1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor:

2

Odôvodnenie 22 smernice 2006/24 stanovuje:

„Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie [ďalej len „Charta“]. Táto smernica sa spolu so [smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES 12. júla 2002, týkajúcou sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201 s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514)] usiluje najmä o zabezpečenie úplného dodržiavania základných práv občanov na rešpektovanie súkromného života a komunikácie a na ochranu ich osobných údajov tak, ako je to upravené v článkoch 7 a 8 [C]harty.“

3

Článok 1 smernice 2006/24 stanovuje:

„1.   Cieľom tejto smernice je zosúladenie ustanovení členských štátov o povinnostiach poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí v súvislosti s uchovávaním určitých údajov, ktoré oni vytvárajú alebo spracovávajú, aby sa zabezpečila dostupnosť týchto údajov na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov, ako to stanovuje vnútroštátne právo každého členského štátu.

2.   Táto smernica sa vzťahuje na prevádzkové údaje a údaje o polohe právnických a fyzických osôb a na súvisiace údaje, ktoré sú potrebné na identifikáciu účastníka alebo registrovaného užívateľa. Nevzťahuje sa na obsah elektronických komunikácií a informácie vyžiadané pri použití elektronickej komunikačnej siete“.

4

Článok 15 tejto smernice stanovuje:

„1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 15. septembra 2007. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3.   Do 15. marca 2009 môže každý členský štát odložiť uplatňovanie tejto smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty. Každý členský štát, ktorý má v úmysle použiť tento odsek, upovedomí o tejto skutočnosti prostredníctvom vyhlásenia Radu a Komisiu pri prijatí tejto smernice. Vyhlásenie sa uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.“

5

Vo svojom už citovanom rozsudku Komisia/Švédsko Súdny dvor určil, že neprijatím všetkých zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou 2006/24 si Švédske kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

6

Svojím listom z 28. júna 2010 Komisia vyzvala Švédske kráľovstvo, aby jej v lehote dvoch mesiacov od doručenia tejto výzvy predložilo svoje pripomienky k opatreniam prijatým na účely vyhovenia už citovanému rozsudku Komisia/Švédsko.

7

Listami z 27. augusta a z 23. novembra 2010, ako aj z 21. januára 2011 odpovedali švédske orgány na túto výzvu tým, že informovali Komisiu o stave procesu prebratia smernice 2006/24 do vnútroštátneho práva, a najmä ju informovali, že s tým súvisiaci návrh zákona bol zaslaný švédskemu parlamentu 8. decembra 2010 a že by sa ním parlament mal zaoberať už počas druhej polovice mesiaca marca 2011.

8

Listom z 25. marca 2011 informovalo Švédske kráľovstvo Komisiu, že 16. marca 2011 rozhodol uvedený parlament odložiť prijatie tohto návrhu zákona o jeden rok. Toto rozhodnutie bolo prijaté šestinou členov parlamentu v súlade s osobitným ústavným konaním. Podľa tohto členského štátu predložila po uplynutí tejto ročnej lehoty parlamentná komisia zaoberajúca sa touto vecou parlamentu návrh na prebratie smernice 2006/24 do vnútroštátneho práva.

9

Keďže sa Komisia za daných okolností domnievala, že Švédske kráľovstvo neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie už citovaného rozsudku Komisia/Švédsko, rozhodla sa podať žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

10

Švédske kráľovstvo jednak oznámilo Komisii listom z 22. marca 2012, že 21. marca 2012 švédsky parlament prijal vládny návrh zákona o prebratí smernice 2006/24 do svojho vnútroštátneho právneho poriadku, ktorého nadobudnutie účinnosti bolo stanovené na 1. mája 2012, a jednak informovalo listom z 3. apríla 2012 o opatreniach, ktorými uvedenú smernicu prebralo. Komisia následne vyhlásila 7. júna 2012, že čiastočne berie späť svoju žalobu, pokiaľ ide o denné penále 40947,20 eura. Trvá však na svojom návrhu, pokiaľ ide o platbu paušálnej pokuty a jej výšku.

11

Pokiaľ ide o trovy konania, Komisia sa domnievala, že keďže späťvzatie časti žaloby týkajúce sa uloženia paušálneho penále Švédskemu kráľovstvu bolo výsledkom prístupu tohto členského štátu po ukončení písomnej časti konania, náklady konania vynaložené v tejto súvislosti musí znášať uvedený členský štát.

12

Vo svojom vyjadrení k žalobe Švédske kráľovstvo jednak spochybňuje návrh Komisie uložiť paušálnu pokuty a jednak spochybňuje jej výšku. Tento členský štát taktiež napadol návrhy Komisie o trovách konania a navrhol, aby Súdny dvor rozhodol, že účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania.

13

Pokiaľ ide o vytýkané porušenie povinnosti, Komisia pripomína, že ak podľa článku 260 ods. 1 ZFEÚ Súdny dvor rozhodne, že členský štát si nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva zo Zmluvy o FEÚ, tento štát je povinný urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora. S ohľadom na lehotu, v rámci ktorej sa má rozsudok vykonať, Komisia poukázala na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej záujem na okamžitom a jednotnom uplatňovaní práva Európskej únie vyžaduje, aby sa s vykonávaním rozsudku začalo okamžite a ukončilo sa v čo najkratšej lehote.

14

Švédske kráľovstvo uznalo, že neprijalo sporné opatrenia v lehote stanovenej vo formálnej výzve z 28. júna 2010 na splnenie povinností vyplývajúcich z rozsudku už citovaného Komisia/Švédsko.

15

Podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ Komisia môže v prípade, ak sa domnieva, že dotknutý členský štát neprijal potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora, predložiť vec Súdnemu dvoru po tom, ako tomuto členskému štátu umožní vyjadriť sa. V tejto súvislosti navrhne výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má uvedený štát zaplatiť a ktoré považuje za primerané okolnostiam.

16

V tejto súvislosti je rozhodujúcim dňom na posúdenie existencie nesplnenia povinnosti na základe článku 260 ods. 1 ZFEÚ deň uplynutia lehoty stanovenej vo výzve vydanej na základe tohto ustanovenia (rozsudky z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko, C-610/10, bod 67, a z 19. decembra 2012, Komisia/Írsko, C-374/11, bod 19).

17

Počas konania Švédske kráľovstvo uviedlo, že zosúladenie jeho vnútroštátneho práva s už citovaným rozsudkom Komisia/Švédsko bolo realizované najmä formou návrhu vlády týkajúceho sa prebratia smernice 2006/24, ktorého nadobudnutie účinnosti bolo stanovené na 1. mája 2012.

18

Rovnako je nesporné, že ku koncu obdobia dvoch mesiacov nasledujúcich po prijatí listu s výzvou Švédskym kráľovstvom, ktorá je uvedená v bode 6 tohto rozsudku, teda 28. augusta 2010, tento členský štát neprijal v každom prípade všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie splnenia povinností vyplývajúcich z už citovaného rozsudku Komisia/Švédsko.

19

Za týchto podmienok je potrebné určiť, že neprijatím potrebných opatrení na dosiahnutie súladu s už citovaným rozsudkom Komisia/Švédsko si Švédske kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 260 ZFEÚ.

20

Pri výpočte paušálnej pokuty vychádza Komisia z rozsudku z 12. júla 2005, Komisia/Francúzsko (C-304/02, Zb. s. I-6263), ako aj zo svojho oznámenia z 13. decembra 2005 s názvom „Vykonávanie článku 228 Zmluvy o ES“ [SEC(2005) 1658] v znení oznámenia z 20. júla 2010 s názvom „Vykonávanie článku 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Aktualizovanie údajov pre výpočet paušálnych pokút a penále, ktoré Komisia navrhuje Súdnemu dvoru v rámci konania o nesplnení povinnosti“ [SEC(2010) 923/3, ďalej len „oznámenie z roku 2010“]. Podľa názoru Komisie musí ustanovenie finančných sankcií vychádzať zo závažnosti porušenia práva, z doby jeho trvania a nevyhnutnosti zabezpečiť odrádzajúci účinok sankcie na účely zabránenia ďalšiemu porušovaniu práva.

21

Pokiaľ ide o závažnosť porušenia práva, Komisia uvádza, že prihliada k významu ustanovení práva Únie, ktorých sa porušenie týkalo, k dôsledkom tohto porušenia vo vzťahu k všeobecným a individuálnym záujmom, ako aj k prístupu žalovaného štátu.

22

Pokiaľ ide o význam uvedených ustanovení, Komisia sa domnieva, že nesplnenie povinností vyplývajúcich z už citovaného rozsudku Komisia/Švédsko predstavuje osobitne závažné nesplnenie povinností, pretože sa týka neprebratia smernice, ktorá obsahuje ustanovenie značnej dôležitosti pre poskytovateľov služieb elektronických komunikácií. Tieto ustanovenia okrem toho zabezpečujú na jednej strane vyvážený právny rámec zaručujúci fungovanie vnútorného trhu, ktorý umožňuje donucovacím orgánom používať údaje, ktoré sú relevantné na účely boja proti závažnej kriminalite, a na druhej strane zabezpečujú zachovanie základných práv občanov.

23

Po druhé si Komisia myslí, že dôsledky porušenia práva vo vzťahu k všeobecným a individuálnym záujmom sú osobitne závažné, keďže neprebratie smernice 2006/24 Švédskym kráľovstvom spôsobilo finančnú ujmu podnikom so sídlom v celej Únii a ostatným členským štátom. Toto neprebratie smernice vytvorilo podľa názoru Komisie konkurenčnú výhodu švédskym súkromným telekomunikačným poskytovateľom, ktorí nemajú ani povinnosť uchovávať údaje, ktoré ich konkurenti v iných členských štátoch musia uchovávať, ani investovať do zamestnancov alebo materiálu určených na poskytovanie údajov orgánom.

24

Po tretie, pokiaľ ide o faktory, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri posúdení závažnosti porušenia práva Únie, Komisia sa domnieva, že namietané nesplnenie povinností je jasne preukázané skutočnosťou, že Švédske kráľovstvo neprijalo ani neoznámilo vnútroštátne opatrenia určené na prebratie smernice v stanovenej lehote, teda najneskôr 15. septembra 2007. Podľa názoru Komisie je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že tento členský štát nikdy predtým neopomenul splniť povinnosti vyplývajúce z rozsudku vydaného Súdnym dvorom na základe článku 258 ZFEÚ.

25

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti navrhuje Komisia použiť koeficient závažnosti 10 na stupnici od 1 do 20.

26

Pokiaľ ide ďalej o kritérium doby trvania nesplnenia povinností v súvislosti s vykonaním už citovaného rozsudku Komisia/Švédsko, vyhláseného 4. februára 2010, Komisia uvádza, že medzi uvedeným rozsudkom a 6. aprílom 2011, teda dňom rozhodnutia Komisie o začatí konania o porušení práva proti Švédskemu kráľovstvu, uplynulo celkovo 426 dní.

27

Pokiaľ ide nakoniec o nevyhnutnosť odradzujúcej sankcie, ktorou sa má zabrániť ďalšiemu porušovaniu práva, stanovila Komisia na základe oznámenia z roku 2010 faktor n, ktorý je založený na platobnej schopnosti Švédskeho kráľovstva, ako aj na počte hlasov, ktorý má tento štát v Rade Európskej únie, na 4,57.

28

Komisia tak vo svojej žalobe vysvetľuje, že výška požadovanej paušálnej pokuty, teda 9597 eur za každý deň porušenia, vyplýva v súlade s kritériami upravenými v oznámení z roku 2010 z vynásobenia základnej paušálnej sadzby (210 eur denne) koeficientom závažnosti 10 a faktorom n, ktorý predstavuje 4,57. Takto získaná celková suma predstavuje 4088322 eur za 426 dní, počas ktorých dochádzalo k porušovaniu práva.

29

Vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí Švédske kráľovstvo predovšetkým to, že posúdenie dotknutého nesplnenia povinností, ktoré uskutočnila Komisia, je príliš prísne, a to ako z hľadiska jeho závažnosti, tak aj nevyhnutnosti odradzujúceho účinku. Komisia podľa jeho názoru predovšetkým nepreukázala, že nastali okolnosti, ktoré za predmetné porušenie odôvodňujú použitie tak vysokého koeficientu závažnosti, ako je koeficient 10.

30

V tejto súvislosti tento členský štát uvádza, že smernica 2006/24 nie je pre fungovanie vnútorného trhu natoľko významná, ako tvrdí Komisia. Táto smernica stanovuje len rámcovú harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov v danej oblasti. Podľa jeho názoru sa totiž povinnosť poskytovateľov uchovávať údaje v jednotlivých členských štátoch odlišuje, pretože sa im ponecháva oprávnenie prijať právne predpisy v oblasti prístupu orgánov k prevádzkovým údajom o komunikácii alebo v oblasti rozdelenia nákladov na uchovávanie údajov znášaných poskytovateľmi. Podľa tvrdení Švédskeho kráľovstva už v práve Únie existujú pravidlá umožňujúce za určitých podmienok uchovávať prevádzkové údaje o komunikácii na účely boja proti kriminalite, a to predovšetkým smernice o súkromí a elektronických komunikáciách.

31

Na druhej strane Komisia nepreukázala, že neprebratie tejto smernice Švédskym kráľovstvom malo, ako tvrdí, dôsledky vo vzťahu k všeobecným a individuálnym záujmom. Tento štát okrem toho uvádza, že pravidlá, ktoré sú v súčasnej dobe vo švédskom práve v platnosti, umožnili práve zabrániť týmto účinkom tým, že zaručujú dostupnosť údajov na účely vyhľadávania, odhaľovania a stíhania závažných protiprávnych konaní.

32

Tento členský štát tiež uvádza, že Komisia vo svojom posúdení nezohľadnila skutočnosť, že už citovaný rozsudok Komisia/Švédsko sa týka iba čiastočného neprebratia smernice 2006/24. V tejto súvislosti Švédske kráľovstvo tvrdí, že využilo možnosti poskytnuté článkom 15 ods. 3 tejto smernice odložiť jej uplatňovanie do 15. marca 2009, pokiaľ ide o prístup k internetu, elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu. Podľa jeho názoru sa teda už citovaný rozsudok Komisia/Švédsko týkal iba neprebratia tých ustanovení smernice do vnútroštátneho práva, pri ktorých nebolo možné odložiť lehotu stanovenú na 15. septembra 2007.

33

Švédske kráľovstvo okrem toho uvádza, že sa nikdy nedopustilo nesplnenia povinností vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora vydaného na základe článku 258 ZFEÚ. Zdôrazňuje tiež, že prikladá veľkú dôležitosť svojej povinnosti lojálnej spolupráce. Na odôvodnenie omeškania pri splnení povinností vyplývajúcich z už citovaného rozsudku Komisia/Švédsko uvádza, že muselo čeliť širokej politickej debate o prebratí smernice 2006/24 do vnútroštátneho práva a že vykonanie opatrení, ktoré vyžadovalo uvedené prebratie, viedlo k problémom pri legislatívnom procese, ako aj k obťažným rozhodnutiam, ktoré zahŕňali vyváženie ochrany súkromia s nevyhnutnosťou účinného boja proti kriminalite.

34

Vo svojej replike Komisia najprv tvrdí, že aj keď cieľom smernice 2006/24 nie je dosiahnutie úplnej harmonizácie, nie je z toho možné vyvodiť záver, že táto smernica nemá vplyv na vnútorný trh alebo na súkromné a verejné záujmy. Rozdiely vo vykonávaní uvedenej smernice v jednotlivých členských štátoch v ničom neznižujú význam povinnosti uchovávať komunikačné údaje, ktorú zavádza.

35

K už existujúcej právnej úprave Únie, na ktorú Švédske kráľovstvo poukazuje, ide najmä o smernicu o súkromí a elektronických komunikáciách, Komisia uvádza, že táto smernica neukladá povinnosť uchovávať určité prevádzkové údaje počas určitej doby, ktorá by platila na území celej Únie.

36

Pokiaľ ide ďalej o existenciu vnútroštátnych ustanovení, ktorých sa dovoláva žalovaný členský štát, Komisia uvádza, že aj v prípade, že Švédske kráľovstvo malo k dispozícii určité údaje na účely boja proti trestnej činnosti, nebolo to výsledkom splnenia povinností vyplývajúcich z vykonania vyššie uvedeného rozsudku Komisia/Švédsko, keďže disponibilita týchto údajov je celkom závislá od obchodných rozhodnutí prijatých jednotlivými poskytovateľmi v oblasti telekomunikácií.

37

K argumentácii tohto členského štátu týkajúcej sa skutočnosti, že nesplnenie povinností vyplývajúcich z už citovaného rozsudku Komisia/Švédsko sa týka iba časti smernice 2006/24, Komisia uvádza, že hoci členské štáty mohli na základe článku 15 ods. 3 tejto smernice odložiť uplatňovanie povinnosti uchovávania údajov do 15. marca 2009, neznamenalo to, že nemuseli prijať žiadne opatrenie týkajúce sa povinnosti uchovávať údaje upravené v tomto ustanovení pred 15. marcom 2009. Tento argument teda vychádza z chybného výkladu už citovaného rozsudku Komisia/Švédsko.

38

Okrem toho, pokiaľ ide o argumenty žalovaného členského štátu, ktoré sa týkali vnútorných problémov spojených s legislatívnym procesom, Komisia pripomína ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa vnútorné ťažkosti nemôžu zohľadniť v rámci posúdenia porušenia práva, ku ktorému došlo.

39

Pokiaľ ide o ťažkosti vnútorného charakteru, tento členský štát tvrdí, že sa na ne neodvolával na účely odôvodnenia neprebratia smernice 2006/24, ale na účely preukázania, že prebratie smernice sa v prejednávanom prípade sťažilo natoľko neobvyklými problémami, že ich nie je možné pripísať bežnému prístupu Švédskeho kráľovstva pri vykonávaní smerníc a plnení povinností vyplývajúcich z rozsudkov Súdneho dvora. Tento členský štát trvá aj na skutočnosti, že vyššie uvedený legislatívny proces je uplatniteľný iba vo výnimočných prípadoch.

40

Na úvod je potrebné pripomenúť, že uloženie paušálnej pokuty musí v každom konkrétnom prípade závisieť od všetkých relevantných faktorov, ktoré sa týkajú tak charakteristiky konštatovaného nesplnenia povinnosti, ako aj postoja dotknutého členského štátu, ktorého sa konanie podľa článku 260 ZFEÚ týka. V tejto súvislosti uvedené ustanovenie priznáva Súdnemu dvoru širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o uložení alebo neuložení tejto sankcie (rozsudok Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 141, a Komisia/Írsko, už citovaný, bod 47).

41

Návrhy Komisie v tejto súvislosti teda nie sú pre Súdny dvor záväzné a sú iba referenčným základom. Rovnako usmernenia uvedené v oznámeniach Komisie nie sú pre Súdny dvor záväzné, ale iba prispievajú k zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty opatrení tejto inštitúcie (pozri rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, C-369/07, Zb. s. I-5703, bod 112).

42

Pokiaľ ide po prvé o princíp uloženia paušálnej pokuty v zmysle článku 260 ZFEÚ, je potrebné pripomenúť, že tento princíp sa zakladá skôr na hodnotení dôsledkov, ktoré má nevykonanie povinností dotknutým členským štátom na súkromné a verejné záujmy, najmä ak nesplnenie povinnosti pretrvávalo počas dlhého obdobia po rozsudku, v ktorom bolo pôvodne určené (pozri rozsudok z 9. decembra 2008, Komisia/Francúzsko, C-121/07, Zb. s. I-9159, bod 58).

43

V prejedávanej veci je potrebné konštatovať, že v súvislosti s cieľom smernice 2006/24, ktorým je, ako to tiež vyplýva z jej článku 1 ods. 1, zabezpečiť dostupnosť údajov týkajúcich sa elektronických komunikácií na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov, je nevykonanie už citovaného rozsudku Komisia/Švédsko, v ktorom sa predtým určilo porušenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice, spôsobilé spochybniť dotknuté súkromné a verejné záujmy. Vzhľadom na fakt, že nesplnenie povinností, ktoré sa vytýka Švédskemu kráľovstvu, trvalo viac než dva roky od dátumu vyhlásenia tohto rozsudku, je okrem toho potrebné konštatovať, že pretrvávalo značne dlhé obdobie od tohto dátumu.

44

Súdny dvor si teda myslí, že v prejednávanej veci sa musí Švédskemu kráľovstvu uložiť povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu.

45

Po druhé, pokiaľ ide o výšku paušálnej pokuty, je potrebné pripomenúť, že Súdnemu dvoru prináleží, aby stanovil takú paušálnu pokutu, ktorá je jednak prispôsobená okolnostiam a jednak primeraná zistenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Grécko, už citovaný, bod 146, a Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 143).

46

Medzi relevantné faktory v tejto súvislosti patria najmä také prvky, ako je závažnosť porušenia a obdobie, počas ktorého vytýkané nesplnenie povinnosti pretrvávalo od vyhlásenia rozsudku, ktorým bolo konštatované (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 144).

47

Na prvom mieste je potrebné, pokiaľ ide o závažnosť nesplnenia povinností z hľadiska významu porušených ustanovení práva Únie, pripomenúť, že sa smernica 2006/24 vzťahuje na činnosti dodávateľov služieb elektronických komunikácií na vnútornom trhu a že normotvorca Únie sleduje cieľ jeho dobrého fungovania prijatím zosúladených pravidiel v oblasti uchovávania údajov týkajúcich sa elektronických komunikáciách (v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2009, Írsko/Parlament a Rada, C-301/06, Zb. s. I-593, bod 72).

48

Cieľom smernice 2006/24, ako vyplýva z jej článku 1 ods. 1, je prostredníctvom zosúladenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré vykonáva, zabezpečiť dostupnosť týchto údajov na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov, ako to stanovuje vnútroštátne právo každého členského štátu. Okrem toho z odôvodnenia 22 tejto smernice vyplýva, že sa usiluje najmä o zabezpečenie úplného dodržiavania základných práv občanov na rešpektovanie súkromného života a komunikácie a na ochranu ich osobných údajov tak, ako je to upravené v článkoch 7 a 8 Charty.

49

V tomto rámci je potrebné vychádzať z predpokladu, že nesplnenie povinnosti prebrať takúto smernicu môže narušiť riadne fungovanie vnútorného trhu. Takéto nesplnenie povinnosti preto vykazuje určitý stupeň závažnosti, a to bez ohľadu na rozsah zosúladenia, vykonaný smernicou 2006/24.

50

K tvrdeniam Komisie uvedeným v bode 23 tohto rozsudku o dôsledkoch nevykonania už citovaného rozsudku Komisia/Švédsko vo vzťahu k súkromným a verejným záujmom je potrebné zdôrazniť, že z bodov 6.1 a 6.2 správy Komisie [KOM(2011) 225 v konečnom znení] z 18. apríla 2011 s názvom „Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Hodnotiaca správa o smernici o uchovávaní údajov (smernica 2006/24/ES)“ vyplýva, že uvedená smernica úplne nedosiahla svoj vytýčený cieľ, ktorým bolo zaviesť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre poskytovateľov v Európskej únii. Komisia teda mala preukázať údajné porušenie podmienok hospodárskej súťaže na vnútornom trhu telekomunikačných služieb, čo nevykonala.

51

Navyše nie je možné pripustiť tvrdenie Švédskeho kráľovstva, podľa ktorého už v práve Únie existujú pravidlá, ktoré za určitých podmienok umožňujú uchovávanie prevádzkových údajov o komunikácii na účely boja proti trestným činom, a že pravidlá, ktoré sú v súčasnosti platné vo švédskom práve, umožňujú zabrániť dôsledkom na všeobecné a individuálne záujmy uvádzané Komisiou. Je totiž nesporné, že uvedené pravidlá nezodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim zo smernice 2006/24, keďže v opačnom prípade by nebolo potrebné konštatovať, že tento členský štát nesplnil svoju povinnosť prebrať smernicu 2006/24 do vnútroštátneho práva.

52

Pokiaľ ide o tvrdenie Švédskeho kráľovstva o skutočnosti, že už citovaný rozsudok Komisia/Švédsko sa týka iba čiastočného neprebratia smernice 2006/24, toto tvrdenie je nedôvodné.

53

V už citovanom rozsudku Komisia/Švédsko totiž Súdny dvor vyhlásil a rozhodol, že Švédske kráľovstvo si tým, že neprijalo v stanovenej lehote všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2006/24, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice. Článok 15 ods. 3 smernice 2006/24 umožnil členským štátom odložiť uplatňovanie povinnosti uchovávania komunikačných údajov do 15. marca 2009, ale nie prebratie uvedenej smernice, ku ktorému malo dôjsť pred 15. septembrom 2007.

54

Pokiaľ ide o prístup Švédskeho kráľovstva k povinnostiam vyplývajúcim zo smernice 2006/24, nie je možné prijať odôvodnenie, ktoré uviedol tento členský štát v uvedenej súvislosti, že omeškanie pri vykonaní uvedeného rozsudku vyplýva z vnútorných mimoriadnych problémov spojených s legislatívnym procesom, so širokou politickou debatou o prebratí smernice 2006/24 a s problémami súvisiacimi s plánom komplikovaného rozhodovania pri zvážení ochrany súkromia s nevyhnutnosťou účinného boja proti kriminalite. Ako už Súdny dvor opakovane zdôraznil, členský štát sa nemôže odvolávať na ustanovenia, prax alebo stav svojho vnútroštátneho právneho poriadku s cieľom odôvodniť nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie (pozri najmä rozsudok z 31. marca 2011, Komisia/Grécko, C-407/09, Zb. s. I-2467, bod 36). Je tomu tak aj v prípade takého rozhodnutia, ako je rozhodnutie švédskeho parlamentu, na ktoré odkazuje bod 8 tohto rozsudku, odložiť o rok prijatie návrhu zákona na prebratie tejto smernice.

55

Ako poľahčujúcu okolnosť je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že Švédske kráľovstvo doteraz nikdy neopomenulo vykonať rozsudok vydaný Súdnym dvorom na základe článku 258 ZFEÚ.

56

Po druhé, pokiaľ ide o dĺžku trvania nesplnenia povinnosti, ktoré je predmetom tohto konania, je vhodné pripomenúť, že aj keď článok 260 ZFEÚ nespresňuje lehotu, dokedy sa má rozsudok vykonať, je nesporné, že k vykonaniu rozsudku sa má pristúpiť okamžite a musí byť ukončené v čo najkratšej lehote (pozri najmä rozsudok z 31. marca 2011, Komisia/Grécko, už citovaný, bod 34).

57

V tejto veci je potrebné uviesť, že nesplnenie povinností trvalo takmer 27 mesiacov od dátumu vyhlásenia už citovaného rozsudku Komisia/Švédsko, teda od 4. februára 2010 do dňa, ku ktorému Švédske kráľovstvo uviedlo celkom do súladu svoje právne predpisy s uvedeným rozsudkom, teda 1. mája 2012.

58

Je preto potrebné konštatovať, že nesplnenie povinností vytýkané Švédskemu kráľovstvu pretrvávalo značne dlhé obdobie od vyhlásenia už citovaného rozsudku Komisia/Švédsko.

59

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, a najmä úvahy obsiahnuté v bodoch 47 až 58 tohto rozsudku, Súdny dvor usudzuje, že vyjadrením spravodlivého posúdenia okolností prejednávanej veci bude stanovenie paušálnej pokuty, ktorú má Švédske kráľovstvo zaplatiť, vo výške 3 miliónov eur.

60

Švédskemu kráľovstvu je preto potrebné uložiť povinnosť, aby zaplatilo Komisii na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ paušálnu pokutu vo výške 3 miliónov eur.

61

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Švédske kráľovstvo na náhradu trov konania a Švédske kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: