1

Komisia Európskych spoločenstiev sa svojou žalobou domáha, aby Súdny dvor určil, že Švédske kráľovstvo si tým, že neprijalo primerané opatrenia na odstránenie nezlučiteľností týkajúcich sa ustanovení v oblasti prevodov kapitálu v investičných dohodách uzatvorených s Argentínskou republikou, Bolívijskou republikou, Republikou Pobrežie Slonoviny, Egyptskou arabskou republikou, Hongkongom, Indonézskou republikou, Čínskou ľudovou republikou, Madagaskarskou republikou, Malajziou, Islamskou pakistanskou republikou, Peruánskou republikou, so Senegalskou republikou, Srílanskou demokratickou socialistickou republikou, s Tuniskou republikou, Vietnamskou socialistickou republikou, Jemenskou republikou a bývalou Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 307 druhého odseku ES.

2

Pred pristúpením k Európskej únii Švédske kráľovstvo uzatvorilo dvojstranné investičné dohody, ktoré boli uverejnené v Sveriges internationella överenskommelser (ďalej len „SÖ“), s Argentínskou republikou [dohoda nadobudla platnosť 28. septembra 1992 (SÖ 1992:91)], Bolívijskou republikou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1992:19)], Republikou Pobrežie slonoviny [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1966:31)], Egyptskou arabskou republikou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1979:1)], Hongkongom [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1994:19)], Indonézskou republikou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1993:68)], Čínskou ľudovou republikou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1982:28)], Madagaskarskou republikou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1967:33)], Malajziou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1979:17)], Islamskou pakistanskou republikou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1981:8)], Peruánskou republikou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1994:22)], so Senegalskou republikou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1968:22)], Srílanskou demokratickou socialistickou republikou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1982:16)], s Tuniskou republikou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1985:25)], Vietnamskou socialistickou republikou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1994:69)], Jemenskou republikou [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1983:110)] a bývalou Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia [dohoda nadobudla platnosť (SÖ 1979:29)].

3

Tieto dohody obsahujú ustanovenie, podľa ktorého každá zmluvná strana zaručuje investorom druhej zmluvnej strany voľný prevod platieb vo voľne zameniteľnej mene bez zbytočného odkladu, pokiaľ ide o ich investície.

4

Keďže Komisia sa domnievala, že tieto dvojstranné dohody môžu brániť uplatňovaniu obmedzení pohybu kapitálu a platieb, ktoré Rada Európskej únie môže prijať podľa článku 57 ods. 2 ES, článku 59 ES a článku 60 ods. 1 ES, 12. mája 2004 zaslala Švédskemu kráľovstvu výzvu.

5

Listom z 12. júla 2004 tento členský štát zaslal Komisii svoje stanovisko k uvedenej výzve. Tvrdil, že sporné ustanovenia dotknutých investičných dohôd nie sú prekážkou vo vzťahu k jeho povinnostiam podľa článku 57 ods. 2 ES, článku 59 ES a článku 60 ES.

6

Komisia dospela k názoru, že tvrdenia Švédskeho kráľovstva boli nedostatočné a že tento členský štát neprijal primerané opatrenia na odstránenie nezlučiteľností týkajúcich sa ustanovení v oblasti prevodov v jednotlivých dotknutých investičných dohodách v rozpore s článkom 307 druhým odsekom ES, a v dôsledku toho mu 21. marca 2005 zaslala odôvodnené stanovisko.

7

Listom z 19. mája 2005 Švédske kráľovstvo zaslalo Komisii svoje pripomienky k odôvodnenému stanovisku. Trvalo na svojich tvrdeniach uvedených v stanovisku k výzve.

8

Komisia konštatovala, že tieto tvrdenia nevyvrátili výhrady formulované v odôvodnenom stanovisku, a preto podala túto žalobu.

9

Listom z 18. júla 2008 sa Švédske kráľovstvo domáhalo, aby Súdny dvor podľa článku 61 rokovacieho poriadku nariadil opätovné otvorenie ústnej časti konania z toho dôvodu, že Komisia na pojednávaní pravidelne predkladala nové dôvody a návrhy generálneho advokáta sa tak zakladali na skutočnostiach a tvrdeniach, ku ktorým sa účastníci konania nemohli riadne vyjadriť.

10

Komisia totiž prvýkrát tvrdila, že ponechanie dotknutých dvojstranných investičných dohôd v platnosti je nezlučiteľné s článkom 10 ES.

11

Generálny advokát však v bodoch 33 až 43 a 71 svojich návrhov navrhol, aby Súdny dvor pri údajnom nesplnení si povinnosti vychádzal z článku 10 ES, ako aj z článku 57 ods. 2 ES, článku 59 ES a článku 60 ods. 1 ES.

12

V tomto ohľade treba pripomenúť po prvé, že Súdny dvor môže z úradnej moci alebo na návrh generálneho advokáta, ako aj na základe žiadosti účastníkov konania nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania v súlade s článkom 61 svojho rokovacieho poriadku, pokiaľ sa domnieva, že nemá dostatok informácií alebo že vec je potrebné rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili (pozri rozsudky zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C-210/03, Zb. s. I-11893, bod 25, a zo , Stichting Zuid-Hollandse Milieufederatie, C-138/05, Zb. s. I-8339, bod 23; uznesenie zo , Emesa Sugar, C-17/98, Zb. s. I-665, bod 18).

13

Po druhé podľa článku 222 druhého odseku ES je povinnosťou generálneho advokáta, konajúceho nestranne a nezávisle, predkladať na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so štatútom Súdneho dvora vyžadujú jeho účasť. Vzhľadom na to, že Súdny dvor nie je viazaný ani návrhmi generálneho advokáta, ani odôvodnením, z ktorého vychádza, nie je nevyhnutné opätovne otvárať ústnu časť konania podľa článku 61 rokovacieho poriadku zakaždým, keď generálny advokát uvedie právny aspekt, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili.

14

V prejednávanej veci sa Súdny dvor domnieva, že má dostatok informácií na to, aby rozhodol, a keďže vec nie je potrebné rozhodnúť na základe tvrdení, ku ktorým sa účastníci konania nevyjadrili okrem iného počas ústnej časti konania, návrhu na opätovné otvorenie ústnej časti konania teda netreba vyhovieť.

15

Komisia tvrdí, že v dôsledku toho, že do sporných dohôd sa nezapracovali všetky ustanovenia, na základe ktorých by Švédske kráľovstvo mohlo výslovne uplatniť opatrenia, o ktorých môže Rada rozhodnúť podľa článku 57 ES, článku 59 ES a článku 60 ES, môže byť pre tento členský štát veľmi ťažké alebo dokonca nemožné dodržať jeho komunitárne záväzky, a že si tým, že nevyužil primerané prostriedky na odstránenie tejto nezlučiteľnosti, nesplnil svoje povinnosti v zmysle článku 307 druhého odseku ES.

16

Komisia tvrdí, že keby Rada prijala opatrenia na obmedzenie pohybu kapitálu a platieb, lehota na vypovedanie alebo opätovné dojednanie sporných dohôd by podľa medzinárodného práva zaväzovala Švédske kráľovstvo, aby počas nej dotknuté dohody aj naďalej uplatňovalo vrátane doložky o prevode v súlade s tým, čo stanovuje článok 307 prvý odsek ES. Opatrenia prijaté Radou by potom neboli v Európskom spoločenstve jednotne uplatňované.

17

Švédske kráľovstvo, podporované Maďarskou republikou, Fínskou republikou a počas pojednávania aj Litovskou republikou, tvrdí, že Komisia by mohla preukázať porušenie vyplývajúce zo sporných ustanovení dvojstranných dohôd len vtedy, ak konštatovala, že z dôvodu práv investorov z tretích krajín zaručených v dohode, Švédske kráľovstvo nemalo možnosť vykonať konkrétne obmedzujúce opatrenia zavedené právom Spoločenstva.

18

Situácia podľa článku 307 druhého odseku ES teda vznikne až po skutočnom prijatí opatrení stanovených v relevantných ustanoveniach a v prípade, že prostriedky medzinárodného práva budú v súvislosti s nápravou nezlučiteľnosti v danom prípade bezpredmetné alebo neúčinné. To znamená, že Komisia môže vo vzťahu k určitému právnemu aktu Spoločenstva začať konanie o porušení článku 307 druhého odseku ES, odvolávajúc sa pritom na konkrétne obmedzujúce opatrenie, len v prípade skutočného rozporu medzi týmto opatrením a spornou dohodou, ako aj prijatými alebo neprijatými opatreniami na odstránenie tohto rozporu.

19

Maďarská republika a Fínska republika zdôrazňujú, že pokiaľ by Komisia prijala stanovisko, ktoré by umožňovalo konštatovať nesplnenie si povinnosti podľa článku 307 druhého odseku ES, malo by to závažné dôsledky vo všetkých prípadoch, keby sa dohoda uzatvorená s tretími krajinami buď pred nadobudnutím účinnosti Zmluvy, alebo pred pristúpením dotknutého členského štátu uplatňovala v oblasti, v ktorej Spoločenstvo ešte nevykonalo svoju právomoc vyplývajúcu zo Zmluvy alebo ešte neprijímalo právne predpisy. Na základe tohto výkladu by mal článok 307 druhý odsek ES neobmedzený rozsah, čo by bolo otázne jednak z hľadiska právnej istoty, ako aj z hľadiska rozdelenia právomocí medzi Spoločenstvom a členskými štátmi a narušilo by to rovnováhu vytvorenú článkom 307 druhým a prvým odsekom ES.

20

Budúca a prípadná nezlučiteľnosť dohody uzatvorenej s tretími krajinami so sekundárnym právom Spoločenstva nepatrí do pôsobnosti článku 307 ES a mohla by byť konštatovaná len v prípade, že by Rada skutočne vykonala svoju právomoc v tejto oblasti.

21

V tejto súvislosti Švédske kráľovstvo tvrdí, že opatrenia na obmedzenie pohybu kapitálu prijaté voči Republike Pobrežie Slonoviny a bývalej Socialistickej federatívnej republike Juhoslávia neboli obmedzené investičnými dohodami uzatvorenými medzi týmito členskými štátmi a Švédskym kráľovstvom, čo Komisia navyše nespochybňovala.

22

Maďarská republika sa okrem iného pýta na dôsledky postupu Komisie v tých prípadoch, keď členské štáty uzavreli približne 1000 dvojstranných investičných dohôd s tretími krajinami v oblasti prevodov, ktoré obsahovali podobné ustanovenia, ale ich zlučiteľnosť s právom Spoločenstva Komisia nikdy nespochybňovala.

23

Švédske kráľovstvo, Litovská republika, Maďarská republika a Fínska republika uvádzajú, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, ochranné opatrenia podľa článku 57 ods. 2 ES, článku 59 ES a článku 60 ods. 1 ES sa môžu vykonať len vo výnimočných, presne vymedzených prípadoch, ktoré pri uzatvorení sporných dohôd nebolo možné predvídať. Okrem toho, keby Komisia prijala ochranné opatrenia na základe uvedených ustanovení Zmluvy, Švédske kráľovstvo by mohlo uplatniť zásadu rebus sic stantibus na dočasné pozastavenie platnosti ustanovení týkajúcich sa slobody prevodu.

24

Členské štáty vo svojich pripomienkach uviedli, že Komisia nepreukázala údajné nesplnenie si povinnosti a podľa judikatúry Súdneho dvora nemôže vychádzať len z domnienok.

25

Jednotlivé sporné investičné dohody, ktoré Švédske kráľovstvo uzavrelo, obsahujú rovnaké ustanovenia, ktoré zabezpečujú slobodu prevodu platieb súvisiacich s investíciami vo voľne zameniteľnej mene bez zbytočného odkladu.

26

Zaručujú predovšetkým slobodu prevodu finančných prostriedkov s cieľom realizovať investície, spravovať ich a rozširovať, slobodu vrátenia príjmov pochádzajúcich z týchto investícií a slobodu prevodu finančných prostriedkov určených na zaplatenie úverov a finančných prostriedkov spojených s likvidáciou a nadobudnutím investícií.

27

Tieto dohody sú v tomto rozsahu zlučiteľné so znením článku 56 ods. 1 ES, ktorý stanovuje: „… sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami“ a článku 56 ods. 2 ES, ktorý stanovuje: „… sú zakázané všetky obmedzenia platieb medzi členskými štátmi a medzi tretími krajinami“, a ich cieľ sa nesie v zmysle cieľa uvedeného článku.

28

Je pravdou, že ustanovenia Zmluvy, ktorých sa týka táto žaloba Komisie, dávajú Rade právomoc za určitých okolností obmedziť pohyby kapitálu a platieb medzi členskými štátmi a tretími krajinami, medzi ktoré patria aj pohyby stanovené v predmetných doložkách o prevode.

29

Sporné ustanovenia v článku 57 ods. 2 ES, článku 59 ES a článku 60 ods. 1 ES zavádzajú výnimky zo zásady voľného pohybu kapitálu a platieb medzi členskými štátmi, ako aj medzi týmito štátmi a tretími krajinami s cieľom chrániť všeobecný záujem Spoločenstva a umožniť Spoločenstvu, aby si prípadne splnilo svoje medzinárodné záväzky a záväzky členských štátov.

30

Článok 57 ods. 2 ES umožňuje Rade, aby na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou hlasov prijala opatrenia o obmedzení pohybu kapitálu do tretích krajín a z tretích krajín v oblasti priamych investícií. Pri opatreniach, ktoré sú v oblasti liberalizácie pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín v práve Spoločenstva „krokom späť“, sa vyžaduje jednomyseľnosť.

31

Podľa článku 59 ES môže Rada na návrh Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou prijať ochranné opatrenie „na obdobie najviac šiestich mesiacov“ za predpokladu, že takéto opatrenia sú jednoznačne nevyhnutné, pokiaľ pohyb kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín „spôsobí alebo hrozí, že spôsobí vážne ťažkosti fungovaniu hospodárskej a menovej únie“.

32

Podľa článku 60 ods. 1 ES môže Rada na návrh Komisie prijať „potrebné naliehavé opatrenia“ v oblasti pohybu kapitálu a platieb s cieľom vykonať spoločnú pozíciu alebo akciu v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Toto opatrenie môže byť potrebné napríklad na vykonanie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.

33

Je nesporné, že predmetné dohody neobsahujú ustanovenia, na základe ktorých by Spoločenstvo mohlo obmedziť pohyb finančných prostriedkov súvisiacich s investíciami. Treba preto preskúmať, či Švédske kráľovstvo bolo z týchto dôvodov povinné použiť vhodné opatrenia podľa druhého odseku článku 307 ES.

34

Podľa článku 307 prvého odseku ES ustanovenia Zmluvy neovplyvnia práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých pred dňom pristúpenia členského štátu medzi týmto štátom a treťou krajinou. Cieľom tohto ustanovenia je upresniť v súlade so zásadami medzinárodného práva, že uplatňovanie Zmluvy nemá vplyv na záväzok dotknutého členského štátu rešpektovať práva tretích krajín vyplývajúce z predchádzajúcej dohody a dodržiavať svoje záväzky (pozri rozsudky zo 14. októbra 1980, Burgoa, 812/79, Zb. s. 2787, bod 8; zo , Komisia/Portugalsko, C-84/98, Zb. s. I-5215, bod 53, ako aj z , Budejovický Budvar, C-216/01, Zb. s. I-13617, body 144 a 145).

35

Druhý odsek článku 307 ES zaväzuje členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia na odstránenie nezlučiteľností medzi dohodami uzavretými pred ich pristúpením a právom Spoločenstva. Podľa tohto ustanovenia si členské štáty v prípade potreby poskytnú vzájomnú pomoc na dosiahnutie tohto cieľa a ak je to potrebné, prijmú spoločný postoj.

36

Ustanovenia článku 57 ods. 2 ES, článku 59 ES a článku 60 ods. 1 ES zverujú Rade právomoc obmedziť pohyby kapitálu a platieb medzi členskými štátmi a tretími štátmi za určitých presne vymedzených okolností.

37

Na dosiahnutie potrebného účinku týchto ustanovení je potrebné, aby sa opatrenia na obmedzenie voľného pohybu kapitálu mohli v prípade ich prijatia Radou ihneď použiť voči členských štátom, ktorých sa týkajú, pričom medzi ne môžu patriť aj členské štáty, ktoré podpísali jednu z uvedených dohôd so Švédskym kráľovstvom.

38

Tieto právomoci Rady, ktoré smerujú jednostranne k prijatiu obmedzujúcich opatrení voči tretím štátom v rovnakej alebo súvisiacej oblasti, ako je predmet úpravy predchádzajúcej dohody uzatvorenej medzi členským štátom a tretím štátom, sa preto zdajú byť s touto dohodou nezlučiteľné, pokiaľ táto dohoda na jednej strane neobsahuje ustanovenie o možnosti dotknutého členského štátu vykonávať svoje práva a povinnosti ako člen Európskeho spoločenstva a na druhej strane to neumožňuje ani nijaký iný mechanizmus medzinárodného práva.

39

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Švédske kráľovstvo, sa zdá, že opatrenia, ktoré predtým prijalo a ktoré mu podľa neho umožnili plniť jeho komunitárne záväzky, nie sú zárukou toho, že by to tak bolo.

40

Po prvé lehoty spojené s každým medzinárodným vyjednávaním, ktoré by sa vyžadovalo pri opätovnej diskusii o predmetných dohodách, sú nezlučiteľné s potrebným účinkom týchto opatrení.

41

Po druhé možnosť použiť iné prostriedky, ktoré medzinárodné právo ponúka, ako napríklad pozastavenie platnosti dohody, prípadne zrušenie predmetných dohôd alebo niektorých ich ustanovení je vo svojich účinkoch príliš neistá, aby zaručila, že by opatrenia prijaté Radou mohli byť efektívne použité.

42

V prípadoch uvádzaných Komisiou je tak nesporné, že Švédske kráľovstvo nepodniklo v lehote stanovenej Komisiou v odôvodnenom stanovisku nijaké kroky voči dotknutým tretím štátom, aby odstránilo riziko rozporu s možnými opatreniami Rady podľa článku 57 ods. 2 ES, článku 59 ES a článku 60 ods. 1 ES, ktorý môže nastať pri uplatňovaní investičných dohôd uzatvorených s týmito tretími štátmi.

43

Treba dodať, že ako vyplýva aj z rozsudku vyhláseného v ten istý deň vo veci Komisia/Rakúsko (C-205/06, vec v konaní), nezlučiteľnosti so Zmluvou, ku ktorým vedú investičné dohody s tretími štátmi a ktoré bránia uplatňovaniu obmedzení pohybu kapitálu a platieb prijímaných Radou v zmysle článku 57 ods. 2 ES, článku 59 ES a článku 60 ods. 1 ES, nie sú obmedzené len na členský štát žalovaný v tomto konaní.

44

Treba preto uviesť, že podľa článku 307 druhého odseku ES sa členské štáty zaväzujú, že si v prípade potreby poskytnú vzájomnú pomoc pri odstránení konštatovaných nezlučiteľností a prípadne prijmú spoločný postoj. V rámci zodpovednosti, ktorú Komisia má podľa článku 211 ES v oblasti dohľadu nad uplatňovaním ustanovení Zmluvy, má prijať potrebné opatrenia na uľahčenie vzájomnej pomoci medzi dotknutými členskými štátmi, ako aj na prijatie spoločného postoja týmito štátmi.

45

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Švédske kráľovstvo si tým, že neprijalo primerané opatrenia na odstránenie nezlučiteľností týkajúcich sa ustanovení v oblasti prevodov kapitálu v investičných dohodách uzatvorených s Argentínskou republikou, Bolívijskou republikou, Republikou Pobrežie Slonoviny, Egyptskou arabskou republikou, Hongkongom, Indonézskou republikou, Čínskou ľudovou republikou, Madagaskarskou republikou, Malajziou, Islamskou pakistanskou republikou, Peruánskou republikou, so Senegalskou republikou, Srílanskou demokratickou socialistickou republikou, s Tuniskou republikou, Vietnamskou socialistickou republikou, Jemenskou republikou a Bývalou federatívnou socialistickou republikou Juhoslávia, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 307 druhého odseku ES.

46

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Švédske kráľovstvo na náhradu trov konania a Švédske kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania. V súlade s odsekom 4 prvým pododsekom toho istého článku Spolková republika Nemecko, Litovská republika, Maďarská republika a Fínska republika ako vedľajší účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil: