1

Svojím odvolaním sa SolarWorld AG domáha zrušenia uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 1. februára 2016, SolarWorld a i./Rada (T‑141/14, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2016:67), v rozsahu, v akom ním Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú žalobu spoločností SolarWorld, Brandoni solare SpA a Solaria Energia y Medio Ambiente SA o vyhlásenie neplatnosti článku 3 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1238/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 325, 2013, s. 1, ďalej len „sporné nariadenie“).

2

Článok 8 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“), s názvom „Záväzky“ stanovuje:

„1.   Pokiaľ sa predbežne potvrdzujúcim zistením určila existencia dumpingu a ujmy, Komisia môže prijať prijateľné dobrovoľné ponuky záväzkov, predložené ktorýmkoľvek vývozcom, na úpravu jeho cien alebo na ukončenie vývozov za dumpingové ceny, ak je po osobitnej konzultácií poradného výboru presvedčená, že škodlivý účinok dumpingu sa týmto odstráni. V takom prípade a za predpokladu, že takéto záväzky sú platné, sa dočasné clo uložené Komisiou v súlade s článkom 7 ods. 1 alebo konečné clo uložené Radou v súlade s článkom 9 ods. 4, podľa daného prípadu, nevzťahuje na príslušné dovozy daného výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení jeho neskorších zmien a doplnení. Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné na odstránenie dumpingového rozpätia, avšak malo by byť nižšie než dumpingové rozpätie, ak by takéto zvýšenie bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva.

…

9.   V prípade porušenia alebo späťvzatia záväzkov akoukoľvek stranou záväzku, alebo v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou, prijatie záväzku sa po konzultácií odvolá rozhodnutím Komisie alebo nariadením Komisie, ak je to vhodné, a automaticky sa uplatňuje dočasné clo, ktoré Komisia uložila v súlade s článkom 7 alebo konečné clo, ktoré uložila Rada v súlade s článkom 9 odsek 4 za predpokladu, že daný výrobca mal možnosť vyjadriť svoje pripomienky, okrem prípadov, v ktorých záväzok vzal späť samotný vývozca.“

3

Podľa odôvodnenia 340 sporného nariadenia „zainteresované strany poznamenali, že… cenová elasticita dopytu môže byť veľmi vysoká… Aj keď… významné zvýšenie cien môže viesť k významnému zníženiu dopytu… je veľmi nepravdepodobné, že zvýšenie cien spôsobené opatreniami bude dôležité, a to z nasledujúcich dôvodov. … [H]ospodársky účinok záväzku, ktorý ktorý Komisia prijala, sa prejavuje tým, že čínski vyvážajúci výrobcovia budú dodávať príslušný výrobok za minimálnu dovoznú cenu menej ako 60 c/W, ktorá je výrazne nižšia ako cena, ktorá sa zistila počas obdobia prešetrovania pri objeme, ktorý sa približne zhoduje s ich súčasným trhovým podielom. Pri tejto cenovej úrovni je veľmi nepravdepodobné, že dopyt výrazne klesne, keďže táto cenová úroveň zabezpečí dostatočný dopyt v rámci aktuálnej úrovne podpory zabezpečenej schémami podpory a v rámci aktuálnych úrovní parity siete. Okrem toho sa očakáva, že cena za elektrickú energiu sa zvýši, pričom cena príslušného výrobku sa zníži. Záväzok prostredníctvom metódy indexácie zaručuje, že ďalšie zníženie cien príslušného výrobku sa zohľadňuje pre minimálnu dovoznú cenu“.

4

Podľa článku 1 ods. 1 sporného nariadenia sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých fotovoltických modulov alebo panelov na báze kryštalického kremíka a článkov typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka s pôvodom v Číne, patriacich pod určité položky kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382) v znení uplatňujúcom sa v deň prijatia sporného nariadenia (ďalej len „KN“). Odsek 2 tohto článku stanovuje sadzbu konečného antidumpingového cla uplatňujúcu sa na čistú franko cenu na hranici Európskej únie pred preclením výrobkov uvedených v odseku 1 toho istého článku a vyrobených spoločnosťami vymenovanými v tomto odseku 2.

5

Podľa článku 3 ods. 1 sporného nariadenia, ktorý sa vzťahuje na určité výrobky označené vzhľadom na zatriedenie do KN a fakturované spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2013/707/EÚ zo 4. decembra 2013, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení (Ú. v. EÚ L 325, 2013, s. 214), sa dovoz prihlásený na prepustenie do voľného obehu oslobodzuje od antidumpingového cla uloženého podľa článku 1 uvedeného nariadenia, pokiaľ sú splnené určité podmienky.

6

V článku 3 ods. 2 sporného nariadenia sa uvádza, že colný dlh vzniká v čase prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, ak sa stanoví, že jedna alebo viacero podmienok uvedených v odseku 1 tohto článku nie je splnených, alebo keď Komisia odvolá prijatie záväzku.

7

SolarWorld je európskym výrobcom fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a ich hlavných komponentov.

8

Vzhľadom na sťažnosť, ktorú podalo združenie európskych výrobcov fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a ich hlavných komponentov EU ProSun, Komisia uverejnila 6. septembra 2012 oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 269, 2012, s. 5).

9

Komisia prijala 4. júna 2013 nariadenie (EÚ) č. 513/2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2013, ktorým sa zavádza registrácia tohto dovozu pochádzajúceho alebo odosielaného z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 152, 2013, s. 5).

10

Listom zaslaným Komisii 27. júla 2013 China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products [Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (CCCME), Čína] predložila v rámci antidumpingového prešetrovania ponuku spoločného záväzku niekoľkých čínskych vyvážajúcich výrobcov. V mene týchto vyvážajúcich výrobcov a tiež vo svojom mene v podstate navrhla, aby sa na dovoz fotovoltických modulov a každý z hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) nepresahujúci určitú ročnú úroveň dovozu uplatňovali minimálne dovozné ceny (ďalej len „MDC“).

11

Dňa 2. augusta 2013 Komisia prijala rozhodnutie 2013/423/EÚ, ktorým sa prijíma záväzok ponúknutý v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 209, 2013, s. 26), skupinou spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov po dohode s CCCME, ktorí sú uvedení v prílohe k uvedenému rozhodnutiu.

12

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 748/2013 z 2. augusta 2013, ktorým sa mení nariadenie č. 513/2013 (Ú. v. EÚ L 209, 2013, s. 1), bolo prijaté s cieľom zohľadniť rozhodnutie Komisie 2013/423. Okrem iných zmien sa ním do nariadenia č. 513/2013 vložil nový článok 6, v ktorom sa stanovuje, že za predpokladu splnenia určitých podmienok sa dovoz prihlásený na prepustenie do voľného obehu pri niektorých výrobkoch a fakturovaný spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené v rozhodnutí 2013/423, oslobodzuje od dočasného antidumpingového cla uloženého podľa článku 1 nariadenia č. 513/2013.

13

Dňa 4. decembra 2013 Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie 2013/707.

14

Dňa 2. decembra 2013 Rada prijala sporné nariadenie.

15

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 28. februára 2014 podali žalobkyne v prvostupňovom konaní žalobu o neplatnosť článku 3 sporného nariadenia.

16

Na podporu svojej žaloby uviedli tri žalobné dôvody. Prvý a druhý žalobný dôvod boli založené na tvrdení, že článok 3 sporného nariadenia vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia a je v rozpore s článkom 8 základného nariadenia v rozsahu, v akom tento článok 3 oslobodzuje od antidumpingových opatrení čínskych výrobcov, od ktorých Komisia prijala nezákonný spoločný záväzok, v rozpore s právom žalobkýň v prvostupňovom konaní na obhajobu a spravodlivý proces a v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných, ako aj s článkom 8 ods. 4 a článkom 19 ods. 2 základného nariadenia. Tretí žalobný dôvod bol založený na tvrdení, že uvedený článok 3 je v rozpore s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom priznáva niektorým čínskym výrobcom výnimku z antidumpingových opatrení na základe ponúknutého záväzku, ktorý bol prijatý a potvrdený sporným rozhodnutím, čo predstavuje horizontálny cenový kartel.

17

Napadnutým uznesením Všeobecný súd zamietol žalobu žalobkýň v prvostupňovom konaní ako neprípustnú z dôvodu, že článok 3 sporného nariadenia ako jediné napadnuté ustanovenie nemožno oddeliť od ostatných ustanovení tohto nariadenia.

18

SolarWorld svojím odvolaním navrhuje, aby Súdnym dvor:

19

Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

20

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

21

Na podporu svojho odvolania spoločnosť SolarWorld uvádza dva odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na údajnom pochybení, ktorého sa mal Všeobecný súd dopustiť konštatovaním, že článok 3 sporného nariadenia nemožno oddeliť od zvyšku tohto nariadenia. Druhý odvolací dôvod je založený na porušení článkov 20 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

22

Rada vzniesla námietku neprípustnosti prvého odvolacieho dôvodu jednak vzhľadom na to, že SolarWorld sa obmedzuje na zopakovanie výhrady týkajúcej sa oddeliteľnosti článku 3 sporného nariadenia, ktorú už uviedla v konaní pred Všeobecným súdom, a jednak z dôvodu, že preskúmanie oddeliteľnosti tohto ustanovenia je súčasťou skutkového posúdenia.

23

V prvom rade je potrebné uviesť, že pokiaľ odvolateľ napadá výklad alebo uplatnenie práva Únie Všeobecným súdom, v odvolacom konaní možno opätovne preskúmať právne otázky prejednávané v prvostupňovom konaní. Ak by totiž odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už použitých pred Všeobecným súdom, predmetné konanie by bolo zbavené časti svojho významu (rozsudok z 19. januára 2017, Komisia/Total a Elf Aquitaine, C‑351/15 P, EU:C:2017:27, bod 31 ako aj citovaná judikatúra).

24

V prejednávanej veci sa však SolarWorld svojím prvým odvolacím dôvodom nesnaží len o opätovné preskúmanie žaloby podanej na Všeobecný súd, ale konkrétne spochybňuje právne odôvodnenie, ktoré viedlo Všeobecný súd k záveru, že článok 3 sporného nariadenia nie je oddeliteľný od ostatných ustanovení tohto nariadenia, ako aj dôsledok, ktorý Všeobecný súd vyvodil z tejto úvahy, a to, že žaloba SolarWorld je neprípustná. V tejto súvislosti SolarWorld z právneho hľadiska dostatočne špecifikovala časti napadnutého uznesenia, ktoré pokladá za poznačené nesprávnym právnym posúdením, ako aj právne tvrdenia uvedené na podporu svojho návrhu, čo umožňuje Súdnemu dvoru uskutočniť svoje preskúmanie.

25

V druhom rade je potrebné zdôrazniť, že prípadné nesprávne posúdenie Všeobecného súdu vo vzťahu k oddeliteľnosti ustanovenia právneho aktu Únie predstavuje nesprávne právne posúdenie, ktoré podlieha preskúmaniu Súdneho dvora (pozri v súvislosti s takýmto preskúmaním najmä rozsudok z 29. marca 2012, Komisia/Estónsko,C‑505/09 P, EU:C:2012:179, body 110 až 122).

26

Z uvedeného vyplýva, že prvý odvolací dôvod je prípustný.

27

SolarWorld sa domnieva, že článok 3 sporného nariadenia možno oddeliť od ostatných ustanovení tohto nariadenia, najmä od jeho článku 1 ods. 2, a že v dôsledku toho prípadné vyhlásenie jeho neplatnosti nespôsobí zmenu dosahu uvedeného nariadenia. V tejto súvislosti odôvodnenie Všeobecného súdu uvedené v bodoch 55 a 59 napadnutého uznesenia údajne vychádza z nesprávneho pochopenia pojmov „antidumpingové opatrenia“ a „antidumpingové clo“.

28

SolarWorld uvádza, že antidumpingové opatrenia môžu mať rôzne formy (clá ad valorem, fixné sumy v eurách alebo MDC). Pokiaľ ide presnejšie o MDC, článok 8 základného nariadenia údajne umožňuje Rade a Komisii prijať od jednotlivých vyvážajúcich výrobcov záväzky MDC, ak navrhnuté ceny odstraňujú škodlivé účinky dumpingu. Títo výrobcovia sú údajne následne oslobodení od cla ad valorem vzhľadom na to, že sa na nich vzťahuje iná forma opatrení, konkrétne MDC v rámci ich záväzku. Cieľ antidumpingových opatrení bez ohľadu na ich formu sa teda údajne vyznačuje ich vhodnosťou na odstránenie ujmy spôsobenej výrobcom rovnakého výrobku v Únii, a zohráva v tejto súvislosti nápravnú úlohu.

29

V dôsledku toho podľa názoru SolarWorld zmena formy antidumpingových opatrení nemení dosah nariadenia, ktoré ich ukladá, lebo tieto opatrenia zahŕňajú všetky dovozy pochádzajúce od vyvážajúcich výrobcov, pri ktorých sa zistilo, že mali prospech z poškodzujúceho dumpingu.

30

SolarWorld navyše tvrdí, že na základe článku 8 ods. 9 základného nariadenia, podľa ktorého v prípade porušenia alebo späťvzatia záväzku MDC sa uplatňuje clo ad valorem, má Komisia priestor na zmenu formy antidumpingových opatrení bez toho, aby išlo o zmenu dosahu týchto opatrení. V prejednávanej veci článok 3 ods. 2 písm. b) sporného nariadenia údajne konkrétne odkazuje na uvedený článok 8 ods. 9 a Komisia po prijatí sporného nariadenia údajne vzala späť prijatie záväzkov MDC viacerých čínskych vyvážajúcich výrobcov, pričom im uložila clá ad valorem. Od nadobudnutia účinnosti sporného nariadenia teda údajne nikdy nenastala situácia, že by sa na týchto vyvážajúcich výrobcov nevzťahovali antidumpingové opatrenia.

31

Ak by za týchto okolností Všeobecný súd vyhovel žalobe v prvostupňovom konaní a zrušil článok 3 sporného rozhodnutia z dôvodu, že MDC neodstraňuje ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, podľa nej by nič nebránilo Rade a Komisii znovu stanoviť MDC na úrovni vhodnej na odstránenie tejto ujmy, v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia. V tejto súvislosti SolarWorld uvádza, že takéto vyhlásenie neplatnosti by nevyyhnutne nemalo za následok zmenu dosahu opatrení, čo je samotnou podstatou odôvodnenia Všeobecného súdu uvedeného v bode 55 napadnutého uznesenia. Jediným právnym dôsledkom tohto vyhlásenia neplatnosti by údajne bolo to, že Rada a Komisia by museli buď prijať nové záväzky obsahujúce nové MDC odstraňujúce škodlivé účinky dumpingu, alebo rozhodnúť o uplatnení ciel ad valorem na všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov.

32

SolarWorld okrem toho tvrdí, že judikatúra uvedená Všeobecným súdom v bode 57 napadnutého uznesenia nemôže podporiť záver, podľa ktorého článok 3 sporného nariadenia nie je oddeliteľný.

33

Napokon, pokiaľ ide o poslednú časť bodu 55 napadnutého uznesenia, podľa ktorého „dovoz uskutočňovaný čínskymi vývozcami, ktorí na seba nevzali záväzok, ktorý Komisia prijala…, [zodpovedá] 30 % celkového dovozu dotknutého výrobku“, SolarWorld pripomína, že článok 8 ods. 1 základného nariadenia vyžaduje, aby boli MDC stanovené na úrovni vhodnej na odstránenie ujmy, bez ohľadu na percentuálny podiel dovozu, na ktorý sa vzťahujú antidumpingové opatrenia vo forme MDC. Podľa SolarWorld tiež veľký počet čínskych vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahujú MDC, nemení skutočnosť, že sporné nariadenie ukladá antidumpingové opatrenia a že forma týchto opatrení je otázkou, ktorá sa netýka ich dosahu ani predmetu.

34

Rada podporovaná Komisiou tvrdí, že prvý odvolací dôvod SolarWorld sa musí zamietnuť ako nedôvodný. Tieto inštitúcie sa domnievajú, že čiastočné zrušenie sporného nariadenia je vylúčené vzhľadom na to, že by malo za následok nahradenie tohto nariadenia aktom s odlišným obsahom, ktorý nezodpovedá úmyslom pôvodcu uvedeného nariadenia a ktorý by sa v dôsledku toho dotýkal jeho podstaty.

35

Svojím prvým odvolacím dôvodom SolarWorld v podstate spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu uvedené v bodoch 55 a 59 napadnutého uznesenia, v ktorom Všeobecný súd uviedol, že zrušenie článku 3 sporného nariadenia by sa dotklo podstaty tohto nariadenia a že v dôsledku toho toto ustanovenie nemožno oddeliť od ostatných ustanovení uvedeného nariadenia.

36

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že čiastočné zrušenie aktu Únie je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí aktu. V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že táto požiadavka nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie aktu mohlo spôsobiť zmenu jeho podstaty (rozsudok z 12. novembra 2015, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑121/14, EU:C:2015:749, bod 20 ako aj citovaná judikatúra).

37

Overovanie oddeliteľnosti častí aktu Únie si tak vyžaduje preskúmanie ich dosahu, aby sa posúdilo, či by zrušenie týchto častí zmenilo účel a podstatu tohto aktu (rozsudky z 29. marca 2012, Komisia/Estónsko,C‑505/09 P, EU:C:2012:179, bod 112, ako aj z 12. novembra 2015, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑121/14, EU:C:2015:749, bod 21).

38

V prejednávanej veci podľa článku 1 sporného nariadenia bolo uložené konečné antidumpingové clo na dovoz určitých fotovoltických modulov alebo panelov na báze kryštalického kremíka a článkov typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka, patriacich pod určité položky KN, s pôvodom v Číne alebo odosielaných z Číny, pričom sadzba tohto antidumpingového cla sa líši podľa spoločností vyrábajúcich tieto výrobky.

39

Podľa článku 3 sporného nariadenia, ktorý sa vzťahuje na určité výrobky označené vzhľadom na zatriedenie do KN a fakturované spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky, dovozy prihlásené na prepustenie do voľného obehu sú oslobodené od antidumpingového cla uloženého podľa článku 1 uvedeného nariadenia v prípade, ak sú splnené určité podmienky, pričom toto oslobodenie zaniká, ak sa zistí, že nebola splnená aspoň jedna z týchto podmienok, alebo ak Komisia vezme späť svoje prijatie záväzku. Ako bolo pripomenuté v bode 10 tohto rozsudku, na dovoz dotknutých fotovoltických modulov a ich hlavných komponentov (článkov a doštičiek) nepresahujúci určitú ročnú úroveň dovozu sa uplatňujú MDC.

40

Z ustanovení uvedených v článkoch 1 a 3 sporného nariadenia teda vyplýva, že tento posledný uvedený článok stanovuje prostredníctvom záväzku týkajúceho sa MDC výnimku z platenia antidumpingového cla uloženého podľa tohto článku 1, a to v rámci ohraničenia určitým ročným objemom dovozu.

41

Práve v tomto normatívnom kontexte Všeobecný súd v bode 55 napadnutého uznesenia usúdil, že článok 3 sporného nariadenia „priznáva oslobodenie od antidumpingových ciel pri dovoze nepresahujúcom určitý objem menovite označeným hospodárskym subjektom, pokiaľ spĺňajú podmienky, ktoré stanovuje. Zrušením [tohto ustanovenia], ktorým by sa zrušilo oslobodenie od ciel uplatňované pri dovoze nepresahujúcom určitý objem, by sa antidumpingovým clám prisúdil väčší dosah, ako je ten, ktorý vyplýva z uplatňovania [sporného] nariadenia, ako ho prijala Rada, pretože za tohto predpokladu by predmetné clá zaťažovali akýkoľvek dovoz dotknutého výrobku odosielaného z Číny, zatiaľ čo pri uplatňovaní celého predmetného nariadenia by tieto clá boli uložené len na dovoz uskutočňovaný čínskymi vývozcami, ktorí na seba nevzali záväzok, ktorý Komisia prijala vykonávacím rozhodnutím 2013/707, pričom podľa účastníkov konania tento dovoz zodpovedá 30 % celkového dovozu dotknutého výrobku. Takýto výsledok by znamenal zmenu podstaty aktu, ktorého súčasťou je ustanovenie, ktorého zrušenie sa navrhuje, ktorým je v tomto prípade [sporné] nariadenie.“

42

V bode 59 napadnutého uznesenia Všeobecný súd vyvodil záver, že vzhľadom na to, že zrušenie článku 3 sporného nariadenia by spôsobilo zrušenie oslobodenia od antidumpingových ciel na dovozy čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí na seba vzali záväzok prijatý Komisiou, čo by viedlo k zmene podstaty tohto nariadenia, takéto ustanovenie nemožno oddeliť od zostávajúcej časti uvedeného nariadenia.

43

Na rozdiel od toho, čo tvrdí SolarWorld v rámci prvého odvolacieho dôvodu, tento záver Všeobecného súdu nie je poznačený nesprávnym právnym posúdením.

44

Po prvé, z ustanovení článkov 1 a 3 sporného nariadenia vyplýva, že ako bolo potvrdené všetkými účastníkmi tohto konania, normotvorca Únie prijatím tohto nariadenia zaviedol opatrenia na ochranu obchodu predstavujúce jeden celok alebo jeden „balík“. Uvedené nariadenie totiž ukladá dve odlišné a doplňujúce sa opatrenia, ktorými sa má dosiahnuť spoločný výsledok, a to odstránenie škodlivých účinkov čínskeho dumpingu, týkajúceho sa dotknutých výrobkov, pre výrobné odvetvie Únie, pri zachovaní záujmov tohto výrobného odvetvia.

45

V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z odôvodnenia 340 sporného nariadenia, ktoré sa v rámci analýzy dopadu, ktorý má uloženie opatrení na ochranu obchodu na záujem výrobného odvetvia Únie, týka účinkov, ktoré bude mať podľa Rady záväzok týkajúci sa MDC na dopyt a ponuku dotknutých výrobkov. Z preskúmania tohto odôvodnenia vyplývajú dve zistenia. Na jednej strane bude mať takýto záväzok kladný hospodársky vplyv na európsky trh uvedených výrobkov v tom zmysle, že MDC stanovením nižšej ceny než je cena zaznamenaná počas obdobia prešetrovania umožní zachovať v Únii dostatočný dopyt po dotknutých výrobkoch. Toto opatrenie teda zrejme musí mať významný účinok, ktorý je odlišný od účinku uloženia cla ad valorem.

46

Na druhej strane záväzok týkajúci sa MDC je zrejme opatrením, ktoré Rada zohľadnila v rámci skúmania vplyvu všetkých opatrení na ochranu obchodu na cieľ sporného nariadenia, spočívajúci v odstránení škodlivých účinkov čínskeho dumpingu, týkajúceho sa dotknutých výrobkov, pre výrobné odvetvie Únie, pri zachovaní záujmov tohto výrobného odvetvia.

47

Z toho vyplýva, že normotvorca Únie považoval záväzok týkajúci sa MDC, rovnako ako uloženie cla ad valorem, za zásadný prostriedok na dosiahnutie cieľa sledovaného týmto nariadením.

48

Za týchto okolností nemožno súhlasiť s tvrdením SolarWorld, že hoci by zrušenie článku 3 sporného nariadenia malo za následok pre spoločnosti, ktoré predložili záväzok týkajúci sa MDC, odstránenie výhody z tohto záväzku a uloženie cla ad valorem, nedotklo by sa podstaty sporného nariadenia, keďže uloženie cla ad valorem samo osebe umožňuje dosiahnuť rovnaký cieľ ako je cieľ sledovaný týmto záväzkom.

49

Po druhé je potrebné uviesť, že opatrenia na ochranu obchodu upravené sporným nariadením majú vzhľadom na svoju povahu rozdielne ciele. Ako správne uviedla Komisia vo svojom návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, pri uložení cla ad valorem v zmysle článku 1 ods. 1 sporného nariadenia si môžu čínski vyvážajúci výrobcovia slobodne zvoliť predajnú cenu v Únii, pričom clo sa následne uloží podľa tejto ceny vtedy, keď sa dotknutý výrobok dovezie do Únie. Príjmy pochádzajúce z tohto cla sa platia do rozpočtu Únie. Naproti tomu pri uplatnení MDC si už títo výrobcovia nemôžu slobodne určiť ceny, keďže tieto ceny sa musia zvýšiť na úroveň MDC pri dovoze prihlásenom na prepustenie dotknutého výrobku do voľného obehu. Pokiaľ ide o dodatočné príjmy pochádzajúce z tohto zvýšenia cien, zostávajú dotknutým vyvážajúcim výrobcom.

50

Sporné nariadenie teda vychádza z možnosti alternatívneho uplatnenia týchto dvoch opatrení rozdielnej povahy, čo umožňuje čínskym vyvážajúcim výrobcom využiť záväzok MDC prijatý Komisiou v zmysle článku 3 sporného nariadenia a vyhnúť sa tak tomu, aby sa na ich výrobky uložilo antidumpingové clo ad valorem upravené v článku 1 uvedeného nariadenia. Vyhlásenie neplatnosti tohto článku 3 by však odstránilo takúto možnosť a znemožnilo by alternatívu, ktorú chcel normotvorca Únie ponúknuť čínskym vyvážajúcim výrobcom pri prijatí sporného nariadenia. Vzhľadom na rozdiely, pokiaľ ide o hospodárske dôsledky spojené s týmito dvomi druhmi opatrení na ochranu obchodu, by sa teda takého vyhlásenie neplatnosti dotklo samotnej podstaty sporného nariadenia.

51

Z toho vyplýva, že tvrdenie SolarWorld, podľa ktorého by sa za predpokladu prípadného zrušenia článku 3 tohto nariadenia na čínskych vyvážajúcich výrobcov v každom okamihu vzťahovalo antidumpingové opatrenie, nič nemení na závere, že čínskym vyvážajúcim výrobcom by sa odňala možnosť, ktorú im normotvorca Únie dal pri prijatí uvedeného nariadenia.

52

Po tretie, ako vyplýva z bodu 55 napadnutého uznesenia, na 70 % dovozu dotknutých výrobkov s pôvodom v Číne sa uplatňuje článok 3 sporného nariadenia.

53

Je teda zrejmé, že normotvorca Únie zaviedol súbor opatrení, v rámci ktorých sa nepochybne uloženie ciel ad valorem formálne javí ako pravidlo a uplatnenie záväzku týkajúceho sa MDC ako výnimka z tohto pravidla, ale v skutočnosti sa uplatnenie výnimky dotýka veľkej väčšiny prípadov od prijatia sporného nariadenia. Tento záväzok sa teda zrejme má uplatňovať ako hlavný nástroj v rámci dovozu s pôvodom v Číne, ktorého sa týka sporné nariadenie. Za takýchto okolností by sa vyhlásenie neplatnosti uvedeného záväzku nevyhnutne dotklo podstaty tohto nariadenia.

54

Pokiaľ ide napokon o tvrdenie SolarWorld, že vyhlásenie neplatnosti článku 3 sporného nariadenia Všeobecným súdom by nebránilo normotvorcovi Únie znovu stanoviť MDC v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia na úrovni vhodnej na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, je potrebné konštatovať, že analýza týkajúca sa dotknutosti podstaty aktu práva Únie závisí výlučne od dôsledkov, ktoré automaticky vyplývajú z prípadného zrušenia ustanovenia dotknutého týmto aktom. Rozličné opatrenia, ktoré môže pôvodca uvedeného aktu prijať po takomto prípadnom vyhlásení neplatnosti, nemôžu mať vplyv na takúto analýzu.

55

Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že článok 3 sporného nariadenia nemožno oddeliť od ostatných ustanovení tohto nariadenia.

56

V dôsledku toho je potrebné prvý odvolací dôvod SolarWorld zamietnuť.

57

SolarWorld vytýka Všeobecnému súdu, že porušil jej právo na účinný prostriedok nápravy vyplývajúce z článku 47 Charty, ako aj právo na rovnosť pred zákonom v zmysle jej článku 20.

58

Ak by sa totiž napadnuté uznesenie nepovažovalo za neplatné z dôvodov vysvetlených v rámci prvého odvolacieho dôvodu, pre odvolateľku by z toho podľa nej vyplýval neprijateľný dôsledok, že ako sťažovateľke Únie vo veci ochrany obchodu jej bol odopretý účinný prostriedok nápravy a zaobchádzalo sa s ňou nevýhodne v porovnaní s čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí sa pred súdmi Únie domáhali vyhlásenia neplatnosti celého sporného nariadenia.

59

Keďže samotným cieľom základného nariadenia je ochrana výrobného odvetvia Únie pred ujmou spôsobenou dumpingom, SolarWorld sa domnieva, že ak inštitúcie Únie konštatujú existenciu škodlivého dumpingu, ale neuložia antidumpingové opatrenia v akejkoľvek forme na úrovni vhodnej na odstránenie ujmy spôsobenej výrobcom v Únii, sú porušené práva výrobného odvetvia Únie. SolarWorld sa pritom domnieva, že ak by sa napadnuté uznesenie nemalo vyhlásiť za neplatné, výrobné odvetvie fotovoltických panelov by v prejednávanej veci nemalo nijaký prostriedok nápravy v situácii, keď Rada a Komisia protiprávne uložia antidumpingové opatrenia vo výške rovnajúcej sa sume, ktorá nie je spôsobilá napraviť ujmu spôsobenú výrobcom v Únii.

60

Okrem toho skutočnosť, že čínski vyvážajúci výrobcovia, ktorí spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Únie, majú možnosť podať žalobu proti nariadeniu, ktorým boli prijaté opatrenia na ochranu obchodu, zatiaľ čo európsky výrobca nemá túto možnosť, údajne predstavuje porušenie zásady rovnosti pred zákonom, ako je zakotvená v článku 20 Charty. Európsky výrobca, ako je žalobkyňa v prejednávanej veci, totiž údajne nemá právny záujem na vyhlásení neplatnosti nariadenia, ktorým sa ukladajú opatrenia na ochranu obchodu, ako celku, ale jedine na vyhlásení neplatnosti jeho nezákonných častí.

61

Rada sa domnieva, že druhý odvolací dôvod sa v rozsahu, v akom sa ním po prvýkrát v rámci odvolania namieta porušenie článku 20 Charty, musí zamietnuť ako neprípustný. Rada sa v každom prípade domnieva, že ako uvádza aj Komisia, tento druhý odvolací dôvod je ako celok nedôvodný.

62

Najprv je potrebné pripomenúť, že v rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na posúdenie právneho riešenia žalobných dôvodov prejednávaných prvostupňovým súdom (rozsudok zo 17. septembra 2015, Total/Komisia, C‑597/13 P, EU:C:2015:613, bod 22 a citovaná judikatúra).

63

V prejednávanej veci sa však porušenie článku 20 Charty namieta po prvýkrát až pred Súdnym dvorom, hoci SolarWorld mala príležitosť uviesť porušenie tohto článku v rámci dvoch dôvodov neprípustnosti žaloby, ktorú podala Rada na Všeobecný súd. Druhý odvolací dôvod SolarWorld je preto neprípustný v rozsahu, v akom sa týka porušenia článku 20 Charty.

64

Pokiaľ ide o tvrdenie založené na porušení článku 47 Charty, SolarWorld tvrdí, že ak by nemohla čiastočne napadnúť sporné nariadenie, nemala by nijaký prostriedok nápravy v situácii, keď inštitúcie Únie ukladajú antidumpingové opatrenia vo výške rovnajúcej sa sume, ktorá nie je spôsobilá napraviť ujmu spôsobenú výrobcom v Únii.

65

V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné pripomenúť, že cieľom tohto článku nie je zmeniť systém súdnej kontroly ustanovený v Zmluvách, a najmä nie pravidlá týkajúce sa prípustnosti žalôb podaných priamo na súdy Únie (rozsudky z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 97, ako aj z 24. novembra 2016, Ackermann Saatzucht a i./Parlament a Rada, C‑408/15 P a C‑409/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:893, bod 49).

66

V druhom rade ochrana, ktorú priznáva článok 47 Charty, nevyžaduje, aby osoba podliehajúca súdnej právomoci mohla bez toho, aby splnila akékoľvek podmienky, podať žalobu o neplatnosť takéhoto legislatívneho aktu Únie priamo na súd Únie (rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 105).

67

V treťom rade z ustálenej judikatúry vyplýva, že súdne preskúmanie dodržiavania právneho poriadku Únie zabezpečuje, ako vyplýva aj z článku 19 ods. 1 ZEÚ, Súdny dvor a súdy členských štátov. Na tieto účely Zmluva o FEÚ, konkrétne články 263 a 277 ZFEÚ na jednej strane a článok 267 ZFEÚ na druhej strane, zriadila ucelený systém právnych prostriedkov a postupov zaručujúcich preskúmanie zákonnosti aktov Únie, ktorá je zverená súdom Únie (rozsudky z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 90 a 92, ako aj z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, C‑274/12 P, EU:C:2013:852, bod 57).

68

Za týchto okolností skutočnosť, že SolarWorld nemohla podať žalobu len proti neodditeľnej časti sporného nariadenia, nemôže znamenať porušenie jej práv vyplývajúcich z článku 47 Charty, keďže táto spoločnosť mohla napadnúť sporné nariadenie ako celok. Za predpokladu splnenia podmienok aktívnej legitimácie stanovených v článku 263 ods. 4 ZFEÚ totiž mohla napadnúť sporné nariadenie priamo na Všeobecnom súde, pričom súčasne mohla navrhnúť pozastavenie účinkov tohto zrušenia, kým inštitúcie Únie neprijmú opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku o zrušení, alebo spochybniť platnosť sporného nariadenia pred vnútroštátnymi súdmi a navrhnúť im obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami.

69

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ Všeobecný súd v napadnutom uznesení rozhodol, že vzhľadom na to, že článok 3 sporného nariadenia nemožno oddeliť od zostávajúcej časti tohto nariadenia, žaloba SolarWorld je neprípustná, napadnutým uznesením nebol porušený článok 47 Charty.

70

Preto je potrebné zamietnuť druhý odvolací dôvod SolarWorld ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

71

Z toho vyplýva, že odvolanie sa musí zamietnuť ako celok.

72

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

73

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

74

Keďže Rada navrhla zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania a odvolateľka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania tejto inštitúcie.

75

Článok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, stanovuje, že členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.

76

V prejednávanej veci Komisia, ktorá bola vedľajším účastníkom prvostupňového konania, znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto: