ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)
z 22. septembra 2022 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Smernica 2013/32/EÚ – Spoločné konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Žiadosť o medzinárodnú ochranu – Dôvody neprípustnosti – Článok 2 písm. q) – Pojem ‚následná žiadosť‘ – Článok 33 ods. 2 písm. d) – Zamietnutie žiadosti o medzinárodnú ochranu členským štátom ako neprípustnej z dôvodu zamietnutia predchádzajúcej žiadosti podanej dotknutou osobou v Dánskom kráľovstve – Konečné rozhodnutie prijaté Dánskym kráľovstvom“
Vo veci C‑497/21,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Schleswig‑Holsteinisches Verwaltungsgericht (Správny súd spolkovej krajiny Šlezvicko‑Holštajnsko, Nemecko) zo 6. augusta 2021 a doručený Súdnemu dvoru 13. augusta 2021, ktorý súvisí s konaním:
SI,
TL,
ND,
VH,
YT,
HN
proti
Bundesrepublik Deutschland,
SÚDNY DVOR (desiata komora),
v zložení: predseda desiatej komory I. Jarukaitis, sudcovia M. Ilešič a D. Gratsias (spravodajca),
generálny advokát: N. Emiliou,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– |
nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia, |
– |
Európska komisia, v zastúpení: A. Azema, L. Grønfeldt a G. Wils, splnomocnení zástupcovia, |
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 33 ods. 2 písm. d) v spojení s článkom 2 písm. q) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60). |
2 |
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi SI, TL, ND, VH, YT a HN a Bundesrepublik Deutschland (Spolková republika Nemecko) týkajúceho sa zákonnosti rozhodnutia Bundesamt für Migration und Flüchtlinge – Außenstelle Boostedt (Spolkový úrad pre migráciu a utečencov, pobočka Boostedt, Nemecko) (ďalej len „Úrad“), ktorým boli ich žiadosti o medzinárodnú ochranu zamietnuté ako neprípustné. |
Právny rámec
Právo Únie
Protokol o postavení Dánska
3 |
Články 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ (ďalej len „Protokol o postavení Dánska“), stanovujú: „Článok 1 Dánsko sa nepodieľa na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o [FEÚ]. Jednomyseľnosť členov Rady je, s výnimkou zástupcu vlády Dánska, nevyhnutná pre rozhodnutia Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne. Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 [ZFEÚ]. Článok 2 Žiadne ustanovenia tretej časti hlavy V Zmluvy o [FEÚ], žiadne opatrenie prijaté podľa uvedenej hlavy, žiadne ustanovenie akejkoľvek medzinárodnej dohody uzavretej [Európskou úniou] podľa tejto hlavy a žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o výklade týchto ustanovení alebo opatrení alebo opatrení zmenených a doplnených alebo meniteľných podľa uvedenej hlavy nie je záväzné pre Dánsko alebo sa s ohľadom na tento štát neuplatňuje. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia neovplyvňujú žiadnym spôsobom právomoci, práva a záväzky Dánska. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia nemenia ani nedopĺňajú žiadnym spôsobom acquis communautaire, ani acquis Únie a netvoria súčasť práva Únie tak, ako sa uplatňujú na Dánsko. Najmä akty Únie v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktoré sú zmenené a doplnené, sú naďalej záväzné pre Dánsko alebo sa s ohľadom na tento štát uplatňujú.“ |
Smernica 2011/95/EÚ
4 |
Odôvodnenia 6 a 51 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9) stanovujú:
…
|
5 |
V súlade s článkom 1 tejto smernice je stanoviť normy na účely oprávnenia štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva byť pod medzinárodnou ochranou, jednotného postavenia utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a obsahu poskytovanej ochrany. |
6 |
Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Vymedzenia pojmov“, stanovuje: „Na účely tejto smernice:
…“ |
Smernica 2013/32
7 |
Článok 2 písm. b), e) a q) smernice 2013/32 znie: „Na účely tejto smernice: …
…
…
|
8 |
Podľa článku 10 ods. 2 tejto smernice: „Pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu rozhodujúci orgán najprv určí, či žiadatelia spĺňajú podmienky na priznanie postavenia utečenca, a ak tomu tak nie je, určí, či sú žiadatelia oprávnení na doplnkovú ochranu.“ |
9 |
Článok 33 ods. 1 a 2 uvedenej smernice stanovuje: „1. Okrem prípadov, v ktorých sa žiadosť neposudzuje v súlade s nariadením [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 604/2013 [z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 31)], od členských štátov sa nevyžaduje, aby posudzovali, či žiadateľ spĺňa požiadavky na priznanie medzinárodnej ochrany podľa smernice [2011/95] v prípade, že sa žiadosť považuje za neprípustnú podľa tohto článku. 2. Členské štáty môžu považovať žiadosť o medzinárodnú ochranu za neprípustnú, iba ak:
|
Nariadenie Dublin III
10 |
Podľa svojho článku 48 prvého odseku nariadenie č. 604/2013 (ďalej len „nariadenie Dublin III“) zrušilo nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 50, 2003, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 109), ktoré v súlade so svojím článkom 24 nahrádzalo Dohovor určujúci štát zodpovedný za posúdenie žiadostí o azyl podaných v jednom členskom štáte Európskych spoločenstiev podpísaný v Dubline 15. júna 1990 (Ú. v. ES C 254, 1997, s. 1). |
11 |
V rámci kapitoly II, nazvanej „Všeobecné zásady a záruky“, článok 3 ods. 1 nariadenia Dublin III, nazvaný „Prístup k postupu posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu“, stanovuje: „Členské štáty posúdia každú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú podá štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti na území ktoréhokoľvek z nich, ako aj na hranici alebo v tranzitnom priestore. Žiadosť posúdi jeden členský štát, a to ten, ktorý je podľa kritérií stanovených v kapitole III označený ako zodpovedný.“ |
12 |
Článok 18 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje: „Členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný: …
|
Dohoda medzi Úniou a Dánskom
13 |
Dohoda medzi [Európskou úniou] a Dánskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, a o systéme Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (Ú. v. EÚ L 66, 2006, s. 38, ďalej len „dohoda medzi Úniou a Dánskom“), bola schválená v mene Únie rozhodnutím Rady 2006/188/ES z 21. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 66, 2006, s. 37). |
14 |
Podľa článku 2 tejto dohody: „1. Ustanovenia [nariadenia č. 343/2003], ktoré je pripojené k tejto dohode a tvorí jej časť spolu so svojimi vykonávacím opatreniami prijatými na základe článku 27 ods. 2 [nariadenia č. 343/2003] a s ohľadom na vykonávacie pravidlá prijaté po vstupe tejto dohody do platnosti, zavedenými v Dánsku…, sa budú v rámci medzinárodného práva vzťahovať na vzťahy medzi [Úniou] a Dánskom. 2. Ustanovenia [nariadenia Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000, ktoré sa týka zriadenia systému ‚Eurodac‘ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (Ú. v. ES L 316, 2000, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 26),] ktoré je pripojené k tejto dohode a tvorí jej časť spolu so svojimi vykonávacími opatreniami… a s ohľadom na vykonávacie pravidlá prijaté po nadobudnutí platnosti tejto dohody, zavedenými v Dánsku…, sa budú v rámci medzinárodného práva vzťahovať na vzťahy medzi [Úniou] a Dánskom. 3. Dátum nadobudnutia platnosti tejto dohody sa bude uplatňovať namiesto dňa uvedeného v článku 29 [nariadenia č. 343/2003] a v článku 27 [nariadenia č. 2725/2000].“ |
15 |
Na smernicu 2011/95 ani na smernicu 2013/32 sa dohoda medzi Úniou a Dánskom nevzťahuje. |
Nemecké právo
AsylG
16 |
§ 26a Asylgesetz (zákon o azyle) (BGBl. 2008 I, s. 1798), nazvaný „Bezpečné tretie krajiny“, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „AsylG“) stanovuje: „(1) Cudzinec, ktorý pricestoval z tretej krajiny v zmysle článku 16a ods. 2 prvej vety 1 Grundgesetz [základný zákon] (bezpečná tretia krajina), sa nemôže odvolávať na článok 16a ods. 1 základného zákona. … (2) Bezpečnými tretími krajinami sú okrem členských štátov Európskej únie krajiny uvedené v prílohe I. … …“ |
17 |
§ 29 AsylG s názvom „Neprípustné žiadosti“ znie: „(1) Žiadosť o azyl je neprípustná, ak … 5. sa v prípade následnej žiadosti podľa § 71 alebo druhej žiadosti podľa § 71a nemá uskutočniť ďalšie azylové konanie. … …“ |
18 |
§ 31 AsylG, nazvaný „Rozhodnutie [Spolkového úradu pre migráciu a utečencov] o žiadostiach o azyl“, stanovuje: „… (2) V rozhodnutiach o prípustných žiadostiach o azyl… sa má výslovne určiť, či sa cudzincovi priznáva postavenie utečenca, alebo doplnková ochrana a či je uznaný za osobu s nárokom na azyl. … …“ |
19 |
§ 71 AsylG s názvom „Následná žiadosť“ stanovuje: „(1) Ak cudzinec po späťvzatí alebo právoplatnom zamietnutí predchádzajúcej žiadosti o azyl opakovane podá žiadosť o azyl (následná žiadosť), ďalšie azylové konanie sa má uskutočniť len vtedy, keď sú splnené podmienky stanovené v § 51 ods. 1 až 3 Verwaltungsverfahrensgesetz [(zákon o správnom konaní) (BGBl. 2013 I, s. 102)], čo musí posúdiť Spolkový úrad pre migráciu a utečencov…. …“ |
20 |
§ 71a AsylG s názvom „Druhá žiadosť“ stanovuje: „(1) Ak cudzinec po neúspešnom skončení azylového konania v bezpečnej tretej krajine (§ 26a), pre ktorú platia právne predpisy [Únie] o zodpovednosti za uskutočnenie azylových konaní alebo s ktorou Spolková republika Nemecko uzavrela medzinárodnoprávnu zmluvu týkajúcu sa tejto otázky, podá na spolkovom území žiadosť o azyl (druhú žiadosť), ďalšie azylové konanie sa má uskutočniť len vtedy, keď je Spolková republika Nemecko zodpovedná za uskutočnenie azylového konania a sú splnené podmienky stanovené v § 51 ods. 1 až 3 zákona o správnom konaní, čo musí posúdiť [Spolkový] úrad [pre migráciu a utečencov]. …“ |
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
21 |
Dňa 10. novembra 2020 žalobcovia vo veci samej, ktorí sú gruzínski štátni príslušníci, podali na Úrad žiadosti o azyl. |
22 |
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že počas preskúmania týchto žiadostí žalobcovia vo veci samej vyhlásili, že v roku 2017 opustili Gruzínsko, pricestovali do Dánska, kde žili tri roky a kde podali žiadosti o azyl, ktoré boli zamietnuté. |
23 |
Listom z 31. marca 2021 Dánske kráľovstvo v odpovedi na žiadosť Úradu o informácie potvrdilo, že žalobcovia vo veci samej podali žiadosti o medzinárodnú ochranu 28. novembra 2017, ktoré boli zamietnuté 30. januára 2019. Z dôvodu, že opravné prostriedky podané žalobcami vo veci samej na dánske súdy proti rozhodnutiam o zamietnutí ich žiadostí boli zamietnuté 27. apríla 2020, tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. |
24 |
Úrad preto preskúmal žiadosti žalobcov vo veci samej o azyl ako „druhé žiadosti“ v zmysle § 71a AsylG a rozhodnutím z 3. júna 2021 ich zamietol ako neprípustné na základe § 29 ods. 1 bodu 5 AsylG. Úrad konštatoval, že žalobcovia vo veci samej už podali žiadosti o azyl, ktoré boli právoplatne zamietnuté v Dánsku, ktoré sa v súlade s rozsudkom z 20. mája 2021, L. R. (Azylová žiadosť, ktorú Nórsko zamietlo) (C‑8/20, EU:C:2021:404), musí považovať za „bezpečnú tretiu krajinu“ v zmysle § 26a AsylG. Podľa Úradu neboli splnené podmienky na odôvodnenie ďalšieho azylového konania, keďže z opisu skutkového stavu uvádzaného žalobcami vo veci samej na podporu ich žiadostí nevyplývala žiadna zmena skutkovej situácie v porovnaní so situáciou, na ktorej bola založená ich prvá žiadosť, zamietnutá dánskymi orgánmi. |
25 |
Žalobcovia vo veci samej podali proti rozhodnutiu Úradu žalobu na vnútroštátny súd. |
26 |
Vnútroštátny súd spresňuje, že podľa nemeckého práva je „následná žiadosť“ v zmysle § 71 AsylG novou žiadosťou o azyl podanou v Nemecku po zamietnutí prvej žiadosti o azyl podanej tiež v Nemecku. „Druhá žiadosť“ v zmysle § 71a AsylG je žiadosťou o azyl podanou v Nemecku po zamietnutí žiadosti o azyl podanej v bezpečnej tretej krajine v zmysle § 26a AsylG, a to najmä v inom členskom štáte Únie. Tieto dva typy žiadostí sú predmetom konania, ktoré sa líši od konania uplatňujúceho sa na prvú žiadosť o azyl. Zmyslom a účelom § 71a AsylG je považovať „druhú žiadosť“ za „následnú žiadosť“ a tým považovať rozhodnutie prijaté tretím štátom, ktorý rozhodoval o prvej žiadosti o azyl podanej žiadateľom, ktorý podal druhú žiadosť v Nemecku, za rozhodnutie prijaté nemeckými orgánmi o prvej žiadosti o azyl. |
27 |
Vnútroštátny súd sa preto domnieva, že na účely rozhodnutia sporu, ktorý prejednáva, treba objasniť otázku, či sa článok 33 ods. 2 písm. d) smernice 2013/32 v spojení s článkom 2 písm. q) tejto smernice môže uplatniť, ak bolo konečné rozhodnutie o predchádzajúcej žiadosti o medzinárodnú ochranu prijaté v inom členskom štáte. |
28 |
Okrem toho vnútroštátny súd poznamenáva, že smernica 2013/32 neodkazuje na pojem „druhá žiadosť“, a používa, najmä v článku 33 ods. 2 písm. d) a článku 2 písm. q) smernice 2013/32, len pojem „následná žiadosť“. Z toho možno vyvodiť, že článok 33 ods. 2 písm. d) tejto smernice sa uplatní len v prípade neskoršej žiadosti podanej v tom istom členskom štáte, v ktorom bola podaná a zamietnutá prvá žiadosť o medzinárodnú ochranu dotknutej osoby. V tomto zmysle by mohol argumentovať aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ [COM(2016) 467 final], ktorý stanovil, že do dotknutého nariadenia sa zahrnie ustanovenie, v ktorom sa výslovne uvedie, že po prijatí konečného rozhodnutia o zamietnutí predchádzajúcej žiadosti sa každá nová žiadosť podaná tým istým žiadateľom musí v ktoromkoľvek členskom štáte považovať zodpovedným členským štátom za následnú žiadosť. |
29 |
Vnútroštátny súd uvádza, že hoci Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko) v rozsudku zo 14. decembra 2016 ponechal otvorenú odpoveď na otázku, či môže ísť o „následnú žiadosť“ v zmysle smernice 2013/32, ak sa prvé konanie, ktoré viedlo k zamietnutiu prvej žiadosti o medzinárodnú ochranu dotknutej osoby, uskutočnilo v inom členskom štáte, z neskoršej judikatúry nižších nemeckých správnych súdov vyplýva, že na túto otázku treba odpovedať kladne, čo podľa všetkého vnútroštátny súd pripúšťa. |
30 |
V prípade, že Súdny dvor dá aj takúto kladnú odpoveď, vnútroštátny súd sa pýta, či to platí aj v prípade, keď po zamietnutí prvej žiadosti o azyl príslušnými orgánmi Dánskeho kráľovstva je podaná nová žiadosť o medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti pripomína, že hoci je Dánske kráľovstvo členským štátom Únie, zdôrazňuje, že na základe Protokolu o postavení Dánska nie je tento členský štát viazaný smernicami 2011/95 a 2013/32. Ako pritom vyplýva z definícií uvedených v článku 2 smernice 2013/32 a z rozsudku z 20. mája 2021, L. R. (Žiadosť o azyl, ktorú Nórsko zamietlo) (C‑8/20, EU:C:2021:404), možno novú žiadosť o medzinárodnú ochranu kvalifikovať ako „následnú žiadosť“ v zmysle tejto smernice len vtedy, ak predchádzajúcou žiadosťou ten istý žiadateľ žiadal o priznanie postavenia utečenca alebo postavenia osoby s doplnkovou ochranou podľa smernice 2011/95. |
31 |
Vnútroštátny súd sa preto prikláňa k názoru, že pojem „členský štát“ v zmysle smernice 2013/32 sa má vykladať reštriktívne tak, že zahŕňa len členské štáty, ktoré sa podieľajú na spoločnom európskom azylovom systéme, keďže sú viazané smernicami 2011/95 a 2013/32. To nie je prípad Dánskeho kráľovstva, ktoré sa podľa dohody medzi Úniou a Dánskom zúčastňuje len na systéme zavedenom nariadením Dublin III. |
32 |
V prípade, že odpoveď na otázku vnútroštátneho súdu uvedenú v bode 30 vyššie bude záporná, tento súd sa domnieva, že treba objasniť otázku, či vzhľadom na to, že žiadosť žalobcov vo veci samej o azyl už bola dánskymi orgánmi zamietnutá na základe preskúmania založeného v podstate na rovnakých kritériách, ako sú kritériá stanovené v smernici 2011/95 na priznanie postavenia utečenca, by bolo možné zrušiť len časť rozhodnutia Úradu, ktoré je predmetom konania vo veci samej, čo by znamenalo povinnosť opätovne preskúmať žiadosť žalobcov vo veci samej len s ohľadom na možnosť priznať im postavenie doplnkovej ochrany. Hoci totiž dánske právo stanovuje režim ochrany pre utečencov a pre osoby, ktoré sa podľa práva Únie môžu domáhať doplnkovej ochrany, podobný režimu stanovenému právom Únie, vnútroštátny súd sa prikláňa k názoru, že nie je možné pristúpiť k takémuto čiastočnému zrušeniu napadnutého rozhodnutia. |
33 |
Za týchto podmienok Schleswig‑Holsteinisches Verwaltungsgericht (Správny súd spolkovej krajiny Šlezvicko‑Holštajnsko, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
|
O prejudiciálnych otázkach
34 |
Na úvod treba konštatovať, že spor vo veci samej sa týka zrušenia rozhodnutí o zamietnutí žiadostí o medzinárodnú ochranu gruzínskych štátnych príslušníkov, ktorých predchádzajúce žiadosti o medzinárodnú ochranu Dánske kráľovstvo zamietlo. |
35 |
Ako však poznamenáva vnútroštátny súd, pokiaľ ide o tretiu časť hlavu V Zmluvy o FEÚ, do ktorej patria najmä politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo, má Dánske kráľovstvo na základe Protokolu o postavení Dánska osobitné postavenie, ktoré ho odlišuje od ostatných členských štátov. |
36 |
V dôsledku toho na poskytnutie užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu stačí analyzovať položené otázky len v rozsahu, v akom sa týkajú prípadu predchádzajúcej žiadosti o medzinárodnú ochranu zamietnutej dánskymi orgánmi, pričom nie je potrebné zohľadniť prípad zamietnutia podobnej žiadosti orgánmi iného členského štátu [pozri analogicky rozsudok z 20. mája 2021, L. R. (Žiadosť o azyl, ktorú Nórsko zamietlo), C‑8/20, EU:C:2021:404, bod 30]. |
37 |
Treba preto konštatovať, že svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 33 ods. 2 písm. d) smernice 2013/32 v spojení s článkom 2 písm. q) tejto smernice, ako aj s článkom 2 Protokolu o postavení Dánska vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave iného členského štátu, ako je Dánske kráľovstvo, ktorá stanovuje možnosť zamietnuť ako neprípustnú v celom rozsahu alebo čiastočne žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. b) tejto smernice, ktorú tomuto členskému štátu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorých predchádzajúca žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná Dánskemu kráľovstvu bola týmto členským štátom zamietnutá. |
38 |
Podľa judikatúry Súdneho dvora článok 33 ods. 2 smernice 2013/32 taxatívne vymenúva situácie, v ktorých členské štáty môžu považovať žiadosť o medzinárodnú ochranu za neprípustnú [rozsudok z 20. mája 2021, L. R. (Žiadosť o azyl, ktorú Nórsko zamietlo), C‑8/20, EU:C:2021:404, bod 31 a citovaná judikatúra]. |
39 |
Článok 33 ods. 2 písm. d) smernice 2013/32 stanovuje, že členské štáty môžu zamietnuť žiadosť o medzinárodnú ochranu ako neprípustnú, ak predstavuje následnú žiadosť, pričom sa neobjavili ani neboli žiadateľom predložené nové skutočnosti alebo zistenia súvisiace s posúdením, či žiadateľ spĺňa požiadavku na uznanie za osobu požívajúcu medzinárodnú ochranu v zmysle smernice 2011/95. |
40 |
Pojem „následná žiadosť“ je definovaný v článku 2 písm. q) smernice 2013/32 ako ďalšia žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná po prijatí konečného rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti. |
41 |
Táto definícia tak preberá pojmy „žiadosť o medzinárodnú ochranu“ a „konečné rozhodnutie“, ktoré sú tiež definované v článku 2 tejto smernice, a to v písm. b) a písm. e) tohto článku. |
42 |
Pokiaľ ide v prvom rade o pojem „žiadosť o medzinárodnú ochranu“ alebo „žiadosť“, tento pojem je definovaný v článku 2 písm. b) smernice 2013/32 ako žiadosť o ochranu od členského štátu podanú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti, o ktorých je možné predpokladať, že žiadajú o priznanie postavenia utečenca alebo postavenia osoby s doplnkovou ochranou podľa smernice 2011/95. |
43 |
Hoci žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná príslušným orgánom Dánskeho kráľovstva v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami tohto členského štátu je pritom nepochybne žiadosťou o ochranu od členského štátu, nič to nemení na skutočnosti, že nepredstavuje žiadosť „o priznanie postavenia utečenca alebo postavenia osoby s doplnkovou ochranou“ podľa smernice 2011/95, keďže v súlade s Protokolom o postavení Dánska sa táto smernica na Dánske kráľovstvo neuplatňuje, ako je napokon pripomenuté v odôvodnení 51 tejto smernice. |
44 |
Pokiaľ ide v druhom rade o pojem „konečné rozhodnutie“, tento pojem je definovaný v článku 2 písm. e) smernice 2013/32 ako každé rozhodnutie o tom, či sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti prizná postavenie utečenca alebo postavenie osoby s doplnkovou ochranou na základe smernice 2011/95, a ktoré už nepodlieha opravnému prostriedku v rámci kapitoly V smernice 2013/32. |
45 |
Z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 43 tohto rozsudku, sa na rozhodnutie prijaté Dánskym kráľovstvom v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú ochranu nemôže vzťahovať táto definícia. |
46 |
Vzhľadom na tieto skutočnosti a bez toho, aby tým bola dotknutá odlišná otázka, či sa pojem „následná žiadosť“ vzťahuje na novú žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú členskému štátu po tom, čo bola konečným rozhodnutím zamietnutá predchádzajúca žiadosť iným členským štátom, ktorým nie je Dánske kráľovstvo, zo znenia článku 2 písm. b), e) a q) smernice 2013/32 vyplýva, že žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú členskému štátu nemožno považovať za „následnú žiadosť“, ak je táto žiadosť podaná po zamietnutí podobnej žiadosti toho istého žiadateľa Dánskym kráľovstvom. |
47 |
Vzhľadom na to existencia skoršieho rozhodnutia Dánskeho kráľovstva, ktorým bola zamietnutá žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná tomuto členskému štátu v súlade s jeho vnútroštátnymi ustanoveniami, neumožňuje kvalifikovať žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle smernice 2011/95 podanú dotknutou osobou inému členskému štátu po prijatí tohto skoršieho rozhodnutia ako „následnú žiadosť“ v zmysle článku 2 písm. q) a článku 33 ods. 2 písm. d) smernice 2013/32. |
48 |
Ani dohoda medzi Úniou a Dánskom, ani možnosť, že dánska právna úprava stanovuje na účel poskytovania medzinárodnej ochrany rovnaké alebo podobné podmienky, ako sú podmienky stanovené v smernici 2011/95, nemôžu viesť k odlišnému záveru. |
49 |
V prvom rade je pravda, že na základe článku 2 dohody medzi Úniou a Dánskom vykonáva nariadenie Dublin III aj Dánske kráľovstvo. V situácii, o akú ide vo veci samej, keď dotknuté osoby podali žiadosť o medzinárodnú ochranu v Dánskom kráľovstve, iný členský štát, ktorému tieto dotknuté osoby podali novú žiadosť o medzinárodnú ochranu, tak môže, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 18 ods. 1 písm. c) a d) tohto nariadenia, požiadať Dánske kráľovstvo o prijatie uvedených dotknutých osôb späť. |
50 |
Nemožno však z toho vyvodiť, že ak takéto prijatie späť nie je možné alebo k nemu nedôjde, dotknutý členský štát je oprávnený domnievať sa, že nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú tá istá dotknutá osoba predložila jeho vlastným orgánom, predstavuje „následnú žiadosť“ v zmysle článku 33 ods. 2 písm. d) smernice 2013/32 [pozri analogicky rozsudok z 20. mája 2021, L. R. (Žiadosť o azyl, ktorú Nórsko zamietlo), C‑8/20, EU:C:2021:404, bod 44]. |
51 |
Hoci totiž dohoda medzi Úniou a Dánskom v podstate stanovuje, že Dánske kráľovstvo vykonáva určité ustanovenia nariadenia Dublin III, uvedená dohoda naopak nestanovuje, že smernica 2011/95 alebo smernica 2013/32 sa na Dánske kráľovstvo uplatňujú. |
52 |
V druhom rade, aj keď, ako tvrdí vnútroštátny súd, žiadosti o priznanie postavenia utečenca podané Dánskemu kráľovstvu preskúmavajú orgány tohto členského štátu na základe kritérií, ktoré sú v podstate totožné s kritériami stanovenými smernicou 2011/95, táto okolnosť nemôže odôvodniť zamietnutie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej v inom členskom štáte žiadateľom, ktorého predchádzajúca žiadosť o priznanie tohto postavenia bola dánskymi orgánmi zamietnutá, aj keď sa obmedzuje na aspekt týkajúci sa priznania postavenia utečenca. |
53 |
Okrem toho, že jednoznačné znenie relevantných ustanovení smernice 2013/32 bráni jej výkladu článku 33 ods. 2 písm. d) v tomto zmysle, nemožno pod hrozbou narušenia právnej istoty podmieňovať uplatnenie tohto posledného uvedeného ustanovenia posúdením konkrétnej úrovne ochrany žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Dánskom kráľovstve [pozri analogicky rozsudok z 20. mája 2021, L. R. (Žiadosť o azyl, ktorú Nórsko zamietlo), C‑8/20, EU:C:2021:404, bod 47]. |
54 |
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že smernica 2011/95 sa neobmedzuje na stanovenie postavenia utečenca, ako je upravené v medzinárodnom práve, a to v Ženevskom dohovore, ako je definovaný v článku 2 písm. c) smernice 2011/95, ale zakotvuje aj doplnkovú ochranu, ktorá, ako vyplýva z odôvodnenia 6 tejto smernice, dopĺňa pravidlá týkajúce sa postavenia utečenca. |
55 |
S prihliadnutím na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 33 ods. 2 písm. d) smernice 2013/32 v spojení s jej článkom 2 písm. q), ako aj s článkom 2 Protokolu o postavení Dánska sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave iného členského štátu, ako je Dánske kráľovstvo, ktorá stanovuje možnosť zamietnuť ako neprípustnú v celom rozsahu alebo čiastočne žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. b) tejto smernice, ktorú tomuto členskému štátu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorých predchádzajúca žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná Dánskemu kráľovstvu bola týmto členským štátom zamietnutá. |
O trovách
56 |
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené. |
Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto: |
Článok 33 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany v spojení s jej článkom 2 písm. q), ako aj s článkom 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ, |
sa má vykladať v tom zmysle, že: |
bráni právnej úprave iného členského štátu, ako je Dánske kráľovstvo, ktorá stanovuje možnosť zamietnuť ako neprípustnú v celom rozsahu alebo čiastočne žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. b) tejto smernice, ktorú tomuto členskému štátu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorých predchádzajúca žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná Dánskemu kráľovstvu bola týmto členským štátom zamietnutá. |
Podpisy |
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.