie sa môže týkať len tovaru oznámeného colným orgánom prostredníctvom colného vyhlásenia, ktorého oprava sa požaduje. To však nemôže byť prípad nadbytočného množstva tovaru v porovnaní s množstvom pôvodne deklarovaným.

41

Na druhej strane podľa judikatúry Súdneho dvora je Colný kódex Únie založený na systéme deklarovania s cieľom čo najviac obmedziť colné formality a kontroly a súčasne zabrániť podvodom alebo nezrovnalostiam, ktoré by mohli spôsobiť škodu pre rozpočet Únie. Colný kódex Únie vo svojom článku 15 ukladá deklarantom povinnosť poskytnúť presné a úplné informácie z dôvodu dôležitosti týchto vyhlásení na riadne fungovanie colnej únie (rozsudok z 9. júla 2020, Unipack, C‑391/19, EU:C:2020:547, bod 22 a citovaná judikatúra).

42

Dôsledkom tejto povinnosti je zásada neodvolateľnosti colného vyhlásenia, ktoré bolo prijaté, pričom výnimky z tejto zásady sú striktne vymedzené v predpisoch Únie upravujúcich túto oblasť (rozsudok zo 17. septembra 2014, Baltic Agro, C‑3/13, EU:C:2014:2227, bod 43 a citovaná judikatúra).

43

Hoci je táto zásada neodvolateľnosti počas platnosti Colného kódexu Únie zmiernená možnosťou stanovenou v jeho článku 173 opraviť colné vyhlásenie, nič to nemení na tom, že táto možnosť predstavuje výnimku z tejto zásady, ktorú treba vykladať reštriktívne.

44

Takýto výklad navyše vyjadruje vôľu normotvorcu Únie. Ako totiž vyplýva z porovnania článku 173 ods. 3 Colného kódexu Únie, ako ho prijal tento normotvorca, so znením, ktoré v tejto súvislosti navrhovala Komisia v článku 149 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie [COM(2012) 64 final], práve uvedený normotvorca pripojil k tomuto článku 173 podmienku, pripomenutú v bode 40 tohto rozsudku, podľa ktorej o takúto opravu možno po prepustení tovaru žiadať len na ten účel, aby sa žalobkyni umožnilo splniť si svoje povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do dotknutého colného režimu, čo vyjadruje jeho vôľu obmedziť možnosti opravy colných vyhlásení.

45

Pokiaľ ide po tretie o ciele sledované právnou úpravou dotknutou vo veci samej, treba uviesť, že podporujú výklad článku 173 ods. 1 Colného kódexu Únie, ktorý vylučuje možnosť opravy týkajúcej sa tovaru predstavujúceho nadbytočné množstvo v porovnaní s tovarom uvedeným v pôvodnom colnom vyhlásení, najmä s cieľom boja proti podvodom uvedeným v odôvodnení 15 tohto kódexu.

46

Na jednej strane totiž, ako vyplýva z bodu 41 tohto rozsudku, povinnosť deklarantov uviesť vo svojich vyhláseniach presné a úplné informácie zohráva zásadnú úlohu v riadnom fungovaní colných kontrol, ako aj v boji proti podvodom a nezrovnalostiam. Je teda v súlade so sledovaním tohto cieľa, aby boli možnosti opravy colných vyhlásení prísne obmedzené. Na druhej strane z tohto odôvodnenia tiež vyplýva, že colné kontroly sú vlastné uskutočneniu tohto cieľa.

47

V tejto súvislosti už Súdny dvor v rámci konaní týkajúcich sa opravy colných vyhlásení po prepustení tovaru mal príležitosť zdôrazniť dôležitosť, ktorá sa spája s možnosťou predložiť dotknutý tovar, a ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť zo skutočnosti, že už nejde o taký prípad, ak si skutočnosti, ktoré sa majú overiť, vyžadujú fyzickú kontrolu tovaru, ako aj keď ide najmä o zmenu skutkových informácií o tovare, tak o povahe alebo o jeho vlastnostiach (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. októbra 2005, Overland Footwear, C‑468/03, EU:C:2005:624, body 47 a 48, ako aj zo 16. júla 2020, Pfeifer & Langen, C‑97/19, EU:C:2020:574, bod 42 a citovanú judikatúru).

48

Takéto úvahy vysvetľujú dôvody, pre ktoré chcel normotvorca Únie s cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľa boja proti podvodom prostredníctvom článku 173 ods. 1 Colného kódexu Únie v každom prípade vylúčiť, že oprava týkajúca sa vecných náležitostí colného vyhlásenia umožní deklarantovi vyhnúť sa pôvodnej povinnosti deklarovať dotknutý tovar pred colnými orgánmi.

49

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že pojem „iný tovar, ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení“ v zmysle článku 173 ods. 1 uvedeného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na nadbytočné množstvo tovaru v porovnaní s tovarom uvedeným v tomto pôvodnom colnom vyhlásení.

50

Článok 173 Colného kódexu Únie sa preto má vykladať v tom zmysle, že žiadosti o opravu colného vyhlásenia nemožno vyhovieť, ak sa týka zmeny tohto vyhlásenia tak, aby sa vzťahovalo na nadbytočné množstvo tovaru v porovnaní s množstvom, ktoré je v ňom uvedené.

51

Pokiaľ ide v druhom rade o článok 174 Colného kódexu Únie, tento článok stanovuje, že v niektorých prípadoch uvedených v jeho odseku 1 môžu colné orgány zrušiť platnosť už prijatého colného vyhlásenia. Ako už bolo rozhodnuté v režime nariadenia č. 2913/92, ktorého článok 66 je prebratý ustanoveniami tohto článku 174, v prípade zrušenia platnosti colný dlh vyplývajúci zo zrušeného colného vyhlásenia zanikne a platnosť colného vyhlásenia zanikne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Pfeifer & Langen, C‑97/19, EU:C:2020:574, body 39 a 40, ako aj citovanú judikatúru).

52

Ako však spresňuje odsek 2 článku 174 tohto kódexu, takéto zrušenie platnosti je možné, „pokiaľ nie je ustanovené inak“, len pred prepustením tovaru. Po udelení takého prepustenia sa teda článok 174 v zásade neuplatní.

53

Článok 175 uvedeného kódexu však oprávňuje Komisiu prijímať delegované akty s cieľom určiť prípady, keď sa po prepustení tovaru zruší platnosť colného vyhlásenia podľa článku 174 ods. 2 toho istého kódexu. Najmä na základe tohto ustanovenia Komisia prijala delegované nariadenie 2015/2446, ktoré vo svojom článku 148 stanovuje prípady, v ktorých je zrušenie platnosti colného vyhlásenia povolené aj po prepustení tovaru. Ako však vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, okolnosti, o ktoré ide vo veci samej, nepatria pod žiadny z prípadov uvedených v článku 148 delegovaného nariadenia 2015/2446, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

54

Vzhľadom na vyššie uvedené sa má článok 174 Colného kódexu Únie vykladať v tom zmysle, že v prípade, akým je prípad opísaný v bode 33 tohto rozsudku, nemožno žiadosti o zrušenie platnosti colného vyhlásenia vyhovieť, ak bola táto žiadosť podaná po prepustení tovaru bez toho, aby patrila pod prípady určené Komisiou za uplatnenia článku 175 tohto kódexu.

55

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že články 173 a 174 Colného kódexu Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nie sú uplatniteľné v prípade, keď deklarant po podaní svojho colného vyhlásenia a po prepustení tovaru zistí, že predmetom uvedeného vyhlásenia malo byť aj nadbytočné množstvo tovaru v porovnaní s množstvom, ktoré bolo pôvodne predmetom tohto vyhlásenia, keďže:

56

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má Colný kódex Únie vykladať v tom zmysle, že ak deklarant po prepustení tovaru zistí, že množstvo dovezeného tovaru je vyššie ako množstvo, ktoré uviedol vo svojom colnom vyhlásení, môže napraviť svoju situáciu za uplatnenia iných ustanovení tohto kódexu, než sú jeho články 173 a 174, bez toho, aby mu prípadne boli uložené sankcie.

57

V tejto súvislosti treba uviesť, že v takom prípade je deklarant v každom prípade povinný na základe článku 139 ods. 1 a článku 158 ods. 1 tohto kódexu deklarovať akékoľvek nadbytočné množstvo tovaru v porovnaní s množstvom uvedeným v tomto colnom vyhlásení. Uvedený kódex však nevylučuje, aby colné orgány mohli pri prijímaní takéhoto oneskoreného vyhlásenia uložiť tomuto deklarantovi sankcie súvisiace s nedodržaním colných predpisov.

58

V súlade s článkom 42 ods. 1 toho istého kódexu totiž každý členský štát ustanoví sankcie za nedodržanie colných predpisov, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce.

59

Podľa judikatúry Súdneho dvora pritom účelom sankcií stanovených v tomto článku 42 nie je postihovať prípadné podvodné alebo nezákonné činnosti, ale akékoľvek porušenie colných predpisov (rozsudok zo 4. marca 2020, Schenker, C‑655/18, EU:C:2020:157, bod 45 a citovaná judikatúra).

60

V tejto súvislosti pri neexistencii zosúladenia právnych predpisov Únie v oblasti sankcií použiteľných v prípade nedodržania podmienok stanovených režimom zavedeným týmito právnymi predpismi, majú členské štáty právomoc zvoliť si sankcie, ktoré sú podľa nich vhodné. Pri výkone svojich právomocí sú však povinné dodržiavať právo Únie a jeho všeobecné zásady, a teda aj zásadu proporcionality (rozsudok zo 4. marca 2020, Schenker, C‑655/18, EU:C:2020:157, bod 42 a citovaná judikatúra).

61

Predovšetkým administratívne alebo represívne opatrenia, ktoré umožňuje dotknutá vnútroštátna právna úprava, nemôžu ísť nad rámec toho, čo je potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných touto právnou úpravou, a okrem toho nemôžu byť neprimerané týmto cieľom (rozsudok zo 4. marca 2020, Schenker, C‑655/18, EU:C:2020:157, bod 43 a citovaná judikatúra).

62

Preto ak colné orgány v prípade, o aký ide vo veci samej, uplatňujú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá musí byť v súlade so zásadami pripomenutými v bodoch 59 a 60 tohto rozsudku, musia tak na účely právnej kvalifikácie prípadne spáchaného porušenia, ako aj prípadne určenia sankcií súvisiacich s porušením colnej právnej úpravy, ktoré sa majú uložiť, zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, vrátane, ak je to potrebné, dobrej viery deklaranta, aby sa zabezpečilo, že tieto sankcie budú účinné, primerané a odrádzajúce.

63

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa má Colný kódex Únie, najmä článok 42, článok 139 ods. 1 a článok 158 ods. 1 tohto kódexu vykladať v tom zmysle, že ak deklarant po prepustení tovaru zistí, že množstvo dovezeného tovaru je vyššie ako množstvo, ktoré uviedol vo svojom colnom vyhlásení, je povinný podať nové colné vyhlásenie týkajúce sa tohto nadbytočného množstva. Ak sú v prípade takéhoto oneskoreného vyhlásenia colné orgány povinné uplatniť vnútroštátnu právnu úpravu stanovujúcu sankcie v súlade s článkom 42 tohto kódexu, musia na účely právnej kvalifikácie prípadne spáchaného porušenia a na prípadné určenie sankcií súvisiacich s porušením colnej právnej úpravy, ktoré sa majú uložiť, zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, vrátane, ak je to potrebné, dobrej viery deklaranta, aby sa zabezpečilo, že tieto sankcie budú účinné, primerané a odrádzajúce.

64

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: