1.

Rada Európskej únie prijala 4. februára 2008 jednotnú akciu 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, Eulex Kosovo ( 2 ).

2.

V súvislosti s uvedenou misiou bolo uverejnené oznámenie o vyhlásení užšieho zadávacieho konania týkajúce sa projektu s názvom „Podpora misie Eulex v Kosove vrtuľníkmi“ s cieľom uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb. Tohto užšieho zadávacieho konania sa zúčastnila spoločnosť Elitaliana SpA (ďalej len „Elitaliana“). Ponuka uvedenej spoločnosti bola zaradená na druhé miesto. Vedúci misie Eulex Kosovo zadal uvedenú zákazku uchádzačovi, ktorého ponuka bola zaradená na prvé miesto.

3.

Elitaliana podala žalobu proti misii Eulex Kosovo na Všeobecný súd Európskej únie.

4.

V konaní pred Všeobecným súdom misia Eulex Kosovo vzniesla námietku neprípustnosti založenú po prvé na neexistencii právneho postavenia žalovaného účastníka konania v prípade misie Eulex Kosovo a po druhé na nedostatku právomoci Všeobecného súdu vo vzťahu k aktom týkajúcim sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).

5.

Uznesením Elitaliana/Eulex Kosovo ( 3 ) (ďalej len „napadnuté uznesenie“) Všeobecný súd Európskej únie žalobu zamietol ako neprípustnú.

6.

Týmto odvolaním Elitaliana navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie.

7.

Súdny dvor má v rámci tohto odvolania preskúmať otázku, či je misia Eulex Kosovo právne zodpovedná za rozhodnutia prijaté vedúcim tejto misie a či je predovšetkým možné podať žalobu o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ proti misii Eulex Kosovo, čo je zdá sa doposiaľ neriešená otázka. Súdny dvor by mal zároveň zaujať stanovisko k tvrdeniam spoločnosti Elitaliana o porušení základného práva na účinný opravný prostriedok a o existencii ospravedlniteľného omylu, ktorého sa dopustila pri označení žalovaného účastníka konania pred Všeobecným súdom.

8.

Podľa článku 1 ods. 1 jednotnej akcie 2008/124 Európska únia zriadila misiu Eulex Kosovo ako misiu na podporu právneho štátu v Kosove.

9.

Z článku 2 prvého odseku jednotnej akcie 2008/124 vyplýva, že Eulex Kosovo pomáha kosovským inštitúciám, justičným orgánom a orgánom činným v trestnom konaní pri napredovaní v udržateľnom rozvoji a zodpovednosti a pri ďalšom rozvoji a posilňovaní nezávislého multietnického systému súdnictva a multietnickej polície a colnej správy, pričom zabezpečuje, aby tieto inštitúcie boli chránené pred politickým vplyvom a aby dodržiavali medzinárodne uznávané normy a osvedčené európske postupy.

10.

Článok 6 jednotnej akcie 2008/124 určuje štruktúru misie Eulex Kosovo. Odsek 1 tohto článku stanovuje, že táto misia je jednotnou misiou európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) v celom Kosove. Podľa odseku 2 uvedeného článku misia Eulex Kosovo zriadi hlavný štáb, regionálne a miestne kancelárie v celom Kosove, podpornú zložku v Bruseli (Belgicko) a styčné úrady podľa potreby. Podľa odseku 3 toho istého článku misiu Eulex Kosovo tvoria vedúci misie a personál, ako aj policajná zložka, súdna zložka a colná zložka.

11.

Podľa článku 7 ods. 1 a 2 jednotnej akcie 2008/124 veliteľom civilnej operácie Eulex Kosovo je riaditeľ útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií, ktorý velí misii Eulex Kosovo a riadi ju na strategickej úrovni, pričom podlieha politickej kontrole a strategickému usmerňovaniu zo strany Politického a bezpečnostného výboru (PBV) a všeobecnej právomoci vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP). Podľa odseku 3 tohto istého článku veliteľ civilnej operácie zabezpečuje riadne a efektívne vykonávanie rozhodnutí Rady a rozhodnutí PBV, a to aj vydávaním prípadných potrebných pokynov na strategickej úrovni vedúcemu misie, ktorému okrem toho poskytuje poradenstvo a technickú podporu.

12.

Článok 11 jednotnej akcie 2008/124 opisuje systém velenia misie Eulex Kosovo. Podľa jeho odseku 2 PBV vykonáva v rámci zodpovednosti Rady a VP politickú kontrolu a strategické riadenie misie Eulex Kosovo. Podľa odsekov 3 a 4 tohto článku veliteľ civilnej operácie, ktorý je veliteľom Eulex Kosovo na strategickej úrovni, podáva správy Rade prostredníctvom VP. V odseku 5 tohto ustanovenia sa uvádza, že vedúci misie velí a riadi misiu Eulex Kosovo na mieste operácie a priamo zodpovedá veliteľovi civilnej operácie.

13.

Z článku 12 ods. 1 jednotnej akcie 2008/124 napokon vyplýva, že PBV pod vedením Rady vykonáva politickú kontrolu a strategické usmerňovanie misie.

14.

Prijatie sporných opatrení je v napadnutom uznesení opísané takto:

15.

Konanie pred Všeobecným súdom možno zhrnúť v rozsahu, v akom je relevantné pre toto odvolanie, nasledujúcim spôsobom.

16.

Elitaliana návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 23. mája 2012 podala žalobu proti misii Eulex Kosovo, ktorou navrhla:

17.

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 14. septembra 2012 misia Eulex Kosovo vzniesla námietku neprípustnosti podľa článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Misia Eulex Kosovo navrhla zamietnuť žalobu ako neprípustnú a zaviazať spoločnosť Elitaliana na náhradu všetkých trov konania.

18.

Dňa 28. novembra 2012 Elitaliana predložila svoje pripomienky k námietke neprípustnosti, pričom navrhla zamietnuť námietku neprípustnosti a v každom prípade doručiť žalobu inštitúcii považovanej za žalovaného účastníka konania.

19.

Napadnutým uznesením Všeobecný súd vyhlásil žalobu za neprípustnú, pričom sa v prvom rade opieral o prvý dôvod neprípustnosti, ktorý uviedla žalovaná.

20.

Všeobecný súd v prvom rade analyzoval námietku uvedenú misiou Eulex Kosovo, ktorá tvrdila, že „nemôže mať v tejto veci postavenie žalovanej, keďže nie je nezávislou organizáciou“ (napadnuté uznesenie, body 18 až 37).

21.

Všeobecný súd začal svoju analýzu skúmaním otázky, či má misia Eulex Kosovo postavenie žalovaného účastníka konania, presnejšie či misia Eulex Kosovo predstavuje orgán, úrad alebo agentúru Únie v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ (napadnuté uznesenie, body 19 až 21).

22.

Na základe analýzy znenia článku 1 ods. 1, článku 6, článku 7 ods. 1 a 2 a článku 11 jednotnej akcie 2008/124 Všeobecný súd dospel k tomuto záveru (napadnuté uznesenie, bod 26):

„Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia nemá misia Eulex Kosovo právnu subjektivitu a nie je ani stanovené, že môže byť účastníkom konania na súdoch Únie.“

23.

Keďže Všeobecný súd ďalej konštatoval, že Elitaliana požaduje zrušiť opatrenia, ktoré misia Eulex Kosovo prijala v súvislosti so zadaním zákazky, analyzoval pripísateľnosť predmetného rozhodnutia, pričom dospel k tomuto záveru (napadnuté uznesenie, bod 34): „Za týchto okolností sa treba domnievať, že akty prijaté vedúcim misie Eulex Kosovo v spornom zadávacom konaní možno pripísať Komisii, ktorá má postavenie žalovaného účastníka konania podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ. Tieto akty teda možno súdne preskúmať v súlade s požiadavkami všeobecnej zásady, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa a podľa ktorej musí súdnemu preskúmaniu podliehať každý akt inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, ktorý má mať právne účinky vo vzťahu k tretím osobám“. Všeobecný súd dodal (napadnuté uznesenie, bod 35), že „misia Eulex Kosovo teda nemá postavenie žalovaného účastníka konania“.

24.

V druhom rade Elitaliana subsidiárne tvrdila, že za predpokladu, ak by misia Eulex Kosovo nemala postavenie žalovaného účastníka konania, Všeobecný súd môže určiť účastníka, proti ktorému možno ďalej viesť konanie (napadnuté uznesenie, bod 38).

25.

Všeobecný súd však konštatoval, že v prejednávanej veci označenie misie Eulex Kosovo v žalobe nie je chyba spoločnosti Elitaliana. Naopak, z obsahu žaloby jasne vyplýva, že Elitaliana mala výslovne úmysel podať žalobu proti misii Eulex Kosovo, ktorá podľa nej predstavuje orgán, úrad alebo agentúru Únie v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ, čo žalobkyňa napokon potvrdila vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti (napadnuté uznesenie, bod 39).

26.

Po druhé Elitaliana navrhla, aby Všeobecný súd uznal, že sa dopustila ospravedlniteľného omylu a v tejto súvislosti sa odvoláva na judikatúru, ktorá uznáva existenciu takého omylu vtedy, ak správanie dotknutej inštitúcie samo osebe alebo v rozhodujúcej miere vyvolalo pochopiteľné pochybnosti u osoby podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá koná v dobrej viere a ktorá preukázala všetku starostlivosť požadovanú od bežne informovanej osoby (napadnuté uznesenie, bod 40).

27.

V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatoval, že existencia ospravedlniteľného omylu môže mať podľa judikatúry, na ktorú sa odvoláva Elitaliana, za následok iba to, že žaloba sa nesmie zamietnuť z dôvodu zmeškania lehoty na jej podanie. V tomto prípade však nie sú pochybnosti o tom, že Elitaliana dodržala lehotu na podanie žaloby (napadnuté uznesenie, bod 42).

28.

Všeobecný súd tiež uviedol, že Elitaliana nikdy nesmerovala žalobu aj proti inému účastníkovi konania, než je misia Eulex Kosovo, ale obmedzila sa na to, že od Všeobecného súdu požadovala, aby určil žalovaného, proti ktorému treba podať prejednávanú žalobu, aby bola prípustná (napadnuté uznesenie, bod 42).

29.

Všeobecný súd svoju analýzu ukončil v bode 45 napadnutého uznesenia takto:

„Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že z dôvodu, že misia Eulex Kosovo nemá postavenie žalovaného účastníka konania, je žaloba, ktorú proti nej podala žalobkyňa, neprípustná, pokiaľ ide tak o návrh na zrušenie, ako aj o návrh na náhradu škody, ktorý úzko súvisí s návrhmi na zrušenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora [Bossi/Komisia, 346/87, EU:C:1989:59], bod 31, a uznesenie Elti/Delegácia Európskej únie v Čiernej Hore [T‑395/11, EU:T:2012:274]…, bod 74, a tam citovaná judikatúra), pričom nie je potrebné rozhodovať o údajnom nedostatku právomoci Všeobecného súdu vo vzťahu k aktom prijatým na základe ustanovení Zmluvy o [EÚ] týkajúcich sa SZBP.“

30.

Svojím odvolaním Elitaliana navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnuté uznesenie a vyhovel žalobe podanej na prvom stupni alebo, ak sa Súdny dvor domnieva, že stav konania nedovoľuje rozhodnúť vo veci, vrátil vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu.

31.

Misia Eulex Kosovo navrhuje zamietnuť odvolanie a zaviazať spoločnosť Elitaliana na náhradu trov konania.

32.

Elitaliana uvádza na podporu odvolania tri odvolacie dôvody, a to:

33.

Všetkým trom odvolacím dôvodom predchádza časť s názvom „Premisa“ ( 7 ), ktorá odkazuje na „zásadu účinnej súdnej ochrany…, v súčasnosti zakotvenú v článkoch 6 a 13 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len ‚EDĽP‘)]“, ktorú má Súdny dvor uznať „prijatím nižšie uvedených dôvodov“.

34.

Analýzu treba začať touto premisou.

35.

Elitaliana sa k tejto zásade vyjadrila takto:

36.

Misia Eulex Kosovo uvádza, že Elitaliana uviedla toto tvrdenie subsidiárne pre prípad, ak by sa Súdny dvor domnieval, že má právomoc rozhodnúť, čo misia Eulex Kosovo odmieta. V každom prípade sa žalovaná domnieva, že Všeobecný súd neporušil články 6 a 13 EDĽP.

37.

Elitaliana tvrdí, že Všeobecný súd porušil články 6 a 13 EDĽP, keď rozhodol, že misia Eulex Kosovo nemá právnu subjektivitu a keď odmietol ospravedlniteľný omyl vo vzťahu k totožnosti žalovaného účastníka konania.

38.

Najprv treba spresniť, že zásady stanovené v článkoch 6 a 13 EDĽP zodpovedajú zásadám stanoveným v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ktorá sa v podstate mala uplatniť v prejednávanom prípade. Na porušenie článku 47 Charty sa v prejednávanej veci možno odvolávať len prípade, ak sú žaloby podané proti inštitúciám, ktorých právomoc je vierohodne preukázaná, vyhlásené za neprípustné z iných ako procesných dôvodov a ak v takom prípade žalobca nemá k dispozícii žiadny účinný opravný prostriedok. ( 8 )

39.

Žaloba podaná na Všeobecný súd bola namierená proti účastníkovi konania, ktorý je podľa Všeobecného súdu nesprávne označený ako žalovaný účastník konania. Z odvolania vyplýva, že Elitaliana sa domnieva, že takéto konštatovanie predstavuje v prejednávanej veci porušenie jej základných práv zaručených článkom 47 Charty.

40.

Podotýkam, že konštatovanie podľa ktorého misia Eulex Kosovo je nesprávne označená ako žalovaný účastník konania, buď preto, lebo misia nemá procesnú spôsobilosť, alebo z iných dôvodov, neumožňuje vyvodiť nedostatok súdnej ochrany.

41.

V skutočnosti je problematika týkajúca sa článku 47 Charty zjavne predčasne predostretá. Ak bola žaloba podaná na účastníka konania, ktorý je nesprávne označený ako žalovaný, nemohlo dôjsť k porušeniu uvedeného článku. Situáciu spoločnosti Elitaliana možno analyzovať z hľadiska tohto článku len v prípade, ak bola žaloba proti správnemu žalovanému podaná na príslušný súd, ktorý konštatoval neexistenciu možnosti podania opravného prostriedku.

42.

Lenže argumentácia spoločnosti Elitaliana je v tomto ohľade neúčinná. Pokiaľ ide o tvrdenie, že pre spoločnosť Elitaliana bolo mimoriadne ťažké určiť žalovaného účastníka konania pred Všeobecným súdom, vrátim sa k nemu v súvislosti s tretím odvolacím dôvodom.

43.

Svojím prvým odvolacím dôvodom Elitaliana tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že „misia Eulex Kosovo nemá právnu subjektivitu a nie je ani stanovené, že môže byť účastníkom konania na súdoch Únie“ (napadnutý rozsudok, bod 26). Spoločnosť Elitaliana tvrdí, že misia Eulex Kosovo má všetky požadované vlastnosti na to, aby mohla byť považovaná za orgán, úrad alebo agentúru Únie v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ.

44.

Misia Eulex Kosovo navrhuje tento odvolací dôvod zamietnuť.

45.

Treba uviesť, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa mechanizmus preskúmania súdom stanovený v článku 263 ZFEÚ uplatňuje na orgány, úrady a agentúry zriadené normotvorcom Únie, ktorým bola zverená právomoc prijímať voči fyzickým alebo právnickým osobám právne záväzné akty v osobitných oblastiach, ako je Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (AESA), Európska agentúra pre lieky (EMA), Európska chemická agentúra (ECHA), Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (OCVV) a Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT). ( 9 )

46.

Na účely posúdenia, či orgán, úrad alebo agentúra spĺňa vymedzenie podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ, je potrebné preskúmať nástroj, ktorým sa zriaďuje tento subjekt. Judikatúra v tomto smere umožňuje uplatniť najmenej dve kritériá, ( 10 ) ktoré misia Eulex Kosovo podľa všetkého nespĺňa.

47.

Po prvé jednotná akcia 2008/124 nestanovuje, že misia Eulex Kosovo má právnu subjektivitu, ako je to často napríklad pri aktoch, ktorými sa zriaďujú agentúry ( 11 ), a ani nestanovuje, že má procesnú spôsobilosť, aby mohla byť účastníkom konania pred súdmi Únie. ( 12 )

48.

Po druhé akty, ktorými sa zriaďujú orgány, úrady alebo agentúry Únie často obsahujú ustanovenie, ktoré odkazuje na príslušný článok zmluvy a zároveň vymedzuje rozsah žaloby. ( 13 ) V jednotnej akcii 2008/124 však takéto ustanovenie nie je.

49.

Na podporu svojich návrhov Elitaliana uvádza rozsudok Všeobecného súdu Sogelma/AER ( 14 ). V tomto rozsudku Všeobecný súd preskúmal svoju právomoc rozhodnúť o žalobe podanej na základe článku 230 štvrtého odseku ES (teraz článok 263 ZFEÚ) proti aktu Európskej agentúry pre obnovu (EAO). Lenže tento rozsudok bol vynesený v úplne iných súvislostiach, pričom Všeobecný súd presne konštatoval, že EAO je orgán Spoločenstva s právnou subjektivitou, ktorý bol zriadený nariadením a že nariadenie, ktorým sa agentúra zriadila, výslovne stanovuje príslušnosť Súdneho dvora. ( 15 )

50.

Skutočnosť, že konštitutívny nástroj výslovne stanovuje možnosť podať opravný prostriedok na Súdny dvor, potvrdzuje toto spojenie s článkom 263 ZFEÚ. Neexistencia takého ustanovenia však podľa môjho názoru sama osebe neumožňuje konštatovať neexistenciu takého spojenia.

51.

V skutočnosti, aj keď neexistuje výslovné ustanovenie priznávajúce uvedenému subjektu právnu subjektivitu, domnievam sa, že znenie článku 263 piateho odseku ZFEÚ zakladá veľmi silnú domnienku v tom zmysle, že ak inštitúcie zriadia subjekt, ktorý môže prijímať rozhodnutia týkajúce sa jednotlivcov, v takom prípade musí existovať možnosť podať opravný prostriedok. Za daných okolností je možné pripustiť túto domnienku existencie možnosti podať opravný prostriedok za veľmi prísnych podmienok. V prípade subjektu, ktorý má vlastnú právnu subjektivitu, vlastné právne právomoci a ktorému boli zverené úlohy určitej povahy, možno predpokladať, že má procesnú spôsobilosť na to, aby mohol byť účastníkom konania na európskom súde alebo mohol byť na takom súde žalovaný aj v prípade neexistencie výslovného ustanovenia v tomto zmysle. ( 16 )

52.

Preskúmanie jednotnej akcie 2008/124 v skutočnosti preukázalo, že ide o spoločnú misiu Rady a Komisie. Uvedená spoločná akcia nepriznáva misii Eulex Kosovo samostatnú právnu subjektivitu. Podľa článkov 11 a 12 Rada a PVB vykonávajú politickú kontrolu a strategické usmerňovanie. Jej článok 16 navyše podriaďuje finančný aspekt misie kontrole zo strany Komisie.

53.

Tieto skutočnosti ma privádzajú k záveru, že misia Eulex Kosovo nie je orgánom, úradom alebo agentúrou v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ. Je skôr spoločnou misiou dvoch inštitúcií. Vzhľadom na túto skutočnosť sa podľa môjho názoru v podstate nevylučuje možnosť priznať misii právnu subjektivitu na základe funkčného posúdenia. ( 17 ) Misia bola zriadená normatívnym aktom a môže napríklad prijímať rozhodnutia, ktoré majú právne účinky voči tretím osobám. Systematika jednotnej akcie 2008/124 však dokazuje vôľu podriadiť misiu prirodzenej závislosti od uvedených inštitúcií. ( 18 ) Podobnú situáciu, v danom prípade situáciu medzi Komisiou a Strediskom jadrového výskumu, už analyzoval generálny advokát Roemer vo svojich návrhoch vo veci Ufficio imposte consumo/Komisia ( 19 ). V prejednávanej veci však ide skôr o dočasný subjekt pre spoluprácu medzi inštitúciami, než o úrad alebo agentúru, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu.

54.

Za týchto okolností zastávam názor, že misiu Eulex Kosovo nemožno považovať za subjekt, proti ktorému možno podať odvolanie na základe článku 263 prvého odseku ZFEÚ. Všeobecný súd teda mohol oprávnene konštatovať, že misia Eulex Kosovo nie je orgán, úrad alebo agentúra Únie v zmysle uvedeného ustanovenia.

55.

Preto navrhujem zamietnuť prvý odvolací dôvod ako nedôvodný.

56.

Svojím druhým odvolacím dôvodom Elitaliana tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne usúdil, že k misii Eulex Kosovo treba pristupovať ako k delegácii Komisie v súlade s judikatúrou Všeobecného súdu týkajúcou sa delegácie Európskej únie v Čiernej Hore, a že v dôsledku toho je Komisia inštitúciou, ktorej prislúcha brániť na súdoch Únie predmetný akt podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ (napadnuté uznesenie, body 27 až 35).

57.

Eulex Kosovo navrhuje tento odvolací dôvod zamietnuť.

58.

Pokiaľ ide o rozlišovanie medzi delegáciou a misiou, treba najprv uviesť dva aspekty prítomnosti Únie mimo územia Únie.

59.

Prvý aspekt sa týka prítomnosti v zahraničí a vonkajšej činnosti podľa Zmluvy o ES. Do tohto rámca sú zahrnuté delegácie v tretích krajinách a v medzinárodných organizáciách. Judikatúra, väčšinou pochádzajúca od Všeobecného súdu, je dosť jasná a podľa môjho názoru aj správna. Právomoc Súdneho dvora je založená na bežných ustanoveniach Zmluvy, ako sú ustanovenia o žalobe o neplatnosť a žalobe o náhradu škody. Z judikatúry Všeobecného súdu pochádzajúcej z obdobia pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zriadením ESVČ ( 20 ) vyplýva, že za takých okolností by v skutočnosti mala byť na súde žalovaná Komisia. Delegácie sú pripojené ku Komisii, a tak by akákoľvek žaloba mala byť podaná proti Komisii. ( 21 ) Všeobecný súd preto rozhodol, že žaloba, ktorá smeruje len proti delegácii, je neprípustná. ( 22 )

60.

Druhý aspekt sa týka vonkajšej činnosti v rámci SZBP. Ide najmä o opatrenia, ktorými sa zriaďujú misie SZBP v tretích krajinách. Judikatúra, predovšetkým judikatúra Všeobecného súdu, nie je rozsiahla. Podaných bolo iba niekoľko žalôb, ktoré boli neskôr vzaté späť a teda vymazané. ( 23 ) Z ojedinelých vecí, v prípade ktorých Všeobecný súd vydal uznesenie, treba spomenúť vec H/Rada a i. V napadnutom uznesení Všeobecný súd odkazuje okrem iného na uznesenie predsedu Všeobecného súdu o predbežných opatreniach. ( 24 ) Pokiaľ ide o konanie vo veci samej, H/Rada a i., Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú, avšak prebieha odvolacie konanie. ( 25 ) Táto vec sa týkala policajnej misie Európskej únie v Bosne a Hercegovine. ( 26 ) So zreteľom na neveľký počet rozhodnutí Všeobecného súdu týkajúcich sa misií SZBP treba konštatovať, že v tejto oblasti judikatúra zďaleka nie je ustálená.

61.

Podľa môjho názoru sa judikatúra Všeobecného súdu týkajúca sa delegácií Únie nevzťahuje na misie zriadené Úniou, aj keď tieto dva typy subjektov, samozrejme, majú podobné vlastnosti, ako napríklad, že nemajú právnu subjektivitu. Vzhľadom na neexistenciu výslovných ustanovení je potrebné preskúmať skutočnú povahu väzby medzi misiami a inštitúciami.

62.

Treba zdôrazniť, že v napadnutom uznesení nie je odôvodnenie Všeobecného súdu založené na dokonalej analógii medzi postavením delegácie a postavením misie. Všeobecný súd, samozrejme, uvádza uznesenie týkajúce sa delegácie Európskej únie v Čiernej Hore ( 27 ), ale pritom poukazuje na to, že „akty prijaté na základe delegovaných právomocí sa bežne pripisujú delegujúcej inštitúcii, ktorej prislúcha brániť na súde predmetný akt“ (napadnuté uznesenie, bod 33). Po tomto konštatovaní sa v bode 34 napadnutého uznesenia vyjadril takto:

„Za týchto okolností sa treba domnievať, že akty prijaté vedúcim misie Eulex Kosovo v spornom zadávacom konaní možno pripísať Komisii, ktorá má postavenie žalovaného účastníka konania podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ. Tieto akty teda možno súdne preskúmať v súlade s požiadavkami všeobecnej zásady, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa a podľa ktorej musí súdnemu preskúmaniu podliehať každý akt inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, ktorý má mať právne účinky vo vzťahu k tretím osobám.“

63.

Všeobecný súd teda na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Elitaliana nepostavil misie SZBP na roveň delegáciám Komisie.

64.

Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, práve som konštatoval, že misia Eulex Kosovo nemá požadované vlastnosti na to, aby sama mohla byť považovaná za spôsobilú brániť sa pred Súdnym dvorom podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ. Takisto som uviedol, že misia Eulex Kosovo nie je pripojená ku Komisii ako delegácia. Treba teda preskúmať väzbu medzi touto misiou a inštitúciami.

65.

Z jednotnej akcie 2008/124 vyplýva, že misia Eulex Kosovo bola zriadená ako subjekt oddelený od Rady a Komisie. Z ustanovení jednotnej akcie 2008/124/SZBP a zmluvy uzavretej medzi vedúcim misie a Komisiou predovšetkým vyplýva, že väzby na Komisiu sú osobitne úzke v oblasti administratívy a finančných aspektov. Všeobecný súd konštatoval, že tieto väzby v skutočnosti v ich súhrne predstavujú delegovanie právomocí, ktoré bežne vykonáva Komisia, na misiu Eulex Kosovo a na vedúceho tejto misie. Na základe toho rozhodol, že akty prijaté misiou Eulex Kosovo vrátane jej vedúceho nakoniec možno pripísať Komisii (napadnuté uznesenie, bod 34). Odôvodnenie Všeobecného súdu znie takto:

66.

Toto odôvodnenie, s ktorým súhlasím, nie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením. Všeobecný súd oprávnene usúdil, že vzhľadom na neexistenciu vlastnej právnej subjektivity treba zistiť, aká je väzba na predmetné úlohy, v prejednávanej veci na rozpočtové otázky v súvislosti s opatreniami prijatými v spornom zadávacom konaní. Na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Elitaliana nie je odôvodnenie Všeobecného súdu založené na postavení misie Eulex Kosovo na roveň delegáciám Únie, ale na funkčnom prístupe k predmetným úlohám.

67.

Vzhľadom na uvedené treba zamietnuť druhý odvolací dôvod v celom rozsahu.

68.

Elitaliana svojím tretím odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že pri určení žalovaného účastníka konania nedošlo k ospravedlniteľnému omylu, keď usúdil, že „existencia ospravedlniteľného omylu môže… mať za následok iba to, že žaloba sa nesmie zamietnuť z dôvodu zmeškania lehoty na jej podanie“ (napadnuté uznesenie, body 41 a 43). Elitaliana sa domnieva, že judikatúra týkajúca sa ospravedlniteľného omylu sa môže vzťahovať aj na totožnosť žalovaného účastníka konania a navrhuje, aby Súdny dvor určil v prejednávanej veci správneho žalovaného účastníka konania.

69.

Eulex Kosovo navrhuje tento odvolací dôvod zamietnuť.

70.

Hneď na začiatku podotýkam, že Všeobecný súd konštatoval, že v tomto prípade označenie misie Eulex Kosovo v žalobe nie je chyba spoločnosti Elitaliana (napadnuté uznesenie, bod 39). V napadnutom uznesení však Všeobecný súd pripustil, že „bolo pre [spoločnosť Elitaliana] nepopierateľne ťažké určiť osobu, ktorej bolo možné pripísať sporné opatrenia a ktorá mala postavenie žalovaného“ (bod 41).

71.

Toto konštatovanie, ktoré mi pripadá plne odôvodnené, je založené na premise Všeobecného súdu, podľa ktorej mala byť žaloba podaná proti Komisii.

72.

Súhlasím s analýzou Všeobecného súdu, podľa ktorej Elitaliana nemôže oprieť svoje návrhy o judikatúru týkajúcu sa ospravedlniteľného omylu. Táto judikatúra sa totiž týka procesných lehôt ( 28 ) a nemožno sa jej dovolávať za okolností, keď žalobkyňa nesprávne označila žalovaného účastníka konania.

73.

Aj keby sa takýto omyl uznal, žalovanému účastníkovi konania, proti ktorému bola podaná žaloba, by nebolo možné prisúdiť právnu subjektivitu, aby sa mohol brániť. V tomto zmysle sa nemožno odvolávať na ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný omyl by mohol byť uplatnený len v inom konaní proti inému účastníkovi konania a mohol by byť uvedený ako odôvodnenie prípadného zmeškania lehoty na podanie žaloby o neplatnosť a/alebo prípadne žaloby o náhradu škody.

74.

Nakoniec pripomínam, že Všeobecný súd neprijal stanovisko k svojej údajnej nepríslušnosti ( 29 ) a Elitaliana v tomto ohľade napadnuté uznesenie vo svojom odvolaní nespochybnila. Táto otázka sa môže riešiť v inom konaní a hneď, ako Všeobecný súd o nej rozhodne, Súdny dvor bude môcť v štádiu odvolacieho konania preskúmať dôvodnosť rozhodnutia Všeobecného súdu. Keďže sa však v prejednávanej veci Všeobecný súd k otázke nevyjadril, rozhodnúť o nej neprislúcha ani Súdnemu dvoru.

75.

Všeobecný súd sa teda nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom uznesení rozhodol zamietnuť odvolací dôvod spoločnosti Elitaliana založený na ospravedlniteľnom omyle.

76.

Keďže odvolacie dôvody nie sú dôvodné, odvolanie treba zamietnuť v celom rozsahu.

77.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal spoločnosť Elitaliana SpA na náhradu trov konania.