—

T. Trapkowski, v zastúpení: C. Rebber, Rechtsanwalt,

—

holandská vláda, v zastúpení: B. Koopman a M. Bulterman, splnomocnené zástupkyne,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: V. Kaye, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Holmes, barrister,

—

Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 60 ods. 1 druhá a tretia veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Bundesagentur für Arbeit – Familienkasse Sachsen (Spolkový úrad práce – Pokladňa rodinných dávok v Sasku, ďalej len „BfA“) a pánom Trapkowským vo veci zamietnutia prvej uvedenej vyplatiť druhému uvedenému prídavky na dieťa, ktoré býva so svojou matkou v Poľsku.

3

Článok 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. ES L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72), zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012 (Ú. v. EÚ L 149, s. 4, ďalej len „nariadenie č. 883/2004“) stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

…

4

Článok 2 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.“

5

Článok 11 ods. 1, 2 a 3 uvedeného nariadenia znie:

„1.   Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

2.   Na účely tejto hlavy osoby, ktoré prijímajú peňažné dávky na základe ich činnosti ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo ako dôsledok tejto činnosti, sa považujú za osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť. Toto sa nevzťahuje na dôchodky v invalidite, starobné dôchodky alebo pozostalostné dôchodky alebo, na dôchodky v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, alebo na nemocenské peňažné dávky vzťahujúce sa na ošetrenie počas neobmedzenej doby.

3.   S výhradou článkov 12 až 16:

…“.

6

Článok 67 uvedeného nariadenia uvádza:

„Osoba má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu, vrátane jej rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v takomto príslušnom štáte. Avšak dôchodca má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu príslušného pre jeho dôchodok.“

7

Článok 68 ods. 1 toho istého nariadenia s názvom „Pravidlá prednosti v prípade súbehu“ upravuje „pravidlá prednosti“, pokiaľ sú počas rovnakej doby poskytované tým istým rodinným príslušníkom rodinné dávky podľa právnych predpisov viac než jedného štátu.

8

Podľa článku 60 ods. 1 nariadenia č. 987/2009:

„Žiadosť o poskytovanie rodinných dávok sa predkladá príslušnej inštitúcii. Na účely uplatňovania článkov 67 a 68 základného nariadenia sa zohľadní situácia celej rodiny, ako keby sa na všetky zúčastnené osoby vzťahovali právne predpisy dotknutého členského štátu a ako keby všetky mali bydlisko v tomto členskom štáte, najmä pokiaľ ide o nárok osoby na takéto dávky. Ak si osoba, ktorá má nárok na dávky, svoje právo neuplatní, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, zohľadní žiadosť o priznanie rodinných dávok predloženú druhým rodičom, osobou, ktorá sa za rodiča považuje, alebo osobou alebo inštitúciou, ktorá vystupuje ako opatrovateľ dieťaťa alebo detí.“

9

Paragraf 64 ods. 1 a 2 nemeckého spolkového zákona o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz, ďalej len „EStG“) stanovuje:

„1.   Prídavky na každé dieťa sa poskytujú výhradne jednému oprávnenému;

2.   V prípade niekoľkých oprávnených osôb sa prídavky na dieťa vyplácajú tomu, v domácnosti ktorého dieťa žije. Pokiaľ dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov, jedného rodiča a jeho partnera, pestúnov alebo prarodičov, určia títo, kto bude osobou oprávnenou poberať ich. …“.

10

Pán Trapkowski, ktorý má bydlisko v Nemecku, sa rozviedol so svojou manželkou, ktorá žije v Poľsku spolu s ich spoločným dieťaťom narodeným v apríli 2000.

11

Od januára 2011 do októbra 2012 poberal pán Trapkowski najskôr počas určitej doby podporu v nezamestnanosti. Od novembra 2011 do januára 2012, ako aj od 1. do 22. februára 2012 bol v Nemecku zamestnaný, potom poberal dávky podľa nemeckého zákonníka o sociálnom zabezpečení.

12

V auguste 2012 požiadal pán Trapkowski BfA o priznanie rodinných prídavkov pre svojho syna za obdobie od januára 2011 do októbra 2012. Matka dieťaťa, ktorá v Poľsku vykonávala zárobkovú činnosť, nemala v spornom období nárok na rodinné dávky, ani si nepodala žiadosť o rodinné dávky podľa nemeckého alebo poľského práva.

13

Rozhodnutím z 3. septembra 2012 zamietol BfA žiadosť pána Trapkowského, pretože podľa nemeckého práva má nárok na rodinné prídavky prednostne matka dieťaťa. Odvolanie podané proti tomuto rozhodnutiu nebolo úspešné.

14

Finanzgericht Düsseldorf naopak následne žalobe, ktorú podal pán Trapkowski proti rozhodnutiu BfA z 3. septembra 2012, a žalobe proti rozhodnutiu o zamietnutí odvolania vyhovel. Tento súd zastával názor, že žalobca má podľa nemeckého práva, ktoré sa aplikuje na situáciu dotknutej osoby na základe článku 11 ods. 1 a 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004, nárok na prídavky na deti.

15

Okrem toho, podľa Finanzgericht Düsseldorf, v zmysle fikcie uvedenej v článku 60 ods. 1 druhej vety nariadenia č. 987/2009, sa má rodina pána Trapkowského posudzovať tak, akoby mala bydlisko v Nemecku. Vzhľadom na skutočnosť, že matka dieťaťa nemala nárok na poľské rodinné dávky, nemalo v prejednávanej veci ísť o súbeh nárokov v zmysle článku 68 nariadenia č. 883/2004.

16

Finanzgericht Düsseldorf dospel k záveru, že článok 60 ods.1 nariadenia č. 987/2009 má len zabrániť, aby osoba, ktorá sa prisťahovala zo zahraničia, nebola ukrátená na svojich právach. Nárok osoby žijúcej v tuzemsku sa tým však nemôže obmedziť alebo vylúčiť.

17

BfA podal proti rozhodnutiu, ktoré vydal Finanzgericht Düsseldorf, opravný prostriedok „Revision“ s tým, že osoby, na ktoré sa nariadenie č. 883/2004 vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Podľa nemeckých zákonov prídavky na deti sa vyplácajú tomu, v čej domácnosti dieťa žije.

18

Podľa BfA článok 67 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 v spojení s článkom 60 ods. 1 nariadenia č. 987/2009, ako aj judikatúra Súdneho dvora umožňujú dospieť k záveru, že vo veci samej bola primárnym poberateľom prídavkov na deti matka dieťaťa a nie pán Trapkowski.

19

Vnútroštátny súd pripomína, že podľa nemeckého práva sú prídavky na dieťa vyplácané výlučne jednej identifikovateľnej oprávnenej osobe. Podľa tohto práva sú prídavky na deti poskytované tomu rodičovi, v domácnosti ktorého dieťa žije, pretože podľa všeobecnej životnej skúsenosti má najvyššie výdavky na starostlivosť o dieťa ten, kto má dieťa v starostlivosti, stará sa oň a vychováva ho. V tomto smere si kladie otázku, či by v prejednávanej veci mohlo uplatnenie práva Únie viesť k vylúčeniu nároku pána Trapkowského na prídavky na dieťa.

20

Uvedený súd uvádza, že skutočnosť, že bývalá manželka žalovaného nemá nárok na rodinné dávky v Poľsku, nie je pre rozhodnutie, či sa nariadenie č. 883/2004 v prejednávanej veci použije, relevantné. Ten istý súd okrem toho uviedol, že podľa nemeckého práva okolnosť, že sú rodičia dieťaťa rozvedení, nevylučuje ich kvalifikáciu ako rodinných príslušníkov, ktorým sa môžu rodinné dávky vyplácať.

21

Vzhľadom na skutočnosť, že sa použije fikcia upravená v článku 60 ods. 1 nariadenia č. 987/2009, predpokladá vnútroštátny súd, najmä vo svetle článku 68a nariadenia č. 883/2004, že nie je možné úplne vylúčiť výklad, podľa ktorého môže matka mať právo na rodinné dávky, pretože vzhľadom na túto fikciu sa predpokladá, že má bydlisko na území Nemecka a dieťa s ňou žije v jednej domácnosti.

22

Ak by sa pripustil takýto výklad, vzniká podľa vnútroštátneho súdu otázka, či článok 60 ods. 1 tretia veta nariadenia č. 987/2009 nevedie v prejednávanej veci k nepoužiteľnosti paragrafu 64 ods. 2 EStG, podľa ktorého môže o prídavok na dieťa požiadať iba rodič, v domácnosti ktorého dieťa žije, alebo či je potrebné odlíšiť medzi nárokom podať žiadosť o prídavky – nárok, ktorý bol priznaný pánovi Trapkowskému – a nárokom na skutočné poberanie týchto prídavkov, nárok, ktorý by patril výlučne bývalej manželke dotknutej osoby, pretože dieťa s ňou žije.

23

Nakoniec, pokiaľ by sa mal článok 60 ods. 1 tretej vety nariadenia č. 987/2009 vykladať tak, že ak prednostne oprávnený rodič, ktorý žije s dieťaťom v zahraničí v rámci EÚ, nepodá žiadosť o poskytnutie prídavku, prechádza nárok na prídavky, ako aj oprávnenie na podanie žiadosti, na rodiča žijúceho v tuzemsku, vzniká podľa vnútroštátneho súdu otázka, po akom dlhom časovom období je potrebné považovať žiadosť prednostne oprávneného za nepodanú.

24

Za týchto podmienok Bundesfinanzhof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

25

Na zodpovedanie prejudiciálnych otázok je úvodom potrebné konštatovať, že na osobu, akou je pán Trapkowski, pravidelne zamestnanú v členskom štáte, v tomto prípade v Spolkovej republike Nemecko, a ktorá má okrem toho bydlisko v tomto štáte, sa vzťahuje nariadenie č. 883/2004 v zmysle článkov 2 ods. 1 a 11 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia.

26

Okrem toho nikto nespochybňuje, že dávka sporná v konaní vo veci samej, ktorá je určená na zníženie výdavkov spojených so starostlivosťou o deti, spadá pod pojem „rodinná dávka“ v zmysle nariadenia č. 883/2004 (pozri rozsudky Offermanns, C‑85/99, EU:C:2001:166, bod 41, a Lachheb, C‑177/12, EU:C:2013:689, bod 35).

27

Okrem toho, pokiaľ ide o „rodinného príslušníka“, tak z článku 1 písm. i) bodu 1. i) nariadenia č. 883/2004 vyplýva, že označuje „každú osobu definovanú alebo uznanú za rodinného príslušníka, alebo označenú za člena domácnosti právnymi predpismi, podľa ktorých sa poskytujú dávky“.

28

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu v prejednávanej veci vyplýva, že nemecké právo vymedzuje osoby, ktoré majú nárok na prídavky na dieťa, bez toho, aby výslovne definovalo pojem „rodinný príslušník“.

29

Ako však uviedol vnútroštátny súd, nárok na prídavky na deti je v súlade s nemeckým právom priznaný rodičom v prvom stupni príbuzenstva s týmto dieťaťom, či už sú manželia alebo nie.

30

Uvedený súd na toto základe predpokladá, že na dieťa a jeho matku sa musí v konaní vo veci samej v zmysle nemeckého práva, ktoré upravuje rodinné dávky, pozerať ako na rodinných príslušníkov pána Trapkowského.

31

Súdnemu dvoru pritom nepríslušní spochybňovať, na základe vnútroštátneho práva tak, ako ho vykladá vnútroštátny súd, takéto zisťovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Slanina, C‑363/08, EU:C:2009:732, bod 27).

32

Vzhľadom na pravidlá prednosti stanovené v článku 68 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 je pre prípady súbehu nárokov potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, aby bolo možné sa domnievať, že v danom prípade došlo k takému súbehu nárokov na rodinné dávky, že v danom prípade ide o takýto súbeh, nepostačuje napríklad len to, že takéto dávky sú splatné v členskom štáte bydliska dotknutého dieťaťa a paralelne by len mohli byť splatné v inom členskom štáte, v ktorom pracuje jeden z rodičov tohto dieťaťa (rozsudok Schwemmer, C‑16/09, EU:C:2010:605, bod 52 a citovanú judikatúru).

33

Pretože matka dieťaťa v konaní vo veci samej nemala nárok na rodinné dávky v Poľsku, nie je z toho dôvodu možné tieto pravidlá prednosti v prejednávanej veci uplatniť.

34

Podstatou prvej prejudiciálnej otázky vnútroštátneho súdu je určiť, či sa má článok 60 ods. 1 druhá veta nariadenia č. 987/2009 vykladať v tom zmysle, že fikcia stanovená v rámci tohto ustanovenia môže viesť k priznaniu nároku na rodinné dávky osobe, ktorá nemá bydlisko na území členského štátu príslušného k vyplácaniu týchto dávok.

35

Na zodpovedanie tejto otázky je po prvé vhodné pripomenúť, že fikcia upravená v článku 67 nariadenia č. 883/2004 má umožniť určitej osobe uplatniť nárok na rodinné dávky pre rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte než v tom, ktorý je povinný vyplácať tieto dávky, ako keby žili v naposledy uvedenom členskom štáte.

36

Po druhé článok 60 ods. 1 druhá veta nariadenia č. 987/2009 upravuje, že najmä na účely uplatnenia nariadenia č. 883/2004 sa zohľadní situácia celej rodiny, ako keby sa na všetky zúčastnené osoby vzťahovali právne predpisy dotknutého členského štátu a ako keby všetky mali bydlisko v tomto členskom štáte, najmä pokiaľ ide o nárok určitej osoby na rodinné dávky.

37

Po tretie z článku 60 ods. 1 tretej vety nariadenia č. 987/2009 vyplýva, že za predpokladu, že si osoba, ktorá má nárok na dávky, svoje právo neuplatní, zohľadní sa žiadosť o priznanie rodinných dávok predložená „druhým rodičom“, osobou, ktorá sa za rodiča považuje, alebo osobou alebo inštitúciou.

38

Zo znenia článku 67 nariadenia č. 883/2004 v spojení s článkom 60 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 vyplýva, že jednak osoba môže uplatniť nárok na rodinné dávky pre rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte než v tom, ktorý je povinný vyplácať tieto dávky a jednak že podať žiadosť o rodinné dávky sa priznáva nielen osobám, ktoré žijú na území členského štátu príslušného vyplácať rodinné dávky, ale zároveň všetkým „dotknutým osobám“, ktoré nárok na tieto dávky môžu uplatniť, medzi ktoré patria aj rodičia dieťaťa, pre ktoré sú tieto dávky požadované.

39

Následne, za predpokladu, že rodičia dieťaťa, pre ktoré sa rodinné dávky požadujú, patria pod pojem „dotknuté osoby“, sú oprávnení požiadať o poskytnutie týchto dávok v zmysle článku 60 ods. 1 nariadenia č. 987/2009, nie je preto možné z tohto dôvodu vylúčiť, že rodič, ktorý má bydlisko na území iného členského štátu než štátu povinného tieto dávky vyplatiť, je osobou oprávnenou tieto dávky poberať, pokiaľ sú okrem toho splnené všetky podmienky stanovené vnútroštátnym právom.

40

Je v právomoci príslušného vnútroštátneho orgánu, aby určil, ktoré osoby majú v súlade s vnútroštátnym právom nárok na rodinné dávky.

41

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 60 ods. 1 druhá veta nariadenia č. 987/2009 sa musí vykladať v tom zmysle, že fikcia upravená týmto ustanovením môže viesť k priznaniu nároku na rodinné dávky osobe, ktorá nemá bydlisko na území členského štátu príslušného k vyplácaniu týchto dávok, ak sú splnené všetky ďalšie podmienky pre poskytnutie uvedených dávok stanovené vnútroštátnym právom, čo prislúcha určiť vnútroštátnemu súdu.

42

Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa v podstate vnútroštátny súd pýta, či sa má vykladať článok 60 ods. 1 tretia veta nariadenia č. 987/2009 tak, že nárok na prídavky na deti prináleží rodičovi žijúcemu v členskom štáte, ktorý je povinný vyplácať tieto dávky, pretože druhý rodič žijúci v inom členskom štáte nepodal žiadosť o priznanie prídavkov na deti?

43

Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné na úvod pripomenúť, že nariadenie č. 987/2009 a nariadenie č. 883/2004 síce stanovujú pravidlá, podľa ktorých je možné určiť osoby, ktoré si môžu uplatňovať nárok na rodinné dávky, nevymedzujú však osoby, ktoré nárok na tieto dávky majú.

44

Ako totiž zjavne vyplýva z článku 67 nariadenia č. 883/2004, vnútroštátne právo určuje osoby, ktoré majú nárok na rodinné dávky.

45

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že článok 60 ods. 1 tretia veta nariadenia č. 987/2009 upravuje, že ak si osoba, ktorá má nárok na dávky, svoje právo neuplatní, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, zohľadní žiadosť o priznanie rodinných dávok predloženú „druhým rodičom“, osobou, ktorá sa za rodiča považuje, alebo osobou alebo inštitúciou.

46

Po prvé tak zo znenia ako aj zo systematiky článku 60 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 vyplýva, že je dôležité rozlišovať medzi podaním žiadosti o rodinné dávky a nárokom na poberanie týchto dávok.

47

Po druhé zo znenia uvedeného článku tiež vyplýva, že na to, aby sa príslušná inštitúcia členského štátu povinne zaoberala žiadosťou o poskytnutie rodinných dávok, stačí, aby žiadosť o tieto dávky podala jedna z osôb, ktoré si na ne môžu uplatniť nárok.

48

Právo Únie však nebráni tomu, aby takáto inštitúcia dospela na základe uplatnenia vnútroštátneho práva k záveru, že oprávnenou osobou na poberanie rodinných dávok na dieťa je iná osoba než tá, ktorá podala žiadosť o poskytnutie týchto dávok.

49

Následne, keďže všetky podmienky poskytnutia rodinných dávok na dieťa sú splnené a tieto dávky sú skutočne poskytnuté, nie je dôležité vedieť, ktorý z rodičov je na základe vnútroštátneho práva považovaný za osobu oprávnenú poberať tieto dávky (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoever a Zachow, C‑245/94 a C‑312/94, EU:C:1996:379, bod 37).

50

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa článok 60 ods. 1 tretia veta nariadenia č. 987/2009 má vykladať tak, že neupravuje, že nárok na prídavky na deti prináleží rodičovi žijúcemu v členskom štáte, ktorý je povinný vyplácať tieto dávky, pretože druhý rodič žijúci v inom členskom štáte nepodal žiadosť o priznanie prídavkov na deti.

51

Vzhľadom na odpoveď na druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku.

52

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: