–

Línea Directa Aseguradora SA, v zastúpení: M. Relaño, abogado,

–

Segurcaixa, Sociedad Anónima de Seguros y Reaseguros, v zastúpení: C. Blanco Sánchez de Cueto, procurador, a A. Ruiz Hourcadette, abogada,

–

španielska vláda, v zastúpení: L. Aguilera Ruiz a V. Ester Casas, splnomocnení zástupcovia,

–

litovská vláda, v zastúpení: R. Krasuckaitė a G. Taluntytė, splnomocnené zástupkyne,

–

rakúska vláda, v zastúpení: G. Hesse, splnomocnený zástupca,

–

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Brandon, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Bates, barrister,

–

Európska komisia, v zastúpení: H. Tserepa‑Lacombe a J. Rius, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 2009, s. 11).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Línea Directa Aseguradora SA (ďalej len „Línea Directa“) a Segurcaixa, Sociedad Anónima de Seguros y Reaseguros (ďalej len „Segurcaixa“), ktorý sa týka náhrady poistného plnenia, ktoré Segurcaixa vyplatila osobe poškodenej požiarom, ktorého dôvodom bol skrat na motorovom vozidle poistenom v Línea Directa.

3

V zmysle článku 1 smernice 2009/103:

„Na účely tejto smernice:

…“

4

V článku 3 tejto smernice sa uvádza:

„Každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.

Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe opatrení uvedených v prvom pododseku.

Každý členský štát prijme všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že poistná zmluva pokrýva tiež:

Poistenie uvedené v prvom pododseku povinne pokrýva škodu na majetku, ako aj ujmy na zdraví.“

5

Článok 5 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Každý členský štát môže konať odchylne od článku 3, pokiaľ ide o určité fyzické alebo právnické osoby, verejnoprávne alebo súkromnoprávne; zoznam takýchto osôb zostaví príslušný členský štát a oznámi ho ostatným členským štátom a Komisii.

…

2.   Každý členský štát môže konať odchylne od ustanovení článku 3, pokiaľ ide o typy vozidiel alebo určité vozidlá, ktoré majú osobitnú tabuľku; zoznam takýchto typov alebo takýchto vozidiel zostaví príslušný štát a oznámi ho ostatným členským štátom a Komisii.

…“

6

Článok 13 ods. 1 písm. c) tejto smernice stanovuje:

„1.   Každý členský štát prijme všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že na účely článku 3, všetky právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia obsiahnuté v poistnej zmluve vydanej v súlade s článkom 3, sa budú považovať za neplatné, pokiaľ ide o nároky tretích osôb poškodených nehodou, v prípadoch, ak vylučujú z poistenia používanie alebo riadenie vozidla:

…

7

Ley sobre responsabilidad civil y seguro en la circulación de vehículos a motor (zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za prevádzku motorových vozidiel a o jej poistení), kodifikovaný prostredníctvom Real Decreto Legislativo 8/2004 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley sobre responsabilidad civil y seguro en la circulación de vehículos a motor (kráľovský zákonný dekrét č. 8/2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za prevádzku motorových vozidiel a o jej poistení) z 29. októbra 2004 (BOE č. 267 z 5. novembra 2004, s. 3662), vo verzii uplatniteľnej na konanie vo veci samej vo svojom článku 1 ods. 1 uvádza:

„Vodič motorového vozidla zodpovedá na základe rizika spojeného s vedením motorového vozidla za ujmu na zdraví alebo škodu na majetku z dôvodu prevádzky.

V prípade ujmy na zdraví je vodič zbavený tejto zodpovednosti len v prípade, ak preukáže, že ujma bola spôsobená výlučným zavinením poškodeného alebo vyššou mocou, ktorá nesúvisí s vedením alebo prevádzkovaním vozidla; za prípady vyššej moci sa nepovažujú poruchy vozidla ani poškodenie alebo chyba niektorej z jeho súčiastok alebo mechanizmov.

V prípade škody na majetku je vodič zodpovedný voči tretím osobám vtedy, keď je občianskoprávne zodpovedný podľa ustanovení článkov 1902 a nasl. [Código Civil (občiansky zákonník)], článkov 109 a nasl. [Código Penal (trestný zákon)] a ustanovení tohto zákona.

Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti vodiča aj poškodeného, zodpovednosť za škodu sa spravodlivo rozdelí a náhrada škody sa rozdelí podľa pomeru, v akom vodič a poškodený za ňu zodpovedajú.

Vlastník, ktorý nie je vodičom, zodpovedá za ujmu na zdraví a škodu na majetku, ktoré spôsobil vodič, vtedy, keď je s vodičom v pomere uvedenom v článku 1903 občianskeho zákonníka a v článku 120 ods. 5 trestného zákona. Uvedená zodpovednosť zanikne, ak tento vlastník preukáže, že postupoval s náležitou starostlivosťou tak, aby zabránil vzniku škody.

Vlastník, ktorý nie je vodičom vozidla, na ktoré sa nevzťahuje povinné poistenie, zodpovedá na základe občianskoprávnych predpisov, spoločne a nerozdielne s vodičom, za ujmu na zdraví a škodu spôsobenú na majetku spôsobené uvedeným vozidlom, ibaže preukáže, že mu bolo vozidlo odcudzené.“

8

Článok 2 ods. 1 Reglamento del seguro obligatorio de responsabilidad civil en la circulación de vehículos de motor (nariadenie o povinnom poistení občianskoprávnej zodpovednosti pri prevádzke motorových vozidiel), kodifikované prostredníctvom Real Decreto 1507/2008 por el que se aprueba el Reglamento del seguro obligatorio de responsabilidad civil en la circulación de vehiculos a motor (kráľovský dekrét č. 1507/2008 o schválení nariadenia o povinnom poistení občianskoprávnej zodpovednosti pri prevádzke motorových vozidiel), z 12. septembra 2008 (BOE č. 222 z 13. septembra 2008, s. 37487) uvádza:

„Na účely občianskoprávnej zodpovednosti pri prevádzke motorových vozidiel a jej krytia povinným poistením upraveným týmto nariadením sa za prevádzkové udalosti považujú udalosti vyplývajúce z rizika spojeného s vedením motorových vozidiel, na ktoré odkazuje predchádzajúci článok, tak v garážach a na parkoviskách, ako aj na verejných a súkromných cestách a pozemkoch prispôsobených na mestskú a medzimestskú dopravu, rovnako ako aj na cestách a pozemkoch, ktoré bez toho, aby boli na tento účel prispôsobené, sa na tento účel bežne používajú.“

9

Dňa 19. augusta 2013 pán Luis Salazar Rodes zaparkoval svoje nové vozidlo v súkromnej garáži domu, ktorý je vlastníctvom spoločnosti Industrial Software Indusoft (ďalej len „Indusoft“).

10

Dňa 20. augusta 2013 pán Salazar Rodes, ktorý chcel ukázať svoje vozidlo susedovi, naštartoval jeho motor bez toho, aby sa mu podarilo vozidlo pohnúť. V noci z 20. na 21. augusta 2013 sa vozidlo, ktorého bol pán Salazar Rodes majiteľom a ktoré nejazdilo už viac ako 24 hodín, vznietilo a spôsobilo požiar budovy Indusoft, pričom ju poškodilo. Dôvodom tohto požiaru bol elektrický skrat na tomto vozidle.

11

Pán Salazar Rodes uzavrel poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel s poistnou spoločnosťou Línea Directa.

12

Spoločnosť Indusoft uzavrela poistenie domácnosti so spoločnosťou Segurcaixa, ktorá jej vyplatila sumu 44704,34 eura ako náhradu škody spôsobenej uvedeným požiarom.

13

V priebehu marca 2014 spoločnosť Segurcaixa podala proti spoločnosti Línea Directa žalobu na Juzgado de Primera Instancia de Vitoria‑Gazteiz (Súd prvého stupňa Vitoria‑Gazteiz, Španielsko) a domáhala sa zaplatenia sumy 44704,34 eura spolu so zákonnými úrokmi z toho dôvodu, že poistnú udalosť spôsobila „prevádzková udalosť“, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pána Salazara Rodesa. Tento súd uvedenú žalobu zamietol, keď zastával názor, že predmetný požiar nebolo možné považovať za „prevádzkovú udalosť“ v zmysle španielskeho práva.

14

Segurcaixa proti rozsudku Juzgado de Primera Instancia de Vitoria‑Gazteiz (Súd prvého stupňa Vitoria‑Gazteiz) podala odvolanie na Audiencia Provincial de Álava (Provinčný súd Alava, Španielsko), ktorý tomuto odvolaniu vyhovel a uložil Línea Directa zaplatiť náhradu škody, ktorú požadovala Segurcaixa.

15

Línea Directa podala proti rozsudku Audiencia Provincial de Álava (Provinčný súd Alava) kasačný opravný prostriedok na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko).

16

Tento súd poznamenal, že Audiencia Provincial de Álava (Provinčný súd Alava) uplatnil široký výklad pojmu „prevádzková udalosť“, podľa ktorého v zmysle španielskeho práva takú udalosť predstavuje situácia, v ktorej vozidlo dočasne zaparkované v súkromnej garáži začalo horieť, ak k tomuto požiaru došlo z príčin majúcich pôvod vo vozidle a bez zásahu tretích osôb.

17

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd domnieva, že hlavnou otázkou je, či poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel kryje nehodu, do ktorej je zapojené vozidlo, ktorého motor bol vypnutý, keď toto vozidlo, zaparkované v súkromnej garáži, nepredstavovalo riziko pre užívateľov pozemných komunikácií.

18

V tejto súvislosti tento súd poznamenáva, že podľa judikatúry na jednej strane pod pojem „prevádzková udalosť“ v zmysle španielskeho práva patria nielen situácie, v ktorých sa vozidlo premiestňuje, ale tiež situácie, v ktorých je motor vozidla vypnutý, ako aj situácie, v ktorých sa vozidlo zastaví počas jazdy a vznieti sa.

19

Na druhej strane Tribunal Supremo (Najvyšší súd) už rozhodol, že požiar vozidla, ktoré bolo zaparkované na verejnej komunikácii a prikryté s cieľom ochrany pred mrazom, nebol situáciou, ktorá by patrila pod pojem „prevádzková udalosť“ v zmysle španielskeho práva.

20

Tento súd spresňuje, že podľa judikatúry, ak vozidlo stojí a poistná udalosť nemá súvislosť s dopravnou funkciou tohto vozidla, nejde o „prevádzkovú udalosť“, na ktorú by sa mohlo vzťahovať povinné poistenie.

21

V tomto kontexte vnútroštátny súd uvádza, že podľa španielskeho práva vodič nie je zodpovedný za škody, ktoré boli spôsobené prevádzkou vozidla, ak sú tieto škody spôsobené vyššou mocou, nezávislou od riadenia vozidla. Poruchy vozidla ani poškodenie alebo zlyhanie niektorej jeho súčasti sa však nepovažujú za udalosti vyššej moci. V dôsledku toho v situáciách, keď by k nehode došlo v dôsledku vady vozidla, táto vada by sama osebe neoslobodzovala vodiča od jeho zodpovednosti, a teda nevylučovala by krytie poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.

22

Vnútroštátny súd zastáva na jednej strane názor, že ak požiar vznikol, keď vozidlo stálo, ale dôvodom tohto požiaru bola funkcia nevyhnutná alebo užitočná pri jazde tohto vozidla, túto situáciu treba považovať za spojenú s obvyklou funkciou vozidla.

23

Na druhej strane situácia, v ktorej je vozidlo zaparkované v súkromnej garáži, by mohla byť vylúčená z pojmu „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 smernice 2009/103, ak či už za absencie časovej blízkosti medzi skorším používaním tohto vozidla a požiarom, alebo z dôvodu, akým došlo k poistnej udalosti, neexistuje súvislosť medzi touto poistnou udalosťou a prevádzkou vozidla.

24

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti dodáva, že ak sa nezohľadní časová súvislosť medzi predchádzajúcim použitím vozidla a vznikom poistnej udalosti, mohlo by to viesť k tomu, že povinné poistenie občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel by sa stalo podobným majetkovému poisteniu, ktoré kryje zodpovednosť vyplývajúcu z jednoduchej držby alebo vlastníctva vozidla.

25

Za týchto podmienok Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

26

Línea Directa zastáva názor, že prvá otázka je neprípustná z dôvodu, že nastoľuje čisto hypotetický problém. Táto spoločnosť uvádza, že skutočnosť, že predmetný požiar bol spôsobený elektrickým skratom na predmetnom vozidle, je jediná ustálená skutková okolnosť, ktorú konštatuje vnútroštátny súd. Naopak, nebolo preukázané, že príčinou tohto požiaru boli zariadenia nevyhnutné na zabezpečenie prepravnej funkcie tohto vozidla.

27

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu predloženom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi nevyhnutnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili (rozsudok z 24. októbra 2018, XC a i., C‑234/17, EU:C:2018:853, bod 16).

28

V prejednávanej veci nie je zjavné, že by výklad práva Únie požadovaný v rámci prvej otázky nemal nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej alebo že by išlo o problém hypotetickej povahy. V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že tento výklad má za cieľ objasniť pojem „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 smernice 2009/103, od ktorého závisí rozhodnutie vo veci samej, ktorá sa týka náhrady škody spôsobenej požiarom vozidla. Vnútroštátny súd okrem toho predložil dostatok skutkových a právnych podkladov na to, aby Súdnemu dvoru umožnil užitočne odpovedať na otázky, ktoré mu položil.

29

Svojimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré je potrebné skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 prvý odsek smernice 2009/103 vykladať v tom zmysle, že pojem „prevádzka vozidiel“ uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje na situáciu, ako je situácia vo veci samej, v ktorej sa vznietilo vozidlo zaparkované v súkromnej garáži budovy, čím vyvolalo požiar, ktorého príčinou bol elektrický skrat tohto vozidla a ktorý poškodil túto budovu, hoci uvedené vozidlo sa viac ako 24 hodín pred vznikom požiaru nepohybovalo.

30

Článok 3 prvý odsek smernice 2009/103 stanovuje, že každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 tejto smernice všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.

31

Na úvod treba poznamenať, že vozidlo, o aké ide vo veci samej, spadá pod pojem „vozidlo“ uvedený v článku 1 bode 1 smernice 2009/103, ktorý je definovaný ako „akékoľvek motorové vozidlo určené na pohyb po pevnine s mechanickým pohonom, ktoré sa však neprevádzkuje na koľajniciach“. Navyše je nesporné, že toto vozidlo sa obvykle nachádzalo na území členského štátu a nevzťahuje sa naň výnimka prijatá na uplatnenie článku 5 tejto smernice.

32

Pokiaľ ide o otázku, či situácia, ako je situácia vo veci samej, patrí pod pojem „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 prvého odseku uvedenej smernice, treba pripomenúť, že tento pojem nemôže byť ponechaný na posúdenie každého členského štátu, ale predstavuje autonómny pojem práva Únie, ktorý musí byť vykladaný v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora najmä vzhľadom na kontext tohto ustanovenia a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 20. decembra 2017, Núñez Torreiro, C‑334/16, EU:C:2017:1007, bod 24).

33

Cieľom právnej úpravy Únie v oblasti poistenia zodpovednosti vyplývajúcej z prevádzky vozidiel, ktorej súčasťou je smernica 2009/103, je na jednej strane zabezpečiť voľný pohyb tak vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na území Európskej únie, ako aj osôb na ich palube a na druhej strane zabezpečiť porovnateľné zaobchádzanie s poškodenými účastníkmi nehôd spôsobených týmito vozidlami bez ohľadu na to, kde presne na území Únie došlo k nehode (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Núñez Torreiro, C‑334/16, EU:C:2017:1007, body 25 a 26).

34

Navyše vývoj tejto právnej úpravy ukazuje, že normotvorca Únie sústavne sledoval a posilňoval cieľ ochrany poškodených účastníkov nehôd spôsobených týmito vozidlami (rozsudok z 20. decembra 2017, Núñez Torreiro, C‑334/16, EU:C:2017:1007, bod 27).

35

Vzhľadom na tieto úvahy Súdny dvor rozhodol, že článok 3 prvý odsek smernice 2009/103 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „prevádzka vozidiel“, ktorý sa tam uvádza, nie je obmedzený na situácie v cestnej premávke, teda na premávku na verejnej komunikácii, ale pod tento pojem patrí akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou (rozsudok z 20. decembra 2017, Núñez Torreiro, C‑334/16, EU:C:2017:1007, bod 28).

36

Súdny dvor spresnil, že keďže motorové vozidlá uvedené v článku 1 bode 1 smernice 2009/103, nezávisle od ich charakteristík, majú obvykle slúžiť ako dopravný prostriedok, patrí do tohto pojmu akékoľvek používanie vozidla ako dopravného prostriedku (rozsudok z 20. decembra 2017, Núñez Torreiro, C‑334/16, EU:C:2017:1007, bod 29).

37

V tejto súvislosti treba na jednej strane poznamenať, že skutočnosť, že vozidlo zúčastnené na nehode v okamihu, keď došlo k nehode, stálo, nevylučuje sama osebe, aby používanie tohto vozidla v tomto okamihu mohlo patriť do jeho funkcie dopravného prostriedku a v dôsledku toho pod pojem „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 prvého odseku smernice 2009/103 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2018, BTA Baltic Insurance Company, C‑648/17, EU:C:2018:917, bod 38 a citovaná judikatúra).

38

To, či motor dotknutého vozidla bol v čase nehody v chode, alebo nie, nie je rozhodujúce (rozsudok z 15. novembra 2018, BTA Baltic Insurance Company, C‑648/17, EU:C:2018:917, bod 39 a citovaná judikatúra).

39

Na druhej strane treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora žiadne ustanovenie smernice 2009/103 neobmedzuje rozsah povinnosti poistenia a ochrany, ktorú poškodeným účastníkom nehôd spôsobených motorovými vozidlami má táto povinnosť poskytovať, na prípady používania takýchto vozidiel na určitých terénoch alebo na určitých komunikáciách (rozsudok z 20. decembra 2017, Núñez Torreiro, C‑334/16, EU:C:2017:1007, bod 31).

40

Z toho vyplýva, že rozsah pojmu „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 prvého odseku smernice 2009/103 nezávisí od charakteristiky povrchu, na ktorom sa vozidlo používa, a už vôbec nie od okolnosti, že dotknuté vozidlo sa v čase nehody nepohybuje a nachádza sa na parkovisku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2018, BTA Baltic Insurance Company, C‑648/17, EU:C:2018:917, body 37 a 40).

41

Za týchto okolností treba prijať záver, že parkovanie a obdobia, keď vozidlo stojí bez pohybu, sú prirodzené a potrebné etapy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jeho používania ako dopravného prostriedku.

42

Vozidlo sa teda používa v súlade so svojou funkciou dopravného prostriedku, keď jazdí, ale v zásade aj počas jeho parkovania medzi dvoma jazdami.

43

V danom prípade treba konštatovať, že parkovanie vozidla v súkromnej garáži predstavuje jeho používanie, ktoré je v súlade s jeho funkciou dopravného prostriedku.

44

Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, že uvedené vozidlo bolo viac ako 24 hodín zaparkované v garáži. Zaparkovanie vozidla totiž predpokladá, že toto vozidlo niekedy počas dlhého obdobia zostane odstavené až do jeho ďalšej jazdy.

45

Pokiaľ ide o okolnosť, že nehoda, ktorej sa týka konanie vo veci samej, vyplýva z požiaru zapríčineného elektrickým skratom na vozidle, treba konštatovať, že keďže toto vozidlo, ktoré spôsobilo túto nehodu, zodpovedá definícii „vozidla“ v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 2009/103, medzi súčiastkami uvedeného vozidla netreba odlíšiť tú, ktorá bola príčinou škodovej udalosti, ani určiť funkciu, ktorú táto súčiastka zabezpečuje.

46

Takýto výklad je v súlade s cieľom ochrany poškodených účastníkov nehôd spôsobených motorovými vozidlami, ktorý normotvorca Únie, ako bolo pripomenuté v bode 34 tohto rozsudku, sústavne sledoval a posilňoval.

47

Okrem toho treba poznamenať, že z článku 13 smernice 2009/103 vyplýva, že sa majú považovať za neúčinné, pokiaľ ide o nároky tretích osôb poškodených poistnou udalosťou, akékoľvek právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktoré vylučujú z krytia poistením škody spôsobené používaním alebo riadením vozidla, ktoré nespĺňa zákonné technické požiadavky týkajúce sa stavu a bezpečnosti príslušného vozidla, čo nasvedčuje tomuto výkladu.

48

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať, že článok 3 prvý odsek smernice 2009/103 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „prevádzka vozidiel“ uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje na situáciu, ako je situácia vo veci samej, v ktorej sa vznietilo vozidlo používané v súlade s jeho funkciou dopravného prostriedku, zaparkované v súkromnej garáži budovy, čím vyvolalo požiar, ktorého príčinou bol elektrický skrat tohto vozidla a ktorý poškodil túto budovu, hoci uvedené vozidlo sa viac ako 24 hodín pred vznikom požiaru nepohybovalo.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 3 prvý odsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „prevádzka vozidiel“ uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje na situáciu, ako je situácia vo veci samej, v ktorej sa vznietilo vozidlo používané v súlade s jeho funkciou dopravného prostriedku, zaparkované v súkromnej garáži budovy, čím vyvolalo požiar, ktorého príčinou bol elektrický skrat tohto vozidla a ktorý poškodil túto budovu, hoci uvedené vozidlo sa viac ako 24 hodín pred vznikom požiaru nepohybovalo.