1

Svojím odvolaním sa Fédération internationale de football association (FIFA) domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 17. februára 2011, FIFA/Komisia (T-385/07, Zb. s. II-205, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým bol zamietnutý jej návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2007/479/ES z 25. júna 2007 o zlučiteľnosti opatrení, ktoré prijalo Belgicko podľa článku 3a ods. 1 smernice Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, s právnymi predpismi Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 180, s. 24, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002, s. 321, ďalej len „smernica 89/552“), obsahovala článok 3a vložený poslednou uvedenou smernicou, ktorý stanovoval:

„1.   Každý členský štát môže uskutočniť opatrenia v súlade s právnymi predpismi spoločenstva, aby sa zabezpečil[o], že prevádzkovatelia vysielania, na ktorých sa vzťahuje [jeho] právomoc, nebudú vysielať na základe výlučnosti udalosti, ktoré tento členský štát považuje za udalosti veľkého významu pre spoločnosť takým spôsobom, že zbavia podstatnú časť verejnosti v tomto členskom štáte možnosti sledovať takéto udalosti prostredníctvom priameho prenosu (naživo) alebo prostredníctvom nepriameho prenosu (zo záznamu) [vo voľne prístupnej televízii – neoficiálny preklad]. Ak tak príslušný členský štát koná, vypracuje zoznam stanovených vnútroštátnych alebo nie vnútroštátnych udalostí, ktoré považuje za udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Vypracuje ho zrozumiteľným [jasným – neoficiálny preklad] a prehľadným spôsobom s dostatočným časovým predstihom [vo vhodnom a účelnom čase – neoficiálny preklad]. Pri takom konaní [Súčasne – neoficiálny preklad] dotknutý členský štát taktiež určí, či tieto udalosti budú dostupné prostredníctvom úplného alebo čiastočného priameho prenosu alebo, ak je to nevyhnutné alebo vhodné z objektívnych dôvodov v záujme verejnosti, úplného alebo čiastočného nepriameho prenosu.

2.   Členské štáty ihneď oznámia Komisii akékoľvek uskutočnené opatrenia alebo opatrenia, ktoré sa musia uskutočniť podľa odseku 1. Do troch mesiacov od oznámenia Komisia potvrdí, že takéto opatrenia sú zlučiteľné s právnymi predpismi spoločenstva a oznámi ich ostatným členským štátom. Požiada o stanovisko výbor zriadený v súlade s článkom 23a. Uskutočnené opatrenia bezodkladne uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a aspoň raz do roka uverejní úplný zoznam opatrení uskutočnených členskými štátmi.

3.   Členské štáty vhodnými prostriedkami zabezpečia, v rámci svojho právneho poriadku, aby si prevádzkovatelia vysielania spadajúci pod ich jurisdikciu [právomoc – neoficiálny preklad] neuplatňovali výlučné práva, ktoré títo prevádzkovatelia vysielania zakúpili po dátume uverejnenia tejto smernice, takým spôsobom, že podstatná časť verejnosti v inom členskom štáte je zbavená možnosti na sledovanie udalostí, ktoré tento druhý členský štát ustanovil v súlade s predchádzajúcim odsekom, prostredníctvom úplného alebo čiastočného priameho prenosu alebo, kde je to nevyhnutné alebo vhodné z objektívnych dôvodov v záujme verejnosti, celého alebo čiastočného nepriameho prenosu na nezávislej televízii [vo voľne prístupnej televízii – neoficiálny preklad], ako tento druhý členský štát ustanovil v súlade s odsekom 1 [podľa toho, aké opatrenia členský štát v súlade s odsekom 1 prijal – neoficiálny preklad].“

3

Odôvodnenia 18 až 22 smernice 97/36 znejú:

4

Okolnosti predchádzajúce sporu sú v bodoch 5 až 17 napadnutého rozsudku uvedené takto:

5

Dňa 25. júna 2007 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorého článok 1 uvádza, že „opatrenia v zmysle ustanovení článku 3a ods. 1 smernice [89/552], ktoré [Belgické kráľovstvo] oznámilo Komisii 10. decembra 2003 a ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie C 158 z 29. júna 2005, sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva“.

6

Odôvodnenia 3 až 6, 8, 16 až 18 a 22 sporného rozhodnutia znejú:

…

…

…

7

FIFA podala proti spornému rozhodnutiu na Všeobecný súd žalobu z dôvodu, že Komisia v tomto rozhodnutí schválila označenie celej záverečnej fázy majstrovstiev sveta ako udalosti veľkého významu a súhlasila tak s tým, aby boli všetky zápasy tohto turnaja zapísané do zoznamu udalostí veľkého významu zostavenom orgánmi Belgického kráľovstva. Podľa FIFA mohol tento členský štát za také udalosti označiť len zápasy nazývané „vrcholné“ alebo „gala“, čiže finále, semifinále a zápasy národného družstva tohto členského štátu (ďalej len „zápasy ‚gala‘“). Tento zoznam teda nemal zahŕňať iné zápasy majstrovstiev sveta (ďalej len „zápasy ‚nie gala‘“).

8

Na podporu svojho návrhu na čiastočné zrušenie sporného rozhodnutia FIFA uviedla šesť žalobných dôvodov. Tieto žalobné dôvody boli založené po prvé na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia dospela k chybnému záveru, že belgické opatrenia sú zlučiteľné s článkom 49 ES, po druhé na porušení toho istého článku, po tretie na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia nesprávne usúdila, že belgické opatrenia sú zlučiteľné s článkom 43 ES, po štvrté na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia nesprávne pripustila, že belgické opatrenia sú zlučiteľné s právom FIFA vlastniť majetok, po piate na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552 z dôvodu, že Komisia nesprávne usúdila, že konanie, ktoré viedlo k prijatiu belgických opatrení, bolo zrozumiteľné a prehľadné, a po šieste na nedostatočnom odôvodnení sporného rozhodnutia.

9

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol každý zo žalobných dôvodov uvedených na podporu žaloby FIFA a túto žalobu zamietol ako celok.

10

Zamietol aj návrh na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ktorým sa FIFA domáhala toho, aby Všeobecný súd vyzval Komisiu na predloženie viacerých dokumentov.

11

V prvom rade treba uviesť, že v článku 3a ods. 1 smernice 89/552 normotvorca Únie povolil členským štátom označiť určité udalosti za udalosti veľkého významu pre spoločnosť dotknutého členského štátu (ďalej len „udalosť veľkého významu“), a že tým výslovne pripustil v rámci voľnej úvahy, ktorú mu zveruje Zmluva, obmedzenia slobodného poskytovania služieb, slobody usadiť sa, voľnej hospodárskej súťaže a práva vlastniť majetok, ktoré sú neodvratným dôsledkom tohto označenia. Ako vyplýva z odôvodnenia 18 smernice 97/36, normotvorca usúdil, že takéto obmedzenia sú odôvodnené cieľom ochrany práva na informácie a zabezpečenia prístupu širokej verejnosti k televíznemu vysielaniu uvedených udalostí.

12

Legitimitu sledovania takéhoto cieľa už uznal aj Súdny dvor, ktorý uviedol, že exkluzívne vysielanie udalostí vyvolávajúcich veľký záujem verejnosti môže značným spôsobom obmedziť prístup verejnosti k informáciám o týchto udalostiach. V demokratickej a pluralitnej spoločnosti má však právo na informácie osobitný význam, ktorý je v prípade takýchto udalostí ešte zreteľnejší (pozri rozsudok z 22. januára 2013, Sky Österreich, C-283/11, body 51 a 52).

13

V druhom rade treba spresniť, že podľa článku 3a ods. 1 smernice 89/552 určenie udalostí veľkého významu prislúcha jedine členským štátom, ktoré majú v tejto súvislosti veľkú mieru voľnej úvahy.

14

Smernica 89/552 totiž namiesto toho, aby harmonizovala zoznam takýchto udalostí, vychádza z predpokladu, že v rámci Únie existujú značné rozdiely zo sociálneho a kultúrneho hľadiska v súvislosti s ich významom pre širokú verejnosť. Článok 3a ods. 1 tejto smernice v dôsledku toho stanovuje, že každý členský štát zostaví zoznam určených udalostí, „ktoré… považuje za udalosti veľkého významu“ pre svoju spoločnosť. Odôvodnenie 18 smernice 97/36 takisto zdôrazňuje túto voľnú úvahu členských štátov tým, že stanovuje, že je „potrebné“, aby mohli podniknúť opatrenia na ochranu práva na informácie a na zabezpečenie prístupu širokej verejnosti k televíznemu vysielaniu udalostí veľkého významu.

15

Dôležitosť uvedenej voľnej úvahy je navyše vyjadrená skutočnosťou, že smernice 89/552 a 97/36 nevymedzujú rámec jej uplatňovania presným nástrojom. Jediné kritériá, ktoré stanovujú na to, aby dotknutý členský štát mohol vymedziť udalosť ako udalosť veľkého významu, sú totiž uvedené v odôvodnení 21 smernice 97/36, podľa ktorého musí ísť o výnimočnú udalosť, ktorá sa teší záujmu všeobecnej verejnosti v Únii alebo v danom členskom štáte a je organizovaná vopred organizátorom udalosti, ktorý je oprávnený na predaj práv vzťahujúcich sa na túto udalosť.

16

Vzhľadom na relatívnu nepresnosť týchto kritérií prislúcha každému členskému štátu, aby im dal konkrétnu povahu a posúdil význam dotknutých udalostí pre širokú verejnosť vzhľadom na sociálne a kultúrne osobitosti svojej spoločnosti.

17

V treťom rade treba uviesť, že podľa článku 3a ods. 2 smernice 89/552 má Komisia právomoc kontrolovať zákonnosť vnútroštátnych opatrení, ktorými boli určené udalosti veľkého významu, pričom táto právomoc jej umožňuje odmietnuť opatrenia, ktoré nie sú zlučiteľné s právom Únie.

18

V rámci tohto preskúmania je Komisia povinná najmä preveriť, či boli splnené tieto podmienky:

19

Takáto kontrolná právomoc je však obmedzená, a to najmä pokiaľ ide o skúmanie druhej a tretej podmienky, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom bode.

20

Z dôležitosti voľnej úvahy členských štátov uvedenej v bode 13 tohto rozsudku totiž na jednej strane vyplýva, že kontrolná právomoc Komisie musí byť obmedzená na zjavne nesprávne posúdenie zo strany členských štátov pri označení udalostí veľkého významu. Na overenie, či došlo k takémuto nesprávnemu posúdeniu, musí Komisia predovšetkým skontrolovať, či dotknutý členský štát starostlivo a nestranne preskúmal všetky relevantné okolnosti danej veci, ktoré podopierajú z nich vyvodené závery (pozri analogicky rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, a z 22. decembra 2010, Gowan Comércio Internacional e Serviços, C-77/09, Zb. s. I-13533, body 56 a 57).

21

Na druhej strane, pokiaľ ide konkrétnejšie o tretiu podmienku uvedenú v bode 18 tohto rozsudku, nemalo by sa nezohľadniť to, že platné označenie udalosti za udalosť veľkého významu prináša neodvratné obmedzenia slobodného poskytovania služieb, slobody usadiť sa, voľnej hospodárskej súťaže a práva vlastniť majetok, ktoré normotvorca Únie zamýšľal, pričom usúdil, ako bolo uvedené v bode 11 tohto rozsudku, že ich odôvodňuje cieľ všeobecného záujmu chrániť právo na informácie a zabezpečiť prístup širokej verejnosti k televíznemu vysielaniu uvedených udalostí.

22

Na zabezpečenie potrebného účinku článku 3a smernice 89/552 preto treba konštatovať, že ak dotknutý členský štát platne označil udalosť za udalosť veľkého významu, Komisia je povinná preskúmať iba dôsledky tohto označenia na slobodné poskytovanie služieb, slobodu usadiť sa, voľnú hospodársku súťaž a právo vlastniť majetok, ktoré idú nad rámec dôsledkov, ktoré sú nevyhnutne spojené so zaradením týchto udalostí do zoznamu uvedeného v odseku 1 tohto článku 3a.

23

Prvý odvolací dôvod v podstate obsahuje šesť častí. V prvej časti FIFA tvrdí, že úvaha Všeobecného súdu obsahovala nezrovnalosti, pokiaľ ide o skutočnú povahu záverečnej fázy majstrovstiev sveta z jej pohľadu.

24

V druhej časti toho istého odvolacieho dôvodu sa uvádza, že sa zdá, že Všeobecný súd prijal nekoherentné a nezlučiteľné stanoviská, keď tvrdil na jednej strane, že majstrovstvá sveta majú jednotnú povahu ako udalosť, a na druhej strane, že osobitné okolnosti môžu preukázať, že to tak nie je.

25

Tretia časť uvedeného odvolacieho dôvodu sa týka bodu 95 napadnutého rozsudku, podľa ktorého oznamujúci členský štát nemusí poskytnúť osobitné dôvody na zahrnutie celej záverečnej fázy majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu. Všeobecný súd takýmto rozhodnutím údajne zabránil Komisii intenzívne preveriť a dôkladne skúmať zlučiteľnosť oznámených opatrení s právom Únie.

26

V rámci štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu FIFA namieta, že na rozdiel od toho, čo vyplýva z napadnutého rozsudku, prináleží Komisii, aby pred Všeobecným súdom odôvodnila svoje tvrdenie, že všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta predstavujú jednu udalosť veľkého významu. Neprináleží teda ani FIFA, ani žiadnej inej zainteresovanej osobe osobitnými dôkazmi preukázať, že to tak nie je.

27

Piatou časťou prvého odvolacieho dôvodu FIFA tvrdí, že Všeobecný súd uvedením dôvodov, ktoré nie sú obsiahnuté v spornom rozhodnutí, zašiel nad rámec medzí súdneho preskúmania, ktoré má vykonávať.

28

Podľa šiestej časti uvedeného odvolacieho dôvodu Všeobecný súd nesprávne usúdil, že Komisia dostatočne odôvodnila zápis celej záverečnej fázy majstrovstiev sveta do belgického zoznamu udalostí veľkého významu.

29

Komisia, Belgické kráľovstvo a Spojené kráľovstvo popierajú dôvodnosť prvého odvolacieho dôvodu, ktorý uvádza FIFA na podporu svojho odvolania.

30

Vzhľadom na význam konštatovaní uvedených v bode 95 napadnutého rozsudku pre úvahu Všeobecného súdu je vhodné najprv skúmať tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu.

31

Najprv treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 72 napadnutého rozsudku uviedol, že majstrovstvá sveta sú súťažou, ktorú možno rozumne viac považovať za jednu udalosť ako za súbor jednotlivých udalostí rozdelených na zápasy „gala“ a na zápasy „nie gala“. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 5 napadnutého rozsudku, pojem „majstrovstvá sveta“, na ktorý odkazuje odôvodnenie 18 smernice 97/36, chápal v tom zmysle, že zahŕňa iba záverečnú fázu tejto súťaže.

32

Nijaké z odôvodnení ani nijaký iný prvok smernice 89/552 alebo smernice 97/36 však neobsahuje zmienku, ktorá by mohla viesť k záveru, že pojem „majstrovstvá sveta“ sa vzťahuje výlučne na záverečnú fázu tejto súťaže. Tento pojem sa preto v zásade musí vzťahovať aj na úvodnú fázu týchto majstrovstiev, čiže na všetky vyraďovacie zápasy. Je pritom nesporné, že vyraďovacie zápasy pred záverečnou fázou vo všeobecnosti nie sú schopné vzbudiť záujem širokej verejnosti členského štátu, ktorý by bol porovnateľný so záujmom, ktorý táto verejnosť prejavuje v priebehu záverečnej fázy. Takýto záujem totiž môžu vzbudiť iba určité konkrétne vyraďovacie zápasy, najmä tie, v ktorých vystupuje národný tím dotknutého členského štátu, alebo zápasy ostatných tímov kvalifikačnej skupiny, do ktorej patrí tento tím.

33

Okrem toho by nemali byť rozumné pochybnosti o tom, že význam zápasov „gala“ je vo všeobecnosti vyšší ako význam, ktorý sa pripisuje zápasom záverečnej fázy majstrovstiev sveta, ktoré im predchádzajú, čiže zápasom v základných skupinách. Preto by sa nemalo a priori tvrdiť, že význam pripisovaný tejto poslednej uvedenej skupine zápasov je rovnaký ako v prípade prvej skupiny zápasov a že preto všetky zápasy v základných skupinách bez rozdielu sa považujú za jednu udalosť veľkého významu rovnako ako zápasy „gala“. Označenie každého zápasu za udalosť veľkého významu sa preto môže líšiť v závislosti od členského štátu.

34

Z uvedeného vyplýva, že normotvorca Únie nezamýšľal uviesť, že pojem „majstrovstvá sveta vo futbale“ v zmysle odôvodnenia 18 smernice 97/36 sa vzťahuje len na ich záverečnú fázu a že predstavuje jednu nedeliteľnú udalosť. Naopak, majstrovstvá sveta sa musia považovať za udalosť, ktorú v zásade možno rozdeliť na rôzne zápasy alebo fázy, pričom vymedzenie ako udalosti veľkého významu sa nemusí nevyhnutne vzťahovať na všetky z nich.

35

Treba však spresniť, že takýto nesprávny výklad odôvodnenia 18 smernice 97/36 a najmä pojmu majstrovstvá sveta Všeobecným súdom nemal vplyv na prejednávanú vec.

36

Pokiaľ ide najprv o vylúčenie vyraďovacích zápasov z definície majstrovstiev sveta, stačí pripomenúť, že belgické orgány nezaradili tieto zápasy do zoznamu udalostí veľkého významu a že sporné rozhodnutie sa preto netýka takýchto zápasov.

37

Následne treba konštatovať, že Všeobecný súd v bodoch 102 až 108 napadnutého rozsudku preskúmal na základe dôkazov, ktoré predložila FIFA, a vzhľadom na konkrétne vnímanie verejnosti vo flámskom a francúzskom spoločenstve, či všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta skutočne vyvolávajú v tejto verejnosti dostatočný záujem na to, aby mohli byť súčasťou udalosti veľkého významu (pozri body 55 až 57 tohto rozsudku). Keďže Všeobecný súd dospel k záveru, že to tak je, mohol konštatovať, že všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta sa vo flámskom a francúzskom spoločenstve mohli považovať za jednu udalosť veľkého významu. Za týchto okolností je teda jeho posúdenie v súlade s tým, čo vyplýva z bodu 34 tohto rozsudku.

38

Napokon z odôvodnení uvedených v bode 66 tohto rozsudku vyplýva, že nesprávny výklad odôvodnenia 18 smernice 97/36 nemal vplyv na záver Všeobecného súdu, že odôvodnenie sporného rozhodnutia je v súlade s podmienkami stanovenými v článku 253 ES.

39

Všeobecný súd pritom v súlade s odôvodnením uvedeným v bode 31 tohto rozsudku dospel k zisteniu uvedenému v bode 95 napadnutého rozsudku, podľa ktorého nijaký členský štát nie je povinný oznámiť Komisii osobitné dôvody, prečo bola záverečná fáza majstrovstiev sveta ako celok označená za jednu udalosť veľkého významu v dotknutom členskom štáte.

40

Vzhľadom na to, že záverečná fáza majstrovstiev sveta nemôže byť platne zaradená ako celok do zoznamu udalostí veľkého významu bez ohľadu na záujem, ktorý vyvolávajú zápasy v dotknutom členskom štáte, však tento štát nie je oslobodený od povinnosti oznámiť Komisii dôvody, ktoré umožňujú domnievať sa, že v súvislosti s osobitosťami spoločnosti tohto štátu záverečná fáza majstrovstiev sveta predstavuje jednu udalosť, ktorá sa ako celok musí považovať za udalosť veľkého významu pre uvedenú spoločnosť, skôr ako za súbor jednotlivých udalostí rozdelených na zápasy s rôznymi úrovňami záujmu.

41

Všeobecný súd preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 95 napadnutého rozsudku usúdil, že Komisia nemohla považovať zapísanie zápasov záverečnej fázy majstrovstiev sveta za úkon v rozpore s právom Únie z dôvodu, že dotknutý členský štát jej neoznámil osobitné dôvody opodstatňujúce ich povahu udalosti veľkého významu pre spoločnosť tohto štátu.

42

Za týchto okolností treba preskúmať, či vzhľadom na toto pochybenie treba zrušiť napadnutý rozsudok.

43

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nesprávne právne posúdenie Všeobecného súdu nemôže viesť k neplatnosti napadnutého rozsudku, ak sa jeho výrok javí opodstatnený z iných právnych dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 47, ako aj z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 136).

44

V prejednávanej veci treba v prvom rade uviesť, že na to, aby Komisia mohla vykonať svoju kontrolnú právomoc, môže byť odôvodnenie, ktoré viedlo členský štát k označeniu udalosti za udalosť veľkého významu, stručné, pod podmienkou, že je relevantné. Preto by najmä nemožno vyžadovať, aby členský štát uviedol v samotnom oznámení dotknutých opatrení podrobné číselné údaje, pokiaľ ide o každý prvok alebo časť udalosti, ktorá je predmetom oznámenia Komisii.

45

V tejto súvislosti treba spresniť, že ak Komisia na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, vyjadrí pochybnosti v súvislosti s označením udalosti za udalosť veľkého významu, prislúcha jej, aby členský štát, ktorý takto označil udalosť, požiadala o objasnenie (pozri analogicky rozsudok z 29. marca 2012, Komisia/Estónsko, C-505/09 P, bod 67).

46

V tejto veci najmä z oznámenia opatrení adresovaného Komisii Belgickým kráľovstvom 10. decembra 2003, ktoré je spomenuté v odôvodnení 1 sporného rozhodnutia a pripojené k vyjadreniu k žalobe podanému Všeobecnému súdu, vyplýva, že flámska vláda označila všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta ako udalosť veľkého významu z dôvodu, že tento celok sa tradične vysielal na voľne prístupných kanáloch a mal veľmi vysoké percentá sledovanosti. Ako príklad toto oznámenie uvádza, že vysielania zahŕňajúce rôzne zápasy záverečnej fázy Majstrovstiev sveta 2002 mali vo flámskom spoločenstve percento sledovanosti od 1,8 % do 9,9 % televíznych divákov, čo zodpovedá 101200 a 546800 televíznym divákom, pričom ich podiel na trhu bol od 22,9 do 86,6 %.

47

Obdobne vláda francúzskeho spoločenstva podľa oznámenia z 10. decembra 2003 označila zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta ako celok za udalosť veľkého významu z dôvodu, že tento celok bol veľmi populárny u širokej verejnosti tohto spoločenstva a nielen u divákov, ktorí obvykle sledujú futbalové súťaže. Okrem toho sa uvedený celok tradične vysielal na voľne prístupných kanáloch a percentá sledovanosti týchto vysielaní boli veľmi vysoké. V tejto súvislosti toto oznámenie odkazuje aj na vysielania zahŕňajúce rôzne zápasy záverečnej fázy Majstrovstiev sveta 2002, ktoré mali vo francúzskom spoločenstve percento sledovanosti od 4,7 % do 30,1 % televíznych divákov, pričom ich podiel na trhu bol od 50,8 do 63,4 %.

48

Takéto informácie oznámené Belgickým kráľovstvom v súlade s požiadavkami článku 3a ods. 2 smernice 89/552 umožňovali Komisii uskutočniť kontrolu a v prípade, ak by to považovala za nevyhnutné alebo vhodné, vyžiadať si od tohto členského štátu dodatočné vyjasnenie alebo predloženie iných dôkazov, ako sú tie, ktoré boli súčasťou jeho oznámenia.

49

V druhom rade nič nenasvedčuje tomu, že by Komisia neuskutočnila takúto kontrolu, ktorá má obmedzenú povahu, a že by vzhľadom na dôvody uvedené v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku nepreskúmala, či sa belgické orgány nedopustili zjavne nesprávneho právneho posúdenia, keď všetky zápasy tvoriace záverečnú fázu majstrovstiev sveta označili za udalosť veľkého významu.

50

V tejto súvislosti z odôvodnenia 6 sporného rozhodnutia najprv vyplýva, že Komisia skutočne preverila, či celá záverečná fáza majstrovstiev sveta, teda vrátane zápasov „nie gala“, má v vo flámskom a francúzskom spoločenstve osobitný ohlas, čiže či boli zápasy tohto turnaja veľmi populárne u širokej verejnosti a nielen u televíznych divákov, ktorí vo všeobecnosti sledujú v televízii futbalové zápasy. Z odôvodnenia 16 tohto rozhodnutia rovnako vyplýva, že Komisia zohľadnila skutočnosť, že uvedený turnaj ako celok, čiže vrátane zápasov „nie gala“, bol vždy vysielaný na voľne prístupných televíznych kanáloch a že pritiahol množstvo televíznych divákov.

51

Ďalej oznámenie spomenuté v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku umožňovalo Komisii najmä konštatovať, aké boli percentá sledovanosti a podiely na trhu týkajúce sa vysielaní zahŕňajúcich najmenej obľúbené zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta, ktoré ako celok boli zápasmi „nie gala“. Okrem toho oznámenie z 10. decembra 2003 výslovne uvádzalo dôvody, pre ktoré sa percentá sledovanosti určitých takýchto zápasov mohli zdať ako slabé, pričom tieto dôvody poukazovali na to, že aj tieto zápasy vyvolávali dostatočný záujem na to, aby mohli byť súčasťou udalosti veľkého významu.

52

FIFA nespochybnila, že uvedené oznámenie tvorilo základ sporného rozhodnutia.

53

Napokon FIFA nemôže účinne tvrdiť, že údajne nedostatočná povaha kontroly uskutočnenej Komisiou vyplýva zo skutočnosti, že Komisia vykonala skúmanie z hľadiska okolností existujúcich v čase doručenia oznámenia Belgického kráľovstva z 10. decembra 2003, a že nezohľadnila neskoršie údaje, napríklad údaje, ktoré boli k dispozícii v čase prijatia sporného rozhodnutia.

54

V tejto súvislosti treba uviesť, že takáto výhrada nebola v prvom stupni predložená. FIFA sa pred Všeobecným súdom obmedzila na kritiku odôvodnenia sporného rozhodnutia, pričom tvrdila, že toto rozhodnutie neobsahuje informácie o povahe a dátume údajov o belgickom audiovizuálnom prostredí, ktoré Komisia zohľadnila. FIFA teda nenapadla údajne nedostatočnú povahu kontroly uskutočnenej Komisiou, čo by bola výhrada vzťahujúca sa na vec samu. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že ak by sa účastníkovi konania v konaní pred Súdnym dvorom umožnilo po prvýkrát uviesť dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Všeobecným súdom, umožnilo by sa mu tým predložiť Súdnemu dvoru spor v širšom rozsahu, ako bol ten, ktorým sa zaoberal Všeobecný súd. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na preskúmanie toho, ako Všeobecný súd posúdil žalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané (pozri rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, bod 111 a citovanú judikatúru). Preto treba uvedenú výhradu zamietnuť ako neprípustnú.

55

V treťom rade mohla FIFA pred Všeobecným súdom preukázať, že Komisia mala dospieť k záveru, že belgické orgány vychádzali zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď označili všetky zápasy tvoriace záverečnú fázu majstrovstiev sveta za udalosť veľkého významu.

56

Na tento účel FIFA predložila Všeobecnému súdu údaje týkajúce sa najmä percent sledovanosti záverečných fáz majstrovstiev sveta z rokov 1998 až 2006, pričom uviedla, že tieto dôkazy preukazujú, že zápasy „nie gala“ nemajú vo flámskom a francúzskom spoločenstve osobitný ohlas u televíznych divákov, ktorí pravidelne nesledujú dianie vo futbale.

57

Všeobecný súd skúmal tieto údaje v bodoch 102 až 108 napadnutého rozsudku, ale nepotvrdil závery, ktoré navrhla FIFA. Dospel k záveru, že FIFA nepreukázala, že zistenia uvedené v odôvodneniach 6 a 18 sporného rozhodnutia a zopakované v bode 50 tohto rozsudku sú postihnuté pochybením, a v dôsledku toho ani to, že Komisia mala dospieť k záveru, že belgické orgány vychádzali zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď označili všetky zápasy tvoriace záverečnú fázu majstrovstiev sveta za udalosť veľkého významu.

58

Z uvedeného vyplýva, že nesprávne právne posúdenie, z ktorého vychádzal Všeobecný súd, ako je uvedené v bode 41 tohto rozsudku, nie je takej povahy, že by spôsobovalo neplatnosť napadnutého rozsudku, keďže jeho výrok sa javí opodstatnený z iných právnych dôvodov. V dôsledku toho musí byť tretia časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnutá ako neúčinná.

59

Pokiaľ ide o prvú a druhú časť prvého odvolacieho dôvodu, je vhodné pripomenúť, že otázka, či je odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu rozporuplné, naozaj predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa možno dovolávať v rámci odvolania, keďže z odôvodnenia rozsudku musia byť jasne a nepochybne zrejmé úvahy Všeobecného súdu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. novembra 2011, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C-235/11 P, body 29 a 30, ako aj rozsudok z 19. decembra 2012, Komisia/Planet, C-314/11 P, body 63 a 64).

60

Táto povinnosť nerozpornosti odôvodnenia však nepredstavuje cieľ sám osebe, ale sleduje najmä to, aby sa dotknutým osobám umožnilo zistiť dôvody prijatého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle uznesenie Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citované, bod 30, a rozsudok Komisia/Planet, už citovaný, bod 64).

61

V tejto veci treba uviesť, že dôvody spochybňované v rámci prvej a druhej časti majú v napadnutom rozsudku podopierať konštatovania uvedené v bodoch 72 a 95 tohto rozsudku. Súdny dvor však v nadväznosti na to, že v bodoch 31 až 41 tohto rozsudku dospel k záveru, že tieto konštatovania sú chybné, pristúpil k nahradeniu dôvodov spôsobilých odôvodniť prijaté rozhodnutie.

62

Uvedené dôvody teda vzhľadom na to, že sú akcesorickými prvkami konštatovaní, ktoré Súdny dvor považuje za chybné, a na to, že ich Súdny dvor nahradil, nie sú už základom prijatého rozhodnutia a nie je teda potrebné skúmať ich údajnú rozpornosť.

63

S cieľom odpovedať na štvrtú časť prvého odvolacieho dôvodu treba pripomenúť, že oznámenie Belgického kráľovstva z 10. decembra 2003 a sporné rozhodnutie uviedli dôvody, pre ktoré boli všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta označené za udalosť veľkého významu. Vzhľadom na domnienku zákonnosti, ktorá sa spája s aktmi inštitúcií Únie (rozsudok z 20. septembra 2007, Komisia/Španielsko, C-177/06, Zb. s. I-7689, bod 36), a vzhľadom na obmedzenú povahu preskúmania, ktoré vykonávajú Komisia a Všeobecný súd, teda prináležalo FIFA, aby tieto dôvody napadla pred Všeobecným súdom a preukázala, že Komisia mala dospieť k záveru, že belgické orgány sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia tým, že všetky tieto zápasy zahrnuli do zoznamu udalostí veľkého významu. Napokon, FIFA sa aj neúspešne pokúsila uvedené dôvody napadnúť (pozri body 55 až 57 tohto rozsudku).

64

Štvrtá časť uvedeného odvolacieho dôvodu teda nemôže uspieť.

65

Pokiaľ ide o piatu časť toho istého odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že FIFA nevysvetlila presné dôvody, pre ktoré usudzuje, že Všeobecný súd zašiel nad rámec súdneho preskúmania, ktoré ma vykonávať. Okrem iného neuviedla presné body napadnutého rozsudku, v ktorých sú uvedené spochybňované dôvody. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora sa musí táto časť zamietnuť ako neprípustná (pozri rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 55, a uznesenie z 2. februára 2012, Elf Aquitaine/Komisia, C-404/11 P, bod 15).

66

Pokiaľ ide o šiestu časť prvého odvolacieho dôvodu, zo všeobecných úvah uvedených v bodoch 107 až 111 rozsudku z dnešného dňa, UEFA/Komisia (C-201/11 P), vyplýva, že odôvodnenie sporného rozhodnutia je v súlade s podmienkami stanovenými v článku 253 ES. Z hľadiska týchto úvah totiž stačí, že odôvodnenia 6 a 16 tohto rozhodnutia stručne uvádzajú dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta mohli byť platne zapísané do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť, keďže tieto dôvody umožňujú FIFA oboznámiť sa s odôvodneniami prijatého opatrenia a Všeobecnému súdu vykonať svoje preskúmanie, pokiaľ ide o opodstatnenosť tohto posúdenia.

67

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť prvý odvolací dôvod ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

68

Druhý odvolací dôvod v podstate obsahuje štyri časti. Prvou časťou FIFA tvrdí, že Všeobecný súd neskúmal jej tvrdenie o tom, že v spornom rozhodnutí boli uvedené typ a dátum údajov, ktoré Komisia zohľadnila pri prijatí tohto rozhodnutia. Všeobecný súd bol totiž údajne povinný usúdiť, že nejasný výraz „údaje dostupné na belgickej mediálnej scéne“, spomenutý v odôvodnení 3 tohto rozhodnutia, nespĺňa podmienku dostatočného odôvodnenia. Osobitne, vzhľadom na to, že po prijatí rozhodnutia zo 7. apríla 2004 a pred prijatím sporného rozhodnutia, ktoré nahradilo prvé uvedené rozhodnutie v nadväznosti na už citovaný rozsudok Infront WM/Komisia, sa konali jedny majstrovstvá sveta, mala Komisia uviesť, aké percentá sledovanosti a ktoré ročníky majstrovstiev sveta boli skúmané a zohľadnené.

69

Podľa druhej časti uvedeného odvolacieho dôvodu sa Všeobecný súd v bodoch 71 až 73 napadnutého rozsudku oprel o dôvody, ktoré sa neobjavujú nikde v spornom rozhodnutí, keď rozhodol, že všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta sa môžu považovať za jednu udalosť, a že Komisia nebola povinná poskytnúť iné dôvody na odôvodnenie svojho rozhodnutia schváliť zápis tohto turnaja do belgického zoznamu udalostí veľkého významu.

70

Treťou časťou tohto istého odvolacieho dôvodu FIFA vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol priznať akúkoľvek dôležitosť praxi iných členských štátov, ktoré nezahrnuli zápasy „nie gala“ do zoznamu udalostí veľkého významu.

71

Štvrtá časť druhého odvolacieho dôvodu sa týka výkladu a uplatnenia kritérií, na základe ktorých bol konštatovaný veľký význam všetkých zápasov tvoriacich záverečnú časť majstrovstiev sveta. FIFA na jednej strane usudzuje, že Všeobecný súd neprávom schválil konštatovanie Komisie, že v Belgicku všetky tieto zápasy spĺňali kritérium „osobitného ohlasu“, a usúdil, tiež chybne, že Komisia toto konštatovanie dostatočne a správne odôvodnila. Z tohto hľadiska najmä Všeobecný súd pripodobnil kritérium „osobitného ohlasu“ podujatia kritériu jeho obľúbenosti. „Obľúbenosť“ podujatia však nie je relevantným kritériom a nestačí na to, aby sa považovalo za „výnimočnú udalosť“ v súlade s odôvodnením 21 smernice 97/36. Okrem toho Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 253 ES, keď usúdil, že Komisia dostatočne a správne odôvodnila svoje konštatovanie týkajúce sa „osobitného ohlasu“.

72

Na druhej strane sa Všeobecný súd dopustil pochybení, keď schválil konštatovania Komisie, podľa ktorých všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta spĺňali požiadavky kritéria spomenutého v odôvodnení 16 sporného rozhodnutia, týkajúceho sa tradičného vysielania tohto celku v minulosti a veľkého množstva televíznych divákov, ktorých prilákali zápasy „nie gala“. Podľa FIFA sú konštatovania Všeobecného súdu neopodstatnené a skutkový stav im protirečí. Okrem toho Všeobecný súd údajne nesprávne usúdil, že Komisia dostatočne a správne odôvodnila svoj záver, podľa ktorého boli tieto požiadavky splnené.

73

V tejto súvislosti Všeobecný súd údajne najmä predložil percento sledovanosti nereprezentatívnej vzorky týchto zápasov a zatajil zápasy, pri ktorých boli zaznamenané nižšie percentá sledovanosti. Okrem toho bol údajne povinný konštatovať, že priemerné percentá sledovanosti zápasov „nie gala“ v Belgicku nepredstavujú „veľmi veľkú sledovanosť“. Rovnako sa dopustil chýb, pokiaľ ide o vysvetlenie slabých percent sledovanosti určitých zápasov „nie gala“.

74

Napokon FIFA kritizuje bod 117 napadnutého rozsudku, v ktorom sa Všeobecný súd vyjadril k tvrdeniam popierajúcim primeranosť zápisu všetkých zápasov záverečnej fázy majstrovstiev sveta na belgický zoznam udalostí veľkého významu. FIFA tvrdí, že Všeobecný súd pochybil, keď usúdil, že percentá sledovanosti potvrdzujú, že na tento turnaj možno platne hľadieť ako na jednu udalosť veľkého významu a že v dôsledku toho je ipso facto preukázaná proporcionalita oznámených opatrení.

75

Podľa Komisie je druhý odvolací dôvod čiastočne neprípustný a čiastočne neúčinný. Okrem toho je tento dôvod ako celý neopodstatnený, pričom tento záver zastávajú aj Belgické kráľovstvo a Spojené kráľovstvo.

76

Pokiaľ ide o uvedenie typu a dátumov údajov zohľadnených v spornom rozhodnutí, z úvah uvedených v bode 66 tohto rozsudku vyplýva, že Komisia nebola povinná v tomto rozhodnutí spresniť typ a dátumy takýchto údajov.

77

Za týchto podmienok nie je potrebné skúmať, podobne ako bolo rozhodnuté v bodoch 59 až 62 tohto rozsudku, či Všeobecný súd dostatočne odpovedal na tvrdenie FIFA o uvedení typu a dátumov uvedených údajov.

78

Prvej časti druhého odvolacieho dôvodu preto nemožno vyhovieť.

79

Pokiaľ ide o druhú časť uvedeného dôvodu, treba pripomenúť, že v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ Všeobecný súd nemôže nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením, ani nemôže svojím vlastným odôvodnením vyplniť medzeru v odôvodnení tohto aktu, lebo jeho preskúmanie by sa nevzťahovalo na nijaké posúdenie uvedené v tomto akte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C-73/11 P, body 87 až 90 a citovanú judikatúru).

80

V tejto veci však úvahy uvedené v bodoch 71 až 73 napadnutého rozsudku nevypĺňajú medzeru v odôvodnení sporného rozhodnutia, ale sledujú určenie požadovanej úrovne tohto odôvodnenia z hľadiska požiadaviek právnej úpravy Únie uplatniteľnej v danej veci. Všeobecný súd teda nenahradil odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením, ale obmedzil sa na vykonanie preskúmania jeho zákonnosti v súlade úlohou, ktorá mu prináleží.

81

Druhú časť druhého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

82

Pokiaľ ide o tretiu časť toho istého dôvodu, treba uviesť, že FIFA pred Všeobecným súdom neuviedla dôvod založený na tom, že na posúdenie, či majú zápasy „nie gala“ veľký význam pre belgickú spoločnosť, treba zohľadniť prax iných členských štátov. FIFA sa v žalobe totiž obmedzila na spomenutie tejto praxe bez tvrdenia, že sporné rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že belgické orgány a Komisia nepripísali takejto praxi žiadnu dôležitosť.

83

V súlade s judikatúrou citovanou v bode 54 tohto rozsudku sa teda táto tretia časť musí zamietnuť ako neprípustná.

84

V rámci štvrtej časti uvedeného odvolacieho dôvodu FIFA najprv uviedla sériu tvrdení, ktorými chce preukázať, že parametre zápasov „nie gala“ nespĺňajú kritériá uvedené v odôvodneniach 6 a 16 sporného rozhodnutia, ktoré stanovili belgické orgány na účely označenia udalostí veľkého významu.

85

FIFA však týmito tvrdeniami v skutočnosti chce dosiahnuť to, aby Súdny dvor nahradil posúdenie skutkových okolností, ktoré vykonal Všeobecný súd, svojím vlastným posúdením, pričom nepreukázala skreslenie skutkových okolností a dôkazov predložených Všeobecnému súdu. V súlade s ustálenou judikatúrou preto musia byť tieto tvrdenia zamietnuté ako neprípustné (pozri rozsudky z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 85, ako aj ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, už citovaný, bod 180).

86

Ďalej pokiaľ ide o tvrdenie založené na údajnom pripodobnení kritéria „osobitného ohlasu“ podujatia kritériu jeho obľúbenosti, treba uviesť, že FIFA neuviedla takýto dôvod pred Všeobecným súdom. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 54 tohto rozsudku treba toto tvrdenie zamietnuť ako neprípustné.

87

Čo sa týka výhrad o nedostatočnosti formálneho odôvodnenia sporného rozhodnutia, v skutočnosti zodpovedajú šiestej časti prvého odvolacieho dôvodu a preto ich treba zamietnuť z dôvodov uvedených v bode 66 tohto rozsudku.

88

Napokon treba uviesť, že tvrdenie týkajúce sa proporcionality zápisu všetkých zápasov záverečnej fázy majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť je založené na nesprávnom chápaní bodu 117 napadnutého rozsudku. V tomto bode 117 totiž Všeobecný súd nezamietol toto tvrdenie na základe okolnosti, že proporcionalita oznámených opatrení je ipso facto preukázaná, pretože na všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta bolo možné platne hľadieť ako na jednu udalosť veľkého významu. Všeobecný súd zamietol tento dôvod ako vychádzajúci z nesprávneho predpokladu, keďže bol založený na tom, že opatrenia prijaté belgickými orgánmi boli neproporcionálne vzhľadom na to, že zápasy „nie gala“ nemali veľký význam. Všeobecný súd bol oprávnený rozhodnúť tak, ako to urobil, keďže v bodoch 98 až 119 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že na všetky zápasy možno hľadieť tak, že majú veľký význam pre belgickú spoločnosť.

89

Za týchto podmienok nemôže uvedené tvrdenie FIFA uspieť.

90

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba druhý odvolací dôvod zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

91

Tretí odvolací dôvod v podstate obsahuje sedem častí. Prvou časťou FIFA tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 129 a 130 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, keď na základe dôvodov, ktoré sám uviedol, usúdil, že sporné rozhodnutie preukázalo proporcionálnosť obmedzení slobodného poskytovania služieb a práva usadiť sa, ktoré vyplývajú z oznámených opatrení. Podľa FIFA však skúmanie takýchto obmedzení neprináležalo Všeobecnému súdu, ale Komisii. Všeobecný súd teda nemohol rozhodnúť, že keďže záverečná fáza majstrovstiev sveta má „povahu jednej udalosti“, Komisia, ktorá nevychádzala z takejto údajnej povahy tohto podujatia, bola oslobodená od povinnosti preukázať, že obmedzenia spôsobené sporným rozhodnutím boli potrebné, vhodné a proporcionálne.

92

Podľa druhej časti uvedeného dôvodu sa Všeobecný súd dopustil pochybenia, keď v bodoch 55, 56 a 127 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že cieľ zabezpečiť široký prístup verejnosti k televíznemu vysielaniu udalostí veľkého významu a právo na informácie odôvodňujú obmedzenia spôsobené sporným rozhodnutím. Široký prístup verejnosti totiž nemožno zamieňať s jej právom na neobmedzený prístup. Právo na informácie teda neznamená právo sledovať vo voľne prístupnej televízii všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta a neodôvodňuje zákaz vysielania niektorého z týchto zápasov výlučne iným prevádzkovateľom vysielania, ako sú prevádzkovatelia kanálov voľne prístupnej televízie.

93

Treťou časťou uvedeného dôvodu FIFA usudzuje, že Všeobecný súd mal určiť, že Komisia mala povinnosť skúmať otázku, či zabezpečenie uskutočnenia cieľa sledovaného článkom 3a smernice 89/552 umožňovali aj menej obmedzujúce opatrenia, ako sú opatrenia schválené sporným rozhodnutím.

94

Štvrtou časťou tretieho odvolacieho dôvodu FIFA tvrdí, že Komisia nemohla vykonať obmedzené preverenie zlučiteľnosti oznámených opatrení s právom Únie. Všeobecný súd mal rozhodnúť, že bola povinná pristúpiť k intenzívnemu prevereniu a dôkladnému skúmaniu.

95

Podľa piatej časti toho istého dôvodu Všeobecný súd nesprávne určil, že Komisia dostatočne odôvodnila svoj záver týkajúci sa proporcionality obmedzení slobody poskytovať služby.

96

Šiestou časťou uvedeného dôvodu FIFA tvrdí, že Všeobecný súd mal usúdiť, že Komisia mala povinnosť skúmať otázku, či zabezpečenie uskutočnenia cieľa sledovaného článkom 3a smernice 89/552 umožňovali aj opatrenia menej zasahujúce do práva vlastniť majetok, ako sú opatrenia schválené v spornom rozhodnutí. Pokiaľ sú totiž dotknuté dve základné práva, obmedzenia výkonu niektorého z týchto práv musia podliehať vzájomnému zváženiu predmetných práv, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí nepristúpila a ktorému sa nevenoval ani Všeobecný súd v napadnutom rozsudku.

97

Siedmou časťou tretieho odvolacieho dôvodu FIFA tvrdí, že Všeobecný súd pri usúdení, že zásahy do slobodného poskytovania služieb, slobody usadiť sa a práva vlastniť majetok sú odôvodnené, vychádzal z nedostatočného odôvodnenia.

98

Podľa Komisie, Belgického kráľovstva a Spojeného kráľovstva je tretí odvolací dôvod nedôvodný.

99

Prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu spočíva na nesprávnom chápaní bodov 129 a 130 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd totiž neusúdil, že sporné rozhodnutie preukázalo proporcionalitu obmedzení slobodného poskytovania služieb a práva usadiť sa, ktoré vyplývajú z opatrení oznámených Belgickým kráľovstvom. Podobne ako tvrdenie uvedené v bode 88 tohto rozsudku zamietol Všeobecný súd dôvod FIFA ako vychádzajúci z nesprávneho predpokladu, lebo bol založený na tom, že na splnenie podmienky proporcionality sa mal zoznam udalostí veľkého významu obmedziť na zápis zápasov „gala“, keďže len tieto zápasy mali veľký význam pre belgickú spoločnosť. Všeobecný súd však bol oprávnený rozhodnúť tak, ako to urobil, keďže v bodoch 98 až 119 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že na všetky zápasy záverečnej časti majstrovstiev sveta možno hľadieť tak, že majú veľký význam pre belgickú spoločnosť.

100

Za týchto podmienok treba prvú časť uvedeného odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

101

Pokiaľ ide o druhú časť uvedeného dôvodu, treba uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 54 až 58 a 127 napadnutého rozsudku nedospel k záveru, že cieľ zabezpečiť široký prístup verejnosti k televíznym vysielaniam udalostí veľkého významu a právo na informácie odôvodňujú osobitné obmedzenia spôsobené sporným rozhodnutím. K tejto otázke sa vyjadril vo všeobecných súvislostiach, pričom určil, že pokiaľ sa opatrenia uvedené v článku 3a ods. 1 smernice 89/552 týkajú udalostí veľkého významu, možno ich odôvodniť uvedeným cieľom a právom na informácie pod podmienkou, že sú spôsobilé zabezpečiť ich uskutočnenie a nezachádzajú nad rámec toho, čo je na ich dosiahnutie nevyhnutné. Vzhľadom na zásady uvedené v bodoch 11 a 12 tohto rozsudku nemožno toto konštatovanie spochybňovať.

102

Okrem tohto z úvah uvedených v bodoch 11, 21 a 22 tohto rozsudku vyplýva, že na rozdiel od tvrdenia FIFA nebol Všeobecný súd povinný zosúladiť uvedené ciele s požiadavkami týkajúcimi sa slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa.

103

Za týchto podmienok nemôže druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu uspieť.

104

Pokiaľ ide o tretiu časť toho istého dôvodu, z odôvodnenia 17 sporného rozhodnutia vyplýva, že Komisia skúmala, či sú opatrenia oznámené Belgickým kráľovstvom proporcionálne. Takéto skúmanie proporcionality nutne zahŕňa preverenie otázky, či možno ciele všeobecného záujmu dosiahnuť opatreniami menej obmedzujúcimi uvedené slobody pohybu. Za týchto podmienok FIFA nemôže tvrdiť, že Komisia úplne opomenula preveriť existenciu možnosti využiť takéto opatrenia. V tejto súvislosti nie je relevantná skutočnosť, že odôvodnenie sa obmedzuje na spomenutie slobodného poskytovania služieb, keďže preverenie proporcionality nie je pri obmedzeniach slobody usadiť sa spôsobených oznámenými opatreniami zásadne odlišné a keďže tieto opatrenia obmedzia túto slobodu len výnimočne.

105

Okrem toho Všeobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku skúmal menej obmedzujúce opatrenia, ktoré navrhla FIFA, a určil, že tieto opatrenia nie sú v súlade s definíciou voľne prístupnej televízie uvedenou v odôvodnení 22 smernice 97/36. Z toho vyplýva, že takéto opatrenia neumožňujú zabezpečiť dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu takým účinným spôsobom ako opatrenia oznámené belgickými orgánmi. Za týchto podmienok mohol Všeobecný súd dospieť k záveru, že Komisia nemusela skúmať takéto opatrenia predtým, ako sa vyslovila k otázke proporcionality zápisu všetkých zápasov záverečnej fázy majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu pre belgickú spoločnosť.

106

Preto musí byť tretia časť uvedeného dôvodu zamietnutá ako nedôvodná.

107

Pokiaľ ide o štvrtú časť toho istého dôvodu, z bodov 19 a 22 tohto rozsudku vyplýva, že Komisii prináleží vykonať obmedzenú kontrolu, pokiaľ schvaľuje vnútroštátne opatrenia označujúce udalosti veľkého významu. Z tohto vyplýva, že FIFA nesprávne usudzuje, že Všeobecný súd mal rozhodnúť, že Komisia bola povinná pristúpiť k „intenzívnemu“ prevereniu a vykonať „dôkladné skúmanie“ zlučiteľnosti oznámených opatrení s právom Únie.

108

Štvrtej časti tretieho odvolacieho dôvodu teda nemožno vyhovieť.

109

Pokiaľ ide o piatu časť uvedeného dôvodu, treba konštatovať, že vzhľadom na všeobecné úvahy uvedené v bodoch 107 až 111 už citovaného rozsudku UEFA/Komisia je odôvodnenie sporného rozhodnutia dostatočné, čiže túto časť treba zamietnuť ako nedôvodnú.

110

Čo sa týka šiestej časti tretieho odvolacieho dôvodu, z úvah uvedených v bodoch 11, 21 a 22 tohto rozsudku na jednej strane vyplýva, že obmedzenie práva FIFA vlastniť majetok vyplýva už z článku 3a smernice 89/552 a že toto obmedzenie môže byť v zásade odôvodnené cieľom spočívajúcim v ochrane práva na informácie a zabezpečení širokého prístupu verejnosti k televíznemu vysielaniu udalostí veľkého významu. Na druhej strane vzhľadom na to, že všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta boli belgickými orgánmi platne označené ako udalosť veľkého významu, Komisia bola povinná skúmať iba dôsledky tohto označenia pre právo FIFA vlastniť majetok, ktoré zachádzali nad rámec dôsledkov nevyhnutne spojených so zapísaním tejto udalosti do zoznamu udalostí označených týmito orgánmi.

111

V tomto prípade však FIFA nepredložila Všeobecnému súdu žiadny dôkaz, ktorý by mu umožnil určiť, že dôsledky označenia všetkých zápasov záverečnej fázy majstrovstiev sveta ako udalosti veľkého významu na právo FIFA vlastniť majetok majú takúto nadmernú povahu.

112

Za týchto podmienok musí byť šiesta časť uvedeného dôvodu zamietnutá ako nedôvodná.

113

Pokiaľ ide napokon o siedmu časť toho istého odvolacieho dôvodu, stačí uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 125 až 130 a 136 až 142 napadnutého rozsudku poskytol dostatočné odôvodnenie, ktoré umožnilo FIFA oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré nevyhovel jej tvrdeniam a Súdnemu dvoru dať k dispozícii dostatočné podklady na výkon jeho súdneho preskúmania.

114

Uvedenej časti preto nemožno vyhovieť.

115

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť tretí odvolací dôvod ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

116

Keďže ani jednému z troch dôvodov, ktoré uviedla FIFA na podporu svojho odvolania, nemožno vyhovieť, odvolanie treba zamietnuť v celom rozsahu.

117

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať FIFA na náhradu trov konania a FIFA nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov tohto konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: