I. Žiadosť o stanovisko

II. Právny rámec

A. Chicagský dohovor

B. Protokol (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

C. Protokol (č. 22) o postavení Dánska

D. Smernica 95/46/ES

E. Smernica 2004/82/ES

III. Okolnosti predchádzajúce zamýšľanej dohode

IV. Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody

V. Zamýšľaná dohoda

VI. Posúdenie Parlamentu vyjadrené v žiadosti o stanovisko

A. O vhodnom právnom základe rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody

B. O zlučiteľnosti zamýšľanej dohody s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ a Charty základných práv Európskej únie

VII. Zhrnutie pripomienok predložených Súdnemu dvoru

A. O prípustnosti žiadosti o stanovisko

B. O vhodnom právnom základe rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody

C. O zlučiteľnosti zamýšľanej dohody s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ a Charty

VIII. Zaujatie stanoviska Súdnym dvorom

A. O prípustnosti žiadosti o stanovisko

B. O vhodnom právnom základe rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody

1. O účele a obsahu zamýšľanej dohody

2. O vhodnom právnom základe z hľadiska Zmluvy o FEÚ

3. O zlučiteľnosti postupov upravených v článku 16 ods. 2 a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ

C. O zlučiteľnosti zamýšľanej dohody s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ a Charty

1. O dotknutých základných právach a zásahu do nich

2. O odôvodnení zásahov vyplývajúcich zo zamýšľanej dohody

a) O základe spracúvania údajov z PNR upraveného zamýšľanou dohodou

b) O cieli všeobecného záujmu a rešpektovaní podstaty dotknutých základných práv

c) O otázke, či spracúvaním údajov z PNR podľa zamýšľanej dohody možno dosiahnuť cieľ spočívajúci v zaistení verejnej bezpečnosti

d) O nevyhnutnosti zásahov vyplývajúcich zo zamýšľanej dohody

1) O údajoch z PNR, ktorých sa týka zamýšľaná dohoda

i) O dostatočnej presnosti zamýšľanej dohody vo vzťahu k údajom z PNR, ktoré majú byť prenášané

ii) O citlivých údajoch

2) O automatizovanom spracúvaní údajov z PNR

3) O účeloch spracúvania údajov z PNR

i) Predchádzanie teroristickým trestným činom alebo závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, ich odhaľovanie alebo stíhanie

ii) Ďalšie účely

4) O kanadských orgánoch, ktorých sa týka zamýšľaná dohoda

5) O dotknutých cestujúcich v leteckej doprave

6) O uchovávaní a využívaní údajov z PNR

i) O uchovávaní a využívaní údajov z PNR pred príletom cestujúcich, počas ich pobytu v Kanade a pri ich odchode

ii) O uchovávaní a využívaní údajov z PNR po tom, čo cestujúci v leteckej doprave opustili územie Kanady

7) O sprístupnení údajov z PNR

i) Sprístupnenie údajov z PNR verejným orgánom

ii) Sprístupnenie údajov z PNR jednotlivcom

3. O individuálnych právach cestujúcich v leteckej doprave

a) O práve na informácie, prístup a opravu

b) O práve na nápravu

4. O dohľade nad zárukami v oblasti ochrany údajov z PNR

IX. Odpoveď na žiadosť o stanovisko

–

Európsky parlament, v zastúpení: F. Drexler, A. Caiola a D. Moore, splnomocnení zástupcovia,

–

bulharská vláda, v zastúpení: M. Georgieva a E. Petranova, splnomocnené zástupkyne,

–

estónska vláda, v zastúpení: K. Kraavi‑Käerdi, splnomocnená zástupkyňa,

–

Írsko, v zastúpení: E. Creedon, G. Hodge a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Fennelly, BL, a C. Doyle, BL,

–

španielska vláda, v zastúpení: A. Rubio González a M. Sampol Pucurull, splnomocnení zástupcovia,

–

francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas a F.‑X. Bréchot, splnomocnení zástupcovia,

–

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: C. Brodie a D. Robertson, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Beard, QC, a S. Ford, barrister,

–

Rada Európskej únie, v zastúpení: M.‑M. Joséphidès, S. Boelaert a E. Sitbon, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Van Nuffel, D. Nardi, D. Maidani a P. Costa de Oliveira, splnomocnení zástupcovia,

–

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS), v zastúpení: A. Buchta, G. Zanfir a R. Robert, splnomocnení zástupcovia,

1

Žiadosť o stanovisko, ktorú Súdnemu dvoru predložil Európsky parlament, znie:

„Je zamýšľaná dohoda [medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom] zlučiteľná s ustanoveniami Zmlúv (článok 16 ZFEÚ) a Charty základných práv Európskej únie (články 7, 8 a článok 52 ods. 1), pokiaľ ide o právo fyzických osôb na ochranu osobných údajov?

Sú článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. d) a článok 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ vhodným právnym základom aktu Rady [Európskej únie] o uzatvorení zamýšľanej dohody, alebo musí tento akt vychádzať z článku 16 ZFEÚ?“

2

Parlament predložil Súdnemu dvoru spolu s ďalšími dokumentmi v prílohách k svojej žiadosti o stanovisko:

3

Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve, podpísaný v Chicagu 7. decembra 1944 (Zbierka zmlúv Organizácie spojených národov, zväzok 15, č. 102, ďalej len „Chicagský dohovor“), bol ratifikovaný Kanadou, ako aj všetkými členskými štátmi Európskej únie, ktorá však sama zmluvnou stranou uvedeného dohovoru nie je.

4

Článok 13 tohto dohovoru stanovuje:

„Pri vstupe, výstupe alebo počas pobytu na území zmluvného štátu sa musia cestujúci, posádky lietadiel alebo tovar podrobiť zákonom a právnym predpisom zmluvného štátu, ktoré upravujú pripustenie cestujúcich, posádok alebo tovaru lietadla na jeho územie, alebo výstup z neho, ako aj predpisom, ktoré sa týkajú vstupu, výstupu, prisťahovania, cestovných pasov, cla a karantény.“

5

Chicagským dohovorom bola zriadená Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), ktorej cieľom je podľa článku 44 toho istého dohovoru najmä rozvíjať zásady a techniku medzinárodného lietania.

6

Článok 1 protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 295, ďalej len „protokol č. 21“) stanovuje:

„V závislosti na článku 3 sa Spojené kráľovstvo a Írsko nepodieľajú na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jednomyseľnosť členov Rady je, s výnimkou zástupcov vlád Spojeného kráľovstva a Írska, nevyhnutná pre rozhodnutia Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.

…“

7

Článok 3 ods. 1 uvedeného protokolu znie:

„Spojené kráľovstvo alebo Írsko môžu písomne upovedomiť predsedu Rady do troch mesiacov od predloženia návrhu alebo podnetu Rade podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, že si želajú podieľať sa na prijatí alebo uplatňovaní akéhokoľvek navrhovaného opatrenia, následne po čom má štát právo tak urobiť.“

8

Tretí až piaty odsek preambuly protokolu (č. 22) o postavení Dánska (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 299, ďalej len „protokol č. 22“) stanovujú, že vysoké zmluvné strany:

„[si uvedomujú] skutočnosť, že pokračovanie právneho režimu v rámci zmlúv, ktorý bol založený rozhodnutím z Edinburghu, významne obmedzí účasť Dánska na dôležitých oblastiach spolupráce Únie a že by bolo v najlepšom záujme Únie zabezpečiť integritu acquis v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

[si želajú] z tohto dôvodu, aby sa založil právny rámec, ktorý by Dánsku poskytol možnosť zúčastňovať sa na prijímaní opatrení navrhovaných na základe tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie; a vítajú zámer Dánska využiť túto možnosť, pokiaľ to bude možné v súlade s jeho ústavnými požiadavkami,

[berú do úvahy], že Dánsko nebude brániť ostatným členským štátom, aby rozvíjali spoluprácu týkajúcu sa opatrení, ktoré pre Dánsko nie sú záväzné“.

9

Článok 1 tohto protokolu stanovuje:

„Dánsko sa nepodieľa na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jednomyseľnosť členov Rady je, s výnimkou zástupcu vlády Dánska, nevyhnutná pre rozhodnutia Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.

Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.“

10

Článok 2 uvedeného protokolu znie:

„Žiadne ustanovenia tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Únie, žiadne opatrenie prijaté podľa uvedenej hlavy, žiadne ustanovenie akejkoľvek medzinárodnej dohody uzavretej Úniou podľa tejto hlavy a žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o výklade týchto ustanovení alebo opatrení alebo opatrení zmenených a doplnených alebo meniteľných podľa uvedenej hlavy nie je záväzné pre Dánsko alebo sa s ohľadom na tento štát neuplatňuje. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia neovplyvňujú žiadnym spôsobom právomoci, práva a záväzky Dánska. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia nemenia ani nedopĺňajú žiadnym spôsobom acquis communautaire, ani acquis Únie a netvoria súčasť práva Únie tak, ako sa uplatňujú na Dánsko. Najmä akty Únie v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktoré sú zmenené a doplnené, sú naďalej záväzné pre Dánsko alebo sa s ohľadom na tento štát uplatňujú.“

11

Článok 2a toho istého protokolu stanovuje:

„Článok 2 tohto protokolu sa tiež vzťahuje na tie pravidlá ustanovené v súlade s článkom 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú spracúvania osobných údajov členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitol 4 alebo 5 uvedenej zmluvy.“

12

Článok 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355) znie:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa prenos osobných údajov, ktoré sa spracovávajú alebo sú určené na spracovanie po prenose, do tretej krajiny mohol urobiť len, bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia prijaté v súlade s ostatnými ustanoveniami tejto smernice, [ak] príslušná tretia krajina zaistí adekvátnu úroveň ochrany.

2.   Adekvátnosť úrovne ochrany, ktorú poskytuje tretia krajina sa hodnotí vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa operácie prenosu údajov alebo komplexu operácií prenosu údajov; zvláštna pozornosť sa venuje charakteru údajov, účelu a trvaniu navrhnutej operácie alebo operácií spracovania, krajine pôvodu a krajine konečného určenia, právnym normám aj všeobecným aj sektorovým, platným v príslušnej tretej krajine a profesionálnym predpisom a bezpečnostným opatreniam, ktorým táto krajina vyhovuje.

…

6.   Komisia môže zistiť, podľa postupu uvedeného v článku 31 ods. 2, že tretia krajina zaisťuje adekvátnu úroveň ochrany v rámci znenia odseku 2 tohto článku, z dôvodu jej vnútroštátneho práva alebo medzinárodných dohôd, ktoré podpísala, najmä na základe záverov jednaní uvedených v odseku 5, na ochranu súkromného života a osobných práv a slobôd.

…“

13

Článok 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Ú. v. EÚ L 261, 2004, s. 24; Mim. vyd. 19/007, s. 74) stanovuje:

„1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom ustanoviť pre dopravcov povinnosť oznamovať do skončenia odbavenia na žiadosť orgánov, zodpovedných za vykonávanie kontrol osôb na vonkajších hraniciach, informácie týkajúce sa cestujúcich, ktorých budú títo dopravcovia dopravovať k povolenému hraničnému priechodu, cez ktorý tieto osoby budú vstupovať na územie členského štátu.

2.   Uvedené informácie musia zahrnovať tieto údaje:

14

Dňa 18. júla 2005 prijala Rada rozhodnutie 2006/230/ES o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Kanady o spracovaní údajov API/PNR (Ú. v. EÚ L 82, 2006, s. 14), ktorým bola schválená uvedená dohoda (ďalej len „dohoda z roku 2006“). Táto dohoda bola v súlade so svojou preambulou uzavretá so zreteľom „na požiadavku kanadskej vlády, aby leteckí prepravcovia zabezpečujúci prepravu osôb do Kanady poskytovali príslušným kanadským orgánom podrobnejšiu informáciu o cestujúcom a záznam[e] podľa mena cestujúceho (ďalej len ‚API/PNR‘) v rozsahu, v akom sú zhromažďované a obsiahnuté v prepravcových automatizovaných rezervačných systémoch a systémoch kontroly odletov (DCS)“.

15

Podľa článku 1 ods. 1 dohody z roku 2006 bolo jej účelom „zabezpečiť, aby pri poskytovaní údajov API/PNR o osobách cestujúcich príslušnými letmi boli úplne dodržiavané základné práva a slobody, najmä právo na súkromie“. Podľa článku 3 ods. 1 tejto dohody „strany [súhlasili], že údaje API/PNR o osobách cestujúcich príslušnými letmi budú spracované tak, ako je uvedené v záväzkoch zostavených príslušným orgánom, ktorý údaje API/PNR získava“. Príslušným orgánom pre Kanadu bol v súlade s prílohou I uvedenej dohody Kanadský úrad pohraničnej služby (Canada Border Services Agency – CBSA).

16

Na základe týchto záväzkov prijala Komisia Európskych spoločenstiev 6. septembra 2005 rozhodnutie 2006/253/ES o primeranej ochrane osobných údajov uvedených v záznamoch o cestujúcich v leteckej doprave poskytovaných Kanadskému úradu pohraničnej služby (Ú. v. EÚ L 91, 2006, s. 49). Článok 1 tohto rozhodnutia stanovoval, že „na účely článku 25 ods. 2 smernice [95/46] sa usudzuje, že [CBSA] zabezpečuje primeraný stupeň ochrany údajov z PNR odosielaných zo Spoločenstva a týkajúcich sa letov smerujúcich do Kanady v súlade so [záväzkami CBSA, ktoré sa týkajú programu PNR,] stanovenými v prílohe“ uvedeného rozhodnutia. To isté rozhodnutie podľa svojho článku 7 stanovovalo, že jeho „účinnosť… sa končí 3 roky a 6 mesiacov po dátume jeho oznámenia, pokiaľ nie je v súlade s postupom stanoveným v článku 31 ods. 2 smernice [95/46] predĺžená“. K takémuto predĺženiu nedošlo.

17

Keďže doba účinnosti dohody z roku 2006 bola v súlade s jej článkom 5 ods. 1 a 2 viazaná na dobu účinnosti rozhodnutia 2006/253, účinnosť tejto dohody uplynula v septembri 2009.

18

Dňa 5. mája 2010 prijal Parlament uznesenie o začatí rokovaní o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) so Spojenými štátmi, Austráliou a Kanadou (Ú. v. EÚ C 81E, 2011, s. 70). V bode 7 tohto uznesenia Parlament vyzval „na ucelený prístup k využívaniu údajov PNR na presadzovanie práva a bezpečnosti na základe vytvorenia jediného súboru zásad, ktorý by slúžil ako základ pre dohody s tretími krajinami“, a zároveň vyzval „Komisiu, aby… predložila návrh takéhoto jediného modelu a navrhla mandát pre rokovania s tretími krajinami“, pričom v bode 9 uvedeného uznesenia uviedol minimálne požiadavky, ktoré treba splniť, pokiaľ ide o používanie údajov o cestujúcich v leteckej doprave v tretích krajinách.

19

Dňa 2. decembra 2010 prijala Rada rozhodnutie spolu so smernicami pre rokovania, v ktorom oprávnila Komisiu začať v mene Únie rokovania s Kanadou s cieľom uzavrieť dohodu o prenose a využívaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (ďalej len „údaje z PNR“) v záujme predchádzania terorizmu a inej závažnej nadnárodnej trestnej činnosti a boja proti nim.

20

Zamýšľaná dohoda, ktorá bola výsledkom rokovaní s Kanadou, bola parafovaná 6. mája 2013. Dňa 18. júla 2013 prijala Komisia návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom [COM(2013) 528 final, ďalej len „návrh rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody“], ako aj návrh rozhodnutia Rady o podpise Dohody medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom [COM(2013) 529 final].

21

Dôvodová správa k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody obsahuje tieto body:

„Kanadské právne predpisy oprávňujú [CBSA] požadovať od každého leteckého dopravcu prevádzkujúceho osobnú leteckú dopravu do/z Kanady, aby jej poskytol elektronický prístup k údajom z [PNR] pred príletom cestujúceho do Kanady alebo jeho odletom z Kanady. Žiadosti kanadských orgánov vychádzajú z [článku] 107 [ods.] 1 colného zákona, (colných) právnych predpisov o informáciách o cestujúcich, [článku] 148 [ods.] 1 písm. d) Zákona na ochranu prisťahovalcov a utečencov a nariadenia [č.] 269 príslušných predpisov na ochranu prisťahovalcov a utečencov.

Uvedené právne predpisy majú umožniť získať údaje z PNR v elektronickej forme ešte pred príletom, čím sa značne posilňuje schopnosť [CBSA] vykonávať efektívne a účinné predbežné posúdenie rizika spojeného s cestujúcimi a uľahčiť cestovanie v dobrej viere, a zvýšiť tak bezpečnosť Kanady. Európska únia v spolupráci s Kanadou v boji proti terorizmu a inej závažnej nadnárodnej trestnej činnosti považuje postupovanie údajov z PNR Kanade za prostriedok, ktorým sa posilňuje medzinárodná policajná a justičná spolupráca. To sa dosiahne výmenou analytických informácií obsahujúcich údaje z PNR získané Kanadou s príslušnými policajnými a súdnymi orgánmi členských štátov, ako aj s Europolom a Eurojustom v rámci ich príslušných mandátov.

…

Leteckí dopravcovia majú povinnosť poskytovať [CBSA] prístup k určitým údajom z PNR, ktoré sú zhromaždené a uložené v automatizovaných systémoch leteckých dopravcov pre rezervácie a odlety.

Právne predpisy [Európskej únie] o ochrane údajov neumožňujú európskym ani iným dopravcom prevádzkujúcim lety z [Únie] postupovať údaje z PNR o svojich cestujúcich tretím krajinám, ktoré nezabezpečujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov bez náležitých záruk. Treba nájsť riešenie, ktoré poskytne právny základ pre postupovanie údajov z PNR zo strany [Európskej únie] Kanade, ktoré bude uznaním potreby a dôležitosti využívania údajov z PNR v boji proti terorizmu a inej závažnej nadnárodnej trestnej činnosti a ktoré zároveň poskytne právnu istotu leteckým dopravcom. Toto riešenie by sa malo navyše uplatňovať jednotne v celej Európskej únii s cieľom zabezpečiť právnu istotu pre leteckých dopravcov a rešpektovanie práv jednotlivcov na ochranu osobných údajov, ako aj ich fyzickú bezpečnosť.

…“

22

Dňa 30. septembra 2013 Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) vydal stanovisko k týmto návrhom rozhodnutia. Celé znenie tohto stanoviska, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 51, 2014, s. 12), je sprístupnené na internetovej stránke EDPS.

23

Dňa 5. decembra 2013 prijala Rada rozhodnutie o podpise Dohody medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom. V ten istý deň táto inštitúcia rozhodla, že sa Parlamentu predloží žiadosť o schválenie jej návrhu rozhodnutia o uzavretí zamýšľanej dohody.

24

Zamýšľaná dohoda bola podpísaná 25. júna 2014.

25

Listom zo 7. júla 2014 Rada požiadala Parlament o schválenie návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody.

26

Dňa 25. novembra 2014 prijal Parlament uznesenie k žiadosti o stanovisko Súdneho dvora k súladu so zmluvami, pokiaľ ide o Dohodu medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (Ú. v. EÚ C 289, 2016, s. 2).

27

Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody uvádza ako právny základ tohto rozhodnutia článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. d) a článok 87 ods. 2 písm. a) v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) ZFEÚ.

28

Odôvodnenia 5 a 6 tohto návrhu rozhodnutia znejú:

29

Článok 1 uvedeného návrhu rozhodnutia stanovuje:

„Dohoda medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom sa týmto v mene Európskej únie schvaľuje.

Znenie dohody, ktorá sa má uzavrieť, je pripojené k tomuto rozhodnutiu.“

30

Zamýšľaná dohoda znie:

„Kanada

a

Európska únia,

ďalej len ‚zmluvné strany‘

V snahe predchádzať terorizmu a trestným činom súvisiacim s terorizmom, ako aj inej závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, bojovať proti nim, potláčať ich a odstraňovať v záujme ochrany svojich demokratických spoločností a spoločných hodnôt s cieľom podporovať bezpečnosť a právny štát,

Uznávajúc význam predchádzania terorizmu a trestným činom súvisiacim s terorizmom, ako aj inej závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, boja proti nim, ich potláčania a odstraňovania pri súčasnom dodržiavaní základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie a ochranu údajov,

V snahe posilniť a podnietiť spoluprácu medzi zmluvnými stranami v duchu partnerstva medzi Kanadou a Európskou úniou,

Uznávajúc, že poskytovanie informácií je podstatným prvkom boja proti terorizmu, súvisiacej trestnej činnosti a inej závažnej nadnárodnej trestnej činnosti a že využívanie údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) je v tejto súvislosti dôležitým nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov,

Uznávajúc, že v záujme zaistenia verejnej bezpečnosti, ako aj na účely presadzovania práva by mali byť stanovené pravidlá upravujúce prenos údajov z PNR leteckými dopravcami Kanade,

Uznávajúc, že zmluvné strany uznávajú spoločné hodnoty, pokiaľ ide o ochranu údajov a súkromia v súlade s ich príslušným právnym poriadkom,

Majúc na pamäti záväzky Európskej únie podľa článku 6 Zmluvy o Európskej únii týkajúce sa dodržiavania základných práv, právo na súkromie v súvislosti so spracúvaním osobných údajov, ako sa uvádza v článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, zásadu proporcionality a nevyhnutnosti v súvislosti s právom na súkromný a rodinný život, rešpektovanie súkromia a ochranu osobných údajov podľa článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov[, podpísaný v Štrasburgu 28. januára 1981,] a jeho dodatkový protokol 181[, podpísaný v Štrasburgu 8. novembra 2001],

Vzhľadom na príslušné ustanovenia Kanadskej charty práv a slobôd a kanadských právnych predpisov upravujúcich ochranu súkromia,

Berúc na vedomie záväzok Európskej únie, že zabezpečí, aby leteckým dopravcom nebolo bránené konať v súlade s kanadskými právnymi predpismi upravujúcimi prenos údajov z PNR zo zdrojov Európskej únie do Kanady podľa tejto dohody,

Potvrdzujúc, že v roku 2008 sa úspešne uskutočnilo spoločné preskúmanie dohody o prenose údajov z PNR, ktorú zmluvné strany uzatvorili v roku 2006,

Uznávajúc, že táto dohoda by sa nemala uplatňovať na vopred poskytované informácie o cestujúcom, ktorých zhromažďovanie a prenos Kanade zabezpečujú leteckí dopravcovia na účely hraničnej kontroly,

Uznávajúc zároveň, že táto dohoda nebráni Kanade, aby vo výnimočných prípadoch naďalej spracúvala informácie od leteckých dopravcov, ak je to nevyhnutné na zmiernenie akéhokoľvek závažného a bezprostredného ohrozenia leteckej dopravy alebo národnej bezpečnosti, a to pri dodržaní striktných obmedzení stanovených v kanadských právnych predpisoch a v každom prípade bez prekročenia obmedzení, ktoré stanovuje táto dohoda,

Berúc na vedomie záujem zmluvných strán a členských štátov Európskej únie o výmenu informácií týkajúcich sa spôsobu prenosu údajov z PNR, ako aj sprístupňovania údajov z PNR mimo územia Kanady v súlade s príslušnými článkami tejto dohody a ďalej berúc na vedomie záujem Európskej únie o zahrnutie tohto aspektu do mechanizmu konzultácií a preskúmania stanoveného v tejto dohode,

Berúc na vedomie, že zmluvné strany môžu posúdiť nevyhnutnosť a uskutočniteľnosť podobnej dohody na spracúvanie údajov z PNR v námornej doprave,

Berúc na vedomie záväzok Kanady, že zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán spracúval údaje z PNR na účely predchádzania teroristickým trestným činom a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, ich odhaľovania, vyšetrovania a trestného stíhania v úplnom súlade so zárukami na ochranu súkromia a osobných údajov stanovenými v tejto dohode,

Kladúc dôraz na význam poskytovania údajov z PNR a príslušných a náležitých analytických informácií obsahujúcich údaje z PNR, ktoré získala Kanada na základe tejto dohody, s príslušnými policajnými a justičnými orgánmi členských štátov Európskej únie, s Europolom a Eurojustom v záujme podpory medzinárodnej policajnej a justičnej spolupráce,

Potvrdzujúc, že táto dohoda nevytvára precedens pre žiadne budúce dojednania medzi Kanadou a Európskou úniou ani medzi jednou z týchto zmluvných strán a ktoroukoľvek inou zmluvnou stranou, pokiaľ ide o spracúvanie a prenos údajov z PNR alebo o ochranu údajov,

Vzhľadom na spoločný záväzok zmluvných strán, že budú uplatňovať a ďalej rozvíjať medzinárodné normy v oblasti spracúvania údajov z PNR,

sa dohodli takto:

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Účel dohody

Zmluvné strany stanovujú v tejto dohode podmienky prenosu a využívania údajov z PNR na účely zaistenia bezpečnosti a ochrany verejnosti, ako aj spôsob ochrany týchto údajov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody:

Článok 3

Využívanie údajov z PNR

1.   Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán spracúval údaje z PNR získané na základe tejto dohody výlučne na účely predchádzania teroristickým trestným činom alebo závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo trestného stíhania.

2.   Na účely tejto dohody ‚teroristický trestný čin‘ zahŕňa:

3.   Závažná nadnárodná trestná činnosť znamená trestný čin, za ktorý sa v Kanade ukladá trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 4 roky alebo vyšší trest, ako to ustanovuje kanadský právny poriadok, ak ide o trestný čin nadnárodnej povahy.

Na účely tejto dohody má trestný čin nadnárodnú povahu, ak je spáchaný:

4.   Vo výnimočných prípadoch môže príslušný kanadský orgán spracúvať údaje z PNR, ak je to nevyhnutné na zaistenie ochrany životne dôležitých záujmov jednotlivca, napríklad v prípade:

5.   Kanada môže v jednotlivých prípadoch spracúvať údaje z PNR aj na účely:

Článok 4

Zabezpečenie poskytovania údajov z PNR

1.   Európska únia zabezpečí, aby leteckým dopravcom nebolo bránené v prenose údajov z PNR príslušnému kanadskému orgánu podľa tejto dohody.

2.   Kanada nebude od leteckých dopravcov požadovať, aby poskytovali tie prvky údajov z PNR, ktoré leteckí dopravcovia na účely rezervácie ešte nezhromaždili alebo ktorými ešte nedisponujú.

3.   Kanada vymaže všetky údaje, ktoré prijala od leteckých dopravcov podľa tejto dohody, ak tieto údaje pozostávajú z prvkov, ktoré nie sú uvedené v prílohe.

4.   Zmluvné strany zabezpečia, aby mohli leteckí dopravcovia prenášať údaje z PNR príslušnému kanadskému orgánu prostredníctvom oprávnených zástupcov, ktorí konajú v mene alebo v rámci zodpovednosti leteckého dopravcu, a to na účely a na základe podmienok, ktoré sú stanovené v tejto dohode.

Článok 5

Primeranosť

S výhradou dodržania tejto dohody sa má za to, že príslušný kanadský orgán poskytne primeranú úroveň ochrany pre spracúvanie a využívanie údajov z PNR v zmysle príslušného práva Európskej únie o ochrane údajov. Letecký dopravca poskytujúci Kanade údaje z PNR na základe tejto dohody, koná v súlade s právnymi požiadavkami Európskej únie týkajúcimi sa prenosu údajov z Európskej únie do Kanady.

Článok 6

Policajná a justičná spolupráca

1.   Hneď ako je to možné, Kanada poskytne príslušné a náležité analytické informácie obsahujúce údaje z PNR, ktoré získala na základe tejto dohody, a to Europolu alebo Eurojustu v rámci ich príslušných právomocí alebo policajnému a justičnému orgánu členského štátu Európskej únie. Kanada zabezpečí, aby k poskytovaniu týchto informácií dochádzalo v súlade s dohodami a dojednaniami medzi Kanadou a Europolom, Eurojustom alebo daným členským štátom, ktoré upravujú presadzovanie práva alebo poskytovanie informácií.

2.   Kanada poskytuje údaje z PNR alebo analytické informácie obsahujúce údaje z PNR, ktoré získala na základe tejto dohody, na požiadanie Europolu alebo Eurojustu v rámci ich príslušných právomocí alebo policajnému a justičnému orgánu členského štátu Európskej únie, a to na účely predchádzania teroristickým trestným činom alebo závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo trestného stíhania v rámci Európskej únie. Kanada poskytne tieto informácie v súlade s dohodami a dojednaniami medzi Kanadou a Europolom, Eurojustom alebo daným členským štátom, ktoré upravujú presadzovanie práva, justičnú spoluprácu alebo poskytovanie informácií.

Záruky uplatniteľné pri spracúvaní údajov z PNR

Článok 7

Zákaz diskriminácie

Kanada zabezpečí, aby sa záruky uplatniteľné pri spracúvaní údajov z PNR uplatňovali na všetkých cestujúcich v rovnakej miere a bez nezákonnej diskriminácie.

Článok 8

Využívanie citlivých údajov

1.   V prípade, že zhromaždené údaje z PNR týkajúce sa cestujúceho obsahujú citlivé údaje, Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán zamaskoval citlivé údaje prostredníctvom automatizovaného systému. Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán upustil od spracúvania takýchto údajov, s výnimkou prípadov, ktoré sú v súlade s odsekmi 3, 4 a 5.

2.   Kanada poskytne Európskej komisii zoznam kódov a pojmov označujúcich citlivé údaje, ktoré je Kanada povinná zamaskovať. Kanada poskytne uvedený zoznam do 90 dní od nadobudnutia platnosti tejto dohody.

3.   Kanada môže vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu spracúvať citlivé údaje vo výnimočných prípadoch, ak je takéto spracúvanie nevyhnutné vzhľadom na ohrozenie života jednotlivca alebo na nebezpečenstvo vážneho zranenia.

4.   Kanada zabezpečí, aby sa spracúvanie citlivých údajov v súlade s odsekom 3 uskutočnilo výlučne za predpokladu dodržania striktných procesných opatrení vrátane týchto:

5.   Kanada vymaže citlivé údaje najneskôr 15 dní po ich prijatí, pokiaľ ich neuchová v súlade s článkom 16 ods. 5.

6.   V prípade, že príslušný kanadský orgán spracúva v súlade s odsekmi 3, 4 a 5 citlivé údaje týkajúce sa jednotlivca, ktorý je občanom členského štátu Európskej únie, Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán oznámil túto skutočnosť orgánom daného členského štátu pri najbližšej možnej príležitosti. Kanada vydá toto oznámenie v súlade s dohodami a dojednaniami medzi Kanadou a daným členským štátom, ktoré upravujú presadzovanie práva alebo poskytovanie informácií.

Článok 9

Bezpečnosť a integrita údajov

1.   Kanada zavedie regulačné, procesné alebo technické opatrenia na ochranu údajov z PNR pred náhodným, nezákonným alebo neoprávneným prístupom, spracúvaním alebo stratou.

2.   Kanada zabezpečí overenie zhody a ochranu, bezpečnosť, dôvernosť a integritu údajov. Kanada:

3.   V prípade, že dôjde k neoprávnenému prístupu k údajom jednotlivca z PNR alebo sprístupneniu údajov jednotlivca z PNR, Kanada prijme opatrenia na oznámenie tejto skutočnosti danému jednotlivcovi a na zmiernenie možnej ujmy a zároveň zavedie nápravné opatrenia.

4.   Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán bezodkladne informoval Európsku komisiu o akýchkoľvek závažných prípadoch náhodného, nezákonného alebo neoprávneného prístupu k údajom z PNR, ich spracúvania alebo straty.

5.   Kanada zabezpečí, že akékoľvek narušenie bezpečnosti údajov, najmä také, ktoré má za následok náhodnú alebo nezákonnú likvidáciu alebo náhodnú stratu údajov, ich zmenu, neoprávnené sprístupnenie alebo prístup k nim alebo akékoľvek nezákonné formy ich spracúvania, bude podliehať účinným a odrádzajúcim nápravným opatreniam vrátane prípadných sankcií.

Článok 10

Dohľad

1.   Záruky na ochranu údajov uplatňované pri spracúvaní údajov z PNR podľa tejto dohody budú podliehať dohľadu nezávislého verejného orgánu alebo orgánu zriadeného administratívnymi postupmi, ktorý svoje poslanie vykonáva nestranne a ktorý preukázal svoju nezávislosť (ďalej len ‚orgán dohľadu‘). Kanada zabezpečí, aby bol tento orgán dohľadu skutočne oprávnený preskúmať dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa zhromažďovania, využívania, sprístupňovania a uchovávania údajov z PNR alebo nakladania s nimi. Orgán dohľadu môže vykonávať posúdenia zhody a príslušné preskúmania, vypracovávať správy o prípadných zisteniach a predkladať odporúčania príslušnému kanadskému orgánu. Kanada zabezpečí, aby bol orgán dohľadu v prípade potreby oprávnený postúpiť prípady porušenia práva súvisiaceho s touto dohodou na trestné stíhanie alebo na disciplinárne konanie.

2.   Kanada zabezpečí, že orgán vykonávajúci dohľad zabezpečí, aby boli sťažnosti týkajúce sa porušovania tejto dohody riadne prijaté, prešetrené a vybavené, a aby bola následne prijatá príslušná náprava.

Článok 11

Transparentnosť

1.   Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán poskytol na svojich webových stránkach:

2.   V záujme podpory transparentnosti spolupracujú zmluvné strany, pokiaľ možno už v čase rezervácie, so zainteresovanými stranami, ako napríklad so sektorom leteckej dopravy, a na tento účel poskytujú cestujúcim nasledujúce informácie:

Článok 12

Prístup v prípade jednotlivcov

1.   Kanada zabezpečí, aby mal každý jednotlivec prístup k svojim údajom z PNR.

2.   Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán v primeranom čase:

3.   Kanada môže sprístupniť každú informáciu na základe primeraných právnych požiadaviek a obmedzení vrátane akýchkoľvek obmedzení, ktoré sú nevyhnutné na predchádzanie trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo trestné stíhanie alebo na ochranu verejnej alebo národnej bezpečnosti, a to pri náležitom zohľadnení oprávnených záujmov príslušného jednotlivca.

Článok 13

Oprava údajov alebo poznámka k údajom v prípade jednotlivcov

1.   Kanada zabezpečí, aby mohol každý jednotlivec požiadať o opravu svojich údajov z PNR.

2.   Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán posúdil všetky písomné žiadosti o opravu a aby v primeranom čase:

Článok 14

Správna a súdna náprava

1.   Kanada zabezpečí, aby sťažnosti jednotlivcov týkajúce sa žiadosti o prístup k údajom z PNR, ich opravu alebo pripojenie príslušnej poznámky prijímal, prešetroval a vybavoval nezávislý verejný orgán alebo orgán zriadený administratívnymi postupmi, ktorý svoje poslanie vykonáva nestranne a ktorý preukázal svoju nezávislosť. Kanada zabezpečí, aby príslušný orgán informoval sťažovateľa o prostriedkoch uplatnenia súdnej nápravy podľa odseku 2.

2.   Kanada zabezpečí, aby každý jednotlivec, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli porušené rozhodnutím alebo konaním súvisiacim s jeho údajmi z PNR, mohol v súlade s kanadským právnym poriadkom žiadať o účinnú súdnu nápravu, a to prostredníctvom súdneho preskúmania alebo iného opravného prostriedku vrátane prípadnej kompenzácie.

Článok 15

Rozhodnutia prijaté na základe automatizovaného spracúvania

Kanada neprijme výlučne na základe automatizovaného spracúvania údajov z PNR žiadne rozhodnutia, ktoré by mali výrazný negatívny dopad na cestujúceho.

Článok 16

Uchovávanie údajov z PNR

1.   Kanada uchováva údaje z PNR maximálne počas piatich rokov od dátumu ich prijatia.

2.   Kanada obmedzí prístup k údajom na ohraničený počet úradníkov, ktorých osobitne poverila touto činnosťou.

3.   Kanada 30 dní od prijatia údajov z PNR anonymizuje prostredníctvom maskovania mená všetkých cestujúcich.

Dva roky od prijatia údajov z PNR anonymizuje Kanada prostredníctvom maskovania aj tieto údaje:

4.   Kanada môže odmaskovať údaje z PNR len v tom prípade, ak je na základe dostupných informácií nevyhnutné uskutočniť vyšetrovanie v oblasti pôsobnosti článku 3, a to týmto spôsobom:

5.   Bez ohľadu na odsek 1:

6.   Po uplynutí obdobia na uchovávanie údajov z PNR Kanada tieto údaje zlikviduje.

Článok 17

Zápis a dokumentácia prípadov spracúvania údajov z PNR

Kanada vykoná o každom spracúvaní údajov z PNR zápis. Kanada využíva zápis alebo dokument len na účely:

Článok 18

Sprístupnenie údajov na území Kanady

1.   Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán nesprístupnil údaje z PNR iným kanadským štátnym orgánom, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:

2.   Pri prenose analytických informácií, ktoré obsahujú údaje z PNR získané na základe tejto dohody, sa dodržiavajú záruky uplatniteľné na údaje z PNR stanovené v tomto článku.

Článok 19

Sprístupnenie údajov mimo územia Kanady

1.   Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán nesprístupnil údaje z PNR štátnym orgánom krajín, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:

2.   V prípade, že príslušný kanadský orgán sprístupnil v súlade s odsekom 1 z PNR údaje jednotlivca, ktorý je občanom členského štátu Európskej únie, Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán oznámil túto skutočnosť orgánom daného členského štátu pri najbližšej možnej príležitosti. Kanada vydá toto oznámenie v súlade s dohodami a dojednaniami medzi Kanadou a daným členským štátom, ktoré upravujú presadzovanie práva alebo poskytovanie informácií.

3.   Pri prenose analytických informácií, ktoré obsahujú údaje z PNR získané na základe tejto dohody, sa dodržiavajú záruky uplatniteľné na údaje z PNR stanovené v tomto článku.

Článok 20

Spôsob prenosu

Zmluvné strany zabezpečia, aby leteckí dopravcovia prenášali údaje z PNR príslušnému kanadskému orgánu výlučne na základe metódy ‚push‘ a v súlade s týmito postupmi:

Článok 21

Frekvencia prenosu

1.   Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán od leteckých dopravcov požadoval prenos údajov z PNR:

2.   Kanada zabezpečí, aby príslušný kanadský orgán informoval leteckých dopravcov o konkrétnom čase prenosu.

3.   V osobitných prípadoch, ktoré poukazujú na potrebu dodatočného prístupu k údajom, aby bolo možné reagovať na konkrétnu hrozbu týkajúcu sa oblasti pôsobnosti článku 3, môže príslušný kanadský orgán od leteckých dopravcov požadovať, aby poskytli údaje z PNR pred plánovanými prenosmi, medzi nimi alebo po nich. Pri uplatňovaní tejto diskrečnej právomoci koná Kanada uvážlivo a primerane, pričom využíva spôsob prenosu uvedený v článku 20.

Vykonávacie a záverečné ustanovenia

Článok 22

Údaje z PNR prijaté pred nadobudnutím platnosti tejto dohody

Kanada uplatňuje podmienky stanovené v tejto dohode na všetky údaje z PNR, ktorými disponuje v čase nadobudnutia platnosti tejto dohody.

Článok 23

Reciprocita

1.   V prípade, že Európska únia prijme systém na spracúvanie údajov z PNR uplatniteľný pre Európsku úniu, zmluvné strany na základe vzájomnej konzultácie stanovia, či by sa mala táto dohoda zmeniť v záujme zabezpečenia plnej reciprocity.

2.   Príslušné kanadské orgány a príslušné orgány Európskej únie spolupracujú v záujme zabezpečenia súčinnosti ich systémov na spracúvanie údajov z PNR, a to takým spôsobom, ktorý zvyšuje bezpečnosť občanov Kanady, Európskej únie a iných krajín.

Článok 24

Neuplatnenie odchýlky

Táto dohoda sa nevykladá v tom zmysle, že predstavuje odchýlku od záväzkov existujúcich medzi Kanadou a členskými štátmi Európskej únie alebo tretími krajinami, ktoré sa týkajú predkladania žiadosti o pomoc či reagovania na takúto žiadosť v rámci nástroja vzájomnej pomoci.

…

Článok 26

Konzultácie, preskúmanie a zmena

   …

2.   Zmluvné strany spoločne preskúmajú vykonávanie tejto dohody jeden rok po nadobudnutí jej platnosti a potom v pravidelných intervaloch, ako aj na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán a po ich spoločnom rozhodnutí.

…

Článok 28

Obdobie trvania dohody

1.   S výhradou odseku 2 zostáva táto dohoda v platnosti počas obdobia siedmich rokov od dátumu nadobudnutia jej platnosti.

2.   Po uplynutí každého sedemročného obdobia sa platnosť tejto dohody automaticky obnovuje na ďalších sedem rokov, pokiaľ jedna zo zmluvných strán neoznámi druhej zmluvnej strane, že nemá v úmysle platnosť tejto dohody obnoviť. Zmluvná strana to musí písomne oznámiť druhej zmluvnej strane diplomatickou cestou, a to minimálne šesť mesiacov pred uplynutím sedemročného obdobia.

3.   Kanada naďalej uplatňuje podmienky stanovené v tejto dohode na všetky údaje z PNR, ktoré získala pred vypovedaním tejto dohody.

…

Príloha

Prvky údajov z [PNR] uvedené v článku 2 písm. b)

31

Parlament uvádza, že hoci zamýšľaná dohoda sleduje v súlade s jej článkom 1 dva ciele, a to jednak cieľ spočívajúci v zaistení bezpečnosti a ochrany verejnosti a jednak cieľ spočívajúci v stanovení spôsobu ochrany údajov z PNR, jej hlavným cieľom je ochrana osobných údajov. Právo Únie v oblasti ochrany takýchto údajov totiž bráni prenosu údajov z PNR do tretích krajín, ktoré neposkytujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov. Účelom zamýšľanej dohody je tak vytvoriť určitú formu „rozhodnutia o primeranosti“ v zmysle článku 25 ods. 6 smernice 95/46, aby bol poskytnutý právny základ pre legálny prenos údajov z PNR z Únie do Kanady. Tento prístup sa podľa Parlamentu zhoduje s prístupom, ktorý bol predtým uplatnený v dohode z roku 2006 a v rozhodnutí 2006/253, ktoré bolo prijaté na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46.

32

Voľba článku 82 ods. 1 druhého pododseku písm. d) a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ ako právneho základu rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody bola teda nesprávna. Toto rozhodnutie by sa malo zakladať skôr na článku 16 ZFEÚ, keďže tento článok sa vzťahuje na všetky oblasti práva Únie, vrátane oblastí uvedených v hlave V tretej časti Zmluvy o FEÚ, ktorá sa týka priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, čo je potvrdené vyhlásením o ochrane osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce, pripojeným k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 345).

33

Obsah zamýšľanej dohody podľa Parlamentu potvrdzuje jeho posúdenie, podľa ktorého sa hlavná zložka tejto dohody týka ochrany osobných údajov. Väčšina ustanovení zamýšľanej dohody, najmä jej kľúčové články, t. j. článok 4 ods. 1 a článok 5, ktoré predstavujú právny základ legálneho prenosu údajov z PNR z Únie do Kanady, sa totiž týka ochrany osobných údajov. Okrem toho táto dohoda neupravuje prenos údajov z PNR európskymi orgánmi v prospech kanadských orgánov, ale prenos týchto údajov jednotlivcami, konkrétne leteckými spoločnosťami, v prospech kanadských orgánov. Bolo by teda ťažké prijať záver, že tieto ustanovenia patria pod justičnú a policajnú spoluprácu v pravom zmysle slova. Navyše článok 6 zamýšľanej dohody, nazvaný „Policajná a justičná spolupráca“, má vo vzťahu k jej článkom 4 a 5 iba doplňujúcu povahu, pretože sa nemôže uplatniť bez predchádzajúceho uplatnenia týchto posledných uvedených článkov. Kanada by totiž nemohla poskytovať dotknuté informácie, pokiaľ by predtým nezískala údaje z PNR od leteckých dopravcov, ktorí by sami mohli poskytnúť Kanade údaje z PNR len na základe „rozhodnutia o primeranosti“. Okrem toho ten istý článok 6 neupravuje výmenu informácií medzi dotknutými orgánmi a iba odkazuje na iné medzinárodné dohody v danej oblasti.

34

V prípade, že by však Súdny dvor dospel k záveru, že zamýšľaná dohoda sleduje ciele, ktoré nemožno od seba oddeliť, rozhodnutie Rady o uzavretí tejto dohody by sa tak mohlo zakladať na článku 16 ZFEÚ a zároveň na článku 82 ods. 1 druhom pododseku písm. d) a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ. Čo sa týka prípadnej uplatniteľnosti protokolov č. 21 a 22, Parlament pripomína judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu z rozsudku z 27. februára 2014, Spojené kráľovstvo/Rada (C‑656/11, EU:C:2014:97, bod 49), podľa ktorej na zákonnosť voľby právneho základu aktu Únie nemá vplyv dôsledok, ktorý tento akt môže mať, pokiaľ ide o uplatnenie či neuplatnenie protokolov pripojených k Zmluvám.

35

Vzhľadom na vážne pochybnosti, ktoré vyjadril EDPS najmä vo svojom stanovisku z 30. septembra 2013, a judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i. (C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238), sa Parlament domnieva, že existuje právna neistota v súvislosti s otázkou zlučiteľnosti zamýšľanej dohody s článkom 16 ZFEÚ, ako aj s článkami 7 a 8 a článkom 52 ods. 1 Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

36

Podľa Parlamentu sa na prenos údajov z PNR z Únie do Kanady na účely prípadného sprístupnenia týchto údajov kanadským orgánom, ako je stanovený v zamýšľanej dohode, vzťahujú články 7 a 8 Charty. Z týchto všetkých údajov totiž možno vyvodiť presné závery týkajúce sa súkromného života osôb, ktorých údaje z PNR sú spracované, a to napríklad závery o miestach ich trvalého alebo prechodného pobytu, ich presunoch a činnostiach. Táto dohoda teda v značnom rozsahu a zvlášť závažným spôsobom zasahuje do základných práv zaručených článkami 7 a 8 Charty.

37

Parlament, ktorý pripomenul požiadavky vyplývajúce jednak z článku 52 ods. 1 Charty a jednak z jej článku 8 ods. 2, sa domnieva, že si treba položiť otázku, či je zamýšľaná dohoda „zákonom“ v zmysle týchto ustanovení a či môže slúžiť ako základ pre obmedzenie výkonu práv zaručených článkami 7 a 8 Charty. Zatiaľ čo sa však pojem „zákon“ zhoduje s pojmom „legislatívny akt“, ktorý je upravený v Zmluve o FEÚ, medzinárodná dohoda takýmto legislatívnym aktom nie je, takže sa objavuje otázka, či by nebolo vhodnejšie prijať skôr vnútorný akt založený na článku 16 ZFEÚ než uzavrieť podľa článku 218 ZFEÚ takú medzinárodnú dohodu, akou je zamýšľaná dohoda.

38

Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, Parlament odkazuje na judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu z rozsudku z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i. (C‑293/10 a C‑594/12, EU:C:2014:238, body 47 a 48), pričom sa domnieva, že v tomto prípade je voľná úvaha normotvorcu Únie obmedzená a súdne preskúmanie dodržiavania podmienok vyplývajúcich z tejto zásady musí byť striktné najmä v prípade, ak ide o zásahy do základných práv.

39

Okrem toho, ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplývajúcej z rozsudku ESĽP z 1. júla 2008, Liberty a i. v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:2008:0701JUD005824300, § 62 a 63), a z judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudku z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i. (C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238, bod 54, ako aj citovaná judikatúra), zamýšľaná dohoda by mala stanovovať jasné a presné pravidlá, ktoré upravujú rozsah a uplatnenie dotknutých opatrení a ukladajú minimálne požiadavky, tak aby osoby, ktorých osobné údaje boli spracované, mali dostatočné záruky umožňujúce účinne chrániť tieto údaje pred rizikami zneužitia, ako aj pred akýmkoľvek nezákonným prístupom a akýmkoľvek nezákonným použitím.

40

Parlament sa v prvom rade všeobecne zaoberá otázkou, či je zavedenie „systému PNR“ nevyhnutné v zmysle článku 52 ods. 1 druhej vety Charty. Rada a Komisia totiž na základe objektívnych skutočností zatiaľ nepreukázali, že by uzavretie zamýšľanej dohody bolo skutočne nevyhnutné.

41

V druhom rade Parlament uvádza, že zamýšľaná dohoda sa vo všeobecnosti týka všetkých cestujúcich v leteckej doprave bez ohľadu na to, či by sa títo cestujúci nachádzali v situácii, ktorá môže viesť k trestnému stíhaniu, a či by sa vyžadovala súvislosť medzi ich údajmi z PNR a hrozbou pre verejnú bezpečnosť. K tejto všeobecnej absencii obmedzení sa pridáva skutočnosť, že kritériá a podmienky stanovené v tejto dohode sú nejednoznačné a neumožňujú, aby sa spracúvanie údajov z PNR kanadskými orgánmi obmedzovalo na to, čo je striktne nevyhnutné. Takisto treba uviesť, že uvedená dohoda nepodmieňuje prístup kanadských orgánov k týmto údajom predchádzajúcim preskúmaním buď zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu, ktorého cieľom by bolo obmedziť tento prístup, ako aj využitie uvedených údajov na to, čo je striktne nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, a ktoré by bolo vykonané v nadväznosti na odôvodnenú žiadosť adresovanú tomuto súdu alebo orgánu a podanú v rámci postupov v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich odhaľovaním a stíhaním.

42

V treťom rade, pokiaľ ide o obdobie uchovávania údajov z PNR, ktoré stanovuje článok 16 zamýšľanej dohody na päť rokov, to sa bez rozdielu uplatňuje na všetkých cestujúcich v leteckej doprave. Okrem toho, čo sa týka stanovenia takéhoto obdobia, Rada neposkytla nijaké odôvodnenie založené na objektívnych kritériách. Aj za predpokladu, že by bolo obdobie tri a pol roka, ktoré je stanovené v dohode z roku 2006, prijateľné, objavuje sa otázka, prečo by malo byť predĺžené na päť rokov.

43

V štvrtom a poslednom rade Parlament tvrdí, že zamýšľaná dohoda nezaručuje, že opatrenia, ktoré prijmú kanadské orgány, budú primerané a budú vyhovovať zásadným požiadavkám vyplývajúcim z článku 8 Charty a článku 16 ZFEÚ.

44

Bulharská a estónska vláda, Írsko, španielska a francúzska vláda, vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Rada a Komisia predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky týkajúce sa prejednávanej žiadosti o stanovisko.

45

Okrem toho Súdny dvor položil členským štátom a inštitúciám podľa článku 196 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora otázky na písomné zodpovedanie a na základe článku 24 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie tiež vyzval EDPS, aby na tieto otázky odpovedal. EDPS predložil svoje pripomienky Súdnemu dvoru.

46

Francúzska vláda a Rada pochybujú o prípustnosti druhej otázky prejednávanej žiadosti o stanovisko. Na jednej strane Parlament touto otázkou totiž nespochybňuje ani právomoc Únie uzavrieť zamýšľanú dohodu, ani rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi v tejto súvislosti. Na druhej strane ani nesprávne uplatnenie článkov 82 a 87 ZFEÚ by nemalo nijaký vplyv na postup, na základe ktorého sa má prijať rozhodnutie Rady o uzavretí zamýšľanej dohody, keďže predpokladom uplatnenia článku 16 ZFEÚ, ako aj článkov 82 a 87 ZFEÚ je, aby bolo rozhodnuté v rámci riadneho legislatívneho postupu. V oboch prípadoch je tak uplatniteľný článok 218 ods. 6 písm. a) bod v) ZFEÚ, takže sa vyžaduje súhlas Parlamentu.

47

Bulharská a estónska vláda, Írsko, francúzska vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Rada a Komisia sa domnievajú, že hlavným cieľom zamýšľanej dohody je zaistiť bezpečnosť a ochranu verejnosti, ako to vyplýva najmä z prvého až tretieho odseku, ako aj piateho odseku jej preambuly a rovnako z jej článkov 1 a 3. V prípade, že by sa aj ochrana osobných údajov mala považovať za cieľ tejto dohody, potom by bol tento cieľ vedľajší vo vzťahu k hlavnému cieľu.

48

Rada a Komisia ďalej uvádzajú, že hoci je pravda, že prenos údajov do tretích krajín musí byť v súlade s Chartou, ustanovenia zamýšľanej dohody týkajúce sa ochrany týchto údajov sú iba nástrojom, prostredníctvom ktorého táto dohoda sleduje cieľ spočívajúci v boji proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti. Skutočnosť, že uvedená dohoda stanovuje prostredníctvom značného počtu ustanovení spôsoby a podmienky prenosu údajov z PNR pri dodržaní základných práv a vytvára určitú formu „rozhodnutia o primeranosti“, nemení nič na tom, že hlavným cieľom tej istej dohody je naďalej bezpečnosť a ochrana verejnosti. Článok 16 ZFEÚ by bol vhodným právnym základom aktu len vtedy, ak by jeho hlavným cieľom bola ochrana osobných údajov. Naopak akty, ktorých cieľom je vykonávanie odvetvových politík, ktoré si vyžadujú určité spracovanie osobných údajov, by mali vychádzať z právneho základu, ktorý zodpovedá príslušnej politike, a mali by byť v súlade s článkom 8 Charty a zároveň v súlade s aktmi Únie prijatými na základe článku 16 ZFEÚ.

49

Pokiaľ ide o prípadnú kumuláciu článku 16, článku 82 ods. 1 druhého pododseku písm. d) a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ ako hmotnoprávnych základov rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody, francúzska vláda subsidiárne tvrdí, že takáto kumulácia je možná, keďže tieto právne základy sú navzájom zlučiteľné v rozsahu, v akom všetky upravujú riadny legislatívny postup. Vzhľadom na skutočnosť, že Írsko, Spojené kráľovstvo a Dánske kráľovstvo sa na základe protokolov č. 21 a 22 nepodieľajú na prijímaní aktov, ktoré spadajú pod tretiu časť hlavu V Zmluvy o FEÚ, je v zásade nepochybné, že akt nemôže vychádzať z ustanovení patriacich do tejto hlavy a zároveň z ustanovení, ktoré do nej nepatria. Ak by sa však na základe článku 16 ZFEÚ mali prijať pravidlá týkajúce sa spracúvania osobných údajov členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitol 4 alebo 5 Zmluvy o FEÚ, Írsko, Spojené kráľovstvo a Dánske kráľovstvo by sa nepodieľali na ich prijímaní, pretože v súlade s článkom 6a protokolu č. 21 a článkom 2a protokolu č. 22 by takéto pravidlá neboli pre tieto členské štáty záväzné.

50

Naproti tomu podľa Rady nebola kumulácia jednak článku 16 ZFEÚ a jednak článkov 82 a 87 ZFEÚ legálne prípustná vzhľadom na osobitné pravidlá upravujúce spôsob hlasovania v Rade, ktoré vyplývajú z protokolov č. 21 a 22 vo vzťahu k účasti Írska, Spojeného kráľovstva a Dánskeho kráľovstva.

51

Všetky členské štáty, ktoré predložili svoje pripomienky Súdnemu dvoru, ako aj Rada a Komisia dospeli v podstate k záveru, že zamýšľaná dohoda je zlučiteľná s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ a Charty.

52

Pokiaľ ide o existenciu zásahov do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty, estónska a francúzska vláda sa stotožňujú s pozíciou Parlamentu, podľa ktorej zamýšľaná dohoda obsahuje takýto zásah, keďže vo svojom článku 4 ods. 1 ukladá Únii povinnosť, aby nebránila prenosu údajov z PNR príslušnému kanadskému orgánu, a vo svojom článku 3 upravuje spracúvanie týchto údajov uvedeným orgánom. Francúzska vláda sa však domnieva, že takýto zásah by nemal byť posúdený ako zvlášť závažný vzhľadom na skutočnosť, že nie je natoľko rozsiahly ako zásah, ktorý vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, 2006, s. 54), o ktorú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i. (C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238). Okrem toho údaje z PNR neumožňujú dospieť k veľmi presným záverom o súkromnom živote cestujúcich v leteckej doprave.

53

Všetky členské štáty, ktoré predložili pripomienky, ako aj Rada a Komisia sa domnievajú, že zamýšľaná dohoda sleduje cieľ všeobecného záujmu, a to konkrétne cieľ spočívajúci v boji proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti.

54

Pokiaľ ide o požiadavku vyplývajúcu zo zásady proporcionality, Rada a Komisia sa stotožňujú s Parlamentom, pričom odkazom na judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu z rozsudku z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i. (C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238, bod 54), ako aj na článok 6 ods. 1 písm. c) smernice 95/46 najmä uvádzajú, že zamýšľaná dohoda musí stanoviť jasné a presné pravidlá upravujúce rozsah a uplatnenie dotknutého zásahu a dostatočné záruky, ktoré umožnia účinne chrániť osobné údaje pred rizikami zneužitia, ako aj pred akýmkoľvek nezákonným prístupom a akýmkoľvek nezákonným použitím týchto údajov.

55

Pokiaľ ide konkrétne o nevyhnutnosť prenosu údajov z PNR do Kanady, Komisia, ktorú podporuje Rada, uznáva, že neexistujú presné štatistiky, na základe ktorých by bolo možné zistiť, do akej miery tieto údaje prispievajú k predchádzaniu a odhaľovaniu, ako aj vyšetrovaniu a stíhaniu trestnej činnosti a terorizmu. Nevyhnutnosť využívania údajov z PNR však potvrdzujú informácie pochádzajúce z tretích krajín a z členských štátov, ktoré ich už používajú na účely presadzovania práva. Najmä v dôvodovej správe k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady z 2. februára 2011 o využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti [KOM (2011) 32 v konečnom znení] sa v tejto súvislosti uvádza, že skúsenosti získané v niektorých krajinách svedčia o tom, že využívanie údajov z PNR značne pomohlo v boji proti obchodovaniu s omamnými látkami, obchodovaniu s ľuďmi a terorizmu a umožňuje lepšie pochopiť zloženie a fungovanie teroristických a ostatných zločineckých sietí.

56

Okrem toho kanadské orgány poskytli informácie preukazujúce, že údaje z PNR rozhodujúcim spôsobom prispeli k identifikácii osôb potenciálne podozrivých zo spáchania teroristických trestných činov alebo závažných trestných činov. Zatiaľ čo v období od apríla 2014 do marca 2015 cestovalo letecky medzi Európskou úniou a Kanadou 28 miliónov cestujúcich, bolo možné na základe týchto údajov zadržať 178 osôb, pričom v 71 prípadoch boli zabavené omamné látky a v dvoch prípadoch materiál s detskou pornografiou. Na základe uvedených údajov bolo tiež možné v 169 prípadoch začať vyšetrovania v súvislosti s terorizmom alebo v takých vyšetrovaniach pokračovať. Napokon z oznámenia Komisie z 21. septembra 2010 o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín [KOM (2010) 492 v konečnom znení, ďalej len „oznámenie KOM (2010) 492“] vyplýva, že Únia má „voči sebe a tretím krajinám záväzok spolupracovať s nimi v boji proti [teroristickým hrozbám a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti]“.

57

Estónska vláda, Írsko, španielska a francúzska vláda, vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Rada a Komisia v podstate zastávajú názor, že zamýšľaná dohoda je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady proporcionality a že prejednávaná vec sa odlišuje od veci, o ktorú išlo v rozsudku z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i. (C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238). Mechanizmus upravený touto dohodou sa podobá skôr na systematickú kontrolu vykonávanú na vonkajších hraniciach a na bezpečnostné kontroly vykonávané na letiskách než na také uchovávanie údajov, na aké sa vzťahuje smernica 2006/24. Okrem toho uvedená dohoda, ktorej povaha a účinky boli výraznejšie obmedzené než v prípade uvedenej smernice, obsahuje na rozdiel od tejto smernice prísne pravidlá týkajúce sa podmienok a obmedzení prístupu k údajom a ich využívania, ako aj pravidlá týkajúce sa ochrany uvedených údajov. Napokon tá istá dohoda upravuje dohľad nad dodržiavaním týchto pravidiel zo strany nezávislého orgánu, informovanie dotknutých osôb o prenose a spracovaní ich údajov, právo na prístup a opravu, ako aj správne a súdne prostriedky nápravy na účely zabezpečenia práv týchto osôb.

58

Pokiaľ ide o tvrdenie Parlamentu, že zamýšľaná dohoda nepodmieňuje prenos údajov z PNR existenciou hrozby pre verejnú bezpečnosť, estónska a francúzska vláda, vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia v podstate uvádzajú, že cieľom využívania takýchto údajov je umožniť identifikáciu osôb, o ktorých príslušné orgány doposiaľ nevedeli, že predstavujú potenciálne riziko pre bezpečnosť, keďže osoby, ktoré sú v tejto súvislosti už známe, možno identifikovať na základe predchádzajúcich informácií o cestujúcich v leteckej doprave. Ak by bol povolený iba prenos údajov z PNR v prípade osôb, ktoré už boli nahlásené ako osoby, ktoré predstavujú riziko pre bezpečnosť, cieľ spočívajúci v prevencii by sa tak nemohol dosiahnuť.

59

Pokiaľ ide o obmedzenia v prípade využívania údajov z PNR, Rada a Komisia tvrdia, že odkaz na kanadské právo nachádzajúci sa v článku 3 ods. 3 zamýšľanej dohody neumožňuje prijať záver, že táto dohoda je príliš nejednoznačná. Tieto inštitúcie v tejto súvislosti uvádzajú, že je ťažké zabezpečiť, aby boli do medzinárodnej dohody vložené iba pojmy, ktoré upravuje právo Únie. Pokiaľ ide o článok 3 ods. 5 písm. b) tejto dohody, uvedené inštitúcie tvrdia, že toto ustanovenie vyjadruje povinnosť, ktorú stanovuje kanadská ústava, a to aby všetky kanadské orgány verejnej moci dodržiavali záväzné rozhodnutia súdnych orgánov. Okrem toho toto ustanovenie predpokladá, že prístup k údajom z PNR bude preskúmaný súdnym orgánom z hľadiska kritérií nevyhnutnosti a proporcionality a že bude v súdnom rozhodnutí odôvodnený. Napokon kanadské orgány v praxi toto ustanovenie od nadobudnutia platnosti dohody z roku 2006 nikdy neuplatnili.

60

Pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa orgánov a osôb, ktoré majú prístup k údajom z PNR, Rada a Komisia sa domnievajú, že skutočnosť, že v zamýšľanej dohode nie je označený príslušný kanadský orgán, je procesnou otázkou, ktorá nemá vplyv na súlad tejto dohody so zásadou proporcionality. V každom prípade v júni 2014 Kanada informovala Úniu, že príslušným kanadským orgánom v zmysle článku 2 písm. d) uvedenej dohody je CBSA. Vzhľadom na to, že v súlade s článkom 16 ods. 2 zamýšľanej dohody musí Kanada obmedziť prístup k údajom z PNR na „ohraničený počet úradníkov, ktorých osobitne poverila touto činnosťou“, vyplýva z toho, že na prijímanie a spracúvanie týchto údajov sú oprávnení jedine úradníci CBSA. Dodatočné záruky sú napokon uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a) a b), ako aj v článku 9 ods. 4 a 5 tejto dohody.

61

Pokiaľ ide o skutočnosť, že zamýšľaná dohoda nepodmieňuje prístup k údajom z PNR predchádzajúcim preskúmaním buď zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu, Írsko sa domnieva, že takéto preskúmanie nie je nevyhnutné vzhľadom na záruky, ktoré sa už nachádzajú v článkoch 11 až 14, 16, 18 a 20 tejto dohody. Estónska vláda a vláda Spojeného kráľovstva sa domnievajú, že nemožno vopred určiť kritériá zodpovedajúce údajom z PNR, ktoré majú byť spracované, takže nemožno systematicky vyžadovať získanie predchádzajúceho povolenia. Takéto povolenie musí byť teda iba všeobecné, a preto neprináša nijakú pridanú hodnotu.

62

Čo sa týka sprístupňovania údajov z PNR ďalším orgánom, Komisia uvádza, že články 1, 3, 18 a 19 zamýšľanej dohody striktne vymedzujú účely, na ktoré môžu byť tieto údaje spracované, ako aj podmienky ich sprístupňovania. V každom prípade, ako zdôrazňuje táto inštitúcia, akékoľvek sprístupnenie údajov z PNR musí byť v súlade s článkom 17 uvedenej dohody zapísané a zdokumentované a podrobené kontrole a posteriori zo strany nezávislého orgánu.

63

Pokiaľ ide o obdobie uchovávania údajov z PNR, estónska a francúzska vláda, Írsko a vláda Spojeného kráľovstva tvrdia, že toto obdobie nejde nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné v celkovom kontexte zamýšľanej dohody. Vzhľadom na zložitosť a náročnosť vyšetrovaní týkajúcich sa terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti sa môže stať, že od letu cestujúceho, ktorého sa takéto skutky týkajú, do okamihu, keď represívne orgány potrebujú získať prístup k údajom z PNR na účely odhaľovania, vyšetrovania a stíhania takých trestných činov, uplynie určité obdobie. Trestné konanie môže byť skončené aj viac ako päť rokov po prenose údajov z PNR. Okrem toho treba zohľadniť ustanovenia článku 16 tejto dohody, ktoré stanovujú striktné spôsoby maskovania a odmaskovania údajov z PNR na účely zvýšenej ochrany osobných údajov, ako aj ustanovenia článku 8 ods. 5 uvedenej dohody, ktoré stanovujú osobitný režim pre citlivé údaje.

64

Rada a Komisia ďalej tvrdia, že obdobie uchovávania údajov z PNR treba v súlade s článkom 6 smernice 95/46 určiť v závislosti od nevyhnutnosti týchto údajov z hľadiska splnenia cieľov, pre ktoré boli zhromažďované, takže primeranosť daného obdobia uchovávania nemožno posúdiť v abstraktnej rovine. Tieto inštitúcie zdôrazňujú, že päťročné obdobie uchovávania stanovené v zamýšľanej dohode bolo zmluvnými stranami uvedenej dohody považované za striktne nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných touto dohodou. Ďalej uvádzajú, že naproti tomu tri a polročné obdobie, aké upravuje dohoda z roku 2006, by podľa Kanady bránilo účinnému využívaniu údajov z PNR na účely odhaľovania situácií predstavujúcich zvýšené riziko terorizmu alebo organizovaného zločinu, keďže na vyšetrovanie je potrebný určitý čas. Okrem toho zamýšľaná dohoda vo svojom článku 16 ods. 3 stanovuje prvú anonymizáciu údajov z PNR 30 dní od ich prijatia a dodatočnú anonymizáciu po dvoch rokoch.

65

Čo sa týka kontroly dodržiavania pravidiel ochrany osobných údajov nezávislým orgánom, ktorú vyžaduje článok 8 ods. 3 Charty a článok 16 ods. 2 ZFEÚ, Rada a Komisia sa domnievajú, že skutočnosť, že v zamýšľanej dohode nie je označený príslušný kanadský orgán, nespochybňuje primeranosť opatrení, ktoré má prijať Kanada. Tieto inštitúcie dodávajú, že Komisii boli príslušné orgány, ktoré sú uvedené v článkoch 10 a 14 tejto dohody, oznámené.

66

Pokiaľ ide o dodržiavanie judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej najmä z rozsudku z 9. marca 2010, Komisia/Nemecko (C‑518/07, EU:C:2010:125, bod 30), podľa ktorej kontrolný orgán musí byť nezávislý, aby mohol vykonávať svoje úlohy bez toho, aby podliehal vonkajšiemu vplyvu, Komisia uvádza, že kanadský komisár pre ochranu súkromia je nezávislý orgán tak na inštitucionálnej, ako aj funkčnej úrovni. Komisia dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že kanadská právna úprava nestanovuje právo na prístup pre cudzincov, ktorí nemajú pobyt v Kanade, bolo potrebné v článkoch 10 a 14 zamýšľanej dohody upraviť vytvorenie „orgánu zriadeného administratívnymi postupmi“ s cieľom zabezpečiť, aby všetky potenciálne dotknuté osoby mohli vykonávať svoje práva, vrátane práva na prístup.

67

Na úvod treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ustanovenia medzinárodnej dohody uzavretej Úniou v súlade s článkami 217 a 218 ZFEÚ predstavujú neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Únie odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 1974, Haegeman,181/73, EU:C:1974:41, bod 5, ako aj z 11. marca 2015, Oberto a O’Leary, C‑464/13 a C‑465/13, EU:C:2015:163, bod 29; stanovisko 2/13 (Pristúpenie Európskej únie k EDĽP) z 18. decembra 2014, EU:C:2014:2454, bod 180]. Ustanovenia takejto dohody preto musia byť v celom rozsahu tak v súlade so Zmluvami, ako aj s ústavnými zásadami, ktoré z nich vyplývajú.

68

Podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ členský štát, Parlament, Rada alebo Komisia môžu získať stanovisko Súdneho dvora k otázke, či je dohoda, o ktorej uzavretí sa uvažuje, v súlade so Zmluvami.

69

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora účelom tohto ustanovenia je predchádzať komplikáciám, ktoré by vyplývali zo súdnych sporov v súvislosti so súladom medzinárodných dohôd, ktorými je Únia viazaná, so Zmluvami. Súdne rozhodnutie, ktorým by sa po uzavretí medzinárodnej dohody zaväzujúcej Úniu prípadne konštatovalo, že táto dohoda je vzhľadom na svoj obsah alebo postup, na základe ktorého bola uzavretá, nezlučiteľná s ustanoveniami Zmlúv, by totiž nutne vyvolalo závažné ťažkosti nielen na úrovni Únie, ale aj na úrovni medzinárodných vzťahov a mohlo by spôsobiť ujmu všetkým dotknutým stranám, vrátane tretích štátov [stanovisko 2/13 (Pristúpenie Európskej únie k EDĽP) z 18. decembra 2014, EU:C:2014:2454, body 145 a 146, ako aj citovaná judikatúra].

70

V rámci postupu stanoveného v článku 218 ods. 11 ZFEÚ tak musí byť možné posúdiť všetky otázky, z ktorých by mohli vyplynúť pochybnosti, pokiaľ ide o vecnú alebo formálnu platnosť dohody z hľadiska Zmlúv. Rozsudok o zlučiteľnosti dohody so Zmluvami môže v tejto súvislosti najmä závisieť nielen na ustanoveniach, ktoré sa týkajú právomoci, konania alebo inštitucionálneho usporiadania Únie, ale aj na ustanoveniach hmotného práva [pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o článok 300 ods. 6 ES, stanovisko 1/08 (Dohody o úprave listín špecifických záväzkov podľa GATS) z 30. novembra 2009, EU:C:2009:739, bod 108 a citovanú judikatúru]. To isté platí v prípade otázky týkajúcej sa zlučiteľnosti medzinárodnej dohody s článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom ZEÚ, a v dôsledku toho so zárukami zakotvenými v Charte, keďže Charta má rovnakú právnu silu ako Zmluvy.

71

Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa vhodného právneho základu rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody, treba pripomenúť, že voľba vhodného právneho základu má ústavný význam, keďže vzhľadom na to, že Únia disponuje iba zverenými právomocami, musí prepojiť akty, ktoré prijme, s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ, ktoré Úniu na tento účel skutočne oprávňujú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2009, Komisia/Rada, C‑370/07, EU:C:2009:590, bod 47).

72

Použitie nesprávneho právneho základu teda môže spôsobiť neplatnosť samotného aktu uzavretia, a tým aj vadu súhlasu Únie s tým, že bude viazaná dohodou, ku ktorej sa hlási.

73

Tvrdenie francúzskej vlády a Rady, podľa ktorého by prípadná nesprávna voľba právneho základu v prejednávanom prípade nemala vplyv na právomoc Únie uzavrieť zamýšľanú dohodu, na súvisiace rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi alebo ani na postup prijatia, ktorý treba dodržať, nemôže mať za následok neprípustnosť druhej otázky, ktorá bola predložená v rámci prejednávanej žiadosti o stanovisko.

74

Vzhľadom na funkciu postupu stanoveného v článku 218 ods. 11 ZFEÚ, pripomenutú v bode 69 tohto stanoviska, ktorá spočíva v tom, že sa najskôr predloží Súdnemu dvoru žiadosť o stanovisko, aby sa tak na úrovni Únie, ako aj na medzinárodnej úrovni predišlo prípadným komplikáciám, ktoré by vyplývali z vyhlásenia neplatnosti aktu o uzavretí medzinárodnej dohody, je na pripustenie podania žiadosti o stanovisko na Súdny dvor postačujúce už samotné riziko takéhoto vyhlásenia neplatnosti. Okrem toho otázka, aké skutočné dopady by v danom prípade mala nesprávna voľba právneho základu alebo právnych základov na platnosť takého aktu o uzavretí medzinárodnej dohody, akým je rozhodnutie Rady o uzavretí zamýšľanej dohody, je neoddeliteľne prepojená s vecným preskúmaním otázky týkajúcej sa vhodného právneho základu, a nemožno ju teda posudzovať v rámci prípustnosti žiadosti o stanovisko.

75

Z uvedeného vyplýva, že táto žiadosť o stanovisko je prípustná v celom jej rozsahu.

76

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí byť voľba právneho základu aktu Únie, vrátane aktu prijatého s cieľom uzatvoriť medzinárodnú dohodu, založená na objektívnych prvkoch, ktoré môžu byť súdne preskúmané a medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah aktu (rozsudky zo 6. mája 2014, Komisia/Parlament a Rada, C‑43/12, EU:C:2014:298, bod 29, ako aj zo 14. júna 2016, Parlament/Rada,C‑263/14, EU:C:2016:435, bod 43 a citovaná judikatúra).

77

Ak preskúmanie aktu Únie preukáže, že tento akt sleduje dvojaký cieľ alebo obsahuje dve zložky, a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno označiť za hlavný cieľ alebo hlavnú zložku, zatiaľ čo druhý cieľ alebo zložka má doplňujúcu povahu, musí byť akt založený na jedinom právnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka. Výnimočne, ak sa naproti tomu preukáže, že akt sleduje naraz viacero cieľov alebo zahrnuje viaceré zložky, ktoré sú neoddeliteľne spojené, a to bez toho, aby jeden cieľ alebo jedna zložka boli doplňujúcimi oproti ostatným, takže sú uplatniteľné rôzne ustanovenia Zmlúv, musí sa takéto opatrenie zakladať na rôznych príslušných právnych základoch (rozsudok zo 14. júna 2016, Parlament/Rada, C‑263/14, EU:C:2016:435, bod 44 a citovaná judikatúra).

78

Použitie dvojakého právneho základu je však vylúčené, ak sú postupy, ktoré boli stanovené pre jeden alebo druhý z týchto základov, nezlučiteľné (rozsudok zo 6. novembra 2008, Parlament/Rada, C‑155/07, EU:C:2008:605, bod 37 a citovaná judikatúra).

79

Práve vzhľadom na tieto úvahy treba určiť vhodný právny základ rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody.

80

Ako vyplýva z tretieho odseku preambuly zamýšľanej dohody, zmluvné strany chcú prostredníctvom tejto dohody posilniť a podnietiť svoju spoluprácu. Na tento účel sa v článku 1 uvedenej dohody, nazvanom „Účel dohody“, uvádza, že „zmluvné strany stanovujú v tejto dohode podmienky prenosu a využívania [údajov z PNR] na účely zaistenia bezpečnosti a ochrany verejnosti, ako aj spôsob ochrany týchto údajov“.

81

Pokiaľ ide o cieľ týkajúci sa zaistenia bezpečnosti a ochrany verejnosti, uvedený v tomto článku 1, prvý odsek preambuly zamýšľanej dohody spresňuje najmä to, že zmluvné strany konajú v snahe predchádzať terorizmu a trestným činom súvisiacim s terorizmom, ako aj inej závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, bojovať proti nim, potláčať ich a odstraňovať. Z tohto hľadiska táto preambula vo svojom druhom a štvrtom odseku zdôrazňuje jednak význam boja proti terorizmu, trestným činom súvisiacim s terorizmom a inej závažnej nadnárodnej trestnej činnosti a jednak význam využívania údajov z PNR a poskytovania informácií na účely tohto boja. Na základe týchto konštatovaní sa v piatom odseku uvedenej preambuly uvádza, že na účely zaistenia verejnej bezpečnosti, ako aj na účely presadzovania práva by mali byť stanovené pravidlá upravujúce prenos údajov z PNR do Kanady, vykonávaný leteckými dopravcami. Napokon šestnásty odsek tej istej preambuly kladie dôraz na význam výmeny údajov z PNR a príslušných a náležitých analytických informácií obsahujúcich údaje z PNR, ktoré získala Kanada, s príslušnými policajnými a justičnými orgánmi členských štátov Únie, s Europolom a Eurojustom v záujme podpory medzinárodnej policajnej a justičnej spolupráce.

82

Je preto potrebné usúdiť, že zamýšľaná dohoda sleduje cieľ, ktorým je zaistiť verejnú bezpečnosť prostredníctvom prenosu údajov z PNR do Kanady a využívania týchto údajov v rámci boja proti teroristickým trestným činom a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, ako aj výmenou týchto údajov s príslušnými orgánmi členských štátov Únie, Europolom a Eurojustom.

83

Pokiaľ ide o druhý cieľ uvedený v článku 1 zamýšľanej dohody, a to stanovenie spôsobu ochrany údajov z PNR, treba na jednej strane uviesť, že druhý, šiesty a siedmy odsek preambuly tejto dohody zdôrazňujú potrebu, aby v súlade so záväzkami Únie podľa článku 6 ZEÚ boli dodržiavané základné práva, a to najmä právo na ochranu súkromného života, ktoré je zaručené v článku 7 Charty, a právo na ochranu osobných údajov, ktoré je zaručené v článku 8 Charty, pričom sa pripomína, že zmluvné strany uznávajú spoločné hodnoty, pokiaľ ide o ochranu údajov a súkromia.

84

Na druhej strane z ustanovení článku 5 zamýšľanej dohody vyplýva, že pravidlá, ktoré musí príslušný kanadský orgán dodržiavať pri spracúvaní údajov z PNR, majú zaistiť primeranú úroveň ochrany, ktorú vyžaduje právo Únie v oblasti ochrany osobných údajov, takže táto dohoda sleduje tiež cieľ spočívajúci v zaručení takejto úrovne ochrany uvedených údajov.

85

Práve vzhľadom na tieto úvahy sa v článku 1 zamýšľanej dohody výslovne uvádzajú oba ciele, ktoré táto dohoda sleduje.

86

Pokiaľ ide o obsah zamýšľanej dohody, treba uviesť, že jej prvá časť, nazvaná „Všeobecné ustanovenia“ (články 1 až 6), obsahuje článok 5, ktorý stanovuje, že s výhradou dodržania uvedenej dohody sa má za to, že príslušný kanadský orgán poskytne primeranú úroveň ochrany pre spracúvanie a využívanie údajov z PNR v zmysle príslušného práva Európskej únie o ochrane údajov a že letecký dopravca poskytujúci Kanade údaje z PNR na základe tejto dohody koná v súlade s právnymi požiadavkami Únie týkajúcimi sa prenosu týchto údajov z Únie do Kanady. Táto prvá časť obsahuje tiež článok 4 zamýšľanej dohody, ktorého odsek 1 stanovuje, že Únia zabezpečí, aby sa leteckým dopravcom nebránilo v prenose údajov z PNR príslušnému kanadskému orgánu, ktorý je podľa článku 2 písm. d) tejto dohody zodpovedný za prijímanie a spracúvanie týchto údajov. Navyše článok 3 uvedenej dohody, ktorý upravuje účely odôvodňujúce spracúvanie údajov z PNR príslušným kanadským orgánom, vo svojom odseku 1 stanovuje, že toto spracúvanie je dovolené výlučne na účely predchádzania teroristickým trestným činom alebo závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo trestného stíhania, pričom v jeho odsekoch 4 a 5 sú stanovené veľmi obmedzené výnimky z tohto pravidla. Napokon podľa článku 6 tej istej dohody údaje z PNR, ako aj príslušné a náležité analytické informácie obsahujúce takéto údaje sú poskytnuté alebo sprístupnené príslušným súdnym alebo policajným orgánom členských štátov, Europolu, ako aj Eurojustu v súlade s dohodami a dojednaniami, ktoré upravujú presadzovanie práva alebo výmenu informácií.

87

V druhej časti, nazvanej „Záruky uplatniteľné pri spracúvaní údajov z PNR“ (články 7 až 21), zamýšľaná dohoda stanovuje pravidlá a zásady, ktoré upravujú a vymedzujú využívanie údajov z PNR v Kanade príslušnými kanadskými orgánmi, ako aj ich sprístupňovanie iným štátnym orgánom tejto tretej krajiny a štátnym orgánom iných tretích krajín. Zamýšľaná dohoda tak vo svojom článku 7 obsahuje ustanovenie o zákaze diskriminácie a vo svojom článku 8 pravidlo, ktoré sa týka osobitne citlivých údajov, zahrnujúce obmedzujúce podmienky v súvislosti s využívaním týchto údajov. Táto druhá časť takisto upravuje pravidlá, ktoré sa nachádzajú v článkoch 9 a 10 tejto dohody, týkajúce sa jednak bezpečnosti a integrity údajov z PNR a jednak dohľadu nad dodržiavaním záruk stanovených v uvedenej dohode. Pokiaľ ide o články 11 až 14 tej istej dohody, tie upravujú pravidlo transparentnosti a stanovujú práva osôb, o ktorých údaje z PNR ide, ako sú právo na prístup k údajom, právo požiadať o opravu, ako aj právo na nápravu.

88

Vo svojej druhej časti ďalej zamýšľaná dohoda v článku 15 vyžaduje, aby Kanada neprijala výlučne na základe automatizovaného spracúvania údajov z PNR žiadne rozhodnutia, ktoré by mali výrazný negatívny dopad, a v článku 16 stanovuje pravidlá týkajúce sa najmä obdobia uchovávania týchto údajov, ako aj ich maskovanie a odmaskovanie. Táto druhá časť navyše v článkoch 18 a 19 stanovuje pravidlá týkajúce sa sprístupnenia uvedených údajov príslušným kanadským orgánom a v článkoch 20 a 21 uvádza pravidlá upravujúce spôsob a frekvenciu prenosu tých istých údajov.

89

Z jednotlivých záverov týkajúcich sa obsahu zamýšľanej dohody vyplýva, že táto dohoda sa týka najmä zavedenia systému tvoreného súborom pravidiel, ktoré majú chrániť osobné údaje a ktoré sa Kanada zaväzuje, ako sa uvádza v pätnástom odseku preambuly tejto dohody, dodržiavať pri spracúvaní údajov z PNR.

90

Zamýšľaná dohoda teda vzhľadom na svoje účely, ako aj na svoj obsah zahŕňa dve zložky, a to zložku týkajúcu sa potreby zaistiť verejnú bezpečnosť a zložku týkajúcu sa ochrany údajov z PNR.

91

Čo sa týka otázky o tom, ktorá z týchto dvoch zložiek prevažuje, treba uviesť, že je nepochybné, že poskytovanie údajov z PNR leteckými dopravcami Kanade a využívanie týchto údajov príslušnými kanadskými orgánmi je samo osebe odôvodnené samotným cieľom spočívajúcim v zaistení verejnej bezpečnosti v tejto tretej krajine, ako aj v rámci Európskej únie.

92

Obsah zamýšľanej dohody však vo veľkej miere tvoria podrobné pravidlá zabezpečujúce, aby sa prenos údajov z PNR do Kanady s cieľom ich využitia na účely zaistenia verejnej bezpečnosti a ochrany uskutočňoval za podmienok, ktoré budú v súlade s ochranou osobných údajov.

93

V tejto súvislosti treba uviesť, že prenos takých osobných údajov, akými sú údaje z PNR, z Únie do tretej krajiny sa môže legálne uskutočňovať vtedy, ak v tejto krajine existujú pravidlá zaisťujúce úroveň ochrany slobôd a základných práv, ktorá je v zásade rovnocenná s ochranou zaručenou v rámci Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Schrems, C‑362/14, EU:C:2015:650, body 68 a 74).

94

Z toho vyplýva, že obe zložky zamýšľanej dohody sú neoddeliteľne prepojené. V dôsledku toho treba obe tieto zložky považovať za podstatné.

95

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je rozhodnutie o uzavretí zamýšľanej dohody v prvom rade priamo prepojené s cieľom, ktorý sleduje článok 16 ods. 2 ZFEÚ.

96

Toto ustanovenie totiž bez toho, aby tým bol dotknutý článok 39 ZEÚ, obsahuje vhodný právny základ v prípade, že ochrana osobných údajov predstavuje jeden z účelov alebo jednu z podstatných zložiek pravidiel prijatých normotvorcom Únie, vrátane pravidiel začlenených do rámca prijatia opatrení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, ako to potvrdzujú článok 6a protokolu č. 21 a článok 2a protokolu č. 22, rovnako ako aj vyhlásenie spomenuté v bode 32 tohto stanoviska.

97

Z toho vyplýva, že rozhodnutie Rady o uzavretí zamýšľanej dohody sa má zakladať na článku 16 ZFEÚ.

98

V druhom rade sa má toto rozhodnutie zakladať tiež na článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ. Toto ustanovenie totiž stanovuje, že na účely článku 87 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého Únia „rozvíja policajnú spoluprácu, do ktorej sú zapojené všetky príslušné orgány členských štátov“, môžu Parlament a Rada prijať opatrenia týkajúce sa „zhromažďovania, uchovávania, spracúvania, analýzy a výmeny príslušných informácií“.

99

V tejto súvislosti treba však jednak uviesť, že príslušné informácie v zmysle článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ v oblastiach predchádzania alebo odhaľovania a vyšetrovania trestných činov môžu zahŕňať osobné údaje, a jednak, že výrazy „spracúvanie“ a „výmena“ takýchto údajov zahrnujú tak ich poskytovanie príslušným orgánom členských štátov, ako aj ich využívanie týmito orgánmi. Za týchto podmienok opatrenia týkajúce sa prenosu osobných údajov v prospech príslušných orgánov v oblastiach predchádzania alebo odhaľovania a vyšetrovania trestných činov a spracúvania týchto údajov tými istými orgánmi spadajú pod policajnú spoluprácu podľa článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ a môžu sa zakladať na tomto ustanovení.

100

V prejednávanej veci zamýšľaná dohoda zavádza najmä pravidlá, ktoré upravujú tak prenos údajov z PNR príslušným kanadským orgánom, ako aj ich využívanie týmto orgánom. V súlade s článkom 2 písm. d) v spojení s článkom 3 ods. 1 tejto dohody je uvedený orgán príslušný na spracovanie údajov z PNR na účely predchádzania teroristickým trestným činom alebo závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo trestného stíhania. Okrem toho článok 6 uvedenej dohody na jednej strane stanovuje, že hneď, ako je to možné, Kanada poskytne príslušné a náležité analytické informácie obsahujúce údaje z PNR, a to Europolu a Eurojustu, ako aj policajným a justičným orgánom členského štátu. Na druhej strane tento článok stanovuje, že na žiadosť týchto agentúr a orgánov Kanada poskytuje v osobitných prípadoch údaje z PNR alebo analytické informácie obsahujúce údaje z PNR, a to na účely predchádzania teroristickým trestným činom alebo závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo trestného stíhania v rámci Únie. Ako uviedol generálny advokát v bodoch 105 a 106 svojich návrhov, tá istá dohoda sa tak týka spracúvania a výmeny príslušných informácií v zmysle článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ a takisto, ako vyplýva najmä z bodu 80 tohto stanoviska, sa spája s účelom článku 87 ods. 1 ZFEÚ.

101

Za týchto podmienok skutočnosť, že údaje z PNR sú v prvotnom štádiu zhromažďované leteckými dopravcami na obchodné účely a nie orgánmi, ktoré sú príslušné pre oblasť predchádzania alebo odhaľovania a vyšetrovania trestných činov, nemôže – na rozdiel od toho, čo tvrdí Parlament – brániť tomu, aby článok 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ predstavoval vhodný právny základ rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody.

102

Naproti tomu toto rozhodnutie sa nemôže zakladať na článku 82 ods. 1 druhom pododseku písm. d) ZFEÚ, ktorý stanovuje možnosť Parlamentu a Rady prijať opatrenia, ktorých cieľom je „uľahčovanie spolupráce medzi justičnými orgánmi alebo rovnocennými orgánmi členských štátov v rámci trestného stíhania a výkonu rozhodnutí“.

103

Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 108 svojich návrhov, žiadne z ustanovení zamýšľanej dohody nemá za cieľ uľahčovať takúto spoluprácu. Pokiaľ ide o príslušný kanadský orgán, ten nie je ani justičným, ani rovnocenným orgánom.

104

Za týchto podmienok a vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 77 tohto stanoviska sa malo rozhodnutie Rady o uzavretí zamýšľanej dohody zakladať tak na článku 16 ods. 2 ZFEÚ, ako aj na článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ s výnimkou toho, že by bola takáto kombinácia právnych základov vylúčená v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 78 tohto stanoviska.

105

Na úvod treba pripomenúť, že v rámci postupu uzatvorenia medzinárodnej dohody v súlade s článkom 218 ZFEÚ práve hmotnoprávne základy rozhodnutia o uzavretí tejto dohody určujú druh postupu, ktorý sa uplatní podľa článku 218 ods. 6 ZFEÚ (rozsudok z 24. júna 2014, Parlament/Rada, C‑658/11, EU:C:2014:2025, bod 58).

106

Oba hmotnoprávne základy uplatniteľné v prejednávanom prípade, a to článok 16 ods. 2 a článok 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ stanovujú uplatnenie riadneho legislatívneho postupu, ktorý zahrnuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade a úplnú účasť Parlamentu. Spoločné uplatnenie týchto dvoch ustanovení tak v zásade neznamená uplatnenie odlišných postupov prijímania.

107

Rada však v podstate tvrdí, že z dôvodu ustanovení nachádzajúcich sa v protokoloch č. 21 a 22 sa pravidlá hlasovania v Rade odlišujú podľa toho, či sa rozhodnutie o uzavretí medzinárodnej dohody zakladá na článku 16 ods. 2 alebo na článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ.

108

V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor nepochybne už rozhodol, že protokoly č. 21 a 22 nemôžu mať nijaký vplyv, pokiaľ ide o otázku vhodného právneho základu na účely prijatia dotknutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2013, Komisia/Rada, C‑137/12, EU:C:2013:675, bod 73).

109

Vzhľadom na to, že odlišnosť pravidiel hlasovania v Rade však môže viesť k nezlučiteľnosti dotknutých právnych základov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2006, Komisia/Parlament a Rada, C‑178/03, EU:C:2006:4, bod 58, ako aj z 19. júla 2012, Parlament/Rada, C‑130/10, EU:C:2012:472, body 47 a 48), treba overiť vplyv uvedených protokolov na pravidlá hlasovania v Rade v prípade spoločného uplatnenia článku 16 ods. 2 a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ ako základu rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody.

110

Pokiaľ ide o protokol č. 21, z odôvodnenia 5 návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody vyplýva, že Írsko a Spojené kráľovstvo oznámili svoj zámer zúčastniť sa na prijatí tohto rozhodnutia. Ako uviedol generálny advokát v bode 128 svojich návrhov, ustanovenia tohto protokolu tak v prípade spoločného uplatnenia článku 16 ods. 2 a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ ako základu uvedeného rozhodnutia nemajú nijaký vplyv na pravidlá hlasovania v Rade.

111

Pokiaľ ide o protokol č. 22, jeho cieľom – ako vyplýva z tretieho až piateho odseku jeho preambuly a ako uviedol generálny advokát v bode 132 svojich návrhov – je založiť právny rámec umožňujúci členským štátom, aby pokračovali v rozvíjaní ich spolupráce v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti tým, že sa bez účasti Dánskeho kráľovstva prijmú opatrenia, ktoré nie sú pre tento členský štát záväzné, pričom sa tomuto členskému štátu poskytuje možnosť, aby sa zúčastňoval na prijímaní opatrení v tejto oblasti a aby boli preň záväzné za podmienok stanovených v článku 8 uvedeného protokolu.

112

Na tento účel článok 1 prvý odsek protokolu č. 22 stanovuje, že Dánske kráľovstvo sa nepodieľa na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o FEÚ. Okrem toho článok 2 tohto protokolu stanovuje, že takéto opatrenia nie sú pre Dánske kráľovstvo záväzné. Tento článok 2 sa v súlade s článkom 2a uvedeného protokolu tiež vzťahuje „na tie pravidlá ustanovené v súlade s článkom 16 [ZFEÚ], ktoré sa týkajú spracúvania osobných údajov členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitol 4 alebo 5 uvedenej zmluvy“, t. j. pri výkone činností spadajúcich pod policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach.

113

V prejednávanej veci vzhľadom na to, že sa rozhodnutie o uzavretí zamýšľanej dohody má zakladať tak na článku 16, ako aj na článku 87 ZFEÚ a spadá teda pod tretiu časť hlavu V kapitolu 5 Zmluvy o FEÚ, keďže sa musí zakladať na uvedenom článku 87 ZFEÚ, ustanovenia tohto rozhodnutia, a teda ani zamýšľaná dohoda, nebudú pre Dánske kráľovstvo podľa článkov 2 a 2a protokolu č. 22 záväzné. Okrem toho sa Dánske kráľovstvo v súlade s článkom 1 tohto protokolu nepodieľa na prijímaní tohto rozhodnutia.

114

Na rozdiel od toho, čo zrejme naznačuje Rada, tomuto záveru neodporuje ani okolnosť, že článok 2a protokolu č. 22 iba odkazuje na článok 2 uvedeného protokolu bez toho, aby výslovne vylúčil účasť Dánskeho kráľovstva na prijímaní pravidiel, ktoré sa zakladajú na článku 16 ZFEÚ a ktoré tento článok uvádza.

115

V tejto súvislosti zo systematického výkladu tohto protokolu vyplýva, že jeho článok 2 nemožno vykladať a uplatňovať nezávisle od článku 1 uvedeného protokolu. Pravidlo stanovené v uvedenom článku 2, podľa ktorého opatrenia, ustanovenia a rozhodnutia, ktoré sú v ňom uvedené, nie sú pre Dánske kráľovstvo záväzné, je totiž vnútorne spojené s pravidlom stanoveným v uvedenom článku 1, podľa ktorého sa tento členský štát nepodieľa na prijímaní opatrení podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o FEÚ, takže tieto dve pravidlá nemožno chápať oddelene. Za týchto podmienok odkaz článku 2a na článok 2 protokolu č. 22 treba nevyhnutne vykladať ako odkaz, ktorý sa vzťahuje aj na článok 1 tohto protokolu.

116

Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 132 svojich návrhov, bolo by v rozpore s cieľom protokolu č. 22, pripomenutým v bode 111 tohto stanoviska, ak by sa Dánskemu kráľovstvu umožnilo podieľať sa na prijímaní aktu Únie, ktorého právny základ by tvoril tak článok 16 ZFEÚ, ako aj jedno z ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, bez toho, aby bol tento akt pre Dánsko záväzný.

117

Protokol č. 22 teda nemôže v prejednávanej veci viesť k tomu, že by sa v prípade spoločného uplatnenia článku 16 ods. 2 a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ použili odlišné pravidlá hlasovania v Rade.

118

Za týchto podmienok treba na druhú otázku tejto žiadosti o stanovisko odpovedať tak, že rozhodnutie Rady o uzavretí zamýšľanej dohody sa má zakladať spoločne na článku 16 ods. 2 a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ.

119

Vzhľadom na to, že otázka týkajúca sa zlučiteľnosti zamýšľanej dohody s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ a Charty odkazuje na článok 16 ZFEÚ, ako aj na články 7 a 8 Charty, a so zreteľom na posúdenie, ktoré formuloval Parlament vo svojej žiadosti o stanovisko, treba usúdiť, že táto inštitúcia žiada Súdny dvor o stanovisko k zlučiteľnosti zamýšľanej dohody najmä s právom na rešpektovanie súkromného života a právom na ochranu osobných údajov.

120

V rozsahu, v akom sa nasledujúce posúdenia budú týkať zlučiteľnosti zamýšľanej dohody s právom na ochranu osobných údajov, ktoré je zakotvené tak v článku 16 ods. 1 ZFEÚ, ako aj v článku 8 Charty, Súdny dvor bude odkazovať iba na druhé z uvedených ustanovení. Hoci je totiž pravda, že obe tieto ustanovenia stanovujú, že každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú, iba článok 8 Charty uvádza konkrétne vo svojom odseku 2 podmienky, za ktorých môžu byť takéto údaje spracované.

121

V súlade s výpočtom uvedeným v prílohe zamýšľanej dohody zahrnujú údaje z PNR, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, popri mene cestujúceho alebo cestujúcich v leteckej doprave najmä informácie, ktoré sú nevyhnutné na rezerváciu, ako sú dátumy plánovanej cesty a cestovná trasa, informácie týkajúce sa leteniek, skupiny osôb zaregistrovaných pod rovnakým rezervačným číslom, údaje o cestujúcom alebo cestujúcich, informácie o spôsobe platby a fakturácii, informácie o batožine, ako aj všeobecné poznámky vo vzťahu k cestujúcim.

122

Vzhľadom na to, že údaje z PNR tak obsahujú informácie o identifikovaných fyzických osobách, a to tých, ktoré letecky cestujú medzi Úniou a Kanadou, potom rôzne spôsoby spracovania týchto údajov podľa zamýšľanej dohody, a to ich prenos z Únie do Kanady, prístup k týmto údajom na účely ich využitia alebo aj ich uchovanie, sa dotýkajú základného práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré je zaručené v článku 7 Charty. Toto právo sa totiž vzťahuje na všetky informácie o identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 2010, Volker und Markus Schecke a Eifert, C‑92/09 a C‑93/09, EU:C:2010:662, bod 52; a z 24. novembra 2011, Asociación Nacional de Establecimientos Financieros de Crédito, C‑468/10 a C‑469/10, EU:C:2011:777, bod 42, ako aj zo 17. októbra 2013, Schwarz, C‑291/12, EU:C:2013:670, bod 26).

123

Okrem toho sa na spracúvanie údajov z PNR podľa zamýšľanej dohody tiež vzťahuje článok 8 Charty z dôvodu, že predstavuje spracúvanie osobných údajov v zmysle tohto článku, a teda nevyhnutne musí spĺňať požiadavky ochrany údajov, ktoré stanovuje uvedený článok (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 2010, Volker und Markus Schecke a Eifert, C‑92/09 a C‑93/09, EU:C:2010:662, bod 49; z 5. mája 2011, Deutsche Telekom, C‑543/09, EU:C:2011:279, bod 52, ako aj z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i., C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238, bod 29).

124

Ako už rozhodol Súdny dvor, poskytnutie osobných údajov takej tretej osobe, akou je orgán verejnej moci, predstavuje zásah do základného práva zakotveného v článku 7 Charty bez ohľadu na účel neskoršieho využitia poskytnutých informácií. To isté platí v prípade uchovávania osobných údajov, ako aj prístupu k uvedeným údajom na účely ich využitia orgánmi verejnej moci. V tejto súvislosti je irelevantné, či dotknuté informácie týkajúce sa súkromného života majú alebo nemajú citlivú povahu alebo či pre dotknuté osoby z dôvodu tohto zásahu vyplynuli alebo nevyplynuli prípadné nepriaznivé následky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. mája 2003, Österreichischer Rundfunk a i., C‑465/00, C‑138/01 a C‑139/01, EU:C:2003:294, body 74 a 75; z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i., C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238, body 33 až 35, ako aj zo 6. októbra 2015, Schrems, C‑362/14, EU:C:2015:650, bod 87).

125

Tak prenos údajov z PNR z Únie príslušnému kanadskému orgánu, ako aj vymedzenie rámca, ktoré dojednala Únia s Kanadou, pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa uchovávania týchto údajov, ich využívania, ako aj ich prípadného následného poskytovania iným kanadským orgánom, Europolu, Eurojustu, justičným alebo policajným orgánom členských štátov alebo aj orgánom iných tretích krajín, ktoré umožňujú najmä články 3, 4, 6, 8, 12, 15, 16, 18 a 19 zamýšľanej dohody, teda predstavujú zásahy do práva zaručeného článkom 7 Charty.

126

Tieto operácie tiež predstavujú zásah do základného práva na ochranu osobných údajov zaručeného článkom 8 Charty, pretože sú spracovaním osobných údajov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. októbra 2013, Schwarz, C‑291/12, EU:C:2013:670, bod 25, ako aj z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i., C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238, bod 36).

127

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že zamýšľaná dohoda umožňuje systematický a priebežný prenos údajov z PNR týkajúcich sa všetkých osôb, ktoré letecky cestujú medzi Úniou a Kanadou.

128

Na druhej strane, aj keď sa v prípade niektorých údajov z PNR, posudzovaných samostatne, nezdá, že by odhaľovali dôležité informácie o súkromnom živote dotknutých osôb, nič to nemení na tom, že uvedené údaje, ak sú posudzované spoločne, môžu okrem iného odhaliť celú cestovnú trasu, cestovné zvyky, vzťahy, ktoré existujú medzi dvomi alebo viacerými osobami, ako aj informácie o finančnej situácii cestujúcich v leteckej doprave, ich stravovacích návykoch alebo o ich zdravotnom stave a mohli by tiež poskytnúť také citlivé informácie o týchto cestujúcich, aké sú vymedzené v článku 2 písm. e) zamýšľanej dohody.

129

Znaky, ktoré charakterizujú režim týkajúci sa prenosu a spracúvania údajov z PNR, ktorý je upravený v zamýšľanej dohode, potvrdzujú skutočnosť zásahov, ktoré táto dohoda povoľuje.

130

Uvedené údaje totiž musia byť v súlade s článkom 21 ods. 1 zamýšľanej dohody prenesené pred plánovaným odletom dotknutého cestujúceho a ako vyplýva najmä z pripomienok Rady, Komisie a EDPS, ako aj z bodu 2.1 oznámenia KOM (2010) 492, využívajú sa najmä ako „spravodajský nástroj“.

131

Na tento účel, ako vyplýva z bodu 2.2 uvedeného oznámenia a ako to potvrdili najmä Parlament, Rada, Komisia a EDPS vo svojich odpovediach na otázky položené Súdnym dvorom, prenesené údaje z PNR sú na základe zamýšľanej dohody určené na to, aby boli prostredníctvom automatizovaných prostriedkov založených na vopred stanovených vzoroch a kritériách systematicky analyzované pred príletom lietadla do Kanady. Uvedené údaje možno takisto automaticky overiť porovnaním s inými databázami. Takéto spracovanie pritom môže poskytnúť dodatočné informácie o súkromnom živote cestujúceho v leteckej doprave.

132

Tieto analýzy môžu tiež viesť k dodatočným kontrolám na hraniciach v prípade cestujúcich v leteckej doprave, ktorí boli identifikovaní ako potenciálne rizikoví pre verejnú bezpečnosť, a prípadne na základe týchto kontrol môžu viesť k prijatiu individuálnych rozhodnutí, ktoré by boli pre týchto cestujúcich záväzné. Okrem toho uvedené analýzy sa vykonávajú bez toho, aby existovali dôvody založené na individuálnych okolnostiach, ktoré by umožňovali prijať záver, že dotknuté osoby by mohli predstavovať riziko pre verejnú bezpečnosť. Napokon, keďže obdobie uchovávania údajov z PNR môže podľa článku 16 ods. 1 zamýšľanej dohody predstavovať až päť rokov, možno na základe tejto dohody disponovať informáciami o súkromnom živote cestujúcich v leteckej doprave počas osobitne dlhej doby.

133

Článok 7 Charty zaručuje každému právo na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie. Okrem toho článok 8 ods. 1 Charty každému výslovne priznáva právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

134

Toto právo na ochranu osobných údajov vyžaduje najmä to, aby bola v prípade prenosu osobných údajov z Únie do tretích krajín zabezpečená kontinuita vysokej úrovne ochrany slobôd a základných práv, ktoré priznáva právo Únie. Aj keď prostriedky, ktorých cieľom je zabezpečiť takúto úroveň ochrany, môžu byť rozdielne od tých, ktoré boli v rámci Únie zavedené s cieľom zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek vyplývajúcich z práva Únie, musia byť tieto prostriedky v praxi efektívne, aby sa zaručila ochrana, ktorá je v podstate rovnocenná s ochranou zaručenou v rámci Únie (pozri analogicky rozsudok zo 6. októbra 2015, Schrems, C‑362/14, EU:C:2015:650, body 72 až 74).

135

V tomto kontexte treba tiež uviesť, že podľa štvrtého odseku preambuly Charty je potrebné „posilniť ochranu základných práv s ohľadom na vývoj spoločnosti, sociálny pokrok, vedecký a technický rozvoj“.

136

Práva zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty však nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa vnímať vo vzťahu k ich úlohe v spoločnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júna 2003, Schmidberger, C‑112/00, EU:C:2003:333, bod 80; z 9. novembra 2010, Volker und Markus Schecke a Eifert, C‑92/09 a C‑93/09, EU:C:2010:662, bod 48, ako aj zo 17. októbra 2013, Schwarz, C‑291/12, EU:C:2013:670, bod 33).

137

V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že podľa článku 8 ods. 2 Charty musia byť osobné údaje spracované najmä „na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom“.

138

Okrem toho v súlade s článkom 52 ods. 1 prvou vetou Charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd priznaných v tejto Charte musí byť ustanovené zákonom a musí rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Podľa článku 52 ods. 1 druhej vety Charty možno pri dodržaní zásady proporcionality tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

139

Treba ďalej uviesť, že požiadavka, podľa ktorej musí byť každé obmedzenie výkonu základných práv stanovené zákonom, predpokladá, že samotný právny základ, ktorý umožňuje zásah do týchto práv, musí vymedzovať rozsah obmedzenia výkonu dotknutého práva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2015, WebMindLicenses, C‑419/14, EU:C:2015:832, bod 81).

140

Pokiaľ ide o dodržiavanie zásady proporcionality, ochrana základného práva na rešpektovanie súkromného života na úrovni Únie v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora vyžaduje, aby výnimky a obmedzenia v súvislosti s ochranou osobných údajov nepôsobili nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné (rozsudky zo 16. decembra 2008, Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia, C‑73/07, EU:C:2008:727, bod 56; z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i., C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238, body 51 a 52; zo 6. októbra 2015, Schrems, C‑362/14, EU:C:2015:650, bod 92, ako aj z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i., C‑203/15 a C‑698/15, EU:C:2016:970, body 96 a 103).

141

Na účely splnenia tejto požiadavky dotknutá právna úprava obsahujúca zásah musí stanoviť jasné a presné pravidlá, ktoré budú upravovať rozsah a uplatnenie predmetného opatrenia a ukladať minimálne požiadavky, tak aby osoby, ktorých údaje boli prenesené, mali dostatočné záruky umožňujúce im účinne chrániť ich osobné údaje pred rizikami zneužitia. Táto právna úprava musí najmä vymedziť okolnosti a podmienky, za akých možno prijať opatrenie upravujúce spracovanie takýchto údajov, čím zaručí, aby zásah nešiel nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné. Nevyhnutnosť disponovať takými zárukami je o to dôležitejšia v prípade, keď sú osobné údaje spracúvané automaticky. Tieto úvahy platia konkrétne vtedy, keď ide o ochranu osobitnej kategórie osobných údajov, ktorú tvoria citlivé údaje (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i., C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238, body 54 a 55, ako aj z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i., C‑203/15 a C‑698/15, EU:C:2016:970, body 109 a 117; pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP zo 4. decembra 2008, S. a Marper v. Spojené kráľovstvo, CE:ECHR:2008:1204JUD003056204, § 103).

142

Pokiaľ ide o otázku, či sa prenos údajov z PNR do Kanady a ich následné spracúvanie zakladajú na „súhlase“ cestujúcich v leteckej doprave alebo na „inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom“ v zmysle článku 8 ods. 2 Charty, treba uviesť, že takéto spracúvanie údajov z PNR sleduje cieľ, ktorý je odlišný od cieľa, pre ktorý leteckí dopravcovia tieto údaje zhromažďovali.

143

Nemožno sa teda domnievať, že sa toto spracúvanie zakladá na súhlase, ktorý poskytli cestujúci v leteckej doprave na to, aby leteckí dopravcovia zhromažďovali tieto údaje na účely rezervácie, takže ako také vyžaduje buď vlastný súhlas cestujúcich v leteckej doprave, alebo inú legitímnu formu stanovenú zákonom.

144

Vzhľadom na to, že žiadne ustanovenie zamýšľanej dohody nepodmieňuje prenos údajov z PNR do Kanady ani ich následné spracúvanie súhlasom dotknutých cestujúcich v leteckej doprave, treba overiť, či táto dohoda predstavuje iný oprávnený základ ustanovený zákonom v zmysle článku 8 ods. 2 Charty.

145

V tejto súvislosti treba uviesť, že tvrdenie Parlamentu, podľa ktorého sa na zamýšľanú dohodu nevzťahuje pojem „zákon“ v zmysle článku 8 ods. 2 Charty, a teda ani v zmysle jej článku 52 ods. 1, pretože nie je „legislatívnym aktom“, nemôže v nijakom prípade uspieť.

146

Na jednej strane článok 218 ods. 6 ZFEÚ totiž odráža z vonkajšieho hľadiska rozdelenie právomocí medzi inštitúciami, ktoré je uplatniteľné z vnútorného hľadiska, a stanovuje symetriu medzi postupom prijímania opatrení Únie z vnútorného hľadiska a postupom prijímania medzinárodných dohôd, aby sa zabezpečilo, že vo vzťahu k danej oblasti Parlament a Rada disponujú rovnakými právomocami pri dodržaní inštitucionálnej rovnováhy stanovenej v Zmluvách (rozsudok z 24. júna 2014, Parlament/Rada, C‑658/11, EU:C:2014:2025, bod 56). Na uzatváranie medzinárodných dohôd, ktoré sa týkajú oblastí, na ktoré sa z vnútorného hľadiska uplatňuje riadny legislatívny postup stanovený v článku 294 ZFEÚ, je teda v súlade s článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v) ZFEÚ potrebný súhlas Parlamentu, takže – ako uviedol generálny advokát v bode 192 svojich návrhov – takúto dohodu možno považovať za dohodu, ktorá je z vonkajšieho hľadiska rovnocenná s tým, čo z vnútorného hľadiska predstavuje legislatívny akt. Na druhej strane v rámci tohto konania nebolo nikdy poukázané na to, že by zamýšľaná dohoda nemusela spĺňať požiadavky prístupnosti a predvídateľnosti nevyhnutné na to, aby zásahy, ktoré so sebou prináša, boli považované za zásahy, ktoré stanovuje zákon v zmysle článku 8 ods. 2 a článku 52 ods. 1 Charty.

147

Z toho vyplýva, že prenos údajov z PNR do Kanady vychádza z „iného základu“, ktorý je „ustanovený zákonom“ v zmysle článku 8 ods. 2 Charty. Pokiaľ ide o otázku, či je tento základ oprávnený v zmysle posledného uvedeného ustanovenia, tá sa v tomto prípade zamieňa s otázkou, ktorá bude preskúmaná v bode 148 a nasl. tohto stanoviska, a to tou, či cieľ, ktorý sleduje zamýšľaná dohoda, je cieľom všeobecného záujmu.

148

Ako bolo konštatované v bode 82 tohto stanoviska, cieľom zamýšľanej dohody je zaistiť verejnú bezpečnosť prostredníctvom prenosu údajov z PNR do Kanady a ich využívaním v rámci boja proti teroristickým trestným činom a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti.

149

Tento cieľ, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, predstavuje cieľ všeobecného záujmu Únie, ktorý možno odôvodniť zásahmi, a to aj závažnými, do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty. Okrem toho ochrana verejnej bezpečnosti tiež prispieva k ochrane práv a slobôd iných. V tejto súvislosti článok 6 Charty stanovuje právo každej osoby nielen na slobodu, ale aj na bezpečnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i., C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238, body 42 a 44, ako aj z 15. februára 2016, N., C‑601/15 PPU, EU:C:2016:84, bod 53).

150

Pokiaľ ide o podstatu základného práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré je zakotvené v článku 7 Charty, treba uviesť, že hoci údaje z PNR môžu prípadne odhaliť veľmi presné informácie o súkromnom živote určitej osoby, povaha týchto informácií sa obmedzuje na určité aspekty tohto súkromného života týkajúce sa najmä letov medzi Kanadou a Úniou. Čo sa týka podstaty práva na ochranu osobných údajov, ktoré je zakotvené v článku 8 Charty, zamýšľaná dohoda vo svojom článku 3 vymedzuje účely spracúvania údajov z PNR a vo svojom článku 9 stanovuje pravidlá určené najmä na zaistenie bezpečnosti, dôvernosti a integrity týchto údajov, ako aj na ich ochranu pred neoprávneným prístupom a spracúvaním.

151

Za týchto podmienok môžu byť zásahy, ktoré vyplývajú zo zamýšľanej dohody, odôvodnené cieľom všeobecného záujmu Únie a nenarúšajú podstatu základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty.

152

Pokiaľ ide o otázku, či prenosom údajov z PNR do Kanady a následným spracúvaním týchto údajov v tejto tretej krajine možno zaistiť verejnú bezpečnosť, z bodu 2.2 oznámenia KOM (2010) 492 vyplýva, že posudzovanie rizík, ktoré predstavujú cestujúci v leteckej doprave, prostredníctvom analýzy týchto údajov pred ich príletom „značne uľahčuje a urýchľuje vybavovanie bezpečnostných a hraničných kontrol“. Okrem toho Komisia vo svojich písomných pripomienkach zdôraznila, že podľa informácií, ktoré poskytol CBSA, spracúvanie údajov z PNR okrem iného umožnilo zadržať 178 osôb z celkového počtu 28 miliónov cestujúcich, ktorí letecky cestovali medzi Úniou a Kanadou v období od apríla 2014 do marca 2015.

153

Za týchto podmienok je možné prijať záver, že prenosom údajov z PNR do Kanady a ich následným spracúvaním možno zaručiť dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zaistení ochrany a verejnej bezpečnosti, ktorý sleduje zamýšľaná dohoda.

154

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť zásahov vyplývajúcich zo zamýšľanej dohody, treba v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 140 a 141 tohto stanoviska overiť, či sa tieto zásahy obmedzujú na to, čo je striktne nevyhnutné, a v rámci toho, či táto dohoda obsahuje jasné a presné pravidlá upravujúce rozsah a uplatnenie opatrení, ktoré stanovuje.

155

Pokiaľ ide o údaje, ktorých sa týka zamýšľaná dohoda, táto dohoda by teda mala jasne a presne definovať údaje z PNR, ktoré majú leteckí dopravcovia prenášať do Kanady na základe uvedenej dohody.

156

V tejto súvislosti, hoci podľa pripomienok Komisie 19 rubrík údajov z PNR, ktoré sa nachádzajú v prílohe zamýšľanej dohody, zodpovedá prílohe I usmernení Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) o PNR, treba napriek tomu zdôrazniť, ako uviedol generálny advokát v bode 217 svojich návrhov, že rubrika 5, ktorá sa týka „dostupných informácií o cestujúcich často využívajúcich leteckú dopravu a o poskytnutých výhodách (bezplatné letenky, vyššia trieda atď.)“, a rubrika 7, ktorá sa vzťahuje na „všetky dostupné kontaktné údaje (vrátane údajov o pôvodcovi týchto údajov)“, nedefinujú dostatočne jasne a presne údaje z PNR, ktoré majú byť prenášané.

157

Pokiaľ totiž ide o rubriku 5, použitím výrazu „atď.“ sa dostatočne nevymedzuje rozsah údajov, ktoré majú byť prenášané. Okrem toho znenie tejto rubriky neumožňuje zistiť, či sa táto rubrika vzťahuje na informácie, ktoré sa týkajú iba štatútu cestujúcich v leteckej doprave v rámci programu výhod, alebo naopak či sa vzťahuje na všetky informácie týkajúce sa letov a transakcií uskutočnených v rámci takýchto programov.

158

Rovnako ani rubrika 7 tým, že používa slovné spojenie „všetky dostupné kontaktné údaje“, dostatočne nevymedzuje rozsah údajov, ktoré majú byť prenesené. Predovšetkým nespresňuje druh kontaktných údajov, ktorých sa týka, ani to, či tieto kontaktné údaje zahŕňajú – ako možno vyvodiť z písomnej odpovede Komisie na otázky položené Súdnym dvorom – tiež kontaktné údaje tretích osôb, ktoré uskutočnili rezerváciu letu pre cestujúceho v leteckej doprave, tretích osôb, prostredníctvom ktorých možno tohto cestujúceho kontaktovať, alebo aj tretích osôb, ktoré majú byť informované v naliehavom prípade.

159

Pokiaľ ide o rubriku 8, tá sa týka „všetkých dostupných informácií o platbe/fakturácii (bez podrobností o iných transakciách uskutočnených kreditnou kartou alebo z účtu, ktoré nesúvisia s transakciou za cestu)“. Nepochybne sa môže zdať, že táto rubrika je osobitne široká, keďže je v nej použitý výraz „všetky dostupné informácie“. Ako však vyplýva z odpovede Komisie na otázky položené Súdnym dvorom, treba usúdiť, že uvedená rubrika sa týka iba informácií o spôsoboch platby a fakturácii letenky, s vylúčením akýchkoľvek ďalších informácií, ktoré s letom priamo nesúvisia. Na základe výkladu v tomto zmysle možno usúdiť, že tá istá rubrika zodpovedá požiadavkám jasnosti a presnosti.

160

Pokiaľ ide o rubriku 17, tá sa týka „všeobecných poznámok vrátane ďalších doplňujúcich informácií (OSI), informácií o špecifických službách (SSI) a informácií o špecifických požiadavkách (SSR)“. Podľa vysvetlení, ktoré poskytla najmä Komisia, táto rubrika je tzv. „voľným textom“ (free text), ktorého účelom je zahrnúť „všetky doplňujúce informácie“ nad rámec informácií, ktoré sú uvedené v iných častiach prílohy zamýšľanej dohody. Takáto rubrika tak neposkytuje žiadny údaj o povahe a rozsahu informácií, ktoré majú byť prenášané, a takisto sa zdá, že môže zahŕňať informácie, ktoré vôbec nesúvisia s účelom prenosu údajov z PNR. Okrem toho, keďže informácie uvedené v tejto rubrike sú vymenované len ako príklad, o čom svedčí použitie výrazu „vrátane“, tá istá rubrika nestanovuje nijaké obmedzenie, pokiaľ ide o povahu a rozsah informácií, ktoré v nej môžu byť zahrnuté. Za týchto podmienok nemožno rubriku 17 považovať za dostatočne jasne a presne vymedzenú.

161

Napokon, pokiaľ ide o rubriku 18, tá sa týka „akýchkoľvek vopred poskytovaných informácií o cestujúcom (API) zhromaždených na účely rezervácie“. Podľa spresnení, ktoré poskytli Rada a Komisia, tieto informácie zodpovedajú údajom uvedeným v článku 3 ods. 2 smernice 2004/82, pričom ide o počet a druh použitého cestovného dokladu, štátnu príslušnosť, celé meno, dátum narodenia, hraničný priechod pre vstup na územie členských štátov, číselný znak dopravy, čas odchodu a príchodu pri doprave, celkový počet cestujúcich, ktoré sú prepravované touto dopravou, ako aj počiatočné miesto vstupu na palubu. Pokiaľ sa bude táto rubrika vykladať v tom zmysle, že zahŕňa iba údaje, ktoré sú výslovne uvedené v tomto poslednom uvedenom ustanovení, možno usúdiť, že spĺňa požiadavky jasnosti a presnosti.

162

Ustanovenia článku 4 ods. 3 zamýšľanej dohody, ktoré stanovujú záväzok Kanady vymazať všetky údaje z PNR, ktoré prijala, ak sa tieto údaje nenachádzajú na zozname v prílohe tejto dohody, neumožňujú napraviť nepresnosti nachádzajúce sa v rubrikách 5, 7 a 17 tejto prílohy. Vzhľadom na to, že tento zoznam sám osebe dostatočne jasne a presne nevymedzuje prenášané údaje z PNR, nemôžu tieto ustanovenia odstrániť pochybnosti, pokiaľ ide o údaje z PNR, ktoré majú byť prenášané.

163

Za týchto podmienok, pokiaľ ide o údaje z PNR, ktoré sa majú prenášať do Kanady, rubriky 5, 7 a 17 prílohy zamýšľanej dohody dostatočne jasne a presne nevymedzujú rozsah zásahu do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty.

164

Pokiaľ ide o prenos citlivých údajov v zmysle článku 2 písm. e) zamýšľanej dohody, toto ustanovenie ich definuje ako súbor informácií, ktoré poukazujú na „rasový alebo etnický pôvod, politické názory, vierovyznanie alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odborovej organizácii“, alebo ako súbor informácií o „zdravotnom stave alebo sexuálnom živote osoby“. Hoci žiadna z 19 rubrík nachádzajúcich sa v prílohe tejto dohody výslovne neuvádza údaje takejto povahy, mohli by tieto údaje, ako potvrdila najmä Komisia vo svojej odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom, patriť pod rubriku 17. Okrem toho skutočnosť, že články 8 a 16 zamýšľanej dohody stanovujú konkrétne pravidlá týkajúce sa využívania a uchovávania citlivých údajov, nevyhnutne znamená, že zmluvné strany tej istej dohody pripustili možnosť prenosu takýchto údajov do Kanady.

165

V tejto súvislosti treba uviesť, že akékoľvek opatrenie vychádzajúce z predpokladu, podľa ktorého jeden alebo viac znakov uvedených v článku 2 písm. e) zamýšľanej dohody by sám osebe a bez ohľadu na individuálne správanie dotknutého cestujúceho mohol byť relevantný z hľadiska účelu spracúvania údajov z PNR, ktorým je boj proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, by bolo v rozpore s právami zaručenými v článkoch 7 a 8 Charty v spojení s jej článkom 21. Vzhľadom na riziko, že spracúvanie údajov bude v rozpore s článkom 21 Charty, by bolo potrebné, aby bol prenos citlivých údajov do Kanady presne a osobitne dôkladne odôvodnený, a to na základe iných dôvodov, než je ochrana verejnej bezpečnosti pred terorizmom a závažnou nadnárodnou trestnou činnosťou. V tomto prípade však takéto odôvodnenie chýba.

166

Navyše treba uviesť, že normotvorca Únie vylúčil spracúvanie citlivých údajov, a to v článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 6 a článku 13 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 132).

167

Vzhľadom na závery uvedené v oboch predchádzajúcich bodoch treba konštatovať, že články 7, 8 a 21, ako aj článok 52 ods. 1 Charty bránia tak prenosu citlivých údajov do Kanady, ako aj vymedzeniu rámca, ktoré dojednala Únia s týmto tretím štátom, pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa využívania a uchovávania takýchto údajov orgánmi tejto tretej krajiny.

168

Ako vyplýva z bodov 130 až 132 tohto stanoviska a ako uviedol generálny advokát v bode 252 svojich návrhov, údaje z PNR prenášané do Kanady sú určené predovšetkým na to, aby boli analyzované prostredníctvom automatizovaných prostriedkov založených na vopred stanovených vzoroch a kritériách a na porovnávaní s inými databázami.

169

Ako vyplýva z bodov 130 a 131 tohto stanoviska, posudzovanie rizík, ktoré predstavujú cestujúci v leteckej doprave pre verejnú bezpečnosť, sa pritom uskutočňuje prostredníctvom automatizovanej analýzy údajov z PNR pred príletom týchto cestujúcich do Kanady. V rozsahu, v akom sa tieto analýzy uskutočňujú na základe neoverených osobných údajov a vychádzajú z vopred stanovených vzorov a kritérií, nevyhnutne vykazujú určitú mieru odchýlky, ako to na pojednávaní pripustila najmä francúzska vláda a Komisia.

170

Ako vyplýva z bodu 30 stanoviska EDPS k návrhu rámcového rozhodnutia Rady o využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely vynucovania práva (Ú. v. EÚ C 110, 2008, s. 1), na ktorý EDPS odkazuje v odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom, táto miera odchýlky sa zdá byť podstatná.

171

Nepochybne, pokiaľ ide o automatizované spracúvanie údajov z PNR, článok 15 zamýšľanej dohody stanovuje, že Kanada neprijme „výlučne na základe automatizovaného spracúvania údajov z PNR žiadne rozhodnutia, ktoré by mali výrazný negatívny dopad na cestujúceho“. Rovnako sa na tento typ spracovania uplatňuje článok 3 tejto dohody, ktorý vymedzuje účely akéhokoľvek spracovania týchto údajov príslušnými kanadskými orgánmi, a článok 7 uvedenej dohody, ktorý obsahuje doložku o zákaze diskriminácie.

172

V dôsledku toho rozsah zásahu do práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty, ktorý vyplýva z automatizovaných analýz údajov z PNR, v podstate závisí od vopred stanovených vzorov a kritérií, ako aj od databáz, z ktorých tento typ spracúvania údajov vychádza. Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 169 a 170 tohto stanoviska by tak vopred stanovené vzory a kritériá mali byť na jednej strane konkrétne a spoľahlivé, aby umožnili – ako uviedol generálny advokát v bode 256 svojich návrhov – dosiahnuť výsledky zamerané na jednotlivcov, vo vzťahu ku ktorým môže existovať dôvodné podozrenie z účasti na teroristických trestných činoch alebo na závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, a na druhej strane nediskriminačné. Takisto by sa malo spresniť, že databázy, s ktorými sa údaje z PNR porovnávajú, musia byť spoľahlivé a aktuálne, pričom by sa mali obmedzovať len na databázy, ktoré prevádzkuje Kanada v súvislosti s bojom proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti.

173

Okrem toho v rozsahu, v akom automatizované analýzy údajov z PNR nevyhnutne vykazujú, ako to bolo konštatované v bode 169 tohto stanoviska, určitú mieru odchýlky, každý pozitívny výsledok získaný v nadväznosti na automatizované spracovanie uvedených údajov musí byť podľa článku 15 zamýšľanej dohody podrobený individuálnemu preskúmaniu prostredníctvom neautomatizovaných prostriedkov pred prijatím individuálneho opatrenia, ktoré by malo na dotknutých cestujúcich v leteckej doprave negatívny dopad. Takéto opatrenie sa tak podľa uvedeného článku 15 nemôže rozhodujúcim spôsobom zakladať iba na výsledku automatizovaného spracúvania údajov z PNR.

174

Napokon na zabezpečenie toho, aby vopred stanovené vzory a kritériá, ich využívanie, ako aj používané databázy neboli diskriminačné a obmedzovali sa len na to, čo je striktne nevyhnutné, je potrebné, aby spoľahlivosť a aktuálnosť týchto vopred stanovených vzorov a kritérií, ako aj používaných databáz bola predmetom spoločného preskúmania vykonávania zamýšľanej dohody, ktoré je upravené v článku 26 ods. 2 tejto dohody.

175

Článok 3 ods. 1 zamýšľanej dohody stanovuje, že príslušný kanadský orgán spracováva údaje z PNR výlučne na účely predchádzania teroristickým trestným činom alebo závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo trestného stíhania.

176

Pokiaľ ide o pojem „teroristické trestné činy“, článok 3 ods. 2 tejto dohody jasne a presne definuje tak činnosti, na ktoré sa vzťahuje tento pojem, ako aj osoby, skupiny alebo organizácie, ktoré môžu byť považované za „teroristický subjekt“.

177

Rovnako, pokiaľ ide o pojem „závažná nadnárodná trestná činnosť“, článok 3 ods. 3 prvý pododsek zamýšľanej dohody jasne a presne vymedzuje stupeň závažnosti dotknutých trestných činov tým, že stanovuje, že za tieto trestné činy sa ukladá trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 4 roky alebo vyšší trest. Okrem toho, pokiaľ ide o povahu uvedených trestných činov, toto ustanovenie treba takisto považovať za dostatočne presné, keďže odkazuje na trestné činy vymedzené kanadským právom. Napokon článok 3 ods. 3 druhý pododsek tejto dohody jasne a presne uvádza jednotlivé prípady, keď možno usúdiť, že trestný čin má nadnárodnú povahu.

178

Za týchto podmienok článok 3 ods. 1 až 3 zamýšľanej dohody obsahuje jasné a presné pravidlá, ktoré sa obmedzujú na to, čo je striktne nevyhnutné.

179

Článok 3 ods. 4 zamýšľanej dohody vo výnimočných prípadoch umožňuje, aby príslušný kanadský orgán spracúval údaje z PNR, ak je to nevyhnutné na zaistenie ochrany životne dôležitých záujmov jednotlivca, najmä v prípade ohrozenia života alebo nebezpečenstva vážneho zranenia alebo vážneho ohrozenia verejného zdravia, najmä v zmysle medzinárodne uznávaných noriem. Článok 3 ods. 5 písm. a) a b) tejto dohody priznáva Kanade právo spracúvať údaje z PNR „v jednotlivých prípadoch“ na účely „zabezpečenia dohľadu alebo zodpovednosti orgánov verejnej správy“ a „súladu s predvolaním na súd, zatýkacím rozkazom vydaným súdom alebo uznesením súdu“.

180

Vzhľadom na to, že článok 3 ods. 4 zamýšľanej dohody obmedzuje prípady, keď príslušný kanadský orgán môže na iné účely, než sú tie, ktoré sú vnútorne späté s uvedenou dohodou a ktoré súvisia s bojom proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, využiť údaje z PNR zhromaždené na základe tejto dohody, výlučne na ochranu životne dôležitých záujmov jednotlivca, toto ustanovenie jasne a presne vymedzuje prípady, keď je takéto využitie prípustné. Navyše, keďže uvedené ustanovenie stanovuje, že príslušný kanadský orgán je na to oprávnený len vo výnimočných prípadoch, treba usúdiť, že to isté ustanovenie obsahuje pravidlá, ktoré sa obmedzujú na to, čo je striktne nevyhnutné.

181

Naproti tomu formulácia prípadov, za ktorých môže Kanada podľa článku 3 ods. 5 písm. a) a b) zamýšľanej dohody spracúvať údaje z PNR, je príliš neurčitá a všeobecná na to, aby spĺňala požiadavky jasnosti a presnosti. Zdá sa teda, že pravidlá uvedené v tomto ustanovení sa neobmedzujú na to, čo je striktne nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného uvedenou dohodou.

182

V súlade s článkom 2 písm. d) zamýšľanej dohody je príslušný kanadský orgán zodpovedný za prijímanie a spracúvanie údajov z PNR podľa tejto dohody. Podľa jej článku 5 sa má za to, že príslušný kanadský orgán poskytne primeranú úroveň ochrany pre spracúvanie a využívanie uvedených údajov v zmysle príslušného práva Únie. Okrem toho, ako vyplýva z pätnásteho odseku preambuly uvedenej dohody, Kanada sa zaväzuje, že zabezpečí, aby uvedený orgán postupoval v súlade so zárukami na ochranu súkromia a osobných údajov stanovenými v tej istej dohode.

183

Hoci samotná identita príslušného kanadského orgánu nie je v zamýšľanej dohode uvedená, článok 30 ods. 2 písm. a) tejto dohody ukladá Kanade povinnosť, aby pred nadobudnutím platnosti uvedenej dohody oznámila Komisii túto identitu. Táto dohoda je teda dostatočne jasná a presná, pokiaľ ide o identitu príslušného kanadského orgánu.

184

Okrem toho treba nepochybne uviesť, že článok 18 ods. 1 uvedenej dohody nespresňuje identitu „iných kanadských štátnych orgánov“, ktorým môže príslušný kanadský orgán za podmienok, ktoré stanovuje toto ustanovenie, sprístupniť údaje z PNR. Z článku 18 ods. 1 písm. a), c) a e) zamýšľanej dohody však jasne vyplýva, že údaje z PNR sa sprístupnia len orgánom, „ktorých poslanie priamo súvisí s oblasťou pôsobnosti článku 3“, pokiaľ je sprístupnenie „nevyhnutné na účely uvedené v článku 3“ a pod podmienkou, že tieto orgány zabezpečia „rovnakú úroveň ochrany údajov ako záruky uvedené v tejto dohode“.

185

Keďže viaceré ustanovenia zamýšľanej dohody, a to článok 3 ods. 5, článok 6 ods. 1 a 2, článok 8 ods. 3 až 5, článok 12 ods. 3 a články 16 a 17 tejto dohody, označujú „Kanadu“ ako subjekt zodpovedný za spracúvanie údajov z PNR, ktorých sa týkajú tieto ustanovenia, uvedenú dohodu treba chápať tak, že označuje buď príslušný kanadský orgán alebo orgány uvedené v článku 18 tejto dohody. V prípade, že sa článok 3 ods. 5, článok 6 ods. 1 a 2, článok 8 ods. 3 až 5, článok 12 ods. 3 a články 16 a 17 zamýšľanej dohody vykladajú v tomto zmysle, možno usúdiť, že spĺňajú požiadavky jasnosti a presnosti.

186

Zamýšľaná dohoda sa vzťahuje na údaje z PNR týkajúce sa všetkých osôb, ktoré letecky cestujú medzi Úniou a Kanadou. Prenos týchto údajov do Kanady sa uskutočňuje nezávisle od akejkoľvek objektívnej skutočnosti, na základe ktorej by bolo možné domnievať sa, že cestujúci môžu predstavovať riziko pre verejnú bezpečnosť v Kanade.

187

V tejto súvislosti treba uviesť, že ako bolo pripomenuté v bodoch 152 a 169 tohto stanoviska, údaje z PNR sú určené najmä na automatizované spracúvanie. Ako uviedli viacerí zúčastnení, účelom tohto spracúvania je identifikovať riziko pre verejnú bezpečnosť, ktoré by prípadne mohli predstavovať osoby, ktoré nie sú v tejto fáze príslušným útvarom známe a ktoré by mohli byť z dôvodu tohto rizika podrobené dôkladnejšej kontrole. V tomto ohľade automatizované spracúvanie týchto údajov pred príletom cestujúcich do Kanady uľahčuje a urýchľuje vybavovanie bezpečnostných kontrol, a to najmä na hraniciach. Okrem toho vylúčenie niektorých kategórií osôb alebo niektorých zón pôvodu by mohlo brániť uskutočňovaniu cieľa automatizovaného spracúvania údajov z PNR, ktorým je identifikácia osôb, ktoré by mohli predstavovať riziko pre verejnú bezpečnosť, spomedzi všetkých cestujúcich v leteckej doprave prostredníctvom overovania týchto údajov, a mohlo by viesť k tomu, že toto overovanie sa bude obchádzať.

188

Napokon v súlade s článkom 13 Chicagského dohovoru, na ktorý odkazujú najmä Rada a Komisia vo svojich odpovediach na otázky položené Súdnym dvorom, sa cestujúci musia pri vstupe, výstupe alebo počas pobytu na území zmluvného štátu podrobiť zákonom a právnym predpisom tohto zmluvného štátu, ktoré upravujú pripustenie cestujúcich na jeho územie, alebo výstup z neho. Všetci cestujúci v leteckej doprave, ktorí chcú vstúpiť na územie Kanady alebo túto krajinu opustiť, majú teda na základe tohto článku povinnosť podrobiť sa kontrolám na hraniciach a musia dodržiavať podmienky vstupu a výstupu stanovené platným kanadským právom. Okrem toho, ako vyplýva z bodov 152 a 187 tohto stanoviska, identifikácia cestujúcich, ktorí by mohli predstavovať riziko pre verejnú bezpečnosť, na základe údajov z PNR je súčasťou hraničných kontrol. Vzhľadom na to, že cestujúci v leteckej doprave, ktorí chcú vstúpiť na územie Kanady a zdržiavať sa tam, podliehajú týmto kontrolám, sa už zo samotnej povahy tohto opatrenia na nich vzťahuje overovanie ich údajov z PNR.

189

Za týchto podmienok sa nezdá, že by zamýšľaná dohoda tým, že umožňuje prenos údajov z PNR do Kanady v prípade všetkých cestujúcich v leteckej doprave, išla nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné.

190

Na zabezpečenie toho, aby sa uchovávanie prenesených údajov z PNR, prístup k týmto údajom zo strany kanadských orgánov uvedených v zamýšľanej dohode, ako aj využívanie uvedených údajov týmito orgánmi obmedzovali na to, čo je striktne nevyhnutné, by zamýšľaná dohoda mala v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora citovanou v bode 141 tohto stanoviska upravovať jasné a presné pravidlá stanovujúce, za akých okolností a podmienok môžu tieto orgány uchovávať uvedené údaje, mať k nim prístup a využívať ich.

191

Pokiaľ ide o uchovávanie osobných údajov, treba uviesť, že dotknutá právna úprava musí najmä vždy zodpovedať objektívnym kritériám, ktoré vymedzujú vzťah medzi osobnými údajmi, ktoré majú byť uchovávané, a sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2015, Schrems, C‑362/14, EU:C:2015:650, bod 93, ako aj z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i., C‑203/15 a C‑698/15, EU:C:2016:970, bod 110).

192

Pokiaľ ide o využívanie oprávnene uchovaných osobných údajov zo strany určitého orgánu, treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že právna úprava Únie nemôže iba vyžadovať, aby prístup k uvedeným údajom zodpovedal jednému z účelov tejto právnej úpravy, ale musí takisto stanoviť hmotnoprávne a procesné podmienky upravujúce toto využívanie (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i., C‑203/15 a C‑698/15, EU:C:2016:970, body 117 a 118, ako aj citovanú judikatúru).

193

V tomto prípade, ako bolo konštatované v bode 171 tohto stanoviska, zamýšľaná dohoda vo svojom článku 3 vymedzuje účely využívania údajov z PNR príslušným kanadským orgánom, vo svojom článku 7 stanovuje doložku o zákaze diskriminácie a vo svojom článku 15 obsahuje ustanovenie týkajúce sa rozhodnutí Kanady, ktoré sa zakladajú na automatizovanom spracúvaní týchto údajov.

194

Okrem toho článok 16 ods. 1 zamýšľanej dohody stanovuje, že Kanada uchováva údaje z PNR maximálne počas piatich rokov od dátumu ich prijatia, a článok 16 ods. 3 tejto dohody spresňuje, že časť týchto údajov musí byť maskovaná 30 dní alebo dva roky od tohto dátumu. Vzhľadom na to, že tieto ustanovenia nerozlišujú medzi dotknutými cestujúcimi, umožňujú tak uchovávanie údajov z PNR v prípade všetkých cestujúcich v leteckej doprave.

195

Napokon podľa článku 16 ods. 4 zamýšľanej dohody môžu byť maskované údaje odmaskované v prípade, že je nevyhnutné uskutočniť vyšetrovanie v oblasti pôsobnosti článku 3 tej istej dohody, pričom toto odmaskovanie je podľa prípadu vykonané buď obmedzeným počtom úradníkov osobitne poverených touto činnosťou alebo na základe predchádzajúceho povolenia udeleného vedúcim predstaviteľom príslušného kanadského orgánu alebo vyšším úradníkom, ktorého vedúci predstaviteľ na to osobitne splnomocnil.

196

Zamýšľaná dohoda tak počas celej doby uchovávania umožňuje využívanie údajov z PNR všetkých cestujúcich v leteckej doprave na účely uvedené v jej článku 3.

197

Pokiaľ ide o uchovávanie údajov z PNR a ich využívanie až do okamihu, keď cestujúci v leteckej doprave opustia územie Kanady, treba uviesť, že tieto údaje umožňujú najmä uľahčiť bezpečnostné a hraničné kontroly. Ich uchovávanie a využívanie na tento účel nemôžu byť vzhľadom na ich samotnú povahu obmedzené na určitú skupinu cestujúcich v leteckej doprave, ani nemôžu byť predmetom predchádzajúceho povolenia súdu alebo nezávislého správneho orgánu. V súlade so závermi uvedenými v bodoch 186 až 188 tohto stanoviska tak treba usúdiť, že pokiaľ sa cestujúci v leteckej doprave nachádzajú na území Kanady alebo túto krajinu opúšťajú, existuje nevyhnutný vzťah medzi týmito údajmi a cieľom, ktorý sleduje táto dohoda, takže táto dohoda nejde nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné, a to len preto, že umožňuje systematické uchovávanie a využívanie údajov z PNR všetkých týchto cestujúcich.

198

Takisto systematické využívanie údajov z PNR s cieľom overiť spoľahlivosť a aktuálnosť vopred stanovených vzorov a kritérií, ktoré sú základom pre automatizované spracúvanie týchto údajov, ako bolo uvedené v bode 174 tohto stanoviska, alebo vymedziť nové vzory a kritériá pre toto spracúvanie je priamo spojené s vykonávaním kontrol uvedených v predchádzajúcom bode tohto stanoviska, a treba preto aj v jeho prípade usúdiť, že nejde nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné.

199

Okrem toho treba uviesť, že počas pobytu cestujúcich v leteckej doprave v Kanade a nezávisle od výsledku automatizovanej analýzy údajov z PNR vykonanej pred ich príletom do tejto tretej krajiny môžu nastať situácie, keď bude mať príslušný kanadský orgán k dispozícii indície, ktoré boli získané počas tohto pobytu a na základe ktorých by sa využitie ich údajov mohlo zdať nevyhnutné na účely boja proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti.

200

Čo sa však týka využívania údajov z PNR v situáciách uvedených v predchádzajúcom bode, treba uviesť, že pokiaľ bol cestujúcim v leteckej doprave po overení ich údajov z PNR povolený vstup na územie tejto tretej krajiny, potom sa využívanie uvedených údajov počas ich pobytu v Kanade musí zakladať na nových okolnostiach, ktoré toto využívanie odôvodňujú. Na uvedené využívanie sú teda v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 141 a 192 tohto stanoviska potrebné pravidlá stanovujúce hmotnoprávne a procesné podmienky, ktoré budú upravovať to isté využívanie, a to najmä na účely ochrany uvedených údajov pred rizikom zneužitia. Takéto pravidlá musia vychádzať z objektívnych kritérií na účely vymedzenia okolností a podmienok, za ktorých kanadské orgány uvedené v zamýšľanej dohode môžu tieto údaje využívať.

201

Pokiaľ existujú objektívne skutočnosti umožňujúce prijať záver, že údaje z PNR jedného alebo viacerých cestujúcich v leteckej doprave môžu účinne prispieť k splneniu cieľa spočívajúceho v boji proti teroristickým trestným činom a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, v tejto súvislosti sa nezdá, že by využívanie týchto údajov išlo nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i., C‑203/15 a C‑698/15, EU:C:2016:970, bod 119, ako aj citovanú judikatúru).

202

Okrem toho, aby sa v praxi zabezpečilo plné dodržiavanie podmienok uvedených v predchádzajúcich dvoch bodoch, je nevyhnutné, aby využívanie uchovávaných údajov z PNR počas pobytu cestujúcich v leteckej doprave na území Kanady v zásade podliehalo, s výnimkou náležite odôvodnených prípadov, predchádzajúcemu preskúmaniu buď zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu a aby rozhodnutie tohto súdu alebo orgánu bolo prijaté v nadväznosti na odôvodnenú žiadosť príslušných orgánov predloženú najmä v rámci konaní týkajúcich sa predchádzania trestným činom, ich odhaľovania a stíhania (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i., C‑203/15 a C‑698/15, EU:C:2016:970, bod 120, ako aj citovanú judikatúru).

203

Zamýšľaná dohoda v rozsahu, v akom nezodpovedá požiadavkám nachádzajúcim sa v predchádzajúcich dvoch bodoch, nezaisťuje, aby sa využívanie údajov z PNR týkajúcich sa cestujúcich v leteckej doprave počas ich pobytu v Kanade zo strany kanadských orgánov, ktorých sa týka uvedená dohoda, obmedzovalo na to, čo je striktne nevyhnutné.

204

Cestujúci v leteckej doprave, ktorí opustili územie Kanady, sa spravidla podrobili kontrolám pri vstupe do tejto krajiny a pri odchode z nej. Rovnako boli ich údaje z PNR overené pred ich príletom do Kanady a prípadne počas ich pobytu, ako aj pri opustení územia tejto tretej krajiny. Za týchto podmienok treba usúdiť, že títo cestujúci v zásade nepredstavujú riziko v oblasti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, pokiaľ ani tieto kontroly a overovania, ani žiadna ďalšia okolnosť neodhalili existenciu objektívnych skutočností v tomto ohľade. V každom prípade sa nezdá, že by všetci cestujúci v leteckej doprave, ktorí pricestovali do Kanady, predstavovali po ich odchode z tejto krajiny vyššie riziko než iné osoby, ktoré počas posledných piatich rokov do uvedenej krajiny necestovali, a teda v prípade ktorých Kanada nedisponuje údajmi z PNR.

205

Pokiaľ teda ide o cestujúcich v leteckej doprave, v prípade ktorých nebolo takéto riziko identifikované pri ich prílete do Kanady a až do chvíle, kým neopustili túto tretiu krajinu, sa nezdá, že by po ich odlete existoval hoci len nepriamy vzťah medzi ich údajmi z PNR a cieľom sledovaným zamýšľanou dohodou, ktorý by odôvodňoval uchovávanie ich údajov z PNR. Úvahy, ktoré pred Súdnym dvorom predniesli najmä Rada a Komisia a ktoré sa zakladajú na priemernej životnosti medzinárodných sietí páchajúcich závažnú trestnú činnosť, ako aj na dĺžke trvania a zložitosti vyšetrovaní týkajúcich sa týchto sietí, nemôžu odôvodniť pokračujúce uchovávanie údajov z PNR v prípade všetkých cestujúcich v leteckej doprave po ich odlete z Kanady na účely prípadného prístupu k uvedeným údajom, a to nezávisle od akéhokoľvek vzťahu s bojom proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i., C‑203/15 a C‑698/15, EU:C:2016:970, bod 119).

206

Pokračujúce uchovávanie údajov z PNR týkajúcich sa všetkých cestujúcich v leteckej doprave po ich odchode z Kanady sa teda nezdá byť obmedzené na to, čo je striktne nevyhnutné.

207

Pokiaľ sú však v osobitných prípadoch identifikované objektívne skutočnosti, na základe ktorých možno prijať záver, že určití cestujúci v leteckej doprave by mohli aj po svojom odlete z Kanady predstavovať riziko z hľadiska boja proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, uchovávanie ich údajov z PNR sa zdá byť prípustné aj po skončení ich pobytu v Kanade (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i., C‑203/15 a C‑698/15, EU:C:2016:970, bod 108).

208

Pokiaľ ide o využívanie takto uchovávaných údajov z PNR, to by sa v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 201 a 202 tohto stanoviska malo zakladať na objektívnych kritériách na účely vymedzenia okolností a podmienok, za ktorých môžu mať kanadské orgány uvedené v zamýšľanej dohode prístup k týmto údajom na účely ich využívania. Rovnako by toto využívanie malo podliehať, s výnimkou náležite odôvodnených prípadov, predchádzajúcemu preskúmaniu buď zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu, ktorý prijal rozhodnutie o povolení využívania v nadväznosti na odôvodnenú žiadosť týchto orgánov predloženú najmä v rámci konaní týkajúcich sa predchádzania trestným činom, ich odhaľovania a stíhania.

209

Pokiaľ ide o obdobie uchovávania údajov z PNR týkajúcich sa cestujúcich v leteckej doprave uvedených v bode 207 tohto stanoviska, treba uviesť, že všeobecné obdobie, upravené v článku 16 ods. 1 zamýšľanej dohody, bolo predĺžené o rok a pol oproti obdobiu, ktoré bolo upravené v dohode z roku 2006. Vzhľadom na úvahy, ktoré predniesli predovšetkým Rada a Komisia a ktoré sú spomenuté v bode 205 tohto stanoviska, však treba v tejto súvislosti najmä pripustiť, že sa nezdá, že by obdobie piatich rokov stanovené v článku 16 ods. 1 uvedenej dohody išlo nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné na účely boja proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti.

210

Napokon, na jednej strane pokiaľ článok 9 ods. 2 zamýšľanej dohody, ktorý stanovuje, že Kanada uchováva údaje z PNR „vo fyzicky bezpečnom prostredí, ktoré je chránené kontrolou prístupu“, znamená, že tieto údaje musia byť uchovávané na území Kanady, a na druhej strane pokiaľ sa článok 16 ods. 6 tejto dohody, podľa ktorého po uplynutí obdobia na uchovávanie údajov z PNR Kanada tieto údaje zlikviduje, má chápať v tom zmysle, že ukladá povinnosť nenávratne tieto údaje zničiť, možno usúdiť, že tieto ustanovenia uvedenej dohody spĺňajú požiadavky jasnosti a presnosti (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i., C‑203/15 a C‑698/15, EU:C:2016:970, bod 122, ako aj citovanú judikatúru).

211

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 204 až 206 a 208 tohto stanoviska táto dohoda nezaručuje, že uchovávanie a využívanie údajov z PNR kanadskými orgánmi po odlete cestujúcich z Kanady sa obmedzí na to, čo je striktne nevyhnutné.

212

Články 18 a 19 zamýšľanej dohody umožňujú, aby príslušný kanadský orgán sprístupnil údaje z PNR iným kanadským štátnym orgánom a štátnym orgánom iných tretích krajín. Vzhľadom na to, že na základe takéhoto sprístupnenia majú tieto orgány fakticky tak prístup k týmto údajom, ako aj možnosť využívať tieto údaje, toto sprístupnenie by sa malo uskutočňovať v súlade s podmienkami upravujúcimi využívanie uvedených údajov, ako boli pripomenuté v bodoch 200 až 202 a 208 tohto stanoviska.

213

Pokiaľ ide konkrétne o sprístupnenie údajov z PNR štátnym orgánom iných tretích krajín, treba tiež uviesť, že článok 19 ods. 1 písm. e) zamýšľanej dohody zveruje príslušnému kanadskému orgánu diskrečnú právomoc na účely posúdenia úrovne ochrany zaručenej v týchto krajinách.

214

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že k prenosu osobných údajov z Únie do tretej krajiny môže dochádzať len vtedy, ak táto krajina zaistí úroveň ochrany slobôd a základných práv, ktorá je v zásade rovnocenná s ochranou zaručenou v rámci Únie. Táto požiadavka platí takisto v prípade sprístupňovania údajov z PNR z Kanady do iných tretích krajín podľa článku 19 zamýšľanej dohody s cieľom zamedziť tomu, aby dochádzalo k obchádzaniu úrovne ochrany stanovenej v tejto dohode prostredníctvom prenosu osobných údajov do iných tretích krajín, a zaručiť kontinuitu úrovne ochrany, ktorú poskytuje právo Únie (pozri analogicky rozsudok zo 6. októbra 2015, Schrems, C‑362/14, EU:C:2015:650, body 72 a 73). Za týchto podmienok je na takéto sprístupňovanie potrebná buď dohoda medzi Úniou a dotknutou treťou krajinou, ktorá bude rovnocenná so zamýšľanou dohodou, alebo rozhodnutie Komisie na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46, v ktorom sa bude konštatovať, že uvedená tretia krajina zaistí primeranú úroveň ochrany v zmysle práva Únie, a ktoré sa bude vzťahovať na orgány, ktorým sa majú údaje z PNR poskytovať.

215

Zamýšľaná dohoda v rozsahu, v akom jej články 18 a 19 nevyhovujú požiadavkám uvedeným v bodoch 212 až 214 tohto stanoviska, nezaručuje, že sprístupňovanie údajov z PNR zo strany príslušného kanadského orgánu iným kanadským štátnym orgánom alebo štátnym orgánom iných tretích krajín sa obmedzí na to, čo je striktne nevyhnutné.

216

Článok 12 ods. 3 zamýšľanej dohody umožňuje Kanade „sprístupniť každú informáciu na základe primeraných právnych požiadaviek a obmedzení…, a to pri náležitom zohľadnení oprávnených záujmov príslušného jednotlivca“. Táto dohoda však nevymedzuje ani povahu informácie, ktorá môže byť sprístupnená, ani adresátov tohto sprístupnenia, ba dokonca ani to, ako bude táto informácia využitá.

217

Navyše zamýšľaná dohoda nevymedzuje výraz „primerané právne požiadavky a obmedzenia“ ani výraz „oprávnené záujmy príslušného jednotlivca“ a už vôbec nevyžaduje, aby sprístupnenie údajov z PNR jednotlivcovi súviselo s bojom proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, ani to, aby toto sprístupnenie podliehalo povoleniu zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu. Za týchto podmienok toto ustanovenie ide nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné.

218

Článok 8 ods. 2 druhá veta Charty zaručuje, že osoby, ktorých osobné údaje boli zhromaždené, majú právo na prístup k týmto údajom a právo na ich opravu.

219

Okrem toho, pokiaľ ide o článok 7 Charty, Súdny dvor už rozhodol, že so základným právom na rešpektovanie súkromného života, ktoré je zakotvené v tomto článku, je spojená možnosť dotknutej osoby ubezpečiť sa, že jej osobné údaje sa spracovávajú presne a zákonne. Na to, aby táto osoba mohla vykonať potrebné overenia, musí disponovať právom prístupu k svojim údajom, ktoré sa spracovávajú (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 2009, Rijkeboer, C‑553/07, EU:C:2009:293, bod 49).

220

Na zabezpečenie rešpektovania týchto práv je potrebné, aby cestujúci v leteckej doprave boli informovaní o prenose svojich údajov z PNR do Kanady a o využívaní týchto údajov od okamihu, keď týmto sprístupnením nebude možné ohroziť prebiehajúce vyšetrovania vedené štátnymi orgánmi, ktorých sa týka zamýšľaná dohoda. Takáto informácia sa totiž zdá byť skutočne nevyhnutná na to, aby cestujúci v leteckej doprave mohli uplatniť svoje právo žiadať o prístup k údajom z PNR, ktoré sa ich týkajú, a prípadne o ich opravu, ako aj podať v súlade s článkom 47 prvým odsekom Charty účinný prostriedok nápravy pred súdom (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i., C‑203/15 a C‑698/15, EU:C:2016:970, bod 121, ako aj citovanú judikatúru).

221

Hoci články 12 a 13 zamýšľanej dohody zavádzajú v prospech cestujúcich v leteckej doprave právo na prístup k ich údajom z PNR, ako aj právo žiadať o ich opravu, tieto ustanovenia nevyžadujú, aby títo cestujúci boli informovaní o prenose svojich údajov z PNR do Kanady a o ich využívaní.

222

V tejto súvislosti táto dohoda vo svojom článku 11 iba stanovuje pravidlo transparentnosti, z ktorého príslušnému kanadskému orgánu vyplýva povinnosť poskytnúť na svojich webových stránkach určité všeobecné informácie týkajúce sa prenosu údajov z PNR a ich využívania, a nezavádza nijakú povinnosť individuálneho informovania cestujúcich v leteckej doprave.

223

Toto pravidlo transparentnosti je nepochybne dostatočné na to, aby boli cestujúci v leteckej doprave informovaní tak o prenose svojich údajov z PNR do Kanady, ako aj o ich systematickom využívaní uvedenom v bodoch 197 a 198 tohto stanoviska na účely bezpečnostných a hraničných kontrol. Naproti tomu toto všeobecné informovanie cestujúcich v leteckej doprave, ktoré stanovuje článok 11 zamýšľanej dohody, im neumožňuje zistiť, či príslušný kanadský orgán využil ich údaje na rámec týchto kontrol. V prípadoch uvedených v bodoch 199 a 207 tohto stanoviska, v ktorých nastanú objektívne skutočnosti odôvodňujúce takéto využitie a vyžadujúce predchádzajúce povolenie zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu, sa tak individuálne informovanie cestujúcich v leteckej doprave zdá byť nevyhnutné. To isté platí v prípade, keď sa údaje z PNR týkajúce sa cestujúcich v leteckej doprave sprístupňujú iným štátnym orgánom alebo jednotlivcom.

224

V súlade s judikatúrou citovanou v bode 220 tohto stanoviska však k takémuto informovaniu môže dôjsť až v okamihu, keď ním nebude možné ohroziť prebiehajúce vyšetrovania vedené štátnymi orgánmi, ktorých sa týka zamýšľaná dohoda.

225

Uvedená dohoda by mala teda spresniť, že cestujúci v leteckej doprave, ktorých údaje z PNR boli využité a uchované príslušným kanadským orgánom v prípadoch uvedených v bodoch 199 a 207 tohto stanoviska, ako aj tí cestujúci v leteckej doprave, ktorých údaje boli sprístupnené iným štátnym orgánom alebo jednotlivcom, sú týmto orgánom informovaní o takom využití a sprístupnení za podmienok uvedených v predchádzajúcom bode tohto stanoviska.

226

Pokiaľ ide o právo cestujúcich v leteckej doprave na nápravu, článok 14 ods. 2 zamýšľanej dohody stanovuje, že Kanada zabezpečí, aby každý jednotlivec, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli porušené rozhodnutím alebo konaním súvisiacim s jeho údajmi z PNR, mohol v súlade s kanadským právnym poriadkom žiadať o účinnú súdnu nápravu, a to prostredníctvom súdneho preskúmania alebo iného opravného prostriedku vrátane prípadnej kompenzácie.

227

Vzhľadom na to, že toto ustanovenie sa týka „každého jednotlivca, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli porušené“, vzťahuje sa na všetkých cestujúcich v leteckej doprave bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, miesto pobytu, bydlisko alebo ich prítomnosť v Kanade. Okrem toho, ako uviedla Rada, treba toto ustanovenie chápať v tom zmysle, že cestujúci v leteckej doprave disponujú právnym prostriedkom nápravy pred súdom, ako to vyžaduje článok 47 prvý odsek Charty. Skutočnosť, že článok 14 ods. 2 zamýšľanej dohody stanovuje, že „účinná súdna náprava“ môže byť doplnená žalobou o náhradu škody, nevedie na rozdiel od toho, čo tvrdí Parlament, k tomu, že by cestujúci v leteckej doprave boli zbavení takejto účinnej nápravy, ale ako uviedol generálny advokát v bode 324 svojich návrhov, môže skôr posilniť súdnu ochranu dotknutých osôb.

228

Podľa článku 8 ods. 3 Charty dodržiavanie požiadaviek vyplývajúcich z jej článku 8 ods. 1 a 2 podlieha kontrole nezávislého orgánu.

229

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora záruka nezávislosti takéhoto dozorného orgánu, ktorého zriadenie je takisto upravené v článku 16 ods. 2 ZFEÚ, má zabezpečiť účinnosť a spoľahlivosť dohľadu nad dodržiavaním pravidiel v oblasti ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a má sa vykladať vo svetle tohto cieľa. Zriadenie nezávislého dozorného orgánu teda predstavuje základný prvok ochrany osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov (rozsudky z 9. marca 2010, Komisia/Nemecko, C‑518/07, EU:C:2010:125, bod 25; z 8. apríla 2014, Komisia/Maďarsko, C‑288/12, EU:C:2014:237, bod 48, ako aj zo 6. októbra 2015, Schrems, C‑362/14, EU:C:2015:650, bod 41).

230

V tomto prípade článok 10 ods. 1 prvá veta zamýšľanej dohody stanovuje, že záruky na ochranu údajov uplatňované pri spracúvaní údajov z PNR budú podliehať dohľadu „nezávislého verejného orgánu“ alebo „orgánu zriadeného administratívnymi postupmi, ktorý svoje poslanie vykonáva nestranne a ktorý preukázal svoju nezávislosť“. V rozsahu, v akom toto ustanovenie stanovuje, že uvedený dohľad vykonáva nezávislý orgán, zodpovedá požiadavke vyplývajúcej z článku 8 ods. 3 Charty. Naproti tomu sa však zdá, že jeho alternatívna formulácia umožňuje, aby uvedený dohľad čiastočne alebo v celom rozsahu vykonával orgán, ktorý neplní svoje úlohy úplne nezávisle, ale podlieha určitému dozornému orgánu, od ktorého môže dostávať pokyny, a ktorý teda nie je chránený pred akýmkoľvek vonkajším vplyvom, ktorý by mohol usmerňovať jeho rozhodnutia.

231

Za týchto podmienok a ako uviedol generálny advokát v bode 316 svojich návrhov, článok 10 zamýšľanej dohody dostatočne jasne a presne nezabezpečuje, že dohľad nad dodržiavaním pravidiel stanovených v tejto dohode a týkajúcich sa ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracovaním údajov z PNR bude vykonávať nezávislý orgán v zmysle článku 8 ods. 3 Charty.

232

Vzhľadom na uvedené úvahy treba konštatovať, že:

1.

Rozhodnutie Rady o uzavretí Dohody medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom v mene Únie sa má zakladať spoločne na článku 16 ods. 2 a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ.

2.

Dohoda medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom je nezlučiteľná s článkami 7, 8 a 21, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, keďže nevylučuje prenos citlivých údajov z Európskej únie do Kanady ani ich využívanie a uchovávanie.

3.

Dohoda medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom na to, aby bola zlučiteľná s článkami 7 a 8, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv, musí: