—

A. Ranks a J. Vasiļevičs, v zastúpení: M. Krūmiņš, advokāts,

—

Microsoft Corp., v zastúpení: I. Veikša, I. Krodere a N. Tuominen, advokātes,

—

lotyšská vláda, v zastúpení: I. Kalniņš a J. Treijs‑Gigulis, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci F. Varrone, avvocato dello Stato,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: J. Samnadda a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa formálne týka výkladu článku 4 ods. 2 a článku 5 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. EÚ L 111, 2009, s. 16).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestných konaní, ktoré začal Finanšu un ekonomisko noziegumu izmeklēšanas prokuratūra (prokurátor oddelenia stíhania finančných a hospodárskych trestných činov, Lotyšsko) proti Aleksandrsovi Ranksovi a Jurijsovi Vasiļevičsovi, trestne stíhaným pre nezákonný predaj predmetov chránených autorským právom prostredníctvom nezákonného spolčenia, úmyselné nezákonné použitie ochrannej známky inej osoby, ktorého dôsledkom je vážna ujma na právach a záujmoch osoby chránených zákonom, a pre vykonávanie nepovolenej obchodnej činnosti z dôvodu, že prostredníctvom internetového obchodu uviedli na trh rozmnoženiny použitých počítačových programov nahratých na nosičoch, ktoré nie sú pôvodné.

3

Článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 4 ods. 2 smernice 2009/24 stanovuje:

„1.   S výnimkou ustanovení článkov 5 a 6 zahŕňajú výlučné práva majiteľa práv v zmysle článku 2 právo robiť alebo povoľovať:

…

2.   Prvý predaj rozmnoženiny počítačového programu v Spoločenstve uskutočnený majiteľom práv alebo s jeho súhlasom vyčerpáva právo na verejné rozširovanie takejto rozmnoženiny v Spoločenstve, s výnimkou práva na kontrolu ďalšieho nájmu počítačového programu alebo jeho rozmnoženiny.“

4

Článok 5 ods. 1 a 2 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Ak nie sú osobitné zmluvné ustanovenia, úkony uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) a b) nevyžadujú povolenie majiteľa práv, ak ide o úkony potrebné na použitie počítačového programu oprávneným nadobúdateľom v súlade so zamýšľaným účelom, vrátane opravy chýb.

2.   Osobe oprávnenej používať počítačový program sa nesmie zmluvne brániť, aby z neho vyhotovila záložnú rozmnoženinu, pokiaľ je na takéto použitie potrebná.“

5

Článok 4 smernice Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. ES L 122, 1991, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 114) stanovoval:

„S výnimkou ustanovení článkov 5 a 6 zahŕňajú výlučné práva nositeľa práv v zmysle článku 2 právo robiť alebo povoľovať:

…

6

Článok 5 ods. 1 a 2 uvedenej smernice uvádzal:

„1.   Ak nie sú osobitné zmluvné ustanovenia, úkony uvedené v článku 4 písm. a) a b) nevyžadujú súhlas nositeľa práv, ak ide o úkony potrebné na použitie počítačového programu oprávneným nadobúdateľom v súlade so zamýšľaným účelom, vrátane opravy chýb.

2.   Osobe oprávnenej používať počítačový program sa nesmie zmluvne brániť, aby z neho vyhotovila záložnú rozmnoženinu, pokiaľ je na takéto použitie potrebná.“

7

Článok 7 ods. 1 tej istej smernice znel:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 4, 5 a 6, č1enské štáty v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi ustanovia primerané prostriedky proti osobe, ktorá spácha niektorý z činov uvedených ďalej pod písm. a), b) a c):

…“

8

Smernica 91/250 bola zrušená smernicou 2009/24.

9

§ 32 Autortiesību likums (zákon o autorskom práve) s názvom „Vyčerpanie práva na verejné rozširovanie“ stanovuje, že právo na verejné rozširovanie diela sa vyčerpá v momente, keď sa takéto dielo predá alebo iným spôsobom po prvýkrát prevedie v Európskej únii, ak to urobí samotný autor alebo sa tak stane s jeho súhlasom. Toto ustanovenie sa uplatňuje výlučne na hmotné diela alebo ich rozmnoženiny.

10

A. Ranks a J. Vasiļevičs sú trestne stíhaní za to, že v období od 28. decembra 2001 do 22. decembra 2004 prostredníctvom internetového obchodu predávali rôzne počítačové programy vytvorené spoločnosťou Microsoft Corp., ako napríklad verzie programov Microsoft Windows a kancelársky balík Microsoft Office, chránené autorským právom.

11

Počet vyhotovení predaných počítačových programov, odhadovaný na 3000, nebolo možné v priebehu vyšetrovania určiť presne, rovnako ani presnú sumu výťažku z týchto predajov. Hodnota majetkovej ujmy, ktorá bola spoločnosti Microsoft spôsobená činnosťami A. Ranksa a J. Vasiļevičsa, však bola ohodnotená podľa súm, ktoré im boli pripísané na ich účet PayPal, a to 293548,40 amerického dolára (USD) (približne 265514 eur).

12

A. Ranks a J. Vasiļevičs sú stíhaní pre viaceré trestné činy podľa lotyšského Trestného zákona, a konkrétnejšie pre po prvé nezákonný predaj predmetov chránených autorským právom prostredníctvom nezákonného spolčenia, po druhé úmyselné nezákonné použitie ochrannej známky inej osoby a po tretie vykonávanie nepovolenej obchodnej činnosti.

13

Rozsudkom z 3. januára 2012 boli uznaní vinnými v prvostupňovom konaní zo spáchania trestného činu nezákonného predaja predmetov chránených autorským právom prostredníctvom nezákonného spolčenia a úmyselného nezákonného použitia ochrannej známky inej osoby podľa § 149 ods. 3 a § 206 ods. 2 lotyšského Trestného zákona a bola im uložená povinnosť čiastočne nahradiť škodu spoločnosti Microsoft, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania.

14

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor, A. Ranks, J. Vasiļevičs, ako aj Microsoft na Rīgas apgabaltiesas Krimināllietu tiesu kolēģija (Špeciálne zloženie trestného senátu Regionálneho súdu v Rige, Lotyšsko), ktorý rozsudkom z 22. marca 2013 zrušil uvedený rozsudok v rozsahu, v akom uznal A. Ranksa a J. Vasiļevičsa vinnými zo spáchania trestného činu nezákonného predaja predmetov chránených autorským právom prostredníctvom nezákonného spolčenia a v akom im uložil trest.

15

Proti tomuto rozsudku podali prokurátor, ako aj A. Ranks a J. Vasiļevičs návrhy na revíziu na Augstākās tiesas Senāts (Senát Najvyššieho súdu, Lotyšsko), ktorý uznesením z 13. októbra 2013 zrušil v celom rozsahu rozsudok Rīgas apgabaltiesas Krimināllietu tiesu kolēģija (Špeciálne zloženie trestného senátu Regionálneho súdu v Rige) a vrátil vec odvolaciemu súdu na opätovné preskúmanie.

16

V priebehu preskúmania veci A. Ranks a J. Vasiļevičs požiadali Rīgas apgabaltiesas Krimināllietu tiesu kolēģija (Špeciálne zloženie trestného senátu Regionálneho súdu v Rige) o podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor týkajúceho sa výkladu článku 4 ods. 2 a článku 5 ods. 1 a 2 smernice 2009/24.

17

Za týchto podmienok Rīgas apgabaltiesas Krimināllietu tiesu kolēģija (Špeciálne zloženie trestného senátu Regionálneho súdu v Rige) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

18

Na úvod treba pripomenúť, že, ako uviedol generálny advokát v bode 4 svojich návrhov, smernica 2009/24, ktorej článok 10 zrušuje smernicu 91/250, nadobudla podľa svojho článku 11 účinnosť 25. mája 2009. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu pritom vyplýva, že A. Ranks a J. Vasiļevičs sú stíhaní za skutky spáchané v období od 28. decembra 2001 do 22. decembra 2004. Z toho vyplýva, že na spor vo veci samej sa uplatňuje smernica 91/250, a nie smernica 2009/24.

19

V dôsledku toho dve otázky, ktoré sa týkajú výkladu článku 4 ods. 2 tejto poslednej uvedenej smernice stanovujúceho pravidlo vyčerpania práva majiteľa autorského práva na verejné rozširovanie a článku 5 ods. 1 a 2 tejto smernice upravujúceho výnimky z výlučného práva rozmnožovania tohto majiteľa, treba vykladať tak, že sa týkajú rovnocenných ustanovení smernice 91/250, a to článku 4 písm. c) na jednej strane a jej článku 4 písm. a), ako aj článku 5 ods. 1 a 2 na druhej strane.

20

Lotyšská vláda vyjadrila pochybnosti o prípustnosti otázok a uviedla, že vnútroštátny súd sa zrejme domnieva, že A. Ranks a J. Vasiļevičs legálne nadobudli predmety chránené autorským právom, hoci súčasne, ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, sporné počítačové programy sú sfalšované kópie.

21

V tomto ohľade treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru. Preto v prípade, že sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť (pozri rozsudok z 12. októbra 2010, Rosenbladt, C‑45/09, EU:C:2010:601, bod 32 a citovanú judikatúru).

22

Podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí v rámci vlastnej zodpovednosti a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Odmietnutie Súdneho dvora rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného vnútroštátnym súdom je možné iba vtedy, keď je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijaký vzťah k realite alebo k predmetu sporu vo veci samej, keď je problém hypotetický alebo keď Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby poskytol užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu položené (pozri rozsudok z 12. októbra 2010, Rosenbladt, C‑45/09, EU:C:2010:601, bod 33 a citovanú judikatúru).

23

V predmetnej veci sa spor vo veci samej týka otázky, či je predaj použitých rozmnožením počítačových programov, ktorý uskutočňovali A. Ranks a J. Vasiļevičs, legálny z hľadiska ustanovení smernice 91/250. Odpoveď na túto otázku teda priamo závisí od výkladu článku 4 písm. c) tejto smernice stanovujúceho pravidlo vyčerpania práva majiteľa autorského práva na verejné rozširovanie, ako aj článku 4 písm. a) a článku 5 ods. 1 a 2 tejto smernice priznávajúceho majiteľovi výlučné právo rozmnožovania a stanovujúceho výnimky z tohto práva.

24

Z toho vyplýva, že otázky sú prípustné.

25

Svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 4 písm. a) a c), ako aj článok 5 ods. 1 a 2 smernice 91/250 majú vykladať v tom zmysle, že nadobúdateľ rozmnoženiny použitého počítačového programu nahratej na fyzickom nosiči, ktorý nie je pôvodný, môže na základe pravidla vyčerpania práva majiteľa práva na verejné rozširovanie predať takúto rozmnoženinu, ak na jednej strane pôvodný fyzický nosič tohto programu vydaný pôvodnému nadobúdateľovi bol poškodený a ak na druhej strane tento pôvodný nadobúdateľ vymazal svoje vyhotovenie tejto rozmnoženiny alebo ju už nepoužíva.

26

V tomto ohľade treba najskôr pripomenúť, že v súlade s článkom 4 písm. c) tejto smernice sa prvým predajom rozmnoženiny počítačového programu v Únii, ktorý uskutočnil majiteľ práv alebo k nemu došlo s jeho súhlasom, vyčerpáva právo na verejné rozširovanie takejto rozmnoženiny v Únii.

27

Z tohto ustanovenia vyplýva, že vyčerpanie práva na verejné rozširovanie rozmnoženiny počítačového programu závisí od dvoch podmienok, a síce, že ju uviedol na trh a konkrétnejšie predal majiteľ práva alebo sa tak stalo s jeho súhlasom a že sa toto uvedenie na trh uskutočnilo v Únii [pozri analogicky, pokiaľ ide o článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230), rozsudky z 12. septembra 2006, Laserdisken, C‑479/04, EU:C:2006:549, bod 21, ako aj z 22. januára 2015, Art & Allposters International, C‑419/13, EU:C:2015:27, bod 31].

28

Súdny dvor už rozhodol, že výraz „predaj“ dotknutý týmto ustanovením, ktorý sa má vykladať široko, zahŕňa všetky formy obchodovania s rozmnoženinou počítačového programu, pre ktoré je typické poskytnutie práva na používanie tejto rozmnoženiny na neobmedzený čas výmenou za úhradu kúpnej ceny, ktorej cieľom je získať pre majiteľa autorského práva k tomuto programu odmenu zodpovedajúcu hospodárskej hodnote tejto rozmnoženiny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2012, UsedSoft, C‑128/11, EU:C:2012:407, bod 49).

29

Je nepochybné, že prvé uvedenie rozmnoženiny počítačového programu nahratej na fyzickom nosiči, akým sú diskety, CD‑ROM‑y alebo DVD‑ROM‑y, majiteľom autorského práva na trh v Únii predstavuje prvý predaj tejto rozmnoženiny v zmysle článku 4 písm. c) smernice 91/250. Okrem toho treba dospieť k záveru, že pri absencii akejkoľvek opačnej informácie v rozhodnutí vnútroštátneho súdu je takýto predaj spojený s licenciou na neobmedzené používanie tejto rozmnoženiny.

30

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa článku 4 písm. c) tejto smernice majiteľ autorského práva k počítačovému programu, ktorý predal v Únii rozmnoženinu tohto programu na fyzickom nosiči, akým je CD‑ROM alebo DVD‑ROM, spolu s licenciou na neobmedzené používanie tohto programu, už nemôže brániť neskorším predajom tejto rozmnoženiny zo strany pôvodného nadobúdateľa alebo následných nadobúdateľov napriek existencii zmluvných ustanovení zakazujúcich akýkoľvek neskorší prevod (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2012, UsedSoft, C‑128/11, EU:C:2012:407, bod 77).

31

Položené otázky sa však netýkajú predpokladu opätovného predaja rozmnoženiny použitého počítačového programu, nahratej na pôvodnom fyzickom nosiči, pôvodným nadobúdateľom, ale predpokladu opätovného predaja rozmnoženiny použitého počítačového programu, nahratej na fyzickom nosiči, ktorý nie je pôvodný, osobou, ktorá ju nadobudla od pôvodného nadobúdateľa alebo neskoršieho nadobúdateľa.

32

Microsoft, talianska a poľská vláda, ako aj Európska komisia v tomto ohľade vo svojich pripomienkach tvrdia, že pravidlo vyčerpania práva na verejné rozširovanie stanovené v článku 4 písm. c) smernice 91/250 sa má uplatniť iba na pôvodný fyzický nosič (disketa, CD‑ROM alebo DVD‑ROM) predaný prvému nadobúdateľovi, na ktorom je nahratá rozmnoženina počítačového programu uvedená na trh majiteľom práva alebo s jeho súhlasom, a nie na fyzický nosič tejto rozmnoženiny, ktorý nie je pôvodný.

33

Táto argumentácia nemôže byť ako taká prijatá.

34

Vyčerpanie práva na verejné rozširovanie stanovené v článku 4 písm. c) smernice 91/250 sa totiž týka samotnej rozmnoženiny počítačového programu a licencie na používanie, ktorá ju sprevádza, a nie fyzického nosiča, na ktorom bola táto rozmnoženina prípadne prvýkrát uvedená majiteľom autorského práva alebo s jeho súhlasom na trh v Únii.

35

V tomto ohľade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že článok 4 ods. 2 smernice 2009/24, ktorý preberá obsah článku 4 písm. c) smernice 91/250, odkazuje bez ďalšieho spresnenia na „predaj rozmnoženiny počítačového programu“ a nijako tak nerozlišuje medzi hmotnou a nehmotnou formou dotknutej rozmnoženiny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2012, UsedSoft, C‑128/11, EU:C:2012:407, bod 55).

36

Súdny dvor z toho najmä vyvodil, že vyčerpanie práva na verejné rozširovanie stanovené v článku 4 ods. 2 smernice 2009/24 nadobudne účinnosť v okamihu, keď majiteľ autorského práva uskutočnil prvý predaj rozmnoženiny počítačového programu v Únii alebo k nemu došlo s jeho súhlasom, bez ohľadu na to, či ide o predaj hmotnej alebo nehmotnej rozmnoženiny daného programu (rozsudok z 3. júla 2012, UsedSoft, C‑128/11, EU:C:2012:407, body 55 a 61).

37

Napriek tomu článok 4 písm. a) smernice 91/250 priznáva majiteľovi autorského práva k počítačovému programu tiež výlučné právo robiť alebo povoľovať trvalé alebo dočasné rozmnoženiny tohto programu ako celku alebo jeho časti akýmikoľvek prostriedkami a v akejkoľvek forme s výhradou výnimiek stanovených v článkoch 5 a 6 tejto smernice.

38

Oprávnený nadobúdateľ rozmnoženiny počítačového programu uvedenej na trh majiteľom práva alebo s jeho súhlasom môže v dôsledku toho predať tento použitý program na základe pravidla vyčerpania práva na verejné rozširovanie stanoveného v článku 4 písm. c) smernice 91/250, pokiaľ tento prevod nezasahuje do výlučného práva rozmnožovania zaručeného tomuto majiteľovi článkom 4 písm. a) tejto smernice, a teda pod podmienkou, že každý úkon rozmnožovania tohto programu povolí uvedený majiteľ alebo sa naň vzťahujú výnimky stanovené v článku 5 a 6 uvedenej smernice.

39

A. Ranks a J. Vasiļevičs, ako aj Komisia vo svojich pripomienkach tvrdia, že pravidlo vyčerpania práva na verejné rozširovanie umožňuje opätovný predaj rozmnoženiny počítačového programu nahratej na fyzickom nosiči, ktorý nie je pôvodný, za predpokladu, že pôvodný fyzický nosič bol poškodený, s výhradou dodržania podmienok uložených Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 3. júla 2012, UsedSoft (C‑128/11, EU:C:2012:407). Podľa týchto podmienok by mal pôvodný nadobúdateľ rozmnoženiny programu nahratej na pôvodnom fyzickom nosiči disponovať licenciou na neobmedzené používanie tohto programu a vrátiť každú rozmnoženinu tohto programu, ktorá zostáva v jeho držbe znefunkčnená v okamihu jej opätovného predaja. Vyhotovenie rozmnoženiny počítačového programu na fyzickom nosiči, ktorý nie je pôvodný, je za tohto predpokladu povolený z titulu výnimiek z výlučného práva rozmnožovania stanovených v článku 5 ods. 1 a 2 tej istej smernice.

40

V tomto ohľade treba v prvom rade pripomenúť, že článok 5 ods. 2 smernice 91/250 stanovuje, že osobe oprávnenej používať počítačový program sa nesmie zmluvne brániť, aby z neho vyhotovila záložnú rozmnoženinu, pokiaľ je na takéto použitie potrebná. Článok 9 ods. 1 tejto smernice spresňuje, že všetky zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s týmto článkom 5 ods. 2, sú od počiatku neplatné.

41

Ako vyplýva z článku 5 ods. 2 uvedenej smernice, vyhotovenie záložnej rozmnoženiny počítačového programu teda podlieha dvom podmienkam. Táto rozmnoženina musí byť na jednej strane vyhotovená osobou, ktorá má právo používať tento program, a na druhej strane musí byť potrebná na takéto použitie.

42

Toto ustanovenie stanovujúce výnimku z výlučného práva rozmnožovania majiteľa autorského práva k počítačovému programu sa musí v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora vykladať doslovne (pozri analogicky rozsudok z 1. decembra 2011, Painer, C‑145/10, EU:C:2011:798, bod 109).

43

Z toho vyplýva, že záložná rozmnoženina počítačového programu môže byť vyhotovená a použitá iba s cieľom slúžiť pre potreby osoby, ktorá má právo používať tento program a že táto osoba preto nemôže ani v prípade, že poškodila, zničila alebo tiež stratila pôvodný fyzický nosič tohto programu, používať túto rozmnoženinu na účely opätovného predaja tohto použitého programu tretej osobe.

44

V dôsledku toho, ako uvádza Microsoft a talianska a poľská vláda vo svojich pripomienkach, oprávnený nadobúdateľ rozmnoženiny počítačového programu s licenciou na neobmedzené používanie, ktorý ju zamýšľa ďalej predať po vyčerpaní práv na verejné rozširovanie majiteľa autorských práv podľa článku 4 písm. c) smernice 91/250, nemôže bez povolenia tohto majiteľa previesť na ďalšieho nadobúdateľa záložnú rozmnoženinu tohto programu vyhotovenú podľa článku 5 ods. 2 uvedenej smernice z dôvodu, že poškodil, zničil alebo stratil pôvodný fyzický nosič, ktorý mu predal tento majiteľ alebo mu bol predaný s jeho súhlasom.

45

V predmetnej veci hoci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že A. Ranks a J. Vasiļevičs predávali rozmnoženiny počítačových programov nahraté na fyzických nosičoch, ktoré nie sú pôvodné, nespresňuje sa v ňom, či oni samotní ako pôvodní nadobúdatelia týchto programov vyhotovili predávané rozmnoženiny alebo boli tieto rozmnoženiny vyhotovené osobami, od ktorých ich nadobudli, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú tieto posledné uvedené osoby oprávnenými nadobúdateľmi.

46

Treba však konštatovať, že bez ohľadu na to, aké sú podmienky, za ktorých A. Ranks a J. Vasiļevičs nadobudli rozmnoženiny počítačových programov, ktoré opätovne predali, vzťahujú sa na nich ustanovenia článku 7 ods. 1 písm. a) a b) smernice 91/250, ak sa preukáže, že uviedli na trh a mali v držbe na obchodné účely nedovolené rozmnoženiny počítačových programov.

47

Je však iba úlohou vnútroštátneho súdu, aby vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré zistil, pokiaľ ide o každú rozmnoženinu počítačového programu predanú A. Ranksom a J. Vasiļevičsom, určil, či je táto rozmnoženina nedovolená v zmysle článku 7 ods. 1 uvedenej smernice, a v prípade potreby z toho vyvodil dôsledky.

48

V druhom rade treba pripomenúť, že v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 91/250 ak je úkon rozmnožovania potrebný na použitie počítačového programu oprávneným nadobúdateľom v súlade so zamýšľaným účelom, nevyžaduje sa súhlas majiteľa práv, ak nie sú dohodnuté osobitné zmluvné ustanovenia.

49

V tomto ohľade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že kúpa a stiahnutie rozmnoženiny počítačového programu nachádzajúcej sa na internetovej stránke majiteľa práva nadobúdateľom tejto rozmnoženiny predstavuje vyhotovenie rozmnoženiny, ktoré je povolené na základe článku 5 ods. 1 tejto smernice, keďže je potrebné na to, aby nadobúdateľ mohol daný program používať v súlade so zamýšľaným účelom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2012, UsedSoft, C‑128/11, EU:C:2012:407, bod 75).

50

Súdny dvor okrem toho rozhodol, že v prípade predaja rozmnoženiny počítačového programu kúpeného a stiahnutého prvým nadobúdateľom na internetovej stránke majiteľa práva ďalší nadobúdateľ tejto rozmnoženiny, ktorý je oprávneným nadobúdateľom v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 91/250, môže tiež v súlade s týmto ustanovením stiahnuť do svojho počítača túto rozmnoženinu s tým, že takéto stiahnutie predstavuje vyhotovenie rozmnoženiny tohto programu potrebné na to, aby mohol daný program používať v súlade so zamýšľaným účelom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2012, UsedSoft, C‑128/11, EU:C:2012:407, body 80 a 81).

51

Napriek tomu treba uviesť, že okolnosti veci samej sú odlišné od okolností veci, ktorá viedla k rozsudku z 3. júla 2012, UsedSoft (C‑128/11, EU:C:2012:407). Zo skutočností v spise, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, totiž vyplýva, že A. Ranks a J. Vasiļevičs uvádzali na trh rozmnoženiny počítačových programov na fyzických nosičoch, ktoré nie sú pôvodné, vo vzťahu ku ktorým sa nemožno domnievať, že ich pôvodne kúpili a stiahli na internetovej stránke majiteľa práva.

52

Nič to nemení na skutočnosti, že situácia oprávneného nadobúdateľa rozmnoženiny počítačového programu, predanej vo forme nahrávky na fyzickom nosiči, ktorý bol poškodený, zničený alebo stratený, a situácia oprávneného nadobúdateľa rozmnoženiny počítačového programu kúpenej a stiahnutej na internete sú z hľadiska pravidla vyčerpania práva na verejné rozširovanie a výlučného práva rozmnožovania priznaného majiteľovi práva porovnateľné.

53

Oprávnený nadobúdateľ rozmnoženiny počítačového programu, ktorý vlastní licenciu na neobmedzené používanie tohto programu, ale ktorý už nemá k dispozícii pôvodný fyzický nosič, na ktorom mu bola táto rozmnoženina pôvodne dodaná, pretože ju zničil, poškodil alebo stratil, nemôže iba na základe tejto skutočnosti byť zbavený akejkoľvek možnosti predať túto použitú rozmnoženinu tretej osobe, pretože by sa tým odňal potrebný účinok vyčerpaniu práva rozširovania v zmysle článku 4 písm. c) smernice 91/250 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2012, UsedSoft, C‑128/11, EU:C:2012:407, bod 83).

54

Rovnako ako Microsoft uznal vo svojej písomnej odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom, oprávnený nadobúdateľ licencie na neobmedzené používanie rozmnoženiny použitého počítačového programu musí mať možnosť stiahnuť tento program z internetovej stránky majiteľa autorského práva, pretože takéto stiahnutie predstavuje vyhotovenie rozmnoženiny počítačového programu, ktoré mu umožní daný program používať v súlade so zamýšľaným účelom, ako uviedol Súdny dvor v rozsudku z 3. júla 2012, UsedSoft (C‑128/11, EU:C:2012:407, bod 85).

55

Treba však pripomenúť, že pôvodný nadobúdateľ rozmnoženiny počítačového programu, s ohľadom na ktorú sa právo na verejné rozširovanie majiteľa autorského práva v súlade s článkom 4 písm. c) smernice 91/250 vyčerpalo, ktorý tento použitý program ďalej predá, je povinný, ak nechce porušiť výlučné právo tohto autora na vyhotovovanie rozmnoženiny svojho počítačového programu, stanovené v článku 4 písm. a) tejto smernice, znefunkčniť každú rozmnoženinu v jeho vlastníctve v okamihu jej ďalšieho predaja (pozri analogicky rozsudok z 3. júla 2012, UsedSoft, C‑128/11, EU:C:2012:407, body 70 a 78).

56

Okrem toho treba spresniť, že je úlohou nadobúdateľa licencie na neobmedzené používanie použitej rozmnoženiny počítačového programu, ktorý s odvolaním sa na pravidlo vyčerpania práva rozširovania stiahne rozmnoženinu tohto programu do svojho počítača z internetovej stránky majiteľa práva, akýmkoľvek dôkazným prostriedkom preukázať, že túto licenciu nadobudol legálne.

57

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 4 písm. a) a c) a článok 5 ods. 1 a 2 smernice 91/250 sa majú vykladať v tom zmysle, že aj keď je pôvodný nadobúdateľ rozmnoženiny počítačového programu s licenciou na neobmedzené používanie oprávnený predať túto použitú rozmnoženinu a jej licenciu ďalšiemu nadobúdateľovi, naopak nemôže, ak je pôvodný fyzický nosič rozmnoženiny, ktorá mu bola pôvodne dodaná, poškodený, zničený alebo stratený, poskytnúť tomuto ďalšiemu nadobúdateľovi svoju záložnú rozmnoženinu tohto programu bez povolenia majiteľa práva.

58

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 4 písm. a) a c) a článok 5 ods. 1 a 2 smernice Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov sa majú vykladať v tom zmysle, že aj keď je pôvodný nadobúdateľ rozmnoženiny počítačového programu s licenciou na neobmedzené používanie oprávnený predať túto použitú rozmnoženinu a jej licenciu ďalšiemu nadobúdateľovi, naopak nemôže, ak je pôvodný fyzický nosič rozmnoženiny, ktorá mu bola pôvodne dodaná, poškodený, zničený alebo stratený, poskytnúť tomuto ďalšiemu nadobúdateľovi svoju záložnú rozmnoženinu tohto programu bez povolenia majiteľa práva.