—

Association nationale la protection des eaux a rivières — TOS, v zastúpení: P. Jeanson, podpredseda združenia,

—

združenie France Nature Environnement, v zastúpení: R. Léost, podpredseda združenia,

—

francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a A.-L. During, splnomocnení zástupcovia,

—

grécka vláda, v zastúpení: V. Kontolaimos a S. Papaioannou, splnomocnení zástupcovia,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Alcover San Pedro a J.-B. Laignelot, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu bodu 6.6 písm. a) prílohy I smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, s. 26; Mim. vyd. 15/003, s. 80), zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z (Ú. v. ES L 284, s. 1, Mim. vyd. 01/004, s. 447, ďalej len „smernica 96/61“).

2

Tento návrh bol podaný Conseil d’État v rámci konania o žalobe o prekročení právomoci podanej Association nationale pour la protection des eaux et rivières-TOS (Národné združenie pre ochranu vôd a riek-TOS), ako aj združením OABA, ktorou sa požaduje zrušenie dekrétu č. 2005-989 z 10. augusta 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nomenklatúra klasifikovaných zariadení (JORF z , text 52).

3

Článok 1 smernice 96/61 stanovuje:

„Účelom tejto smernice je dosiahnuť integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia pochádzajúceho z činností uvedených v prílohe I. Stanovuje opatrenia zamerané na prevenciu, alebo ak to nie je možné, na zníženie emisií do ovzdušia, vody a pôdy vyplývajúcich z vyššie spomenutých činností, vrátane opatrení týkajúcich sa odpadov s cieľom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany životného prostredia ako celku, bez toho, aby bola dotknutá smernica [Rady] 85/337/EHS [z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248)] a ostatné príslušné ustanovenia spoločenstva.“

4

Článok 2 smernice 96/61 stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

…“

5

Článok 4 smernice 96/61 stanovuje:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žiadne nové zariadenia neboli prevádzkované bez povolenia vydaného v súlade s touto smernicou…“

6

Článok 9 smernice 96/61 s názvom „Podmienky povolenia“ stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby povolenie obsahovalo všetky opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek ustanovených v článku 3 a 10 na vydanie povolenia s cieľom dosiahnutia vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku prostredníctvom ochrany ovzdušia, vody a pôdy.

2.   V prípade nových zariadení alebo v prípade podstatnej zmeny, na ktoré sa vzťahuje článok 4 smernice 85/337/EHS, sa pri vydávaní povolenia zohľadní akákoľvek relevantná informácia alebo záver, ku ktorému sa dospeje podľa článkov 5, 6 a 7 uvedenej smernice.

3.   Povolenie musí obsahovať limitné hodnoty emisií pre znečisťujúce látky, najmä pre látky uvedené v prílohe III, ktoré môžu byť z príslušného zariadenia [vypúšťané — neoficiálny preklad] vo významných množstvách, zohľadňujúc ich druh a potenciál preniesť znečistenie z jednej zložky životného prostredia do druhej (ovzdušia, vody alebo pôdy). Ak je to potrebné, povolenie musí obsahovať príslušné podmienky zabezpečujúce ochranu pôdy a podzemnej vody a opatrenia týkajúce sa nakladania s odpadmi produkovanými v zariadeniach. Ak je to vhodné, limitné hodnoty sa doplnia alebo nahradia ekvivalentnými ukazovateľmi, alebo ekvivalentnými technickými opatreniami.

Pre zariadenia podľa bodu 6.6 prílohy I musia limitné hodnoty emisií stanovené v súlade s týmto odsekom zohľadniť praktické aspekty zodpovedajúce týmto kategóriám zariadení.

…

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, limitné hodnoty emisií a ekvivalentné ukazovatele a ekvivalentné technické opatrenia uvedené v odseku 3 musia vychádzať z najlepších dostupných techník bez určenia použitia konkrétneho spôsobu alebo techniky, berúc do úvahy technické charakteristiky príslušného zariadenia, jeho geografické umiestnenie a miestne environmentálne podmienky. V každom prípade musia podmienky v povolení obsahovať opatrenia na minimalizáciu diaľkového alebo cezhraničného znečisťovania a zabezpečiť vysoký stupeň ochrany životného prostredia ako celku.

…“

7

Článok 16 ods. 2 smernice 96/61 stanovuje:

„Medzi členskými štátmi a dotknutými priemyselnými odvetviami Komisia zabezpečí výmenu informácií o najlepších dostupných technikách a nimi spojenej kontrole, ako aj o vývoji v tejto oblasti. Komisia každé tri roky zverejní výsledky výmeny informácií.“

8

Smernica 96/61 vo svojej prílohe I upravuje kategórie priemyselných činností uvedených v jej článku 1. Táto príloha v bode 2 svojho úvodu stanovuje:

„Uvedené limitné hodnoty sa všeobecne vzťahujú na výrobné kapacity alebo výkony…“

9

Vo svojom bode 6.6 písm. a) táto príloha uvádza ako kategórie priemyselných činností stanovené v článku 1 smernice 96/61 „zariadenia na intenzívny chov hydiny… s viac ako… 40000 miest pre hydinu“.

10

Príloha III smernice 96/61 s názvom „Zoznam hlavných znečisťujúcich látok, na ktoré treba brať zreteľ, ak sú podstatné pre stanovenie limitných hodnôt emisií“ uvádza rôzne látky znečisťujúce ovzdušie a vodu. Pokiaľ ide o vzduch, je v nej najmä uvedený oxid dusíka a ostatné zlúčeniny dusíka, ako aj kovy a ich zlúčeniny. Pokiaľ ide o vodu, v prílohe sú uvedené najmä organické zlúčeniny s obsahom fosforu, kovy a ich zlúčeniny, ako aj látky prispievajúce k eutrofizácii, hlavne nitráty a fosfáty.

11

Príloha I dekrétu č. 2005-989, ktorým sa mení a dopĺňa nomenklatúra klasifikovaných zariadení, obsahuje najmä nasledujúcu rubriku:

12

Association nationale pour la protection des eaux et rivières — TOS, ako aj združenie OABA na podporu svojej žaloby o neplatnosť dekrétu č. 2005-989 ako celku alebo jeho časti, podanej na Conseil d’État, tvrdia, že uvedený dekrét nerešpektuje bod 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61. V rubrike 2111 nomenklatúry klasifikovaných zariadení totiž uvádza hranicu 30000 ekvivalentov zvierat, pričom po jej prekročení sa chov hydiny a pernatej zveri môže uskutočniť len po získaní povolenia na túto činnosť, a ďalej v nej stanovuje konverzný koeficient 0,125 pre prepelice a 0,25 pre jarabice a holuby. Podľa týchto koeficientov by teda chov viac ako 40000 prepelíc, jarabíc a holubov nedosiahol uvedenú hranicu 30000 ekvivalentov zvierat, a preto by sa mohol uskutočniť na základe režimu ohlásenia.

13

Conseil d’État v súvislosti s ustanoveniami bodu 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza:

14

Conseil d’État sa preto rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa bod 6.6. písm. a) prílohy I smernice 96/61…, ktorý sa týka zariadení na intenzívny chov hydiny s viac ako 40000 miestami, vykladať:

15

Na úvod je potrebné uviesť, že z ustanovení smernice 96/61 a jej prílohy I bodu 6.6 písm. a) vyplýva, že zariadenia určené na intenzívny chov hydiny s viac ako 40000 miestami sú podriadené režimu predchádzajúceho povolenia.

16

Rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia je určený tromi kumulatívnymi skutočnosťami, a to intenzívnou povahou chovu, okolnosťou, že musí ísť o chov hydiny a že dotknuté zariadenia musia mať najmenej 40000 miest.

17

Okrem toho je nepochybné, že smernica 96/61 nedefinuje pojmy „intenzívny chov“, „hydina“ a „miesta“.

18

Vo svojej prvej otázke sa vnútroštátny súd pýta, či pojem „hydina“ použitý v bode 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 zahŕňa aj prepelice, jarabice a holuby.

19

Francúzska vláda na úvod predovšetkým tvrdí, že prepelice, jarabice a holuby nemôžu byť predmetom intenzívneho chovu. Bod 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 sa preto na tieto vtáky nevzťahuje.

20

Takéto odôvodnenie nemožno prijať.

21

Francúzska vláda totiž nepredložila žiaden vedecký dôkaz o tom, že uvedené vtáky by sa nemohli chovať intenzívne, a samotná skutočnosť, že súčasný francúzsky chov prepelíc a holubov predstavuje v priemere 3000 zvierat, nemôže dokázať, že chov viac ako 40000 vtákov by nemohol existovať.

22

Okrem toho je potrebné uviesť, že francúzska právna úprava ráta s existenciou intenzívneho chovu niektorých z týchto vtákov, čo vyplýva najmä z ustanovení ministerského výnosu z 18. septembra 1985, ktorým sa stanovujú koeficienty ekvivalentnosti pre chov bez kŕmnej pôdy (JORF z , s. 11683) a ktorý pre vlastníka poľnohospodárskeho podniku definuje minimálnu plochu zariadení na chov bez kŕmnej pôdy v rozsahu 200000 prepelíc predávaných zaživa alebo 120000 prepelíc predávaných po zabití.

23

Pokiaľ ide o pojem hydina, ktorý smernica 96/61 osobitne nedefinuje, je potrebné uviesť, že vo svojom zvyčajnom význame tento termín označuje všetky vtáky chované na vajcia a mäso. Prepelice, jarabice a holuby, ktoré sú druhmi vtákov, môžu byť chované na účel konzumácie ich vajec a mäsa.

24

Tento výklad tiež možno oprieť o všeobecný systém a účel uvedenej smernice (pozri analogicky rozsudok z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i., C-72/95, Zb. s. I-5403, bod 38).

25

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že cieľom smernice 96/61, ako je definovaný v článku 1, je integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia prostredníctvom opatrení zameraných na prevenciu alebo zníženie emisií — vyplývajúcich z činností uvedených v jej prílohe I — do ovzdušia, vody a pôdy s cieľom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany životného prostredia.

26

Ako zdôrazňuje generálny advokát v bode 34 svojich návrhov, tento integrovaný prístup sa prejavuje v dostatočnej koordinácii postupu a podmienok povolenia priemyselných zariadení, ktoré majú vysoký potenciál znečisťovania, čím umožňuje dosiahnutie čo najvyššej úrovne ochrany životného prostredia ako celku, keďže uvedené podmienky musia vždy zahŕňať ustanovenia o minimalizácii diaľkového alebo cezhraničného znečisťovania a zabezpečiť vysoký stupeň ochrany životného prostredia ako celku.

27

Keďže cieľ smernice 96/61 je definovaný široko, nemožno sa domnievať, že bod 6.6. písm. a) jej prílohy I možno vykladať tak, aby nezahŕňal prepelice, jarabice a holuby.

28

Okolnosť, na ktorú sa odvoláva francúzska vláda, teda že bod 17 písm. a) prílohy I smernice 85/337 v znení smernice Rady 97/11/ES z 3. marca 1997 (Ú. v. ES L 73, s. 5; Mim. vyd. 15/003, s. 151) odkazuje na zariadenia určené na intenzívny chov hydiny, v ktorých je viac ako 85000 miest pre kurčatá alebo viac ako 60000 miest pre sliepky, nemôže ovplyvniť výklad, ktorý je potrebné v súvislosti s bodom 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 prijať. Táto smernica predstavuje osobitnú právnu úpravu, ktorá sa týka, tak ako to vyplýva z jej znenia, hydiny v širšom zmysle a stanovuje inú hranicu ako uvedený bod 17 písm. a).

29

Okrem toho musí byť zamietnuté tvrdenie francúzskej vlády týkajúce sa vymedzenia rozsahu pôsobnosti bodu 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 iba na sliepky nosnice, brojlery, morky, kačice a perličky, pretože takéto vymedzenie bolo prijaté v dokumente o najlepších dostupných technikách intenzívneho chovu hydiny, ošípaných, označenom ako BREF a uverejnenom Komisiou podľa článku 16 ods. 2 smernice 96/61 v júli 2003 (Ú. v. EÚ C 170, s. 3).

30

Je totiž dôležité uviesť jednak to, že samotný dokument BREF spresňuje, že výklad pojmu „hydina“ je viazaný na tento dokument, a jednak to, že takýto dokument nie je záväzný a jeho úlohou nie je výklad smernice 96/61, keďže sa obmedzuje na opis stavu technických vedomostí v oblasti najlepších dostupných techník chovu.

31

Preto z okolnosti, že dotknutý dokument BREF sa netýka ani prepelíc, ani jarabíc a ani holubov, nijako nevyplýva, že tieto tri druhy vtáctva nespadajú pod pojem „hydina“, ako ho uvádza bod 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61.

32

Napokon je potrebné zamietnuť tézu francúzskej vlády, že návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia), prednesený Komisiou 21. decembra 2007 [KOM(2007) 844 v konečnom znení], ktorého cieľom je preskúmanie a prepracovanie viacerých aktov Spoločenstva, medzi ktoré patrí aj smernica 96/61, do jedného právneho textu, podporuje zúžený výklad pojmu „hydina“ v zmysle uvedenej smernice.

33

Návrh smernice totiž nemôže predstavovať základ na výklad platnej smernice, aj keď sa obmedzuje iba na prepracovanie platných znení na kodifikované právo.

34

Vzhľadom na uvedené úvahy treba preto na prvú časť prejudiciálnej otázky odpovedať, že pojem „hydina“ uvedený v bode 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa aj prepelice, jarabice a holuby.

35

Vnútroštátny súd sa vo svojej otázke tiež pýta, či bod 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 bráni tomu, aby členský štát zaviedol systém nazývaný „systém ‚ekvivalentov zvierat‘“, podľa ktorého sa stanovujú hranice na prechádzajúce povolenie zariadení intenzívneho chovu hydiny vymeriavaním počtu zvierat pripadajúcich na jedno miesto podľa druhov tak, aby bolo možné vziať do úvahy skutočný obsah dusíka, ktorý jednotlivé vtáky vylučujú.

36

Žalobcovia vo veci samej tvrdia, že použitie systému ekvivalentov zvierat nie je zakázané, pokiaľ je hranica na povolenie nižšia alebo sa rovná 40000 kusom hydiny fyzicky prítomným v zariadení v akomkoľvek čase.

37

Francúzska vláda tvrdí, že podľa francúzskej právnej úpravy je povolenie nevyhnutné na chov hydiny alebo pernatej zveri, ktorý zahŕňa viac ako 30000 ekvivalentov zvierat, pričom táto právna úprava stanovuje vymeriavací koeficient 0,125 pre prepelice a 0,25 pre jarabice a holuby. Tieto koeficienty boli vypočítané tak, aby odrážali nielen množstvo dusíka vylučovaného rôznymi druhmi na základe informácií uverejnených Comité d’orientation pour les pratiques agricoles respectueuses de l’environnement (Výbor pre poľnohospodársku prax rešpektujúcu životné prostredie) (Corpen), čiže orgánom, ktorý patrí pod kuratelu ministerstva poľnohospodárstva a ministerstva životného prostredia, ale aj všetky ostatné dosahy na životné prostredie, ako je množstvo odpadových vôd, ktoré je ročne vypúšťané, alebo škodliviny vyplývajúce z hluku alebo pachov.

38

Komisia tvrdí, že hoci výklad francúzskej vlády sa môže zdať opodstatnený, v zmysle súčasnej podoby práva Spoločenstva je contra legem. Podľa Komisie totiž výraz „viac ako 40000 miest pre hydinu“ uvedený v bode 6.6 písm. a) prílohy I smernice Rady 96/61 odkazuje na simultánnu produkciu viac ako 40000 kusov hydiny, a nie na hranicu na povolenie závisiacu od znečistenia pochádzajúceho z každého druhu hydiny.

39

Hoci je v tejto súvislosti nepochybné, že pojem „miesto“ nie je v smernici 96/61 definovaný, treba uviesť, že bod 2 úvodu prílohy I tejto smernice spresňuje, že „uvedené limitné hodnoty sa všeobecne vzťahujú na výrobné kapacity alebo výkony“. Zámerom smernice 96/61 preto nie je úprava hraníc na povolenie podľa metódy ekvivalentov zvierat, aj keď to uvedená smernica nevylučuje.

40

Keďže cieľom smernice 96/61 je prevencia a kontrola znečistenia pochádzajúceho z niektorých činností, medzi ktoré patrí intenzívny chov hydiny, použitie metódy ekvivalentov zvierat by malo byť umožnené, len ak zabezpečuje úplné dodržanie tohto cieľa. Použitie tejto metódy by naopak nemalo mať za následok to, že z režimu upraveného touto smernicou budú vyňaté zariadenia, na ktoré sa uvedená smernica vzťahuje, pokiaľ ide o počet miest, ktoré sa v nich nachádzajú.

41

Pokiaľ ide o vzťah medzi obsahom francúzskej právnej úpravy a zohľadnením skutočného obsahu dusíka vylučovaného týmito vtákmi, v prejednávanej veci nebol francúzskou vládou preukázaný.

42

Postačuje totiž konštatovať, že informácie vyplývajúce z prílohy obežníka ministerstva ekológie, udržateľného rozvoja a územného plánovania zo 7. septembra 2007 o klasifikovaných zariadeniach (chovy, hydina) — používanie nových referenčných noriem týkajúcich sa výkalov (Úradný vestník, , MEDAD 2007/20, text 15, s. 1) poukazujú na to, že vzťah medzi výlučkami dusíka pochádzajúcimi z prepelice, jarabice alebo holuba a výlučkami dusíka z kurčaťa nezodpovedá systému vymeriavania uvedenému v dekréte č. 2005-989. Tento dekrét stanovuje, že kurča zodpovedá ôsmim prepeliciam, štyrom jarabiciam alebo holubom, hoci vyššie uvedené informácie poukazujú na to, že obsah dusíka vo výkaloch prepelice alebo jarabice sa rovná polovici obsahu dusíka vo výkaloch kurčaťa, kým holub ho vylučuje päťkrát viac. Podľa rovnakých informácií je obsah fosforu, medi a zinku vo výlučkoch prepelice, jarabice alebo holuba tiež vyšší ako ich obsah vo výlučkoch kurčaťa.

43

Pri odôvodnení tohto nedostatku proporcionality francúzska vláda na pojednávaní vysvetlila, že ostatné dosahy na životné prostredie boli zohľadnené, pritom však nepredložila nijaký vedecký dôkaz o povahe a rozsahu týchto ostatných dosahov na životné prostredie.

44

Za týchto okolností, a ako uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, sa javí, že dekrét č. 2005-989 oslobodzuje od postupu predchádzajúceho povolenia uvedeného v smernici 96/61 zariadenia na intenzívny chov, v ktorých sa nachádza 40001 až 240000 prepelíc alebo 40001 až 120000 jarabíc alebo holubov, hoci tieto zariadenia môžu produkovať také množstvo dusíka, fosforu, medi a zinku, ktoré prevyšuje množstvo produkované zariadeniami určenými na intenzívny chov 40000 kurčiat.

45

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba na druhú časť prejudiciálnej otázky odpovedať, že bod 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je tá vo veci samej, ktorá vedie k výpočtu hraníc na povolenie zariadení na intenzívny chov podľa systému ekvivalentov zvierat, ktorý spočíva na vymeriavaní zvierat na jedno miesto podľa druhov tak, aby bolo možné vziať do úvahy skutočný obsah dusíka vylučovaného jednotlivými vtákmi.

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: