1

Svojím odvolaním Česká republika navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 20. októbra 2016, Česká republika/Komisia (T‑141/15, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2016:621), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/103 zo 16. januára 2015, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 16, 2015, s. 33), a to v rozsahu, v akom sa ním vylučujú výdavky, ktoré vynaložila v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) na opatrenie na ochranu vinohradov pred škodami spôsobovanými zverou a vtáctvom pre roky 2010 až 2012 (ďalej len „sporné ochranné opatrenie“) v celkovej výške 2123199,04 eura (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

V hlave II kapitole III nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (Ú. v. ES L 179, 1999, s. 1; Mim. vyd. 03/026, s. 25) s názvom „Reštrukturalizácia a konverzia“ článok 11 tohto nariadenia stanovoval:

„1.   Týmto sa ustanovuje systém reštrukturalizácie a konverzie vinohradov.

2.   Cieľom systému je prispôsobenie výroby potrebám trhu.

3.   Systém pokrýva jedno alebo viaceré z nasledujúcich opatrení:

Systém nepokrýva bežnú obnovu vinohradov, ktorých prirodzená životnosť sa skončila.

…“

3

Nariadenie Rady (ES) č. 479/2008 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1493/1999, (ES) č. 1782/2003, (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 3/2008 a zrušujú nariadenia (EHS) č. 2392/86 a (ES) č. 1493/1999 (Ú. v. EÚ L 148, 2008, s. 1), vo svojom odôvodnení 11 stanovovalo:

„Jedným z kľúčových opatrení oprávnených na vnútroštátne podporné programy by mala byť propagácia a uvádzanie vín Spoločenstva na trh v tretích krajinách. Činnosti v oblasti reštrukturalizácie a konverzie by mali byť aj naďalej zahrnuté vzhľadom na ich pozitívny štrukturálny vplyv na sektor vína. Podporu by malo byť možné poskytnúť aj na investície v sektore vína, ktoré sú zamerané na zlepšenie ekonomickej výkonnosti samotných podnikov. …“

4

Článok 4 nariadenia č. 479/2008, nazvaný „Zlučiteľnosť a súlad“, vo svojom odseku 1 stanovoval:

„Podporné programy sú zlučiteľné s právom Spoločenstva a v súlade s činnosťami, politikami a prioritami Spoločenstva.“

5

Podľa článku 5 tohto nariadenia s názvom „Predkladanie podporných programov“:

„1.   Každý vyrábajúci členský štát uvedený v prílohe II predloží Komisii do 30. júna 2008 po prvý raz návrh päťročného podporného programu s opatreniami v súlade s touto kapitolu.

Podporné opatrenia v podporných programoch sa vypracúvajú na takej geografickej úrovni, ktorú členský štát považuje za najvhodnejšiu. Podporný program sa pred predložením Komisii prekonzultuje s príslušnými orgánmi a organizáciami na primeranej územnej úrovni.

Každý členský štát predkladá jeden návrh podporného programu, ktorý môže zohľadňovať regionálne osobitosti.

2.   Podporné programy sa môžu začať uplatňovať tri mesiace po predložení Komisii.

Ak však predložený podporný program nie je v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto kapitole, Komisia o tom informuje členský štát. Členský štát v takomto prípade predloží Komisii revidovaný podporný program. Revidovaný podporný program sa môže začať uplatňovať dva mesiace po jeho oznámení, okrem prípadu, keď pretrváva nesúlad, vtedy sa uplatňuje tento pododsek.

…“

6

Článok 11 uvedeného nariadenia s názvom „Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov“ stanovoval:

„1.   Cieľom opatrení spojených s reštrukturalizáciou a konverziou vinohradov je zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína.

2.   Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov sa podporuje v súlade s týmto článkom len vtedy, ak členské štáty predložia súpis svojho výrobného potenciálu v súlade s článkom 109.

3.   Podpora reštrukturalizácie a konverzie vinohradov sa môže vzťahovať výhradne na jednu alebo viacero z týchto činností:

Nepodporuje sa bežná obnova vinohradov, ktorých prirodzená životnosť sa skončila.

4.   Podpora reštrukturalizácie a konverzie vinohradov môže mať výhradne takéto podoby:

…“

7

Relevantné okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 až 17 napadnutého rozsudku takto:

8

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 25. marca 2015 podala Česká republika žalobu, ktorou žiadala zrušiť sporné rozhodnutie a uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

9

Na podporu svojej žaloby Česká republika uviedla dva žalobné dôvody založené jednak na porušení článku 5 nariadenia č. 479/2008, ako aj zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, a jednak na porušení článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) v spojení s článkami 11 a 16 nariadenia č. 885/2006 a článkom 31 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 2005, s. 1).

10

Všeobecný súd túto žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania.

11

Česká republika navrhuje, aby Súdny dvor:

12

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

13

Na podporu svojho odvolania Česká republika uvádza tri odvolacie dôvody založené na:

14

Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý smeruje proti bodom 83 až 90 napadnutého rozsudku, Česká republika vytýka Všeobecnému súdu, že porušil článok 11 nariadenia č. 479/2008.

15

Komisia v prvom rade zastáva názor, že prvý odvolací dôvod je neprípustný a zároveň neúčinný.

16

Na jednej strane sa domnieva, že ide o odvolací dôvod na podporu návrhov na zrušenie sporného rozhodnutia, ktorý nebol uvedený samostatne pred Všeobecným súdom. Je teda nový, a preto neprípustný.

17

Na druhej strane je tento odvolací dôvod neúčinný, pretože sa týka len čiastkového prvku analýzy Všeobecného súdu venovanej žalobnému dôvodu založenému na porušení zásady právnej istoty. Za týchto podmienok a bez ohľadu na to, či je dôvodný alebo nie, tento odvolací dôvod nemôže spochybniť záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd, pokiaľ ide o neexistenciu porušenia tejto zásady.

18

Česká republika odpovedá, že hoci porušenie článku 11 nariadenia č. 479/2008 nebolo uvedené ako žalobný dôvod na Všeobecnom súde, prvý odvolací dôvod je prípustný, pretože v prvostupňovom konaní bola jej argumentácia založená na predpoklade, že Komisia pri predchádzajúcom hodnotení podporného programu uznala, že sporné ochranné opatrenie je zlučiteľné s týmto ustanovením.

19

Navyše uvedený odvolací dôvod nemôže byť neúčinný, pretože Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že sporné ochranné opatrenie nespĺňa podmienky článku 11 tohto nariadenia. V dôsledku toho bude rozhodujúce konštatovať, že to tak nie je.

20

Na úvod je potrebné uviesť, že hoci Česká republika pred Všeobecným súdom otvorila otázku súladu sporného ochranného opatrenia s článkom 11 nariadenia č. 479/2008, tento členský štát vo svojej žalobe o neplatnosť neuviedol žalobný dôvod založený na porušení tohto ustanovenia. Z bodu 10 repliky predloženej týmto členským štátom pred Všeobecným súdom totiž vyplýva, že „vzhľadom na skutočnosť, že súlad sporného podporného programu s právom Únie ako celku vyplýva z nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 479/2008, ku ktorej samotná Komisia prispela svojím konaním, nie je už potrebné zaoberať sa článkom 11 nariadenia č. 479/2008“.

21

Uvedená žaloba teda vychádzala z predpokladu, podľa ktorého Komisia uznala zlučiteľnosť sporného ochranného opatrenia s článkom 11 nariadenia č. 479/2008, keďže nepodrobila kritike druhú verziu návrhu podporného programu na roky 2009 až 2014, ktorú jej Česká republika predložila 12. februára 2009.

22

V bodoch 83 až 90 napadnutého rozsudku Všeobecný súd vysvetlil dôvody, pre ktoré také opatrenie, ako je sporné ochranné opatrenie, z ktorého jasne nevyplýva, že prispieva k zvýšeniu konkurencieschopnosti výrobcov vína, podľa neho zrejme nepatrí medzi činnosti uvedené v článku 11 ods. 3 nariadenia č. 479/2008.

23

Ako to uviedla generálna advokátka v bode 40 svojich návrhov, pri zamietnutí prvého žalobného dôvodu týkajúceho sa neplatnosti v napadnutom rozsudku Všeobecný súd tak vychádzal z týchto úvah.

24

V tomto ohľade je potrebné na jednej strane pripomenúť, že odvolateľ má právo podať odvolanie, v rámci ktorého uvedie odvolacie dôvody vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hľadiska spochybniť jeho dôvodnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C‑176/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:730, bod 17, ako aj zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, C‑155/14 P, EU:C:2016:446, bod 55).

25

Na druhej strane z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že tvrdenie, ktoré nebolo predložené na prvom stupni, nepredstavuje nový neprípustný dôvod v štádiu odvolania, ak je považované za rozšírenie argumentácie, ktorá už bola v žalobe na Všeobecnom súde uvedená v rámci predloženého žalobného dôvodu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:866, bod 287, ako aj z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, C‑247/11 P a C‑253/11 P, EU:C:2014:257, bod 114).

26

Je však potrebné zdôrazniť, že vo svojej žalobe o neplatnosť Česká republika uviedla v rámci svojho prvého žalobného dôvodu založeného najmä na porušení zásady právnej istoty argumentáciu, podľa ktorej je sporné ochranné opatrenie v súlade s podmienkami stanovenými v článku 11 nariadenia č. 479/2008.

27

Z toho vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že téza uvádzaná Českou republikou v prvostupňovom konaní nevyhnutne vyžaduje zlučiteľnosť sporného ochranného opatrenia s článkom 11 nariadenia č. 479/2008, a skutočnosť, že táto zlučiteľnosť bola Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku spochybnená, odvolací dôvod založený na porušení tohto článku sa musí považovať za rozšírenie prvého žalobného dôvodu uvedeného v návrhu na začatie konania založeného najmä na porušení zásady právnej istoty. Uvedený odvolací dôvod je preto potrebné považovať za prípustný.

28

Česká republika spochybňuje napadnutý rozsudok v tom, že Všeobecný súd v tomto rozsudku jednak konštatoval, že je zrejmé, že článok 11 ods. 3 nariadenia č. 479/2008 sa nevzťahuje na vnútroštátne opatrenia, ktoré sa tak ako sporné ochranné opatrenie týkajú ochrany vinohradov pred škodami spôsobenými zverou a vtáctvom, a jednak, že nie je jasné, že takéto opatrenie by prispelo k zabezpečeniu zvýšenia konkurencieschopnosti výrobcov vína, čo je podľa odseku 1 tohto článku cieľom opatrení v oblasti reštrukturalizácie a konverzie vinohradov.

29

V prípade Českej republiky opatrenia na ochranu vinohradov pred škodami spôsobenými zverou a vtáctvom spĺňajú všetky tri podmienky uvedené v článku 11 nariadenia č. 479/2008, a teda sú oprávnené na podporu v zmysle tohto článku.

30

Tieto opatrenia predstavujú po prvé zlepšenie techník obhospodarovania vinohradov v zmysle článku 11 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 479/2008 v rozsahu, v akom prispievajú k lepším výnosom plodín prostredníctvom ochrany viniča a sadeníc hrozna pred zamorením škodcami. Odvolateľka v tomto ohľade uvádza, že v Českej republike zver a vtáctvo spôsobujú každý rok rozsiahle škody vo vinohradoch. Zver totiž ohlodáva výhony viniča, ktorý v dôsledku takéhoto poškodenia rodí menej alebo nerodí vôbec. Pokiaľ ide o vtáctvo, osobitne škorca obyčajného, nalietava na hrozno počas obdobia dozrievania, čím spôsobuje problém špecifický pre vinohrady v strednej Európe, kde sa tento vták počas tohto obdobia nachádza. Takáto okolnosť môže viesť k úplnému zničeniu úrody alebo poškodeniu hrozna, ktoré v dôsledku toho nemožno použiť na výrobu akostného vína. Navyše hrozno je náchylnejšie na choroby, ktoré sa môžu ďalej rozširovať.

31

To je dôvod, prečo bola počas dotknutého obdobia zavedená kolektívna ochrana oplotením vinohradov a individuálna ochrana prostredníctvom stĺpikov s cieľom zabrániť ohlodávaniu jednotlivých výhonkov viniča. Veľká väčšina finančných prostriedkov dotknutých spornou finančnou opravou bola vyčlenená na ochranu pred zverou, keďže len približne 4 milióny CZK (približne 155938 eur) boli určené na ochranu pred vtáctvom vo forme aktívnej ochrany prostredníctvom fyzickej prítomnosti osôb vo vinohrade, hliadok a odplašovaním vtáctva a pasívnej ochrany prostredníctvom odplašovacích zariadení fungujúcich na mechanickom, optickom alebo akustickom princípe.

32

Po druhé žiadne z opatrení na ochranu vinohradov pred škodami spôsobenými zverou a vtáctvom nemožno považovať za opatrenie bežnej obnovy vinohradu na konci jeho prirodzenej životnosti v zmysle článku 11 ods. 3 nariadenia č. 479/2008.

33

Po tretie v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia č. 479/2008 opatrenia na ochranu vinohradov pred škodami spôsobenými zverou a vtáctvom vedú k zvýšeniu konkurencieschopnosti výrobcov vína. Umožňujú totiž uspokojovať vysoký dopyt po akostných vínach s prívlastkom tým, že obmedzujú konkurenčnú nevýhodu spôsobovanú škorcami obyčajnými. Sporné ochranné opatrenie totiž v skutočnosti zvýšilo konkurencieschopnosť českých výrobcov vína na trhu Únie s vínom tým, že umožnilo strojnásobiť českú produkciu akostných vín s prívlastkom, a to z 51000 hektolitrov v roku 2005 na 121000 hektolitrov v roku 2008 a na 161000 hektolitrov za rok 2012, ktorý bol posledným rokom uplatňovania tohto opatrenia.

34

Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že sporné ochranné opatrenie nie je oprávnené na financovanie v zmysle článku 11 ods. 3 nariadenia č. 479/2008.

35

Komisia tvrdí, že prvý odvolací dôvod nie je dôvodný, pretože cieľom sporného ochranného opatrenia je len zachovať objem výroby, a nie prispôsobiť výrobu dopytu na trhu alebo zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína.

36

Navyše uvedené opatrenie nemôže mať za cieľ kompenzovať konkurenčnú nevýhodu, ktorú utrpeli stredoeurópski výrobcovia vína z dôvodu prítomnosti škorcov obyčajných v okamihu úrody. Cieľom podpory na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov nie je, ako v prípade Kohézneho fondu, kompenzovať nevýhody vyplývajúce z geografickej polohy a prírodných podmienok, ani znížiť regionálne rozdiely, ale práve naopak, podporiť a zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína v celej Únii bez ohľadu na región, v ktorom vykonávajú svoju činnosť.

37

Okrem toho opatrenia reštrukturalizácie a konverzie vinohradov musia prispievať k prechodu na iné odrody a k zlepšovaniu techník obhospodarovania vinohradov. Aj za predpokladu, že by ochrana úrody pred škodcami umožňovala produkciu vína vo väčšom množstve a vo vyššej kvalite, táto ochrana sa napriek všetkému obmedzuje na zachovanie objemu existujúcej produkcie. Preto techniky na odplašenie vtákov, ktoré sa používajú už celé stáročia, alebo na ochranu pred zverou nepredstavujú v žiadnom prípade kvalitatívny vývoj v obhospodarovaní vinohradov.

38

Napokon s cieľom chrániť úrodu pred zverou nariadenie č. 479/2008 stanovuje finančný príspevok na náklady na poistné hradené výrobcami, a to do výšky 50 % týchto nákladov v súlade s článkom 14 ods. 2 tohto nariadenia. Za týchto podmienok článok 11 uvedeného nariadenia svedčí o vôli normotvorcu Únie finančne podporovať zvyšovanie konkurencieschopnosti výrobcov vína, čo ide nad rámec zvyšovania alebo zachovania ich objemov výroby. Pravidlá stanovené v článku 14 toho istého nariadenia preukazujú, že normotvorca Únie pamätal na opatrenia, ktoré sa obmedzujú na ochranu úrody pred škodcami.

39

Vo svojej replike Česká republika odpovedá, že podľa argumentácie Komisie by sa do článku 11 nariadenia č. 479/2008 dopĺňali podmienky, ktoré nevyplývajú zo znenia tohto článku. Tento článok konkrétne nepodmieňuje oprávnenosť podpory používaním novej techniky obhospodarovania vinohradov. Podstatná je len skutočnosť, aby použitá technika – bez ohľadu na to, či ide o nedávnu alebo starodávnu techniku – umožňovala zlepšiť obhospodarovanie predmetného vinohradu. Navyše existencia iného opatrenia na ochranu úrody pred zverou, ako je stanovené v článku 14 tohto nariadenia, nemôže mať vplyv na podmienky poskytnutia podpory, na ktorú sa vzťahuje článok 11 uvedeného nariadenia.

40

Vo svojej duplike Komisia uvádza, že nikdy netvrdila, že len vynález možno považovať za „zlepšenie techník obhospodarovania vinohradov“. Existujúce či dokonca starodávne techniky v kombinácii s novými technológiami a prístupmi tak môžu viesť k vyššej konkurencieschopnosti. Sporné ochranné opatrenie, konkrétne odplašovanie vtákov vo vinohradoch prostredníctvom vydávania zvukov alebo inštalácie strašiakov, je však len opakovaním metód známych po stáročia a nič nemení na skladbe odrôd či technikách obhospodarovania vinohradov.

41

Svojím prvým odvolacím dôvodom Česká republika kritizuje body 83 až 90 napadnutého rozsudku, keďže Všeobecný súd v nich konštatoval, že je zrejmé, že znenie článku 11 ods. 3 nariadenia č. 479/2008 sa nevzťahuje na opatrenia na ochranu vinohradov pred škodami spôsobeným zverou a vtáctvom, ako je sporné ochranné opatrenie, a že nie je jasné, ako tieto opatrenia môžu slúžiť na zabezpečenie zvýšenia konkurencieschopnosti výrobcov vína.

42

Na úvod je potrebné poznamenať, že sporné ochranné opatrenie nemožno kvalifikovať ako opatrenie na „konverziu vinohradov“ v zmysle článku 11 nariadenia č. 479/2008. Z toho vyplýva, že preskúmanie dôvodnosti prvého odvolacieho dôvodu predpokladá len posúdenie, či toto opatrenie možno kvalifikovať ako opatrenie na „reštrukturalizáciu vinohradov“ v zmysle tohto ustanovenia.

43

V tomto ohľade tak z potreby jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje samostatný a jednotný výklad v celej Únii, ktorý musí zohľadňovať nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou (pozri najmä rozsudky z 18. januára 1984, Ekro, 327/82, EU:C:1984:11, bod 11, a z 18. mája 2017, Hummel Holding, C‑617/15, EU:C:2017:390, bod 22).

44

Doslovný výklad pojmu „reštrukturalizácia“ zdôrazňuje nejednoznačnosť tohto pojmu. V bežnom jazyku totiž reštrukturalizácia označuje činnosť reorganizácie podľa nových zásad alebo s novou štruktúrou, pokiaľ ide o celok, ktorý sa nepovažuje za dostatočne výkonný. Reštrukturalizácia vinohradu tak môže vyplývať zo zmien ovplyvňujúcich tak zásady jeho obhospodarovania, ako aj pozemky, na ktorých sa vykonáva vinohradnícka činnosť.

45

Pokiaľ je tak ako v prejednávanej veci ustanovenie práva Únie nejednoznačné, a teda môže mať viacero výkladov, je potrebné uprednostniť taký výklad, ktorý svojou povahou zachováva jeho potrebný účinok tak, že ho na tento účel vykladá z hľadiska účelu právneho predpisu, ktorého je toto ustanovenie súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júna 1980, Roudolff, 803/79, EU:C:1980:166, bod 7, a z 24. februára 2000, Komisia/Francúzsko, C‑434/97, EU:C:2000:98, bod 21).

46

V tomto ohľade z článku 11 ods. 1 nariadenia č. 479/2008 vyplýva, že cieľom opatrení na reštrukturalizáciu vinohradov je zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína.

47

Vzhľadom na tento cieľ je možné aj pomerne skromné opatrenie, ktoré sa obmedzuje na lepšie obhospodarovanie viniča prostredníctvom ochrany vínnych kríkov rôznymi spôsobmi a ktoré vedie k významnému zvýšeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárov, kvalifikovať ako reštrukturalizačné opatrenie. V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, zo znenia článku 11 ods. 3 nariadenia č. 479/2008 konkrétne vôbec nevyplýva, že by opatrenia, ktoré využívajú existujúce, či dokonca starodávne techniky, mohli byť oprávnené na podporu na reštrukturalizáciu vinohradov len pod podmienkou, že sú kombinované s novými technológiami a prístupmi.

48

Je naopak potrebné konkrétne posúdiť zlepšenie techník obhospodarovania vinohradu, pričom táto požiadavka sa musí posúdiť z hľadiska podmienok obhospodarovania vinohradu existujúcich v okamihu, keď sa žiada o podporu.

49

Je pravda, že článok 6 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore (Ú. v. EÚ L 170, 2008, s. 1), v znení vyplývajúcom z vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 202/2013 z 8. marca 2013 (Ú. v. EÚ L 67, 2013, s. 10), vylučuje z podpory na reštrukturalizáciu vinohradov opatrenie určené na zabezpečenie ochrany vinohradov proti škodám spôsobeným zverou, vtáctvom alebo krupobitím. Je však potrebné konštatovať, že vykonávacie nariadenie č. 202/2013, ktoré nadobudlo účinnosť 12. marca 2013, je ratione temporis na skutkové okolnosti sporu neuplatniteľné. Nemôže teda poskytovať žiadnu indíciu pre výklad článku 11 nariadenia č. 479/2008.

50

V tomto prípade, ako to uviedla Česká republika vo svojich písomnostiach, sporné ochranné opatrenie umožnilo strojnásobiť českú produkciu akostných vín s prívlastkom, a to z 51000 hektolitrov v roku 2005 na 161000 hektolitrov v roku 2012, ktorý bol posledným rokom uplatňovania tohto opatrenia.

51

Keďže Komisia nespochybnila tieto tvrdenia, ani nepreukázala neexistenciu dopytu po takýchto vínach zo strany spotrebiteľov, je potrebné dospieť k záveru, že sporné ochranné opatrenie prispelo k zlepšeniu konkurencieschopnosti českých výrobcov vína, ako to uviedla generálna advokátka v bodoch 76, 77 a 81 svojich návrhov.

52

Vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie č. 479/2008 neobsahuje žiadnu úpravu, pokiaľ ide o oprávnenosť na podporu v prípade opatrení na ochranu vinohradov najmä proti škodám spôsobeným zverou alebo vtáctvom, sa zdá, že neexistuje právny základ, ktorý by umožňoval odoprieť Českej republike zahrnutie sporného ochranného opatrenia medzi opatrenia na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov.

53

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedol, že znenie článku 11 ods. 3 nariadenia č. 479/2008 sa nevzťahuje na také opatrenia na ochranu vinohradov proti škodám spôsobeným zverou a vtáctvom, ako je sporné ochranné opatrenie.

54

Prvý odvolací dôvod je preto potrebné vyhlásiť za dôvodný.

55

Keďže tento odvolací dôvod bol vyhlásený za dôvodný, je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhý a tretí odvolací dôvod.

56

Článok 61 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje, že ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu a môže sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu.

57

V prejednávanej veci je namieste, aby Súdny dvor vydal konečný rozsudok, keďže to stav konania dovoľuje.

58

Ako to v tomto ohľade vyplýva z bodu 65 návrhov generálnej advokátky, zásada právnej istoty si vyžaduje, aby právna úprava umožňovala dotknutým osobám poznať s istotou rozsah povinností, ktoré im táto úprava stanovuje, najmä keď hrozia finančné následky. Komisia preto nemôže v čase zúčtovania výdavkov EPZF použiť výklad, ktorý vzhľadom na skutočnosť, že sa odkláňa od obvyklého významu použitých slov, nie je záväzný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 1998, Írsko/Komisia, C‑238/96, EU:C:1998:451, bod 81 a citovanú judikatúru). Z úvah uvedených v bodoch 42 až 52 tohto rozsudku vyplýva, že výklad Komisie v prejednávanej veci sa odkláňa od obvyklého zmyslu pojmov v článku 11 ods. 3 nariadenia č. 479/2008, keďže táto inštitúcia sa domnievala, že sporné ochranné opatrenie nebolo prípustné najmä v rámci programu reštrukturalizácie vinohradov.

59

Preto je potrebné vyhovieť prvému žalobnému dôvodu uvedenému Českou republikou v prvostupňovom konaní, ktorý je založený najmä na porušení zásady právnej istoty, a zrušiť sporné rozhodnutie.

60

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.

61

Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Česká republika mala úspech v rámci odvolania a žalobe pred Všeobecným súdom sa vyhovelo, treba v súlade s návrhmi Českej republiky rozhodnúť tak, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Českej republike v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: