ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 2. septembra 2021 ( *1 )

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 91/271/EHS – Články 4, 5, 10 a 15 – Čistenie komunálnych odpadových vôd – Sekundárne alebo ekvivalentné čistenie komunálnych odpadových vôd pochádzajúcich z aglomerácií s určitými rozmermi – Náročnejšie čistenie pred vypúšťaním do citlivých oblastí – Článok 4 ods. 3 ZEÚ – Overenie údajov oznámených členskými štátmi – Zásada lojálnej spolupráce“

Vo veci C‑22/20,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 17. januára 2020,

Európska komisia, v zastúpení: E. Manhaeve, C. Hermes, K. Simonsson a E. Ljung Rasmussen, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Švédskemu kráľovstvu, v zastúpení: O. Simonsson, R. Shahsavan Eriksson, C. Meyer‑Seitz, M. Salborn Hodgson, H. Shev a H. Eklinder, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory M. Vilaras, sudcovia N. Piçarra, D. Šváby, S. Rodin (spravodajca) a K. Jürimäe,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na návrhy generálnej advokátky, ktoré predniesla na pojednávaní 25. marca 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Vo svojej žalobe Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že:

Švédske kráľovstvo si tým, že neposkytlo Komisii informácie, ktoré potrebuje na to, aby mohla posúdiť správnosť tvrdení, podľa ktorých komunálne odpadové vody vypúšťané z čističiek odpadových vôd aglomerácií Habo a Töreboda spĺňajú požiadavky smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 1991, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26), zmenenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. ES L 311, 2008, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 147) (ďalej len „smernica 91/271“), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 3 ZEÚ,

Švédske kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo, aby komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií Lycksele, Malå, Mockfjärd, Pajala, Robertsfors a Tänndalen prešli v súlade s požiadavkami smernice 91/271 pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 tejto smernice v spojení s jej článkami 10 a 15, a

Švédske kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo, aby komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií Borås, Skoghall, Habo a Töreboda pred vypustením prešli v súlade s požiadavkami smernice 91/271 náročnejším čistením, než aké je stanovené v jej článku 4, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 tejto smernice v spojení s jej článkami 10 a 15.

Právny rámec

2

Článok 1 smernice 91/271 stanovuje:

„Táto smernica sa týka zberu, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd a čistenia a vypúšťania odpadovej vody z určitých priemyselných odvetví.

Cieľom tejto smernice je chrániť životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi vyššie uvedeného vypúšťania odpadovej vody.“

3

Článok 4 tejto smernice znie takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením takto:

najneskôr do 31. decembra 2000 pre všetky vypúšťania z aglomerácií s [populačným koeficientom (ďalej len „p. k.“)] viac ako 15000;

najneskôr do 31. decembra 2005 pre všetky vypúšťania z aglomerácií s p. k. od 10 do 15000;

najneskôr do 31. decembra 2005 pre vypúšťania do sladkých vôd a estuárií z aglomerácií od 2000 do 10000 p. k.

2.   Vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do vôd umiestnených vo vysokohorských oblastiach (viac ako 1500 m nadmorskej výšky), kde je ťažké použiť účinné biologické čistenie pre nízke teploty, môže prejsť menej náročným čistením ako tým, ktoré je uvedené v odseku 1, za predpokladu, že podrobné štúdie uvádzajú, že takéto vypúšťanie nepriaznivo neovplyvní životné prostredie.

3.   Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd uvedené v odsekoch 1 a 2 musí spĺňať príslušné požiadavky v oddiele B prílohy I. Komisia môže uvedené požiadavky zmeniť a doplniť. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 3.

4.   Záťaž vyjadrená v p. k. sa vypočíta na základe maximálnej priemernej týždennej záťaže vstupujúcej do čističky v priebehu roka, s vylúčením neobvyklých situácií, ako sú napríklad tie spôsobené lejakom.“

4

Článok 5 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Na účely odseku 2 členské štáty identifikujú do 31. decembra 1993 citlivé oblasti podľa kritérií stanovených v prílohe II.

2.   Členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením v citlivých oblastiach náročnejším čistením ako tým, ktoré je uvedené v článku 4, najneskôr do 31. decembra 1998 pre všetky vypúšťania z aglomerácií s viac ako 10000 p. k.

3.   Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd uvedené v odseku 2 musí spĺňať príslušné požiadavky v oddiele B prílohy I. Komisia môže uvedené požiadavky zmeniť a doplniť. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 3.

4.   Alternatívne sa požiadavky pre jednotlivé zariadenia stanovené v odsekoch 2 a 3 nemusia použiť v citlivých oblastiach, kde sa dá preukázať, že minimálne percento zníženia celkovej záťaže vstupujúcej do všetkých čističiek komunálnych odpadových vôd v tejto oblasti je aspoň 75 % pre celkový obsah fosforu a aspoň 75 % pre celkový obsah dusíka.

5.   Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd, ktoré sú umiestnené v príslušných oblastiach povodia citlivých oblastí a ktoré prispievajú k znečisteniu týchto oblastí, podlieha odsekom 2, 3 a 4.

V prípadoch, kde sú vyššie uvedené oblasti povodia umiestnené celkove alebo čiastočne v inom členskom štáte, sa použije článok 9.

6.   Členské štáty zabezpečia, že identifikácia citlivých oblastí sa preskúma v intervaloch najviac každé štyri roky.

7.   Členské štáty zabezpečia, že oblasti identifikované ako citlivé po preskúmaní podľa odseku 6 musia spĺňať vyššie uvedené požiadavky do siedmich rokov.

8.   Členský štát nemusí identifikovať citlivé oblasti na účely tejto smernice, ak zavádza čistenie stanovené podľa odsekov 2, 3 a 4 na celom svojom území.“

5

Podľa článku 10 tejto smernice:

„Členské štáty zabezpečia, že čističky komunálnych odpadových vôd postavené kvôli splneniu požiadaviek článkov 4, 5, 6 a 7 sú navrhnuté, skonštruované, prevádzkované a udržiavané tak, aby zabezpečili dostatočnú výkonnosť pri všetkých normálnych miestnych klimatických podmienkach. Pri navrhovaní prevádzok je potrebné zohľadniť sezónne výkyvy záťaže.“

6

Článok 15 smernice 91/271 stanovuje:

„1.   Príslušné orgány alebo subjekty monitorujú:

vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd na overenie spĺňania požiadaviek prílohy I B v súlade s kontrolnými postupmi stanovenými v prílohe I D,

objemy a zloženie kalov likvidovaných do povrchových vôd.

2.   Príslušné orgány alebo subjekty monitorujú vody podliehajúce vypúšťaniu z čističiek komunálnych odpadových vôd a priamym vypúšťaniam, ako sú uvedené v článku 13, v prípadoch, kde sa môže očakávať, že zberné prostredie bude výrazne ovplyvnené.

3.   V prípade vypúšťania podliehajúceho ustanoveniam článku 6 a v prípade likvidácie kalu do povrchových vôd členské štáty monitorujú a vykonávajú akékoľvek ďalšie štúdie na overenie toho, že likvidácia alebo vypúšťanie nepriaznivo neovplyvňujú životné prostredie.

4.   Informácie zhromaždené príslušnými orgánmi alebo subjektmi pri plnení požiadaviek odsekov 1, 2 a 3 sa archivujú v členskom štáte a sprístupnia sa Komisii do šiestich mesiacov od prijatia požiadavky.

5.   Komisia môže formulovať usmernenia o monitorovaní uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2“

7

Príloha I bod B tejto smernice znie takto:

„Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd do zberných vôd…

1.

Čističky odpadových vôd sa navrhnú alebo modifikujú tak, aby sa dali získať reprezentatívne vzorky prichádzajúcej odpadovej vody a očisteného vypúšťania pred vypustením do zberných vôd.

2.

Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd podliehajúce čisteniu v súlade s článkom 4 a 5 spĺňa požiadavky uvedené v tabuľke 1.

3.

Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd do tých citlivých oblastí, ktoré podliehajú eutrofizácii, ako je stanovené v prílohe II A a), navyše spĺňa požiadavky uvedené v tabuľke 2 tejto prílohy.

4.

Prísnejšie požiadavky, ako sú tie uvedené v tabuľke 1 a/alebo tabuľke 2 sa podľa potreby použijú na zabezpečenie toho, že zberné vody splnia požiadavky akýchkoľvek ďalších smerníc.

5.

Body vypúšťania komunálnych odpadových vôd sa vyberú čím najďalej, tak aby sa minimalizovali vplyvy na zberné vody.“

8

Príloha I bod D tejto smernice stanovuje:

„Referenčné metódy monitorovania a vyhodnotenia výsledkov

1.

Členské štáty zabezpečia, že sa používa taká monitorovacia metóda, ktorá zodpovedá aspoň úrovni požiadaviek opísaných ďalej.

Môžu sa použiť alternatívne metódy k tým, ktoré sú uvedené v odsekoch 2, 3 a 4, za predpokladu, že sa dá preukázať získanie ekvivalentných výsledkov.

Členské štáty poskytnú Komisii relevantné informácie týkajúce sa použitej metódy. Ak Komisia zastáva názor, že podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4 nie sú splnené, predloží Rade primeraný návrh.

2.

Zhromaždia sa 24‑hodinové vzorky úmerné prietoku alebo na základe času v tom istom presne definovanom bode výpustu a podľa potreby vpustu čističky, aby sa monitorovalo plnenie požiadaviek pre vypúšťanú odpadovú vodu stanovených v tejto smernici.

Použijú sa zaužívané medzinárodné laboratórne postupy zamerané na minimalizáciu degradácie vzoriek medzi odberom a analýzou.

3.

Minimálny ročný počet vzoriek sa stanoví podľa veľkosti čističky a vzorky sa budú odoberať v pravidelných intervaloch počas roka:

–2 000 až 9 999 p. k.:

12 vzoriek počas prvého roka.

4 vzorky v nasledujúcich rokoch, ak sa dá preukázať, že voda počas prvého roka spĺňa ustanovenia tejto smernice; ak jedna vzorka zo štyroch nevyhovie, v nasledujúcom roku sa musí odobrať 12 vzoriek.

–10 000 až 49 999 p. k.:

12 vzoriek.

–50 000 p. k. a viac:

24 vzoriek.

4.

Očistená odpadová voda sa pokladá za vyhovujúcu príslušným ukazovateľom, ak pre každý jednotlivý parameter posudzovaný jednotlivo ukážu vzorky vody, že vyhovujú príslušnej parametrickej hodnote nasledujúcim spôsobom:

a) pre ukazovatele uvedené v tabuľke 1 a článku 2 ods. 7 je maximálny povolený počet vzoriek, ktoré môžu nevyhovieť ukazovateľom vyjadreným v koncentráciách a/alebo percentuálnom znížení v tabuľke 1 a článku 2 ods. 7, uvedený v tabuľke 3;

b) pre ukazovatele tabuľky 1 vyjadrené v koncentráciách sa nevyhovujúce vzorky odobraté [v] normálnych prevádzkových podmienkach nesmú odlišovať od parametrických hodnôt o viac ako 100 %. Pre parametrické hodnoty v koncentrácii týkajúcej sa nerozpustných látok sú prijateľné odchýlky celkove až do 150 %;

c) pre parametre uvedené v tabuľke 2 ročný priemer vzoriek pre každý parameter vyhovuje príslušným parametrickým hodnotám.

5.

Extrémne hodnoty pre kvalitu predmetnej vody sa neberú do úvahy, ak sú výsledkom neobvyklých situácií, ktoré vznikajú napr. v dôsledku lejaku.“

9

Tabuľky 1 až 3 prílohy I tejto smernice znejú takto:

„Tabuľka 1: Požiadavky na vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd podľa článkov 4 a 5 tejto smernice. Použijú sa hodnoty pre koncentráciu alebo percentuálne zníženie.

Parametre

Koncentrácia

Minimálne percento zníženia (1)

Referenčná metóda merania

Biochemická spotreba kyslíka (BOD5 pri 20 °C) bez nitrifikácie (2)

25 mg/l O2

70 – 90

40 podľa článku 4 ods. 2.

Homogenizovaná, nefiltrovaná, neoddelená vzorka. Stanovenie rozpusteného kyslíka pred a po päťdňovej inkubácii pri 20 °C +/– 1 °C v úplnej tme. Pridanie inhibítora nitrifikácie

Chemická spotreba kyslíka (COD)

125 mg/l O2

75

Homogenizovaná, nefiltrovaná, neoddelená vzorka. Dichróman didraselný.

Nerozpustné látky celkove

35 mg/l (3)

35 podľa článku 4 ods. 2 (viac ako 10 000 p. k.)

60 podľa článku 4 ods. 2 (2 000 – 10 000 p. k.)

90 (3)

90 podľa článku 4 ods. 2 (viac ako 10 000 p. k.)

70 podľa článku 4 ods. 2 (2 000 – 10 000 p. k.)

– Filtrovanie reprezentatívnej vzorky cez 0,45 μm filtrovú membránu. Sušenie pri 105 °C a váženie.

– Odstreďovanie reprezentatívnej vzorky (aspoň 5 min. s priemerným zrýchlením 2 800 až 3 200 g), sušenie pri 105 °C a váženie.

(1) Zníženie vo vzťahu k záťaži prívodu.

(2) Parameter môže byť nahradený ďalším parametrom: celkový organický uhlík (TOC) alebo celková spotreba kyslíka (TOD), ak sa dá vytvoriť vzťah medzi BSK5 a náhradným parametrom.

(3) Táto požiadavka je nepovinná.

Analýzy týkajúce sa vypúšťania z vyhnívania odpadových vôd sa vykonajú na filtrovaných vzorkách; celková koncentrácia nerozpustných tuhých látok v nefiltrovaných vzorkách vody však nepresiahne 150 mg/l.

Tabuľka 2: Požiadavky na vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd do citlivých oblastí, ktoré podliehajú eutrofizácii, stanovené v prílohe II. A a). V závislosti od miestnej situácie sa môžu uplatňovať požiadavky na jeden alebo na obidva ukazovatele. Použijú sa hodnoty koncentrácie alebo percent zníženia.

Ukazovatele

Koncentrácia

Minimálne percento zníženia (1)

Referenčná metóda merania

Celkové množstvo fosforu

2 mg/l (10 000 – 100 000 [p.k.])

80

Molekulárna absorpčná spektrofotometria

1 mg/l (viac než 100 000 [p.k.])

Celkové množstvo dusíka (2)

15 mg/l (10 000 – 100 000 [p. k.])…

70 – 80

Molekulárna absorpčná spektrofotometria

10 mg/l (viac než 100 000 [p. k.]) (3)

(1) Zníženie vzhľadom na záťaž vyvolanú pritekajúcou vodou.

(2) Celkové množstvo dusíka znamená súčet celkových množstiev Kjeldahlovho dusíka (organický a amoniakový dusík), dusičnanového dusíka a dusitanového dusíka.

(3) Tieto hodnoty koncentrácie sú ročné stredné hodnoty uvedené v prílohe I odsek D.4c). Požiadavky na množstvo dusíka však možno kontrolovať pomocou denných priemerných hodnôt, keď sa v súlade s prílohou I odsekom D.1 preukáže, že sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany. V takom prípade denný priemer nesmie prekročiť 20 mg/l celkového dusíka pre všetky vzorky, ak teplota odberu do biologického reaktora je vyššia alebo rovná 12 °C. Podmienky týkajúce sa teploty by mohli byť nahradené obmedzením doby prevádzky, čím by sa vzali do úvahy regionálne klimatické podmienky.

Tabuľka 3

Série vzoriek odobraté v ľubovoľnom roku

Maximálne povolený počet vzoriek, ktoré nevyhovujú

4 – 7

1

8 – 16

2

17 – 28

3

29 – 40

4

41 – 53

5

54 – 67

6

68 – 81

7

82 – 95

8

96 – 110

9

111 – 125

10

126 – 140

11

141 – 155

12

156 – 171

13

172 – 187

14

188 – 203

15

204 – 219

16

220 – 235

17

236 – 251

18

252 – 268

19

269 – 284

20

285 – 300

21

301 – 317

22

318 – 334

23

335 – 350

24

351 – 365

25.“

Konanie pred podaním žaloby

10

Dňa 29. januára 2010 Komisia zaslala Švédskemu kráľovstvu výzvu, v ktorej sa tohto členského štátu pýtala na súlad jeho systému čistenia komunálnych odpadových vôd so smernicou 91/271.

11

Konkrétne Komisia na jednej strane usudzovala, že uvedený členský štát nezabezpečil, aby odpadové vody z trinástich aglomerácií prešli sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením v súlade s požiadavkami článku 4 ods. 1 a 3 smernice 91/271. Na druhej strane sa táto inštitúcia domnievala, že tento členský štát nezabezpečil, aby odpadové vody troch aglomerácií prešli náročnejším čistením, než ktoré je uvedené v článku 4 uvedenej smernice, v súlade s požiadavkami článku 5 ods. 2 a 3 tejto smernice.

12

Švédske kráľovstvo odpovedalo na túto výzvu listami z 1. apríla a 4. novembra 2010.

13

Keďže vysvetlenia tohto členského štátu Komisiu neuspokojili, rozhodla sa mu zaslať 25. septembra 2015 doplňujúcu výzvu, v ktorej identifikovala ďalších 11 aglomerácií, ktoré nedisponujú systémom sekundárneho čistenia alebo rovnocenným systémom čistenia, a 26 ďalších aglomerácií, pri ktorých tento členský štát nezabezpečil vykonanie náročnejšieho čistenia v zmysle článku 5 ods. 2 a 3 smernice 91/271. Okrem toho Komisia vyzvala Švédske kráľovstvo, aby objasnilo situáciu dvoch aglomerácií, v súvislosti s ktorými sa táto inštitúcia domnievala, že si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 a 3 smernice 91/271.

14

Dňa 25. novembra 2015 Švédske kráľovstvo odpovedalo na doplňujúcu výzvu.

15

Po prijatí správy vypracovanej v súlade s článkom 15 smernice 91/271, ktoré Švédske kráľovstvo oznámilo v roku 2016, Komisia konštatovala, že ešte väčší počet aglomerácií tohto členského štátu nespĺňa požiadavky uvedenej smernice.

16

Dňa 28. apríla 2017 Komisia zaslala Švédskemu kráľovstvu druhú doplňujúcu výzvu, v ktorej jednak spresnila, že článok 15 smernice 91/271 predstavuje dodatočný právny základ nesplnenia povinností, ktoré tomuto členskému štátu vyplývajú z tejto smernice, a jednak uviedla dodatočné aglomerácie, ktoré identifikovala ako nevyhovujúce požiadavkám smernice 91/271 v nadväznosti na výročnú správu.

17

Švédske kráľovstvo odpovedalo na druhú doplňujúcu výzvu listami z 28. júna 2017 a zo 6. novembra 2018. Okrem toho spis týkajúci sa nesplnenia povinnosti bol predmetom diskusií na stretnutiach Komisie a švédskych orgánov v rokoch 2017 a 2018.

18

Dňa 8. novembra 2018 Komisia zaslala Švédskemu kráľovstvu odôvodnené stanovisko, v ktorom tomuto členskému štátu pripísala porušenie článku 4 smernice 91/271 v spojení s jej článkami 10 a 15, pokiaľ ide o 12 aglomerácií, a porušenie článku 5 tejto smernice v spojení s jej článkami 10 a 15, pokiaľ ide o 9 aglomerácií. Vzhľadom na to, že jedna z týchto aglomerácií vykazovala nesúlad svojich zariadení z pohľadu oboch článkov, bolo dotknutých aglomerácií celkovo 20. Okrem toho Komisia konštatovala, že Švédske kráľovstvo porušilo aj článok 4 ods. 3 ZEÚ, pokiaľ ide o 4 aglomerácie, pri ktorých tento členský štát tvrdil, že došlo k prirodzenému zadržiavaniu bez toho, aby oznámil informácie podporujúce tvrdenia uvedené v odpovedi na druhú doplňujúcu výzvu.

19

Švédske kráľovstvo odpovedalo na toto odôvodnené stanovisko listami z 11. a 21. januára 2019.

20

Keďže Komisia nebola spokojná s touto odpoveďou, podala túto žalobu.

O žalobe

21

Na podporu svojej žaloby Komisia v podstate uvádza tri žalobné dôvody založené po prvé na porušení článku 4 smernice 91/271 v spojení s článkami 10 a 15 tejto smernice, po druhé na porušení článku 5 smernice 91/271 v spojení s článkami 10 a 15 tejto smernice a po tretie na porušení článku 4 ods. 3 ZEÚ.

O prvom žalobnom dôvode založenom na nesplnení povinností, ktoré Švédskemu kráľovstvu vyplývajú z článku 4 smernice 91/271 v spojení s jej článkami 10 a 15

Argumentácia účastníkov konania

22

Komisia sa na jednej strane domnieva, že k porušeniu článku 4 smernice 91/271 dochádza vtedy, keď dôjde k porušeniu článku 15 tejto smernice, ktorý stanovuje počet vzoriek, ktoré majú byť odobraté, a intervaly ich odberu, keďže v prípade nerešpektovania posledného uvedeného článku nie je možné overiť, či sú dodržané požiadavky článku 4 smernice 91/271. Na druhej strane sa Komisia domnieva, že dodržanie článku 4 smernice 91/271 v spojení s článkom 15 uvedenej smernice predstavuje podmienku na splnenie požiadaviek článku 10 tejto smernice týkajúcich sa návrhu, výstavby, prevádzky a údržby čističiek.

23

Po prvé Komisia tvrdí, že výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 smernice 91/271 sa uplatňuje len vtedy, ak sú splnené štyri kumulatívne podmienky, ktoré nie sú overené v rámci prejednávanej veci. Podľa tejto inštitúcie na to, aby bola aglomerácia oslobodená od sekundárneho čistenia odpadových vôd, je potrebné, aby po prvé išlo o komunálne odpadové vody vypúšťané do vysokohorských oblastí, ktoré sú definované ako regióny v nadmorskej výške nad 1500 metrov, po druhé, aby bolo ťažké použiť účinné biologické čistenie, po tretie, aby bolo účinné biologické čistenie obtiažne z dôvodu nízkych teplôt, a po štvrté, aby z podrobných štúdií vyplývalo, že vypúšťanie nepriaznivo neovplyvní životné prostredie.

24

Po druhé Komisia tvrdí, že z článku 4 ods. 3 smernice 91/271 vyplýva, že vypúšťanie komunálnych odpadových vôd z aglomerácií so záťažou vyššou ako 2000 p. k. musí spĺňať požiadavky stanovené v prílohe I bode B tejto smernice. Bod B.2 uvedenej prílohy odkazuje na požiadavky jej tabuľky 1, z ktorej vyplýva, že maximálna povolená koncentrácia biochemickej spotreby kyslíka (ďalej len „BOD5“) je 25 mg/l a že minimálne percento zníženia povolené pre BOD5 je 70 % až 90 %, alebo 40 %, ak sa uplatní výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 uvedenej smernice. Táto inštitúcia tvrdí, že maximálna povolená koncentrácia pre chemickú spotrebu kyslíka (ďalej len „COD“) je 125 mg/l a že minimálne percento zníženia pre COD je 75 %. Dve parametre týkajúce sa týchto hodnôt sú alternatívne, takže každá požiadavka môže byť splnená buď dodržaním medznej hodnoty maximálnej koncentrácie alebo minimálneho percentuálneho zníženia.

25

Po tretie, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa monitorovania spadajúce pod článok 15 ods. 1 smernice 91/271 v spojení s prílohou I bodom D tejto smernice, Komisia tvrdí, že z prílohy I bodu D.3 druhej zarážky tejto smernice vyplýva, že minimálne 12 vzoriek sa musí v pravidelných intervaloch odoberať v priebehu celého roka v prípade záťaže od 10000 do 49999 p. k. a 24 vzoriek v prípade záťaže 50000 p. k. a viac. Ak sa záťaž pohybuje medzi 2000 a 9999 p. k., v prvom roku sa musí odobrať 12 vzoriek. Ak sú teda splnené požiadavky smernice 91/271, stačí odobratie štyroch vzoriek za rok.

26

Po štvrté Komisia pripomína, že podľa prílohy I bodu D.4 smernice 91/271 sa predpokladá, že filtrované odpadové vody spĺňajú požiadavky týkajúce sa parametrov uvedených v tabuľke 1 tejto prílohy, ak je počet vzoriek, ktoré nespĺňajú požiadavky, stanovený v tabuľke 3 uvedenej prílohy, 1 na 4 až 7 vzoriek, 2 na 8 až 16 vzoriek, 3 na 17 až 28 vzoriek, 4 na 29 až 40 vzoriek a 5 na 41 až 53 vzoriek. Okrem toho vzorky, pokiaľ ide o BOD5 a COD vyjadrené v hodnotách koncentrácií, by sa nemali odlišovať od medzných hodnôt o viac ako 100 %.

27

Komisia tvrdí, že Švédske kráľovstvo ku dňu stanovenému na dosiahnutie súladu s odôvodneným stanoviskom, teda k 9. januáru 2019, porušilo článok 4 smernice 91/271 v spojení s článkami 10 a 15 tejto smernice, pokiaľ ide o 6 aglomerácií, konkrétne Lycksele, Malå, Mockfjärd, Pajala, Robertsfors a Tänndalen.

28

Po prvé, pokiaľ ide o aglomeráciu Lycksele, ktorej čistička má kapacitu čistenia odpadových vôd s p. k. 14000, Komisia tvrdí, že Švédske kráľovstvo vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko pripustilo, že uvedená aglomerácia nedodržala požiadavky ani pre BOD5, ani pre COD, ale uviedla, že uvedené požiadavky budú splnené na konci roka 2020. Komisia tvrdí, že 24 vzoriek bolo odobratých z čističky v Lycksele od 7. novembra 2017 do 6. novembra 2018, pričom koncentrácia BOD5 bola vyššia ako medzná hodnota 25 mg/l vo všetkých vzorkách a koncentrácia COD bola vyššia ako medzná hodnota 125 mg/l v 10 vzorkách, zatiaľ čo maximálny povolený počet nevyhovujúcich vzoriek je 4.

29

Po druhé, pokiaľ ide o aglomeráciu Malå, ktorej čistička má kapacitu čistenia odpadových vôd s p. k. 5000, Komisia tvrdí, že z odpovede Švédskeho kráľovstva na odôvodnené stanovisko vyplýva, že uvedená aglomerácia nespĺňala medzné hodnoty koncentrácií ani pre BOD5, ani pre COD. Komisia tvrdí, že na overenie koncentrácie COD vo vypúšťaných odpadových vodách bolo od 9. novembra 2017 do 7. novembra 2018 odobraných 25 vzoriek a že táto koncentrácia bola vyššia než medzná hodnota 125 mg/l v 4 vzorkách, hoci maximálny prípustný počet nevyhovujúcich vzoriek bol 3. Ďalej bolo odobraných 13 vzoriek na účely overenia percenta zníženia COD v období od 9. novembra 2017 do 7. novembra 2018, z čoho vyplynulo, že toto zníženie bolo nižšie než stanovené minimálne percento zníženia, konkrétne 70 %, v troch prípadoch, hoci maximálny prípustný počet nevyhovujúcich vzoriek bol 2.

30

Pokiaľ ide o koncentráciu BOD5, Komisia tvrdí, že táto koncentrácia bola meraná dvadsaťpäťkrát a že maximálna koncentrácia 25 mg/l bola prekročená v 19 vzorkách, zatiaľ čo maximálny povolený počet nevyhovujúcich vzoriek je 3. Dodáva, že 7 vzoriek sa odchýlilo od medznej hodnoty o viac ako 100 %. Komisia v tejto súvislosti spochybňuje tvrdenie Švédskeho kráľovstva, podľa ktorého sa na uvedenú aglomeráciu vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 smernice 91/271, keďže sa nenachádza v nadmorskej výške aspoň 1500 metrov.

31

Po tretie, pokiaľ ide o aglomeráciu Mockfjärd, ktorej čistička má kapacitu čistenia odpadových vôd pre p. k. 3000, Komisia tvrdí, že z odpovede Švédskeho kráľovstva na odôvodnené stanovisko vyplýva, že od 11. januára 2018 do 27. decembra 2018 bolo na účely overenia koncentrácie BOD5 vo vypúšťaných vodách odobratých 19 vzoriek a 17 vzoriek, pokiaľ ide o koncentráciu v COD. V období od 17. mája do 17. októbra 2018 však nebola odobratá žiadna vzorka. Vzhľadom na to, že príloha I bod D.3 smernice 91/271 vyžaduje, aby sa vzorky odoberali v pravidelných intervaloch počas celého roka, Komisia sa domnieva, že v prípade neexistencie takéhoto odberu počas obdobia piatich mesiacov neboli dodržané ani požiadavky týkajúce sa kontroly, ani požiadavky týkajúce sa maximálnych hodnôt koncentrácie v BOD5 a v COD v týchto vypúšťaných vodách.

32

Po štvrté, pokiaľ ide o aglomeráciu Pajala, ktorej čistička má kapacitu čistenia odpadových vôd pre p. k. 2400, Komisia tvrdí, že z odpovede Švédskeho kráľovstva na odôvodnené stanovisko vyplýva, že od 16. novembra 2017 do 1. novembra 2018 bolo odobratých 29 vzoriek. Pokiaľ ide o koncentráciu COD, v 11 vzorkách presiahla hodnotu 125 mg/l, zatiaľ čo maximálny počet nevyhovujúcich vzoriek je 4.

33

Pokiaľ ide o koncentráciu BOD5, Komisia poukazuje na to, že v prípade 20 vzoriek bola prekročená maximálna koncentrácia 25 mg/l, hoci maximálny prípustný počet nevyhovujúcich vzoriek je 4. Dodáva, že 9 vzoriek sa odchýlilo od medznej hodnoty o viac ako 100 %. Okrem toho táto inštitúcia dodáva, že zníženie BOD5 bolo vo vypúšťaných vodách merané dvadsaťpäťkrát a že výsledok merania bol nižší než minimálne percentné zníženie stanovené na 70 % v prípade 12 vzoriek, hoci maximálny prípustný počet nevyhovujúcich vzoriek je 3. Komisia v tejto súvislosti spochybňuje tvrdenie Švédskeho kráľovstva, podľa ktorého sa na uvedenú aglomeráciu vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 smernice 91/271, keďže sa nenachádza v nadmorskej výške aspoň 1500 metrov.

34

Po piate, pokiaľ ide o aglomeráciu Robertsfors, ktorej čistička má kapacitu čistenia odpadových vôd pre p. k. 2800, Komisia tvrdí, že z odpovede Švédskeho kráľovstva na odôvodnené stanovisko vyplýva, že táto aglomerácia mala určité ťažkosti v priebehu roka 2018, ale že od 23. októbra 2018 spĺňala požiadavky smernice 91/271. Komisia tvrdí, že z uvedenej odpovede vyplýva, že na účely overenia parametrov týkajúcich sa BOD5 bolo v období od 20. decembra 2017 do 12. decembra 2018 odobraných 30 vzoriek. Odobraných bolo 21 vzoriek, pričom v roku 2018 bolo zníženie BOD5 nižšie ako medzná hodnota 70 % v 7 prípadoch, hoci maximálny prípustný počet nevyhovujúcich vzoriek je 3. Ďalej koncentrácia BOD5 prekročila medznú hodnotu 25 mg/l v 20 prípadoch, hoci maximálny prípustný počet nevyhovujúcich vzoriek je 4, a navyše v 8 prípadoch došlo k prekročeniu vyššiemu než 100 %. Komisia v tejto súvislosti spochybňuje tvrdenie Švédskeho kráľovstva, podľa ktorého sa na uvedenú aglomeráciu vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 smernice 91/271, keďže sa nenachádza v nadmorskej výške minimálne 1500 metrov.

35

Po šieste, pokiaľ ide o aglomeráciu Tänndalen, ktorej čistička má kapacitu čistenia odpadových vôd pre p. k. 6000, Komisia tvrdí, že z odpovede Švédskeho kráľovstva na odôvodnené stanovisko vyplýva, že 35 vzoriek bolo odobratých na účely overenia parametrov týkajúcich sa BOD5 v období od 3. januára 2018 do 12. decembra 2018, ale že vzhľadom na to, že všetky sa týkali koncentrácie BOD5 na výpuste, nie sú k dispozícii žiadne informácie o percentuálnom znížení. Komisia dodáva, že koncentrácia BOD5 prekročila medznú hodnotu 25 mg/l v 6 vzorkách, zatiaľ čo maximálny počet nevyhovujúcich vzoriek je 4 a 1 vzorka prekročila maximálnu koncentráciu o viac ako 100 %.

36

Podľa Komisie list obce Härjedalen z 20. decembra 2018, ktorej súčasťou je aj aglomerácia Tänndalen, je v rozpore s tvrdeniami Švédskeho kráľovstva, keďže z neho vyplýva, že monitorovanie za rok 2018 preukazuje, že požiadavku týkajúcu sa vypúšťania BOD nemožno splniť.

37

Švédske kráľovstvo tvrdí, že stanovisko Komisie, podľa ktorého dochádza k porušovaniu článku 4 smernice 91/271, keď došlo k porušeniu jej článku 15, nemožno prijať, keďže príloha I body B a D smernice 91/271 stanovuje iba stručné pokyny týkajúce sa výstavby čističiek a odberu vzoriek, a nie špecifické kritériá.

38

Švédske kráľovstvo uvádza, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že jediná vzorka spĺňajúca požiadavky stanovené v prílohe I bode B smernice 91/271 postačuje na preukázanie toho, že dotknutý členský štát dodržal povinnosti vyplývajúce z článku 4 tejto smernice. Švédske kráľovstvo sa domnieva, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého členský štát musí preukázať, že odoberanie vzoriek počas obdobia dvanástich mesiacov na to, aby sa požiadavky v oblasti vypúšťania podľa článku 4 smernice 91/271 v spojení s jej článkom 15 mohli považovať za splnené, nemožno prijať.

39

Švédske kráľovstvo tvrdí, že takýto výklad by bránil cieľu konania pred podaním žaloby, keďže Komisia zvyčajne poskytuje dotknutému členskému štátu lehotu dvoch mesiacov na dosiahnutie súladu s odôvodneným stanoviskom. Pokiaľ by pritom musel preukázať odoberanie vzoriek počas obdobia dvanástich mesiacov, nemohol by takej požiadavke vyhovieť.

40

Švédske kráľovstvo sa domnieva, že Komisia nesprávne vykladá článok 4 ods. 2 smernice 91/271 v rozsahu, v akom táto inštitúcia usudzuje, že uvedená výnimka sa uplatňuje len na regióny, ktoré sa nachádzajú v nadmorskej výške nad 1500 metrov. Tento členský štát sa domnieva, že rozhodujúcim faktorom, ktorý umožňuje uplatnenie výnimky uvedenej v tomto ustanovení, sú nízke teploty, ktoré sťažujú efektívne čistenie, ako to výslovne vyplýva zo znenia článku 4 ods. 2 smernice 91/271.

41

Po prvé, pokiaľ ide o aglomeráciu Lycksele, Švédske kráľovstvo síce nepopiera, že namerané hodnoty koncentrácie BOD5 a COD v čističke nerešpektujú požiadavky smernice 91/271, spresňuje ale, že prebiehajú práce na nápravu tejto situácie a že sa počíta s tým, že požiadavky tejto smernice budú splnené najneskôr na konci roka 2020 alebo na začiatku roka 2021.

42

Po druhé, pokiaľ ide o aglomeráciu Malå, Švédske kráľovstvo nespochybňuje, že táto aglomerácia nespĺňa požiadavky smernice 91/271, pokiaľ ide o hodnoty koncentrácie v COD stanovené smernicou 91/271. Švédske kráľovstvo sa naopak domnieva, pokiaľ ide o hodnoty koncentrácie BOD5, že na túto aglomeráciu sa musí vzťahovať výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 uvedenej smernice z dôvodu nízkych teplôt v nej. V každom prípade tento členský štát tvrdí, že sa očakávalo, že čistička odpadových vôd Malå bude spĺňať požiadavky článku 4 smernice 91/271 najneskôr na jar roku 2021.

43

Po tretie, pokiaľ ide o aglomeráciu Mockfjärd, Švédske kráľovstvo tvrdí, že z výsledkov týkajúcich sa kontroly koncentrácií BOD5 vykonávanej od 11. januára do 27. decembra 2018, ako aj z výsledkov týkajúcich sa koncentrácií COD od 19. decembra 2017 do 6. decembra 2018 vyplýva, že uvedená aglomerácia spĺňa požiadavky smernice 91/271. Tento členský štát na jednej strane uvádza, že pokiaľ ide o BOD5, 3 z 19 vzoriek vykazovali koncentráciu vyššiu ako 25 mg/l O2, čo zodpovedá povolenému počtu nevyhovujúcich vzoriek. Na druhej strane, pokiaľ ide o požiadavky v oblasti koncentrácie COD, všetky vzorky, s výnimkou jednej, boli vyhovujúce, pričom nameraná koncentrácia bola nižšia ako 125 mg/l O2.

44

Okrem toho od 17. mája do 17. októbra 2018 neboli odobraté vzorky z dôvodu prác na čističke odpadových vôd. Podľa Švédskeho kráľovstva na splnenie požiadaviek smernice 91/271 mali byť v tejto aglomerácii odobraté len štyri vzorky v roku 2018, keďže na základe vzoriek odobratých v roku 2017 výsledky monitorovania ukázali, že čistička spĺňa požiadavky tejto smernice tak pre BOD5, ako aj pre COD.

45

Po štvrté, pokiaľ ide o aglomeráciu Pajala, Švédske kráľovstvo nespochybňuje, že čistička nespĺňa požiadavky smernice 91/271 týkajúce sa povolených hodnôt COD, ale spĺňa požiadavky týkajúce sa BOD5. V tejto súvislosti z dôvodu nízkych teplôt a vzhľadom na skutočnosť, že existujúca dokumentácia uvádza, že množstvo vypúšťaných vôd čističky v Pajala je relatívne nízke a neovplyvňujú nepriaznivo životné prostredie, musí sa uplatniť výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 smernice 91/271. Švédske kráľovstvo v každom prípade tvrdí, že v tejto aglomerácii bude vybudovaná nová čistička a že sa očakáva, že požiadavky článku 4 ods. 1 uvedenej smernice v oblasti vypúšťania budú splnené na jar alebo v lete roku 2022.

46

Po piate, pokiaľ ide o aglomeráciu Robertsfors, Švédske kráľovstvo sa domnieva, že táto aglomerácia spĺňa požiadavky smernice 91/271 týkajúce sa maximálnych hodnôt koncentrácie BOD5, keďže sa na ňu vzťahuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 tejto smernice. Okrem toho tento členský štát tvrdí, že v priebehu roka 2018 došlo v čističke v Robertsfors k niekoľkým prevádzkových závadám, ktoré boli odstránené. Z výsledkov zozbieraných od 20. decembra 2017 do 12. decembra 2018 vyplýva, že od 23. októbra 2018 táto čistička spĺňa požiadavky článku 4 smernice 91/271, pokiaľ ide o koncentráciu BOD5, keďže všetky 6 vzoriek odobratých po tomto dátume dokazuje percentuálne zníženie BOD5 o viac ako 70 %.

47

Po šieste a v poslednom rade, pokiaľ ide o aglomeráciu Tänndalen, Švédske kráľovstvo tvrdí, že pokiaľ ide o obdobie od 3. januára 2018 do 12. decembra 2018, vypúšťané vody z čističky Tänndalen prekročili maximálne hodnoty koncentrácie BOD5 do 18. apríla 2018. Od 16. mája 2018 však bolo možné na základe všetkých odobratých vzoriek konštatovať, že vypúšťané odpadové vody vykazovali nižšie ako maximálne hodnoty koncentrácie, teda 25 mg/l O2. Švédske kráľovstvo zastáva názor, že keďže všetky vzorky odobraté od 16. mája 2018 do 15. mája 2019 vykazujú nižšie hodnoty, ako je maximálna povolená hranica koncentrácie 25mg/l O2, táto aglomerácia spĺňa požiadavky smernice 91/271.

Posúdenie Súdnym dvorom

– Úvodné poznámky

48

Po prvé treba pripomenúť, že podľa článku 4 smernice 91/271 členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením. Podľa článku 5 ods. 2 a 3 tejto smernice členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením v citlivých oblastiach náročnejším čistením ako tým, ktoré je uvedené v článku 4 uvedenej smernice. V oboch prípadoch vypúšťanie musí spĺňať požiadavky prílohy I bodu B tejto smernice.

49

Po druhé Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na to, že členský štát môže predložiť vzorku spĺňajúcu požiadavky prílohy I bodu B smernice 91/271, povinnosti vyplývajúce z článku 4 tejto smernice sa musia považovať za splnené, keďže tento článok neukladá povinnosť vykonať odoberanie vzoriek počas celého roka, ako je to stanovené v prílohe I bode D tejto smernice. Nič neumožňuje usudzovať, že je to inak, pokiaľ ide o splnenie povinností vyplývajúcich z článku 5 smernice 91/271, ktorý nijako neodkazuje na ustanovenia prílohy I bodu D smernice 91/271 (rozsudok z 10. marca 2016, Komisia/Španielsko, C‑38/15, neuverejnený, EU:C:2016:156, bod 24).

50

Po tretie treba rozlišovať medzi povinnosťami dosiahnuť výsledok, ktoré členským štátom vyplývajú z článkov 4 a 5 smernice 91/271, s cieľom overiť súlad vypúšťania odpadových vôd z čističiek komunálnych odpadových vôd s požiadavkami prílohy I bodu B tejto smernice, a trvalou povinnosťou, ktorú členské štáty majú podľa článku 15 tejto smernice, aby sa zabezpečilo, že toto vypúšťanie v priebehu času spĺňa podmienky kvality požadované od uvedenia čistiaceho zariadenia do prevádzky (rozsudok z 10. marca 2016, Komisia/Španielsko, C‑38/15, neuverejnený, EU:C:2016:156, bod 25).

51

Z toho vyplýva, že článok 15 smernice 91/271 má autonómny rozsah a odlišný cieľ ako jej články 4 a 5. Prípadné porušenie kontrolných povinností vyplývajúcich z tohto článku 15 teda automaticky neznamená porušenie požiadaviek stanovených v uvedených článkoch 4 a 5.

52

Preto tvrdenie Komisie, podľa ktorého k porušeniu článkov 4 alebo 5 smernice 91/271 dochádza vtedy, keď došlo k porušeniu článku 15 tejto smernice, nemôže uspieť.

53

Okrem toho, pokiaľ ide o výklad článku 4 ods. 2 smernice 91/271, ako uviedla generálna advokátka v bode 32 svojich návrhov, pôsobnosť tohto ustanovenia sa jednoznačne obmedzuje na jasne ohraničené vysokohorské oblasti s nadmorskou výškou viac ako 1500 m. Výklad tohto ustanovenia, ktorý zastáva Švédske kráľovstvo, ako je pripomenutý v bode 40 tohto rozsudku, by viedol k výkladu tohto ustanovenia contra legem, takže ho nemožno prijať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2020, Entoma, C‑526/19, EU:C:2020:769, bod 43).

54

Tvrdenie Švédskeho kráľovstva založené na uplatnení výnimky podľa článku 4 ods. 2 smernice 91/271 teda treba zamietnuť.

55

Existenciu nesplnenia povinnosti pre aglomerácie, ktoré sú predmetom tejto žaloby, treba posúdiť s prihliadnutím na tieto pripomienky.

– O aglomeráciách Malå, Pajala a Lycksele

56

Pokiaľ ide o aglomerácie Malå, Pajala a Lycksele, treba uviesť, že účastníci konania sa zhodujú na tom, že hodnoty koncentrácie COD sú vyššie ako hodnoty povolené v článku 4 ods. 3 a prílohe I bode B smernice 91/271. Pokiaľ ide o poslednú uvedenú aglomeráciu, účastníci konania sa zhodujú aj na tom, že koncentrácia BOD5 je vyššia ako koncentrácia povolená v týchto ustanoveniach.

57

Na odôvodnenie vytýkaného nesplnenia povinnosti Švédske kráľovstvo na jednej strane uviedlo, pokiaľ ide o aglomeráciu Lycksele, že požiadavky týkajúce sa koncentrácií COD a BOD5 budú splnené koncom roka 2020. Na druhej strane, pokiaľ ide o koncentráciu BOD5 v aglomeráciách Malå a Pajala, Švédske kráľovstvo bez toho, aby spochybnilo skutočnosť, že koncentrácie BOD5 prekračujú koncentrácie povolené podľa článku 4 ods. 3 a prílohy I bodu B smernice 91/271, sa odvolalo na výnimku stanovenú v článku 4 ods. 2 uvedenej smernice.

58

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že existencia nesplnenia povinnosti sa musí posudzovať podľa situácie v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a že Súdny dvor nemôže prihliadať na neskoršie zmeny [rozsudok z 5. marca 2020, Komisia/Cyprus (Zber a čistenie komunálnych odpadových vôd), C‑248/19, neuverejnený, EU:C:2020:171, bod 22 a citovaná judikatúra].

59

Keďže v prejednávanej veci bola lehota stanovená v odôvodnenom stanovisku na 8. januára 2019, prípadné dodržanie požiadaviek smernice 91/271, ku ktorému došlo po tomto dátume, nemožno zohľadniť.

60

Na druhej strane, ako vyplýva z bodov 53 a 54 tohto rozsudku, sa tento členský štát nemôže úspešne dovolávať výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 smernice 91/271, takže je potrebné konštatovať, že konštatovanie nesplnenia povinností uvedených v článku 4 smernice 91/271 je dôvodné.

61

Pokiaľ ide ďalej o povinnosť stanovenú v článku 10 tejto smernice, podľa ktorej musia byť čističky odpadových vôd navrhnuté, skonštruované, prevádzkované a udržiavané tak, aby zabezpečili dostatočnú výkonnosť pri všetkých normálnych miestnych klimatických podmienkach, kde sa nachádzajú, jej dodržanie predpokladá najmä splnenie požiadaviek stanovených v článku 4 tejto smernice [rozsudok z 5. marca 2020, Komisia/Cyprus (Zber a čistenie komunálnych odpadových vôd), C‑248/19, neuverejnený, EU:C:2020:171, bod 37 a citovaná judikatúra].

62

Uvedenú povinnosť teda nemožno považovať za splnenú v aglomeráciách, v ktorých neexistuje povinnosť zabezpečiť, aby komunálne odpadové vody prešli sekundárnym alebo ekvivalentným čistením, ako to stanovuje článok 4 smernice 91/271 [rozsudok z 5. marca 2020, Komisia/Cyprus (Zber a čistenie komunálnych odpadových vôd), C‑248/19, neuverejnený, EU:C:2020:171, bod 38 a citovaná judikatúra].

63

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Švédske kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo, aby odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií Lycksele, Malå a Pajala pred vypustením prešli sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 v spojení s článkom 10 smernice 91/271.

– O aglomerácii Mockfjärd

64

Pokiaľ ide o aglomeráciu Mockfjärd, treba uviesť, že Komisia sa domnieva, že Švédske kráľovstvo si tým, že medzi 16. májom a 18. októbrom 2018 nebola odobratá žiadna vzorka v súlade s prílohou I bodom D.3 smernice 91/271, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 smernice 91/271 v spojení s jej článkami 10 a 15.

65

Komisia nespochybňuje na jednej strane, pokiaľ ide o koncentráciu BOD5, že v období od 11. januára do 27. decembra 2018 iba 3 z 19 odobratých vzoriek vykazovali vyššiu koncentráciu, než povoľuje smernica 91/271. Na druhej strane Komisia nespochybňuje ani to, že pokiaľ ide o koncentráciu COD, od 19. decembra 2017 do 6. decembra 2018 všetky vzorky, s výnimkou jednej, boli v súlade s požiadavkami tabuľky 3 prílohy I smernice 91/271, podľa ktorej sú povolené najviac 3 nevyhovujúce vzorky zo 17 až 28 odobratých vzoriek za rok.

66

Preto treba usudzovať, že Komisia chce preukázať nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z článku 4 uvedenej smernice len z toho dôvodu, že vzorky neboli odoberané v pravidelných intervaloch v súlade s článkom 15 tejto smernice v spojení s jej prílohou I bodom D.3.

67

Tvrdenie Komisie, podľa ktorého porušenie článku 15 smernice 91/271 automaticky znamená porušenie článku 4 tejto smernice, však bolo zamietnuté v bode 51 tohto rozsudku.

68

Ako vyplýva z bodu 49 tohto rozsudku, pokiaľ je členský štát schopný predložiť vzorku spĺňajúcu požiadavky prílohy I bodu B smernice 91/271, musia sa povinnosti vyplývajúce z článku 4 tejto smernice považovať za splnené, keďže tento článok nestanovuje, že odoberanie vzoriek sa uskutoční počas celého roka, ako to stanovuje príloha I bod D tejto smernice.

69

Za týchto podmienok treba zamietnuť žalobu Komisie, pokiaľ ide o aglomeráciu Mockfjärd.

– O aglomerácii Robertsfors

70

Pokiaľ ide o aglomeráciu Robertsfors, treba uviesť, že na jednej strane Švédske kráľovstvo nepopiera, že v čističke uvedenej aglomerácie v roku 2018 došlo k viacerým prevádzkovým závadám, ktoré boli odstránené. Na druhej strane Komisia nespochybňuje, že od 23. októbra 2018 šesť vzoriek odobratých na kontrolu koncentrácie BOD5 vykazovalo zníženie minimálne o 70 %, čo bolo v súlade s požiadavkami článku 4 smernice 91/271.

71

Na úvod treba, ako vyplýva z bodov 53 a 54 tohto rozsudku, zamietnuť tvrdenie Švédskeho kráľovstva založené na uplatnení výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 smernice 91/271.

72

Okrem toho jednak tvrdenie Komisie, podľa ktorého porušenie článku 15 smernice 91/271 automaticky znamená porušenie článku 4 uvedenej smernice, bolo zamietnuté v bode 51 tohto rozsudku.

73

Jednak ako vyplýva z bodov 48 až 52 tohto rozsudku, článok 4 smernice 91/271 neodkazuje na jej prílohu I bod D, takže vzhľadom na to, že Švédske kráľovstvo je schopné predložiť vzorku spĺňajúcu požiadavky prílohy I bodu B tejto smernice za obdobie, ktorého sa týka táto žaloba, povinnosti vyplývajúce z článku 4 tejto smernice sa musia považovať za splnené.

74

V prejednávanej veci účastníci konania nespochybňujú, že od 23. októbra 2018 všetkých šesť vzoriek odobratých na kontrolu koncentrácie BOD5 bolo v súlade s požiadavkami smernice 91/271.

75

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o aglomeráciu Robertsfors, žalobu Komisie treba zamietnuť.

– O aglomerácii Tänndalen

76

Pokiaľ ide o aglomeráciu Tänndalen, účastníci konania nespochybňujú, že v období od 3. januára do 12. decembra 2018 bolo na kontrolu koncentrácie BOD5 odobratých 35 vzoriek a že 6 z týchto vzoriek prekročilo koncentráciu povolenú smernicou 91/271, takže až do 18. apríla 2018 čistička tejto aglomerácie nespĺňala požiadavky tejto smernice.

77

Švédske kráľovstvo uvádza, že všetky vzorky odobraté od 16. mája 2018 do 15. mája 2019 umožnili konštatovať, že vypúšťané odpadové vody mali hodnoty nižšie ako maximálna hodnota koncentrácie.

78

V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, keďže lehota stanovená v odôvodnenom stanovisku bola 8. januára 2019, prípadné dodržanie požiadaviek smernice 91/271 po tomto dátume nemožno zohľadniť.

79

Tvrdenie Komisie, podľa ktorého porušenie článku 15 smernice 91/271 automaticky znamená porušenie článku 4 tejto smernice, však bolo zamietnuté v bode 51 tohto rozsudku.

80

Ako tiež vyplýva z bodov 48 až 52 tohto rozsudku, článok 4 smernice 91/271 neodkazuje na jej prílohu I bod D, takže vzhľadom na to, že Švédske kráľovstvo je schopné predložiť vzorku spĺňajúcu požiadavky prílohy I bodu B tejto smernice za obdobie uvedené v tejto žalobe, povinnosti, ktoré tomuto členskému štátu vyplývajú z článku 4 tejto smernice, sa musia považovať za splnené.

81

V prejednávanej veci boli všetky vzorky získané od 16. mája 2018 do 8. januára 2019 v súlade s požiadavkami stanovenými smernicou 91/271.

82

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o aglomeráciu Tänndalen, žalobu Komisie treba zamietnuť.

O druhom žalobnom dôvode založenom na nesplnení povinností, ktoré Švédskemu kráľovstvu vyplývajú z článku 5 smernice 91/271 v spojení s jej článkami 10 a 15

Argumentácia účastníkov konania

83

Komisia sa na jednej strane domnieva, že k porušeniu článku 5 smernice 91/271 dochádza vtedy, keď dôjde k porušeniu článku 15 tejto smernice, ktorý stanovuje počet vzoriek, ktoré majú byť odobraté, a intervaly ich odberu, keďže v prípade nedodržania posledného uvedeného článku nie je možné overiť, či boli dodržané požiadavky článku 5 smernice 91/271. Na druhej strane sa Komisia domnieva, že dodržanie tohto posledného uvedeného ustanovenia v spojení s článkom 15 tejto smernice predstavuje podmienku na to, aby sa požiadavky článku 10 uvedenej smernice týkajúce sa navrhovania, konštruovania, prevádzkovania a udržiavania čističiek mohli považovať za splnené.

84

Komisia tvrdí, že z článku 5 ods. 2 smernice 91/271 vyplýva, že vypúšťanie komunálnych odpadových vôd z aglomerácií s p. k. viac ako 10000 musí podliehať náročnejšiemu čisteniu, než tomu, ktoré je upravené v článku 4 tejto smernice. Z článku 5 ods. 3 tejto smernice vyplýva, že takéto vypúšťanie musí spĺňať príslušné požiadavky prílohy I bodu B tejto smernice, ktorá odkazuje na tabuľky 1 a 2 tejto prílohy.

85

Komisia pripomína, že obe kritériá uplatňované alternatívne sa vzťahujú na dusík v odpadových vodách, teda maximálnu povolenú koncentráciu dusíka, ktorá je 15 mg/l pre aglomerácie s p. k. od 10000 do 100000, a 10 mg/l pre aglomerácie s p. k. viac ako 100000, a minimálne percentuálne zníženie dusíka, ktoré musí predstavovať od 70 % do 80 %. Okrem toho Komisia tvrdí, že príloha I bod D.4. a smernice 91/271 stanovuje, že pri vyčistených odpadových vodách sa predpokladá, že spĺňajú požiadavky tabuľky 2 uvedenej prílohy, pokiaľ ide o dusík, ak priemerná ročná hodnota vzoriek neprekročí uplatniteľnú medznú hodnotu.

86

Komisia tvrdí, že pokiaľ ide o aglomerácie Borås, Skoghall, Habo a Töreboda, Švédske kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 smernice 91/271 v spojení s jej článkami 10 a 15.

87

Po prvé, pokiaľ ide o aglomeráciu Borås, ktorej čističky spracúvajú alebo upravujú odpadové vody pre p. k. 110000 a 150000, Komisia tvrdí, že z odpovede Švédskeho kráľovstva na odôvodnené stanovisko vyplýva, že predchádzajúca čistička, ktorej prevádzka bola ukončená 28. mája 2018, nedodržiavala požiadavky smernice 91/271, ale že nová čistička tieto požiadavky spĺňala od 17. septembra 2018.

88

Komisia tvrdí, že tabuľka výsledkov týkajúcich sa koncentrácií dusíka, ktorú predložilo Švédske kráľovstvo, neumožňuje určiť, aké výsledky pochádzajú z ktorej čističky, a že uvedená tabuľka v každom prípade preukazuje, že požiadavky smernice 91/271 týkajúce sa maximálnych hodnôt koncentrácie dusíka neboli v období od 1. novembra 2017 do 31. októbra 2018 dodržané. Počas tohto obdobia jedného roka totiž priemerná ročná hodnota vzoriek dosahovala 18 mg/l, zatiaľ čo medzná hodnota je 10 mg/l.

89

Po druhé, pokiaľ ide o aglomeráciu Skoghall, ktorej čističky majú kapacitu čistenia odpadových vôd pre p. k. 5457 a 15000, Komisia tvrdí, že z odpovede na odôvodnené stanovisko vyplýva, že v jednej z dvoch čističiek bola medzná hodnota koncentrácie dusíka prekročená počas obdobia dvanástich mesiacov od 9. novembra 2017 do 6. novembra 2018, čo Švédske kráľovstvo nespochybnilo. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že priemerná ročná hodnota vzoriek dosiahla 17 mg/l, zatiaľ čo medzná hodnota je 15 mg/l.

90

Po tretie, pokiaľ ide o aglomeráciu Habo, ktorej čistička má kapacitu čistenia odpadových vôd pre p. k. 17000, Komisia sa domnieva, že v uvedenej čističke sa odstraňovalo iba 33 % dusíka a že Švédske kráľovstvo nijako nepodložilo svoje tvrdenia, podľa ktorých zníženie dusíka medzi Habo a Baltským morom dosahovalo 78 % až 87 %. Podľa Komisie model Hydrological Predictions for the Environment (hydrologické predpovede o životnom prostredí, ďalej len „model HYPE“) neumožňuje určiť, či aglomerácia Habo spĺňa požiadavky smernice 91/271. Z modelu HYPE vyplýva, že zníženie dusíka vo všetkých jazerách a vodných tokoch medzi Habo a Baltským morom dosahuje 87 % predtým, ako odpadové vody dosiahnu citlivé pobrežné oblasti. Okrem toho v oficiálnom vyhlásení švédskeho meteorologického a hydrologického inštitútu (ďalej len „MHI“) sa uvádza, že celkové zníženie dusíka, ktoré zohľadňuje aj prirodzené zadržiavanie, predstavuje 91 %.

91

Komisia tvrdí, že z odpovede Švédskeho kráľovstva na odôvodnené stanovisko vyplýva, že priemerná ročná hodnota zníženia koncentrácie dusíka zistená v čističke v Habo je len 32 %, a uvedená čistička nie je ani vybavená na spracovanie dusíka. Komisia usudzuje, že hoci sa Švédske kráľovstvo opiera o model HYPE, neoznámilo informácie relevantné pre overenie uvádzaných údajov, takže táto inštitúcia sa domnieva, že zníženie dusíka pre Habo je 32 %, zatiaľ čo minimálne percentuálne zníženie sa musí nachádzať medzi 70 % a 80 %.

92

Po štvrté, pokiaľ ide o aglomeráciu Töreboda, ktorej čistička má kapacitu čistenia odpadových vôd pre p. k. 35500, Komisia tvrdí, že z odpovede Švédskeho kráľovstva na odôvodnené stanovisko vyplýva, že tento členský štát tvrdil, že požiadavky koncentrácie BOD5 boli dodržané. Zároveň v podstate z rovnakých dôvodov, ktoré boli uvedené pre aglomeráciu Habo, uviedol, že zníženie koncentrácie dusíka zabezpečované čističkou v Töreboda, predstavovalo 43 %, pričom tento percentuálny podiel dosahoval 71 % zohľadnením prirodzeného zadržiavania predtým, ako odpadové vody dosiahnu citlivé pobrežné oblasti.

93

Komisia tvrdí, že z uvedenej odpovede vyplýva, že v období od 8. novembra 2017 do 6. novembra 2018 bolo odobratých 50 vzoriek na účely overenia koncentrácie BOD5 v čističke v Töreboda. Podľa tejto inštitúcie však od 8. novembra 2017 do 3. januára 2018 neboli vzorky odobraté z prichádzajúcich a odchádzajúcich vôd, takže zníženie v dôsledku toho nebolo deklarované pre toto obdobie, a požiadavky v oblasti kontroly podľa prílohy I bodu D.3 smernice 91/271 neboli dodržané.

94

Okrem toho Komisia tvrdí, že maximálna koncentrácia 25 mg/l bola prekročená v 18 vzorkách, zatiaľ čo maximálny počet nevyhovujúcich vzoriek je 5, a 3 vzorky prekročili túto medznú hodnotu o viac ako 100 %. Vzhľadom na to, že táto aglomerácia nespĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 4 smernice 91/271, nespĺňa ani požiadavky uvedené v článku 5 tejto smernice, ktorý stanovuje prísnejšie požiadavky pre čističky odpadových vôd pre p. k. viac ako 10000.

95

Pokiaľ ide o zníženie koncentrácie dusíka, Komisia tvrdí, že z odpovede Švédskeho kráľovstva na odôvodnené stanovisko vyplýva, že priemerná ročná hodnota zníženia dusíka na čističku je 43 %, zatiaľ čo minimálny percentuálny podiel zníženia sa musí nachádzať medzi 70 % a 80 %, a jednak, že uvedená čistička nie je na spracovanie dusíka vybavená. Komisia uvádza, že jej nebola zaslaná žiadna informácia umožňujúca overiť informácie, ktoré oznámilo Švédske kráľovstvo alebo informácie pochádzajúce z obdobia po roku 2013.

96

Na úvod Švédske kráľovstvo z rovnakých dôvodov uvedených v rámci žalobného dôvodu založeného na nesplnení povinností vyplývajúcich z článku 4 smernice 91/271 v spojení s jej článkami 10 a 15 spochybňuje tvrdenie Komisie, podľa ktorého porušenie článku 15 znamená porušenia článkov 5 a 10 tejto smernice.

97

Po prvé, pokiaľ ide o aglomeráciu Borås, Švédske kráľovstvo sa domnieva, že argumentácia Komisie, podľa ktorej nie je možné identifikovať čističku, ktorej sa týkajú výsledky, na ktoré odkazuje, nemožno prijať. Z jeho odpovede na odôvodnené stanovisko totiž vyplýva, že čistička v Gässlösa bola v prevádzke až do 28. mája 2018 a že od tohto dátumu bola čistička Sobacken uvedená do prevádzky. V tejto súvislosti Švédske kráľovstvo uvádza, že v období od 28. mája 2018 do 9. mája 2019 bola koncentrácia dusíka v odpadových vodách vypúšťaných touto čističkou nižšia ako priemerná ročná medzná hodnota 10 mg/l, takže uvedená čistička spĺňa požiadavky smernice 91/271.

98

Po druhé, pokiaľ ide o aglomeráciu Skoghall, ktorá využíva dve čističky odpadových vôd, Švédske kráľovstvo tvrdí, že vzorky odobraté z čističky Sättersviken ukázali koncentráciu dusíka 17 mg/l z dôvodu ťažkostí spôsobených topením snehu v súvislosti s dlhým obdobím nízkych teplôt. Boli pritom prijaté opatrenia na nápravu tohto problému, takže od 4. júna 2018 do 15. mája 2019 boli koncentrácie dusíka vo vodách vypúšťaných čističkou Sättersviken nižšie ako priemerná ročná medzná hodnota 15 mg/l.

99

Po tretie, pokiaľ ide o aglomeráciu Habo, Švédske kráľovstvo tvrdí, že analýza 26 vzoriek odobratých od 14. novembra 2017 do 13. novembra 2018 preukazuje, že percentuálne zníženie obsahu dusíka v čističke Habo predstavovalo v priemere 32 %. Švédske kráľovstvo však uvádza, že koncentrácia dusíka vo vodách vypúšťaných touto čističkou sa znižuje o 87 % v dôsledku prírodného zadržiavania, ktoré možno podľa judikatúry Súdneho dvora zohľadniť na účely výpočtu zníženia obsahu dusíka.

100

Z vyhlásenia MHI, ktoré je samotné založené na údajoch dostupných na internetovej stránke Sveriges lantbruksuniversitet (Švédska univerzita pre poľnohospodárske vedy, ďalej len „SLU“), totiž vyplýva, že model HYPE preukazuje percentuálny podiel prirodzeného zníženia obsahu dusíka medzi čističkou a morom o 87 %. Keďže čistička v Habo dosahuje zníženie dusíka o 32 % a prirodzené zadržiavanie vedie k 87 %, takže celkové zadržiavanie tak predstavuje celkovo 91 %, Švédske kráľovstvo usudzuje, že v tomto ohľade je v súlade s požiadavkami smernice 91/271.

101

Po štvrté, pokiaľ ide o aglomeráciu Töreboda, Švédske kráľovstvo tvrdí, pokiaľ ide o koncentráciu v BOD5, že z tabuľky 2 prílohy I smernice 91/271 vyplýva, že hodnoty koncentrácie a percentuálne zníženia sa uplatňujú alternatívne. Podľa tabuľky 3 tejto prílohy však vyplýva, že v prípade 17 až 28 odobratých vzoriek počas jedného roka sú povolené maximálne 3 nevyhovujúce vzorky. V období od 4. januára 2018 do 11. októbra 2018 však 22 z 23 vzoriek odobratých v pravidelných intervaloch spĺňalo požiadavky minimálneho percentuálneho zníženia, zatiaľ čo uvedená čistička mala v danom roku odobrať len 12 vzoriek.

102

Pokiaľ ide o zadržiavanie dusíka, Švédske kráľovstvo tvrdí, že od 10. novembra 2017 a do 6. novembra 2018 bolo percentuálne zníženie dusíka v čističke Töreboda, určené na základe 54 vzoriek, 32 %, zatiaľ čo zníženie z dôvodu prirodzeného zadržiavania viedlo k zníženiu tejto záťaže o 50 %.

103

Z vyhlásenia MHI, ktoré je založené na údajoch dostupných na internetovej stránke SLU, vyplýva, že model HYPE ukazuje percentuálny podiel prirodzeného zníženia dusíka medzi čističkou a morom o 50 %. Vzhľadom na to, že zníženie v čističke dosahuje 43 %, celkové zadržiavanie dusíka vedie k 71 %.

Posúdenie Súdnym dvorom

104

Na úvod treba uviesť, že nesplnenie povinností vyplývajúcich z článku 5 smernice 91/271 v spojení s jej článkami 10 a 15 treba preskúmať vzhľadom na body 48 až 52 tohto rozsudku.

– O aglomerácii Töreboda

105

Komisia Švédskemu kráľovstvu v podstate vytýka, že porušilo článok 5 smernice 91/271 v spojení s článkami 10 a 15 tejto smernice z dôvodu, že čistička odpadových vôd v uvedenej aglomerácii nespĺňa požiadavky článku 4 uvedenej smernice týkajúce sa koncentrácie BOD5, takže a fortiori nemôže spĺňať prísnejšie požiadavky článku 5 tejto smernice. Komisia ďalej usudzuje, že nie sú dodržané ani požiadavky v súvislosti s obsahom dusíka vo vyčistených vodách.

106

V tejto súvislosti tvrdenie Komisie, podľa ktorého porušenie článku 15 smernice 91/271 automaticky znamená porušenie článku 5 uvedenej smernice, už bolo zamietnuté v bode 51 tohto rozsudku.

107

Na druhej strane, ako vyplýva z bodov 48 až 52 tohto rozsudku, článok 5 smernice 91/271 neodkazuje na jej prílohu I bod D, takže vzhľadom na to, že Švédske kráľovstvo môže predložiť vzorku spĺňajúcu požiadavky prílohy I bodu B tejto smernice počas obdobia, ktorého sa týka táto žaloba, povinnosti vyplývajúce z článku 5 tejto smernice sa musia považovať za splnené.

108

V tejto súvislosti je síce medzi účastníkmi konania nesporné, že Švédske kráľovstvo oznámilo 50 vzoriek za obdobie od 8. novembra 2017 do 6. novembra 2018, ale tento členský štát spochybňuje skutočnosť, že by 9 vzoriek nevyhovujúcich v prvom polroku 2018 preukazovalo, že čistička tejto aglomerácie nedostatočne znižuje koncentráciu BOD5.

109

Vzhľadom na skutočnosť, že na účely splnenia povinností stanovených v článku 5 smernice 91/271 sa uvedený členský štát môže obmedziť na predloženie jednej vzorky spĺňajúcej požiadavky prílohy I bodu B smernice 91/271, je však presný počet nevyhovujúcich vzoriek irelevantný na účely posúdenia existencie nesplnenia povinností vyplývajúcich z tohto článku.

110

Keďže Komisia nepopiera, že Švédske kráľovstvo predložilo aspoň jednu vzorku v súlade s požiadavkami prílohy I bodu B smernice 91/271, žaloba sa musí zamietnuť v rozsahu, v akom sa týka koncentrácie BOD5 v aglomerácii Töreboda.

111

Pokiaľ ide o percentuálne zníženie koncentrácie dusíka prítomného v týchto vodách, treba pripomenúť, že podľa článku 5 ods. 2 smernice 91/271 príslušné orgány musia prijať potrebné opatrenia, aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli pred vypustením v citlivých oblastiach náročnejším čistením ako tým, ktoré je uvedené v článku 4, najneskôr do 31. decembra 1998 pre všetky vypúšťania z aglomerácií s p. k. viac ako 10000.

112

Na druhej strane článok 5 ods. 3 smernice 91/271 odkazuje na bod B prílohy I, ktorý zas odkazuje na požiadavky uvedené v tabuľke 2 tejto prílohy. Uvedená tabuľka vyžaduje, pokiaľ ide o dusík, buď zníženie umožňujúce dosiahnuť normu 15 mg/l pre aglomerácie s p. k. od 10000 do 100000, alebo minimálne percento zníženia zo 70 % na 80 %.

113

Súdny dvor už konštatoval, že žiadne ustanovenie smernice 91/271 nebráni tomu, aby prirodzené zadržiavanie dusíka mohlo byť považované za metódu odstraňovania dusíka z komunálnych odpadových vôd (rozsudky zo 6. októbra 2009, Komisia/Fínsko, C‑335/07, EU:C:2009:612, bod 86, a zo 6. októbra 2009, Komisia/Švédsko, C‑438/07, EU:C:2009:613, bod 97).

114

Hoci v prejednávanej veci Švédske kráľovstvo nepopiera, že čistička aglomerácie Töreboda nedisponuje žiadnym špeciálnym zariadením na zníženie koncentrácie dusíka prítomných v odpadových vodách, a teda odstraňuje len približne 43 %, tento členský štát uvádza, že pred dosiahnutím citlivých pobrežných vôd sa musí zohľadniť ďalšie prírodné zadržiavanie 50 %, takže dusík nachádzajúci sa v odpadových vodách sa zníži celkovo o 71 %.

115

V tejto súvislosti po prvé, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 109 a 110 svojich návrhov, hoci Komisia uviedla, že Švédske kráľovstvo nepredložilo relevantné údaje, ktoré by jej umožnili overiť tvrdenia týkajúce sa prirodzeného zadržiavania dusíka, presne neuviedla ani v odôvodnenom stanovisku, ani vo svojich písomných podaniach, aké merania potrebuje na to, aby mohla overiť model HYPE, takže Švédske kráľovstvo nebolo schopné predložiť práve tieto údaje.

116

Po druhé, keďže Švédske kráľovstvo odkazovalo na údaje dostupné na internetovej stránke SLU, z tohto dôvodu podstatným spôsobom a podrobne spochybnilo údaje predložené Komisiou a dôsledky, ktoré z nich vyplývajú (pozri analogicky rozsudok z 18. októbra 2012, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑301/10, EU:C:2012:633, bod 72 a citovaná judikatúra).

117

Za týchto podmienok, ako uviedla generálna advokátka v bode 111 svojich návrhov, Komisia mala preskúmať obsah údajov dostupných na predmetnej internetovej stránke a v prípade potreby požiadať o predĺženie lehoty alebo o prerušenie konania.

118

Keďže Komisia jednak jasne a presne nežiadala o osobitné opatrenia na overenie modelu HYPE a jednak nie je schopná presvedčivo spochybniť argumentáciu Švédskeho kráľovstva týkajúcu sa prirodzeného zadržiavania dusíka, je potrebné konštatovať, že sa jej nepodarilo preukázať nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z článku 5 smernice 91/271, pokiaľ ide o vypúšťanie dusíka čističkou odpadových vôd pre aglomeráciu Törboda.

119

Za týchto podmienok treba konštatovať, že pokiaľ ide o aglomeráciu Töreboda, žaloba o nesplnenie povinnosti sa musí zamietnuť.

– O aglomerácii Borås

120

Pokiaľ ide o aglomeráciu Borås, na základe bodov 111 až 113 tohto rozsudku treba preskúmať nesplnenie povinností týkajúcich sa medzných hodnôt a zníženia koncentrácie dusíka v odpadových vodách uvedených v článku 5 smernice 91/271 v spojení s jej článkami 10 a 15.

121

V prejednávanej veci treba konštatovať, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 95 až 97 svojich návrhov, že hoci Švédske kráľovstvo z dôvodu nahradenia bývalej čističky v tejto aglomerácii 28. mája 2018 pôvodne oznámilo priemernú hodnotu koncentrácie dusíka 18 mg/l pre obe zariadenia, nič to nemení na tom, že tento členský štát vo svojom vyjadrení k žalobe predložil dodatočné údaje pochádzajúce z období od 28. mája 2018 do 5. septembra 2019, ktoré dokazujú priemernú ročnú hodnotu vo výške 9 mg/l, ako aj zníženie koncentrácie dusíka v priemere o 70%.

122

Ako vyplýva z bodov 58 a 59 tohto rozsudku, keďže lehota v odôvodnenom stanovisku bola stanovená na 8. januára 2019, prípadné dodržanie požiadaviek smernice 91/271 po tomto dátume nemožno zohľadniť.

123

Vzhľadom na to, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého porušenie článku 15 smernice 91/271 automaticky znamená porušenie článku 5 tejto smernice, bolo zamietnuté v bode 51 tohto rozsudku, a vzhľadom na to, že Švédske kráľovstvo predložilo vzorky spĺňajúce požiadavky uvedenej smernice za obdobie od 28. mája 2018 do 8. januára 2019, treba konštatovať, že čistička odpadových vôd aglomerácie Borås spĺňala k tomuto dátumu požiadavky stanovené článkami 5 a 10 tejto smernice.

124

Za týchto podmienok treba konštatovať, že pokiaľ ide o aglomeráciu Borås, žalobu o nesplnenie povinnosti treba zamietnuť.

– O aglomerácii Skoghall

125

Pokiaľ ide o aglomeráciu Skoghall, s ohľadom body 111 až 113 tohto rozsudku je potrebné preskúmať, či došlo k nesplneniu povinností týkajúcich sa medzných hodnôt a zníženia koncentrácie dusíka v odpadových vodách uvedených v článku 5 smernice 91/271 v spojení s jej článkami 10 a 15.

126

V prejednávanej veci, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 102 a 103 svojich návrhov, Švédske kráľovstvo síce pripustilo, že v jednej z čističiek uvedenej aglomerácie dosiahla koncentrácia dusíka vo vodách, ktoré čistila, v období od 9. novembra 2017 do 6. novembra 2018 priemernú ročnú hodnotu 17 mg/l, nič to ale nemení na tom, že tento členský štát vo svojom vyjadrení k žalobe predložil dodatočné údaje pochádzajúce zo vzoriek získaných od 6. apríla 2018 do 15. mája 2019, ktoré dokazujú priemernú ročnú hodnotu vo výške 12 mg/l a priemerné zníženie koncentrácie dusíka o 73 %.

127

Ako vyplýva z bodov 58 a 59 tohto rozsudku, keďže lehota v odôvodnenom stanovisku bola stanovená na 8. januára 2019, prípadné dodržanie požiadaviek smernice 91/271 po tomto dátume nemožno zohľadniť.

128

Vzhľadom na to, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého porušenie článku 15 smernice 91/271 automaticky znamená porušenie článku 5 tejto smernice, už bolo zamietnuté v bode 51 tohto rozsudku, a že Švédske kráľovstvo predložilo vzorky spĺňajúce požiadavky uvedenej smernice za obdobie od 6. apríla 2018 do 8. januára 2019, treba konštatovať, že čistička odpadových vôd aglomerácie Skoghall spĺňala k tomuto dátumu požiadavky stanovené v článkoch 5 a 10 tejto smernice.

129

Za týchto podmienok treba konštatovať, že pokiaľ ide o aglomeráciu Skoghall, žaloba o nesplnenie povinnosti sa musí zamietnuť.

– O aglomerácii Habo

130

Pokiaľ ide o aglomeráciu Habo, s ohľadom body 111 až 113 tohto rozsudku je potrebné preskúmať nesplnenie povinností týkajúcich sa medzných hodnôt a zníženia koncentrácie dusíka v odpadových vodách uvedených v článku 5 smernice 91/271 v spojení s jej článkami 10 a 15.

131

V prejednávanej veci síce Švédske kráľovstvo nepopiera, že čistička aglomerácie Habo nedisponuje žiadnym špeciálnym zariadením na zníženie dusíka v odpadových vodách, a teda odstraňuje len približne 30 %, čo vedie k ročnému priemeru 40 mg/l, ale tento členský štát uvádza, že treba zohľadniť dodatočné prirodzené zadržiavanie vo výške 87 %, takže dusík nachádzajúci sa v pobrežných vodách sa zníži celkovo o 91 % pred dosiahnutím citlivých pobrežných vôd.

132

Po prvé, ako v tejto súvislosti uviedla generálna advokátka v bodoch 109 a 110 svojich návrhov, že hoci Komisia tvrdila, že Švédske kráľovstvo jej neoznámilo relevantné údaje, ktoré by jej umožnili overiť tvrdenia tohto členského štátu týkajúce sa prirodzeného zadržiavania dusíka, presne neuviedla ani v odôvodnenom stanovisku, ani v priebehu súdneho konania, aké opatrenia potrebuje na to, aby mohla overiť model HYPE, takže Švédske kráľovstvo nebolo schopné predložiť práve tie údaje, ktoré Komisia vyžadovala.

133

Po druhé, ako vyplýva z bodov 110 a 111 uvedených návrhov, Švédske kráľovstvo odkázalo na údaje dostupné na internetovej stránke SLU, takže Komisia mala preskúmať obsah týchto údajov dostupných na tejto internetovej stránke a požiadať v prípade potreby o predĺženie lehoty alebo o prerušenie konania.

134

Keďže Komisia jasne a presne nežiadala o osobitné merania na overenie modelu HYPE a nebola ani schopná presvedčivo spochybniť argumentáciu Švédskeho kráľovstva týkajúcu sa prirodzeného zadržiavania dusíka, treba konštatovať, že sa jej nepodarilo preukázať nesplnenie článku 5 smernice 91/271, pokiaľ ide o vypúšťanie dusíka v aglomerácii Habo.

135

Za týchto podmienok treba konštatovať, že pokiaľ ide o aglomeráciu Habo, žaloba o nesplnenie povinnosti sa musí zamietnuť.

O treťom žalobnom dôvode založenom na nesplnení povinností, ktoré Švédskemu kráľovstvu vyplývajú z článku 4 ods. 3 ZEÚ

Argumentácia účastníkov konania

136

Komisia tvrdí, že tento členský štát si tým, že jej neoznámil relevantné údaje o aglomeráciách Habo a Töreboda takým spôsobom, aby táto inštitúcia mohla overiť tvrdenia Švédskeho kráľovstva týkajúce sa nesplnenia povinností, ktoré sa mu vytýkajú v súvislosti s týmito dvoma aglomeráciami, nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 3 ZEÚ.

137

V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že nie je postačujúce, aby členský štát len formuloval tvrdenia bez toho, aby tejto inštitúcii poskytol prostriedky na overenie ich pravdivosti. Komisia tvrdí, že hoci Švédske kráľovstvo uvádza, že model HYPE použitý pri výpočte zadržiavania dusíka vychádza zo skutočných meraní, táto inštitúcia nedostala od tohto členského štátu žiadne informácie týkajúce sa individuálneho výpočtu zadržiavania pre každú aglomeráciu, takže nemohla tieto tvrdenia overiť.

138

Konkrétne táto inštitúcia nebola schopná ani skontrolovať, či dochádza k prirodzenému zadržiavaniu dusíka v uvádzanej miere, ani vykonať objektívne vedecké posúdenie pravdivosti tvrdení Švédskeho kráľovstva, pokiaľ ide o spôsoby, ktoré umožnili určiť percentuálny podiel zadržiavania. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že vzhľadom na to, že ona sama nemá v tejto súvislosti vyšetrovacie právomoci, zásada lojálnej spolupráce vyžaduje, aby jej členský štát poskytol informácie potrebné na overenie, či ustanovenia smernice boli správne vykonané.

139

V prejednávanej veci údaje, ktoré boli oznámené Komisii a na ktorých sa zakladá oficiálne vyhlásenie MHI, pochádzajú z databázy, ktorá nepatrí pod MHI a ktorá nespresňuje obsah dusíka vo vodných tokoch v období po roku 2013. Komisia dodáva, že údaje pochádzajúce z uvedenej databázy ani neumožňujú určiť rozsah zadržiavania dusíka.

140

Švédske kráľovstvo odpovedá, že jednak skutočne poskytlo relevantné informácie a jednak takéto informácie pochádzajú z údajov o monitorovaní životného prostredia voľne prístupných na internetovej stránke SLU, ktorá v rámci monitorovania životného prostredia zhromažďovala údaje týkajúce sa sladkých vôd. MHI tieto údaje používa na svoje validačné a kalibračné práce.

141

Okrem toho Švédske kráľovstvo tvrdí, že tak model HYPE, ako aj skoršie modely, z ktorých vychádza, sú dobre zdokumentované a boli predmetom vedeckých skúšok a skúšok s výsledkami uverejnenými vo viacerých vedeckých štúdiách a článkoch. Tento členský štát uvádza, že dve vedecké štúdie preukazujú, že ide o spoľahlivý model, a zdôrazňuje jednak, že SLU vykonáva validáciu a kalibráciu údajov, ktoré SLU nameriava, a ďalej že citované štúdie potvrdzujú, že internetová stránka MHI má k dispozícii nástroj umožňujúci zobraziť priemerné odchýlky vyjadrené v percentách medzi hodnotami modelu a nameranými údajmi.

142

Okrem toho Švédske kráľovstvo vo svojej odpovedi na výzvu z 28. júna 2017 poskytlo podrobné vysvetlenia týkajúce sa modelu HYPE a oznámilo Komisii informácie MHI, v ktorých sa uvádza, ako sa vykonáva preprava a strata dusíka, ako aj konečné prirodzené zadržiavanie, ktoré sa takto dosahuje v aglomeráciách Habo a Töreboda. Tento členský štát preto dospel k záveru, že urobil všetko, čo bolo možné, s cieľom dosiahnuť spoluprácu s Komisiou.

Posúdenie Súdnym dvorom

143

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry týkajúcej sa dôkazného bremena v rámci konania o nesplnenie povinnosti na základe článku 258 ZFEÚ prináleží Komisii, aby preukázala existenciu údajného nesplnenia povinnosti. Komisia musí Súdnemu dvoru predložiť podklady potrebné na preverenie existencie tohto nesplnenia povinnosti, pričom sa nemôže oprieť len o predpoklad [rozsudok zo 14. januára 2021, Komisia/Taliansko (Príspevok na nákup pohonných hmôt), C‑63/19, EU:C:2021:18, bod 74 a citovaná judikatúra].

144

Členské štáty sú však podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ povinné pomáhať Komisii pri plnení jej úlohy, ktorá podľa článku 17 ods. 1 ZEÚ spočíva najmä v zabezpečovaní uplatňovania ustanovení Zmluvy FEÚ, ako aj opatrení prijatých inštitúciami na jej základe. Treba brať do úvahy skutočnosť, že pokiaľ ide o overenie toho, či sa vnútroštátna právna úprava určená na zabezpečenie účinného vykonania smernice v praxi správne uplatňuje, Komisia, ktorá nemá vlastné zisťovacie právomoci v tejto oblasti, je v značnej miere odkázaná na podklady poskytnuté prípadnými sťažovateľmi, ako aj dotknutým členským štátom (rozsudok z 18. októbra 2012, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑301/10, EU:C:2012:633, bod 71 a citovaná judikatúra).

145

V prejednávanej veci treba uviesť, že Švédske kráľovstvo odpovedalo na žiadosť Komisie o zaslanie výsledkov najnovších meraní týkajúcich sa zníženia obsahu dusíka v aglomeráciách Habo a Töreboda, pričom odkázalo na vyhlásenie MHI, v ktorom sa uvádzalo, že toto vyhlásenie bolo skutočne založené na novších meraniach tohto obsahu, ale že tieto merania neboli dostupné na jeho internetovej stránke z dôvodu, že pochádzali z inej databázy.

146

Švédske kráľovstvo však až v konaní pred Súdnym dvorom, konkrétne vo svojom vyjadrení k žalobe, informovalo Komisiu, že uvedené údaje spravuje SLU a že sú voľne dostupné na internetovej stránke tejto univerzity.

147

Treba uviesť, že Švédske kráľovstvo tým počas konania pred podaním žaloby oznámilo Komisii neúplné informácie a bránilo riadnemu priebehu tohto konania.

148

Ako uviedla generálna advokátka v bode 123 svojich návrhov, hoci Komisia spochybnila nedostatok konkrétnych údajov, tento členský štát ani neoznámil takéto údaje, ani neuviedol zdroj novších údajov alebo ich odkaz na internete. Táto nečinnosť poškodila prípravu tejto žaloby na strane Komisie.

149

Z toho vyplýva, že Švédske kráľovstvo si tým, že Komisii v konaní pred podaním žaloby neposkytlo informácie, ktoré by potrebovala na to, aby mohla posúdiť, či čističky odpadových vôd aglomerácií Habo a Töreboda spĺňajú požiadavky smernice 91/271, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú článok 4 ods. 3 ZEÚ.

150

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že:

Švédske kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo, aby odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií Lycksele, Malå a Pajala pred vypustením prešli sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 smernice 91/271 v spojení s článkom 10 tejto smernice, a

Švédske kráľovstvo si tým, že Komisii v konaní pred podaním žaloby neposkytlo informácie, ktoré by potrebovala na to, aby mohla posúdiť, či čističky odpadových vôd aglomerácií Habo a Töreboda spĺňajú požiadavky smernice 91/271, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 3 ZEÚ.

O trovách

151

Podľa článku 138 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Komisia a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania, keďže každý z účastníkov konania mal úspech len v časti predmetu konania.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

 

1.

Švédske kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo, aby odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií Lycksele, Malå a Pajala pred vypustením prešli sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd, zmenenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008, v spojení s článkom 10 smernice 91/271, zmenenej nariadením č. 1137/2008, a

Švédske kráľovstvo si tým, že Európskej komisii v konaní pred podaním žaloby neposkytlo informácie, ktoré by potrebovala na to, aby mohla posúdiť, či čističky odpadových vôd aglomerácií Habo a Töreboda spĺňajú požiadavky smernice 91/271 zmenenej nariadením č. 1137/2008, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 3 ZEÚ.

 

2.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

 

3.

Európska komisia a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: švédčina.