Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) zo 16. júla 2009 – Komisia/Taliansko

(vec C‑244/08)

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Šiesta smernica o DPH – Článok 17 – Ôsma smernica 79/1072/EHS – Článok 1 – Trinásta smernica 86/560/EHS – Vrátenie alebo odpočet DPH – Platiteľ dane so sídlom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, ale ktorý má stálu prevádzkareň v dotknutom členskom štáte“

Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Vrátenie dane platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu alebo na území Spoločenstva (smernica Rady 79/1072, prvý článok, a smernica Rady 86/560, prvý článok) (pozri body 33 – 39 a výrok)

Predmet

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie článku 1 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu (Ú. v. ES L 331, s. 11; Mim. vyd. 09/001, s. 79) a článku 1 trinástej smernice Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva – Vrátenie DPH platiteľovi dane so sídlom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, ale ktorý má stálu prevádzkareň v Taliansku

Výrok

1.

Talianska republika si tým, že nútila platiteľa dane so sídlom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, ale ktorý má stálu prevádzkareň v Taliansku a ktorý v priebehu tohto obdobia uskutočnil dodávky tovaru alebo poskytoval služby v Taliansku, aby žiadal vrátenie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe podľa postupov upravených nižšie uvedenými smernicami, namiesto toho, aby ju odpočítala, ak sa nadobudnutie, na základe ktorého sa žiada vrátenie tejto dane, uskutoční nie prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne, ale priamo prostredníctvom hlavného podniku tohto platiteľa dane, nesplnila povinnosti v oblasti vrátenia dane z pridanej hodnoty platiteľovi dane so sídlom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, ale ktorý má stálu prevádzkareň v dotknutom členskom štáte, ktoré jej vyplývajú z článku 1 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu, a článku 1 trinástej smernice Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva.

2.

Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.