—

ZS „Ezernieki“, v zastúpení: A. Martuzāns,

—

lotyšská vláda, v zastúpení: I. Kalniņš a G. Bambāne, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Sauka a J. Aquilina, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (Ú. v. ES L 160, 1999, s. 80; Mim. vyd. 03/025, s. 391), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1783/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 270, 2003, s. 70; Mim. vyd. 03/040, s. 338) (ďalej len „nariadenie č. 1257/1999“), nariadenia Komisie (ES) č. 817/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 (Ú. v. EÚ L 153, 2004, s. 30; Mim. vyd. 03/046, s. 87), a nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (Ú. v. EÚ L 141, 2004, s. 18; Mim. vyd. 03/044, s. 243), ako aj článkov 17 a 52 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi poľnohospodárskym podnikom ZS „Ezernieki“ (ďalej len „Ezernieki“) a Lauku atbalsta dienests (Úrad na podporu vidieka, Lotyšsko) vo veci vrátenia celej agro‑environmentálnej pomoci, ktorú tomuto podniku poskytli lotyšské orgány počas päťročného obdobia plnenia záväzku, pretože neboli dodržané všetky podmienky poskytnutia uvedenej pomoci.

3

Nariadenie č. 1257/1999 v súlade so svojím článkom 1 stanovuje rámec podpory Spoločenstva pre udržateľný rozvoj vidieka. V rámci kapitoly VI hlavy II tohto nariadenia, nazvanej „Agro‑environmentálne opatrenia a životné podmienky zvierat“, článok 22 stanovuje:

„Podpora pre poľnohospodárske metódy navrhnuté na ochranu životného prostredia, zachovanie krajiny (agro‑environmentálne opatrenia) alebo zlepšenie životných podmienok zvierat má prispievať k dosiahnutiu cieľov spoločenstva týkajúcich sa poľnohospodárstva, životného prostredia a životných podmienok hospodárskych zvierat.

…“

4

Článok 23 nariadenia č. 1257/1999 stanovuje:

„1.   Finančná podpora sa poskytne poľnohospodárom, ktorí prijmú agro‑environmentálne záväzky alebo záväzky spojené so životnými podmienkami zvierat na obdobie aspoň piatich rokov. Kde je to potrebné, určí sa dlhšie obdobie pre konkrétne druhy záväzkov vzhľadom na ich dopad na životné prostredie alebo životné podmienky zvierat.

2.   Agro‑environmentálne záväzky a záväzky spojené so životnými podmienkami zvierat si vyžadujú viac ako používanie zvyčajnej správnej poľnohospodárskej praxe vrátane správnej praxe v oblasti chovu hospodárskych zvierat.

Zabezpečujú služby, ktoré nie sú obsiahnuté v ostatných podporných opatreniach, ako je podpora trhu alebo kompenzačné príspevky.“

5

Článok 24 tohto nariadenia znie takto:

„1.   „Podpora súvisiaca s agro‑environmentálnym záväzkom alebo so záväzkom spojeným so životnými podmienkami zvierat sa poskytuje každoročne a vypočíta sa na základe:

Pri výpočte výšky ročnej podpory sa nesmú brať do úvahy náklady týkajúce sa investícií. Pri výpočte výšky každoročnej podpory sa môžu brať do úvahy náklady na akékoľvek nevýnosné investície potrebné na splnenie záväzku.

2.   Maximálne sumy za rok oprávnené na podporu spoločenstva sú ustanovené v prílohe. V prípade, že sa táto podpora vypočítava na základe plochy, musia tieto sumy vychádzať z tej plochy podniku, ktorej sa týkajú agro‑environmentálne záväzky.“

6

Článok 37 ods. 4 nariadenia č. 1257/1999 stanovuje:

„Členské štáty môžu ustanoviť ďalšie alebo viac obmedzujúcich podmienok na poskytovanie podpory spoločenstva na rozvoj vidieka za predpokladu, že takéto podmienky sú v súlade s cieľmi a požiadavkami ustanovenými v tomto nariadení.“

7

Podľa článku 93 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 2005, s. 1), sa nariadenie č. 1257/1999 zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2007, ale sa naďalej uplatňuje na činnosti schválené Európskou komisiou podľa uvedeného nariadenia pred týmto dátumom.

8

V oddiele 11 kapitoly I nariadenia č. 817/2004, nazvanej „Opatrenia na rozvoj vidieka“, článok 37 tohto nariadenia uvádza:

„1.   Ak užívateľ zväčší plochu podniku počas obdobia, kedy platí záväzok ako podmienka pre poskytnutie pomoci, tak členské štáty môžu ustanoviť, aby sa záväzok rozšíril aj na ďalšiu plochu počas zostávajúcej doby platnosti záväzku v súlade s odsekom 2, alebo aby sa pôvodný záväzok nahradil novým v súlade s odsekom 3.

Takáto náhrada sa môže stanoviť aj v prípadoch, ak sa zväčšila plocha v podniku, na ktorú sa vzťahuje záväzok.

2.   Rozšírenie uvedené odseku 1 sa môže povoliť iba za nasledovných podmienok:

Veľkosť ďalšej plochy uvedenej v písmene b) musí byť podstatne menšia ako pôvodná plocha, a nie väčšia ako dva hektáre.

3.   Nový záväzok uvedený v odseku 1 sa vzťahuje na celú dotknutú plochu, a to za podmienok aspoň takých prísnych, ako sú podmienky pôvodného záväzku.“

9

Článok 66 v oddiele 6 kapitoly II nariadenia č. 817/2004, nazvanom „Žiadosti, kontroly a penále“, stanovuje:

„1.   V žiadostiach o podporu pre rozvoj vidieka na plochy alebo na zvieratá, ktoré sa podávajú oddelene od žiadostí o podporu podľa článku 6 nariadenia [Komisie] (ES) č. 2419/2001 [z 11. decembra 2001 stanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy pomoci spoločenstva, zriadeného nariadením Rady (EHS) č. 3508/92 (Ú. v. ES L 327, 2001, s. 11; Mim. vyd. 03/034, s. 308),] musia byť uvedené všetky plochy a zvieratá v podniku, ktoré sú dôležité pre kontrolu žiadostí na základe daného opatrenia vrátane tých, na ktoré sa nežiada žiadna podpora.

2.   Ak sa opatrenie na podporu rozvoja vidieka týka plôch, parcely musia byť uvedené samostatne. Počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje daný záväzok, sa parcely, ktoré dostávajú podporu, nesmú vymeniť s výnimkou prípadov osobitne ustanovených v programovacom dokumente.

3.   Ak je žiadosť o platbu zahrnutá do žiadosti o platbu na plochu v kontexte integrovaného administratívneho a kontrolného systému, členský štát zabezpečí, aby boli parcely, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o podporu na rozvoj vidieka, deklarované samostatne.

4.   Zvieratá a pozemky musia byť identifikované v súlade s článkami 18 a 20 nariadenia [(ES)] č. 1782/2003.

5.   Ak sa jedná o podporu na viacero rokov, platby nasledujúce po platbe v roku, v ktorom bola podaná žiadosť, sa vykonajú ako odpoveď na ročnú žiadosť o platbu s výnimkou prípadov, ak členský štát zaviedol postup efektívneho ročného overovania uvedeného v článku [67] ods. 1.“

10

Článok 67 nariadenia č. 817/2004 stanovuje:

„1.   Prvotné žiadosti o zapojenie sa do schémy a následné žiadosti o platbu sa skontrolujú spôsobom, ktorý zabezpečí efektívne overenie súladu s podmienkami poskytnutia podpory.

Členské štáty stanovia vhodné metódy a prostriedky na overenie každého podporného opatrenia, ako aj osôb, ktoré budú predmetom kontrol.

Ak je to vhodné, členské štáty využijú integrovaný administratívny a kontrolný systém zavedený nariadením (ES) č. 1782/2003.

2.   Overovanie pozostáva z administratívnych kontrol a z kontrol na mieste.“

11

Článok 71 ods. 2 nariadenia č. 817/2004 stanovuje:

“v prípade nenáležitej platby sa na užívateľa v rámci opatrenia na rozvoj vidieka vzťahuje povinnosť vrátiť dotknutú čiastku v súlade s článkom 49 nariadenia (ES) č. 2419/2001.“

12

Podľa článku 64 nariadenia Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 368, 2006, s. 15), sa nariadenie č. 817/2004 zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2007, ale sa naďalej uplatňuje na opatrenia schválené nariadením č. 1257/1999 pred týmto dátumom.

13

Nariadenie č. 796/2004 zrušilo nariadenie č. 2419/2001. Podľa nariadenia č. 796/2004 sa toto nariadenie uplatňuje na žiadosti o podporu týkajúce sa hospodárskych rokov alebo prémiových období začínajúcich sa 1. januára 2005 a odkazy na nariadenie č. 2419/2001 sa považujú za odkazy na nariadenie č. 796/2004.

14

Keďže podľa korelačnej tabuľky, ktorá sa nachádza v prílohe III nariadenia č. 796/2004, článok 49 nariadenia č. 2419/2001 zodpovedá článku 73 nariadenia č. 796/2004, odkaz na článok 71 ods. 2 nariadenia č. 817/2004 sa teraz vzťahuje na článok 73 nariadenia č. 796/2004.

15

Článok 73 nariadenia č. 796/2004 znie takto:

„1.   Ak dôjde k vyplateniu nenáležitej platby, poľnohospodár splatí predmetnú čiastku plus úroky vypočítané podľa odseku 3.

…

3.   Úroky sa vypočítajú za obdobie, ktoré uplynie medzi oznámením poľnohospodárovi, že má čiastku vrátiť a splatením, alebo odpočtom.

Úroková miera sa vypočíta podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale nesmie byť nižšia, než úroková miera uplatniteľná na vrátenie čiastok podľa vnútroštátnych ustanovení.

4.   Povinnosť vrátiť platbu, ktorá je uvedená v odseku 1, sa neuplatní, ak sa platba vykonala dôsledku chyby príslušného orgánu alebo iného orgánu a ak poľnohospodár nemohol chybu odôvodnene odhaliť.

Avšak tam, kde sa chyba týka faktických prvkov príslušných pre výpočet tejto platby, prvý pododsek sa uplatňuje len ak rozhodnutie o vrátení nebolo oznámené do 12 mesiacov od platby.

5.   Povinnosť vrátiť uvedená v ods. 1 sa neuplatní, ak obdobie, ktoré uplynulo medzi dátumom platby podpory a dátumom prvého oznámenia príslušného orgánu príjemcovi o neoprávnenosti platby, je viac ako desať rokov.

Ak je však obdobie uvedené v prvom pododseku limitované na štyri roky, ak príjemca konal v dobrej viere [Obdobie uvedené v prvom pododseku je však limitované na štyri roky, ak príjemca konal v dobrej viere – neoficiálny preklad].

…“

16

Článok 53 Ministru kabineta noteikumi Nr. 221 „Kārtība, kādā tiek piešķirts valsts un Eiropas Savienibas atbalsts lauksaimniecibai un lauku attīstibai“ (nariadenie č. 221 Rady ministrov o pravidlách poskytovania pomoci štátu a Európskej únie poľnohospodárskym podnikom a na rozvoj poľnohospodárstva) z 21. marca 2006, v účinnosti do 28. apríla 2007 (ďalej len „nariadenie č. 221“), stanovuje, že ak poľnohospodár žiada o platby stanovené v uvedenom nariadení na agro‑environmentálnu pomoc, záväzky vznikajú dňom podania jeho žiadosti na Úrade na podporu vidieka. Článok 24 nariadenia č. 221 stanovuje, že poľnohospodár podá na Úrade na podporu vidieka žiadosť o platby pre agro‑environmentálnu pomoc spolu s mapou ornej pôdy vydanou Úradom na podporu vidieka, v ktorej sa vyznačí plocha ornej pôdy využívanej do 9. júna daného roka.

17

Článok 55 nariadenia č. 221 stanovuje, že ak v rámci žiadosti o agro‑environmentálnu pomoc dôjde k rozšíreniu záväzkov, vytvoria sa nové záväzky na päť rokov. Ak sa počas celého obdobia plnenia záväzku záväzky rozšíria do 20 %, ale nepresahujú dva hektáre pôvodného záväzku, už existujúce záväzky sa rozšíria.

18

Článok 58 nariadenia č. 221 stanovuje, že pri podaní žiadosti o vyplatenie agro‑environmentálnej pomoci sa poľnohospodár zaviaže, že počas celého päťročného obdobia plnenia záväzku každý rok predloží Úradu na podporu vidieka žiadosť o vyplatenie pomoci týkajúcu sa nahlásených opatrení, a tiež že nezmenší nahlásenú plochu a nezmení jej umiestnenie.

19

Dňa 31. marca 2010 nadobudlo účinnosť Ministru kabineta noteikumi Nr. 295 z 23. marca 2010„Noteikumi par valsts un Eiropas Savienības lauku attīstības atbalsta piešķiršanu, administrēšanu un uzraudzību vides un lauku ainavas uzlabošanai“ (nariadenie č. 295 Rady ministrov o pravidlách poskytovania, riadenia a kontroly pomoci štátu a Európskej únie na rozvoj vidieka určenej na zlepšenie stavu životného prostredia a vidieka), účinné do 20. apríla 2015 (ďalej len „nariadenie č. 295“). Toto nariadenie, ako aj nariadenie č. 221 sa vzťahujú na „agro‑environmentálne“ opatrenie vykonané v súlade s nariadením č. 1257/1999. Podľa článku 74 nariadenia č. 295 „záväzky týkajúce sa plochy alebo zvierat v rámci činnosti uvedenej v článku 3 trvajú až do skončenia obdobia plnenia záväzku v súlade s nariadením Rady ministrov č. 1002 z 30. novembra 2004 o pravidlách týkajúcich sa programového dokumentu ,plán rozvoja vidieka v Lotyšsku zameraný na vykonávanie programu rozvoja vidieka v rokoch 2004 až 2006‘“.

20

Článok 76 nariadenia č. 295 stanovuje, že pri podaní žiadosti o agro‑environmentálnu pomoc žiadateľ predloží Úradu na podporu vidieka každý rok počas celého päťročného obdobia plnenia záväzku žiadosť. Nemôže meniť umiestnenie plochy, na ktorú sa vzťahuje záväzok, ani zmenšiť túto plochu či znížiť počet zvierat.

21

Článok 84 nariadenia č. 295 stanovuje, že v prípade zániku záväzkov z dôvodu nepredloženia ročnej žiadosti o poskytnutie pomoci, zmeny umiestnenia plochy, na ktorú sa vzťahuje záväzok, zmenšenia plochy, na ktorú sa vzťahuje záväzok, alebo neohlásenia plochy, na ktorú sa vzťahuje záväzok na účely poskytnutia pomoci, príjemca pomoci vráti pomoc poskytnutú za predmetnú plochu. Ak sa plocha, na ktorú sa vzťahuje záväzok, zmenší podľa podporných opatrení stanovených v uvedenom nariadení, príspevok sa upraví podľa zmenšenej plochy, na ktorú sa vzťahuje záväzok, podľa priemeru platieb pomoci za príslušný rok, pričom sa výška poskytnutej pomoci v rámci podpornej aktivity vydelí plochou, na ktorú sa vzťahuje záväzok.

22

V roku 2005 Ezernieki nahlásil 10,20 hektára ornej pôdy s cieľom získať pomoc na rozvoj biologického poľnohospodárstva v rámci agro‑environmentálneho opatrenia stanoveného nariadením č. 1257/1999. V roku 2006 tento podnik na účely získania tej istej pomoci nahlásil plochu zväčšenú o 2,30 hektára, čiže 12,50 hektára. V dôsledku tohto zväčšenia začalo plynúť nové päťročné obdobie plnenia záväzku. V roku 2010 Ezernieki predložil žiadosť o platby na plochu. Nepredložil však žiadosť o poskytnutie agro‑environmentálnej pomoci, pretože sa domnieval, že päťročné obdobie plnenia záväzku sa skončilo.

23

Úrad na podporu vidieka 9. augusta 2011 prijal rozhodnutie, ktorým uložil podniku Ezernieki povinnosť vrátiť celú sumu agro‑environmentálnej pomoci, ktorá mu bola vyplatená vo výške 3390,04 lotyšských latsov (LVL) (približne 4800 eur). Toto rozhodnutie sa zakladalo na skutočnosti, že nahlásením zväčšenia plochy na účely získania agro‑environmentálnej pomoci v roku 2006 sa pôvodný záväzok mal chápať tak, že bol nahradený novým záväzkom na obdobie od roku 2006 do roku 2010. Keďže v roku 2010 tento podnik nepožiadal o vyplatenie uvedenej pomoci, ukončil obdobie plnenia záväzku, takže mal skôr vyplatenú pomoc vrátiť.

24

Ezernieki podal na Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko) žalobu o zrušenie uvedeného rozhodnutia, ktorý jej vyhovel.

25

Po tom, čo Úrad na podporu vidieka podal odvolanie, Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) zamietol žalobu žalobcu vo veci samej. Tento súd totiž po prvé usúdil, že zväčšenie nahlásenej plochy o 2,30 hektára v roku 2006 na účely získania pomoci, predstavovalo pre Ezernieki vznik nových záväzkov v súvislosti s celou plochou na päťročné obdobie v súlade s článkom 55 nariadenia č. 221. Po druhé rozhodol, že nepredloženie ročnej žiadosti o poskytnutie pomoci v roku 2010 malo za následok zánik záväzkov, čo vedie k vzniku povinnosti vrátiť pomoc poskytnutú pre predmetnú plochu.

26

Ezernieki podal proti rozsudku Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd.

27

Vnútroštátny súd má pochybnosti, čo sa týka súladu povinnosti spočívajúcej vo vrátení poskytnutej pomoci s právom Únie v zmysle, ako ju vo veci samej ukladá vnútroštátna právna úprava. Tento súd sa v podstate domnieva, že povinnosť príjemcu pomoci vrátiť celú sumu vyplatenej pomoci by mohla byť neprimeraná, pretože príjemca splnil stanovené záväzky v súvislosti s väčšou časťou plochy a len nedopatrením zabudol nahlásiť zmenu plochy. Zdôrazňuje, že vec, o ktorej rozhoduje, vykazuje určité špecifiká, a to skutočnosť, že plocha bola zväčšená už v druhom roku plnenia pôvodných záväzkov, zväčšenie presahuje povolený limit 2 hektáre len o 0,3 hektára a záväzky sa počas päťročného obdobia plnili, pokiaľ ide o pôvodne nahlásenú plochu 10,20 hektára.

28

Augstākās Tiesas Senāts (Najvyšší súd, správne kolégium, Lotyšsko) sa domnieva, že vyriešenie sporu vo veci samej závisí od výkladu nariadení č. 1257/1999, 817/2004 a 796/2004, a preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

29

Vnútroštátny súd sa svojimi štyrmi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či vzhľadom na cieľ nariadení č. 1257/1999 a 817/2004, zásadu proporcionality a články 17 a 52 Charty, sa má článok 71 ods. 2 nariadenia č. 817/2004 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej príjemca pomoci, ktorá mu bola poskytnutá ako protiplnenie za jeho agro‑environmentálne záväzky týkajúce sa viacerých rokov, musí vrátiť v celom rozsahu už vyplatenú pomoc z dôvodu, že nepredložil ročnú žiadosť o vyplatenie tejto pomoci za posledný rok päťročného obdobia plnenia svojich záväzkov jednak preto, lebo toto päťročné obdobie nahradilo predchádzajúce obdobie z dôvodu zväčšenia plochy, ktorú využíva, a jednak preto, lebo tento príjemca si ešte nesplnil svoje povinnosti v súvislosti s využívaním plochy, ktorá bola nahlásená pred týmto zväčšením.

30

Na úvod treba pripomenúť, že články 22 až 24 nariadenia č. 1257/1999 definujú všeobecné podmienky poskytovania podpory pre metódy poľnohospodárskej výroby vypracované najmä na účely ochrany životného prostredia. Z týchto ustanovení vyplýva, že agro‑environmentálna pomoc sa vyznačuje prijatím päťročného záväzku dotknutými poľnohospodármi spočívajúceho v uplatňovaní poľnohospodárstva rešpektujúceho životné prostredie. Ako protiplnenie za agro‑environmentálne záväzky vzťahujúce sa na obdobie piatich rokov štáty každoročne poskytujú pomoc v závislosti od ušlého príjmu alebo dodatočných z toho vyplývajúcich nákladov (rozsudky zo 4. júna 2009, JK Otsa Talu, C‑241/07, EU:C:2009:337, bod 36; z 24. mája 2012, Hehenberger, C‑188/11, EU:C:2012:312, bod 30, a zo 7. februára 2013, Pusts, C‑454/11, EU:C:2013:64, bod 30).

31

Článok 66 ods. 5 nariadenia č. 817/2004 navyše stanovuje, že ak ide o podporu na viacero rokov, platby nasledujúce po platbe v roku, v ktorom bola podaná žiadosť, sa vykonajú ako odpoveď na ročnú žiadosť o platbu s výnimkou prípadov, ak členský štát zaviedol postup efektívneho ročného overovania uvedeného v článku 67 ods. 1 tohto nariadenia. Z článku 66 ods. 5 vyplýva, že okrem prípadov, keď taký vnútroštátny postup existuje, sa poľnohospodárom nič nevyplatí, kým nepodajú ročnú žiadosť o platbu. Podanie tejto ročnej žiadosti teda predstavuje podmienku oprávnenosti na poskytnutie agro‑environmentálnej pomoci v súlade s uvedenými článkami 22 až 24 (rozsudok zo 7. februára 2013, Pusts, C‑454/11, EU:C:2013:64, bod 32).

32

Význam podania ročnej žiadosti o platbu agro‑environmentálnej pomoci zdôrazňuje aj článok 67 ods. 1 nariadenia č. 817/2004, ktorý v prípade systému kontroly viacročnej podpory agro‑environmentálnych metód výroby stanovuje, že prvotné žiadosti o zapojenie sa do schémy a následné žiadosti o platbu sa skontrolujú spôsobom, ktorý zabezpečí efektívne overenie súladu s podmienkami poskytovania podpory. Podanie takejto ročnej žiadosti teda umožňuje overiť plnenie prijatých agro‑environmentálnych záväzkov. Na základe tejto ročnej žiadosti môže platobný orgán každý rok účinne overiť, či sa tieto viacročné záväzky nepretržite plnia, a prípadne pristúpiť k vyplateniu pomoci (rozsudok zo 7. februára 2013, Pusts, C‑454/11, EU:C:2013:64, bod 33).

33

Okrem toho článok 37 ods. 1 a 2 nariadenia č. 817/2004 stanovuje, že ak príjemca agro‑environmentálnej pomoci zväčší plochu svojho podniku o viac ako dva hektáre pôvodnej plochy počas obdobia, keď platí záväzok ako podmienka pre poskytnutie pomoci, pôvodný záväzok tohto príjemcu sa nahradí novým päťročným záväzkom. Článok 37 ods. 3 uvedeného nariadenia stanovuje, že tento nový záväzok sa vzťahuje na celú dotknutú plochu, a to za podmienok aspoň takých prísnych, ako sú podmienky pôvodného záväzku.

34

Z toho vyplýva, že dotknutá vnútroštátna právna úprava vo veci samej v rozsahu, v akom jednak požaduje, aby na základe jednej z podmienok priznania agro‑environmentálnej pomoci žiadateľ o túto pomoc počas celého päťročného obdobia plnenia záväzku podliehal povinnosti podať ročnú žiadosť o platbu, a jednak stanovuje, že nové päťročné obdobie plnenia záväzku začína v prípade podstatného zväčšenia plochy podniku o viac ako dva hektáre, než je pôvodná plocha, je zlučiteľná s uvedenými ustanoveniami práva Únie.

35

Vo veci samej je nesporné, že príjemca pomoci nepodal žiadosť o pomoc za posledný rok päťročného obdobia, ktoré začalo plynúť po zväčšení plochy o viac ako dva hektáre, než je pôvodná plocha. Tento príjemca pritom spĺňal podmienky na poskytnutie pomoci, pokiaľ ide o pôvodne nahlásenú plochu 10,20 hektáru.

36

Treba však pripomenúť, že pokiaľ ide o agro‑environmentálnu pomoc vyznačujúcu sa viacročným záväzkom, podmienky poskytovania podpory sa musia dodržiavať počas celého obdobia záväzkov, za ktoré bola táto pomoc poskytnutá (rozsudky z 24. mája 2012, Hehenberger, C‑188/11, EU:C:2012:312, bod 34, a zo 7. februára 2013, Pusts, C‑454/11, EU:C:2013:64, bod 35).

37

Ak sa teda jedna z podmienok poskytnutia agro‑environmentálnej pomoci, ako je podanie ročnej žiadosti o vyplatenie pomoci požadované dotknutou vnútroštátnou úpravou vo veci samej, nedodrží čo i len raz počas celého trvania agro‑environmentálneho projektu, ktorý sa príjemca tejto pomoci zaviazal plniť, túto pomoc nemožno poskytnúť (rozsudok zo 7. februára 2013, Pusts, C‑454/11, EU:C:2013:64, bod 35).

38

Ako pritom vyplýva z článku 37 ods. 3 nariadenia č. 817/2004, po tom, čo dôjde k podstatnému zväčšeniu dotknutej plochy podniku a začne plynúť nové päťročné obdobie plnenia záväzku, príjemca pomoci musí počas celého tohto obdobia rešpektovať všetky povinnosti, ktoré z toho vyplývajú, a to pre celú plochu, ktorá bola počas piatich rokov zväčšená.

39

Okrem toho treba zdôrazniť, že za splnenie podmienok poskytnutia agro‑environmentálnej pomoci zodpovedá len žiadateľ o pomoc. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca vo veci samej, povinnosť príslušných orgánov informovať v súvislosti s jeho povinnosťou podať žiadosť o pomoc za posledný rok plnenia záväzkov nevyplýva z nariadení č. 1257/1999 a 817/2004.

40

Za týchto okolností skutočnosť, že príjemca pomoci poskytnutej ako protiplnenie za plnenie jeho záväzkov len čiastočne spĺňa podmienky poskytnutia predmetnej pomoci, nemôže odôvodňovať ďalšie poskytnutie tejto pomoci.

41

Ako vyplýva z článku 71 ods. 2 nariadenia č. 817/2004, ktorý odkazuje na článok 49 nariadenia č. 2419/2001, ktorý bol nahradený článkom 73 nariadenia č. 796/2004, v prípade vylúčenia z nároku na agro‑environmentálnu pomoc z dôvodu nedodržania podmienok poskytnutia tejto pomoci, príjemca uvedenej pomoci má povinnosť vrátiť všetky už poskytnuté sumy v súvislosti s pomocou, ktorej poskytnutie bolo vylúčené (rozsudky z 24. mája 2012, Hehenberger, C‑188/11, EU:C:2012:312, bod 36, a zo 7. februára 2013, Pusts, C‑454/11, EU:C:2013:64, bod 37).

42

Cieľ nariadení. č. 1257/1999 a 817/2004, zásada proporcionality, ako aj články 17 a 52 Charty svojou povahou nemôžu spochybniť tento výklad článku 71 ods. 2 nariadenia č. 817/2004.

43

V prvom rade, ako totiž vyplýva z bodov 30 až 33 tohto rozsudku, cieľom nariadení č. 1257/1999 a 817/2004 je ochrana životného prostredia. Všeobecná štruktúra systému, ktorý tieto nariadenia zaviedli, spočíva v účinnom overovaní dodržiavania záväzkov na účely poskytnutia agro‑environmentálnej pomoci a neustálom uplatňovaní agro‑environmentálnych opatrení na celej nahlásenej ploche a to počas celého päťročného obdobia plnenia záväzku.

44

Povinnosť vrátiť poskytnutú pomoc príjemcom, ako je žalobca vo veci samej, ktorý nedodrží všetky podmienky na poskytnutie uvedenej pomoci, prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa.

45

Ďalej treba zdôrazniť, že ročné vyplácanie pomoci nemožno považovať za konečné, pretože takto vyplatená pomoc môže byť zo strany príjemcu vrátená v prípade, ak nedodrží všetky podmienky na jej vyplatenie počas celého päťročného obdobia, a to v súvislosti s celou nahlásenou plochou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2012, Hehenberger, C‑188/11, EU:C:2012:312, bod 34, ako aj zo 7. februára 2013, Pusts, C‑454/11, EU:C:2013:64, body 36 a 37).

46

Nemožno preto namietať, že povinnosť vrátiť celú sumu vyplatenej pomoci v prípade nedodržania všetkých podmienok poskytnutia predmetnej pomoci je neprimeraná vo vzťahu k sledovanému cieľu z dôvodu, že príjemca pomoci dodržal záväzky, ku ktorým sa zaviazal v súvislosti s pôvodne nahlásenou plochou. Ako totiž vyplýva z bodu 41 tohto rozsudku, nedodržanie týchto podmienok robí poskytnutie a zachovanie poskytovania pomoci, a to v celej jej výške, nedôvodným a bez právneho základu.

47

Nakoniec treba uviesť, že povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú pomoc z dôvodu, že nebola dodržaná podmienka oprávnenosti na jej vyplatenie, nemožno považovať za porušenie vlastníckeho práva, ktoré priznáva článok 17 Charty.

48

Zo znenia článku 71 ods. 2 nariadenia č. 817/2004, na základe ktorého bola sporná pomoc vyplatená žalobcovi vo veci samej, totiž vyplýva, že žalobca je povinný ju vrátiť v prípade nedodržania podmienok, ktorým toto vyplatenie podlieha (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2012, Hehenberger, C‑188/11, EU:C:2012:312, bod 34, ako aj zo 7. februára 2013, Pusts, C‑454/11, EU:C:2013:64, body 36 a 37).

49

Za týchto podmienok sa príjemca pomoci, ktorý má povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú pomoc ako jednoduchý dôsledok nedodržania daných podmienok na jej vyplatenie, nemôže domáhať ochrany zakotvenej v článku 17 Charty.

50

Keďže v prejednávanej veci nejde o obmedzenie výkonu vlastníckeho práva priznaného Chartou, nie je potrebné analyzovať povinnosť vrátenia uvedenej pomoci z hľadiska článku 52 Charty.

51

Za týchto okolností sa článok 71 ods. 2 nariadenia č. 817/2004 má s prihliadnutím na cieľ nariadení č. 1257/1999 a 817/2004, zásadu proporcionality, ako aj vlastnícke právo zakotvené v Charte vykladať v tom zmysle, že nebráni dotknutým ustanoveniam lotyšského práva vo veci samej, ktoré ukladajú príjemcovi vo veci samej povinnosť vrátiť celú sumu agro‑environmentálnej pomoci, ktorá jej bola neoprávnene vyplatená.

52

Nič to nemení na skutočnosti, že sa vnútroštátny súd v rámci svojej štvrtej otázky pýta, či je možné neuplatniť dotknutú vnútroštátnu právnu úpravu vo veci samej, ktorá bola prijatá v súlade s právom Únie, ak je jej uplatnenie v rozpore so zásadou proporcionality, ako je vykladaná v jeho vnútroštátnom právnom poriadku.

53

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa zásady prednosti práva Únie nemožno pripustiť, aby predpisy vnútroštátneho práva, hoci majú právnu silu ústavy alebo ústavného zákona, ohrozovali jednotu a účinnosť práva Únie (rozsudky zo 17. decembra 1970, Internationale Handelsgesellschaft, 11/70, EU:C:1970:114, bod 3; z 13. decembra 1979, Hauer, 44/79, EU:C:1979:290, bod 14, ako aj z 15. januára 2013, Križan a i., C‑416/10, EU:C:2013:8, bod 70).

54

Vzhľadom na výklad prijatý v bode 46 tohto rozsudku v súvislosti so súladom povinnosti vrátiť celú agro‑environmentálnu pomoc žalobcom vo veci samej a právom Únie, konkrétne so zásadou proporcionality, vnútroštátny súd nemôže vylúčiť uplatnenie právnych účinkov stanovených dotknutou vnútroštátnou právnou úpravou vo veci samej, ktorá bola prijatá v súlade s právom Únie.

55

Nemožno pripustiť ani výnimku z uplatnenia ustanovení, ktoré sú v súlade s právom Únie, na základe pojmu „spravodlivé zaobchádzanie“, na ktorý vnútroštátny súd tiež odkazuje.

56

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry bez toho, aby boli dotknuté osobitné prípady výslovne upravené normotvorcom Únie, právo Únie nepozná všeobecnú právnu zásadu, podľa ktorej vnútroštátny orgán nemôže uplatniť účinnú právnu normu práva Únie, pokiaľ táto právna norma predstavuje pre dotknutú osobu prísne dôsledky, ktorým by sa normotvorca Únie zjavne snažil vyhnúť, pokiaľ by predvídal tento prípad v čase vyhlásenia normy (rozsudok z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun, C‑248/04, EU:C:2006:666, bod 63 a citovaná judikatúra). Spravodlivé zaobchádzanie teda nedovoľuje odchýliť sa od uplatňovania právnych predpisov Únie, okrem prípadov predvídaných právnou úpravou Únie alebo za predpokladu, že by bol samotný právny predpis vyhlásený za neplatný (rozsudok z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun, C‑248/04, EU:C:2006:666, bod 64 citovaná judikatúra).

57

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na položené otázky treba odpovedať, že vzhľadom na cieľ nariadení č. 1257/1999 a 817/2004, zásadu proporcionality a články 17 a 52 Charty, sa má článok 71 ods. 2 nariadenia č. 817/2004 vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej príjemca pomoci, ktorá mu bola poskytnutá ako protiplnenie za jeho agro‑environmentálne záväzky týkajúce sa viacerých rokov, musí vrátiť v celom rozsahu už vyplatenú pomoc z dôvodu, že nepredložil ročnú žiadosť o vyplatenie tejto pomoci za posledný rok päťročného obdobia plnenia svojich záväzkov jednak preto, lebo toto päťročné obdobie nahradilo predchádzajúce obdobie z dôvodu zväčšenia plochy, ktorú využíva, a jednak preto, lebo tento príjemca si ešte nesplnil svoje povinnosti v súvislosti s využívaním plochy, ktorá bola nahlásená pred týmto zväčšením.

58

Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 71 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 817/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), sa má vzhľadom na cieľ nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1783/2003 z 29. septembra 2003, a nariadenia č. 817/2004, na zásadu proporcionality a články 17 a 52 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej príjemca pomoci, ktorá mu bola poskytnutá ako protiplnenie za jeho agro‑environmentálne záväzky týkajúce sa viacerých rokov, musí vrátiť v celom rozsahu už vyplatenú pomoc z dôvodu, že nepredložil ročnú žiadosť o vyplatenie tejto pomoci za posledný rok päťročného obdobia plnenia svojich záväzkov jednak preto, lebo toto päťročné obdobie nahradilo predchádzajúce obdobie z dôvodu zväčšenia plochy, ktorú využíva, a jednak preto, lebo tento príjemca si ešte nesplnil svoje povinnosti v súvislosti s využívaním plochy, ktorá bola nahlásená pred týmto zväčšením.