–

O.K. Trans Praha spol. s r.o., v zastúpení: M. Laipold, advokát,

–

grécka vláda, v zastúpení: V. Karra, A. Dimitrakopoulou, M. Tassopoulou a E. Tsaousi, splnomocnené zástupkyne,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Rocchitta, avvocato dello Stato,

–

rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Šimerdová a M. Heller, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 2006, s. 1), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 2007, s. 79).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Catlin Europe SE a O.K. Trans Praha spol. s r.o. vo veci európskeho konania o platobnom rozkaze.

3

Článok 7 nariadenia č. 1896/2006 stanovuje:

„1.   Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A ako je uvedené v prílohe I.

2.   Návrh obsahuje:

…

…“

4

Článok 12 ods. 2 tohto nariadenia znie:

„Európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu. …“

5

Článok 16 ods. 1 až 3 toho istého nariadenia stanovuje:

„1.   Odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu…

2.   Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi.

3.   Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody.“

6

Článok 20 nariadenia č. 1896/2006 nazvaný „Preskúmanie vo výnimočných prípadoch“ stanovuje:

„1.   Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, ak:

za predpokladu, že v oboch prípadoch koná bez zbytočného odkladu.

2.   Po uplynutí lehoty stanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať aj o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, kde bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.

3.   Ak súd odmietne návrh odporcu s odôvodnením, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov na preskúmanie uvedených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz zostáva v platnosti.

Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz sa stane neplatným.“

7

Článok 26 uvedeného nariadenia uvádza:

„Všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.“

8

Článok 27 nariadenia č. 1896/2006 s názvom „Vzťah k nariadeniu (ES) č. 1348/2000“ spresňuje:

„Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v občianskoprávnych a obchodných veciach [(Ú. v. ES L 160, 2000, s. 37; Mim. vyd. 19/001, s. 227)].“

9

Príloha I nariadenia č. 1896/2006 obsahuje tlačivo A s názvom „Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu“.

10

Tlačivo E pre vydanie európskeho platobného rozkazu sa nachádza v prílohe V tohto nariadenia.

11

Nariadenie č. 1393/2007 je uplatniteľné podľa jeho článku 1 ods. 1 v občianskych a obchodných veciach, keď sa má odoslať súdna alebo mimosúdna písomnosť z jedného členského štátu do iného, aby sa tam doručila.

12

Článok 8 tohto nariadenia nazvaný „Odmietnutie prevzatia písomnosti“ znie:

„1.   Prijímajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II informuje adresáta o tom, že môže doručovanú písomnosť odmietnuť prevziať pri jej doručení alebo ju môže vrátiť prijímajúcemu orgánu v lehote jedného týždňa, pokiaľ písomnosť nie je napísaná v jednom z nasledujúcich jazykov alebo k nej nie je pripojený preklad do niektorého z nasledujúcich jazykov:

2.   Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že adresát odmietol podľa odseku 1 prevziať písomnosť, okamžite o tom informuje odosielajúci orgán osvedčením podľa článku 10 a vráti žiadosť a písomnosti, ktorých preklad sa vyžaduje.

3.   Ak adresát odmietol podľa odseku 1 písomnosť prevziať, doručenie písomnosti možno napraviť tak, že písomnosť s prekladom do jazyka uvedeného v odseku 1 sa adresátovi doručí v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. V takom prípade je dňom doručenia písomnosti deň, keď sa písomnosť s prekladom doručí v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu. Ak sa podľa právneho poriadku členského štátu písomnosť musí doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, je deň doručenia pôvodnej písomnosti určený podľa článku 9 ods. 2.

4.   Odseky 1, 2 a 3 sa tiež uplatnia na spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností podľa oddielu 2.

5.   Na účely odseku 1 diplomatickí zástupcovia alebo konzulárni úradníci, ak sa doručuje podľa článku 13, alebo orgány, alebo osoby, ak sa doručuje podľa článku 14, informujú adresáta, že môže odmietnuť prijať písomnosť a že všetky odmietnuté písomnosti sa musia vrátiť späť týmto zástupcom, úradníkom alebo orgánom či osobám.“

13

Vzorové tlačivo s názvom „Informovanie adresáta o práve odmietnuť prevziať písomnosť“, ktoré je uvedené v prílohe II nariadenia č. 1393/2007, obsahuje nasledujúcu poznámku do pozornosti adresáta písomnosti:

„Túto písomnosť môžete odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená ani v jazyku, ktorému rozumiete, ani v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia, ani k nej nie je pripojený preklad do niektorého z týchto jazykov.

Ak si želáte využiť toto právo, prevzatie písomnosti musíte odmietnuť pri jej doručení priamo osobe, ktorá písomnosť doručuje, alebo písomnosť musíte do jedného týždňa vrátiť na nižšie uvedenú adresu s vyhlásením, že ju odmietate prevziať.“

14

Toto vzorové tlačivo obsahuje aj „vyhlásenie adresáta“, ktoré musí tento adresát v prípade, že odmietne prevziať dotknutú písomnosť, podpísať, a ktoré znie:

„Odmietam prevziať pripojenú písomnosť, pretože nie je vyhotovená ani v jazyku, ktorému rozumiem, ani v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia, ani k nej nie je pripojený preklad do niektorého z týchto jazykov.“

15

Napokon uvedené vzorové tlačivo stanovuje, že v tomto prípade si adresát musí vybrať spomedzi úradných jazykov Európskej únie jazyk alebo jazyky, ktorým rozumie.

16

Podľa článku 25 nariadenia č. 1393/2007:

„1.   Nariadenie (ES) č. 1348/2000 sa zrušuje s účinnosťou odo dňa uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie…“

17

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že O.K. Trans Praha, spoločnosť založená podľa českého práva, podala na Okresní soud Praha – západ (Česká republika) návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu proti spoločnosti Catlin Innsbruck GmbH, spoločnosti so sídlom v Rakúsku, ktorej právnym nástupcom je Catlin Europe so sídlom v Kolíne nad Rýnom (Nemecko).

18

Okresní soud Praha – západ tomuto návrhu vyhovel a 1. augusta 2012 vydal požadovaný európsky platobný rozkaz.

19

Tento rozkaz bol spoločnosti Catlin Europe doručený 3. augusta 2012 a vykonateľným sa stal 3. septembra 2012.

20

Catlin Europe podala 21. decembra 2012, teda po uplynutí lehoty na podanie odporu podľa článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, návrh na preskúmanie uvedeného platobného rozkazu na základe článku 20 ods. 2 tohto nariadenia.

21

Catlin Europe na podporu tohto návrhu uviedla, že v rozpore s článkom 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 nebola prostredníctvom vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II tohto nariadenia informovaná o jej práve odmietnuť prevziať doručovanú písomnosť, keďže nebola vyhotovená v jednom z jazykov uvedených v tomto ustanovení, ani k nej nebol pripojený preklad.

22

Kópia návrhu na vydanie platobného rozkazu, ku ktorému bol v súlade s požiadavkami článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 pripojený platobný rozkaz z 1. augusta 2012, bola totiž vyhotovená iba v českom jazyku a nebol k nej pripojený preklad do nemeckého jazyka.

23

Catlin Europe zastáva názor, že nemohla porozumieť návrhu na začatie konania, čo v zmysle článku 20 ods. 2 uvedeného nariadenia predstavuje takú výnimočnú okolnosť, ktorá odôvodňuje preskúmanie tohto rozkazu na základe tohto ustanovenia.

24

Okresní soud Praha – západ však tento návrh na preskúmanie zamietol rozhodnutím z 8. apríla 2013, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní 17. júna 2013 Krajským soudem v Praze (Česká republika).

25

Podľa tohto súdu bol európsky platobný rozkaz spoločnosti Catlin Europe riadne doručený v súlade s požiadavkami článku 14 nariadenia č. 1896/2006. Okrem toho nepoučenie adresáta o možnosti odmietnuť prevziať doručovanú písomnosť podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 nemôže spôsobiť neplatnosť rozkazu, ani odôvodniť jeho preskúmanie, pretože nariadenie č. 1896/2006 takýto dôsledok nestanovuje.

26

Catlin Europe podala dovolanie na Nejvyšší soud (Česká republika).

27

Tento súd sa pýta, či nedodržanie požiadaviek článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 vo veci, ktorú prejednáva, odôvodňuje preskúmanie rozkazu podľa článku 20 nariadenia č. 1896/2006.

28

Konkrétne toto posledné uvedené nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie o jazyku, v ktorom musí byť návrh na vydanie platobného rozkazu odporcovi doručený. Navyše, na rozdiel od nariadenia č. 1393/2007, stanovuje nariadenie č. 1896/2006 špecifické pravidlá založené na používaní vzorových tlačív uvedených v jeho prílohách, ktoré musia byť v zásade vyplnené pomocou vopred stanovených číselných kódov. Vnútroštátny súd sa preto pýta, či možno procesnú vadu, na akú sa odvoláva Catlin Europe, považovať za vadu, ktorá by porušovala jej právo na obhajobu.

29

Za týchto okolností Nejvyšší soud rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 20 ods. 2 nariadenia [č. 1896/2006] vykladať v tom zmysle, že nepoučenie adresáta o možnosti odmietnuť prevzatie doručovanej písomnosti podľa článku 8 ods. 1 nariadenia [č. 1393/2007] zakladá právo žalovaného (adresáta) žiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia [č. 1896/2006]?“

30

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa nariadenia č. 1896/2006 a 1393/2007 majú na jednej strane vykladať v tom zmysle, že v prípade, že sa európsky platobný rozkaz doručí odporcovi bez toho, aby návrh na vydanie platobného rozkazu, pripojený k nemu, bol napísaný v jazyku alebo preložený do jazyka, ktorému má rozumieť, ako to vyžaduje článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, musí byť odporca prostredníctvom vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II tohto posledného uvedeného nariadenia riadne poučený o svojom práve odmietnuť prevzatie predmetnej písomnosti. Vnútroštátny súd sa na druhej strane pýta, aké sú dôsledky neexistencie takéhoto poučenia a konkrétnejšie, či ide o takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006.

31

V súvislosti s prvým aspektom položenej otázky týkajúcim sa uplatniteľnosti pravidiel článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 v rámci vydania európskeho platobného rozkazu voči odporcovi spolu s tlačivom návrhu na vydanie rozkazu podľa pravidiel nariadenia č. 1896/2006, treba na úvod pripomenúť, že nariadenie č. 1393/2007 v tomto ustanovení výslovne stanovuje možnosť adresáta doručovanej písomnosti odmietnuť jej prevzatie, pokiaľ táto písomnosť nie je vyhotovená v jazyku alebo preložená do jazyka, ktorému adresát rozumie, alebo v úradnom jazyku členského štátu výkonu, alebo v prípade viacerých úradných jazykov v tomto členskom štáte, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručiť.

32

V tomto kontexte Súdny dvor už opakovane rozhodol, že možnosť odmietnuť prevzatie písomnosti, ktorá sa má doručiť, predstavuje právo adresáta tejto písomnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2015, Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 49; uznesenie z 28. apríla 2016, Alta Realitat, C‑384/14, EU:C:2016:316, bod 61, a rozsudok z 2. marca 2017, Henderson, C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 50).

33

Ako to Súdny tiež zdôraznil, právo odmietnuť prevzatie písomnosti, ktorá sa má doručiť, vyplýva z nevyhnutnosti chrániť právo adresáta tejto písomnosti na obranu v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu zakotveného v článku 47 druhom odseku Charty základných práv Európskej únie a v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme. Hoci totiž cieľom nariadenia č. 1393/2007 je v prvom rade zlepšiť efektívnosť a rýchlosť súdnych konaní, ako aj zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti, Súdny dvor rozhodol, že tieto ciele nemožno dosiahnuť oslabením, a to akýmkoľvek spôsobom, účinného dodržiavania práva adresátov týchto písomností na obranu (rozsudok z 2. marca 2017, Henderson, C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 51 a citovaná judikatúra).

34

Preto treba dbať nielen na to, aby adresát písomnosti skutočne prevzal predmetnú písomnosť, ale aj na to, aby mal možnosť spoznať a účinne a úplne pochopiť význam a dosah návrhu, ktorý bol proti nemu podaný v cudzine, tak, aby mohol účinne pripraviť svoju obranu a uplatniť svoje práva v členskom štáte pôvodu (rozsudok z 2. marca 2017, Henderson, C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 52 a citovaná judikatúra).

35

Na to, aby právo odmietnutia nachádzajúce sa v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 mohlo užitočne vyvolať účinky, je nevyhnutné, aby bol adresát písomnosti riadne poučený, vopred a písomne, o existencii tohto práva (rozsudok z 2. marca 2017, Henderson, C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 53 a citovaná judikatúra).

36

V systéme zavedenom uvedeným nariadením sa mu táto informácia poskytuje prostredníctvom vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe II toho istého nariadenia (rozsudok z 2. marca 2017, Henderson, C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 54 a citovaná judikatúra).

37

Pokiaľ ide o dosah, ktorý sa má priznať tomuto vzorovému tlačivu, Súdny dvor už rozhodol, že nariadenie č. 1393/2007 neupravuje nijakú výnimku z jeho používania (rozsudok z 2. marca 2017, Henderson, C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 55 a citovaná judikatúra).

38

Z tohto zistenia, ako aj z účelu sledovaného vzorovým tlačivom uvedeným v prílohe II tohto nariadenia, ako je opísané v bodoch 35 a 36 tohto rozsudku, treba vyvodiť, že orgán poverený doručovaním je povinný za každých okolností a bez toho, aby mal v tejto súvislosti možnosť voľnej úvahy, poučiť adresáta písomnosti o jeho práve odmietnuť ju prevziať, pričom musí na tento účel systematicky používať uvedené vzorové tlačivo (rozsudok z 2. marca 2017, Henderson, C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 56 a citovaná judikatúra).

39

Pokiaľ ide o otázku, či predchádzajúce úvahy platia aj v prípade nariadenia č. 1896/2006, treba konštatovať, že článok 27 tohto nariadenia výslovne stanovuje, že toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia č. 1348/2000. To bolo zrušené a nahradené nariadením č. 1393/2007, a článok 25 ods. 2 tohto posledného uvedeného nariadenia spresňuje, že „odkazy na nariadenie [č. 1348/2000] sa považujú za odkazy na [nariadenie č. 1393/2007]“.

40

Otázky, ktoré neupravuje nariadenie č. 1896/2006 v oblasti doručovania európskeho platobného rozkazu spolu s návrhom na jeho vydanie, treba teda prípadne riešiť podľa nariadenia č. 1393/2007.

41

Navyše neexistujú pochybnosti, že návrh na vydanie rozkazu, ktorý na účely vydania európskeho platobného rozkazu predstavuje návrh na začatie konania, treba považovať za „písomnosť“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007.

42

Článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 okrem toho stanovuje, že európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu na jeho vydanie, takže doručenie rozkazu odporcovi musí byť spojené aj s doručením návrhu. V prejednávanej veci sa takéto dvojité doručenie uskutočnilo.

43

Z toho vyplýva, že pravidlá článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 sa preto uplatnia nielen na doručenie samotného rozkazu, ale aj na doručenie návrhu na jeho vydanie. Preto každá z týchto dvoch písomností musí byť jej adresátovi doručená v jazyku, ktorému má podľa uvedeného článku 8 ods. 1 rozumieť. Na tento účel musí byť k doručovanej písomnosti priložené vzorové tlačivo uvedené v prílohe II tohto nariadenia, ktorým sa dotknutá osoba poučí o jej práve odmietnuť predmetnú písomnosť prevziať.

44

Tento záver platí o to viac, že konanie o európskom platobnom rozkaze zavedené nariadením č. 1896/2006 nie je kontradiktórne v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhoduje na základe jediného návrhu podaného navrhovateľom a dokonca bez toho, aby bol odporca informovaný o tom, že sa proti nemu vedie konanie.

45

Odporca má možnosť sa o existencii a obsahu návrhu dozvedieť až v štádiu doručenia rozkazu. Dodržanie práva na obhajobu, ktoré článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 sleduje, je preto v tomto kontexte obzvlášť dôležité.

46

Skutočnosť, že v súlade s nariadením č. 1896/2006 sa návrh na vydanie rozkazu podáva prostredníctvom vzorového tlačiva, ktorého vzor sa nachádza v prílohe I tohto nariadenia, je v tejto súvislosti irelevantná.

47

Hoci mnohé políčka tohto tlačiva možno vyplniť pomocou vopred stanovených kódov, a preto sú ľahko zrozumiteľné v rozsahu, v akom boli k týmto kódom zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie vysvetlivky vo všetkých úradných jazykoch Únie, nič to nemení na tom, že toto vzorové tlačivo taktiež ukladá navrhovateľovi povinnosť, ako to vyplýva z článku 7 ods. 2 písm. d) a e) uvedeného nariadenia, návrh podložiť poskytnutím podrobnejších informácií o opise okolností, na ktoré sa odvoláva ako na základ pohľadávky, ako aj o označení dôkazov odôvodňujúcich pohľadávku. Odporca pritom musí mať možnosť sa s týmito skutočnosťami oboznámiť v jazyku, ktorý má ovládať, aby účinne a úplne porozumel významu a dosahu konania, ktoré bolo voči nemu v zahraničí začaté, a prípadne si pripravil obhajobu.

48

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že obligatórnosť a systematickosť používania vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 platí rovnako pre doručovanie európskeho platobného rozkazu, ako aj pre doručovanie k nemu pripojeného návrhu na vydanie rozkazu.

49

V súvislosti s druhým aspektom položenej otázky týkajúcim sa dôsledkov vyplývajúcich z nesplnenia tejto povinnosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že nepripojenie vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 nemôže mať za následok neplatnosť ani písomnosti, ktorá sa má doručiť, ani postupu doručovania, keďže takýto následok by bol nezlučiteľný s cieľom sledovaným týmto nariadením, ktorý spočíva v úprave priameho, rýchleho a účinného spôsobu zaslania písomností v obchodných a občianskych veciach medzi členskými štátmi (rozsudok z 2. marca 2017, Henderson, C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 57 a citovaná judikatúra).

50

Naopak, vzhľadom na to, že oznámenie tohto vzorového tlačiva predstavuje podstatnú formálnu náležitosť určenú na ochranu práva adresáta písomnosti na obranu, jeho opomenutie sa musí napraviť v súlade s ustanoveniami uvedenými v tomto nariadení. Orgán poverený doručovaním musí teda bezodkladne poučiť adresáta písomnosti o jeho práve odmietnuť ju prevziať, a to tak, že mu na základe článku 8 ods. 1 tohto nariadenia zašle toto vzorové tlačivo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2017, Henderson, C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 58 a citovanú judikatúru).

51

Z tých istých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 39 až 48 tohto rozsudku, sa musia pri doručovaní písomností v rámci nariadenia č. 1896/2006 analogicky uplatniť rovnaké pravidlá.

52

Z toho vyplýva, že v prípade, keď sa ako v prejednávanej veci návrh na vydanie platobného rozkazu napísaný v inom jazyku, než sú jazyky uvedené v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, nedoručil odporcovi spolu so vzorovým tlačivom nachádzajúcim sa v prílohe II tohto nariadenia, toto opomenutie a nepoučenie adresáta písomnosti o jeho práve odmietnuť ju prevziať, ktoré z takéhoto opomenutia vyplýva, sa musia napraviť tak, že dotknutej osobe sa čo najskôr a v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia toto vzorové tlačivo odovzdá.

53

Z judikatúry Súdneho dvora navyše vyplýva, že v prípade nedostatku pri doručení, o aké ide vo veci samej, sa európsky platobný rozkaz nestáva platne vykonateľným a lehota daná odporcovi na podanie odporu nezačína plynúť (pozri analogicky rozsudok zo 4. septembra 2014, eco cosmetics a Raiffeisenbank St. Georgen, C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144, body 41 až 43, ako aj bod 48).

54

Za týchto okolností v prejednávanej veci nevzniká otázka preskúmania európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 nariadenia č. 1896/2006 tak, ako ju položil vnútroštátny súd.

55

So zreteľom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že nariadenia č. 1896/2006 a 1393/2007 sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, že sa európsky platobný rozkaz doručí odporcovi bez toho, aby návrh na vydanie platobného rozkazu, pripojený k nemu, bol napísaný v jazyku alebo preložený do jazyka, ktorému má rozumieť, ako to vyžaduje článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, musí byť odporca prostredníctvom vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II tohto posledného uvedeného nariadenia riadne poučený o svojom práve odmietnuť prevzatie predmetnej písomnosti.

56

V prípade opomenutia tejto formálnej náležitosti vadu konania možno napraviť v súlade s ustanoveniami posledného uvedeného nariadenia tým, že sa dotknutej osobe odovzdá vzorové tlačivo nachádzajúce sa v prílohe II tohto nariadenia.

57

V tomto prípade z dôvodu procesného nedostatku ovplyvňujúceho doručovanie európskeho platobného rozkazu spolu s návrhom na jeho vydanie sa tento platobný rozkaz nestane vykonateľným a lehota odporcu na podanie odporu nezačne plynúť, takže sa článok 20 nariadenia č. 1896/2006 neuplatní.

58

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000, sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, že sa európsky platobný rozkaz doručí odporcovi bez toho, aby návrh na vydanie platobného rozkazu, pripojený k nemu, bol napísaný v jazyku alebo preložený do jazyka, ktorému má rozumieť, ako to vyžaduje článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, musí byť odporca prostredníctvom vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II tohto posledného uvedeného nariadenia riadne poučený o svojom práve odmietnuť prevzatie predmetnej písomnosti.

V prípade opomenutia tejto formálnej náležitosti vadu konania možno napraviť v súlade s ustanoveniami posledného uvedeného nariadenia tým, že sa dotknutej osobe odovzdá vzorové tlačivo nachádzajúce sa v prílohe II tohto nariadenia.

V tomto prípade z dôvodu procesného nedostatku ovplyvňujúceho doručovanie európskeho platobného rozkazu spolu s návrhom na jeho vydanie sa tento platobný rozkaz nestane vykonateľným a lehota odporcu na podanie odporu nezačne plynúť, takže sa článok 20 nariadenia č. 1896/2006 neuplatní.