1

Svojou žalobou Španielske kráľovstvo žiada zrušiť výzvu na vyjadrenie záujmu pre zmluvných zamestnancov – Funkčná skupina I – Šoféri (m/ž) – EP/CAST/S/16/2016 (Ú. v. EÚ C 131 A, 2016, s. 1, ďalej len „výzva na vyjadrenie záujmu“).

2

Článok 1 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 5), zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 1/58“), stanovuje:

„Úradnými jazykmi a pracovnými jazykmi inštitúcií Únie sú angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, chorvátčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina.“

3

Článok 2 tohto nariadenia stanovuje:

„Dokumenty, ktoré členský štát alebo osoba podliehajúca jurisdikcii členského štátu odošle orgánom, môžu byť vyhotovené v ktoromkoľvek úradnom jazyku podľa výberu odosielateľa. Odpoveď sa vyhotoví v tom istom jazyku.“

4

Podľa článku 6 tohto nariadenia:

„Dokumenty, ktoré orgány odosielajú členskému štátu alebo osobe podliehajúcej jurisdikcii členského štátu, sa vyhotovia v jazyku tohto štátu.“

5

Služobný poriadok úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok úradníkov“) a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Únie (ďalej len „PZOZ“) sú stanovené nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev, ako aj Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, a ktorým sa zavádzajú osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 1968, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 5), zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 15).

6

Hlava I služobného poriadku úradníkov, nazvaná „Všeobecné ustanovenia“, obsahuje články 1 až 10 tohto nariadenia.

7

Článok 1d služobného poriadku úradníkov stanovuje:

„1.   Pri uplatňovaní tohto Služobného poriadku je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe… jazyka…

…

6.   Pri rešpektovaní zásady nediskriminácie a zásady proporcionality každé obmedzenie ich uplatňovania musí byť zdôvodnené objektívnymi a dostatočnými dôvodmi a musí byť zamerané na legitímne ciele všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky. …“

8

Hlava IIII služobného poriadku úradníkov je nazvaná „Profesijná kariéra úradníkov“.

9

Kapitola 1 tejto hlavy, nazvaná „Prijatie do služobného pomeru“, obsahuje články 27 až 34, pričom článok 28 stanovuje:

„Úradník môže byť vymenovaný len pod podmienkou, že:

…

10

V kapitole 3 hlavy III, nazvanej „Správy, postup na vyšší stupeň a povýšenie“, článok 45 ods. 2 služobného poriadku úradníkov stanovuje:

„Zamestnanci sú po prijatí do zamestnania povinní pred svojím prvým povýšením zamestnanci preukázať schopnosť pracovať v treťom jazyku spomedzi tých, ktoré sú uvedené v článku 55 Zmluvy o EÚ. …“

11

Príloha III služobného poriadku týkajúca sa výberového konania okrem iného stanovuje povahu a podrobnosti výberového konania, povahu funkcií a úloh spojených s obsadzovaným pracovným miestom, ako aj jazykové požiadavky prípadne potrebné v závislosti od týchto pracovných miest.

12

Hlava I PZOZ, nazvaná „Všeobecné ustanovenia“, obsahuje články 1 až 7a tohto režimu.

13

Podľa článku 1 PZOZ sa tento režim vzťahuje na všetkých zamestnancov zamestnaných Úniou na základe zmluvy, čo im dáva postavenie „zmluvných zamestnancov“.

14

Článok 3a PZOZ okrem iného stanovuje:

„1.   Na účely týchto Podmienok zamestnávania ,zmluvní zamestnanci‘ sú zamestnanci, ktorí nie sú zaradení na pracovné miesto uvedené v zozname pracovných miest, priloženom ku kapitole rozpočtu, týkajúceho sa príslušnej inštitúcie, a ktorí boli prijatí do zamestnania na plný alebo čiastočný úväzok:

…“

15

Hlava IV PZOZ, nazvaná „Zmluvní zamestnanci“, obsahuje články 80 až 119 tohto režimu.

16

Kapitola 1 tejto hlavy, nazvaná „Všeobecné ustanovenia“, obsahuje článok 80 PZOZ, ktorý znie takto:

„1.   Zmluvní zamestnanci sa ďalej rozdeľujú do štyroch funkčných skupín, ktoré zodpovedajú povinnostiam, ktoré majú vykonávať. Každá funkčná skupina sa ďalej rozdeľuje do platových tried a platových stupňov.

2.   Typy povinností a zodpovedajúce funkčné skupiny sú uvedené v tejto tabuľke:

3.   Každá inštitúcia alebo orgán [oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy so zmluvnými zamestnancami] uvedený v článku 3a vymedzí na základe tejto tabuľky po prerokovaní s Výborom pre Služobný poriadok právomoci spojené s každým typom povinností.

4.   Článok 1d Služobného poriadku… sa uplatňuje obdobne.

…“

17

Podľa článku 82 PZOZ, ktorý sa nachádza v kapitole 3 hlavy IV, nazvanej „Podmienky prijatia do zamestnania“:

„…

2.   Na prijatie za zmluvného zamestnanca sa musia splniť aspoň tieto požiadavky:

…

3.   Zmluvný zamestnanec môže byť prijatý do zamestnania, ak:

…

…

5.   Úrad pre výber zamestnancov Európskych spoločenstiev [EPSO] poskytne jednotlivým inštitúciám na ich žiadosť pomoc pri výbere zmluvných zamestnancov, najmä vymedzením obsahu skúšok a organizovaním výberových konaní. [EPSO] zabezpečí transparentnosť výberových konaní na miesta zmluvných zamestnancov.

…“

18

Európsky parlament uverejnil 14. apríla 2016 výzvu na vyjadrenie záujmu s cieľom vytvoriť databázu vhodných kandidátov na prijatie zmluvných zamestnancov na výkon funkcie šoférov. Z úvodnej časti tejto výzvy vyplýva, že celkový počet pracovných miest, ktoré budú prípadne k dispozícii, je približne 110 a že tieto pracovné miesta sa nachádzajú „najmä“ v Bruseli (Belgicko).

19

Hlava II výzvy na vyjadrenie záujmu, nazvaná „Pracovná náplň“, stanovuje, že „zmluvný zamestnanec bude pod dohľadom úradníka alebo dočasného zamestnanca plniť úlohy šoféra“, a spresňuje:

„… orientačne sa úlohy môžu zhrnúť takto:

20

Hlava IV výzvy na vyjadrenie záujmu, nazvaná „Podmienky prijatia“, stanovuje, že prijímanie do zamestnania zmluvných zamestnancov podlieha splneniu viacerých podmienok, medzi ktorými je aj znalosť dvoch úradných jazykov Únie. V tejto súvislosti musia mať uchádzači „dôkladnú znalosť (úroveň C1) aspoň… jedného z 24 úradných jazykov Európskej únie“ ako „prvého jazyka“ výberového konania a „uspokojivú znalosť (úroveň B2) nemčiny, angličtiny alebo francúzštiny“ ako „druhého jazyka“ výberového konania (ďalej len „druhý jazyk výberového konania“), pričom „druhý jazyk musí byť odlišný od prvého jazyka“.

21

Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, ktorý vydala Rada Európy [odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (98) 6 zo 17. marca 1998, ďalej len „CECR“), definuje šesť jazykových kompetencií od úrovne A1 po úroveň C2. Obsahuje rozličné tabuľky, z ktorých jedna obsahuje komplexné spoločné úrovne znalostí. Úroveň B2, ktorá zodpovedá jazykovým znalostiam „samostatného používateľa“, je v CECR opísaná takto:

„Rozumie hlavným myšlienkam zložitého textu na konkrétne aj abstraktné témy, vrátane odborných diskusií vo svojej špecializácii. Komunikuje na takom stupni plynulosti a spontánnosti, ktorý mu umožňuje viesť bežnú konverzáciu s rod[en]ými hovoriacimi bez toho, aby to pre ktoréhokoľvek účastníka interakcie predstavovalo zvýšené úsilie. Dokáže vytvoriť jasný podrobný text na rozličné témy a vysvetliť svoje stanovisko k aktuálnym témam s uvedením výhod aj nevýhod rozličných možností.“

22

Obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania výlučne na anglický, francúzsky a nemecký jazyk je odôvodnené v hlave IV výzvy na vyjadrenie záujmu:

„Európsky parlament odôvodňuje obmedzenie výberu druhého jazyka na určitý počet úradných jazykov Únie v rámci tejto výzvy na vyjadrenie záujmu rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie (veľkej komory) [z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia, C‑566/10 P, EU:C:2012:752].

Uchádzači sú teda informovaní o tom, že tri jazyky 2, ktoré si vybrali na účel tejto výzvy na vyjadrenie záujmu, boli určené v súlade so záujmom služby, ktorý vyžaduje, aby noví zamestnanci boli schopní okamžite začať vykonávať svoje úlohy a efektívne komunikovať v každodennom pracovnom živote.

So zreteľom na dlhodobú prax inštitúcií Únie týkajúcu sa jazykov používaných pri vnútornej komunikácii a vzhľadom na potreby útvarov v oblasti vonkajšej komunikácie a spracovania spisov zostávajú najpoužívanejšími jazykmi angličtina, francúzština a nemčina. Okrem toho, podľa hodnotiacich správ z roku 2013 z celkového počtu pracovníkov ovláda 92 % pracovníkov angličtinu, 84 % francúzštinu a 56 % nemčinu. Počet pracovníkov, ktorí ovládajú ďalšie úradné jazyky a vyhlásili, že majú dostatočnú znalosť týchto jazykov, nepresahuje 50 %.

Pri zvažovaní služobného záujmu a potrieb a schopností uchádzačov, ako aj s prihliadnutím na osobitnú oblasť tohto výberového konania je preto odôvodnené vyžadovať znalosť jedného z týchto troch jazykov, aby sa zaručilo, že všetci uchádzači ovládajú aspoň jeden z týchto troch úradných jazykov na úrovni pracovného jazyka, a to bez ohľadu na to, aký je ich úradný jazyk 1.

Okrem toho musí mať v záujme rovnakého zaobchádzania každý uchádzač, aj keď si zvolil jeden z týchto troch jazykov ako úradný jazyk 1, dostatočnú znalosť jazyka 2, ktorý si zvolí spomedzi uvedených troch jazykov.

Na základe takéhoto posúdenia osobitných jazykových znalostí môže Európsky parlament vyhodnotiť schopnosť uchádzačov okamžite pracovať v prostredí, ktoré sa takmer zhoduje s prostredím daného pracovného miesta.“

23

Podľa hlavy VI výzvy na vyjadrenie záujmu, nazvanej „Postup podávania žiadostí a uzávierka prihlášok“, mali kandidáti predložiť svoje žiadosti prostredníctvom elektronického formulára, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke EPSO. V súlade s usmernením uvedeným v hlave VII tejto výzvy, nazvanej „Etapy výberového konania“, ide o výber na základe kvalifikácie, pričom sa v tejto súvislosti spresňuje, že „výber sa uskutočňuje výlučne na základe informácií, ktoré poskytli uchádzači v časti ‚prehľad schopností‘ registračného formulára“.

24

Hlava VIII výzvy na vyjadrenie záujmu, nazvaná „Výsledky“, stanovuje, že mená 300 uchádzačov, ktorí získali najviac bodov pri výbere a ktorí splnili relevantné kritériá, sa zapíšu do databázy údajov vytvorenej na tento účel. Hlava IX výzvy, nazvaná „Prijímanie do zamestnania“, pripomína, že zápis do databázy nezaručuje prijatie do zamestnania. V prípade, že sa predpokladá prijatie uchádzača zapísaného v tejto databáze, výzva na vyjadrenie záujmu okrem iného stanovuje:

„Ak sa naskytne príležitosť na uzatvorenie zmluvy, útvary príslušné pre prijímanie zamestnancov vyberú z databázy uchádzačov, ktorých profil najlepšie zodpovedá požiadavkám príslušného pracovného miesta.

Títo uchádzači absolvujú pohovor s cieľom posúdiť, či ich profil zodpovedá voľnému pracovnému miestu. Počas tohto pohovoru sa bude posudzovať aj znalosť jazykov 1 a 2. Môžu sa preveriť aj znalosti iných jazykov, ktoré uchádzači uviedli.

…

Na základe výsledku pohovoru a prípadných praktických alebo teoretických testov môžu uchádzači dostať pracovnú ponuku.“

25

Úspešní uchádzači budú prijatí do zamestnania ako zmluvní zamestnanci („funkčná skupina I“) a zmluva sa uzatvorí v súlade s článkami 3a, 84 a 85 PZOZ. Zmluva sa uzatvorí na jeden rok, môže byť predĺžená o jeden rok a následne prípadne predĺžená po druhý raz na dobu neurčitú.

26

Hlava X výzvy na vyjadrenie záujmu, nazvaná „Komunikácia“, stanovuje:

„Európsky parlament kontaktuje uchádzačov prostredníctvom ich konta EPSO alebo e‑mailom. Uchádzačom sa odporúča, aby sledovali vývoj výberového konania a kontrolovali informácie, ktoré sa ich týkajú, prostredníctvom svojho konta EPSO a svojho e‑mailu v pravidelných intervaloch, najmenej 2‑krát týždenne. Ak z technických príčin uchádzači nie sú schopní overiť tieto informácie, sú povinní to bezodkladne oznámiť na adresu funkčnej elektronickej schránky pre výberové konanie:

ACdrivers2016@ep.europa.eu

Každá ďalšia komunikácia týkajúca sa výberového konania bude prebiehať prostredníctvom zasielania e‑mailov na túto adresu funkčnej elektronickej schránky.“

27

Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor zrušil výzvu na vyjadrenie záujmu a uložil Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania. Toto zrušenie by malo zahŕňať aj zrušenie databázy údajov vytvorenej na základe tejto výzvy.

28

Parlament navrhuje, aby Súdny dvor zamietol žalobu ako nedôvodnú a uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

29

Na podporu svojej žaloby Španielske kráľovstvo uvádza štyri žalobné dôvody.

30

Prvý žalobný dôvod je založený na protiprávnom obmedzení výberu jazykov, ktoré môžu byť použité v komunikácii medzi uchádzačmi a EPSO‑om na anglický, francúzsky a nemecký jazyk.

31

Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade jazykových požiadaviek stanovených pre zmluvných zamestnancov v PZOZ.

32

Tretí a štvrtý žalobný dôvod, ktoré treba posúdiť spoločne, sa týkajú zákonnosti obmedzenia výberu druhého jazyka výberového konania na anglický, francúzsky a nemecký jazyk.

33

Španielske kráľovstvo v prvom rade tvrdí, že výzva na vyjadrenie záujmu porušuje články 1 a 2 nariadenia č. 1/58, článok 22 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a článok 1d ods. 1 a 6 služobného poriadku úradníkov, pretože obmedzuje jazyky, ktoré môžu uchádzači použiť v komunikácii s organizátormi dotknutého výberového konania, na anglický, francúzsky a nemecký jazyk. Španielske kráľovstvo v tejto súvislosti tvrdí, že žiadosti, ktoré sa predložili v rámci výzvy na vyjadrenie záujmu, predstavujú „dokumenty, ktoré… osoba podliehajúca jurisdikcii členského štátu odošle orgánom“ v zmysle článku 2 nariadenia č. 1/58, a preto môžu v súlade s týmto článkom byť vyhotovené a predložené príslušnému orgánu, v prejednávanej veci Európskemu parlamentu, v ktoromkoľvek úradnom jazyku podľa výberu odosielateľa.

34

Subsidiárne sa Španielske kráľovstvo domnieva, že obmedzenie výberu jazykov komunikácie na anglický, francúzsky a nemecký jazyk predstavuje porušenie článku 22 Charty týkajúceho sa rešpektovania jazykovej rozmanitosti Úniou a článku 1d ods. 1 a 6 služobného poriadku, podľa ktorého sa zakazuje akákoľvek diskriminácia na základe jazyka, pokiaľ to nie je odôvodnené v súlade s týmto ustanovením. Podľa Španielskeho kráľovstva uchádzači, ktorí nemôžu vyplniť formulár žiadosti, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke úradu EPSO, alebo komunikovať s Parlamentom v ich materskom jazyku, sú znevýhodnení v porovnaní s kandidátmi, ktorých materinským jazykom je angličtina, francúzština alebo nemčina. Tvrdí, že neexistuje žiadny dôvod, ktorý by umožňoval odôvodniť takú diskrimináciu na základe jazyka.

35

Parlament spochybňuje tieto tvrdenia a spresňuje, že výzva na vyjadrenie záujmu nepredpisuje používanie žiadneho konkrétneho jazyka na vyplnenie elektronického registračného formulára na internetovej stránke EPSO. Táto výzva neobmedzuje používanie jazykov pri komunikácii medzi uchádzačmi a EPSO‑om alebo Európskym parlamentom. Skutočnosť, že tento registračný formulár je z technických dôvodov dostupný len v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku, podľa neho neznamená povinnosť uchádzačov vyplniť ho v jednom z týchto troch jazykov. Tvrdí tiež, že žiadosti boli vyhotovené aj v inom jazyku, než je angličtina, francúzština alebo nemčina, a výberová komisia ich posúdila s prípadnou pomocou jazykových prísediacich. Za týchto podmienok sa preto Parlament domnieva, že v plnom rozsahu rešpektoval svoju povinnosť komunikovať s uchádzačmi v jazyku, ktorý si slobodne zvolili.

36

V súlade s článkom 2 nariadenia č. 1/58, ktorý v podstate zodpovedá článku 24 štvrtému odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 4 Charty, sa dokumenty zasielané inštitúciám Únie osobou podliehajúcou jurisdikcii členského štátu vyhotovia podľa výberu odosielateľa v jednom z úradných jazykov uvedených v článku 1 tohto nariadenia a odpoveď inštitúcie sa vyhotoví v tom istom jazyku. Ako kľúčový prvok rešpektovania jazykovej rozmanitosti Únie, ktorej dôležitosť je pripomenutá v článku 3 ods. 3 štvrtom pododseku ZEÚ a v článku 22 Charty, právo týchto osôb vybrať si spomedzi úradných jazykov Únie jazyk, ktorý sa má používať v komunikácii s inštitúciami, akou je aj Európsky parlament, má zásadný význam.

37

Ako však vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, z povinnosti Únie rešpektovať jazykovú rozmanitosť nemožno odvodiť, že existuje všeobecná právna zásada, že každá osoba má právo na to, aby všetko, čo môže ovplyvniť jej záujmy, bolo vyhotovené v jej jazyku za každých okolností a aby boli inštitúcie povinné bez výnimky používať všetky úradné jazyky v každej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. septembra 2003, Kik/ÚHVT, C‑361/01 P, EU:C:2003:434, bod 82; z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia, C‑566/10 P, EU:C:2012:752, bod 88, a zo 6. septembra 2017, Slovensko a Maďarsko/Rada, C‑643/15 a C‑647/15, EU:C:2017:631, bod 203).

38

V rámci osobitných postupov výberu zamestnancov Únie Súdny dvor už v bode 88 rozsudku z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia (C‑566/10 P, EU:C:2012:752), rozhodol, že môžu byť zavedené obmedzenia zákazu diskriminácie na základe jazyka podľa článku 1d ods. 6 služobného poriadku úradníkov. Preto bez toho, aby bola dotknutá požiadavka pripomenutá najmä v bode 71 uvedeného rozsudku, uverejňovať oznámenia o výberových konaniach v Úradnom vestníku Európskej únie podľa článku 1 ods. 2 prílohy III služobného poriadku v spojení s článkom 5 nariadenia č. 1/58 vo všetkých úradných jazykoch Únie, inštitúcie môžu stanoviť v prípade potreby obmedzenia týkajúce sa používania úradných jazykov v tomto kontexte, a to za predpokladu, že v súlade s uvedeným článkom 1d ods. 6 sú tieto obmedzenia objektívne a dostatočne odôvodnené legitímnym cieľom všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky a sú primerané sledovanému cieľu.

39

Z tohto bodu 88 rozsudku z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia (C‑566/10 P, EU:C:2012:752), teda vyplýva, že v rámci postupov výberu zamestnancov sa inštitúciám Únie nemôžu uložiť povinnosti presahujúce rámec požiadaviek stanovených v článku 1d služobného poriadku úradníkov.

40

Preto sa otázka zákonnosti obmedzenia len na anglický, francúzsky a nemecký jazyk, ktoré uchádzači môžu použiť v komunikácii s EPSO‑om a Parlamentom, ktorej sa týka táto žaloba, musí skúmať z hľadiska článku 1d služobného poriadku uplatniteľného na výberové konania pre zmluvných zamestnancov podľa článku 80 ods. 4 PZOZ.

41

Keďže Parlament spochybňuje existenciu obmedzenia výberu jazyka komunikácie medzi EPSO‑om a uchádzačmi na anglický, francúzsky a nemecký jazyk, v prvom rade treba – pred preskúmaním tvrdenia Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého takéto obmedzenie predstavuje rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka, ktoré je v rozpore s článkom 1d služobného poriadku, – overiť, či vzhľadom na argumenty, ktoré predložili obe strany, výzva na vyjadrenie záujmu skutočne zahŕňa takéto obmedzenie.

42

Ako sa uvádza vo výzve na vyjadrenie záujmu, dotknuté výberové konanie sa uskutoční len „na základe kvalifikácie“, na základe odpovedí, ktoré uchádzač poskytol na otázky v časti prihlášky s názvom „prehľad schopností“ v elektronickom registračnom formulári dostupnom na internetovej stránke EPSO. Z tejto výzvy vyplýva, že prihlášky sa mali podať elektronicky prostredníctvom uvedeného elektronického registračného formulára.

43

V tejto súvislosti je medzi účastníkmi konania nesporné, že elektronický registračný formulár k výzve na vyjadrenie záujmu je na internetovej stránke EPSO k dispozícii len v angličtine, francúzštine a nemčine. Zatiaľ čo Španielske kráľovstvo vyvodzuje z takéhoto obmedzenia jazykov, v ktorých je formulár vyhotovený, obmedzenie jazykov, ktoré môžu byť použité na vyplnenie tohto formulára, Parlament tvrdí, že vzhľadom na to, že táto výzva neobsahovala žiadne záväzné ustanovenie týkajúce sa jazyka, ktorý sa má použiť pri vypĺňaní tohto formulára, uchádzači mohli slobodne vyplniť tento formulár okrem týchto troch jazykov aj v iných úradných jazykoch Únie.

44

Vzhľadom na to, že vo výzve na vyjadrenie záujmu sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že elektronický registračný formulár, dostupný na internetovej stránke EPSO iba v anglickom, francúzskom, nemeckom jazyku, možno vyplniť v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie, však mohli uchádzači oprávnene predpokladať, že tento formulár sa musí vyplniť v jednom z týchto troch jazykov. Za týchto okolností nemožno vylúčiť, že uchádzači boli pri podávaní žiadostí de facto ukrátení o možnosť používať úradný jazyk Únie podľa vlastného výberu.

45

Vzhľadom na toto obmedzenie výberu jazyka komunikácie treba v druhom rade preskúmať, či uvedené obmedzenie malo za následok rozdiel v zaobchádzaní medzi uchádzačmi, čo je v rozpore s článkom 1d služobného poriadku.

46

V tejto súvislosti treba konštatovať, že uchádzači, ktorí z dôvodu nedostupnosti registračného formuláru vo všetkých úradných jazykoch Únie dospeli k záveru, že by mali vyplniť registračný formulár v angličtine, francúzštine alebo v nemčine a ktorí z tohto dôvodu vyhotovili svoju žiadosť v jednom z týchto jazykov, hoci žiadny z nich nezodpovedal úradnému jazyku Únie, ktorý najlepšie ovládajú, mohli byť znevýhodnení, pokiaľ ide jednak o úplné pochopenie tohto formulára, ako aj vyhotovenie ich žiadosti, v porovnaní s uchádzačmi, ktorí uprednostňujú úradný jazyk zodpovedajúci jednému z týchto troch jazykov.

47

Nedostupnosť registračného formulára na internetovej stránke EPSO vo všetkých úradných jazykoch Únie tak mala za následok, že uchádzači, ktorí chceli na vyplnenie formulára – a podanie žiadosti – použiť iný úradný jazyk než angličtinu, francúzštinu alebo nemčinu, boli v rozsahu, v akom im bola odopretá možnosť použiť úradný jazyk, ktorí ovládajú najlepšie, vystavení menej priaznivému zaobchádzaniu ako uchádzači, ktorých uprednostnený úradný jazyk bol jeden z týchto troch jazykov. V dôsledku toho tak došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu na základe jazyka, ktoré je v zásade zakázané článkom 1d ods. 1 služobného poriadku úradníkov.

48

Naopak, vzhľadom na skutočnosti predložené Španielskym kráľovstvom nie je zrejmé, že by uchádzači nemohli v prípade potreby elektronickou poštou komunikovať s Parlamentom alebo EPSO‑om v úradnom jazyku podľa vlastného výberu. Žalobný dôvod Španielskeho kráľovstva týkajúci sa obmedzenia jazykov komunikácie teda nemôže uspieť, pokiaľ ide o túto komunikáciu. Rozdielne zaobchádzanie konštatované v predchádzajúcom bode týkajúce sa jazykov, ktoré sa mohli používať na vyplnenie formulára, a teda na podanie žiadosti, tak nemožno kompenzovať možnosťou uchádzačov komunikovať v úradnom jazyku podľa vlastného výberu, v prípade potreby aj elektronickou poštou, s Parlamentom alebo EPSO‑om v súvislosti s inými aspektmi dotknutého výberového konania.

49

Ako sa už pripomenulo v bode 38 tohto rozsudku, z článku 1d ods. 6 služobného poriadku úradníkov vyplýva, že rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka nemožno pri uplatňovaní tohto služobného poriadku pripustiť, pokiaľ nie je objektívne a dostatočne odôvodnené a pokiaľ nezodpovedá legitímnym cieľom všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky.

50

Keďže Španielske kráľovstvo preukázalo, že výzva na vyjadrenie záujmu zakladá rozdielne zaobchádzanie, ktoré by mohlo predstavovať diskrimináciu na základe jazyka v zmysle článku 1d ods. 1 služobného poriadku úradníkov, Európskemu parlamentu prináleží preukázať odôvodnenosť tohto obmedzenia.

51

V prejednávanej veci však Parlament ani vo výzve na vyjadrenie záujmu, ani vo svojich písomných podaniach a ani na pojednávaní pred Súdnym dvorom nepredložil dôvod, ktorým by mohol preukázať existenciu legitímneho cieľa všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky, ktorý by si vyžadoval rozdielne zaobchádzanie, ktoré sa konštatovalo v bode 47 tohto rozsudku, týkajúce sa jazykov, ktoré sa majú používať pri vypĺňaní elektronického formuláru. Z toho vyplýva, že Parlament nepreukázal odôvodnenosť obmedzenia výberu jazyka komunikácie vyplývajúceho z výzvy na vyjadrenie záujmu.

52

V dôsledku toho je prvý žalobný dôvod dôvodný.

53

V prvej časti svojho druhého žalobného dôvodu Španielske kráľovstvo tvrdí, že požiadavka stanovená vo výzve na vyjadrenie záujmu na uspokojivú znalosť druhého úradného jazyka Únie je porušením článku 82 PZOZ, keďže znalosť druhého jazyka nie je potrebná na výkon úloh, ktoré majú plniť úspešní uchádzači. Z článku 82 ods. 3 písm. e) PZOZ vyplýva, že inštitúcia môže uchádzačovi o funkciu zmluvného zamestnanca uložiť okrem požiadavky dôkladnej znalosti jedného z úradných jazykov Únie požiadavku uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka len z dôvodu osobitnej povahy obsadzovanej funkcie. V prejednávanej veci však uspokojivú znalosť druhého jazyka nemožno odôvodniť výkonom úloh zverených zmluvným zamestnancom, ktorí budú prijatí do zamestnania. Španielske kráľovstvo v tejto súvislosti pripomína, že článok 80 PZOZ vymedzuje úlohy zmluvných zamestnancov patriacich do skupiny I ako manuálne a administratívne pomocné služobné úlohy, vykonávané pod dozorom úradníkov alebo dočasných zamestnancov. V rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu Španielske kráľovstvo tvrdí, že aj za predpokladu, že by sa od uchádzača mohlo vyžadovať, aby mal dôkladnú znalosť jedného úradného jazyka a uspokojivú znalosť druhého jazyka, úroveň B2 v zmysle CECR vyžadovaná podľa tejto výzvy na vyjadrenie záujmu pre tento druhý jazyk nie je opodstatnená.

54

Parlament v odpovedi tvrdí, že článok 82 ods. 3 písm. e) PZOZ obligatórne vyžaduje uspokojivú znalosť druhého jazyka Únie.

55

Podľa článku 82 ods. 3 písm. e) PZOZ „zmluvný zamestnanec môže byť prijatý do zamestnania…, ak predloží doklad o dôkladnej znalosti jedného z jazykov Únie a o uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka Únie v rozsahu potrebnom pre plnenie jeho povinností“. Španielske kráľovstvo tvrdí v prvej časti svojho druhého žalobného dôvodu, že toto ustanovenie vyžaduje, aby mali uchádzači o funkciu zmluvného zamestnanca znalosť druhého jazyka EÚ len v prípade, ak si to vyžadujú funkcie, ktoré majú vykonávať, čo však nie je prípad prejednávanej veci.

56

Treba preto určiť, či jazykové požiadavky uvedené v tomto článku 82 ods. 3 písm. e) PZOZ systematicky ukladajú uchádzačom o pracovné miesta zmluvných zamestnancov povinnosť dôkladnej znalosti jedného z úradných jazykov Únie a uspokojivej znalosti ďalšieho z úradných jazykov Únie.

57

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 28 písm. f) služobného poriadku úradníkov analogicky stanovuje, že „úradník môže byť vymenovaný len pod podmienkou, že predloží doklad o dôkladnej znalosti jedného z jazykov Únie a o uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka Únie v rozsahu potrebnom na plnenie jeho povinností“. Podľa článku 45 ods. 2 služobného poriadku úradníkov sa takisto vyžaduje, aby zamestnanci pred svojím prvým povýšením po prijatí do zamestnania preukázali schopnosť pracovať „v treťom jazyku spomedzi tých, ktoré sú uvedené v článku 55 ods. 1 Zmluvy o ES“, teda spomedzi úradných jazykov Únie. Z toho nevyhnutne vyplýva, že podmienku týkajúcu sa znalosti druhého jazyka stanovenú v článku 28 písm. f) služobného poriadku úradníkov pre nich nemožno považovať za fakultatívnu.

58

Ak majú zmluvní zamestnanci vykonávať svoje funkcie rovnako ako úradníci v mnohojazyčnom prostredí, nič neumožňuje vykladať požiadavku jazykových znalostí zmluvných zamestnancov v článku 82 ods. 3 písm. e) PZOZ odlišne od požiadaviek, ktoré sú rovnako formulované pre úradníkov v článku 28 písm. f) služobného poriadku úradníkov. Skutočnosť, že úradníci na rozdiel od zmluvných zamestnancov budú prípadne musieť preukázať znalosť tretieho jazyka, možno vysvetliť tým, že zmluvní zamestnanci nepodliehajú režimu povyšovania uvedenému v služobnom poriadku úradníkov. Tento rozdiel však nemá vplyv na výklad požiadavky znalosti druhého jazyka stanovenej jednak v článku 28 písm. f) služobného poriadku úradníkov a jednak v článku 82 ods. 3 písm. e) PZOZ.

59

Ako uviedla aj generálna advokátka v bode 111 svojich návrhov, článok 82 ods. 3 písm. e) PZOZ sa preto musí vykladať v tom zmysle, že uchádzači o prijatie do pracovného pomeru ako zmluvní zamestnanci sú povinní preukázať znalosť aspoň dvoch úradných jazykov. Z toho vyplýva, že prvá časť druhého žalobného dôvodu Španielskeho kráľovstva sa musí zamietnuť.

60

V rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu Španielske kráľovstvo tvrdí, že vzhľadom na povahu funkcií, ktoré majú zmluvní zamestnanci vykonávať, je požadovaná úroveň vo výzve na vyjadrenie záujmu týkajúca sa druhého jazyka výberového konania, t. j. úroveň B2 v zmysle CECR, neopodstatnená. V rozsahu, v akom sa argumentácia uvedená na podporu tejto druhej časti prekrýva s argumentáciou uvedenou na podporu tretieho a štvrtého žalobného dôvodu, táto časť sa preskúma spoločne s týmito žalobnými dôvodmi.

61

Španielske kráľovstvo tvrdí, že obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania vo výzve na vyjadrenie záujmu na anglický, francúzsky a nemecký jazyk je svojvoľné, porušuje jazykový režim stanovený v článkoch 1 a 6 nariadenia č. 1/58 a predstavuje diskrimináciu na základe jazyka, ktoré zakazuje článok 22 Charty, článok 1d ods. 1 a 6 služobného poriadku úradníkov a článok 82 ods. 3 písm. e) PZOZ. Žiadny z dôvodov uvedených vo výzve na vyjadrenie záujmu nemožno považovať za legitímny cieľ všeobecného záujmu, ktorý by mohol odôvodniť takéto obmedzenie. Preto dôvod založený na „záujme služby“, ktorý vyplýva z toho, že pracovníci musia byť schopní od prvého dňa vykonávať svoje úlohy a efektívne komunikovať v rámci svojej práce v požadovaných jazykoch, je stereotypný a bez akejkoľvek súvislosti s povahou funkcií, ktoré sa majú vykonávať. V každom prípade toto obmedzenie nie je primerané vzhľadom na skutočné potreby služby. Podobne je neprimeraná aj požiadavka na úroveň B2 v zmysle CECR, pokiaľ ide o druhý jazyk výberového konania.

62

Parlament spochybňuje tieto tvrdenia a uvádza, že obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania je riadne odôvodnené vo výzve na vyjadrenie záujmu, okrem iného cieľom mať k dispozícii personál schopný okamžite vykonávať svoje úlohy a efektívne komunikovať vo svojej každodennej práci.

63

Z dôvodov uvedených v bodoch 36 až 40 tohto rozsudku treba posúdiť zákonnosť obmedzenia výberu druhého jazyka výberového konania na anglický, francúzsky a nemecký jazyk z hľadiska článku 1d služobného poriadku úradníkov. Podobne ako obmedzenie výberu jazykov, ktoré môžu byť použité na vyplnenie elektronického registračného formulára na internetovej stránke EPSO, a teda na podanie prihlášky, ktoré je predmetom prvej časti druhého žalobného dôvodu Španielskeho kráľovstva, obmedzenie uvedené v druhej časti druhého žalobného dôvodu a v treťom a štvrtom žalobného dôvode totiž patrí do špecifického kontextu organizácie výberových konaní zamestnancov Únie, ktorý je upravený najmä v služobnom poriadku.

64

Na tento účel treba na úvod pripomenúť, ako bolo uvedené v bodoch 38 a 49 tohto rozsudku, že článok 1d ods. 1 služobného poriadku úradníkov uplatniteľný na výberové konania pre zmluvných zamestnancov podľa článku 80 ods. 4 PZOZ zakazuje pri uplatňovaní tohto služobného poriadku akúkoľvek diskrimináciu, ako napríklad diskrimináciu na základe jazyka, pričom podľa odseku 6 tohto ustanovenia rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka môže byť prípustné, ak je objektívne a dostatočne zdôvodnené legitímnym cieľom všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky.

65

Keďže výzva na vyjadrenie záujmu stanovuje pri uplatňovaní PZOZ obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania na anglický, francúzsky a nemecký jazyk, uchádzačom, ktorých jazykové znalosti nezodpovedali tejto požiadavke, bola odopretá možnosť zúčastniť sa tohto výberového konania, a to bez ohľadu na to, že mali dostatočné znalosti aspoň dvoch úradných jazykov Únie z hľadiska podmienok stanovených v článku 82 ods. 3 písm. e) PZOZ.

66

Skutočnosť, že sa uchádzačom poskytla možnosť vybrať si druhý jazyk výberového konania len z anglického, francúzskeho a nemeckého jazyka, tak predstavuje rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka, ktoré je v zásade zakázané podľa článku 1d ods. 1 služobného poriadku úradníkov.

67

Pokiaľ ide ďalej o legitímny cieľ všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky v zmysle článku 1d ods. 6 služobného poriadku úradníkov, ktorý by mal odôvodňovať toto rozdielne zaobchádzanie, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že záujem služby môže vyžadovať, aby prijatí zamestnanci mali osobitné jazykové znalosti. Osobitná povaha úloh, ktoré sa majú vykonávať, tak môže odôvodniť prijatie založené okrem iného na dôkladnej znalosti určitého jazyka (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júna 1975, Küster/Parlament, 79/74, EU:C:1975:85, body 16 a 17; z 29. októbra 1975, Küster/Parlament, 22/75, EU:C:1975:140, body 13 a 14, a z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia, C‑566/10 P, EU:C:2012:752, bod 88).

68

V tejto súvislosti v rámci výberového konania inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní záujmu služby, ako aj kvalifikácie a zásluh uchádzačov, ktoré sa majú zohľadniť (pozri analogicky rozsudky zo 4. februára 1987, Bouteiller/Komisia, 324/85, EU:C:1987:59, bod 6; z 3. apríla 2003, Parlament/Samper, C‑277/01 P, EU:C:2003:196, bod 35, a z 9. októbra 2008, Chetcuti/Komisia, C‑16/07 P, EU:C:2008:549, bod 77). Súdnemu dvoru preto neprináleží, aby nahrádzal posúdenie administratívy, najmä čo sa týka špecifických jazykových znalostí, ktoré je vhodné požadovať v záujme služby od uchádzačov výberového konania (pozri analogicky rozsudok z 3. apríla 2003, Parlament/Samper, C‑277/01 P, EU:C:2003:196, bod 35 a citovanú judikatúru).

69

Je však úlohou inštitúcie, ktorá obmedzila jazykový režim výberového konania na obmedzený počet úradných jazykov Únie, aby stanovila, že také obmedzenie je primerané a zodpovedá skutočným potrebám týkajúcim sa funkcií, ktoré budú zamestnané osoby vykonávať. Okrem toho každá podmienka týkajúca sa špecifických jazykových znalostí musí byť primeraná tomuto záujmu a musí sa zakladať na jasných, objektívnych a predvídateľných kritériách, ktoré umožnia uchádzačom pochopiť dôvody tejto podmienky a súdom Únie preskúmať zákonnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia, C‑566/10 P, EU:C:2012:752, body 90 a 92).

70

V tejto súvislosti Parlament usudzuje, že záujem služby, ako vyplýva z výzvy na vyjadrenie záujmu, ktorý spočíva v tom, aby boli zamestnanci schopní okamžite vykonávať svoje úlohy a efektívne komunikovať v každodennom pracovnom živote, môže odôvodniť obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania na anglický, francúzsky a nemecký jazyk. Španielske kráľovstvo naopak tvrdí, že dôvody uvedené v tejto výzve nemôžu odôvodniť takéto obmedzenie.

71

Ako pritom vyplýva z bodu 22 tohto rozsudku, vo výzve na vyjadrenie záujmu v jej hlave IV sa stanovuje, že tri jazyky zvolené ako druhý jazyk výberového konania, t. j. anglický, francúzsky a nemecký jazyk, boli tak stanovené s cieľom reagovať na „záujem služby“, ktorý spočíva v tom, aby sa zabezpečilo, aby prijaté osoby boli schopné „okamžite vykonávať svoje úlohy a efektívne komunikovať v každodennom pracovnom živote“. V tejto súvislosti sa spresňuje, že so zreteľom na „dlhodobú prax“ Parlamentu „týkajúcu sa jazykov používaných pri vnútornej komunikácii“ a vzhľadom na „potreby útvarov v oblasti vonkajšej komunikácie a spracovania spisov“„zostávajú najpoužívanejšími jazykmi angličtina, francúzština a nemčina“.

72

Napriek tomu, že tieto dôvody svedčia o existencii záujmu služby, aby novoprijatí zamestnanci mohli efektívne komunikovať hneď po nástupe do funkcie, samy osebe nestačia na preukázanie, že dotknuté funkcie, teda funkcie šoférov Európskeho parlamentu, si vyžadujú znalosť jedného z týchto troch jazykov s vylúčením ostatných úradných jazykov Únie.

73

V tejto súvislosti, pokiaľ tieto dôvody stanovujú, že angličtina, francúzština a nemčina sú najpoužívanejšie jazyky v Európskom parlamente, tak pre internú, ako aj externú komunikáciu, ako aj pre spracovanie spisov, výzva na vyjadrenie záujmu naznačuje, že tieto tri jazyky sú vo všeobecnosti najužitočnejšie pre prácu v rámci tejto inštitúcie. Pokiaľ ale Európsky parlament neprijal pri uplatňovaní článku 6 nariadenia č. 1/58 interné pravidlá týkajúce sa spôsobov uplatňovania jeho jazykového režimu, nemožno tvrdiť, že tieto tri jazyky sú nevyhnutne najužitočnejšie pri všetkých funkciách v tejto inštitúcii bez toho, aby sa prihliadlo na funkcie, ktoré budú zamestnané osoby konkrétne vykonávať.

74

Dôvody uvedené v hlave IV výzvy na vyjadrenie záujmu, ktoré majú odôvodniť obmedzenia výberu druhého jazyka výberového konania, však vôbec nespočívajú v odôvodnení tohto obmedzenia konkrétnymi jazykovými potrebami, ktoré zodpovedajú funkciám, ktoré prijatí šoféri budú musieť vykonávať. Za týchto okolností sa tieto dôvody nezakladajú na jasných, objektívnych a predvídateľných kritériách, ktoré umožňujú dospieť k záveru, že záujem služby v prejednávanej veci vyžaduje takéto rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka.

75

Je nesporné, že funkcie, ktoré budú zamestnaní šoféri vykonávať, sú opísané v hlave II výzvy na vyjadrenie záujmu. V tejto súvislosti sa v tejto hlave uvádza, že zmluvný zamestnanec bude „plniť úlohy šoféra“, ktoré spočívajú najmä v tom, že bude „prepravovať osobnosti, úradníkov a ostatných zamestnancov Európskeho parlamentu najmä v Bruseli, Luxemburgu a Štrasburgu, ako aj v iných členských štátoch a tretích krajinách“, „prepravovať návštevníkov (diplomatický zbor a iné osobnosti)“, ako aj „zabezpečovať správne využívanie vozidla, najmä jeho technologických nástrojov“.

76

Ani okolnosť, na ktorú poukazuje Parlament, podľa ktorej zamestnaní šoféri musia zabezpečovať svoje úlohy najmä v Bruseli, Luxemburgu a Štrasburgu, teda v troch mestách nachádzajúcich sa v členských štátoch, ktorých úradnými jazykmi sú francúzština alebo nemčina, ani skutočnosť, ktorú Parlament uviedol na pojednávaní pred Súdnym dvorom, že osoby, ktoré šoféri majú prepravovať, najčastejšie používajú anglický jazyk, však nemôže odôvodniť obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania na tri dotknuté jazyky.

77

Aj keď totiž nemožno vylúčiť, že záujem služby môže vyžadovať, aby sa zamestnali šoféri s rôznymi jazykovými znalosťami vzhľadom na rozmanitosť lokalít, v ktorých budú musieť vykonávať svoje funkcie, alebo jazykových znalostí osôb, ktoré budú prevážať, nič to nemení na tom, že Parlament nepreukázal, v čom môže byť každý z jazykov určených ako druhý jazyk výberového konania mimoriadne užitočný pre výkon uvedených funkcií.

78

Z toho vyplýva, že ani na základe opisu funkcií uvedených v hlave II výzvy na vyjadrenie záujmu a vysvetlení, ktoré Parlament v tejto súvislosti poskytol, dôvody uvedené v hlave IV tejto výzvy nie sú takej povahy, aby odôvodnili obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania na anglický, francúzsky a nemecký jazyk. Parlament teda nepreukázal, že obmedzenie na jazyky určené ako druhý jazyk výberového konania bolo objektívne a primerane odôvodnené z hľadiska funkčných osobitostí pracovných miest, ktoré sa majú obsadiť, ani to, prečo sa tento výber nemohol týkať iných úradných jazykov, ktoré by prípadne mohli byť relevantné pre tieto pracovné miesta.

79

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba tretiemu a štvrtému žalobnému dôvodu vyhovieť. Keďže Európsky parlament nepreukázal, že obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania na anglický, francúzsky a nemecký jazyk bolo objektívne a primerane odôvodnené z hľadiska legitímneho cieľa všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky, nie je potrebné preskúmať druhú časť druhého žalobného dôvodu, ktorá sa týka požadovanej úrovne znalosti týchto jazykov.

80

Vzhľadom na to, že prvému, tretiemu a štvrtému žalobnému dôvodu Španielskeho kráľovstva sa vyhovelo, výzvu na vyjadrenie záujmu treba zrušiť.

81

Španielske kráľovstvo usudzuje, že zrušenie výzvy na vyjadrenie záujmu bude mať za následok zrušenie databázy údajov, ktorá bola vytvorená v súlade s touto výzvou. Španielske kráľovstvo nežiada zrušenie uzavretých zmlúv, ku ktorým mohlo dôjsť na základe zápisu uchádzača v tejto databáze, pričom zdôrazňuje, že zapísanie do tejto databázy nepredstavuje žiadnu záruku prijatia do zamestnania, a preto v súvislosti s uchádzačmi, ktorí sú v nej zapísaní, neznamená žiadne porušenie zásady legitímnej dôvery.

82

Parlament naopak uvádza, že keďže databáza bola už vytvorená, uchádzači boli informovaní o výsledku výberového konania a prijímanie zamestnancov sa začalo. S cieľom dodržať zásadu legitímnej dôvery treba postupovať v súlade s prístupom uvedeným okrem iného v rozsudku z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia (C‑566/10 P, EU:C:2012:752).

83

Ak Súdny dvor rozhoduje o dôsledkoch, ktoré vyplývajú zo zrušenia opatrenia týkajúceho sa postupov výberového konania Únie, musí sa snažiť dosiahnuť rovnováhu medzi záujmami uchádzačov znevýhodnených nezrovnalosťou, ku ktorej došlo pri tomto postupe, a záujmami ostatných uchádzačov, takže je povinný zohľadniť nielen nutnosť obnoviť práva znevýhodnených uchádzačov, ale aj legitímnu dôveru uchádzačov, ktorí už boli vybratí (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 1993, Komisia/Albani a i., C‑242/90 P, EU:C:1993:284, bod 14).

84

Pokiaľ ide osobitne o nezrovnalosti, ku ktorým došlo, pokiaľ ide o jazykový režim výberového konania, legitímnu dôveru uchádzačov, ktorí už boli vybratí, treba vziať do úvahy vyvážením účinkov vyplývajúcich z možného spochybnenia zoznamov uchádzačov vypracovaných na základe tohto výberového konania a záujmu znevýhodnených žiadateľov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia, C‑566/10 P, EU:C:2012:752, bod 103).

85

Pokiaľ sa v prejednávanej veci výzva na vyjadrenie záujmu zruší z dôvodu diskriminačných podmienok uložených v súvislosti s požadovanými jazykovými znalosťami uchádzačov, dotknutá databáza sa bude musieť považovať za ovplyvnenú rovnakými diskriminačnými podmienkami. Zápis uchádzačov do tejto databázy sa totiž zakladá na výsledkoch dosiahnutých v rámci výberového konania organizovaného za nerovnakých podmienok.

86

V tejto súvislosti treba uviesť, podobne ako uvádza aj Španielske kráľovstvo, že uchádzači, ktorí boli zapísaní do dotknutej databázy, nedostali v tejto súvislosti žiadnu záruku prijatia do zamestnania. Na rozdiel od uchádzačov, ktorým už bolo ponúknuté miesto zmluvného zamestnanca na základe ich zapísania do tejto databázy a ktorí v tejto súvislosti majú legitímnu dôveru v to, aby sa ich prijatie do zamestnania nespochybnilo, uvedení uchádzači nezískali zo strany administratívy žiadne dodatočné ubezpečenie, ktoré by mohlo vyvolať legitímnu dôveru, pokiaľ ide o ich prijatie do zamestnania.

87

Treba preto usudzovať, že samotný zápis uchádzačov do tejto databázy nemôže vyvolať legitímnu dôveru, ktorá by si vyžadovala zachovanie účinkov zrušenej výzvy na vyjadrenie záujmu. Zrušenie databázy údajov naopak nemôže mať vplyv na prípadné prijatia zamestnancov, ku ktorým už došlo.

88

Za týchto podmienok treba databázu údajov zrušiť.

89

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

90

Keďže Španielske kráľovstvo navrhlo, aby sa Parlamentu uložila povinnosť nahradiť trovy konania, a Parlament nemal úspech vo svojich dôvodoch, treba mu uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto: