1

Španielske kráľovstvo svojím odvolaním navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 12. novembra 2010, Španielsko/Komisia (T-113/08, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu smerujúcu k čiastočnému zrušeniu rozhodnutia Komisie 2008/68/ES z 20. decembra 2007, ktorým sa z financovania Spoločenstva vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. EÚ L 18, 2008, s. 12, ďalej len „sporné rozhodnutie“), v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka niektorých výdavkov vynaložených Španielskym kráľovstvom v odvetviach olivového oleja a plodín pestovaných na ornej pôde.

2

Nariadenie Rady (EHS) č. 729/70 z 21. apríla 1970 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 94, s. 13), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1287/95 z 22. mája 1995 (Ú. v. ES L 125, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 729/70“), stanovilo všeobecné pravidlá uplatniteľné na financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nariadenie Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, s. 103; Mim. vyd. 03/025, s. 414) nahradilo nariadenie č. 729/70, pokiaľ ide o výdavky vynaložené od 1. januára 2000.

3

Podľa článku 1 ods. 2 písm. b) a článku 3 ods. 1 nariadenia č. 729/70, ako aj článku 1 ods. 2 písm. b) a článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1258/1999 Záručná sekcia Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) financuje v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov intervencie zamerané na stabilizáciu týchto trhov vykonávané podľa pravidiel Spoločenstva.

4

Podľa článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999 v prípade, že Komisia zistí, že platba výdavkov nebola uskutočnená v súlade s predpismi Spoločenstva, rozhodne o vylúčení týchto výdavkov z financovania prostriedkami Spoločenstva. Pred prijatím každého rozhodnutia o odmietnutí financovania sa písomne oznámia výsledky kontrol Komisie a odpovede príslušného členského štátu a obe strany následne vyvinú úsilie dosiahnuť dohodu o krokoch, ktoré sa majú vykonať. Ak sa dohoda nedosiahne, členský štát môže požiadať o začatie postupu, ktorého cieľom je sprostredkovanie jednotlivých stanovísk v lehote do štyroch mesiacov, a výsledky tohto postupu sa začlenia do správy, ktorá sa odošle Komisii a Komisia ju pred prijatím rozhodnutia o odmietnutí financovania preskúma. Komisia posúdi výšku čiastok, ktoré sa vylúčia, prihliadajúc najmä na podstatu a závažnosť porušenia pravidiel a finančnú ujmu, ktorú utrpelo Európske spoločenstvo.

5

Článok 7 ods. 4 piaty pododsek nariadenia č. 1258/1999 stanovuje:

„Odmietnutie financovania sa nesmie vzťahovať na:

6

Článok 5 ods. 2 písm. c) piaty pododsek nariadenia č. 729/70 obsahuje podobné ustanovenie.

7

Článok 8 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1663/95 zo 7. júla 1995 stanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 729/70 týkajúceho sa postupu pri zúčtovaní výkazov záručnej sekcie EPUZF (Ú. v. ES L 158, s. 6; Mim. vyd. 03/018, s. 31), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2245/1999 z 22. októbra 1999 (Ú. v. ES L 273, s. 5; Mim. vyd. 03/026, s. 335, ďalej len „nariadenie č. 1663/95“), stanovuje:

„Ak, na základe vyšetrovania, Komisia dospeje k záveru, že výdavok nebol realizovaný v súlade s pravidlami spoločenstva, tak oznámi dotknutému členskému štátu výsledky svojich kontrol a určí nápravné opatrenia, ktoré sa musia prijať s cieľom zabezpečiť v budúcnosti súlad.

Oznámenie sa vzťahuje na toto nariadenie. Členský štát musí odpovedať do dvoch mesiacov a Komisia môže následne svoje stanovisko zmeniť. V opodstatnených prípadoch môže Komisia lehotu určenú na zaslanie odpovede predĺžiť.

Po uplynutí lehoty určenej na odpoveď Komisia vyzve členský štát na bilaterálnu diskusiu a strany sa vynasnažia dospieť k dohode o opatreniach, ktoré sa musia prijať, a o zhodnotení závažnosti porušenia ako aj o finančnej strate pre Európske spoločenstvo. Na základe tejto diskusie a po uplynutí termínu pre diskusiu stanoveného Komisiou, po konzultáciách s členskými štátmi s cieľom získania ďalších údajov alebo – ak členský štát neprijme pozvanie na stretnutie pred uplynutím termínu stanoveného Komisiou – tak po uplynutí termínu Komisia formálne oznámi svoje závery členskému štátu, odvolávajúc sa pritom na rozhodnutie Komisie 94/442/ES… Bez toho, aby tým bol dotknutý štvrtý pododsek tohoto odseku, súčasťou takéhoto oznámenia bude vyhodnotenie všetkých výdavkov, ktoré Komisia zamýšľa vylúčiť na základe článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia… č. 729/70.

Členské štáty musia informovať Komisiu čo možno najskôr o nápravných opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť súlad s pravidlami Spoločenstva a o dátume ich nadobudnutia účinnosti. Komisia prijme – tam kde to pripadá do úvahy – jedno alebo viacero rozhodnutí podľa článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia… č. 729/70 s cieľom vylúčiť výdavky ovplyvnené nedodržaním pravidiel Spoločenstva až do dátumu nadobudnutia účinnosti nápravných opatrení.“

8

Pokiaľ ide o vyplatenie podpory na výrobu olivového oleja, článok 12 nariadenia Rady (ES) č. 2261/84 zo 17. júla 1984, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá na poskytovanie podpory na výrobu olivového oleja a podpory organizáciám výrobcov olivového oleja (Ú. v. ES L 208, s. 3; Mim. vyd. 03/006, s. 94), zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 1639/98 Rady z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 210, s. 38; Mim. vyd. 03/023, s. 314, ďalej len „nariadenie č. 2261/84“), stanovuje, že každý pestovateľ olív môže dostať zálohu na čiastku podpory, o ktorú požiadal.

9

Článok 16 nariadenia Komisie (ES) č. 2366/98 z 30. októbra 1998, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému podpory na výrobu olivového oleja pre hospodárske roky 1998/99, 1999/2000 a 2000/01 (Ú. v. ES L 293, s. 50; Mim. vyd. 03/024, s. 113) vo svojom odseku 1 spresňuje, že podľa výsledkov vykonaných kontrol, členské štáty vyplatia zálohu uvedenú v článku 12 nariadenia (EHS) č. 2261/84 od 16. októbra každého hospodárskeho roku. Odsek 2 tohto článku 16, pokiaľ ide o vyplatenie zostatku, znie takto:

„Po vykonaní všetkých nevyhnutných kontrol a na základe ich výsledkov členské štáty vyplatia zostatok podpory pestovateľom do 90 dní odo dňa, keď Komisia stanoví skutočnú výrobu za príslušný hospodársky rok a jednotkovú čiastku podpory na výrobu uvedenú v článku 17a ods. 2 nariadenia… č. 2261/84.“

10

Článok 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa vzťahuje podľa jeho ustanovení článku 53 na konanie pred Všeobecným súdom, stanovuje, že rozsudky musia byť odôvodnené a obsahovať mená sudcov, ktorí sa zúčastnili rozhodovania.

11

Okolnosti predchádzajúce sporu boli vymedzené Všeobecným súdom v bodoch 37 až 43 napadnutého rozsudku takto:

12

Španielske kráľovstvo návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 29. februára 2008 podalo žalobu smerujúcu k čiastočnému zrušeniu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka niektorých výdavkov vynaložených týmto členským štátom v odvetviach olivového oleja a plodín pestovaných na ornej pôde.

13

Na podporu svojej žaloby Španielske kráľovstvo v súvislosti s finančnou opravou uplatnenou na výdavky vynaložené v odvetví olivového oleja uvádzalo tri žalobné dôvody. Boli založené na porušení článku 8 nariadenia č. 1663/95, porušení článkov 2 a 3 nariadenia č. 729/70, ako aj článku 2 nariadenia č. 1258/1999 a nedodržaní 24-mesačnej lehoty stanovenej v článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/999. Tento členský štát okrem toho uviedol štyri ďalšie dôvody týkajúce sa finančnej opravy uplatnenej na podporu v súvislosti s rozlohou ornej pôdy.

14

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom odmietol všetky žalobné dôvody a žalobu zamietol v celom rozsahu.

15

Najmä v súvislosti s prvým žalobným dôvodom uvedeným v rámci finančnej opravy uplatnenej na výdavky vynaložené v odvetví olivového oleja, ktorý sa týka porušenia článku 8 nariadenia č. 1663/95, Všeobecný súd v bodoch 63 až 66 napadnutého rozsudku rozhodol:

„63   V tejto veci treba so zreteľom na výhrady osobitne uvedené Španielskym kráľovstvom overiť, či Komisia vo svojom oznámení v zmysle článku 8 nariadenia č. 1663/95, konkrétne v liste AGR 16844, dostatočne spresnila výsledky vyšetrovania, a teda nezrovnalosti, na ktorých bola v konečnom dôsledku založená finančná oprava v odvetví olivového oleja, pokiaľ ide o hospodárske roky 1998/1999 a 1999/2000, ktoré boli predmetom vyšetrovania HO/2002/01/ES.

64   Účastníci konania sa zhodujú v tom, že Komisia založila uvedenú finančnú opravu jednak na nedostatočnom zohľadnení kontrol AAO v mlynoch a jednak na nefunkčných automatizovaných databázach a nefunkčnom registri pestovania olív.

65   Po prvé, pokiaľ ide o dôvod, podľa ktorého španielske orgány nedostatočne zohľadnili odporúčania AAO, tak tento nie je, ako uznáva Komisia, presne uvedený v liste AGR 16844, ktorý iba všeobecným spôsobom odkazuje na okolnosť, že práca, ktorú táto agentúra odviedla, bola považovaná za uspokojivú na účely vyšetrovania. Ako totiž uvádza Španielske kráľovstvo, jedinú zmienku o tejto agentúre obsahuje bod 2.2, kde sa uvádza, že ‚inšpekcie v dvoch mlynoch boli uspokojivé a umožnili potvrdiť prácu vykonanú kontrolnou agentúrou AAO, čiže neviedli k žiadnym pripomienkam‘.

66   Toto konštatovanie, ktoré odkazuje na prácu vykonanú AAO, však Komisii nebráni, po zúčtovaní výdavkov a so zreteľom na informácie a číselné údaje predložené španielskymi orgánmi, obzvlášť v kontexte bilaterálneho rokovania z 21. decembra 2004, dospieť k záveru, podľa ktorého neboli sankcie navrhované touto agentúrou dostatočne zohľadnené. Spokojnosť vyjadrená vzhľadom na prácu vykonanú AAO je práve naopak spôsobilá pripomenúť význam, ktorý majú nadväzujúce postupy prijaté po konštatovaniach vykonaných agentúrou v súlade s ustanoveniami článku 1 ods. 4 nariadenia č. 2262/84.“

16

Okrem toho, pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod uvádzaný v rámci finančnej opravy uplatňovanej na výdavky vynaložené v odvetví olivového oleja a týkajúci sa nezohľadnenia 24-mesačnej lehoty stanovenej v článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999, rozhodol Všeobecný súd v bodoch 118 až 123 napadnutého rozsudku takto:

„118   Článok 7 ods. 4 piaty pododsek nariadenia č. 1258/1999 stanovuje, že ‚odmietnutie financovania sa nesmie vzťahovať na… výdavky…, ktorých platba bola uskutočnená skôr ako 24 mesiacov predtým, ako Komisia písomne oznámila príslušnému členskému štátu výsledky týchto kontrol‘.

119   V tejto veci nebolo v súlade s pravidlami vytvorenými v judikatúre…, t. j. listom AGR 16844 zaslaným podľa článku 8 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 1663/95, spochybnené, že Komisia oznámila výsledky kontrol.

120   Okrem toho je ustálené, že pokiaľ ide o vyšetrovanie HO/2002/01/ES, bol tento list Španielskemu kráľovstvu oznámený 15. júla 2002.

121   Treba teda iba určiť, aký dátum treba zohľadniť na vypočítanie 24-mesačnej lehoty (dies ad quem) stanovenej v článku 7 ods. 4 piatom pododseku nariadenia č. 1258/1999, teda dátum, ktorý treba považovať za dátum skutočnej platby spornej podpory.

122   V prípade nespresnenia v relevantnej právnej úprave treba odkázať na judikatúru v tejto oblasti a najmä na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora z 19. júna 2003, Španielsko/Komisia (C-329/00, Zb. s. I-6103, bod 43). Pokiaľ totiž ide o výdavky na podporu v odvetví banánov, Súdny dvor rozhodol, že relevantným dátumom pre uplatnenie 24-mesačnej lehoty stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70 (ktorého obsah v podstate zodpovedá obsahu článku 7 ods. 4 piatemu pododseku nariadenia č. 1258/1999) je dátum, kedy bola stanovená konečná výška podpory a zaplatený zostatok. Napriek tomu, že sa tieto sumy zaplatené počas predchádzajúceho roka môžu objaviť v rozhodnutí o zúčtovaní výdavkov, predstavujú iba predbežné platby, ktoré podliehajú zriadeniu zábezpeky, a teda nie sú relevantné pre určenie dátumu, kedy bola vyplatená podpora na účely uplatnenia 24-mesačnej lehoty.

123   Podobne ako schéma podpory v odvetí banánov, ktorá bola sporná v tomto rozsudku, z ustanovení článku 12 nariadenia č. 2261/84 v spojení s článkom 16 nariadenia č. 2366/98 v tejto veci vyplýva, že výrobcovia olivového oleja dostanú zálohu na podporu, o ktorú požiadali, na začiatku poľnohospodárskeho roka. Vyplatenie zostatku vykoná členský štát po uskutočnení kontrol stanovených na tento účel a so zreteľom na výsledky týchto kontrol. Za týchto okolností je dátum vyplatenia zostatku relevantným dátumom pre vypočítanie 24-mesačnej lehoty.“

17

Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:

18

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

19

Na podporu svojho odvolania Španielske kráľovstvo uvádza tri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 8 nariadenia č. 1663/95, druhý na porušení článkov 36 a 53 Štatútu Súdneho dvora z dôvodu nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, a tretí na nedodržaní 24-mesačnej lehoty stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. c) piatom pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piatom pododseku nariadenia č. 1258/1999. Tento tretí odvolací dôvod sa delí na dve časti, z ktorých sa prvá týka nesprávneho zohľadnenia dátumu listu AGR 16844 ako referenčného kritéria na vypočítanie tejto 24-mesačnej lehoty, resp. druhá časť sa v tejto veci týka nesprávneho uplatnenia záverov vyplývajúcich z už citovaného rozsudku Súdneho dvora Španielsko/Komisia.

20

Španielske kráľovstvo svojím prvým odvolacím dôvodom vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 63 až 66 napadnutého rozsudku porušil článok 8 nariadenia č. 1663/95 tým, že Komisii umožnil po konaní o zúčtovaní výdavkov predložiť nový dôvod založený na tom, že španielske orgány nedostatočne zohľadnili odporúčania AAO, ktorý v konečnom dôsledku predstavoval odôvodnenie pre finančnú opravu vykonanú v odvetví olivového oleja v hospodárskych rokoch 1998/1999 a 1999/2000, zatiaľ čo tento odvolací dôvod nebol presne uvedený v oznámení Komisie v zmysle tohto ustanovenia, ako ona sama uznala v bode 65 tohto rozsudku.

21

Všeobecný súd tak nezohľadnil zábezpeky, ktoré uvedené ustanovenie stanovuje v prospech členských štátov, ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej musí písomné oznámenie v zmysle článku 8 nariadenia č. 1663/95 dotknutú vládu dokonale oboznámiť s výhradami Komisie a s opravami, ktoré boli pravdepodobne prijaté v predmetnom odvetví, takže môže splniť funkciu upozornenia, ktorú mu priznáva toto ustanovenie.

22

Komisia odmieta túto argumentáciu Španielskeho kráľovstva a tvrdí, že tento prvý odvolací dôvod je nedôvodný. Spresňuje, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku vykonal logický a účelový výklad obsahu prvého oznámenia v zmysle článku 8 nariadenia č. 1663/95.

23

Svojou prvou časťou tretieho odvolacieho dôvodu Španielske kráľovstvo vytýka Všeobecnému súdu, že porušil článok 5 ods. 2 písm. c) piaty pododsek nariadenia č. 729/70 a článok 7 ods. 4 piaty pododsek nariadenia č. 1258/1999, keď nezrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka platieb pred 24. novembrom 2002, teda platieb uskutočnených mimo 24-mesačnej lehoty stanovenej týmito ustanoveniami.

24

Tento členský štát uvádza, že v rozsahu, v akom Všeobecný súd v bode 65 napadnutého rozsudku konštatoval, že dôvod finančnej opravy založený na skutočnosti, že španielske orgány nedostatočne zohľadnili odporúčania AAO, nebol uvedený v liste AGR 16844, ale v bode 66 tohto rozsudku, uznal, že nešlo o procesnú vadu, keďže všetky dôvody finančnej opravy boli uvedené v liste Komisie z 24. novembra 2004 vypracovanom so zreteľom na bilaterálne rokovanie, mal rozhodnúť, že sa táto 24-mesačná lehota má začať počítať od tohto dátumu, a teda mal zrušiť uvedené rozhodnutie. Uvedená lehota sa má totiž vypočítať podľa dátumu oznámenia Komisie uvádzajúceho nové dôvody finančnej opravy, ktoré neboli uvedené v skoršom oznámení, aby sa dotknutá vláda mohla dôkladne oboznámiť s výhradami Komisie, ako to podľa judikatúry vyžaduje článok 8 nariadenia č. 1663/95.

25

Komisia odmieta túto argumentáciu Španielskeho kráľovstva a tvrdí, že prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu je rovnako nedôvodná. Domnieva sa, že list AGR 16844 spája podmienky stanovené v článku 8 nariadenia č. 1663/95, čiže všetky výdavky, pre ktoré bola vykonaná platba zostatku v 24-mesačnej lehote, ktorá predchádzala oznámeniu tohto listu, teda po 15. júli 2000, môžu byť predmetom napadnutej finančnej opravy.

26

Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95 je Komisia povinná po vyšetrovaní a v prípade, že sa domnieva, že výdavky neboli vynaložené v súlade s pravidlami Únie, oznámiť výsledky týchto kontrol príslušnému členskému štátu a uviesť nápravné opatrenia, ktoré musí tento členský štát prijať, aby sa v budúcnosti zabezpečilo dodržanie týchto pravidiel.

27

Podľa judikatúry Súdneho dvora musí „písomné oznámenie“ v zmysle tohto ustanovenia dotknutú vládu dokonale oboznámiť s výhradami Komisie, takže môže splniť funkciu upozornenia, ktorú mu priznáva toto ustanovenie (pozri rozsudky z 24. januára 2002, Fínsko/Komisia, C-170/00, Zb. s. I-1007, bod 34, a zo 7. októbra 2004, Španielsko/Komisia, C-153/01, Zb. s. I-9009, bod 93).

28

Z toho vyplýva, že článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95 vyžaduje, aby nezrovnalosť, ktorá je vytýkaná príslušnému členskému štátu, bola dostatočne presne uvedená v písomnom oznámení stanovenom v prvom pododseku uvedeného ustanovenia, aby sa členský štát s ňou mohol dokonale oboznámiť. Oznámenie, ktoré túto podmienku nespĺňa, nemožno považovať za písomné oznámenie v zmysle tohto ustanovenia.

29

Nedodržiavanie týchto podmienok môže okrem toho v závislosti od svojej závažnosti zmariť účel procesnej garancie odsúhlasenej členskými štátmi v článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70, ktorý obmedzuje dobu, v ktorej môže dôjsť k vylúčeniu výdavkov z financovania z EPUZF-u (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 13. júna 2002, Luxembursko/Komisia, C-158/00, Zb. s. I-5373, bod 24, a z 24. februára 2005, Grécko/Komisia, C-300/02, Zb. s. I-1341, bod 70).

30

Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95 treba chápať v spojení s článkom 5 ods. 2 písm. c) piatym pododsekom nariadenia č. 729/70 a článkom 7 ods. 4 piatym pododsekom nariadenia č. 1258/1999, podľa ktorých Komisia nemôže vylúčiť výdavky, ktoré boli vynaložené viac ako 24 mesiacov predtým, ako Komisia písomne oznámila dotknutému členskému štátu výsledky kontrol. Vyplýva z toho, že písomné oznámenie stanovené v prvom pododseku článku 8 ods. 1 slúži ako upozornenie na to, že výdavky vynaložené počas obdobia 24 mesiacov, ktoré predchádzalo doručeniu tohto oznámenia, možno vylúčiť z financovania EPUZF-om, a toto oznámenie tak predstavuje referenčné kritérium pre vypočítanie stanovenej 24-mesačnej lehoty.

31

Na to, aby bola v dôsledku toho splnená funkcia upozornenia, najmä so zreteľom na uvedený článok 5 ods. 2 písm. c) piaty pododsek nariadenia č. 729/70 a článok 7 ods. 4 piaty pododsek nariadenia č. 1258/1999, musí oznámenie stanovené v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95 dostatočne presným spôsobom pomenovať všetky nezrovnalosti vytýkané príslušnému členskému štátu, na ktorých bola v konečnom dôsledku založená vykonaná finančná oprava. Iba takéto oznámenie je spôsobilé zabezpečiť dôkladné oboznámenie sa s výhradami Komisie v zmysle judikatúry Súdneho dvora citovanej v bode 27 tohto rozsudku a môže predstavovať referenčné kritérium pre vypočítanie 24-mesačnej lehoty stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. c) piatom pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piatom pododseku nariadenia č. 1258/1999.

32

Keďže v tejto veci ide o finančnú opravu v odvetví olivového oleja, ktorá bola vykonaná v spornom rozhodnutí, Všeobecný súd v bode 65 napadnutého rozsudku rozhodol, že výhrada týkajúca sa toho, že španielske orgány nedostatočne zohľadnili odporúčania AAO, nebola presne uvedená v liste AGR 16844. Podľa konštatovaní Všeobecného súdu tento list iba všeobecným spôsobom poukázal na okolnosť, že práca vykonaná touto agentúrou bola na účely vyšetrovania považovaná za uspokojivú.

33

Okrem iného Všeobecný súd v súvislosti s touto výhradou kvalifikoval v bodoch 119 až 120 napadnutého rozsudku list AGR 16844 ako oznámenie v zmysle článku 8 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 1663/95, ktorého zaslanie Španielskemu kráľovstvu 15. júla 2002 predstavovalo referenčné kritérium pre vypočítanie 24-mesačnej lehoty uvedenej v článku 5 ods. 2 písm. c) piatom pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piatom pododseku nariadenia č. 1258/1999.

34

Všeobecný súd tým, že takto rozhodol, nezohľadnil článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95, ako ani článok 5 ods. 2 písm. c) piaty pododsek nariadenia č. 729/70 a článok 7 ods. 4 piaty pododsek nariadenia č. 1258/1999. Ako totiž bolo uvedené v bode 31 tohto rozsudku, iba oznámenie, ktoré dostatočne presne označuje všetky nezrovnalosti vytýkané príslušnému členskému štátu, možno považovať za oznámenie podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95, ktoré predstavuje referenčné kritérium pre vypočítanie 24-mesačnej lehoty uvedenej v článku 5 ods. 2 písm. c) piatom pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piatom pododseku nariadenia č. 1258/1999. Podľa skutkových zistení Všeobecného súdu však list AGR 16844 nespĺňa požiadavky, pokiaľ ide o výhradu uvedenú v bode 32 tohto rozsudku.

35

V dôsledku toho je potrebné vyhovieť prvému odvolaciemu dôvodu a prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu.

36

Svojím druhým odvolacím dôvodom Španielske kráľovstvo Všeobecnému súdu vytýka, že nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok, čím porušil články 36 a 53 Štatútu Súdneho dvora. Všeobecný súd po tom, ako odmietol argumenty tohto členského štátu týkajúce sa celkovej neplatnosti finančných opráv, mal preskúmať otázku dátumu, ktorý predstavuje referenčné kritérium pre vypočítanie 24-mesačnej lehoty stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. c) piatom pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piatom pododseku nariadenia č. 1258/1999 a odpovedať na subsidiárne argumenty, ktoré v tejto súvislosti uviedol tento členský štát na pojednávaní, ktoré sa konalo pred ním. Tento rozsudok sa však touto otázkou, a teda ani týmito argumentmi nezaoberal, takže toto opomenutie musí viesť k jeho zrušeniu.

37

Komisia spochybňuje túto argumentáciu Španielskeho kráľovstva a uvádza, že tento druhý odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako nedôvodný. Tvrdí, že Všeobecný súd v bode 66 napadnutého rozsudku implicitne odpovedal na tvrdenia, ktoré boli uvedené subsidiárne.

38

Vzhľadom na odpoveď podanú na prvý odvolací dôvod, ako aj na prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu nie je potrebné preskúmať druhý odvolací dôvod.

39

Napriek tomu, že tomuto odvolaciemu dôvodu treba vyhovieť, nemení to nič na tom, že Všeobecný súd, ako vyplýva z jeho odpovede, nezohľadnil 24-mesačnú lehotu uvedenú v článku 5 ods. 2 písm. c) piatom pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piatom pododseku nariadenia č. 1258/1999 a tým sa nevyhnutne dopustil nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o dátum, ktorý treba vziať do úvahy ako referenčné kritérium pre vypočítanie tejto lehoty, takže nie je vôbec relevantné, či sa Všeobecný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal otázkou týkajúcou sa tohto dátumu.

40

Tento odvolací dôvod treba teda zamietnuť.

41

Svojou druhou časťou tretieho odvolacieho dôvodu Španielske kráľovstvo vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bode 122 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v tejto veci nesprávne uplatnil úvahy prijaté Súdnym dvorom v jeho už citovanom rozsudku z 19. júna 2003, Španielsko/Komisia, aby dospel k záveru, podľa ktorého sa napadnutá finančná oprava mohla vzťahovať na všetky výdavky, ktorých vyplatenie zostatku sa vykonalo v 24-mesačnej lehote stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. c) piatom pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piatom pododseku nariadenia č. 1258/1999, nezávisle od toho, či sa vyplatenie záloh uskutočnilo mimo tejto lehoty.

42

Španielske kráľovstvo uvádza, že keďže sa tieto úvahy Súdneho dvora týkajú podpory určenej na uvádzanie banánov na trh a že táto podpora sa zásadne líši od podpory týkajúcej sa výroby olivového oleja, neuplatní sa na podporu na výrobu olivového oleja. Tento členský štát tvrdí, že uvedené úvahy sú založené na myšlienke, že pokiaľ ide o výdavky týkajúce sa podpory v odvetví banánov, sumy vyplatené ako zálohy predstavujú iba predbežné platby podliehajúce zriadeniu zábezpeky, takže nie sú relevantné pre určenie dátumu, kedy sa uvedená platba uskutočnila, na účely uplatnenia tejto 24-mesačnej lehoty, pričom niečo iné platí v odvetví olivového oleja, keďže v tomto prípade zálohy predstavujú platbu vopred a jej vyplateniu nemusí predchádzať zriadenie zábezpeky.

43

Komisia odmieta túto argumentáciu Španielskeho kráľovstva a tvrdí, že druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu treba tiež zamietnuť. Spresňuje, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku vôbec neuviedol, že odvetvia banánov a olivového oleja sú úplne porovnateľné, iba zdôraznil, že v súlade s už citovaným rozsudkom z 19. júna 2003, Španielsko/Komisia, musí byť dátumom relevantným pre uplatnenie 24-mesačnej lehoty dátum, kedy bola stanovená konečná suma podpory a vyplatený zostatok. Komisia okrem toho uvádza, že ťažko možno pripustiť, že vyplatenie zostatku závisí výlučne od určenia jednotkovej čiastky podpory, keďže uplatniteľné právne predpisy, a najmä článok 16 nariadenia č. 2366/98 výslovne stanovujú, že sa vyplatenie zostatku musí uskutočniť po vykonaní všetkých požadovaných kontrol a v súlade s výsledkami týchto kontrol, ako rozhodol Všeobecný súd v bode 123 napadnutého rozsudku.

44

Tento odvolací dôvod sa týka otázky, či sa Všeobecný súd v bodoch 122 a 123 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že označil dátum vyplatenia zostatku, skôr ako dátum vyplatenia záloh, za dátum, kedy boli výdavky vynaložené v zmysle článku 5 ods. 2 písm. c) piateho pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piateho pododseku nariadenia č. 1258/1999.

45

Treba pripomenúť, že v bodoch 41 až 43 už citovaného rozsudku z 19. júna 2003, Španielsko/Komisia, Súdny dvor rozhodol, že dátumom relevantným pre rozhodnutie otázky, či boli výdavky vynaložené v 24-mesačnej lehote stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. c) piatom pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piatom pododseku nariadenia č. 1258/1999, je dátum, kedy bola stanovená konečná suma vyrovnávajúcej podpory a vyplatený zostatok príslušným členským štátom.

46

Rovnako ako v prípade schémy podpory v odvetví banánov, ktorá bola predmetom tohto rozsudku, z ustanovení článku 12 nariadenia č. 2261/84 a článku 16 nariadenia č. 2366/98 vyplýva, že výrobcovia olivového oleja dostávajú rovnako zálohu na sumu podpory, o ktorú požiadali, na začiatku každého poľnohospodárskeho roku. Na rozdiel od toho, čo je stanovené v odvetví banánov, však títo výrobcovia nemusia zriadiť zábezpeku týkajúcu sa prípadnej povinnosti vrátenia pre prípad, že konečná suma podpory bude nižšia ako vyplatená záloha. Na základe týchto ustanovení a ako uviedol Všeobecný súd v bode 123 napadnutého rozsudku, príslušný členský štát vyplatí výrobcom zostatok až po vykonaní všetkých stanovených kontrol a v súlade s ich výsledkami. Z tohto dôvodu nie je známa konečná suma podpory pred vyplatením tohto zostatku.

47

Za týchto podmienok nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že v bodoch 122 a 123 napadnutého rozsudku uplatnil závery už citovaného rozsudku z 19. júna 2003, Španielsko/Komisia, a rozhodol, že zaplatenie zostatku je určujúce pre stanovenie dátumu, kedy boli vynaložené výdavky v zmysle článku 5 ods. 2 písm. c) piateho pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piateho pododseku nariadenia č. 1258/1999. Je to totiž tento dátum, ktorý definitívne stanovuje povinnosť členského štátu a pohľadávku výrobcu. V tejto súvislosti skutočnosť, že vyplatenie zálohy na sumu podpory, o ktorú sa žiada, nepodlieha zriadeniu zábezpeky, nijako neovplyvňuje predbežnú povahu tejto platby.

48

Túto druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu treba teda zamietnuť ako nedôvodnú.

49

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že napadnutý rozsudok treba zrušiť v rozsahu, v akom list AGR 16844 kvalifikoval ako oznámenie v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95, a dátum oznámenia uvedeného listu považoval za referenčné kritérium pre vypočítanie 24-mesačnej lehoty stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. c) piatom pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piatom pododseku nariadenia č. 1258/1999 na účely finančnej opravy, ktorá bola vykonaná v spornom rozhodnutí v odvetví olivového oleja na základe skutočnosti, že španielske orgány nedostatočne zohľadnili odporúčania AAO vyplývajúce z kontrol vykonaných v mlynoch.

50

V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora, Súdny dvor môže v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje. Je vhodné uviesť, že tak je to aj v tejto veci.

51

Pokiaľ ide o návrh Španielskeho kráľovstva predložený Všeobecnému súdu, ktorý smeruje k čiastočnému zrušeniu sporného rozhodnutia a ktorý je v súvislosti s finančnou opravou uplatnenou na výdavky vynaložené týmto členským štátom v odvetví olivového oleja založený na porušení článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95, ako aj na nezohľadnení 24-mesačnej lehoty stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. c) piatom pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piatom pododseku nariadenia č. 1258/999, treba mu vyhovieť vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 26 až 34 tohto rozsudku.

52

Z týchto bodov najmä vyplýva, že oznámenie uvedené v článku 8 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 1663/95 musí dostatočne presným spôsobom pomenovať všetky nezrovnalosti vytýkané príslušnému členskému štátu, na ktorých je v konečnom dôsledku založená vykonaná finančná oprava.

53

V tejto veci treba so zreteľom na výhrady, ktoré Španielske kráľovstvo osobitne uviedlo na Všeobecnom súde, overiť, či Komisia vo svojom oznámení v zmysle tohto článku 8 ods. 1, konkrétne v liste AGR 16844, dostatočne pomenovala výsledky vyšetrovania, a teda nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku zakladajú finančnú opravu uplatnenú na výdavky vynaložené v odvetví olivového oleja počas hospodárskych rokov 1998/1999 a 1999/2000, ktoré boli predmetom vyšetrovania HO/2002/01/ES.

54

Ako uviedol Všeobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku, medzi účastníkmi konania je nesporné, že Komisia založila uvedenú finančnú opravu najmä „na nedostatočnom zohľadnení kontrol AAO v mlynoch“.

55

Pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa toho, že španielske orgány nedostatočne zohľadnili odporúčania AAO, Všeobecný súd v bode 65 tohto rozsudku uvádza, že táto výhrada nebola, ako uznáva Komisia, presne uvedená v liste AGR 16844, ktorý iba všeobecným spôsobom odkazuje na okolnosť, že práca, ktorú agentúra vykonala, bola na účely vyšetrovania posúdená ako uspokojujúca.

56

Z toho vyplýva, že tento list nemôže predstavovať oznámenie v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95, keďže dostatočne presne neuvádza nezrovnalosť, ktorá sa v tejto veci týka toho, že španielske orgány nedostatočne zohľadnili odporúčania AAO vyplývajúce z kontrol vykonaných v mlynoch, čo v konečnom dôsledku tvorilo právny základ pre sporné rozhodnutie.

57

Okrem toho treba uviesť, že list Komisie z 24. novembra 2004 zvolávajúci bilaterálne rokovanie na 21. decembra 2004 po prvýkrát výslovne uvádza túto nezrovnalosť. Tento list teda predstavuje prvé oznámenie Komisie, ktoré je v tejto veci v súlade s požiadavkami tohto ustanovenia.

58

Podľa článku 5 ods. 2 písm. c) piateho pododseku nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piateho pododseku nariadenia č. 1258/999 z toho vyplýva, že 24-mesačná lehota stanovená v tomto ustanovení začína plynúť od dátumu oznámenia uvedeného listu.

59

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že treba zrušiť sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom z financovania Spoločenstvom vylučuje výdavky vynaložené Španielskym kráľovstvom v odvetví olivového oleja mimo 24-mesačnej lehoty, ktorá predchádzala dátumu oznámenia listu Komisie z 24. novembra 2004 zvolávajúceho bilaterálne rokovanie na 21. decembra 2004, keďže tieto výdavky sú uvedené v oprave uplatnenej na základe skutočnosti, že španielske orgány nedostatočne zohľadnili odporúčania AAO vyplývajúce z kontrol vykonaných v mlynoch.

60

Článok 122 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.

61

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Na základe článku 69 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku môže Súdny dvor rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania nemali úspech aspoň v jednej časti predmetu konania alebo vo viacerých častiach predmetu konania, alebo z výnimočných dôvodov.

62

Keďže Španielske kráľovstvo, ako aj Komisia čiastočne nemali úspech v niektorých návrhoch odvolania, je opodstatnené rozhodnúť, že sú povinné znášať svoje vlastné trovy konania súvisiace s konaním na prvom stupni, ako aj s odvolacím konaním.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: