1

Spoločnosť Shanxi Taigang Stainless Steel Co. vo svojom odvolaní navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 23. apríla 2018, Shanxi Taigang Stainless Steel/Komisia (T‑675/15, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2018:209), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o čiastočné zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1429 z 26. augusta 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane (Ú. v. EÚ L 224, 2015, s. 10, ďalej len „sporné nariadenie“).

2

Článok 2 s názvom „Vymedzenie dumpingu“ nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“) v odsekoch 7 a 10 stanovoval:

„7.   

…

10.   Medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou sa vykonáva spravodlivé porovnanie. Toto porovnanie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k predaju uskutočnenému, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Tam, kde normálna hodnota a vývozná cena nie sú stanovené na takomto porovnateľnom základe, prihliadne sa vo forme úprav v každom prípade, podľa podstaty veci, na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a cenové porovnanie. …“

3

Odvolateľka je spoločnosť so sídlom v Číne, ktorá pôsobí predovšetkým na trhu týkajúcom sa výroby a distribúcie oceľových výrobkov, najmä plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena.

4

V nadväznosti na sťažnosť, ktorú podala 13. mája 2014 Eurofer, Association européenne de l’acier, ASBL (ďalej len „Eurofer“), Európska komisia uverejnila 26. júna 2014 oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane (Ú. v. EÚ C 196, 2014, s. 9).

5

Prešetrovanie dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Európskej únie sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2013. Skúmanie trendov, ktoré sú relevantné pre posúdenie tejto ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013.

6

Na účely určenia dumpingu a existencie ujmy stanovilo oznámenie o začatí konania výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v Číne a na Taiwane, ako aj výrobcov v Únii. Odvolateľka bola vybratá do vzorky pozostávajúcej zo štyroch vyvážajúcich výrobcov v Číne, vytvorenej v rámci prešetrovania.

7

V oznámení o začatí konania Komisia informovala dotknuté strany, že má v úmysle považovať Spojené štáty za vhodnú tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia (ďalej len „analogická krajina“). Komisia vyzvala dotknuté strany, aby v tejto súvislosti predložili svoje pripomienky, a uviedla, že podľa informácií, ktoré má k dispozícii, boli ostatnými krajinami s trhovým hospodárstvom, ktoré sa mohli zvážiť pri výbere analogickej krajiny, Indická republika, Juhoafrická republika, Kórejská republika a Taiwan.

8

Odvolateľka nepredložila žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Dňa 6. júla 2014 predložila svoje pripomienky k výberu analogickej krajiny, pričom sa domnievala, že Spojené štáty neboli vhodným výberom, a navrhla stanoviť Taiwan. Dňa 13. februára 2015 bola na svoju žiadosť vypočutá Komisiou.

9

Dňa 24. marca 2015 táto inštitúcia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/501, ktorým sa ukladá dočasné antidampingové clo na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane (Ú. v. EÚ L 79, 2015, s. 23). Toto nariadenie uložilo dočasné antidampingové clo vo výške 24,3 % na vývoz týchto výrobkov uskutočnený odvolateľkou do Únie počas obdobia šiestich mesiacov od 26. marca 2015.

10

Komisia po výmene korešpondencie s odvolateľkou, v rámci ktorej zopakovala svoje námietky týkajúce sa výberu Spojených štátov, a nie Taiwanu, ako analogickej krajiny, prijala 26. augusta 2015 sporné nariadenie, ktoré zmenilo vykonávacie nariadenie 2015/501 a uložilo antidumpingové clo vo výške 24,4 % na dovoz uvedených výrobkov vyrobených odvolateľkou do Únie.

11

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. novembra 2015 podala odvolateľka žalobu o čiastočné zrušenie sporného nariadenia.

12

Uznesením z 19. júla 2016 povolil predseda prvej komory Všeobecného súdu spoločnosti Eurofer vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi konania na podporu návrhov Komisie.

13

Odvolateľka na podporu svojej žaloby uviedla tri žalobné dôvody. Vo svojom prvom žalobnom dôvode, ktorý pozostával z dvoch častí a bol založený na porušení článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, odvolateľka v prvom rade tvrdila, že Komisia porušila toto ustanovenie tým, že vybrala Spojené štáty ako analogickú krajinu, a nie Taiwan, a subsidiárne, že Komisia pri stanovení normálnej hodnoty podľa uvedeného ustanovenia nevykonala potrebné úpravy z hľadiska rozdielov vo výrobnom procese a v prístupe k surovinám. Vo svojom druhom žalobnom dôvode odvolateľka tvrdila, že Komisia porušila článok 2 ods. 10 tohto nariadenia tým, že zamietla vykonať potrebné úpravy z hľadiska nákladov na vnútornú dopravu jedného z vyvážajúcich výrobcov v Spojených štátoch. Vo svojom treťom žalobnom dôvode, ktorý pozostával z dvoch častí, odvolateľka tvrdila, že Komisia porušila článok 3 ods. 2, 6 a 7 uvedeného nariadenia, pokiaľ ide jednak o posúdenie príčinnej súvislosti medzi dovozmi s pôvodom v Číne a na Taiwane a ich vplyvom na výrobné odvetvie Únie a jednak tým, že pripísala ujmu spôsobenej tomuto výrobnému odvetviu týmto dovozom.

14

Všeobecný súd zamietol v napadnutom rozsudku všetky žalobné dôvody a v dôsledku toho zamietol žalobu v celom rozsahu.

15

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor v prvom rade:

16

Subsidiárne odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

17

Komisia a Eurofer navrhujú, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

18

Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody založené na nesprávnom výklade článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

19

Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 34 až 37 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil článok 2 ods. 7 písm. a) druhý pododsek druhú vetu základného nariadenia, pokiaľ ide o výber analogickej krajiny.

20

Na podporu tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že zo znenia tohto ustanovenia, ktoré stanovuje, že „ak je to vhodné, použije sa tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého zisťovania“, vyplýva, že Komisia má povinnosť vybrať ako analogickú krajinu takú krajinu, ktorá je predmetom toho istého antidumpingového prešetrovania, pokiaľ takáto krajina existuje, pričom jedinou výnimkou zavedenou výrazom „ak je to vhodné“ je výnimka, ak táto krajina nie je vhodná. V tomto poslednom uvedenom prípade musí Komisia konštatovať, že uvedená krajina nie je vhodná, a uviesť príslušné dôvody. Z uvedeného ustanovenia naopak nevyplýva, že na to, aby sa krajina, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania, mohla použiť ako analogická krajina, musí byť nevyhnutne „najvhodnejšou“ krajinou, ak sú možné iné riešenia.

21

Všeobecný súd však použil takýto výklad, keď v bode 37 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia správne vykonala komparatívnu analýzu medzi Spojenými štátmi a Taiwanom, aby z nich určila najvhodnejšiu krajinu, keďže Taiwan bol predmetom toho istého prešetrovania ako Čínska ľudová republika, na rozdiel od Spojených štátov.

22

Tým, že sa Všeobecný súd v podstate domnieval, že ak sú možné iné riešenia, použije tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania, ak predstavuje najvhodnejšiu krajinu, zaviedol do článku 2 ods. 7 písm. a) druhého pododseku druhej vety základného nariadenia na jednej strane dodatočnú podmienku, ktorá nie je v znení tohto ustanovenia uvedená, čo nie je právne prípustné, ako to vyplýva zo správy odvolacieho orgánu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) zo 6. októbra 2016 vo veci „Európska únia – Antidumpingové opatrenia týkajúce sa bionafty z Argentíny“ (WT/DS473/AB/R, bod 6.30). Výklad poskytnutý Všeobecným súdom na druhej strane zbavuje uvedené ustanovenie svojho významu, čím sa stáva právna povinnosť, ktorá je ňom stanovená, spočívajúca v použití, ak je to vhodné, krajiny, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania, bezpredmetnou. Povinnosť použiť najvhodnejšiu analogickú krajinu už totiž vyplýva z prvej vety druhého pododseku článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, takže sa nemožno domnievať, že druhá veta tohto istého pododseku sa obmedzuje na zopakovanie tej istej povinnosti.

23

Odvolateľka navyše tvrdí, že rozsudky z 22. októbra 1991, Nölle (C‑16/90, EU:C:1991:402); z 22. marca 2012, GLS (C‑338/10, EU:C:2012:158, bod 29), a z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland (C‑687/13, EU:C:2015:573), ktoré sú citované v bodoch 30 až 33 napadnutého rozsudku, sa týkali situácií, v ktorých neexistovala žiadna krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania. Tieto rozsudky sú tak relevantné len na účely výkladu prvej vety druhého pododseku článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, ktorá upravuje výber analogickej krajiny v prípade neexistencie krajiny s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania, a nie na účely výkladu druhej vety tohto pododseku.

24

Odvolateľka napokon v podstate tvrdí, že na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd uviedol v bode 37 napadnutého rozsudku, dodržanie povinnosti vybrať krajinu, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania, ako analogickú krajinu, nevedie k tomu, že bude porušená povinnosť prislúchajúca inštitúciám Únie, aby sa snažili nájsť analogickú krajinu, v ktorej sa cena podobného výrobku vytvára za okolností, ktoré sú čo najviac porovnateľné okolnostiam v krajine vývozu. V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) druhého pododseku druhej vety základného nariadenia, a konkrétne s použitím výrazu „ak je to vhodné“, sa totiž tretia krajina, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania, nemôže použiť ako analogická krajina, ak nie je vhodná, čo by tak bolo, ak by sa v nej ceny nevytvárali za okolností, ktoré sú čo najviac porovnateľné s okolnosťami v krajine vývozu.

25

Pokiaľ ide o dôsledky nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, odvolateľka v podstate tvrdí, že skutkové okolnosti sú dostatočne jasné na to, aby Súdny mohol vydať konečné rozhodnutie vo veci. Nemožno totiž spochybňovať, že v prejednávanej veci existovala krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá bola predmetom toho istého prešetrovania, konkrétne Taiwan. Komisia pritom nikdy netvrdila, že táto krajina nebola vhodná. Komisia len tvrdila, že Spojené štáty predstavovali vhodnejšiu voľbu. Komisia mala preto právnu povinnosť použiť Taiwan ako analogickú krajinu a nesplnenie tejto povinnosti malo viesť k zrušeniu sporného nariadenia.

26

Komisia sa domnieva, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný a v každom prípade ako neúčinný. Eurofer, ktorá spochybňuje prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom zodpovedá výhrade, ktorá nebola uvedená v žalobe na prvom stupni a bola uplatnená na Všeobecnom súde len vo fáze repliky, sa taktiež domnieva, že uvedený odvolací dôvod musí byť v každom prípade zamietnutý ako neúčinný a nedôvodný.

27

Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti prvého odvolacieho dôvodu, je potrebné ho v každom prípade zamietnuť ako nedôvodný.

28

Na tento účel je potrebné pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 7 písm. a) prvého pododseku základného nariadenia sa normálna hodnota v prípade dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom v zásade určí, odchylne od pravidiel stanovených v článku 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia, na základe ceny alebo hodnoty stanovenej v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, t. j. podľa metódy analogickej krajiny [rozsudky z 10. septembra 2015, Francúzsko/Komisia, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 48, a z 28. februára 2018, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, EU:C:2018:132, bod 64]. Článok 2 ods. 7 písm. a) druhý pododsek uvedeného nariadenia vo svojej prvej vete stanovuje, že analogická krajina sa vyberie vhodným spôsobom, pričom sa vezmú do úvahy spoľahlivé informácie dostupné v čase výberu, a vo svojej druhej vete, že ak je to vhodné, použije sa tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého zisťovania.

29

Tvrdenia predložené odvolateľkou na podporu jej prvého odvolacieho dôvodu vychádzajú zo samostatného výkladu druhej vety druhého pododseku uvedeného článku 2 ods. 7 písm. a). Ako pritom v podstate tvrdí Komisia, túto druhú vetu treba vykladať z hľadiska prvej vety tohto pododseku, ako ju vykladá judikatúra Súdneho dvora, pričom táto prvá veta je na rozdiel od toho, čo sa zdá, že tvrdí odvolateľka, relevantná aj v prípade, ak je krajina s trhovým hospodárstvom predmetom toho istého prešetrovania.

30

V tejto súvislosti z tejto judikatúry na jednej strane vyplýva, že výber analogickej krajiny patrí do širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 1991, Nölle, C‑16/90, EU:C:1991:402, bod 11; z 29. mája 1997, Rotexchemie, C‑26/96, EU:C:1997:261, bod 10, a z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 44).

31

Na druhej strane z uvedenej judikatúry vyplýva, že analogická krajina sa vyberie vhodným spôsobom s prihliadnutím na spoľahlivé informácie dostupné v čase výberu, pričom súdy Únie musia overiť, či príslušné inštitúcie Únie neopomenuli zohľadniť základné skutočnosti s cieľom stanoviť adekvátnu povahu vybratej krajiny a či skutočnosti uvedené v spise boli preskúmané s náležitou starostlivosťou vyžadovanou na to, aby sa dalo konštatovať, že normálna hodnota dotknutého výrobku bola určená vhodným a primeraným spôsobom. Na tento účel uvedeným inštitúciám prislúcha, aby sa s prihliadnutím na ukazujúce sa alternatívy pokúsili nájsť tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom, kde sa cena podobného výrobku vytvára za okolností čo najviac porovnateľných s okolnosťami v krajine vývozu, pokiaľ ide o krajinu s trhovým hospodárstvom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 2012, GLS, C‑338/10, EU:C:2012:158, body 21 a 22, ako aj z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, body 49 a 51).

32

Z článku 2 ods. 7 písm. a) druhého pododseku základného nariadenia teda vyplýva, že ak je z hľadiska dostupných spoľahlivých informácií možný výber viacerých krajín, príslušná inštitúcia vykoná komparatívnu analýzu týchto rôznych krajín a vyberie krajinu, v ktorej sa cena výrobku podobného dotknutému výrobku vytvára za okolností čo najviac porovnateľných s okolnosťami v krajine vývozu. V tejto súvislosti v rozpore s tým, čo v podstate tvrdí odvolateľka, druhá veta uvedeného pododseku nevylučuje, že táto inštitúcia vykoná takúto komparatívnu analýzu, a to aj vtedy, keď je krajina s trhovým hospodárstvom predmetom toho istého prešetrovania, a na tomto základe vyberie najvhodnejšiu krajinu v rámci voľnej úvahy, ktorou disponuje v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 31 tohto rozsudku.

33

Z druhej vety druhého pododseku článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia tak vyplýva, že ak je krajina s trhovým hospodárstvom predmetom toho istého prešetrovania, príslušná inštitúcia to musí náležite zohľadniť v rámci možných výberov a preskúmať s náležitou starostlivosťou, či je táto krajina vhodným výberom. Aj keď odvolateľka v prejednávanej veci uvádza, že Komisia netvrdila, že Taiwan nepredstavuje vhodný výber, nespochybňuje pritom konštatovanie, ktoré v podstate vykonal Všeobecný súd v bodoch 34 a 35 napadnutého rozsudku, podľa ktorého Komisia v prejednávanej veci preskúmala v rámci možných alternatív situáciu tejto krajiny.

34

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že ako Všeobecný súd správne uviedol v bode 37 napadnutého rozsudku a na rozdiel od tvrdení odvolateľky, Komisia nebola povinná použiť Taiwan ako vhodnú analogickú krajinu len z dôvodu, že išlo o tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom, ktorá bola predmetom toho istého prešetrovania ako Čína, čoho následkom by bolo zabrániť tejto inštitúcii, aby zohľadnila ostatné prípadné možnosti a vykonala komparatívnu analýzu medzi touto krajinou a týmito ostatnými možnosťami, ku ktorým patria v prejednávanej veci Spojené štáty, aby sa určila najvhodnejšia krajina z týchto dvoch krajín. Akýmkoľvek výkladom v opačnom zmysle by bola dotknutá nielen voľná úvaha, ktorou disponuje táto inštitúcia pri výbere analogickej krajiny, ale aj, ako v bode 37 napadnutého rozsudku správne uviedol Všeobecný súd, povinnosť uvedenej inštitúcie, pripomenutá v bode 32 tohto rozsudku, snažiť sa nájsť s prihliadnutím na ukazujúce sa alternatívy tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom, kde sa cena podobného výrobku vytvára za okolností čo najviac porovnateľných s okolnosťami v krajine vývozu.

35

Tento záver potvrdzuje analýza vývoja nariadenia Rady (ES) č. 3283/94 z 22. decembra 1994 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 349, 1994, s. 1), ktorým sa do základných pravidiel Únie v oblasti antidumpingu zaviedla požiadavka stanovená v článku 2 ods. 7 písm. a) druhom pododseku druhej vete základného nariadenia. Dôvodová správa k návrhu predloženému Komisiou na prijatie nariadenia č. 3283/94 [COM(1994) 414 final] totiž v súvislosti s týmto ustanovením, ktorého konečné znenie použité normotvorcom Únie je rovnaké ako znenie navrhované Komisiou, uvádzalo, že pri výbere analogickej krajiny „môže“ byť uprednostnená krajina, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania, pod podmienkou, že spĺňa kritériá na odôvodnenom základe, z čoho vyplýva, že neexistuje povinnosť vybrať túto krajinu.

36

Na rozdiel od tvrdenia odvolateľky, výklad druhej vety druhého pododseku článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia uvedený v bodoch 32 až 34 tohto rozsudku nevedie ani k doplneniu podmienky do tejto druhej vety, ktorá v nej nie je uvedená, ani k zbaveniu uvedenej vety užitočného účinku, ale vyplýva z celkového výkladu článku 2 ods. 7 písm. a) druhého pododseku tohto nariadenia.

37

Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd nedoplnil do článku 2 ods. 7 písm. a) druhého pododseku druhej vety základného nariadenia žiadnu podmienku, treba taktiež zamietnuť tvrdenie odvolateľky založené na tom, čo vyplýva zo správy odvolacieho orgánu WTO zo 6. októbra 2016 vo veci „Európska únia – Antidumpingové opatrenia týkajúce sa bionafty z Argentíny“ (WT/DS473/AB/R) týkajúcej sa výkladu článku 2.2.1.1 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189), ktorá je uvedená v prílohe 1A k Dohode o založení WTO (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/021, s. 82), že nie je právne prípustné doplniť podmienku, ktorá sa nenachádza v znení článku 2 ods. 7 písm. a) druhom pododseku druhej vete základného nariadenia.

38

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

39

Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia tým, že sa v bodoch 60 až 65 napadnutého rozsudku domnieval, že pri stanovení normálnej hodnoty podľa tohto ustanovenia nie je možné vykonať úpravy z hľadiska rozdielov súvisiacich s výrobným procesom a prístupom k surovinám, ktoré boli zistené v Číne.

40

Riešenie prijaté Všeobecným súdom v tomto rozsudku vedie k tomu, že bude v zásade vylúčená možnosť vyvážajúcich výrobcov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom, ktoré nespĺňajú podmienky na THZ, žiadať o úpravy normálnej hodnoty z hľadiska uvedených rozdielov podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, kým podľa rozsudkov z 10. októbra 2012, Shanghai Biaowu High‑Tensile Fastener a Shanghai Prime Machinery/Rada (T‑170/09, neuverejnený, EU:T:2012:531, bod 123), ako aj z 29. apríla 2015, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada (T‑558/12 a T‑559/12, neuverejnený, EU:T:2015:237, bod 110), sú títo vyvážajúci výrobcovia už zbavení možnosti žiadať o úpravy z hľadiska týchto rozdielov na základe článku 2 ods. 10 tohto nariadenia.

41

Takéto riešenie, ktoré by v podstate zbavilo uvedených vyvážajúcich výrobcov práva žiadať o úpravy, by bolo v rozpore s článkom 2.4 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, ktorý zodpovedá článku 2 ods. 10 základného nariadenia a stanovuje povinnosť vykonať spravodlivé porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou, ako aj vykonať úpravy z hľadiska rozdielov ovplyvňujúcich porovnateľnosť cien. Odvolací orgán WTO totiž vo svojej správe z 18. januára 2016 vo veci „Európske spoločenstvá – Konečné antidumpingové opatrenia týkajúce sa určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele z Číny“ (WT/DS397/AB/RW, body 5.207 a 5.215) jasne uviedol, že táto povinnosť sa vzťahuje na všetky antidumpingové prešetrovania, a to aj keď sa normálna hodnota stanoví na základe analogickej krajiny.

42

Okrem toho na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd, skutočnosť, že odvolateľka nepredložila žiadosť o THZ, bola irelevantná na účely určenia, či je žiadosť o úpravu na základe článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia odôvodnená.

43

Navyše, aj keď v rozsudku z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland (C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 48), citovanom Všeobecným súdom v bode 60 napadnutého rozsudku Súdny dvor uviedol, že cieľom článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia je zabrániť zohľadneniu cien a nákladov platných v krajinách s inou ako trhovou ekonomikou, keďže tieto parametre nie sú bežným výsledkom pôsobenia síl na trhu, nerozhodol však o tom, či je možné vykonať úpravy na základe faktorov, ktoré sú výsledkom takýchto síl, ako sú rozdiely v dôsledku prirodzenej komparatívnej výhody. Takáto možnosť nebola vyvrátená ani v rozsudku z 29. apríla 2015, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada (T‑558/12 a T‑559/12, neuverejnený, EU:T:2015:237, bod 110), citovanom v bode 61 napadnutého rozsudku.

44

Aj keď odvolateľka netvrdí, že by sa mali vykonať úpravy na účely neutralizácie skreslení zistených v krajine s iným ako trhovým hospodárstvom, tvrdí však, že to nevylučuje možnosť vykonať úpravy podľa článku 2 ods. 7 písm. a) alebo článku 2 ods. 10 základného nariadenia z hľadiska rozdielov, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien a ktoré sú výsledkom pôsobenia uvedených síl, inými slovami rozdielov, ktoré nie sú spôsobené skresleniami.

45

V tomto ohľade odvolací orgán WTO vo svojej správe z 18. januára 2016 vo veci „Európske spoločenstvá – Konečné antidumpingové opatrenia týkajúce sa určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele z Číny“ (WT/DS397/AB/RW, body 5.207 a 5.236), spresnil, že aj keď orgán poverený prešetrovaním nemá povinnosť vykonať úpravy z hľadiska rozdielov medzi nákladmi výrobcov z krajiny vývozu s iným ako trhovým hospodárstvom a nákladmi výrobcu z analogickej krajiny, ak by to viedlo tento orgán k tomu, že by do normálnej hodnoty znovu zahrnul skreslené náklady výrobcov z tejto prvej uvedenej krajiny, uvedený orgán však musí určiť, či by požadovaná úprava mala takýto účinok alebo nie.

46

Tým, že Všeobecný súd v zásade vylúčil možnosť vykonať úpravy z hľadiska rozdielov v prístupe k surovinám a vo výrobnom procese, pričom mal preskúmať, či by prijatie takejto úpravy malo za účinok opätovné zahrnutie skreslených nákladov a/alebo či boli splnené ostatné podmienky na prijatie takejto úpravy, porušil článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

47

Komisia a Eurofer sa domnievajú, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný a podľa spoločnosti Eurofer ako v každom prípade neúčinný.

48

Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď pri stanovení normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia v zásade vylúčil možnosť vykonávať úpravy z hľadiska rozdielov vo výrobnom procese a v prístupe k surovinám, ktoré sa zistili v Číne.

49

V tejto súvislosti z argumentácie odvolateľky uvedenej v rámci tohto odvolacieho dôvodu v podstate vyplýva, že odvolateľka pripúšťa, ako uviedol Všeobecný súd v bode 62 napadnutého rozsudku, že od Komisie nemožno požadovať, aby vykonala úpravy týkajúce sa faktorov ovplyvnených parametrami, ktoré nie sú výsledkom pôsobenia trhových síl. Odvolateľka však tvrdí, že by malo byť možné vykonať úpravy z hľadiska rozdielov, ktoré sú výsledkom pôsobenia takýchto síl, a v podstate dodáva, že Všeobecný súd mal skúmať, či by účinkom prijatia požadovaných úprav bolo, že by do normálnej hodnoty boli opätovne zahrnuté skreslené náklady, t. j. či by tieto úpravy mali za následok, že by do normálnej hodnoty boli opätovne zahrnuté náklady ovplyvnené parametrami, ktoré nevyplývajú z pôsobenia uvedených síl, čo Všeobecný súd nevykonal.

50

V tejto súvislosti však treba uviesť, že Všeobecný súd na to, aby v bode 64 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že v prejednávanej veci nemožno v rámci stanovenia normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia vykonať úpravy z hľadiska rozdielov vo výrobnom postupe a v prístupe k surovinám, ktoré sa zistili v Číne, v bode 63 tohto rozsudku konštatoval, že vzhľadom na to, že Čína nebola v čase skutkových okolností považovaná za krajinu s trhovým hospodárstvom a že odvolateľka nepodala žiadosť o THZ, nič nenasvedčovalo tomu, že získavanie niklu alebo výrobný proces podniku pôsobiaceho za iných podmienok, ako sú podmienky trhového hospodárstva, neboli ovplyvnené parametrami, ktoré nie sú výsledkom síl pôsobiacich na trhu.

51

Ako pritom uviedla spoločnosť Eurofer, odvolateľka, ktorá sa v podstate domáha možnosti vykonať úpravy z hľadiska faktorov, ktoré sú výsledkom síl pôsobiacich na trhu, pritom výslovne nespochybňuje skutkové zistenia, ktoré Všeobecný súd takto vykonal v bode 63 napadnutého rozsudku, podľa ktorých sa v podstate nezdalo, že by sa požadované úpravy týkali takýchto faktorov. Odvolateľka a fortiori netvrdí ani to, že sú tieto zistenia skreslené.

52

Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o dôvodnosti všetkých tvrdení uvedených odvolateľkou v rámci tohto odvolacieho dôvodu, treba preto tvrdenia odvolateľky zamietnuť ako neúčinné. V dôsledku toho treba druhý odvolací dôvod zamietnuť.

53

Odvolanie je teda potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

54

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

55

Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatňuje na odvolacie konanie podľa článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

56

Keďže Shanxi Taigang Stainless Steel nemala úspech vo svojich dôvodoch a Komisia, ako aj Eurofer navrhli uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania, je opodstatnené uložiť tejto spoločnosti povinnosť nahradiť trovy tohto odvolacieho konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto: