1

Svojou žalobou Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Maďarsko si tým, že prijalo § 3 ods. 2 písm. u) mezőgazdasági és élelmiszeripari termékek vonatkozásában a beszállítókkal szemben alkalmazott tisztességtelen forgalmazói magatartás tilalmáról szóló 2009. évi XCV. törvény (zákon č. XCV z roku 2009, ktorým sa zakazujú nekalé obchodné praktiky voči dodávateľom, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky a potraviny, ďalej len „zákon č. XCV z roku 2009“), a tým, že tak obmedzilo spôsoby určovania predajných cien poľnohospodárskych výrobkov a potravín, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 34 ZFEÚ, ako aj z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671).

2

Odôvodnenie 172 nariadenia č. 1308/2013 znie:

„Vzhľadom na osobitosti poľnohospodárskeho sektora a jeho závislosti na riadnom fungovaní celého potravinového dodávateľského reťazca vrátane účinného uplatňovania pravidiel týkajúcich sa hospodárskej súťaže vo všetkých súvisiacich sektoroch v celom potravinovom reťazci, ktorý môže byť veľmi koncentrovaný, by sa mala osobitná pozornosť venovať uplatňovaniu pravidiel týkajúcich sa hospodárskej súťaže stanovených v článku 42 [ZFEÚ]…“

3

Článok 83 ods. 5 tohto nariadenia stanovuje:

„Členské štáty môžu prijímať alebo zachovávať doplňujúce vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa výrobkov, na ktoré sa vzťahuje obchodná norma Únie, len ak sú tieto ustanovenia v súlade s právnymi predpismi Únie, najmä pokiaľ ide o zásadu voľného pohybu tovaru, a podliehajú smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES [z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337)].“

4

§ 1 zákon č. XCV z roku 2009 spresňuje, že cieľom uvedeného zákona je zabezpečiť lojálne obchodné správanie medzi subjektmi obchodujúcimi s poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami a ich dodávateľmi.

5

§ 2 ods. 1 tohto zákona sa týka, na jednej strane, podnikov vyrábajúcich, spracúvajúcich alebo predávajúcich bez spracovania poľnohospodárske výrobky a potraviny, a na druhej strane, podnikov predávajúcich tieto výrobky konečným spotrebiteľom. Táto druhá kategória zahŕňa všetkých maloobchodných predajcov bez ohľadu na ich veľkosť, a preto sa vzťahuje na hypermarkety aj na malé obchody predávajúce poľnohospodárske výrobky a potraviny.

6

§ 3 ods. 2 písm. u) uvedeného zákona stanovuje:

„Za nekalé obchodné praktiky sa považuje:

…

7

Dňa 12. januára 2015 Komisia zaslala maďarským orgánom list s cieľom získať informácie o § 3 ods. 2 písm. u) zákona č. XCV z roku 2009 (ďalej len „predmetné opatrenie“). Maďarsko na tento list odpovedalo 23. marca 2015.

8

Keďže sa Komisia domnievala, že potrebuje doplňujúce informácie, zaslala Maďarsku 7. júla 2015 žiadosť o informácie, na ktorú tento členský štát odpovedal 22. júla 2015.

9

Dňa 16. februára 2017 Komisia zaslala Maďarsku výzvu, v ktorej vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti niektorých ustanovení zákona č. XCV z roku 2009 s nariadením č. 1308/2013 a článkom 34 ZFEÚ.

10

Dňa 7. júna 2017 Maďarsko odpovedalo na túto výzvu, pričom spochybnilo vytýkané nesplnenie povinnosti.

11

Dňa 9. marca 2018 Komisia vydala odôvodnené stanovisko, v ktorom zotrvala na svojom stanovisku, ktoré uviedla vo svojej výzve. Vyzvala tento členský štát, aby v lehote dvoch mesiacov od prijatia tohto stanoviska prijal opatrenia potrebné na to, aby mu vyhovel. Maďarsko na uvedené stanovisko odpovedalo 11. mája 2018, pričom zopakovalo svoje stanovisko, podľa ktorého je jeho právna úprava v súlade s právom Únie.

12

Keďže Komisia nebola s touto odpoveďou spokojná, podala túto žalobu o nesplnenie povinnosti.

13

Na podporu svojej žaloby Komisia tvrdí, že predmetné opatrenie je nezlučiteľné s nariadením č. 1308/2013 a s článkom 34 ZFEÚ. V prvom rade treba preskúmať výhradu založenú na porušení tohto nariadenia a v druhom rade výhradu založenú na porušení článku 34 ZFEÚ.

14

Komisia pripomína, že predmetné opatrenie v podstate stanovuje, že maloobchodné ceny poľnohospodárskych výrobkov a potravín pochádzajúcich z danej krajiny musia zahŕňať rovnakú ziskovú maržu, aká sa vzťahuje na rovnaké výrobky pochádzajúce z iných krajín, takže zakazuje stanovenie rozdielnych marží pre rovnaké výrobky pochádzajúce z rôznych krajín, pričom pojem „rovnaké výrobky“ je definovaný odkazom na zloženie a organoleptické vlastnosti výrobku (ďalej len „rovnaké výrobky“).

15

Komisia uvádza, že hoci členské štáty v zásade majú právomoc prijať určité opatrenia, ktoré nie sú stanovené v nariadení č. 1308/2013, nič to nemení na tom, že takéto opatrenia nesmú byť takej povahy, že by sa od tohto nariadenia odchyľovali alebo predstavovali jeho porušenie, resp. boli by prekážkou jeho riadneho fungovania.

16

V tejto súvislosti Komisia pripomína, že na jednej strane v prípade neexistencie mechanizmu určovania cien je slobodné určovanie predajných cien na základe voľnej hospodárskej súťaže zložkou nariadenia č. 1308/2013 a je vyjadrením zásady voľného pohybu tovaru v podmienkach účinnej hospodárskej súťaže. Na druhej strane tvrdí, že každá spoločná organizácia trhu (ďalej len „SOT“) je založená na zásade otvoreného trhu, ku ktorému má každý výrobca voľný prístup za podmienok účinnej hospodárskej súťaže.

17

V prejednávanej veci sa Komisia domnieva, že na jednej strane predmetné opatrenie ohrozuje vykonávanie nariadenia č. 1308/2013, keďže odporuje zásade voľného určovania predajných cien poľnohospodárskych výrobkov na základe spravodlivej hospodárskej súťaže, a na druhej strane, že zisková marža je neoddeliteľnou súčasťou určenia maloobchodnej ceny. V tejto súvislosti tvrdí, že ustanovenie, ktoré tak ako v prejednávanej veci zakazuje stanovenie rozdielnych ziskových marží pri maloobchodnom predaji rovnakých výrobkov, bráni dovážanému tovaru vstúpiť na daný vnútroštátny trh prostredníctvom atraktívnych maloobchodných cien.

18

Hoci Komisia pripúšťa, že cieľ spočívajúci v zákaze nekalých obchodných praktík môže predstavovať cieľ všeobecného záujmu, na ktorý sa nevzťahujú pravidlá SOT, pripomína, že obmedzujúce opatrenia prijaté na dosiahnutie tohto cieľa musia byť primerané.

19

V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že predmetné opatrenie nie je vhodné na zabezpečenie realizácie cieľa, ktorý sa má dosiahnuť, ani primerané uvedenému cieľu, ktorý spočíva v zabezpečení dodržiavania lojálneho obchodného správania a v zlepšení postavenia výrobcov v potravinovom dodávateľskom reťazci.

20

V tejto súvislosti Komisia na jednej strane tvrdí, že prax spočívajúca v stanovení rozdielnych marží nepredstavuje podľa nej nekalú obchodnú praktiku. Na druhej strane sa domnieva, že predmetné opatrenie značne zasahuje do slobody maloobchodníkov v oblasti stanovovania marží, zatiaľ čo výkon tejto slobody nemožno považovať za rovnocenný predaju za nižšiu než kúpnu cenu, keďže tento posledný uvedený postup možno obmedziť bez toho, aby bolo porušené právo Únie.

21

Okrem toho dotknuté opatrenie nie je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa, keďže stanovenie ziskových marží maloobchodného predaja nijako nezaručuje, že dodávatelia z toho získajú výhodu.

22

Podľa Komisie uvedené opatrenie ide v každom prípade nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, a v praxi má diskriminačný účinok, keďže má väčší negatívny účinok na dovážaný tovar.

23

Maďarsko tvrdí, že cieľom predmetného opatrenia je zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre vnútroštátne poľnohospodárske výrobky a potraviny a pre výrobky pochádzajúce z iných členských štátov. Pripomína, že smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v rámci poľnohospodárskeho a potravinárskeho dodávateľského reťazca (Ú. v. EÚ L 111, 2019, s. 59) výslovne umožňuje členským štátom ponechať v platnosti opatrenia týkajúce sa obchodných praktík, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, a to za predpokladu, že sú zlučiteľné s pravidlami fungovania vnútorného trhu. Tento členský štát sa tak domnieva, že uvedené opatrenie, ktoré s cieľom umožniť konkurencieschopnosť dotknutých výrobkov na vnútroštátnom trhu na základe ich nákladovej efektívnosti zakazuje maloobchodníkom, aby diskriminačným spôsobom stanovili predajnú cenu na základe krajiny pôvodu výrobkov, je v súlade s nariadením č. 1308/2013.

24

Maďarsko uvádza, že zákon č. XCV z roku 2009 bol prijatý v kontexte, ktorý sa vyznačoval hospodárskou závislosťou a zraniteľnosťou dodávateľov vo vzťahu k väčším maloobchodným predajniam, čo sa prejavilo nerovnováhou vo vyjednávacej pozícii a viedlo k nekalým obchodným praktikám. Tento členský štát tvrdí, že pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona mohli maloobchodníci diktovať dodávateľom podmienky uvádzania ich výrobkov na trh a že v praxi od nich požadovali, aby zaplatili dodatočné náklady alebo splnili požiadavky ad hoc, ktoré im ukladali, čím sa dopúšťali zneužívajúceho správania. Cieľ sledovaný uvedeným zákonom spočíva podľa Maďarska v ochrane dodávateľov pred maloobchodníkmi, ktorí tým, že zneužívajú svoju väčšiu vyjednávaciu pozíciu, vykonávajú praktiky, ktoré narúšajú spravodlivú hospodársku súťaž na dotknutom trhu, ktoré však nie je možné sankcionovať právom hospodárskej súťaže.

25

Maďarsko tvrdí, že pojem „rovnaký výrobok“ zahŕňa základné potraviny, ktoré sú homogénne, a nemožno ich od seba odlíšiť zložením a chuťou. Predmetné opatrenie sa týka iba výrobkov, ktoré sú z hľadiska všetkých ich vlastností rovnaké, takže sa vo všeobecnosti týka základných potravinárskych výrobkov nižšej cenovej kategórie, ktoré sú menej spracovanými výrobkami, ale netýka sa tzv. „značkových“ výrobkov. Maďarsko tvrdí, že vzhľadom na to, že tieto výrobky sú rovnaké, majú preferencie spotrebiteľov menší význam a rozdiel v cene výrobkov môže byť pri výbere spotrebiteľov rozhodujúci. Vzhľadom na to, že pokiaľ ide o uvedené výrobky, hospodárska súťaž je založená na ich cenách, sa tento členský štát domnieva, že predmetné opatrenie umožňuje zabezpečiť, aby bola táto hospodárska súťaž spravodlivá.

26

Maďarsko sa okrem toho domnieva, že uvedené opatrenie bráni tomu, aby hospodárska súťaž na trhu dodávateľov poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov bola ovplyvnená kritériami, ktoré sú typické pre maloobchodníka, vrátane subjektívnej sympatie, ktorú môže mať pre dodávateľa alebo pre výrobky, ktoré predáva.

27

Tento členský štát však zdôrazňuje, že dodávateľ a maloobchodník majú naďalej úplnú voľnosť pri určovaní nákupnej ceny výrobkov, keďže dotknuté opatrenie bráni narušeniu hospodárskej súťaže tým, že zakazuje, aby cena zaplatená spotrebiteľom výrobku, ktorý maloobchodník kúpil za nižšiu cenu, než je cena rovnakého výrobku, bola umelo vysoká z dôvodu uplatnenia vyššej ziskovej prirážky týmto maloobchodníkom.

28

Okrem toho tento členský štát zdôrazňuje, že predmetné opatrenie neobmedzuje predaj dotknutých výrobkov za osobitnú propagačnú cenu.

29

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť uvedeného opatrenia s nariadením č. 1308/2013, Maďarsko uvádza, že Komisia neidentifikuje konkrétne stanovenie uvedeného nariadenia, ktoré bolo porušené.

30

Maďarsko tvrdí, že predmetné opatrenie plne zachováva slobodu určovania cien pri nákupe poľnohospodárskych výrobkov a potravín maloobchodníkmi, takže neporušuje ustálenú judikatúru, podľa ktorej vnútroštátne opatrenia, ktoré zasahujú do konkurenčných vzťahov tým, že bránia tomu, aby časť výrobcov alebo dovozcov získala výhodu z nižších obstarávacích nákladov s cieľom ponúknuť atraktívnejšie maloobchodné ceny, sú v rozpore s právom Únie. Tento členský štát dodáva, že zásada, z ktorej vychádza nariadenie č. 1308/2013, sa netýka určenia cien, ale záruky voľného pohybu tovaru, takže predmetné opatrenie, ktoré má zabezpečiť účinnosť hospodárskej súťaže, neporušuje toto nariadenie.

31

V tejto súvislosti Maďarsko uvádza, že hoci predmetné opatrenie formálne intervenuje na konci distribučného reťazca v štádiu vzťahu medzi maloobchodníkom a spotrebiteľom, jeho účinky sa prejavujú v štádiu vzťahu medzi dodávateľom a maloobchodníkom, takže vychádza z rovnakej myšlienky ako smernica 2019/633. Tento členský štát tvrdí, že toto opatrenie je vhodné na dosiahnutie uvedeného cieľa, keďže chráni výrobcov tým, že bráni tomu, aby konkurencieschopnosť ich výrobkov voči spotrebiteľom mohla byť neutralizovaná diskriminačnou metódou tarifikácie zo strany maloobchodníka.

32

Maďarsko dodáva, že uvedené opatrenie neeliminuje slobodu výberu maloobchodníkov, keďže títo si zachovali možnosť uplatniť pri uvádzaní výrobku na trh zníženie cien a používať marketingové nástroje založené na prechodnom znížení ceny, pod podmienkou, že cenové marže uplatňované na výrobky sa vyrovnajú v lehote šiestich mesiacov.

33

Maďarsko sa napokon domnieva, že Komisii sa nepodarilo preukázať na jednej strane, že predmetné opatrenie odlišuje uvádzanie výrobkov dovážaných z iných členských štátov na trh od uvádzania domácich výrobkov na trh, a na druhej strane, že v prípade základných výrobkov zohráva pri výbere spotrebiteľov rozhodujúcu úlohu cena výrobku. V tejto súvislosti sa tento členský štát domnieva, že argumentácia Komisie, podľa ktorej je uvedené opatrenie nepriamo diskriminačné, keďže znevýhodňuje dovážané výrobky, sa zakladá na odôvodnení, podľa ktorého spotrebitelia vo všeobecnosti uprednostňujú domáce výrobky, na ktoré sú už zvyknutí, avšak bez toho, aby preukázal, v čom sa toto odôvodnenie môže uplatniť na výrobky, ktoré sú rovnaké, pokiaľ ide o ich zloženie a organoleptické vlastnosti.

34

Na úvod treba konštatovať, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. d) ZFEÚ patrí do spoločnej právomoci Európskej únie a členských štátov, členské štáty disponujú legislatívnou právomocou, ktorá im, ako to vyplýva z článku 2 ods. 2 ZFEÚ, umožňuje vykonávať svoju právomoc v rozsahu, v akom Únia nevykonala svoju právomoc (rozsudok z 13. novembra 2019, Lietuvos Respublikos Seimo narių grupė, C‑2/18, EU:C:2019:962, bod 28 a citovaná judikatúra).

35

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora ak existuje nariadenie o SPT v danom odvetví, členské štáty sú povinné zdržať sa prijatia akýchkoľvek opatrení, ktoré z neho môžu stanoviť výnimky alebo ho narušiť. Predpisy sú v rozpore so SOT aj vtedy, ak bránia jej riadnemu fungovaniu, aj keď príslušná oblasť nebola touto SOT taxatívne upravená (rozsudok z 13. novembra 2019, Lietuvos Respublikos Seimo narių grupė, C‑2/18, EU:C:2019:962, bod 29 a citovaná judikatúra).

36

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že hoci sa Komisia neodvoláva na porušenie konkrétneho ustanovenia nariadenia č. 1308/2013, ale na porušenie celého tohto nariadenia, nič to nemení na tom, že pri neexistencii mechanizmu určovania cien je voľné určovanie predajných cien na základe voľnej hospodárskej súťaže zložkou tohto nariadenia a je vyjadrením zásady voľného pohybu tovaru za podmienok účinnej hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2019, Lietuvos Respublikos Seimo narių grupė, C‑2/18, EU:C:2019:962, bod 37 a citovanú judikatúru).

37

Zavedenie SOT však nebráni členským štátom v uplatňovaní vnútroštátnych pravidiel, ktoré sledujú iný cieľ všeobecného záujmu, než sú ciele, na ktoré sa vzťahuje táto SOT, aj keď tieto pravidlá môžu mať vplyv na fungovanie spoločného trhu v dotknutom odvetví za predpokladu, že tieto pravidlá sú vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a nejdú nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2019, Lietuvos Respublikos Seimo narių grupė, C‑2/18, EU:C:2019:962, body 30 a 56, ako aj citovanú judikatúru).

38

V prejednávanej veci predmetné opatrenie zakazuje, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky a potraviny patriace do jeho pôsobnosti v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. XCV z roku 2009, akékoľvek diskriminačné určovanie ceny na základe krajiny pôvodu výrobkov, za ktorú sa rovnaké výrobky predávajú konečnému spotrebiteľovi.

39

Predmetné opatrenie, keďže zakazuje uplatňovanie rozdielnych ziskových marží pri maloobchodnom predaji rovnakých výrobkov pochádzajúcich z rôznych členských štátov, má vplyv na tvorbu cien poľnohospodárskych výrobkov a potravín predávaných maloobchodníkmi spotrebiteľom, takže obmedzuje slobodu určovania maloobchodných cien týchto výrobkov.

40

Ako totiž v podstate tvrdí Komisia, toto opatrenie zasahuje do slobody maloobchodníkov stanoviť ich ziskové marže tým, že im bráni predávať rovnaké výrobky, ktoré však pochádzajú z rôznych krajín, s vyššou alebo nižšou ziskovou maržou, a tak môcť buď dosiahnuť zisk z nižších nákupných cien určitých poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktoré sú rovnaké ako iné výrobky, alebo kompenzovať nevýhodu v hospodárskej súťaži vyplývajúcu z vyšších nákupných cien pri takýchto výrobkoch uplatnením nižších ziskových marží.

41

Toto konštatovanie nemožno spochybniť tvrdením Maďarska, podľa ktorého predmetné opatrenie nezakazuje propagačné predaje. Ako totiž v podstate uviedla Komisia, toto opatrenie pripravuje maloobchodníkov o metódu propagácie výrobkov, ktoré majú v úmysle ponúkať, medzi ktoré patria najmä na trh novo uvádzané výrobky. Ako uviedol generálny advokát v bode 83 svojich návrhov, pre maloobchodníka sa za určitých okolností môže ukázať nevyhnutné uplatniť cenovú stratégiu s cieľom stimulovať dlhodobý predaj nového výrobku, ktorý vstupuje na trh.

42

Treba preto konštatovať, že predmetné opatrenie je v rozpore so zásadou voľného určovania predajných cien na základe voľnej hospodárskej súťaže, ktorá, ako vyplýva z bodu 36 tohto rozsudku, je zložkou nariadenia č. 1308/2013, a teda môže predstavovať porušenie tohto nariadenia.

43

V prejednávanej veci Maďarsko tvrdí, že uvedené opatrenie je odôvodnené bojom proti nekalým obchodným praktikám, keďže bráni tomu, aby maloobchodníci tým, že voľne stanovia svoje ziskové marže, uprednostnili niektoré výrobky, a tým zasiahli do hospodárskej súťaže medzi výrobcami. Tento členský štát sa domnieva, že toto konanie sa považuje za nekalú obchodnú praktiku poškodzujúcu záujmy výrobcov poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktorí musia byť schopní ponúkať svoje výrobky za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže, z čoho vyplýva, že túto súťaž maloobchodníci nesmú skresľovať.

44

Maďarsko však nepreukázalo, že okolnosť, ktorá je v súlade s právom Únie, že maloobchodník uplatňuje rozdielne ziskové marže na rovnaké výrobky pochádzajúce od rôznych dodávateľov so sídlom v rôznych členských štátoch, predstavuje nekalú obchodnú praktiku.

45

Rozhodnutie maloobchodníka meniť ziskovú maržu uplatňovanú na rovnaké poľnohospodárske výrobky a potraviny sa totiž môže riadiť rôznymi obchodnými dôvodmi, ako sú napríklad podpora nových výrobkov, pokiaľ ide o ich pôvod, alebo prilákanie nových zákazníkov nižšími maloobchodnými cenami.

46

Odôvodnenie predmetného opatrenia, ktoré uviedlo Maďarsko, preto nemožno prijať.

47

V prvom rade, pokiaľ ide o preskúmanie proporcionality predmetného opatrenia, treba ju skúmať tak, že sa osobitne zohľadnia ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj riadne fungovanie SOT, čo vyžaduje zvažovanie týchto cieľov a cieľa sledovaného uvedenou právnou úpravou, t. j. boja proti nekalým obchodným praktikám (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2019, Lietuvos Respublikos Seimo narių grupė, C‑2/18, EU:C:2019:962, bod 57 a citovanú judikatúru).

48

Ďalej, pokiaľ ide o otázku, či je predmetné opatrenie vhodné na zabezpečenie dosiahnutia cieľa, ktorý sleduje, treba uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je vnútroštátna právna úprava spôsobilá zaručiť naplnenie sledovaného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedá úsiliu dosiahnuť tento cieľ koherentne a systematicky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2019, Komisia/Nemecko, C‑377/17, EU:C:2019:562, bod 89 a citovanú judikatúru).

49

V prejednávanej veci treba konštatovať, ako správne uviedla Komisia, že toto opatrenie, ktoré intervenuje v poslednom štádiu poľnohospodárskeho a potravinárskeho dodávateľského reťazca, teda v štádiu predaja spotrebiteľom, neposilňuje vyjednávaciu silu výrobcov alebo dodávateľov, ktorých maďarský zákonodarca vníma ako najslabšie strany pri predaji ich výrobkov maloobchodníkom.

50

Uvedené opatrenie tak nezakazuje výrobcom poľnohospodárskych výrobkov a potravín konkurovať prostredníctvom cien používaním iných praktík, než sú praktiky zakázané predmetným opatrením, ktoré môžu predstavovať nekalé obchodné praktiky, akými sú najmä stanovenie predajnej ceny týchto výrobkov maloobchodníkom za ich režijnú cenu alebo za ich marginálne výrobné náklady, nezávisle od účinnosti výrobných metód, čoho propagáciu však sledoval maďarský zákonodarca.

51

Okrem toho, keďže predmetné opatrenie vyžaduje len to, aby sa rovnaká zisková marža uplatňovala na rovnaké výrobky, ktoré pochádzajú z rôznych krajín, nebráni maloobchodníkom uplatňovať odlišné ziskové marže na rovnaké výrobky pochádzajúce z tej istej krajiny, čím narúša samotnú koherenciu tohto opatrenia, pretože v tomto prípade nie je možné dosiahnuť cieľ uvedeného opatrenia.

52

Za týchto podmienok nemožno pripustiť, že predmetné opatrenie je spôsobilé dosiahnuť cieľ boja proti nekalým obchodným praktikám koherentným a systematickým spôsobom.

53

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Maďarsko si tým, že prijalo predmetné opatrenie, a tým, že tak obmedzilo spôsoby určovania predajných cien poľnohospodárskych výrobkov a potravín, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z nariadenia č. 1308/2013.

54

Vzhľadom na uvedené nie je potrebné preskúmať predmetné opatrenie z hľadiska článku 34 ZFEÚ.

55

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla, aby Súdny dvor uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania a Maďarsko nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť mu povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: