—

Goldbet Sportwetten GmbH, v zastúpení: D. Czernich, Rechtsanwalt,

—

M. Sperindeo, v zastúpení: L. Lorenz a R. Testor, Rechtsanwälte,

—

rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes a S. Duarte Afonso, splnomocnení zástupcovia,

—

švajčiarska vláda, v zastúpení: D. Klingele, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: W. Bogensberger, A.-M. Rouchaud-Joët a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, s. 1), v spojení s článkom 17 tohto nariadenia, ako aj článku 24 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).

2

Tento návrh bol podaný v rámci európskeho konania o platobnom rozkaze, ktoré sa začalo na návrh spoločnosti Goldbet Sportwetten GmbH (ďalej len „Goldbet“), so sídlom v Rakúsku, proti odporcovi, ktorým je pán Sperindeo, s bydliskom v Taliansku.

3

Odôvodnenia 23 a 24 nariadenia č. 1896/2006 znejú:

4

Článok 1 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia stanovuje:

„Účelom tohto nariadenia je:

5

Z článku 5 tohto nariadenia vyplýva, že „členský štát pôvodu“ je „členský štát, v ktorom je európsky platobný rozkaz vydaný“.

6

Článok 6 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje:

„Na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením… č. 44/2001.“

7

Článok 12 ods. 3 nariadenia č. 1896/2006 stanovuje:

„V európskom platobnom rozkaze sa odporca poučí, že má možnosť:

8

Podľa článku 16 tohto nariadenia:

„1.   Odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu prostredníctvom vzorového tlačiva F, ako je uvedené v prílohe VI, ktoré sa mu zašle spolu s európskym platobným rozkazom.

…

3.   Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody.

4.   Odpor sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu.

…“

9

Článok 17 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Ak sa odpor podá v lehote… konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade.

…“

10

V prílohe VI tohto nariadenia sa nachádza vzorové tlačivo F, ktorého prostredníctvom možno podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu.

11

Článok 5 bod 1 nariadenia č. 44/2001 stanovuje:

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte

12

Článok 24 nariadenia č. 44/2001 stanovuje:

„Okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu [nedostatok – neoficiálny preklad] právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.“

13

Ustanovenie § 252 Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung) venované európskemu konaniu o platobnom rozkaze znie takto:

„1.   Ak [nariadenie č. 1896/2006] nestanovuje niečo iné, použijú sa procesné predpisy uplatniteľné na predmet konania, o ktorý ide.

2.   Uskutočnenie konania o platobnom rozkaze patrí do výlučnej právomoci Bezirksgericht für Handelssachen Wien (Krajský súd pre obchodné veci vo Viedni)…

3.   Po podaní odporu v stanovenej lehote je súd povinný doručiť ho navrhovateľovi so žiadosťou, aby v rámci lehoty 30 dní určil súd, ktorý má právomoc uskutočniť riadne konanie…

4.   … Odporca musí podať námietku nedostatku právomoci súdu predtým, ako sa zúčastní konania vo veci samej.“

14

Pán Sperindeo sa zmluvou o poskytovaní služieb uzavretou so spoločnosťou Goldbet zaviazal, že pre túto spoločnosť, ktorá sa zaoberá uzatváraním stávok na športové podujatia, bude organizovať a postará sa o rozšírenie jej stávkovej činnosti v Taliansku. Jeho úlohou bolo najmä zinkasovať stávky v miestnych predajných miestach, a poukázať peniaze – po odpočítaní výhier vyplatených výhercom – spoločnosti Goldbet.

15

Goldbet na základe svojho presvedčenia, že pán Sperindeo si zmluvné povinnosti nesplnil, podala 29. decembra 2009 návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu a 17. februára 2010 Bezirksgericht für Handelssachen Wien, súd príslušný v Rakúsku pre európske konanie o platobnom rozkaze, vydal európsky platobný rozkaz proti pánovi Sperindeovi na zaplatenie sumy 16406 eur, zvýšenej o úroky z omeškania a trovy konania, z titulu náhrady škody.

16

Dňa 19. apríla 2010 pán Sperindeo podal odpor proti tomuto európskemu platobnému rozkazu v stanovenej lehote, a to prostredníctvom svojho advokáta. Na odôvodnenie odporu uviedol, že nárok spoločnosti Goldbet nie je dôvodný a požadovaná suma je nevymáhateľná.

17

Na základe podaného odporu Bezirksgericht für Handelssachen Wien postúpil vec na konanie pred Landesgericht Innsbruck (Krajinský súd, Innsbruck), keďže sa domnieval, že tento súd je príslušným súdom na riadne občianske súdne konanie podľa článku 17 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006.

18

Pred Landesgericht Innsbruck pán Sperindeo prvýkrát vzniesol námietku nedostatku právomoci rakúskych súdov z dôvodu, že jeho bydlisko je v Taliansku. Goldbet tvrdí, že Landesgericht Innsbruck je podľa článku 5 bodu 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 44/2001 príslušným súdom ako súd miesta, kde sa má vykonať povinnosť zaplatiť určitú peňažnú sumu. V každom prípade má podľa danej spoločnosti tento súd právomoc v súlade s článkom 24 tohto nariadenia vzhľadom na to, že pán Sperindeo sa v zmysle tohto ustanovenia zúčastnil na konaní, lebo v odpore proti európskemu platobnému rozkazu nevzniesol námietku nedostatku právomoci.

19

Uznesením Landesgericht Innsbruck vyhovel žiadosti pána Sperindea, vyhlásil, že nemá právomoc, a odmietol žalobu. Goldbet podala proti tomuto uzneseniu odvolanie na Oberlandesgericht Innsbruck (Vyšší krajinský súd, Innsbruck). Oberlandesgericht Innsbruck zamietol odvolanie z dôvodu, že nie je daná právomoc rakúskych súdov, pretože Goldbet uplatňuje nároky zo zmluvy o poskytnutí služieb a dohodnuté miesto plnenia v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 44/2001 sa nachádza v Taliansku, ako aj z dôvodu, že právomoc súdov sa nemôže zakladať na článku 24 nariadenia č. 44/2001, pretože odpor, ktorý podal pán Sperindeo, nemožno považovať za zúčastnenie sa na konaní v zmysle tohto článku.

20

Goldbet podala opravný prostriedok „Revision“ proti rozhodnutiu Oberlandesgericht Innsbruck na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Navrhuje zrušenie predchádzajúcich súdnych rozhodnutí a pokračovanie v konaní pred rakúskymi súdmi.

21

Vnútroštátny súd sa domnieva, že nie je daná právomoc rakúskych súdov podľa článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001, pretože činnosť, ktorú spoločnosť Goldbet zverila pánovi Sperindeovi, sa mala vykonávať výlučne v Taliansku. Tento súd sa však pýta, či odpor podaný žalovaným proti platobnému rozkazu možno – pokiaľ sa v ňom neuplatní námietka nedostatku právomoci súdu pôvodu – považovať za zúčastnenie sa na konaní v zmysle článku 24 nariadenia č. 44/2001, čo zakladá právomoc rakúskych súdov.

22

Za týchto okolností Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

23

Vnútroštátny súd sa svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má článok 6 nariadenia č. 1896/2006 v spojení s článkom 17 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že odpor podaný proti európskemu platobnému rozkazu, v ktorom nie je namietaný nedostatok právomoci súdu členského štátu pôvodu, treba považovať za zúčastnenie sa na konaní v zmysle článku 24 nariadenia č. 44/2001, a či je v tejto súvislosti relevantná okolnosť, že žalovaný v predloženom odpore uviedol dôvody týkajúce sa merita veci.

24

Po prvé treba teda overiť, či odpor proti európskemu platobnému rozkazu, v ktorom nie je namietaný nedostatok právomoci súdu členského štátu pôvodu, sa považuje za zúčastnenie sa na konaní v zmysle článku 24 nariadenia č. 44/2001, pokiaľ sa v tomto odpore neuvedú dôvody týkajúce sa merita veci.

25

Všetci účastníci konania, ktorí predložili Súdnemu dvoru pripomienky, sa zhodujú v tom, že na túto otázku treba odpovedať kladne.

26

V tejto súvislosti treba najskôr pripomenúť, že článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006 stanovuje, že na uplatnenie tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Únie, najmä pravidlami uvedenými v nariadení č. 44/2001. Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006 stanovuje, že ak sa odpor proti európskemu platobnému rozkazu podá v stanovenej lehote, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania.

27

Ďalej článok 24 nariadenia č. 44/2001 zakladá právomoc – okrem výnimiek podľa tohto ustanovenia – súdu členského štátu, na ktorom sa žalovaný zúčastní na konaní.

28

Navyše z článku 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1896/2006 vyplýva, že jeho účelom je najmä zjednodušiť, urýchliť a znížiť náklady na konania v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok. Hoci toto nariadenie nenahrádza ani nezosúlaďuje vnútroštátne mechanizmy vymáhania nepopretých pohľadávok, na účely dosiahnutia tohto cieľa zavádza jednotný mechanizmus na vymáhanie takýchto pohľadávok, pričom zaručuje rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej Európskej únii (rozsudok z 13. decembra 2012, Szyrocka, C-215/11, bod 30).

29

Ako uviedol generálny advokát v bode 30 svojich návrhov, toto zjednodušené a jednotné konanie nie je kontradiktórnym konaním. Žalovaný sa totiž dozvie o vydaní európskeho platobného rozkazu až v momente, keď mu je doručený. Ako vyplýva z článku 12 ods. 3 nariadenia č. 1896/2006, až vtedy sa žalovaný dozvie, že môže zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v rozkaze alebo namietať proti nemu zaslaním odporu na súd pôvodu.

30

Táto možnosť žalovaného podať odpor sa teda snaží kompenzovať skutočnosť, že systém zavedený nariadením č. 1896/2006 neupravuje jeho účasť na európskom konaní o platobnom rozkaze, a to tak, že mu umožňuje odporovať pohľadávke po vydaní európskeho platobného rozkazu.

31

Ak však žalovaný vo svojom odpore proti európskemu platobnému rozkazu nenamieta nedostatok právomoci súdu členského štátu pôvodu, tento odpor nemôže mať voči žalovanému iné účinky než tie, ktoré vyplývajú z článku 17 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006. Tieto účinky spočívajú v tom, že sa európske konanie o platobnom rozkaze skončí a vo veci sa ďalej koná – pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade – v rámci riadneho občianskeho súdneho konania.

32

Opačný prístup, podľa ktorého odpor – ak v ňom nie je namietaný nedostatok právomoci súdu členského štátu pôvodu – znamená zúčastnenie sa na konaní v zmysle článku 24 nariadenia č. 44/2001, by rozširoval účinky podania odporu nad rámec účinkov stanovených nariadením č. 1896/2006.

33

Okrem toho treba pripomenúť, že z článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006, ako aj z jeho odôvodnenia 23 vyplýva, že odporca môže na podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu použiť vzorové tlačivo, ktoré je uvedené v prílohe VI toho istého nariadenia. V tomto formulári pritom neexistuje žiadna možnosť namietať nedostatok právomoci členského štátu pôvodu.

34

Odpor proti európskemu platobnému rozkazu, v ktorom sa nenamieta proti nedostatku právomoci súdov členského štátu pôvodu a v ktorom nie sú uvedené dôvody týkajúce sa merita veci, sa teda nedá považovať za zúčastnenie sa na konaní v zmysle článku 24 nariadenia č. 44/2001.

35

Po druhé treba preskúmať otázku, či okolnosť, že odporca uviedol vo svojom odpore proti európskemu platobnému rozkazu dôvody týkajúce sa merita veci, má v tejto súvislosti akýkoľvek vplyv.

36

Goldbet a česká vláda tvrdia, že ak sú v odpore uvedené dôvody proti meritu veci, právomoc súdu možno určiť v súlade s článkom 24 nariadenia č. 44/2001. Pán Sperindeo, nemecká, portugalská a švajčiarska vláda, ako aj Európska komisia naopak tvrdia, že pokiaľ ide o určenie právomoci, táto okolnosť nemá žiadny vplyv.

37

Isteže, z rozsudku z 24. júna 1981, Elefanten Schuh (150/80, Zb. s. 1671, bod 16), týkajúceho sa výkladu článku 18 Dohovoru z roku 1968 o súdnej príslušnosti a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32), čo je v zásade ustanovenie totožné s ustanovením článku 24 nariadenia č. 44/2001, vyplýva, že nedostatok právomoci súdu nemožno namietnuť po zaujatí stanoviska, ktoré sa podľa vnútroštátneho procesného práva považuje za prvú obranu zaslanú súdu, ktorý vo veci rozhoduje.

38

Na rozdiel od okolností vo veci, v ktorej bol vyhlásený uvedený rozsudok a v ktorej odporca uviedol dôvody týkajúce sa merita veci v rámci riadneho občianskeho súdneho konania, dôvody týkajúce sa merita veci boli v prejednávanom prípade vo veci samej predložené v rámci odporu proti európskemu platobnému rozkazu. Odpor, v ktorom boli uvedené také dôvody, sa však nedá na účely určenia príslušného súdu považovať podľa článku 24 nariadenia č. 44/2001 za prvú obranu predloženú v rámci riadneho občianskeho súdneho konania, ktoré nasleduje po európskom konaní o platobnom rozkaze.

39

Ako uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, považovanie takého odporu za prvú obranu by znamenalo uznanie toho, že európske konanie o platobnom rozkaze a nasledujúce riadne občianske súdne konanie predstavujú v skutočnosti jedno a to isté konanie. Takýto výklad by bol len sotva zlučiteľný s okolnosťou, že prvé z týchto konaní prebieha podľa pravidiel stanovených nariadením č. 1896/2006, kým druhé prebieha – ako vyplýva z článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia – v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania. Tomuto výkladu odporuje aj tá skutočnosť, že hoci uvedené občianske súdne konanie pokračuje – ak odporca nenamietal nedostatok právomoci vo veciach s cudzím prvkom – v členskom štáte pôvodu, nemusí nevyhnutne prebiehať na tom istom súde, na ktorom prebiehalo európske konanie o platobnom rozkaze.

40

Taký výklad, podľa ktorého by sa odpor podložený dôvodmi týkajúcimi sa merita veci mal považovať za prvú obranu, by navyše bol v rozpore s cieľom sledovaným odporom proti európskemu platobnému rozkazu. V tejto súvislosti treba konštatovať, že žiadne ustanovenie nariadenia č. 1896/2006, a najmä článok 16 ods. 3 tohto nariadenia, nevyžaduje, aby odporca spresnil dôvody svojho odporu, takže tento odpor nemá slúžiť ako rámec pre obranu v merite veci, ale, ako bolo spresnené v bode 30 tohto rozsudku, umožniť odporcovi odporovať pohľadávke.

41

Z toho vyplýva, že okolnosť, že odporca predložil dôvody týkajúce sa merita veci v rámci odporu proti európskeho platobného rozkazu, ktorý podal, neznamená, že sa zúčastnil na konaní v zmysle článku 24 nariadenia č. 44/2001.

42

Na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Goldbet a českej vlády tento výklad neporušuje cieľ nariadenia č. 1896/2006, ktorým je urýchliť konanie. Ako totiž vyplýva z článku 1 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, tento cieľ je relevantný len vtedy, ak je pohľadávka nepopretá, čo však nie je prípad, v ktorom odporca podal odpor proti európskemu platobnému rozkazu.

43

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na položené otázky treba odpovedať tak, že článok 6 nariadenia č. 1896/2006 v spojení s článkom 17 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že odpor podaný proti európskemu platobnému rozkazu, v ktorom nie je namietaný nedostatok právomoci súdu členského štátu pôvodu, nemožno považovať za zúčastnenie sa na konaní v zmysle článku 24 nariadenia č. 44/2001 a že v tejto súvislosti nie je relevantná okolnosť, že žalovaný v predloženom odpore uviedol dôvody týkajúce sa merita veci.

44

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, v spojení s článkom 17 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že odpor podaný proti európskemu platobnému rozkazu, v ktorom nie je namietaný nedostatok právomoci súdu členského štátu pôvodu, nemožno považovať za zúčastnenie sa na konaní v zmysle článku 24 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a že v tejto súvislosti nie je relevantná okolnosť, že žalovaný v predloženom odpore uviedol dôvody týkajúce sa merita veci.