1.

Dokumentácia, ktorá sa poskytuje verejným obstarávateľom v rámci postupu verejného obstarávania, môže obsahovať obchodné tajomstvá a iné dôverné údaje, ktorých uverejnenie by mohlo poškodiť ich vlastníkov.

2.

V tejto oblasti sa stretávajú dva protichodné záujmy:

3.

Konflikt medzi týmito záujmami je základom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, v ktorom vnútroštátny súd žiada o výklad smerníc 89/665/EHS ( 2 ), 2014/24/EÚ ( 3 ) a (EÚ) 2016/943 ( 4 ).

4.

Článok 18 „Zásady obstarávania“ stanovuje:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

…“

5.

Článok 21 „Dôverný charakter“ stanovuje:

„1.   Pokiaľ sa v tejto smernici alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na verejného obstarávateľa, a to predovšetkým v právnych predpisoch týkajúcich sa prístupu k informáciám, neustanovuje iná úprava a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti v súvislosti so zverejňovaním zadaných zákaziek, ako aj v súvislosti s informáciami pre záujemcov a uchádzačov podľa článkov 50 a 55, verejný obstarávateľ nezverejní informácie, ktoré mu poskytli hospodárske subjekty a ktoré tieto subjekty označili za dôverné, vrátane, ale nie výlučne, technických alebo obchodných tajomstiev a dôverných aspektov ponúk.

2.   Verejní obstarávatelia môžu pre hospodárske subjekty stanoviť požiadavky zamerané na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejní obstarávatelia sprístupňujú v rámci postupu obstarávania.“

6.

Článok 50 „Oznámenia o výsledku verejného obstarávania“ stanovuje:

„… Určité informácie o zadávaní zákaziek alebo o uzavretí rámcovej dohody sa nemusia uverejňovať, ak by ich uverejnenie bránilo presadzovaniu práva, alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, či už verejného alebo súkromného, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektami.“

7.

Článok 55 „Informovanie záujemcov a uchádzačov“ znie:

„3.   Verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť, že neposkytnú určité informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 týkajúce sa zadávania zákazky, uzavretia rámcových dohôd alebo poskytnutia prístupu do dynamického nákupného systému v prípadoch, ak by ich uverejnenie bránilo presadzovaniu práva alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, či už verejného alebo súkromného, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektami.“

8.

Podľa článku 1 „Rozsah pôsobnosti a dostupnosť postupov preskúmania“ ( 5 ):

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na zákazky uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ, pokiaľ tieto zákazky nie sú v súlade s článkami 7, 8, 9, 10, 11, 12, 15, 16, 17 a 37 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

…

Pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/24/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.

…

3.   Členské štáty zabezpečia, aby si postupy preskúmania mohla na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu ustanoviť členské štáty, uplatniť prinajmenšom každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením.

4.   Členské štáty môžu požadovať, aby osoba, ktorá si želá využiť postup preskúmania, informovala verejného obstarávateľa o údajnom porušení a o svojom úmysle domáhať sa preskúmania pod podmienkou, že to neovplyvní odkladnú lehotu v súlade s článkom 2a ods. 2 alebo akékoľvek iné lehoty pre podanie žiadosti o preskúmanie v súlade s článkom 2c.

5.   Členské štáty môžu požadovať, aby dotknutá osoba požiadala o preskúmanie najskôr verejného obstarávateľa. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby podanie takejto žiadosti o preskúmanie viedlo k okamžitému odloženiu možnosti uzavrieť zmluvu.

…“

9.

Článok 2 „Požiadavky na postupy preskúmania“ stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia, ktoré sa týkajú postupov preskúmania uvedených v článku 1, zahŕňali ustanovenie o právomoci:

…

…“

10.

Odôvodnenie 18 uvádza:

„… Predovšetkým, touto smernicou by nemali byť orgány verejnej moci oslobodené od povinností dôvernosti, ktoré sa na ne vzťahujú v súvislosti s informáciami, ktoré poskytli vlastníci obchodného tajomstva, bez ohľadu na to, či sú tieto povinnosti stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve. Takéto povinnosti dôvernosti zahŕňajú okrem iného povinnosti dôvernosti v súvislosti s informáciami, ktoré sa poskytujú zmluvným obstarávateľom v rámci postupov obstarávania stanovených napríklad v… smernici… 2014/24/EÚ…“

11.

Článok 1 „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ spresňuje:

„2.   Táto smernica nemá vplyv na:

…

…“

12.

§ 20 uvádza:

„1.   Verejnému obstarávateľovi, komisii pre obstarávanie, jej členom a odborníkom, a akejkoľvek inej osobe sa zakazuje zverejniť tretím stranám informácie, ktoré dodávatelia poskytli ako dôverné.

2.   Celú ponuku alebo žiadosť dodávateľa o účasť nemožno považovať za dôvernú, ale dodávateľ môže uviesť, že určité informácie uvedené v jeho ponuke sú dôverné. Dôverné informácie môžu okrem iného zahŕňať obchodné (výrobné) tajomstvá a dôverné aspekty ponuky. Informácie nemožno považovať za dôverné, ak:

3.   Ak má verejný obstarávateľ pochybnosti o dôvernej povahe informácií obsiahnutých v ponuke dodávateľa, požiada ho, aby preukázal, prečo sú predmetné informácie dôverné. …

4.   Dotknutí uchádzači môžu najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu uzavretia zmluvy požiadať verejného obstarávateľa o sprístupnenie ponuky alebo žiadosti úspešného uchádzača (záujemcov, žiadosti iných dodávateľov, ktorí boli vyzvaní na predloženie ponuky alebo na účasť na dialógu), avšak informácie, ktoré záujemcovia alebo uchádzači označili za dôverné, nemožno zverejniť bez porušenia odseku 2 tohto paragrafu.“

13.

§ 58 spresňuje:

„3.   V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto paragrafu verejný obstarávateľ nesmie poskytnúť informácie, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s pravidlami týkajúcimi sa informácií a ochrany údajov, alebo so všeobecným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom konkrétneho dodávateľa alebo by ovplyvnilo hospodársku súťaž medzi dodávateľmi.“

14.

§ 10 stanovuje:

„2.   Ak existujú dôvody domnievať sa, že obchodné tajomstvo môže byť zverejnené, súd na základe riadne odôvodnenej žiadosti účastníkov konania alebo z úradnej moci určí osoby, ktoré môžu:

…

4.   Pri uplatňovaní obmedzení stanovených v odseku 2 tohto paragrafu súd zohľadní potrebu zaručiť právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces, oprávnené záujmy účastníkov konania a ostatných osôb, ktoré sa zúčastňujú na konaní, a ujmu, ktorá môže vyplynúť z uplatnenia alebo neuplatnenia uvedených obmedzení.“

15.

Dňa 27. septembra 2018 UAB Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras (ďalej len „verejný obstarávateľ“) vyhlásil výzvu na predkladanie ponúk na verejné obstarávanie na dodávku služieb v súvislosti so zberom komunálneho odpadu v meste Neringa (Litva) a jeho prepravou do spracovacích zariadení skládky odpadu regiónu Klaipėda (Litva). ( 6 )

16.

Dňa 29. novembra 2018 bola zákazka zadaná zoskupeniu hospodárskych subjektov, ktoré tvorili spoločnosti UAB Klaipėdos autobusų parkas, UAB Parsekas a UAB Klaipėdos transportas (ďalej len „skupina“). Spoločnosť UAB Ecoservice Klaipėda (ďalej len „Ecoservice“) sa umiestnila na druhom mieste.

17.

Dňa 4. decembra 2018 Ecoservice požiadala verejného obstarávateľa o prístup k údajom uvedeným v ponuke skupiny. Dňa 6. decembra 2018 jej boli poskytnuté informácie o tejto ponuke, ktoré nemali dôverný charakter.

18.

Dňa 10. decembra 2018 Ecoservice podala námietku verejnému obstarávateľovi, ktorou napadla konečný výsledok verejného obstarávania, keďže sa domnievala, že skupina nespĺňa príslušné požiadavky obstarávania. ( 7 ) Verejný obstarávateľ námietku zamietol 17. decembra 2018.

19.

Dňa 27. decembra 2018 Ecoservice podala proti rozhodnutiu verejného obstarávateľa žalobu na Klaipėdos apygardos teismas (Regionálny súd Klaipėda, Litva). Spolu so žalobou požiadala o poskytnutie všetkých informácií uvedených v ponuke skupiny, ako aj o korešpondenciu medzi touto skupinou a verejným obstarávateľom.

20.

Po vypočutí verejného obstarávateľa, ktorý nesúhlasil so žiadosťou spoločnosti Ecoservice, 15. januára 2019 súd prvého stupňa vyzval verejného obstarávateľa, aby predložil všetky požadované dokumenty s výnimkou korešpondencie so skupinou.

21.

Dňa 25. januára 2019 verejný obstarávateľ poskytol dôverné, ako aj nedôverné informácie, ktoré boli uvedené v ponuke skupiny. Žiadal, aby sa spoločnosti Ecoservice zabránilo poznať dôverné informácie, s čím súd prvého stupňa súhlasil.

22.

Prostredníctvom dvoch neskorších žiadostí Ecoservice požiadala uvedený súd o prístup k: a) informáciám o ponuke označených za dôverné; a b) údajom o zákazkách v oblasti odpadového hospodárstva uzavretých jedným zo subjektov patriacich do skupiny. Súd prvého stupňa obe žiadosti zamietol v samostatných uzneseniach, proti ktorým nebolo možné podať opravný prostriedok.

23.

Rozsudkom z 15. marca 2019 súd prvého stupňa konštatoval, že skupina spĺňa požiadavky týkajúce sa kvalifikácie dodávateľov, a zamietol žalobu spoločnosti Ecoservice.

24.

Ecoservice podala proti prvostupňovému rozsudku odvolanie na Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd, Litva), ktorý 30. mája 2019 zrušil tento rozsudok, ako aj rozhodnutie verejného obstarávateľa, a nariadil opätovné vyhodnotenie ponúk.

25.

Verejný obstarávateľ podal kasačný opravný prostriedok na Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva), ktorý sa obmedzil na napadnutie posúdenia odvolacieho súdu, pokiaľ ide o (nedostatok) technickej spôsobilosti skupiny. ( 8 )

26.

Ecoservice pred odpoveďou na kasačný opravný prostriedok požiadala 26. júla 2019 o prístup k dôverným dokumentom, ktoré skupina predložila súdu prvého stupňa „po úprave skutočne citlivých obchodných informácií“.

27.

Za týchto okolností kladie Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva) Súdnemu dvoru okrem iného nasledujúce prejudiciálne otázky:

28.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 18. decembra 2019.

29.

Písomné pripomienky predložili Klaipėdos autobusų parkas, ( 9 ) Ecoservice, Rakúska republika, Litovská republika a Európska komisia.

30.

Účastníci konania namiesto pojednávania písomne odpovedali na otázky, ktoré im položil Súdny dvor.

31.

Na žiadosť Súdneho dvora sa obmedzím na analýzu štvrtej až deviatej prejudiciálnej otázky. Z hľadiska predmetu ich možno zoskupiť do troch kategórií:

32.

V prvom rade sa budem zaoberať výkladom smerníc 2014/24 a 2016/943, pokiaľ ide o zaobchádzanie s dôvernými informáciami. Následne uvediem svoju odpoveď na prejudiciálne otázky, ktoré obsahujú odkazy na smernicu 89/665.

33.

Podľa Súdneho dvora „hlavným cieľom právnej úpravy Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania je aj otvorenie nenarušenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch. … Na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité, aby verejní obstarávatelia nezverejňovali informácie týkajúce sa zadávacieho konania, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž“ ( 10 ).

34.

Smernica 2014/24 obsahuje niekoľko pravidiel zameraných na zverejňovanie informácií, ktoré má verejný obstarávateľ k dispozícii. Medzi nimi ( 11 ) sa nachádza článok 21, ktorý v zásade zakazuje ( 12 ) zverejniť „informácie, ktoré mu poskytli hospodárske subjekty a ktoré tieto subjekty označili za dôverné, vrátane, ale nie výlučne, technických alebo obchodných tajomstiev a dôverných aspektov ponúk“.

35.

S ohľadom na tvrdenia účastníkov konania je potrebné určiť, aký druh dôverných informácií musí verejný obstarávateľ (a orgány, ktoré preskúmavajú jeho rozhodnutia) chrániť v zmysle smernice 2014/24. Následne posúdim vplyv smernice 2016/943 na postupy verejného obstarávania.

36.

Z doslovného a samostatného výkladu článku 21 smernice 2014/24 by sa dalo vyvodiť, že dôverné informácie sú jednoducho tie, ktoré hospodársky subjekt označuje za dôverné. Chránenými informáciami by sa teda v každom prípade mali rozumieť informácie, ktoré hospodárske subjekty „označili za dôverné“.

37.

Ak by sa použilo toto výkladové kritérium, akákoľvek ( 13 ) informácia, ktorá by nebola povolená subjektom, ktorý ich poskytol verejnému obstarávateľovi, bez ohľadu na jej obsah, by bola automaticky blokovaná, to znamená, že by nemohla byť zverejnená.

38.

Tento maximalistický výklad nemožno prijať. Článok 21 smernice 2014/24 totiž uvádza ako príklady informácií, ktoré možno označiť za dôverné, „technické alebo obchodné tajomstvá a dôverné aspekty ponúk“. Uvádza tak, že takáto kvalifikácia sa zakladá na objektívnom základe, a nielen na subjektívnej vôli osoby poskytujúcej informácie.

39.

Ostatné ustanovenia smernice 2014/24 (najmä článok 50 ods. 4 a článok 55 ods. 3) zo systematického hľadiska umožňujú potvrdiť túto tézu. Podľa nich sa zverejnenie informácií odmietne, ak by škodilo okrem iného „oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, či už verejného alebo súkromného“. Opäť prevládajú objektívne aspekty, a nie subjektívne aspekty.

40.

Domnievam sa preto, že článok 21 smernice 2014/24, vnímaný v jeho kontexte, nezveruje výlučne hospodárskemu subjektu úlohu špecifikovať podľa jeho vlastného uváženia, ktoré informácie sa majú považovať za dôverné. Jeho odôvodnená žiadosť v tomto zmysle – nevyhnutná, ak chce obmedziť zverejnenie údajov, ktoré sám poskytol – podlieha neskoršiemu rozhodnutiu verejného obstarávateľa (a prípadne aj rozhodnutiu orgánu, ktorý preskúmava rozhodnutia tohto verejného obstarávateľa).

41.

Účel ustanovenia vedie k rovnakému výsledku. Ak cieľom tohto ustanovenia, rovnako ako zvyšnej časti smernice 2014/24, je zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže, ( 14 ) je logické priznať verejnému obstarávateľovi – a nie jednostranne dotknutému subjektu – právomoc rozlíšiť, aké riziká by pre hospodársku súťaž vyplynuli zo zverejnenia údajne dôverných informácií. Jeho povinnosť nestrannosti a objektivity vo vzťahu k rôznym uchádzačom spôsobuje, že verejný obstarávateľ je najvhodnejší subjekt na vykonanie tohto posúdenia.

42.

Verejný obstarávateľ tak navyše môže zaručiť zaobchádzanie so všetkými hospodárskymi subjektmi „rovnako a nediskriminačne“ v súlade s hlavnými zásadami verejného obstarávania.

43.

Vnútroštátny súd žiada o výklad článku 9 smernice 2016/943 v spojení s jej odôvodnením 18, pretože na účel poskytnutia prístupu k určitým informáciám je rozhodujúce, či tieto informácie predstavujú, alebo nepredstavujú obchodné tajomstvo. ( 15 )

44.

Musím však pripomenúť, že podľa článku 21 smernice 2014/24 sa ochrana neobmedzuje len na „obchodné tajomstvá“, ale okrem iného aj na „dôverné aspekty ponúk“. Toto ustanovenie sa preto môže vzťahovať na informácie, ktoré nemožno striktne považovať za obchodné tajomstvo: oba pojmy nie sú rovnocenné.

45.

V každom prípade smernica 2016/943, ktorej cieľom je chrániť „nesprístupnené know‑how a obchodné informácie (obchodné tajomstvo) pred ich neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením“ sa týka opačného prípadu, ako je ten v tomto spore. V tomto spore ide práve o nesprístupnenie určitých dôverných informácií, ktoré verejný obstarávateľ odmietne poskytnúť subjektu, ktorý o ne požiada.

46.

Z tohto dôvodu súhlasím s Komisiou, ( 16 ) že článok 9 smernice 2016/943 sa neuplatní na prejednávanú vec, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje na súdne konania vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. ( 17 )

47.

Okrem toho smernica 2014/24 je lex specialis, ktorý upravuje zverejňovanie informácií poskytnutých hospodárskymi subjektmi v rámci verejného obstarávania.

48.

Odôvodnenie 18 smernice 2016/943 to potvrdzuje, keď odkazuje na povinnosti orgánov verejnej moci zachovávať dôvernosť „v súvislosti s informáciami, ktoré sa poskytujú zmluvným obstarávateľom v rámci postupov obstarávania stanovených napríklad v… smernici… 2014/24…“.

49.

Je to teda samotná smernica 2016/943, ktorá odkazuje na režim smernice 2014/24, pokiaľ ide o zaobchádzanie s pravidlami ochrany dôverných informácií v tejto oblasti. Ak verejný obstarávateľ v rámci legitímneho výkonu svojich právomocí zverejní tento druh informácií, ktorý umožňuje smernica 2014/24, nastal by jeden z prípadov neuplatnenia smernice 2016/943 stanovených v jej článku 1 ods. 2 a v článku 3 ods. 2.

50.

Odpoveď na otázky vnútroštátneho súdu týkajúce sa ochrany dôvernosti sa preto musí zakladať na výklade smernice 2014/24. Keďže smernica 2016/943 sa nachádza v príbuznej oblasti, možno ju použiť ako pomocný odkaz, nie však ako rozhodujúci text.

51.

Touto otázkou sa vnútroštátny súd pýta:

52.

Vnútroštátny súd vysvetľuje, že vnútroštátne právo stanovuje „povinný postup na urovnanie sporu pred podaním žaloby“, v ktorom rozhoduje samotný verejný obstarávateľ.

53.

Ako som už uviedol, verejný obstarávateľ musí objasniť, ktoré z informácií poskytnutých uchádzačom, ktoré tento uchádzač označil za dôverné, majú skutočne taký charakter. Rovnakú právomoc má aj orgán zodpovedný za preskúmanie krokov podniknutých verejným obstarávateľom v rámci postupu preskúmavania.

54.

Ochrana dôverných informácií a obchodných tajomstiev sa musí vykonávať takým spôsobom, aby bola v súlade „s požiadavkami na účinnú právnu ochranu a na dodržanie práv na obranu účastníkov sporu…, aby sa zabezpečilo, že v celom konaní sa bude dodržiavať právo na spravodlivé súdne konanie“ ( 18 ).

55.

Zachovanie tejto rovnováhy na úvod predpokladá, že žiadosť alebo podanie návrhu na preskúmanie verejnému obstarávateľovi neznamená, že verejný obstarávateľ musí automaticky poskytnúť žiadateľovi o preskúmanie všetky informácie uvedené v ponuke vyhláseného úspešného uchádzača. ( 19 ) Tiež to neznamená, že ju treba automaticky zamietnuť. ( 20 ) Na základe dôvodov žiadosti – alebo prípadne návrhu na preskúmanie – a povahy požadovaných údajov musí verejný obstarávateľ prijať svoje rozhodnutie.

56.

Právomoci verejného obstarávateľa sa uplatňujú, opakujem, či už koná vo veci odôvodnenej žiadosti o zverejnenie dôverných informácií, alebo pri rozhodovaní o opravnom prostriedku (v zmysle článku 1 ods. 5 smernice 89/665) ( 21 ) proti rozhodnutiu povoliť alebo nepovoliť toto zverejnenie, alebo proti rozhodnutiu o zadaní zákazky po vyhodnotení ponúk.

57.

Štvrtá prejudiciálna otázka vnútroštátneho súdu sa v písmene a) týka úlohy verejného obstarávateľa v „postupe preskúmavania“. Pri rozhodovaní o návrhu na preskúmanie prináleží tomuto verejnému obstarávateľovi dosiahnuť rovnováhu medzi ochranou dôvernosti a právom na účinný prostriedok nápravy v zmysle smernice 89/665.

58.

V dôsledku toho musí verejný obstarávateľ posúdiť záujem a dôvody osoby požadujúcej dôverné informácie (poskytnuté od existujúceho konkurenta), pričom ich musí porovnať s potrebou ochrany dôvernosti týchto údajov. V prípade potreby môže od dotknutého hospodárskeho subjektu požiadať, aby vysvetlil, prečo by sa malo zachovať úplné alebo čiastočné označenie určitých informácií za dôverné.

59.

Odpoveď verejného obstarávateľa na tento opravný prostriedok, aj keď je ním spochybnená „zákonnosť hodnotenia ponuky iného dodávateľa“, musí obsahovať dôvody na vysvetlenie jeho rozhodnutia. Táto odpoveď nemusí byť, opakujem, nevyhnutne odpoveďou, ktorou sa poskytnú žiadateľovi o preskúmanie „všetky“ podrobnosti o ponuke iného uchádzača. Bude naopak závisieť od toho, či verejný obstarávateľ považuje za úplne, alebo čiastočne opodstatnené zachovanie dôvernosti informácií, ktoré mu boli poskytnuté.

60.

Vnútroštátny súd sa snaží zistiť, či verejný obstarávateľ pri zamietnutí námietky uchádzača, ktorý napadol výsledok hodnotenia, musí uviesť „jasnú, zrozumiteľnú a konkrétnu odpoveď bez ohľadu na riziko sprístupnenia dôverných informácií, ktoré mu boli zverené v ponuke“.

61.

Odpoveď na túto pochybnosť možno odvodiť z odpovede na tú istú prejudiciálnu otázku uvedenú v písmene a).

62.

Verejný obstarávateľ musí pri odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí námietky, ktorá mu bola predložená, rešpektovať práva tak žiadateľa o preskúmanie, ako aj druhej strany (úspešného uchádzača, ktorého informácie sa jeho konkurent snaží dozvedieť). Musí uviesť dôvody svojho konania, čím uľahčí ďalšie preskúmanie svojich aktov.

63.

Aj keď rozhodnutie verejného obstarávateľa má byť skutočne „jasné a konkrétne“, nemusí nevyhnutne a automaticky obsahovať všetky dôverné údaje uvedené v ponuke. Stane sa tak len v prípade, ak verejný obstarávateľ po zvážení záujmov, ( 22 ) ktoré sa má vykonať, rozhodne, že prevažujú nad ostatnými záujmami.

64.

Z týchto troch prejudiciálnych otázok, ktoré treba preskúmať spoločne, sa piata otázka týka možného „osobitného napadnutia“ rozhodnutia verejného obstarávateľa o neposkytnutí prístupu k dôverným informáciám. Zdá sa, že šiesta a siedma otázka vychádzajú z toho istého predpokladu.

65.

V skutočnosti z uznesenia vnútroštátneho súdu ( 23 ) jasne nevyplýva, že Ecoservice podala tento osobitný (alebo samostatný) návrh, keď sa verejný obstarávateľ rozhodol jej poskytnúť len informácie uvedené v ponuke skupiny, ktoré nemajú dôverný charakter. ( 24 )

66.

Z opisu skutočností uvedených v tomto uznesení vyplýva, že konanie spoločnosti Ecoservice spočívalo v tom, že sa domáhala, aby tak verejný obstarávateľ, ako aj následne súd prvého stupňa (v prejednávanej veci spolu s jej žalobou), nariadili úplné zverejnenie informácií poskytnutých skupinou. Je preto sporné, či túto žiadosť možno považovať za osobitný opravný prostriedok vo vyššie uvedenom zmysle.

67.

Táto okolnosť sa však nemusí premietnuť do neprípustnosti piatej, šiestej a siedmej otázky, na ktoré sa vzťahuje domnienka relevantnosti, ktorú Súdny dvor priznáva návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

68.

Prípustnosť týchto otázok je obhájiteľná, ak vnútroštátny súd dospeje k výkladu, že Ecoservice pred verejným obstarávateľom a pred súdom prvého stupňa osobitne napadla alebo mohla, alebo mala napadnúť rozhodnutie o neposkytnutí informácií.

69.

Tento predpoklad vychádza z týchto otázok:

70.

Riešenie týchto otázok musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia článku 1 ods. 1 posledného pododseku smernice 89/665. Preskúmanie, na ktoré odkazuje, sa vzťahuje na všetky rozhodnutia verejného obstarávateľa, ktorými sa uplatňuje právo Únie v tejto oblasti. ( 25 )

71.

Medzi týmito rozhodnutiami verejného obstarávateľa, ktoré môžu byť predmetom preskúmania, sa logicky nachádzajú tie rozhodnutia, ktorými sa rozhoduje o zadaní zákazky výberom jednej z ponúk, ale aj ďalšie rozhodnutia inej povahy (napríklad rozhodnutia, ktorými sa prijímajú alebo zamietajú predbežné opatrenia), ktoré majú vplyv na právnu situáciu dotknutých osôb. ( 26 )

72.

Jedným z rozhodnutí, v rámci ktorých verejný obstarávateľ uplatňuje právo Únie (konkrétne článok 21 smernice 2014/24) a ktoré môžu byť prípadne predmetom preskúmania, je rozhodnutie považovať určité informácie za dôverné a neumožniť ich zverejnenie alebo povoliť ich úplné alebo čiastočné zverejnenie.

73.

Smernica 89/665 „formálne nestanovuje moment, odkedy je dostupná možnosť opravného prostriedku stanoveného v jej článku 1 ods. 1“ ( 27 ). Súdny dvor sa usiluje o zabezpečenie toho, aby rozhodnutia verejných obstarávateľov mohli byť predmetom účinného, a najmä čo najrýchlejšieho preskúmania.

74.

Normotvorca Únie poveril členské štáty úlohou spresniť „podrobné pravidlá“ postupov preskúmavania rozhodnutí verejných obstarávateľov (článok 1 ods. 3 smernice 89/665). ( 28 )

75.

Členské štáty majú tiež možnosť, aby v medziach stanovených článkom 2 smernice 89/665 zverili tieto opravné prostriedky súdom v užšom slova zmysle alebo orgánom inej povahy. ( 29 ) Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že v Litve sú opravné prostriedky proti rozhodnutiam verejného obstarávateľa, vrátane rozhodnutia, ktoré verejný obstarávateľ prijíma v rámci povinného postupu na urovnanie sporu pred podaním žaloby, zverené súdom.

76.

Členské štáty preto v zásade môžu regulovať opravné prostriedky proti rozhodnutiam verejného obstarávateľa tým, že stanovia ich podanie spolu alebo osobitne (vo vzťahu k hlavnej námietke). Smernica 89/665 nestanovuje a ani nevylučuje žiaden z týchto dvoch mechanizmov.

77.

Ak sa členské štáty na základe svojej procesnej autonómie rozhodnú pre spoločnú námietku, musia tak urobiť bez porušenia cieľov smernice 89/665, pokiaľ ide o nevyhnutnú účinnosť a rýchlosť. Okrem toho musia zohľadniť, že:

78.

Ciele rýchlosti a efektívnosti možno ľahšie dosiahnuť prostredníctvom mechanizmov „samostatného návrhu“, na ktoré odkazuje vnútroštátny súd. Opravný prostriedok tejto povahy okrem toho, že je v súlade s požiadavkou rýchlosti, možno spojiť aj s požiadavkou účinnosti, keďže umožňuje, aby sa (hlavná) námietka proti rozhodnutiu vo veci samej (teda proti zadaniu zákazky) podala po získaní informácií potrebných na účinnú obhajobu práva dotknutej osoby. ( 32 )

79.

Bolo by možné namietať, že samostatné návrhy môžu oddialiť ukončenie výberového konania na dodávateľa. Podľa Súdneho dvora je takáto námietka vyvážená zdôraznením „… odôvodnenia primeraných prekluzívnych lehôt na opravné prostriedky proti rozhodnutiam, ktoré by mohli byť napadnuté, a nie vylúčenia samostatného opravného prostriedku“ ( 33 ).

80.

Keďže samostatný návrh je teda v zásade v súlade so smernicou 89/665, nič nebráni tomu, aby ho vnútroštátna právna úprava pripustila.

81.

Ak naopak vnútroštátne právo vyžaduje, aby sa rozhodnutie týkajúce sa dôvernosti napadlo spolu s rozhodnutím o zadaní zákazky, súd musí posúdiť, či táto požiadavka zachováva v rovnakom rozsahu potrebný účinok smernice 89/665, pokiaľ ide o rýchlosť a účinnosť tohto mechanizmu napadnutia rozhodnutí.

82.

Procesná autonómia členských štátov sa vzťahuje aj na voliteľné zavedenie predbežného preskúmania pred verejným obstarávateľom. Článok 1 ods. 5 smernice 89/665 nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava stanovila, „aby dotknutá osoba požiadala o preskúmanie najskôr verejného obstarávateľa“.

83.

Článok 2 smernice 89/665 upravuje požiadavky na postupy preskúmania uvedené v článku 1, či už ide o preskúmanie, ktoré je pôvodne začaté pred verejným obstarávateľom, alebo preskúmanie, ktoré je následne vedené pred orgánom zodpovedným za preskúmanie (v tomto prípade pred súdom).

84.

Vzhľadom na tieto úvahy sa domnievam, že smernica 89/665 nebráni tomu, aby:

85.

Tieto otázky sa týkajú výkladu článku 9 ods. 2 tretieho pododseku smernice 2016/943. Domnievam sa však, ako som už uviedol, že smernica 2016/943 nie je v prejednávanej veci priamo uplatniteľná.

86.

Smernica 89/665 však umožňuje poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď.

87.

Obidve otázky sa týkajú postupu súdu, ktorý má rozhodnúť spor, pokiaľ ide o: a) zohľadnenie predchádzajúcich krokov verejného obstarávateľa (ôsma otázka); a b) posúdenie aj bez návrhu údajov, ktorých zverejnenie sa požaduje (deviata otázka). ( 34 )

88.

Verejný obstarávateľ musí rozhodnúť, či je vhodné zverejniť dôverné informácie predložené uchádzačom v jeho ponuke. Toto rozhodnutie (alebo neskoršie rozhodnutie, ktorým sa potvrdzuje predchádzajúce rozhodnutie pri rozhodovaní o opravnom prostriedku upravenom vnútroštátnym právom) podlieha preskúmaniu v zmysle článku 2 smernice 89/665.

89.

Ak preskúmanie, tak ako v prejednávanej veci, prináleží súdu, tento súd musí byť schopný posúdiť rozhodnutia verejného obstarávateľa v celom rozsahu. Môže ich teda úplne alebo čiastočne zrušiť, ak sa domnieva, že nie sú v súlade so zákonom.

90.

Ak jedným z týchto rozhodnutí verejného obstarávateľa, v súvislosti s ktorým sa má vykonať súdne preskúmanie, je rozhodnutie, ktorým sa zamieta zverejnenie určitých informácií, ktoré sú súčasťou ponuky, súd, ktorý rozhodnutie preskúmava, môže vyhlásiť takéto zamietnutie za odôvodnené alebo nezákonné.

91.

Predtým, ako tento súd rozhodne v akomkoľvek zmysle, musí „zohľadniť kroky, ktoré podnikne verejný obstarávateľ počas postupu obstarávania alebo preskúmavania“, ak mám použiť formuláciu uvedenú v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

92.

Logicky to neznamená, že súd, ktorý rozhodnutie preskúmava, je viazaný konaním verejného obstarávateľa, o ktorého zákonnosti rozhoduje. Neuznať právomoc súdu opraviť a prípadne zrušiť rozhodnutia verejného obstarávateľa by znamenalo, že len administratívne akty tohto verejného obstarávateľa by požívali rovnakú právnu silu, akou je právna sila rozhodnutej veci, čo by bolo v rozpore s právom na súdnu ochranu a systémom záruk smernice 89/665.

93.

Odmietnutie poskytnúť požadované informácie z dôvodu, že ich nemožno zverejniť, však nebráni tomu, aby súd, ktorý rozhodnutie preskúmava, analyzoval „význam údajov, ktorých strata dôvernosti sa požaduje“.

94.

Táto analýza umožní súdu prístup k celému spisu, ako aj k dôverným informáciám. Súdny dvor už v tejto súvislosti konštatoval, že „orgán príslušný na preskúmanie [musí mať] nevyhnutne možnosť disponovať so všetkými informáciami vrátane dôverných informácií a obchodných tajomstiev, aby mohol s plnou znalosťou veci v konaní rozhodnúť“ ( 35 ).

95.

Či možno túto analýzu vykonať aj bez návrhu alebo len na žiadosť účastníka, bude opäť závisieť od právomocí, ktoré vnútroštátne právne predpisy priznávajú v rámci súdneho preskúmania každému z príslušných orgánov.

96.

Vzhľadom na už vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na štvrtú až deviatu prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva), takto: