—

holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman, H. Stergiou a B. Koopman, splnomocnené zástupkyne,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze, M. Hellmann, a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,

—

maďarská vláda, v zastúpení: M. M. Tátrai, G. Koós a Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: R. Troosters a S. Grünheid, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34), zmeneného a doplneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24, ďalej len „rámcové rozhodnutie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci výkonu európskeho zatykača, ktorý vydal Veszprémi Járásbíróság (Okresný súd vo Veszpréme, Maďarsko) proti Halilovi Ibrahimovi Özçelikovi, pričom tento európsky zatykač má byť vykonaný v Holandsku.

3

Odôvodnenia 5, 6, 8 a 10 rámcového rozhodnutia znejú:

…

…

4

Článok 1 rámcového rozhodnutia, nazvaný „Definícia európskeho zatykača a povinnosť vykonať ho“, stanovuje:

„1.   Európsky zatykač je súdne rozhodnutie vydané členským štátom s cieľom zatknúť a vydať požadovanú osobu inému členskému štátu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia [s cieľom, aby iný členský štát zatkol a odovzdal vyžiadanú osobu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody – neoficiálny preklad].

2.   Členské štáty vykonajú každý európsky zatykač na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia.

…“

5

V článkoch 3, 4 a 4a rámcového rozhodnutia sú stanovené dôvody pre povinné a nepovinné nevykonanie európskeho zatykača. Článok 5 rámcového rozhodnutia stanovuje záruky, ktoré musí členský štát vydávajúci zatykač poskytnúť v zvláštnych prípadoch.

6

Podľa článku 6 rámcového rozhodnutia s názvom „Určenie príslušných súdnych orgánov“:

„1.   Vydávajúci súdny orgán bude súdny orgán vydávajúceho členského štátu [Súdny orgán vydávajúci zatykač bude súdny orgán členského štátu vydávajúceho zatykač – neoficiálny preklad], ktorý je oprávnený vydať európsky zatykač v zmysle právnych predpisov tohto štátu.

2.   Vykonávajúci súdny orgán bude súdny orgán vykonávajúceho členského štátu, ktorý je oprávnený vykonať európsky zatykač v zmysle právnych predpisov tohto štátu.

3.   Každý členský štát bude informovať Generálny sekretariát Rady o príslušnom súdnom orgáne podľa svojich právnych predpisov.“

7

Článok 8 rámcového rozhodnutia upravuje obsah a formu európskeho zatykača. V zmysle odseku 1 písmena c) tohto článku:

„1.   Európsky zatykač obsahuje nasledujúce informácie stanovené v súlade s formou, obsiahnutou [s formulárom obsiahnutým – neoficiálny preklad] v prílohe:

…

8

Prostredníctvom Overleveringswet (zákon o odovzdávaní osôb) sa do holandského práva preberá rámcové rozhodnutie. Článok 1 tohto zákona znie:

„V tomto zákone platia nasledujúce vymedzenia pojmov:

…

…

…“

9

Článok 5 zákona o odovzdávaní osôb stanovuje:

„Osoby sa odovzdávajú výlučne súdnym orgánom iných členských štátov Európskej únie, ktoré vydali zatykač, v súlade s ustanoveniami tohto zákona alebo predpismi prijatými na základe neho.“

10

Dňa 21. júna 2016 Veszprémi Járásbíróság (Okresný súd vo Veszpréme) vydal európsky zatykač proti Halilovi Ibrahimovi Özçelikovi, tureckému štátnemu príslušníkovi, v rámci trestného konania vedeného proti nemu za dva delikty spáchané v Maďarsku, za ktoré sa v tomto členskom štáte ukladajú trestnoprávne sankcie.

11

Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa v Amsterdame, Holandsko) bola predložená žiadosť o vykonanie tohto európskeho zatykača. Tento súd uvádza, že v písmene b) formulára, ktorý sa nachádza v prílohe rámcového rozhodnutia, ktoré stanovuje, že treba uviesť zatykač alebo súdne rozhodnutie s rovnakým účinkom, z ktorého európsky zatykač vychádza, je spomenutý „zatykač č. 19060/93/2014.bü., vydaný policajným oddelením v Ajke a potvrdený rozhodnutím prokurátora v Ajke zo 14. júna 2016“.

12

Žiadosťou o informácie z 8. júla 2016 sa vnútroštátny súd opýtal maďarských orgánov na úlohu prokuratúry v Maďarsku a najmä na jej nezávislosť od výkonnej moci, ako aj na dôsledky potvrdenia zatykača vydaného policajným orgánom zo strany prokuratúry.

13

Dňa 14. júla 2016 maďarské orgány predložili odpoveď na túto žiadosť, z ktorej najmä vyplýva, že prokuratúra je nezávislá od výkonnej moci a že jej úlohou je dohliadať počas celého vyšetrovania na to, aby polícia dodržiavala zákon a aby podozrivý mohol uplatňovať svoje práva. Tieto orgány tiež spresnili, že v rámci tejto úlohy môže prokuratúra zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie vydané políciou, ak polícia koná ako vyšetrovací orgán a ak sa prokuratúra domnieva, že toto rozhodnutie nie je v súlade so zákonom alebo s predmetom vyšetrovania. Okrem toho spomenuté orgány uviedli, že prokurátor, ktorý potvrdil vnútroštátny zatykač vydaný políciou, môže vystupovať počas príslušného trestného konania ako zástupca prokuratúry.

14

Vzhľadom na tieto informácie má vnútroštátny súd pochybnosti o tom, či vnútroštátny zatykač, ktorý vydal policajný orgán a ktorý bol neskôr potvrdený rozhodnutím prokuratúry, možno považovať za „súdne rozhodnutie“ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia.

15

Za týchto podmienok Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa v Amsterdame) rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

16

Vnútroštátny súd navrhol, aby sa na predmetný návrh na začatie prejudiciálneho konania vzťahovali ustanovenia o naliehavom prejudiciálnom konaní podľa článku 107 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

17

Na podporu tohto návrhu uvádza najmä skutočnosť, že pán Özçelik je v súčasnosti pozbavený slobody až do doby svojho skutočného vydania maďarským orgánom.

18

V prvom rade treba uviesť, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu rámcového rozhodnutia, ktoré patrí do oblasti upravenej v hlave V tretej časti Zmluvy o FEÚ týkajúcej sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Možno teda naň uplatniť naliehavé prejudiciálne konanie.

19

V druhom rade podľa judikatúry Súdneho dvora je potrebné zohľadniť skutočnosť, že dotknutá osoba vo veci samej je v súčasnosti pozbavená slobody a jej ponechanie vo väzbe závisí od vyriešenia sporu vo veci samej (rozsudok zo 16. júla 2015, Lanigan, C‑237/15 PPU, EU:C:2015:474, bod 24). Opatrenie spočívajúce vo vzatí pána Özçelika do väzby totiž bolo podľa vysvetlení, ktoré poskytol vnútroštátny súd, nariadené v rámci výkonu európskeho zatykača, ktorý bol voči nemu vydaný.

20

Za týchto podmienok štvrtá komora Súdneho dvora 31. augusta 2016 na základe návrhu sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta vyhovela návrhu vnútroštátneho súdu, aby sa na tento návrh na začatie prejudiciálneho konania vzťahovali ustanovenia o naliehavom prejudiciálnom konaní.

21

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia vykladať v tom zmysle, že potvrdenie vnútroštátneho zatykača, ktorý predtým vydal policajný orgán na účely trestného stíhania, zo strany prokuratúry, o aké ide vo veci samej, predstavuje „súdne rozhodnutie“ v zmysle tohto ustanovenia.

22

Článok 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia stanovuje, že európsky zatykač musí obsahovať informácie o „vykonateľnom rozsudku, zatykači alebo inom vykonateľnom súdnom rozhodnutí s rovnakým účinkom, ktoré spadá do rozsahu článkov 1 a 2“ rámcového rozhodnutia. Tieto informácie sa musia uviesť pod písmenom b) formulára obsiahnutého v prílohe rámcového rozhodnutia, nazvanom „Rozhodnutie, z ktorého zatykač vychádza“, ktorého bod 1 stanovuje, že sa uvedie „zatykač alebo súdne rozhodnutie s rovnakým účinkom“.

23

Je potrebné pripomenúť, že systém európskeho zatykača zavedený rámcovým rozhodnutím spočíva na zásade vzájomného uznávania, ktorá sa zakladá na vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o skutočnosť, že ich vnútroštátne právne poriadky sú spôsobilé poskytnúť rovnocennú a účinnú ochranu základných práv uznaných na úrovni Únie, osobitne v Charte základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C‑404/15 a C‑659/15 PPU, EU:C:2016:198, body 75 až 77).

24

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že tak zásada vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, ako aj zásada vzájomného uznávania majú v práve Únie zásadný význam vzhľadom na to, že umožňujú vytvorenie a zachovanie priestoru bez vnútorných hraníc. Táto zásada najmä v súvislosti s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti konkrétne ukladá každému z týchto štátov, aby vychádzal z toho, že okrem výnimočných okolností všetky ostatné členské štáty dodržujú právo Únie a najmä základné práva týmto právom uznané (pozri v tomto zmysle stanovisko 2/13 z 18. decembra 2014, EU:C:2014:2454, bod 191).

25

V oblasti upravenej rámcovým rozhodnutím sa zásada vzájomného uznávania, ktorá, ako vyplýva najmä z odôvodnenia 6 rámcového rozhodnutia, predstavuje „základný kameň“ súdnej spolupráce v trestných veciach, uplatňuje v článku 1 ods. 2 rámcového rozhodnutia, v súlade s ktorým sú členské štáty v zásade povinné vyhovieť európskemu zatykaču (rozsudok z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C‑404/15 a C‑659/15 PPU, EU:C:2016:198, bod 79, ako aj citovaná judikatúra).

26

Z toho vyplýva, že vykonávajúci súdny orgán môže odmietnuť vykonať takýto zatykač len v taxatívne vymedzených prípadoch povinného nevykonania stanovených v článku 3 rámcového rozhodnutia alebo nepovinného nevykonania stanovených v článkoch 4 a 4a rámcového rozhodnutia. Okrem toho vykonanie európskeho zatykača je možné podriadiť len jednej z podmienok taxatívne vymedzených v článku 5 rámcového rozhodnutia (rozsudok z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C‑404/15 a C‑659/15 PPU, EU:C:2016:198, bod 80, ako aj citovaná judikatúra).

27

Pojem „zatykač“ uvedený v článku 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia sa však vzťahuje jedine na vnútroštátny zatykač, ktorý je potrebné chápať ako súdne rozhodnutie, ktoré je odlišné od európskeho zatykača (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2016, Bob‑Dogi, C‑241/15, EU:C:2016:385, body 46 a 58).

28

V prejednávanom prípade európsky zatykač, o ktorý ide vo veci samej, vydal Veszprémi Járásbíróság (Okresný súd vo Veszpréme), pričom tento európsky zatykač odkazuje na vnútroštátny zatykač, ktorý vydal maďarský policajný orgán a ktorý potvrdila prokuratúra.

29

Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že rozhodnutie, ktorým prokuratúra potvrdila vnútroštátny zatykač vydaný policajným orgánom, tvorí základ európskeho zatykača, o ktorý ide vo veci samej.

30

V tejto súvislosti z informácií, ktoré Súdnemu dvoru poskytla maďarská vláda, vyplýva, že potvrdenie zatykača, ktorý vydal tento policajný orgán, zo strany prokuratúry je právnym úkonom, ktorým prokuratúra overí a potvrdí tento zatykač. Na základe tohto potvrdenia, ktoré je uvedené v európskom zatykači, je prokuratúra považovaná za zodpovednú za vnútroštátny zatykač. Z toho vyplýva, že so zreteľom na článok 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia je irelevantné, že tento vnútroštátny zatykač vydal policajný orgán, keďže jeho potvrdenie zo strany prokuratúry umožňuje – ako generálny advokát uviedol v bode 35 svojich návrhov – považovať prokuratúru za autora tohto zatykača.

31

Vzniká teda otázka, či sa na toto rozhodnutie prokuratúry vzťahuje pojem „súdne rozhodnutie“ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia.

32

V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 10. novembra 2016, Poltorak (C‑452/16 PPU, EU:C:2016:858, body 33 a 38), rozhodol, že v kontexte rámcového rozhodnutia, najmä v rámci článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia, sa má pojem „súdny orgán“ chápať tak, že označuje orgány, ktoré sa podieľajú na výkone trestného súdnictva členských štátov, s vylúčením policajných orgánov.

33

Keďže je potrebné zaručiť súdržnosť výkladu jednotlivých ustanovení rámcového rozhodnutia, tento výklad v zásade možno uplatniť aj na článok 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia. Toto ustanovenie sa preto má vykladať v tom zmysle, že pojem „súdne rozhodnutie“ sa týka rozhodnutí orgánov, ktoré sa podieľajú na výkone trestného súdnictva členských štátov, s vylúčením policajných orgánov.

34

So zreteľom na toto konštatovanie treba poukázať na to, že vzhľadom na to, že prokuratúra je orgán, ktorý sa má podieľať na výkone trestného súdnictva členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2016, Kossowski, C‑486/14, EU:2016:483 bod 39), jej rozhodnutie treba považovať za súdne rozhodnutie v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia.

35

Napokon tento výklad nevyhnutne vyplýva aj z cieľov rámcového rozhodnutia. Toto rozhodnutie zavedením nového zjednodušeného a efektívnejšieho systému odovzdávania osôb odsúdených za porušenie alebo podozrivých z porušenia trestného zákona smeruje k zjednodušeniu a zrýchleniu súdnej spolupráce s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa vytýčeného Úniou, a to stať sa zónou slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, založenou na vysokom stupni dôvery, ktorá má existovať medzi členskými štátmi (rozsudok z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C‑404/15 a C‑659/15 PPU, EU:C:2016:198, bod 76, ako aj citovaná judikatúra).

36

V tomto smere z informácií, ktoré Súdnemu dvoru poskytla maďarská vláda, vyplýva, že potvrdenie vnútroštátneho zatykača zo strany prokuratúry poskytuje vykonávajúcemu súdnemu orgánu záruku, že európsky zatykač je založený na rozhodnutí, ktoré bolo predmetom súdneho preskúmania. Také potvrdenie preto odôvodňuje vysoký stupeň dôvery medzi členskými štátmi spomenutý v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

37

Z toho vyplýva, že rozhodnutie prokuratúry, akým je rozhodnutie, o ktoré ide vo veci samej, spadá pod pojem „súdne rozhodnutie“ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia.

38

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je teda potrebné odpovedať na položené otázky tak, že článok 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia sa má vykladať v tom zmysle, že potvrdenie vnútroštátneho zatykača, ktorý predtým vydal policajný orgán na účely trestného stíhania, zo strany prokuratúry, o aké ide vo veci samej, predstavuje „súdne rozhodnutie“ v zmysle tohto ustanovenia.

39

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného a doplneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že potvrdenie vnútroštátneho zatykača, ktorý predtým vydal policajný orgán na účely trestného stíhania, zo strany prokuratúry, o aké ide vo veci samej, predstavuje „súdne rozhodnutie“ v zmysle tohto ustanovenia.