–

One Voice, v zastúpení: A. Moreau, avocate,

–

Fédération nationale des Chasseurs, v zastúpení: H. Farge a C. Waquet, avocates,

–

francúzska vláda, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères a E. Leclerc, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Hermes a F. Thiran, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7, ďalej len „smernica ‚o vtáctve‘“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi združeniami One Voice a Ligue pour la protection des oiseaux (Liga na ochranu vtáctva) na jednej strane a Ministre de la Transition écologique et solidaire (ministerka pre ekologickú a solidárnu transformáciu, Francúzsko) na druhej strane vo veci platnosti piatich výnosov z 24. septembra 2018, ktoré sa každý jednotlivo týkajú používania lepov na odchyt drozdov a drozdov čiernych určených ako návnady na poľovnícku sezónu 2018 – 2019 v departementoch Alpes‑de‑Haute‑Provence, Alpes‑Maritimes, Bouches‑du‑Rhône, Vaucluse a Var (Francúzsko) (JORF z 27. septembra 2018, texty č. 10 až 13 a 15, ďalej len „výnosy z 24. septembra 2018“).

3

Podľa článku 9 ods. 1 smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 1979, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98):

„Členské štáty [môžu] udeliť výnimku z ustanovení článkov 5, 6, 7 a 8, ak neexistuje iné uspokojivé riešenie, z nasledujúcich dôvodov:

…

4

Smernica „o vtáctve“ kodifikovala smernicu 79/409 a zrušila ju.

5

Podľa odôvodnení 3 a 5 smernice „o vtáctve“:

…

6

Článok 1 ods. 1 tejto smernice znie:

„Táto smernica sa vzťahuje na ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva. Zahŕňa ochranu, starostlivosť a kontrolu týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania.“

7

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zachovanie populácie druhov uvedených v článku 1 na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo na prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni.“

8

Článok 5 tej istej smernice znie:

„Bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 9, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na vytvorenie všeobecného systému ochrany všetkých druhov vtáctva uvedených v článku 1, zakazujúce najmä:

…“

9

Článok 7 ods. 1 a 3 smernice „o vtáctve“ stanovuje:

„1.   Druhy uvedené v prílohe II sa môžu vzhľadom na početnosť populácie, geografické rozšírenie a rýchlosť rozmnožovania na území [Únie] loviť v súlade so zákonmi platnými v jednotlivých štátoch. Členské štáty zabezpečia, že lov týchto druhov nebude v rozpore s úsilím na ich ochranu v oblasti ich rozšírenia.

…

3.   Druhy uvedené v prílohe II časti B sa môžu loviť iba v členských štátoch, pre ktoré je to uvedené.“

10

Príloha II časť B tejto smernice uvádza najmä turdus merula (drozd čierny), turdus pilaris (drozd čvíkotavý), turdus philomelos (drozd plavý), turdus iliacus (drozd červenkastý) a turdus viscivorus (drozd trskotavý).

11

Článok 8 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Vzhľadom na lov, odchyt alebo usmrcovanie vtákov podľa tejto smernice členské štáty zakážu používanie všetkých prostriedkov, zariadení alebo metód používaných na masový alebo neselektívny odchyt alebo usmrcovanie vtákov alebo metód, ktoré by mohli spôsobiť vymiznutie druhov v danej oblasti, hlavne tých, ktoré sú uvedené v prílohe IV písm. a).“

12

Lepy sa nachádzajú medzi prostriedkami odchytu uvedenými v prílohe IV písm. a) tej istej smernice.

13

Článok 9 ods. 1 a 2 smernice „o vtáctve“ uvádza:

„1.   Členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 5 až 8, ak neexistuje iné uspokojivé riešenie, z nasledujúcich dôvodov:

…

2.   Výnimky uvedené v odseku 1 musia špecifikovať:

14

Hlava II knihy IV Code de l’environnement (Zákonník životného prostredia) týkajúca sa poľovania obsahuje najmä kapitolu IV s názvom „Výkon poľovania“, ktorá sa ďalej delí na šesť oddielov, pričom oddiel 3 upravuje „spôsoby a prostriedky lovu“. Článok L. 424‑4 tohto zákonníka, ktorý sa nachádza v uvedenom oddiele, stanovuje:

„V dobe lovu, povolenie priznáva osobe, ktorá ho získala, právo lovu počas dňa, a to buď poľovnou zbraňou, honom, vábením, alebo dravými vtákmi podľa odlišností stanovených výnosmi ministra zodpovedného za oblasť lovu. Dňom sa rozumie čas, ktorý začína hodinu pred východom slnka v mieste sídla departementu a končí hodinu po jeho západe.

…

S cieľom umožniť, aby sa za prísne kontrolovaných podmienok a na základe výberu povolil lov určitých prelietavých vtákov v malom množstve, minister zodpovedný za oblasť lovu povolí za podmienok, ktoré určí, používanie tradičných spôsobov a prostriedkov lovu odchylne od tých, ktoré sa povoľujú v prvom odseku.

…

Lepy sa nanesú hodinu pred východom slnka a odstránia sa pred jedenástou hodinou.

Všetky ostatné spôsoby lovu vrátane použitia lietadla a motorových vozidiel, a to aj ako prostriedku honu, sú zakázané.

…“

15

Článok 1 arrêté du secrétaire d’État auprès du Premier ministre, chargé de l’environnement et de la prévention des risques technologiques et naturels majeurs, du 17 août 1989, relatif à l’emploi des gluaux pour la capture des grives et des merles destinés à servir d’appelants dans les départements des Alpes‑de‑Haute‑Provence, des Alpes‑Maritimes, des Bouches‑du‑Rhône, du Var et de Vaucluse (výnos štátneho tajomníka predsedu vlády povereného životným prostredím a predchádzaním rozsiahlym a prírodným technologickým rizikám zo 17. augusta 1989 o používaní lepov na odchyt drozdov a drozdov čiernych slúžiacich ako návnada v departementoch Alpes‑Haute‑Provence, Alpes‑Maritimes, Bouches‑du‑Rhône, Var a Vaucluse (JORF z 13. septembra 1989, s. 11560, ďalej len „výnos zo 17. augusta 1989“) stanovuje:

„Používanie lepov na odchyt drozdov trskotavých, čvikotavých, červenkastých a plavých, a drozdov čiernych, určených na použitie ako návnady na osobné účely, je povolené v departementoch Alpes‑de‑Haute‑Provence, Alpes‑Maritimes, Bouches‑du‑Rhône, Var a Vaucluse za nižšie uvedených prísne kontrolovaných podmienok s cieľom umožniť selektívny odchyt týchto vtákov v malom množstve, lebo neexistuje iné uspokojivé riešenie.“

16

Podľa článku 4 prvého odseku tohto výnosu:

„Lepy môžu zostať nanesené len počas prítomnosti poľovníka. Každý chytený vták musí byť ihneď očistený.“

17

Článok 6 uvedeného výnosu uvádza:

„Maximálny počet vtákov, ktoré možno odchytiť počas poľovníckej sezóny, ako aj prípadne technické špecifikácie pre daný departement každoročne stanoví minister zodpovedný za oblasť lovu.“

18

Článok 11 toho istého výnosu stanovuje:

„Akákoľvek iná zver než drozdy trskotavé, čvikotavé, červenkasté a plavé, a drozdy čierne, ktorá bola náhodne chytená, musí byť okamžite očistená a vypustená na slobodu.“

19

Na základe výnosu zo 17. augusta 1989 členka vlády, ministerka pre ekologickú a solidárnu transformáciu jednotlivo stanovila výnosmi z 24. septembra 2018 maximálny počet drozdov a drozdov čiernych, ktoré možno odchytiť použitím lepu ako návnady v poľovníckej sezóne 2018 – 2019, a to 2900 v departemente Alpes‑de-Haute‑Provence, 400 v departemente Alpes‑Maritimes, 11400 v departemente Bouches‑du‑Rhône, 15600 v departemente Vaucluse a 12200 v departemente Var.

20

Združenie One Voice podalo na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) päť žalôb s návrhom na zrušenie výnosov z 24. septembra 2018 a aby bolo ministerke pre ekologickú a solidárnu transformáciu nariadené zrušiť výnos zo 17. augusta 1989. Združenie Ligue pour la protection des oiseaux podalo na ten istý súd päť žalôb, ktorými sa domáhalo zrušenia výnosov z 24. septembra 2018. Vnútroštátny súd konanie o týchto žalobách spojil.

21

Na podporu svojich žalôb žalobcovia vo veci samej v podstate najmä tvrdili, že výnos zo 17. augusta 1989, na základe ktorého boli prijaté výnosy z 24. septembra 2018, je v rozpore s ustanoveniami článku 9 ods. 1 smernice „o vtáctve“, najmä preto, lebo povoľuje použitie tradičného neselektívneho spôsobu lovu, a to použitie lepov bez toho, aby bola okrem iného odôvodnená neexistencia iného uspokojivého riešenia. Ligue pour la protection des oiseaux navyše tvrdí, že výnosy z 24. septembra 2018 sú tiež v rozpore s touto smernicou, keďže povoľujú odchyt vtákov za podmienok, ktoré nie sú prísne kontrolované, a bez toho, aby bolo preukázané, že povolený odchyt je obmedzený na malé množstvá.

22

Vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že v rozsudku z 27. apríla 1988, Komisia/Francúzsko (252/85, EU:C:1988:202), Súdny dvor rozhodol, že ustanovenia vyplývajúce z výnosu z 27. júla 1982, od ktorých sa ustanovenia výnosu zo 17. augusta 1989 podstatne neodlišujú, boli zlučiteľné s požiadavkami smernice 79/409, a najmä, že neboli v rozpore s požiadavkou „rozumného využívania určitých vtákov v malom množstve“ vzhľadom na „presnú povahu“ právneho rámca, ktorý upravovali.

23

Tento súd však poznamenáva, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. júna 2018, Komisia/Malta (C‑557/15, EU:C:2018:477), vyhlásenom po nadobudnutí účinnosti článku 3 ZEÚ a článku 37 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), rozhodol, že vnútroštátna právna úprava povoľujúca iný tradičný spôsob lovu nespĺňa jednu z podmienok vyžadovaných v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“, a to selektívnu povahu metódy odchytu, na to, aby bolo možné odchýliť sa od článku 8 tejto smernice, pričom sa opiera o existenciu „vedľajších úlovkov“ bez spresnenia množstva týchto vedľajších úlovkov.

24

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“ vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členské štáty povolili použitie prostriedkov, zariadení, metód odchytu alebo usmrcovania, ktoré môžu viesť, hoci len minimálne a na prísne vymedzený čas, k vedľajším úlovkom. V prípade zápornej odpovede by bolo potrebné vymedziť, ktoré kritériá týkajúce sa najmä obmedzeného podielu alebo množstva týchto vedľajších úlovkov, alebo v zásade neusmrcujúceho charakteru povoleného spôsobu lovu a povinnosti vypustiť náhodne ulovené jedince na slobodu bez toho, aby došlo k ich vážnemu poškodeniu, možno uplatniť, aby sa kritérium selektívnosti stanovené v týchto ustanoveniach mohlo považovať za splnené.

25

V druhom rade vnútroštátny súd zdôrazňuje, že hoci Súdny dvor v rozsudku z 27. apríla 1988, Komisia/Francúzsko (252/85, EU:C:1988:202), tiež rozhodol, že použitie lepov na odchyt drozdov, čo je spôsob lovu, ktorý sa tradične používa v niektorých francúzskych departementoch, nie je v rozpore s požiadavkami smernice 79/409, prevzatými smernicou „o vtáctve“, v rozsudku z 21. júna 2018, Komisia/Malta (C‑557/15, EU:C:2018:477), konštatoval, že ustanovenia článku 9 tejto smernice ukladajú povinnosť presného a primeraného odôvodnenia neexistencie iného uspokojivého riešenia na to, aby mohol členský štát udeliť výnimku.

26

Keďže výnos zo 17. augusta 1989 uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že metóda lovu s použitím lepov sa v dotknutých departementoch uplatňuje tradičným spôsobom, „neexistuje iné uspokojivé riešenie“, vnútroštátny súd sa teda snaží zistiť, či sa má smernica „o vtáctve“ vykladať v tom zmysle, že cieľ spočívajúci v zachovaní používania spôsobov a prostriedkov lovu vtáctva podľa tradičného používania na rekreačné účely, a za predpokladu, že by boli splnené všetky ostatné požiadavky na udelenie výnimky stanovené jej článkom 9 ods. 1 písm. c), môže sám osebe odôvodňovať neexistenciu iného uspokojivého riešenia v zmysle článku 9 ods. 1 uvedenej smernice, na základe čoho by bolo možné odchýliť sa od zásady zákazu týchto spôsobov a prostriedkov lovu, zakotvenej v článku 8 tejto smernice.

27

Za týchto okolností Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

28

Svojou druhou otázkou, ktorú treba preskúmať na prvom mieste, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“ vykladať v tom zmysle, že tradičná povaha metódy odchytu vtákov sama osebe postačuje na preukázanie toho, že túto metódu nemožno nahradiť iným uspokojivým riešením v zmysle tohto ustanovenia.

29

V prvom rade treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora na to, aby mohli príslušné orgány udeliť výnimky stanovené v článku 9 smernice „o vtáctve“ len spôsobom, ktorý je v súlade s právom Únie, vnútroštátny legislatívny a regulačný rámec musí byť vytvorený tak, aby uplatnenie ustanovení o výnimkách v ňom stanovených zodpovedalo zásade právnej istoty. Vnútroštátna právna úprava uplatniteľná v tejto oblasti musí preto jasne a presne stanovovať kritériá udelenia výnimky a ukladať orgánom povereným ich uplatňovaním povinnosť, aby tieto kritériá zohľadňovali. Pokiaľ ide o režim výnimky, ktorý treba vykladať doslovne a ktorý pri každej jednej výnimke zaťažuje orgán, ktorý o nej rozhoduje, dôkazným bremenom o existencii požadovaných podmienok, sú členské štáty povinné zaručiť, aby sa akýkoľvek zásah, ktorý sa týka chránených druhov, povolil len na základe rozhodnutí obsahujúcich presné a zodpovedajúce odôvodnenie odkazujúce na dôvody, podmienky a požiadavky stanovené v článku 9 ods. 1 a 2 tejto smernice (rozsudok z 21. júna 2018, Komisia/Malta, C‑557/15, EU:C:2018:477, bod 47).

30

Konkrétnejšie, skutočnosti preukazujúce, že podmienky požadované na odchýlenie sa od režimu ochrany smernice „o vtáctve“ sú splnené, musia vychádzať z riadne preukázaných vedeckých poznatkov. Najlepšie relevantné poznatky teda musia byť k dispozícii orgánom v čase, keď udeľujú povolenia [rozsudok z 23. apríla 2020, Komisia/Fínsko (Jarný lov samca kajky morskej), C‑217/19, EU:C:2020:291, bod 70 a citovaná judikatúra].

31

Okrem toho, hoci vnútroštátna právna úprava uplatniteľná v oblasti ochrany voľne žijúceho vtáctva musí v prípade, že chce uplatniť režim výnimky stanovený v článku 9 smernice „o vtáctve“, jasne a presne stanoviť kritériá výnimky a príslušnému orgánu uložiť povinnosť, aby overil, či neexistuje iné uspokojivé riešenie v zmysle tohto článku, pričom odôvodnenie prijaté pri použití tohto režimu výnimky musí preukazovať, že je splnená podmienka týkajúca sa neexistencie iného uspokojivého riešenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2018, Komisia/Malta, C‑557/15, EU:C:2018:477, body 48 a 50).

32

Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že vnútroštátna právna úprava, ktorá používa režim výnimky stanovený v článku 9 smernice „o vtáctve“, spĺňa podmienky týkajúce sa povinnosti odôvodnenia, ktoré vyplývajú z článku 9 ods. 2 tejto smernice, ak obsahuje len údaj, podľa ktorého neexistuje iné uspokojivé riešenie, bez toho, aby bola táto skutočnosť podložená dôkladným odôvodnením založeným na najlepších príslušných vedeckých poznatkoch a uvádzajúcim dôvody, ktoré viedli príslušný orgán k záveru, že všetky podmienky, ktoré umožňujú uplatnenie výnimky v zmysle článku 9 uvedenej smernice, vrátane podmienky týkajúcej sa neexistencie iného uspokojivého riešenia, sú splnené.

33

Ďalej treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že poľovanie na voľne žijúce vtáctvo na rekreačné účely za podmienok stanovených smernicou „o vtáctve“ môže predstavovať „rozumné využívanie“ povolené touto smernicou [rozsudok z 23. apríla 2020, Komisia/Fínsko (Jarný lov samca kajky morskej), C‑217/19, EU:C:2020:291, bod 65 a citovaná judikatúra]. Pod pojem „rozumné využívanie“ môžu tiež patriť tradičné metódy lovu, pretože ako sa uvádza v článku 2 uvedenej smernice, členské štáty musia pri prijímaní opatrení uvedených v tomto článku zohľadniť rekreačné požiadavky.

34

Hoci však ten istý článok 2 smernice „o vtáctve“ vyzýva členské štáty, aby túto smernicu uplatňovali s prihliadnutím na ekologické, vedecké a kultúrne požiadavky, ako aj hospodárske a rekreačné požiadavky, treba konštatovať, že ochrana vtáctva predstavuje hlavný cieľ tejto smernice.

35

V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že zachovanie tradičných činností nepredstavuje samostatnú výnimku z režimu ochrany zavedeného smernicou „o vtáctve“ [pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1987, Komisia/Belgicko, 247/85, EU:C:1987:339, bod 8; z 28. februára 1991, Komisia/Nemecko, C‑57/89, EU:C:1991:89, bod 22, a z 23. apríla 2020, Komisia/Fínsko (Jarný lov samca kajky morskej), C‑217/19, EU:C:2020:291, bod 85].

36

Metódy lovu sú totiž často súčasťou miestnych tradícií alebo využití, takže ak by cieľ spočívajúci v ich zachovaní ako takých predstavoval autonómny dôvod na udelenie výnimky, viedlo by to k povoleniu veľkého počtu praktík v rozpore s požiadavkami článku 9 smernice „o vtáctve“. Takýto prístup by bol v rozpore s doslovným výkladom, ktorý musí prevážiť v prípade tohto ustanovenia.

37

Treba ešte pripomenúť, že ak má príslušný orgán overiť neexistenciu iných uspokojivých riešení, musí porovnať jednotlivé riešenia zodpovedajúce podmienkam režimu výnimky zavedeného článkom 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“, aby určil riešenie, ktoré sa zdá byť najuspokojivejšie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2020, Komisia/Rakúsko (Jarný lov sluky lesnej), C‑161/19, neuverejnený, EU:C:2020:290, body 51 až 57, ako aj citovanú judikatúru].

38

V tejto súvislosti Fédération nationale des Chasseurs (Národná federácia poľovníkov) a francúzska vláda tvrdia, že chov druhov dotknutých vo veci samej nemôže predstavovať uspokojivé riešenie vzhľadom na jeho náklady a platnú právnu úpravu, ktorá zakazuje obchod s týmito druhmi.

39

Ako uviedla aj generálna advokátka v bode 36 svojich návrhov, je potrebné zohľadniť článok 13 ZFEÚ, podľa ktorého Únia a členské štáty musia pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie brať maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat. Z toho vyplýva, že uspokojivú povahu alternatívnych riešení treba posúdiť práve z hľadiska primeraných možností a najlepších dostupných techník (pozri analogicky rozsudok z 9. marca 2010, ERG a i., C‑379/08 a C‑380/08, EU:C:2010:127, point 62).

40

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že chov a rozmnožovanie chránených druhov v zajatí môžu predstavovať iné uspokojivé riešenie, ak sa ukáže, že sú možné (rozsudok z 12. decembra 1996, LRBPO a AVES, C‑10/96, EU:C:1996:504, bod 18 ako aj citovaná judikatúra) a že preprava legálne odchytených alebo držaných vtákov tiež predstavuje rozumné využívanie v zmysle smernice 79/409 (rozsudok z 8. júla 1987, Komisia/Belgicko, 247/85, EU:C:1987:339, bod 48). Takisto okolnosť, že chov a rozmnožovanie v zajatí dotknutých druhov nie sú z dôvodu vnútroštátnej právnej úpravy ešte vo veľkej miere uskutočniteľné, nemôže sama osebe spochybniť relevantnosť týchto iných riešení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 1996, LRBPO a AVES, C‑10/96, EU:C:1996:504, bod 21).

41

Z toho vyplýva, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 30 a 38 svojich návrhov, že zrejme existujú iné možnosti, ktoré by mohli spĺňať požiadavku stanovenú v článku 9 ods. 1 smernice „o vtáctve“.

42

Okrem toho, hoci odchyt vtákov použitím lepov sám osebe patrí do poľovníckej činnosti, predstavuje len etapu, ktorá predchádza iným metódam odchytu, pretože takto odchytené vtáky majú slúžiť ako návnada na prilákanie iných vtákov toho istého druhu, pričom tieto vtáky sú potom zastrelené.

43

Samotná skutočnosť, že pri inej metóde odchytu je potrebná jej úprava, a v dôsledku toho si vyžaduje odchýliť sa od určitých charakteristík tradície, nemôže stačiť na prijatie záveru, že neexistuje „iné uspokojivé riešenie“ v zmysle článku 9 ods. 1 smernice „o vtáctve“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 1996, LRBPO a AVES, C‑10/96, EU:C:1996:504, bod 21).

44

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 9 ods. 1 a 2 smernice „o vtáctve“ sa má vykladať v tom zmysle, že tradičná povaha metódy odchytu vtákov sama osebe nestačí na preukázanie toho, že túto metódu nemožno nahradiť iným uspokojivým riešením v zmysle tohto ustanovenia.

45

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“ vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá odchylne od článku 8 tejto smernice umožňuje použitie metódy odchytu vtákov, ktorá má v malom množstve a v obmedzenom čase za následok vedľajšie úlovky.

46

Treba uviesť, že táto otázka si vyžaduje výklad podmienky uvedenej v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“, podľa ktorej sa odchyt, držba, chov alebo využívanie určitých vtákov musia uskutočňovať selektívnym spôsobom.

47

V tejto súvislosti účastníci konania, ktorí predložili písomné pripomienky, odkázali na rozsudky z 27. apríla 1988, Komisia/Francúzsko (252/85, EU:C:1988:202); z 9. decembra 2004, Komisia/Španielsko (C‑79/03, EU:C:2004:782), alebo z 21. júna 2018, Komisia/Malta (C‑557/15, EU:C:2018:477).

48

V tejto súvislosti treba predovšetkým zdôrazniť, že hoci Súdny dvor v prvom rozsudku dospel k záveru o „veľmi presnej povahe“ platného vnútroštátneho právneho rámca, a najmä o existencii „veľkého počtu obmedzujúcich podmienok“ týkajúcich sa udelenia povolení na odchyt, len konštatoval, že dôkazy predložené Európskou komisiou neumožňujú podložiť tvrdenia tejto inštitúcie, podľa ktorých právna úprava dotknutého členského štátu je v rozpore s požiadavkami smernice 79/409 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 1988, Komisia/Francúzsko, 252/85, EU:C:1988:202, body 29 a 30), pričom osobitne a výslovne nepreskúmal obsah právnej úpravy odchytu z hľadiska kritéria selektívnosti. Tento rozsudok preto nemožno chápať tak, že výslovne potvrdil uvedenú právnu úpravu z hľadiska tohto kritéria.

49

Pokiaľ ide ďalej o druhý rozsudok, vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, ktorá umožňovala osobitnú formu lovu použitím lepov, bola menej prísna, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, takže riešenie prijaté v uvedenom rozsudku nemožno na prejednávanú vec prebrať.

50

Napokon v treťom rozsudku samotný dotknutý členský štát uznal neselektívnu povahu metódy odchytu povolenej jeho právnou úpravou.

51

Po tomto pripomenutí zo znenia článku 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“ vyplýva, že členské štáty sa môžu odchýliť od zákazu, stanoveného v článku 8 tejto smernice, použiť metódy odchytu taxatívne uvedené v prílohe IV písm. a) uvedenej smernice, ak je splnená najmä podmienka, že tieto metódy umožňujú odchyt určitých vtákov „selektívnym spôsobom“.

52

Treba uviesť, že článok 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“ nespresňuje spôsob, ako sa má táto podmienka chápať. Okrem toho, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 53 a 54 svojich návrhov, ani analýza rôznych jazykových verzií tohto ustanovenia neobjasňuje, v akom zmysle sa má pojem „selektívnosť“ chápať.

53

Keďže článok 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“ neobsahuje nijaký odkaz na vnútroštátne právne poriadky, treba konštatovať, že pojem selektívnosť predstavuje autonómny pojem práva Únie, ktorý sa má na jej území vykladať jednotne [pozri analogicky rozsudok z 25. júna 2020, A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele), C‑24/19, EU:C:2020:503, bod 75]. Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že výklad ustanovenia práva Únie vyžaduje zohľadnenie nielen jeho znenia, ale aj kontextu, do ktorého patrí, ako aj cieľov sledovaných aktom, ktorého je súčasťou (rozsudok z 9. októbra 2019, BGL BNP Paribas, C‑548/18, EU:C:2019:848, bod 25).

54

Pokiaľ ide v prvom rade o pojem „selektívnosť“, treba uviesť, že tento pojem vo svojom bežnom zmysle zahŕňa všetko, čo predstavuje výber, teda postup, ktorým sa v rámci daného celku niektoré prvky vyberajú alebo zachovajú s vylúčením ostatných, v závislosti od konkrétnych vlastností.

55

Pokiaľ ide ďalej o kontext, do ktorého patrí článok 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“, treba pripomenúť, že článok 5 písm. a) tejto smernice stanovuje bez toho, aby boli dotknuté jej články 7 a 9, všeobecný zákaz, bez ohľadu na použitú metódu, usmrcovať alebo úmyselne odchytávať druhy vtákov uvedené v článku 1 uvedenej smernice. V tomto rámci článok 8 ods. 1 tej istej smernice stanovuje, že členské štáty zakážu „používanie všetkých prostriedkov, zariadení alebo metód používaných na masový alebo neselektívny odchyt alebo usmrcovanie vtákov alebo metód, ktoré by mohli spôsobiť vymiznutie druhov v danej oblasti, hlavne tých, ktoré sú uvedené v prílohe IV písm. a)“, medzi ktorými sa nachádza používanie lepov.

56

Z týchto ustanovení vyplýva, ako uviedla generálna advokátka v bode 21 svojich návrhov, že smernica „o vtáctve“ v zásade zakazuje použitie metódy odchytu spočívajúcej v použití lepov.

57

Možnosť odchýlky, ktorú poskytuje článok 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“, tak predstavuje náprotivok zákazu neselektívnych metód odchytu stanoveného v článku 8 ods. 1 tejto smernice, a najmä tých, ktoré sú taxatívne uvedené v prílohe IV písm. a) uvedenej smernice.

58

Pokiaľ ide napokon o ciele, ktoré sleduje smernica „o vtáctve“, treba zdôrazniť, ako vyplýva z odôvodnení 3 a 5 tejto smernice, že „ochrana druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov je nevyhnutná na dosiahnutie cieľov [Únie] týkajúcich sa zlepšenia životných podmienok a trvalo udržateľného rozvoja“ a že pokles veľkého počtu týchto druhov predstavuje „vážne ohrozenie zachovania prírodného prostredia predovšetkým tým, že ohrozuje biologickú rovnováhu“.

59

Aby sa zabránilo takémuto ohrozeniu, článok 1 ods. 1 smernice „o vtáctve“ spresňuje, že cieľom tejto smernice, ktorá „sa vzťahuje na ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva“, je „ochrana, starostlivosť a kontrola týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania“.

60

Uvedená smernica okrem toho patrí do rámca stanoveného tak v článku 3 ZEÚ, ako aj v článku 37 Charty, podľa ktorých Únia v podstate pracuje na trvalom rozvoji a zabezpečuje vysokú úroveň ochrany životného prostredia.

61

Z ustanovení článku 9 smernice „o vtáctve“, ktoré odkazujú na prísnu kontrolu výnimky stanovenej v tomto článku a na selektívnu povahu odchytu, ako aj na všeobecnú zásadu proporcionality, navyše vyplýva, že uvedená výnimka, ktorú členský štát zamýšľa použiť, musí byť primeraná potrebám, ktoré ju odôvodňujú [rozsudok z 23. apríla 2020, Komisia/Fínsko (Jarný lov samca kajky morskej), C‑217/19, EU:C:2020:291, bod 67 a citovaná judikatúra].

62

V dôsledku toho pri posudzovaní selektívnosti metódy odchytu v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“ treba zohľadniť nielen spôsoby tejto metódy a množstvo úlovkov, ktoré predstavuje pre necielené vtáky, ale aj jej prípadné dôsledky pre odchytené druhy, pokiaľ ide o spôsobené ujmy, pričom sa musí prihliadať na ochranné ciele sledované touto smernicou.

63

V tejto súvislosti treba rozlišovať podľa toho, či metóda odchytu spôsobuje, alebo nespôsobuje smrť. Hoci v prvom prípade treba prijať skôr doslovné chápanie podmienky selektívnosti, v druhom prípade túto podmienku možno považovať za splnenú v prípade vedľajších úlovkov, avšak za predpokladu, že druhy, ktoré neboli cieľom tejto metódy, sú odchytené v malých množstvách a v obmedzenom čase a možno ich vypustiť na slobodu bez toho, aby im bola spôsobená iná než zanedbateľná ujma.

64

Hoci okolnosť, že metóda odchytu, ktorá v zásade nespôsobuje smrť, má za následok vedľajšie úlovky, sama osebe neumožňuje preukázať neselektívnu povahu tejto metódy, objem týchto vedľajších úlovkov, ako aj rozsah prípadných následkov pre cielené a necielené druhy preukazujú úroveň selektívnosti takejto metódy.

65

Tak zo znenia článku 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“ v spojení s článkom 8 ods. 1 tejto smernice, z cieľov uvedenej smernice, ako aj z rámca, do ktorého táto smernica patrí, tak ako vyplýva z ustanovení článku 3 ZEÚ, článku 37 Charty, článku 191 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ a článku 13 ZFEÚ, ktorý sa týka blaha zvierat, vyplýva, že podmienka selektívnosti stanovená v článku 9 ods. 1 písm. c) tej istej smernice sa má chápať v tom zmysle, že v prípade metódy odchytu, ktorá nespôsobuje smrť a ktorá má za následok vedľajšie úlovky, môže byť táto podmienka splnená, len ak tieto vedľajšie úlovky predstavujú obmedzené množstvo, to znamená, že sa týkajú len veľmi nízkeho počtu náhodne odchytených jedincov v obmedzenom čase a že ich možno vypustiť na slobodu bez toho, aby im bola spôsobená iná než zanedbateľná ujma.

66

V prejednávanej veci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že metóda odchytu, o ktorú ide vo veci samej, „v zásade“ nespôsobuje smrť a vedie len k malému počtu vedľajších úlovkov a vo veľmi obmedzenom čase. Okrem toho článok 11 výnosu zo 17. augusta 1989 stanovuje, že každý vták, ktorý je predmetom náhodného odchytu, „sa očistí a ihneď vypustí na slobodu“.

67

Ako však poznamenali tak žalobkyne vo veci samej, ako aj Komisia, a ako uviedla generálna advokátka v bodoch 51 a 64 svojich návrhov, je veľmi pravdepodobné, s výhradou konštatovaní, ku ktorým dospeje na záver vnútroštátny súd, že odchyteným vtákom je aj napriek očisteniu spôsobená nenapraviteľná ujma, keďže lepy môžu svojou povahou poškodiť perie všetkých odchytených vtákov.

68

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva, že príslušné orgány musia mať v čase, keď udeľujú povolenia, k dispozícii najlepšie vedecké poznatky umožňujúce preukázať, že sú splnené podmienky požadované na odchýlenie sa od režimu ochrany zavedeného smernicou „o vtáctve“.

69

Na druhej strane po udelení výnimiek musia príslušné orgány v súlade s článkom 9 ods. 2 písm. e) tejto smernice vykonať kontroly potrebné na zabezpečenie toho, aby vedľajšie úlovky čo najviac zodpovedali predvídanej úrovni a bez spôsobenia inej než zanedbateľnej ujmy.

70

Z toho vyplýva, že metóda odchytu, ktorá nespôsobuje smrť a ktorá má za následok vedľajšie úlovky, ak tým môžu byť, hoci aj v malom množstve a v obmedzenom čase, necieleným odchyteným druhom spôsobené iné než zanedbateľné ujmy, nespĺňa požiadavku selektívnosti stanovenú v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“.

71

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 9 ods. 1 písm. c) smernice „o vtáctve“ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá odchylne od článku 8 tejto smernice povoľuje metódu odchytu, ktorá vedie k vedľajším úlovkom, ak tým môžu byť, hoci aj v malom množstve a v obmedzenom čase, necieleným odchyteným druhom spôsobené iné než zanedbateľné ujmy.

72

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: