–

UK a i. a IG a i., v zastúpení: M. Tortorella, avvocato,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Cherubini, Procuratore dello Stato, a F. Fedeli, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Armati a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 189 tretieho odseku ZEÚ, ako aj článkov 13 a 16 smernice Rady 82/76/EHS z 26. januára 1982, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 75/362/EHS o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov a opatrení na uľahčenie účinného výkonu práva usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj smernice 75/363/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa činností lekárov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 43, 1982, s. 43).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Presidenza del Consiglio dei Ministri (Úrad predsedu Rady ministrov, Taliansko), Ministero dell’Economia e delle Finanze (ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko), QA, JA, Ministero dell’Istruzione, dell’Università e della Ricerca (ministerstvo školstva, univerzít a výskumu, Taliansko) a Ministero della Salute (ministerstvo zdravotníctva, Taliansko) na jednej strane a UK a i. a IG a i. na druhej strane (ďalej len „predmetní špecializovaní lekári“) vo veci povinnosti poskytnúť týmto špecializovaným lekárom primeranú odmenu v zmysle prílohy smernice Rady 75/363/EHS zo 16. júna 1975 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa činností lekárov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 167, 1975, s. 14), zmenenej smernicou 82/76 (ďalej len „zmenená smernica 75/363“), ako aj náhradu škody, ktorú údajne utrpeli z dôvodu, že smernica 82/76 nebola riadne a včas prebratá.

3

Článok 2 ods. 1 smernice 75/363 stanovoval:

„Členské štáty zabezpečia, aby odborná príprava vedúca k získaniu diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o formálnej kvalifikácii v špecializovaných odboroch medicíny spĺňala aspoň tieto požiadavky:

4

Článok 3 tejto smernice stanovoval:

„1.   Bez toho, aby bola dotknutá zásada denného štúdia ustanovená v článku 2 ods. 1 písm. c), a až dovtedy, kým Rada prijme v súlade s odsekom 3 rozhodnutie, členské štáty môžu v prípadoch, v ktorých nebude denné štúdium zo závažných dôvodov možné, povoliť i diaľkové štúdium vykonávané na základe podmienok schválených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

2.   Celkové trvanie odbornej prípravy sa nesmie podľa odseku 1 skrátiť. Štandard vzdelávania sa nesmie znížiť ani v dôsledku diaľkovej formy vzdelávania, ani v dôsledku vykonávania súkromnej platenej profesionálnej činnosti.

3.   Najneskôr štyri roky po oznámení tejto smernice, na základe preskúmania situácie a na základe návrhu Komisie, so zreteľom na fakt, že za určitých okolností, ktoré treba preskúmať pre každú špecializáciu zvlášť, by sa mala možnosť diaľkového štádia zachovať, Rada rozhodne, či by mali byť ustanovenia odsekov 1 a 2 zachované, alebo pozmenené.“ [neoficiálny preklad]

5

Článok 7 uvedenej smernice znel takto:

„Ako prechodné opatrenie a bez ohľadu na článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 3 môžu členské štáty, ktorých zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia povoľujú v čase oznámenia tejto smernice diaľkové špecializované štúdium, pokračovať v uplatňovaní týchto ustanovení pri tých kandidátoch, ktorí začali svoje špecializované štúdium vykonávať najneskôr štyri roky po oznámení tejto smernice. Toto obdobie môže byť predĺžené, ak Rada neprijme rozhodnutie v súlade s článkom 3 ods. 3“ [neoficiálny preklad]

6

Smernica 75/363 bola oznámená členským štátom 20. júna 1976.

7

Podľa článku 9 ods. 1 smernice 82/76 bol článok 2 ods. 1 písm. c) smernice 75/363 nahradený nasledujúcim znením:

„Členské štáty zabezpečia, aby odborná príprava vedúca k získaniu diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o formálnej kvalifikácii v špecializovaných odboroch medicíny spĺňala aspoň tieto požiadavky:

…

…“ [neoficiálny preklad]

8

V súlade s článkom 10 smernice 82/76 bol článok 3 smernice 75/363 nahradený nasledujúcim znením:

„1.   Bez toho, aby bola dotknutá zásada denného štúdia ustanovená v článku 2 ods. 1 písm. c), a až dovtedy, kým Rada prijme v súlade s odsekom 3 rozhodnutie, môžu členské štáty v prípadoch, v ktorých nebude denné štúdium z opodstatnených individuálnych dôvodov možné, povoliť i diaľkové štúdium, vykonávané na základe podmienok schválených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

2.   Diaľkové štúdium sa musí poskytovať v súlade s bodom 2 prílohy a na rovnocennej úrovni so štandardným denným štúdiom. Tento štandard štúdia sa nesmie znížiť ani v dôsledku diaľkovej formy štúdia, ani v dôsledku vykonávania súkromnej platenej profesionálnej činnosti.

Celkové trvanie špecializačného štúdia sa nesmie skrátiť z toho dôvodu, že ide o diaľkové štúdium.

3.   Rada rozhodne najneskôr do 25. januára 1989, či sa ustanovenia odsekov 1 a 2 majú ponechať, alebo zmeniť a doplniť v zmysle opätovného preskúmania situácie a to na návrh Komisie a s patričným zreteľom na fakt, že za určitých okolností, ktoré treba preskúmať pre každú špecializáciu zvlášť, by sa mala možnosť diaľkového štúdia zachovať.“ [neoficiálny preklad]

9

Podľa článku 12 smernice 82/76 bol článok 7 smernice 75/363 nahradený nasledujúcim znením:

„Ako prechodné opatrenie a bez ohľadu na článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 3 môžu členské štáty, ktorých zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia povoľujú v čase oznámenia [smernice 75/363] diaľkové vzdelávanie špecialistov, pokračovať v uplatňovaní týchto ustanovení pri tých kandidátoch, ktorí začali svoje špecializované štúdium najneskôr 31. decembra 1983.

Každý hostiteľský členský štát je oprávnený požadovať od osôb uvedených v prvom odseku, aby predložili okrem svojho diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu formálnej kvalifikácie aj osvedčenie, ktoré potvrdzuje, že najmenej po dobu troch za sebou nasledujúcich rokov v období piatich rokov predchádzajúcich vydaniu potvrdenia boli v zmysle zákona prakticky činní ako lekári so špecializáciou v príslušnom odbore.“ [neoficiálny preklad]

10

Článok 13 smernice 82/76 doplnil do smernice 75/363 prílohu, nazvanú „Charakteristiky denného a diaľkového štúdia odbornej prípravy lekárov špecialistov“ [neoficiálny preklad]. Táto príloha stanovovala:

„1.   Denné štúdium lekárov špecialistov

Takáto špecializovaná odborná príprava sa vykoná na osobitných inštitúciách uznaných príslušným orgánom.

Musí obsahovať účasť na všetkých lekárskych činnostiach oddelenia, kde sa príprava koná, vrátane všetkých pohotovostných služieb tak, aby sa pripravovaný poslucháč venoval svojej praktickej a teoretickej príprave počas celej svojej odbornej činnosti, počas celého trvania prípravy v rámci štandardného pracovného týždňa a po celý rok podľa ustanovení schválených príslušnými orgánmi. V tomto zmysle sa majú tieto pracovné miesta primerane odmeňovať.

Odborná príprava sa môže prerušiť z dôvodov ako vojenská služba, vedecký výskum, tehotenstvo alebo choroba. Celkové trvanie prípravy sa nesmie skrátiť z dôvodu žiadneho prerušenia.

2.   Diaľkové štúdium lekárov špecialistov

Táto forma štúdia musí spĺňať rovnaké požiadavky ako denné štúdium, od ktorého sa odlišuje iba možnosťou obmedzenej účasti na lekárskych činnostiach na čas, ktorý sa rovná najmenej polovici času uvedeného v druhom odseku bodu 1.

Príslušné orgány musia zabezpečiť, aby celkové trvanie diaľkového štúdia nebolo skrátené a aby jeho kvalita nebola znížená v porovnaní s celkovým trvaním a kvalitou denného štúdia.

Za takúto činnosť budú účastníci diaľkového štúdia tiež primerane odmeňovaní.“ [neoficiálny preklad]

11

Článok 14 smernice 82/76 stanovoval:

„Diaľkové štúdium, ktoré sa začalo pred 1. januárom 1983 v súlade s článkom 3 [smernice 75/363], možno dokončiť v súlade s týmto článkom.“ [neoficiálny preklad]

12

Podľa článku 16 smernice 82/76:

„Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 1982. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.“ [neoficiálny preklad]

13

Smernica 82/76 bola oznámená členským štátom 29. januára 1982 a v súlade s článkom 191 druhým odsekom Zmluvy o EHS nadobudla účinnosť v ten istý deň.

14

Zmenená smernica 75/363 bola zrušená 15. apríla 1993 smernicou Rady 93/16/EHS z 5. apríla 1993 na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách (Ú. v. ES L 165, 1993, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 86), ktorá bola zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 2005, s. 22).

15

Smernica 82/76 bola do talianskeho práva prebratá prostredníctvom decreto legislativo n. 257 – Attuazione della direttiva n. 82/76/CEE del Consiglio del 26 gennaio 1982, recante modifica di precedenti direttive in tema di formazione dei medici specialisti, a norma dell’art. 6 della legge 29 dicembre 1990, n. 428 (legislatívny dekrét č. 257 z 8. augusta 1991 o vykonaní smernice Rady 82/76/EHS z 26. januára 1982, ktorou sa menia a dopĺňajú predchádzajúce smernice o odbornej príprave špecializovaných lekárov, v súlade s článkom 6 zákona č. 428 z 29. decembra 1990 o prebratí práva Spoločenstva) (GURI č. 191, zo 16. augusta 1991). Tento legislatívny dekrét nadobudol účinnosť pätnásť dní odo dňa jeho uverejnenia a následne bol nahradený decreto legislativo n. 368 – Attuazione della direttiva 93/16/EHS in materia di libera circolazione dei medici e di reciproco riconoscimento dei loro diplomi, certificati ed altri titoli e delle direttive 97/50/ES, 98/21/ES, 98/63/ES e 99/46/ES che modificano la direttiva 93/16/EHS (legislatívny dekrét č. 368 zo 17. augusta 1999 o vykonaní smernice 93/16/EHS o voľnom pohybe lekárov a vzájomnom uznávaní ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách, a smerníc 97/50/ES, 98/21/ES, 98/63/ES a 99/46/ES, ktorými sa mení smernica 93/16/EHS) (riadna príloha GURI č. 250, z 23. októbra 1999).

16

Článok 8.2 legislatívneho dekrétu č. 257 stanovoval, že jeho ustanovenia sa uplatňovali od akademického roku 1991/1992.

17

Predmetní špecializovaní lekári absolvovali v Taliansku odbornú prípravu v odbore špecializovanej medicíny. Niektorí z týchto lekárov začali svoju odbornú prípravu pred rokom 1982, ostatní neskôr.

18

Dňa 16. apríla 2008 podali predmetní špecializovaní lekári žaloby na Tribunale di Roma (súd v Ríme, Taliansko) proti Úradu predsedu Rady Ministrov, ministerstvu školstva, univerzít a výskumu, ministerstvu zdravotníctva, ako aj ministerstvu hospodárstva a financií, aby týmto subjektom jednak bola uložená povinnosť zaplatiť im primeranú odmenu za odbornú prípravu v odbore špecializovanej medicíny, ktorú absolvovali, v zmysle prílohy zmenenej smernice 75/363 a jednak, aby im bola nahradená škoda, ktorá im bola údajne spôsobená z dôvodu, že smernica 82/76 nebola primerane a včas prebratá.

19

Rozsudkom vydaným v roku 2012 Tribunale di Roma (súd v Ríme) tieto návrhy zamietol.

20

Corte d’appello di Roma (Odvolací súd Rím, Taliansko), ktorý rozhodoval o odvolaniach podaných proti tomuto rozsudku, rozsudkom z 27. septembra 2016 potvrdil uvedený rozsudok, pokiaľ ide o predmetných lekárov špecialistov, ktorí začali svoju odbornú prípravu pred akademickým rokom 1983/1984, ako aj o lekárov špecialistov, ktorí absolvovali kurzy špecializácie, ktoré zmenená smernica 75/363 neupravuje.

21

Úrad predsedu Rady ministrov podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko). Okrem toho niektorí z predmetných špecializovaných lekárov podali vzájomný kasačný opravný prostriedok proti uvedenému rozsudku.

22

Vnútroštátny súd konštatuje, že spory vo veci samej sa týkajú posúdenia právneho režimu uplatniteľného na lekárov špecialistov, ktorí začali svoju odbornú prípravu v odbore špecializovanej medicíny pred 1. januárom 1983 a ktorí ju skončili po tomto dátume. Tento súd uvádza, že po vyhlásení rozsudku z 24. januára 2018, Pantuso a i. (C‑616/16 a C‑617/16, EU:C:2018:32), mohol na základe tohto rozsudku rozlišovať medzi rôznymi situáciami, v ktorých sa môžu nachádzať lekári špecialisti. Konkrétne lekári špecialisti, ktorí začali svoju odbornú prípravu pred nadobudnutím účinnosti smernice 82/76, t. j. 29. januára 1982, nemajú nárok na žiadnu odmenu za svoju odbornú prípravu.

23

Pokiaľ ide o tento prípad, jednotlivé senáty vnútroštátneho súdu sa rozchádzajú vo výklade, či lekári, ktorí absolvovali odbornú prípravu v odbore špecializovanej medicíny, akými sú predmetní špecializovaní lekári, majú na základe práva Únie nárok na odmenu za odbornú prípravu, ktorá sa začala pred nadobudnutím účinnosti smernice 82/76.

24

Za týchto podmienok Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

25

Vnútroštátny súd požiadal Súdny dvor, aby o tejto veci rozhodol v skrátenom konaní v súlade s článkom 105 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Na podporu svojho návrhu tento súd uvádza, že vzhľadom na rozdielne výklady právnej úpravy Únie uplatniteľnej v prejednávanej veci rôznymi senátmi Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd), ako aj vzhľadom na značný počet vecí, ktoré sú v súčasnosti prejednávané na tomto súde a ktoré svedčia o situácii vážnej a pretrvávajúcej neistoty, pokiaľ ide o rozsah súdnej ochrany práv, ktoré dotknuté osoby vyvodzujú z práva Únie, existuje záujem na rýchlom rozptýlení pochybností o správnom výklade tejto právnej úpravy, a tým na odstránení vážnych nejasností týkajúcich sa základných otázok vnútroštátneho významu, vrátane ústavných, ako sú otázky, ktoré sú základom prejudiciálnych otázok.

26

Podľa článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku na návrh vnútroštátneho súdu alebo výnimočne i bez návrhu môže predseda Súdneho dvora, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu, po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodnúť, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní odchylne od ustanovení tohto poriadku.

27

Predseda Súdneho dvora 14. decembra 2020 po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodol o zamietnutí návrhu na prejednanie veci v skrátenom konaní.

28

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že samotný vysoký počet osôb alebo právnych situácií potenciálne dotknutých rozhodnutím, ktoré vnútroštátny súd bude musieť vydať po tom, čo sa obrátil s prejudiciálnym návrhom na Súdny dvor, nepredstavuje výnimočnú okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť použitie skráteného konania. To isté platí pre veľký počet vecí, ktoré môžu byť prerušené do rozhodnutia Súdneho dvora vydaného v prejudiciálnom konaní (rozsudok z 2. septembra 2021, OTP Jelzálogbank a i., C‑932/19, EU:C:2021:673, bod 23, ako aj citovaná judikatúra).

29

Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že samotný záujem osôb podliehajúcich súdnej právomoci, hoci je určite legitímny, čo možno najrýchlejšie určiť rozsah práv, ktoré im vyplývajú z práva Únie, nie je takej povahy, aby preukázal existenciu výnimočnej okolnosti v zmysle článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku (rozsudok z 11. novembra 2021, Energieversorgungscenter Dresden‑Wilschdorf, C‑938/19, EU:C:2021:908, bod 43).

30

Okrem toho treba spresniť, že samotná odchylnosť vo výklade ustanovenia práva Únie v rámci vnútroštátnych súdov nemôže postačovať na odôvodnenie požiadavky, aby bol návrh na začatie prejudiciálneho konania prejednaný v skrátenom konaní. Dôležitosť zabezpečiť jednotné uplatnenie v Európskej únii všetkých ustanovení, ktoré tvoria jej právny poriadok, charakterizuje totiž každý návrh podaný na základe článku 267 ZFEÚ (rozsudok z 2. septembra 2021, OTP Jelzálogbank a i., C‑932/19, EU:C:2021:673, bod 24, ako aj citovaná judikatúra).

31

Navyše, aj keď už bolo rozhodnuté, že pokiaľ vec vyvoláva vážne pochybnosti, ktoré sa týkajú základných otázok vnútroštátneho ústavného práva a práva Únie, môže byť vzhľadom na osobitné okolnosti takejto veci nevyhnutné prejednať danú vec bez zbytočného odkladu v súlade s článkom 105 ods. 1 rokovacieho poriadku (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 19. októbra 2018, Wightman a i., C‑621/18, neuverejnené, EU:C:2018:851, bod 10, ako aj citovaná judikatúra), z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však nevyplýva, že by okolnosti uvedené v bode 25 tohto rozsudku, v súvislosti v podstate s rozsahom súdnej ochrany nárokov, ktoré dotknuté osoby vyvodzujú z ustanovení predmetného práva Únie, boli takej povahy, že odôvodňujú takéto zaobchádzanie.

32

Na úvod treba pripomenúť, že v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej vnútroštátny súd rozhoduje. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 26. októbra 2021, PL Holdings, C‑109/20, EU:C:2021:875, bod 34 a citovaná judikatúra).

33

Súdny dvor už rozhodol, že článok 2 ods. 1 písm. c), článok 3 ods. 1 a 2, ako aj príloha zmenenej smernice 75/363 sa majú vykladať v tom zmysle, že každá odborná príprava lekárov špecialistov v dennej alebo diaľkovej forme, ktorá začala počas roku 1982 a pokračovala až do roku 1990, musí byť v zásade primerane odmeňovaná v zmysle tejto prílohy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2018, Pantuso a i., C‑616/16 a C‑617/16, EU:C:2018:32, bod 38).

34

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že tie isté ustanovenia sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o takúto odbornú prípravu, odmenu treba poskytnúť za obdobie od 1. januára 1983 až do konca absolvovanej prípravy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2018, Pantuso a i., C‑616/16 a C‑617/16, EU:C:2018:32, bod 57).

35

V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd pýta, či je na účely náhrady škody spôsobenej tým, že nebola primerane a včas prebratá povinnosť odmeny stanovená v smernici 82/76, výklad práva Únie, ktorý prijal Súdny dvor, uplatniteľný aj na odborné prípravy, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti smernice 82/76, t. j. 29. januára 1982, a pokračovali po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice 1. januára 1983. Na rozdiel od situácie, o ktorú ide vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 24. januára 2918, Pantuso a i. (C‑616/16 a C‑617/16, EU:C:2018:32), totiž niektorí predmetní špecializovaní lekári začali svoju špecializáciu pred rokom 1982, a teda pred nadobudnutím účinnosti smernice 82/76.

36

Za týchto podmienok je potrebné chápať položené otázky, ktoré treba posudzovať spoločne, tak, že ich cieľom je v podstate určiť, či sa majú článok 2 ods. 1 písm. c), článok 3 ods. 1 a 2, ako aj príloha zmenenej smernice 75/363 vykladať jednak v tom zmysle, že akákoľvek odborná príprava lekárov špecialistov v dennej alebo diaľkovej forme, ktorá začala pred nadobudnutím účinnosti smernice 82/76, t. j. 29 januára 1982, a pokračovala po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice, t. j. 1. januára 1983, má byť primerane odmenená v zmysle tejto smernice a jednak, či takáto primeraná odmena musí byť v tomto prípade poskytnutá za celé obdobie odbornej prípravy alebo len od uvedeného dátumu uplynutia lehoty.

37

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustanovení uvedených v predchádzajúcom bode a zrušených 15. apríla 1993 smernicou 93/16 sa musí príprava vedúca k získaniu diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o formálnej kvalifikácii v špecializovaných odboroch medicíny v dennej alebo diaľkovej forme za normálnych okolností primerane odmeňovať (rozsudok z 24. januára 2018, Pantuso a i., C‑616/16 a C‑617/16, EU:C:2018:32, bod 27).

38

Navyše povinnosť členských štátov zabezpečiť primeranú odmenu sa vzťahuje len na lekárske špecializácie, ktoré sú známe vo všetkých členských štátoch alebo v dvoch či viacerých z nich, a sú uvedené v článkoch 5 alebo 7 smernice Rady 75/362/EHS zo 16. júna 1975 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v medicíne a o opatreniach na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovať služby [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 167, 1975, s. 14) (rozsudok z 24. januára 2018, Pantuso a i., C‑616/16 a C‑617/16, EU:C:2018:32, bod 28, ako aj citovaná judikatúra).

39

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že táto povinnosť odmeňovania období odbornej prípravy týkajúca sa lekárskych špecializácií, stanovená v prílohe zmenenej smernice 75/363, je ako taká nepodmienená a dostatočne presná (rozsudok z 24. januára 2018, Pantuso a i., C‑616/16 a C‑617/16, EU:C:2018:32, bod 29, ako aj citovaná judikatúra).

40

Navyše táto povinnosť, ktorú pôvodne smernica 75/363 nestanovovala, bola zavedená smernicou 82/76, ktorá nadobudla účinnosť 29. januára 1982 a ktorú musia podľa článku 16 tejto smernice členské štáty dodržiavať najneskôr od 31. decembra 1982 (rozsudok z 24. januára 2018, Pantuso a i., C‑616/16 a C‑617/16, EU:C:2018:32, bod 30).

41

Pokiaľ ide o otázku, či obdobia odbornej prípravy lekárov špecialistov v dennej alebo diaľkovej forme, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti smernice 82/76, t. j. 29. januára 1982, a pokračovali po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice, t. j. 1. januára 1983, patria do časovej pôsobnosti uvedenej smernice, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa nová právna norma uplatní od nadobudnutia účinnosti aktu, ktorým sa táto norma zavádza, a ak sa neuplatní na právne situácie, ktoré vznikli a definitívne prebehli počas účinnosti predchádzajúceho zákona, uplatní sa na ich budúce účinky, ako aj na nové právne situácie. Niečo iné platí len vtedy, keď novú normu sprevádzajú osobitné ustanovenia, ktoré konkrétne určujú podmienky jej časovej platnosti tým, že sa jej prizná retroaktívny účinok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. januára 2019, E. B., C‑258/17, EU:C:2019:17, bod 50 a citovanú judikatúru).

42

V tejto súvislosti treba konštatovať, že zápis do centra špecializovanej odbornej prípravy pred nadobudnutím účinnosti smernice 82/76, t. j. pred 29. januárom 1982, s cieľom absolvovať odbornú prípravu za vtedy platných podmienok vytvoril právny stav, ktorý definitívne vznikol pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice.

43

Takýto zápis, ako aj obdobia odbornej prípravy, ktoré s ním súvisia, nemožno v prípade neexistencie osobitných ustanovení v tomto zmysle v smernici 82/76 zahrnúť do pôsobnosti tejto smernice za obdobie predchádzajúce uplynutiu lehoty na prebratie uvedenej smernice (pozri analogicky rozsudok z 15. januára 2019, E.B., C‑258/17, EU:C:2019:17, bod 52 a citovanú judikatúru).

44

Až po uplynutí lehoty na prebratie smernice 82/76, teda od 1. januára 1983, táto smernica viedla k zahrnutiu účinkov zápisu vykonaného pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice do pôsobnosti práva Únie (pozri analogicky rozsudok z 15. januára 2019, E.B., C‑258/17, EU:C:2019:17, bod 53 a citovanú judikatúru).

45

Pokiaľ ide o odborné prípravy absolvované po dátume uplynutia lehoty na prebratie tejto smernice, t. j. po 1. januári 1983, takýto zápis bol pritom naďalej účinný počas celého trvania týchto odborných príprav, aj po uplynutí uvedenej lehoty.

46

Je potrebné sa teda domnievať, že situácia lekára, ktorý sa pred 29. januárom 1982 zapísal na odbornú prípravu v odbore špecializovanej medicíny, predstavuje situáciu, ktorá vznikla pred nadobudnutím účinnosti smernice 82/76, ale ktorej budúce účinky sa riadia uvedenou smernicou od uplynutia lehoty na jej prebratie, t. j. od 1. januára 1983.

47

V dôsledku toho, ako vyplýva z bodu 34 tohto rozsudku, keďže akákoľvek odborná príprava lekárov špecialistov v dennej a diaľkovej forme, ktorá začala v roku 1982, musí byť za obdobie od 1. januára 1983 až do konca absolvovanej odbornej prípravy primerane odmenená v zmysle prílohy zmenenej smernice 75/363, takáto povinnosť odmeny platí za rovnakých podmienok aj pre odborné prípravy, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti smernice 82/76, t. j. 29. januára 1982.

48

Súdny dvor už totiž rozhodol, že prechodné pravidlá uvedené v článkoch 12 a 14 smernice 82/76 nemožno považovať za pravidlá, ktoré časovo obmedzili povinnosť vyplácať lekárom primeranú odmenu za ich odbornú prípravu v špecializovanej medicíne v diaľkovej forme (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2018, Pantuso a i., C‑616/11 a C‑617/16, EU:C:2018:32, body 33 a 35).

49

Okrem toho, pokiaľ ide o možnosť predmetných špecializovaných lekárov získať primeranú náhradu škody spôsobenej z dôvodu neprebratia smernice 82/76 za obdobia ich odbornej prípravy v dennej alebo diaľkovej forme, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti smernice 82/76, t. j. 29. januára 1982, a ktoré pokračovali po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice, t. j. 1 januára 1983, treba pripomenúť, že ak z dôvodu neexistencie vnútroštátnych opatrení na prebratie smernice 82/76 nemožno dosiahnuť výsledok stanovený touto smernicou prostredníctvom výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, právo Únie ukladá členskému štátu povinnosť nahradiť škody, ktoré spôsobil jednotlivcom z dôvodu neprebratia uvedenej smernice, pokiaľ sú splnené tri podmienky, t. j. že porušená právna norma má za cieľ priznať práva jednotlivcom, ktorých obsah možno určiť, že porušenie je dostatočne závažné a že existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti štátu a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2018, Pantuso a i., C‑616/16 a C‑617/16, EU:C:2018:32, bod 49, ako aj citovanú judikatúru).

50

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sú tieto podmienky splnené na to, aby podľa práva Únie vznikla zodpovednosť tohto členského štátu.

51

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 písm. c), článok 3 ods. 1 a 2, ako aj príloha zmenenej smernice 75/363 sa majú vykladať v tom zmysle, že každá odborná príprava lekárov špecialistov v dennej alebo diaľkovej forme, ktorá sa začala pred nadobudnutím účinnosti smernice 82/76, t. j. 29. januára 1982, a pokračovala po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice, t. j. 1. januára 1983, musí byť za obdobie tejto prípravy od 1. januára 1983 do ukončenia uvedenej prípravy primerane odmenená v zmysle tejto prílohy, ak sa táto odborná príprava týka lekárskej špecializácie spoločnej pre všetky členské štáty, alebo pre dva či viaceré z nich, a je uvedená v článku 5 alebo 7 smernice 75/362.

52

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 2 ods. 1 písm. c), článok 3 ods. 1 a 2, ako aj príloha smernice Rady 75/363/EHS zo 16. júna 1975 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa činností lekárov [neoficiálny preklad], zmenenej smernicou Rady 82/76/EHS z 26. januára 1982, sa majú vykladať v tom zmysle, že každá odborná príprava lekárov špecialistov v dennej alebo diaľkovej forme, ktorá sa začala pred nadobudnutím účinnosti smernice 82/76, t. j. 29. januára 1982, a pokračovala po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice, t. j. 1. januára 1983, musí byť za obdobie tejto prípravy od 1. januára 1983 do ukončenia uvedenej prípravy primerane odmenená v zmysle tejto prílohy, ak sa táto odborná príprava týka lekárskej špecializácie spoločnej pre všetky členské štáty, alebo pre dva či viaceré z nich, a je uvedená v článku 5 alebo 7 smernice Rady 75/362/EHS zo 16. júna 1975 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v medicíne a o opatreniach na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovať služby [neoficiálny preklad].