–

Vion Livestock BV, v zastúpení: H. A. Pasveer, advocaat,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman a M. Noort, splnomocnené zástupkyne,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a E. Sebestyén, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 4, článku 8 ods. 2 a bodov 3 a 7 prílohy II k nariadeniu Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú. v. EÚ L 3, 2005, s. 1), ako aj výkladu článku 3 ods. 1 a článkov 4, 5 a 7 nariadenia Komisie (EÚ) č. 817/2010 zo 16. septembra 2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o požiadavky na poskytovanie vývozných náhrad v súvislosti s pohodou hovädzieho dobytka počas prepravy (Ú. v. EÚ L 245, 2010, s. 16).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Vion Livestock BV (ďalej len „Vion“) a Staatssecretaris van Economische Zaken (Štátny tajomník pre hospodárske veci, Holandsko) (ďalej len „štátny tajomník“) týkajúceho sa vrátenia vývozných náhrad vyplatených spoločnosti Vion z dôvodu vývozu živého hovädzieho dobytka do Libanonu.

3

Podľa odôvodnenia 11 nariadenia č. 1/2005, v rámci dodržiavania základnej zásady, podľa ktorej nemožno zvieratá prepravovať spôsobom, ktorý by im mohol spôsobiť zranenie alebo nadmerné utrpenie, je na zabezpečenie jednotného a účinného uplatňovania tohto nariadenia v celej Európskej únii primerané ustanoviť podrobné ustanovenia, zaoberajúce sa konkrétnymi potrebami, ktoré sa objavujú pri jednotlivých typoch prepravy.

4

Článok 1 nariadenia č. 1/2005, ktorý vymedzuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, v odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na prepravu živých stavovcov, ktorá sa uskutočňuje v rámci [Únie], ako aj na špecifické kontroly, ktoré vykonávajú úradníci pri zásielkach, ktoré vstupujú na colné územie [Únie] alebo ho opúšťajú.“

5

Článok 5 tohto nariadenia, nazvaný „Povinnosti súvisiace s plánovaním prepravy zvierat“, vo svojom odseku 4 stanovuje:

„Pri dlhých cestách medzi členskými štátmi a s tretími krajinami[, ako aj z a do tretích krajín – neoficiálny preklad], pri ktorých sa prepravujú iné ako registrované domáce nepárnokopytníky a domáci hovädzí dobytok, ovce, kozy a ošípané, sú prepravcovia a organizátori povinní dodržiavať ustanovenia o protokole o ceste [pláne prepravy – neoficiálny preklad], ktoré sú ustanovené v prílohe II.“

6

Článok 8 uvedeného nariadenia, nazvaný „Držitelia“, vo svojom odseku 2 uvádza:

„Držitelia skontrolujú všetky zvieratá, ktoré prichádzajú na tranzitné miesto alebo na miesto určenia[,] a určia, či zvieratá sú alebo boli vystavené dlhej ceste medzi členskými štátmi a s tretími krajinami[, ako aj z a do tretích krajín – neoficiálny preklad]. V prípade dlhých ciest iných ako registrovaných domácich nepárnokopytníkov a domáceho hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných sú držitelia povinní dodržiavať ustanovenia o pláne prepravy o dlhých cestách, ktoré sú ustanovené v prílohe II.“

7

Článok 14 toho istého nariadenia s názvom „Kontroly a iné opatrenia súvisiace s plánom prepravy, ktoré vykonáva príslušný orgán pred dlhými cestami“, v odseku 1 stanovuje:

„V prípade dlhých ciest medzi členskými štátmi a s tretími krajinami[, ako aj z a do tretích krajín – neoficiálny preklad], pri ktorých sa prepravujú [dotknuté druhy], príslušný orgán miesta odoslania:

…“

8

V prílohe II k nariadeniu č. 1/2005, nazvanej „Plán prepravy“, sa v bodoch 1 až 3, 7 a 8 uvádza:

…

9

Dodatok k prílohe II k nariadeniu č. 1/2005 sa skladá z viacerých oddielov, pričom každý z nich tvorí tlačivo. V oddiele 3 tohto dodatku sa nachádza tlačivo s názvom „Miesto určenia“. V bode 4 tohto tlačiva sú uvedené kontroly, ktoré má vykonať „držiteľ na mieste určenia/úradný veterinárny lekár“ podľa bodu 1 uvedeného tlačiva. Jedna z týchto kontrol, ktorá je spomenutá v bode 4.5, sa týka „záznam[ov] plánu o preprave a dĺžk[y] trvania cesty“. Oddiel 4 navyše tvorí tlačivo, ktoré obsahuje vyhlásenie prepravcu, ktoré má vyplniť vodič v priebehu cesty. V tomto vyhlásení musia byť v súvislosti s absolvovanou trasou cesty (oddychové miesta, miesta preloženia a miesta výstupu) uvedené jednotlivé miesta a adresy, dátumy a časy príchodu a odchodu, dĺžka a dôvod zastávok, dôvody pre prípadný rozdiel medzi absolvovanou a navrhovanou trasou cesty a iné poznámky, ako aj počet a dôvod zranení a/alebo úmrtí zvierat počas cesty. Toto vyhlásenie má podpísať vodič alebo vodiči a prepravca.

10

Podľa odôvodnenia 3 nariadenia č. 817/2010 „na účel zaručenia dodržiavania noriem pre pohodu zvierat by mal byť zavedený monitorovací systém pozostávajúci z povinných kontrol na miestach výstupu z colného územia [Únie] a po opustení colného územia [Únie] tam, kde sa menia dopravné prostriedky, a takisto na mieste prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia“.

11

Článok 1 nariadenia č. 817/2010 s názvom „Rozsah pôsobnosti“ vo svojom prvom odseku stanovuje:

„Vývozné náhrady na živý hovädzí dobytok patriaci pod kód KN 0102 (ďalej len „zvieratá“) sa v súlade s článkom 168 nariadenia [Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, 2007, s. 1)] vyplácajú, len ak sa počas prepravy zvierat na prvé miesto vykládky v tretej krajine konečného určenia dodržali články 3 až 9 nariadenia [č. 1/2005] a v ňom uvedené prílohy a toto nariadenie.“

12

Článok 2 nariadenia č. 817/2010, ktorý má názov „Kontroly v rámci colného územia [Únie]“, v odseku 2 stanovuje:

„Úradný veterinárny lekár v mieste výstupu overuje… u tých zvierat, pre ktoré bola prijatá vývozná deklarácia, či:

Úradný veterinárny lekár, ktorý vykonal kontroly, vypracováva správu podľa vzoru ustanoveného v prílohe I k tomuto nariadeniu, v ktorej potvrdí, či výsledky vykonanej kontroly podľa prvého pododseku boli uspokojivé alebo neuspokojivé.

Veterinárny orgán zodpovedný za miesto výstupu uchováva túto správu najmenej počas troch rokov. Kópia správy sa zasiela platobnej agentúre.“

13

V článku 3 nariadenia č. 817/2010 s názvom „Kontroly v tretích krajinách“ sa uvádza:

„1.   Po opustení colného územia [Únie] vývozca zabezpečuje, aby zvieratá boli predmetom kontroly:

2.   Medzinárodná agentúra pre kontrolu a dozor schválená a kontrolovaná na tento účel členským štátom… alebo úradný orgán členského štátu je zodpovedný za vykonávanie kontrol stanovených v odseku 1.

…

Správu o každej kontrole vykonanej podľa odseku 1 vypracováva v súlade so vzormi stanovenými v prílohe III a prílohe IV k tomuto nariadeniu veterinárny lekár, ktorý vykonal kontrolu.“

14

Článok 4 tohto nariadenia, nazvaný „Postup na vyplatenie vývozných náhrad“, uvádza:

„1.   Vývozca informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom bola prijatá vývozná deklarácia, o všetkých potrebných podrobnostiach cesty najneskôr pri podaní vývoznej deklarácie.

…

2.   Žiadosti o vyplatenie vývozných náhrad… sú doplnené…:

3.   Ak by sa nemohli vykonať kontroly uvedené v článku 3 ods. 1 vzhľadom na okolnosti, ktoré vývozca nemohol ovplyvniť, príslušný orgán na odôvodnené požiadanie vývozcu môže akceptovať iné dokumenty, ktoré vierohodne potvrdia, že [nariadenie č. 1/2005] bolo dodržané.“

15

Článok 5 uvedeného nariadenia s názvom „Nevyplatenie vývozných náhrad“ v odseku 1 stanovuje:

„Celková suma vývoznej náhrady za zviera, vypočítaná v súlade s druhým pododsekom, sa nevypláca na:

…

…“

16

Článok 7 nariadenia č. 817/2010 s názvom „Vrátenie preplatkov“ stanovuje:

„Ak sa po vyplatení náhrady zistí, že [nariadenie č. 1/2005] nebolo dodržané, príslušná časť náhrady vrátane, ak je to vhodné, pokuty podľa článku 6 tohto nariadenia sa považuje za neoprávnene vyplatenú a vracia sa v súlade s článkom 49 nariadenia [Komisie (ES) č. 612/2009 zo 7. júla 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (Ú. v. EÚ L 186, 2009, s. 1)].“

17

Príloha IV k nariadeniu č. 817/2010 obsahuje vzor správy o kontrole v mieste prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia. Predmetom jednej z kolónok súvisiacich s „vykonan[ými] kontrol[ami]“ je „plán cesty“.

18

Na konci roku 2010 spoločnosť Vion vyviezla 36 kusov živého hovädzieho dobytka. Zvieratá boli prevezené nákladným automobilom z Woerdenu (Holandsko) do Kopera (Slovinsko), kde boli preložené na plavidlo na prepravu hovädzieho dobytka. Následne tieto zvieratá opustili územie Únie a boli prepravené po mori do Bejrútu (Libanon).

19

Podľa vnútroštátneho súdu prepravca v Koperi odovzdal plán prepravy úradnému veterinárnemu lekárovi v mieste výstupu z územia Únie, v dôsledku čoho nemohol byť originál tohto dokumentu aktualizovaný až po Bejrút.

20

Spoločnosť Vion pred prepravou zvierat v súlade s nariadením č. 1/2005 predložila príslušnému holandskému orgánu plán prepravy, ktorý v oddiele 1 s názvom „Plánovanie“ uvádzal, že celková preprava by mala trvať sedem dní, miestom odoslania je Woerden a miestom určenia Bejrút. Táto preprava mala trvať od 9. septembra 2010, pričom nebol spresnený čas odoslania, do 16. septembra 2010. Napokon bolo uvedené, že zvieratá si odpočinú v Mníchove (Nemecko) a odtiaľ budú prepravené na plavidlo v Koperi.

21

Rovnako, hoci boli zvieratá určené na prepravu do Libanonu, oddiel 3 plánu prepravy dotknutého vo veci samej s názvom „Miesto určenia“ uvádzal ako miesto určenia Koper a členský štát určenia Slovinsko. Tzv. „vyhlásenie prepravcu“ uvedené v oddiele 4 tohto plánu prepravy potvrdzovalo skutočnosť, že zvieratá boli doručené do Kopera 10. septembra 2010 o 10.50 h a že tento dátum a čas zodpovedali dátumu a času doručenia do miesta určenia. Uvedený plán prepravy však neobsahuje žiadne informácie o priebehu prepravy od odchodu plavidla z Kopera do jeho príchodu do Bejrútu.

22

Zvieratá boli vyložené 22. septembra 2010 v čase od 11.15 h do 13.30 h a v súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia č. 817/2010 boli predmetom inšpekcie nezávislého veterinárneho lekára v Bejrúte.

23

Na základe správy z toho istého dňa podpísanej týmto veterinárnym lekárom, Control Union Nederland, spoločnosť konajúca v mene spoločnosti Vion, 12. októbra 2010 potvrdila, že ustanovenia nariadenia č. 1/2005 a nariadenia č. 817/2010 boli dodržané.

24

Rozhodnutím zo 4. februára 2014 však štátny tajomník nariadil spoločnosti Vion, aby vrátila vývozné náhrady vo výške 5292,92 eura, ktoré jej boli vyplatené, spolu s 10 % prirážkou a úrokmi vo výške 577,40 eura. Štátny tajomník prepravcovi spoločnosti Vion vytýkal, že oddiel 4 plánu prepravy aktualizoval po miesto výstupu z územia Únie, a nie po miesto konečného určenia zvierat. Vyhlásenie tohto prepravcu viedlo k domnienke, že preprava bola ukončená v Koperi a nepokračovala až do Bejrútu.

25

Rozhodnutím z 18. júna 2014 štátny tajomník zamietol námietku spoločnosti Vion, ktorá následne podala na College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací správny súd pre hospodárske veci, Holandsko) návrh na súdne preskúmanie tohto druhého rozhodnutia.

26

Medzi spoločnosťou Vion a štátnym tajomníkom je sporné, či v prípade dlhotrvajúcej prepravy zvierat povinnosť uchovávať a aktualizovať plán prepravy existuje len po miesto výstupu z územia Únie alebo všeobecne platí až do miesta konečného učenia, teda až do doručenia zvierat do dotknutej tretej krajiny.

27

V tejto súvislosti vnútroštátny súd priznáva, že čelí zásadným ťažkostiam pri výklade práva Únie, a to so zreteľom na rozdiely, ktoré podľa neho existujú medzi ustanoveniami článkov 4, 5 a 7 nariadenia č. 817/2010 na jednej strane a článkom 5 ods. 4 nariadenia č. 1/2005, ako aj bodom 3 prílohy II k tomuto nariadeniu na strane druhej. Ani tvrdenie spoločnosti Vion, ani stanovisko štátneho tajomníka podľa neho nie sú irelevantné.

28

Vzhľadom na znenie bodov 3 a 7 prílohy II k nariadeniu č. 1/2005 má vnútroštátny súd podobne ako spoločnosť Vion pochybnosti o tom, že organizátor alebo prepravca môže uchovávať plán prepravy až do miesta konečného určenia prepravy, teda až do dotknutej tretej krajiny. Je však presvedčený o tom, že len na základe plánu prepravy sa môže veterinárny lekár v mieste prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia skutočne ubezpečiť o dodržaní nariadenia č. 1/2005.

29

Povinnosť odovzdať plán prepravy úradnému veterinárnemu lekárovi v mieste výstupu z územia Únie, ktorá vyplýva z bodu 7 prílohy II k nariadeniu č. 1/2005, by bránila vývozcovi v tom, aby veterinárnemu lekárovi v mieste prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia predložil dôkaz o tom, že skutočne dodržal články 3 až 9 tohto nariadenia, ako aj jeho prílohy.

30

Vnútroštátny súd však uvádza, že tvrdenie, ktoré zastáva štátny tajomník, sa takisto zakladá na presvedčivých argumentoch. Konkrétne odôvodnenie 11 nariadenia č. 1/2005, ktoré stanovuje, že zvieratá nemožno prepravovať spôsobom, ktorý by im mohol spôsobiť zranenie alebo nadmerné utrpenie, by sa malo uplatniť na celú prepravu do tretej krajiny.

31

Okrem toho viaceré ustanovenia nariadenia č. 817/2010 viažu zaplatenie vývozných náhrad na dodržanie nariadenia č. 1/2005, ktoré musí overiť veterinárny lekár v mieste prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia. Ak však táto kontrola má byť účinná, musí byť plán prepravy aktualizovaný až do doručenia zvierat do uvedenej tretej krajiny. Podľa vnútroštátneho súdu by akékoľvek iné riešenie bránilo tomu, aby časť prepravy, ktorá sa uskutoční na území tretej krajiny, mohla byť kontrolovaná prostredníctvom plánu prepravy.

32

Za týchto podmienok College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací správny súd pre hospodárske veci) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

33

Svojimi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať vo vzájomnej súvislosti, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 7 nariadenia č. 817/2010 v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 a článkom 2 ods. 2 tohto nariadenia, ako aj s bodmi 3, 7 a 8 prílohy II k nariadeniu č. 1/2005 má vykladať v tom zmysle, že vrátenie vývozných náhrad podľa nariadenia č. 817/2010 možno vyžadovať vtedy, ak prepravca zvierat hovädzieho dobytka neaktualizoval plán cesty stanovený v prílohe II k nariadeniu č. 1/2005 až po miesto prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia.

34

Na úvod treba zdôrazniť, že ani nariadenie č. 817/2010, ani nariadenie č. 1/2005 výslovne neupravujú, ktoré dokumenty musí poskytnúť prepravca, ktorý vyváža zvieratá hovädzieho dobytka do tretej krajiny, na to, aby mu mohli byť priznané vývozné náhrady.

35

Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext so zreteľom na štruktúru a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12; z 26. júna 1990, Velker International Oil Company, C‑185/89, EU:C:1990:262, bod 17, ako aj z 27. septembra 2007, Teleos a i., C‑409/04, EU:C:2007:548, bod 35).

36

V tejto súvislosti treba uviesť po prvé, že podľa článku 7 nariadenia č. 817/2010 v prípade, že sa po vyplatení náhrady zistí, že nariadenie č. 1/2005 nebolo dodržané, príslušná časť náhrady sa považuje za neoprávnene vyplatenú. Musí preto byť vrátená a prípadne môže byť vývozcovi alebo prepravcovi uložená pokuta. Vrátenie vývozných náhrad je teda viazané na skutočnosť, že vývozca alebo prepravca porušil povinnosti vyplývajúce z nariadenia č. 1/2005.

37

Podľa článku 1 nariadenia č. 817/2010 sa vývozné náhrady vyplácajú, len ak sa počas prepravy zvierat na prvé miesto vykládky v tretej krajine konečného určenia dodržali články 3 až 9 nariadenia č. 1/2005 a v ňom uvedené prílohy, ako aj samotné nariadenie č. 817/2010. Vrátenie preto musí byť odôvodnené porušením článkov 3 až 9 nariadenia č. 1/2005.

38

Po druhé nariadenie č. 817/2010 v súlade s odôvodnením 3 na účely zaručenia dodržiavania noriem pre pohodu zvierat vyžaduje, aby bol zavedený monitorovací systém pozostávajúci z povinných kontrol nielen na miestach výstupu z colného územia Únie, ale až po miesto prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia. Konkrétne v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia musí byť na mieste prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia uskutočnená kontrola, ktorá podľa článku 3 odseku 2 posledného pododseku uvedeného nariadenia musí viesť k vystaveniu správy podľa vzoru uvedeného v bode 17 tohto rozsudku. Ako vyplýva z tohto vzoru, cieľom danej kontroly je v podstate zistiť, či boli dodržané ustanovenia nariadenia č. 1/2005, a to aj počas prepravy zvierat od miesta výstupu z Únie po miesto prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia.

39

Vzhľadom na to, že jedným z hlavných dokumentov, ktoré treba pri uvedenej kontrole preskúmať, je „plán cesty“, ktorý, ako uviedol generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, zodpovedá plánu prepravy, uskutočnenie kontroly spomenutej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku vyžaduje, aby spoločnosti, ktorá je poverená touto kontrolou, boli odovzdané informácie stanovené na tento účel.

40

Tzv. „vyhlásenie prepravcu“, ktoré je obsiahnuté v oddiele 4 plánu prepravy, musí vyplniť vodič a podpísať okrem vodiča aj prepravca. V tomto vyhlásení musia byť v súvislosti s absolvovanou trasou cesty (oddychové miesta, miesta preloženia a miesta výstupu) uvedené jednotlivé miesta a adresy, dátumy a časy príchodu a odchodu, dĺžka a dôvod zastávok, dôvody pre prípadný rozdiel medzi absolvovanou a navrhovanou trasou cesty a iné poznámky, ako aj počet a dôvod zranení a/alebo úmrtí zvierat počas cesty.

41

Cieľom tohto výkladu je zachovať potrebný účinok článku 14 ods. 1 nariadenia č. 1/2005, ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby mohol príslušný orgán miesta odoslania povoliť prepravu dotknutých zvierat na dlhej ceste, ktorá sa začne na území Únie a pokračuje mimo tohto územia, musí organizátor cesty predložiť plán prepravy, ktorý je uskutočniteľný a umožňuje predpokladať, že ustanovenia tohto nariadenia budú dodržané vrátane úseku uvedenej cesty, ktorý sa uskutoční na území tretích krajín (rozsudok z 23. apríla 2015, Zuchtvieh‑Export, C‑424/13, EU:C:2015:259, bod 56).

42

Na zabezpečenie užitočnosti tejto kontroly uskutočnenej ex ante príslušným orgánom miesta odoslania, ako aj skutočnej pohody zvierat je nevyhnutné vyžadovať, aby bol tento plán prepravy prístupný počas celej cesty, vrátane prepravy medzi miestom výstupu z územia Únie a miestom prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia.

43

Po tretie z bodu 7 prílohy II k nariadeniu č. 1/2005 vyplýva, že v prípade vývozu zvierat, na ktoré sa toto nariadenie uplatní, do tretej krajiny, musia prepravcovia predložiť plán prepravy úradnému veterinárnemu lekárovi na výstupnom mieste.

44

Z bodu 8 prílohy II k nariadeniu č. 1/2005 je však zjavné, že toto nariadenie upravuje aj používanie kópií plánu prepravy. To platí aj v prípade článku 2 ods. 2 tretieho pododseku druhej vety nariadenia č. 817/2010.

45

Okrem toho, hoci bod 3 písm. e) prílohy II k nariadeniu č. 1/2005 stanovuje, že v prípade vývozu do tretej krajiny musí organizátor zabezpečiť, aby plán prepravy sprevádzal zvieratá počas cesty aspoň po výstupné miesto, znamená to, že organizátor musí byť aj naďalej spôsobilý vyplniť kópiu tohto plánu, a to až po miesto prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia.

46

V dôsledku toho spojitosť s nariadením č. 1/2005, ktorú zakotvuje nariadenie č. 817/2010, umožňuje predpokladať, že kópia plánu prepravy musí v prípade prepravy až po miesto prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia spĺňať rovnakú funkciu, ako originál pri preprave do miesta výstupu z Únie.

47

Vzhľadom na to, že osobe, ktorá žiada vyplatenie vývozných náhrad prináleží, aby preukázala dodržanie podmienok vyplývajúcich z článkov 3 až 9 nariadenia č. 1/2005 a príloh, ktoré sú tam uvedené, ako aj ustanovení nariadenia č. 817/2010, z predchádzajúcich úvah vyplýva, že je úlohou tejto osoby, aby uchovávala kópiu plánu prepravy až do kontroly zvierat veterinárnym lekárom v mieste prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia a tomuto lekárovi umožnila, aby overil, či boli dodržané povinnosti týkajúce sa aktualizácie plánu prepravy.

48

Z toho vyplýva, že článok 3 ods. 1 nariadenia č. 817/2010 predpokladá, že prepravca vypĺňa kópiu plánu prepravy až do doručenia dotknutých zvierat do miesta prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia.

49

Za týchto podmienok treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 7 nariadenia č. 817/2010 v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 a článkom 2 ods. 2 tohto nariadenia, ako aj s bodmi 3, 7 a 8 prílohy II k nariadeniu č. 1/2005 sa má vykladať v tom zmysle, že vrátenie vývozných náhrad podľa nariadenia č. 817/2010 možno vyžadovať vtedy, ak prepravca zvierat hovädzieho dobytka neaktualizoval kópiu plánu prepravy stanoveného v prílohe II k nariadeniu č. 1/2005 až po miesto prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia.

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 7 nariadenia Komisie (EÚ) č. 817/2010 zo 16. septembra 2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o požiadavky na poskytovanie vývozných náhrad v súvislosti s pohodou hovädzieho dobytka počas prepravy, v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 a článkom 2 ods. 2 nariadenia č. 817/2010, ako aj s bodmi 3, 7 a 8 prílohy II k nariadeniu Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97, sa má vykladať v tom zmysle, že vrátenie vývozných náhrad podľa nariadenia č. 817/2010 možno vyžadovať vtedy, ak prepravca zvierat hovädzieho dobytka neaktualizoval kópiu plánu prepravy stanoveného v prílohe II k nariadeniu č. 1/2005 až po miesto prvej vykládky v tretej krajine konečného určenia.