1

Svojím odvolaním Centeno Mediavilla, Fumey, Gerhards, Hamilton, Hill, Huby, Klein, Lombardi, Millar, Moraitis, Palmer, Robinson, Rouxel, Silva Mendes, van den Hul, Von Nordheim Nielsen a Zouridakis žiadajú zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 11. júla 2007, Centeno Mediavilla a i./Komisia (T-58/05, Zb. s. II-2523, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým sa zamietla žaloba podaná proti rozhodnutiam o ich prijatí do zamestnania (ďalej len „sporné rozhodnutia“), v rozsahu, v ktorom stanovili ich zaradenie podľa prechodných ustanovení Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 124, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 130, ďalej len „služobný poriadok“).

2

Nariadenie č. 723/2004 nadobudlo účinnosť 1. mája 2004.

3

Článok 2 ods. 1 prílohy XIII služobného poriadku stanovuje kritériá zhody platových tried úradníkov, ktoré stanovuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev v znení uplatniteľnom do 30. apríla 2004 (ďalej len „starý služobný poriadok“), s tými, ktoré stanovuje služobný poriadok. Tieto kritériá sú uvedené v tejto tabuľke:

4

Článok 5 ods. 5 služobného poriadku stanovuje:

„Rovnaké podmienky prijímania do zamestnania a služobného postupu sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí patria do rovnakej funkčnej skupiny.“

5

Článok 7 ods. 1 služobného poriadku stanovuje:

„Menovací orgán [ďalej len MO], konajúci výlučne v záujme služby a bez ohľadu na štátnu príslušnosť, pridelí každého úradníka vymenovaním alebo preložením na pracovné miesto v jeho funkčnej skupine, ktoré zodpovedá jeho platovej triede.“

6

Článok 10 služobného poriadku, ktorého znenie je zhodné s článkom 10 starého služobného poriadku, stanovuje, že s Výborom pre služobný poriadok, ktorý je zložený zo zástupcov inštitúcií a z ich výborov zamestnancov, „musí Komisia prerokovať všetky návrhy na revíziu služobného poriadku“.

7

Článok 31 ods. 1 služobného poriadku stanovuje:

„Vybraní uchádzači sú menovaní do platovej triedy funkčnej skupiny uvedenej v oznámení o výberovom konaní, na ktorom sa úspešne zúčastnili.“

8

Príloha XIII služobného poriadku s nadpisom „Prechodné opatrenia uplatniteľné na zamestnancov Spoločenstiev“ v článku 1 stanovuje:

„1.   Počas obdobia do 1. mája 2004 do 30. apríla 2006 sa článok 5 ods. 1 a 2 Služobného poriadku bude uplatňovať takto:

‚1.   Pracovné miesta, na ktoré sa vzťahuje tento Služobný poriadok, sa roztrieďujú podľa charakteru a významu povinností, s ktorými sú spojené, na štyri kategórie A*, B*, C* a D*, v klesajúcom poradí podľa hodnosti.

2.   Kategória A* obsahuje dvanásť platových tried, kategória B* obsahuje deväť platových tried, kategória C* obsahuje sedem platových tried a kategória D* obsahuje päť platových tried.‘

2.   Každý odkaz na dátum prijatia do zamestnania znamená odkaz na dátum nástupu do služobného pomeru.“

9

Článok 12 prílohy XIII služobného poriadku stanovuje:

„1.   Od 1. mája 2004 do 30. apríla 2006 sa odkaz na platové triedy vo funkčných skupinách AST a AD v článku 31 ods. 2 a 3 Služobného poriadku vykonáva takto:

2.   V prípade zamestnancov prijatých zo zoznamov vhodných uchádzačov, ktorí absolvovali výberové konania uverejnené pred 1. májom 2004, sa neuplatňuje článok 5 ods. 3 Služobného poriadku.

3.   Zamestnanci, ktorí boli zaradení do zoznamu vhodných uchádzačov pred 1. májom 2006 a boli prijatí do zamestnania medzi 1. májom 2004 a 30. aprílom 2006:

10

Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v priebehu obdobia od 11. apríla 2001 do 18. júna 2002 viaceré oznámenia o výberovom konaní smerujúce k vytvoreniu rezervy pre budúci nábor riadiacich pracovníkov na úrovni A 7/A 6 (COM/A/6/01, COM/A/9/01, COM/A/10/01, COM/A/1/02, COM/A/3/02 a CC/A/12/02), asistentov riadiacich pracovníkov na úrovni A 8 (COM/A/2/02) a zástupcov asistentov na úrovni B 5/B 4 (COM/B/1/02).

11

V rubrike s nadpisom „Podmienky prijatia do zamestnania“ oznámenia o výberovom konaní spresnili, že zápis vhodných uchádzačov do zoznamov im dáva možnosť prijatia do zamestnania podľa potreby služieb.

12

V bode D s nadpisom „Všeobecné informácie“ oznámení o výberovom konaní COM/A/l/02 a COM/A/2/02 sa nachádzala táto zmienka:

„Komisia formálne zaslala Rade návrh na zmenu služobného poriadku. Tento návrh obsahuje najmä nový systém riadenia služobného postupu. Úspešným uchádzačom tohto výberového konania môže byť preto ponúknuté prijatie do zamestnania na základe nových ustanovení služobného poriadku po ich prijatí Radou.“

13

Oznámenie o výberovom konaní COM/A/3/02 obsahuje takmer zhodnú zmienku, ktorá odkazuje na „ustanovenia nového služobného poriadku“.

14

Zoznamy vhodných kandidátov stanovené na základe výberových konaní COM/A/6/01, COM/A/9/01 a COM/A/10/01 (ďalej len „výberové konania v roku 2001“) boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev19. novembra 2002 (výberové konanie COM/A/6/01), 8. marca 2003 (výberové konanie COM/A/10/01) a 2. júla 2003 (výberové konanie COM/A/9/01).

15

Listy, ktorými boli úspešní uchádzači výberových konaní v roku 2001 informovaní o ich zápise do zoznamu vhodných kandidátov, najmä uvádzajú, že platnosť tohto zoznamu uplynie 31. decembra 2003.

16

V decembri 2003 generálne riaditeľstvo Komisie „Zamestnanci a administratíva“ zaslalo každému z úspešných uchádzačov výberového konania v roku 2001 list, v ktorom im oznámilo, že platnosť rôznych zoznamov vhodných uchádzačov sa predĺžila do 31. decembra 2004.

17

Zoznamy vhodných uchádzačov stanovené na základe výberových konaní COM/A/l/02, COM/A/2/02, COM/A/3/02, COM/B/1/02 a CC/A/12/02 boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev19. decembra 2003 (výberové konanie CC/A/12/02), 23. marca 2004 (výberové konania COM/A/1/02 a COM/A/2/02) a 18. mája 2004 (výberové konania COM/A/3/02 a COM/B/1/02).

18

Pred 1. májom 2004 bolo zapísaných do zoznamu vhodných uchádzačov sedemnásť odvolateľov.

19

Pani Fumey, pani Gerhards a pani Hamilton, ako aj pánovi Millar bola doručená ponuka na prijatie do zamestnania pred 1. májom 2004.

20

Všetci odvolatelia boli vymenovaní za úradníkov v skúšobnej lehote spornými rozhodnutiami prijatými po 1. máji 2004, ktoré nadobudli účinnosť v období medzi týmto dátumom a 1. decembrom 2004.

21

Odvolatelia boli týmito rozhodnutiami zaradení do platovej triedy podľa článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, to znamená do platových tried B*3 (výberové konanie COM/B/1/02), A*5 (výberové konanie COM/A/2/02) alebo A*6 (všetky ostatné výberové konania).

22

Každý z odvolateľov podal v období od 6. augusta 2004 do 21. októbra 2004 sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti rozhodnutiu, ktoré ho vymenúva za úradníka v skúšobnej lehote v časti, v ktorej podľa článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku určovalo jeho zaradenie do menej výhodnej platovej triedy ako tá, ktorá bola uvedená v oznámení o výberovom konaní.

23

MO rozhodnutiami prijatými v čase od 21. októbra 2004 do 22. decembra 2004 zamietol sťažnosti podané odvolateľmi.

24

Odvolatelia spoločným návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 3. februára 2005 podali žalobu smerujúcu k zrušeniu sporných rozhodnutí v rozsahu, v akom stanovujú ich zaradenie podľa článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, k obnoveniu ich služobného postupu, k priznaniu úrokov z omeškania splatných na základe celkovej sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi platom stanoveným starým služobným poriadkom a platom, ktorý sa im vymeral, a nakoniec k zaviazaniu Komisie na náhradu trov konania.

25

Odvolatelia sa na podporu svojich návrhov na zrušenie rozsudku v prvom rade dovolávali námietky nezákonnosti článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku uvádzajúc sedem tvrdení založených na porušení: článku 10 starého služobného poriadku, ich nadobudnutých práv, ktoré získali pred nadobudnutím účinnosti služobného poriadku, zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, zásady ochrany legitímnej dôvery článkov 5 a 7 služobného poriadku.

26

V druhom rade odvolatelia tvrdili, že spornými rozhodnutiami Komisia porušila zásady riadnej správy vecí verejných, starostlivosti, transparentnosti, ochrany legitímnej dôvery, dobrej viery, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ako aj pravidlo rovnocennosti pracovných miest a platových tried.

27

Súd prvého stupňa zamietol žalobu, pretože rozhodol, že tvrdenia odvolateľov boli nedôvodné.

28

Po prvé odmietol námietku nezákonnosti článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku súdiac, že tvrdenia uvedené na jej podporu sú bezdôvodné.

29

Pokiaľ ide o porušenie článku 10 druhého pododseku druhej vety starého služobného poriadku, Súd prvého stupňa pripomenul, že Komisia má povinnosť rokovať, ktorá sa rozširuje okrem formálnych návrhov na podstatné zmeny už preskúmaných návrhov, ku ktorým pristupuje. Podstatný alebo čiastkový a obmedzený charakter dotknutých zmien a doplnkov sa musí preto podľa Súdu prvého stupňa posudzovať z hľadiska ich predmetu a úlohy v zmenených a doplnených ustanoveniach v rámci celej normatívnej časti predpisu navrhnutej na prijatie, a nie z hľadiska jednotlivých dôsledkov, ktoré môžu mať na situáciu osôb, ktoré by mohli byť dotknuté ich uskutočnením.

30

Konkrétne zamýšľané nahradenie platovej triedy A*6 platovou triedou A*7 v návrhu ustanovenia, ktorý sa stal článkom 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, predstavuje čiastkovú úpravu prechodných ustanovení smerom k novej štruktúre služobného postupu, pri ktorej sa ani všeobecná štruktúra, ani samotná podstata nezdajú byť spochybnené touto úpravou z hľadiska odôvodnenosti nového rokovania s Výborom pre služobný poriadok.

31

Pokiaľ ide o porušenie nadobudnutých práv, ktoré odvolatelia získali pred nadobudnutím účinnosti Služobného poriadku, zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity, Súd prvého stupňa v bodoch 48 až 62 napadnutého rozsudku uviedol, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku nemá retroaktívny účinok. Súd prvého stupňa konštatovaním, že zápis úspešných uchádzačov verejných výberových konaní do zoznamov vhodných uchádzačov vyhotovených na základe výberových skúšok udeľuje v prospech dotknutých osôb iba jednoduchú možnosť byť vymenovaný za úradníkov v skúšobnej lehote, odmietol tvrdenia odvolávajúce sa na nadobudnuté práva. Táto možnosť nevyhnutne vylučuje akékoľvek nadobudnuté právo, keďže zaradenie úspešného uchádzača zapísaného do zoznamu vhodných uchádzačov verejného výberového konania do platovej triedy nemožno považovať za uskutočnené dovtedy, kým nebol formálne a riadne vymenovaný. Až po vydaní takéhoto rozhodnutia sa môže úspešný uchádzač výberového konania domáhať postavenia zamestnanca, a teda požadovať výhody v zmysle ustanovení služobného poriadku.

32

Pokiaľ ide o porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie vyplývajúcich z uplatnení rozdielnych kritérií zaradenia vybraných uchádzačov toho istého výberového konania v závislosti od toho, či boli prijatí do zamestnania pred účinnosti Služobného poriadku Súd prvého stupňa, alebo po jeho nadobudnutí, v bodoch 75 až 90 napadnutého rozsudku skonštatoval, že tieto dve kategórie osôb sa nenachádzajú v porovnateľných situáciách. V tomto zmysle uvádza, že keďže pracovné miesto, na ktoré je zamestnanec pridelený, je tiež určené v rozhodnutí o vymenovaní, ktoré môže byť založené iba na ustanoveniach uplatniteľných ku dňu jeho prijatia, zaradenie vybraného uchádzača výberového konania do platovej triedy zapísaného do zoznamu vhodných uchádzačov pred májom 2004, ale prijatého do zamestnania po tomto dátume možno uskutočniť v súlade s právnymi predpismi len za použitia nových kritérií, ktoré sú platné v čase prijatia rozhodnutí o vymenovaní úradníkov v skúšobnej lehote. Naopak, úspešní uchádzači rovnakých výberových konaní vymenovaní pred 1. májom 2004 museli byť nevyhnutne zaradení do platovej triedy na základe predchádzajúcich kritérií, ktoré boli ešte účinné ku dňu ich vymenovania, ale boli zrušené od toho istého dátumu z dôvodu nadobudnutia účinnosti nových ustanovení služobného poriadku.

33

Čo sa týka porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery, ktorú odvolatelia vyvodili z na nich sa vzťahujúcich oznámení o výberovom konaní, respektíve z uistenia, že sa na nich budú aplikovať pravidlá starého služobného poriadku, Súd prvého stupňa sa v bodoch 95 až 99 napadnutého rozsudku odvolal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej nikto nemôže poukazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ neexistujú konkrétne uistenia, ktoré mu mal poskytnúť správny orgán, a skonštatoval, že spis neobsahuje žiadny prvok umožňujúci žalobcom dospieť k záveru, že inštitúcie Spoločenstva im poskytli nejaké uistenia spôsobilé založiť legitímne očakávania v podobe udržania predchádzajúcich kritérií služobného poriadku o zaradení do platovej triedy zamestnancov pri ich prijímaní do zamestnania. Niektoré oznámenia o výberovom konaní a niektoré listy Komisie mali naopak upresniť, že úspešným uchádzačom týchto výberových konaní môže byť ponúknuté prijatie do zamestnania na základe nových ustanovení služobného poriadku.

34

Pokiaľ ide o porušenie článku 31 ods. 1 služobného poriadku týkajúce sa zásady zhody medzi platovými triedami funkčných skupín uvedených oznámení o výberovom konaní a platovými triedami priznanými pri vymenovaní, Súd prvého stupňa v bodoch 108 až 115 napadnutého rozsudku uviedol, že je prirodzené, že také prechodné ustanovenie, akým je článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, obsahuje výnimku z niektorých pravidiel služobného poriadku, ktorých uplatnenie je nevyhnutne dotknuté zmenou režimu. Výnimka upravená týmto ustanovením neprekračuje to, čo v rámci nových pravidiel služobného poriadku vyplýva z vymenovania osôb vybraných vo výberových konaniach, ktoré sa otvorili a boli skončené podľa pôvodných ustanovení, za úradníkov.

35

Pokiaľ ide o porušenie článkov 5 a 7 služobného poriadku týkajúceho sa zásady zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom, Súd prvého stupňa v bodoch 124 až 131 napadnutého rozsudku rozhodol, že z dôvodu, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku stanovuje opatrenia na prechod zo starého služobného poriadku na služobný poriadok má ako lex specialis prednosť pred všeobecnými ustanoveniami služobného poriadku týkajúcimi sa zaradenia úradníkov a najmä jeho článkami 5 a 7.

36

K údajnému porušeniu všeobecných zásad riadnej správy vecí verejných, transparentnosti, ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, rovnocennosti pracovných miest a platových tried, dobrej viery a starostlivosti, ku ktorým malo dôjsť v sporných rozhodnutiach, Súd prvého stupňa v bodoch 147 až 155 napadnutého rozsudku skonštatoval, že ani oznámenia o výberových konaniach, ani listy o predĺžení platnosti zoznamov vhodných uchádzačov zaslané žalobcom neuvádzali, že nové kritériá zaradenia do platovej triedy pri prijímaní do zamestnania boli spôsobilé znížiť platové triedy uvedené v oznámeniach o výberovom konaní.

37

V tomto odvolaní odvolatelia žiadajú, aby Súdny dvor:

38

Komisia a Rada žiadajú, aby Súdny dvor:

39

Rada uvádza, že niektoré tvrdenia odvolateľov sú neprípustné, pretože nimi nenamietajú porušenie práva Spoločenstva Súdom prvého stupňa, ale snažia sa len o preskúmanie tvrdení, ktoré predložili na prvom stupni.

40

Generálna advokátka uviedla v bode 31 svojich návrhov, že podľa ustálenej judikatúry je odvolanie neprípustné, ak sa bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je napadnutý rozsudok dotknutý, obmedzuje na zopakovanie alebo doslovné reprodukovanie žalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Súde prvého stupňa. Naopak, pokiaľ odvolateľ napáda výklad alebo uplatnenie práva Spoločenstva Súdom prvého stupňa, možno opätovne v priebehu odvolacieho konania rozobrať právne otázky preskúmavané v prvostupňovom konaní. V konečnom dôsledku, ak by odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už použitých pred Súdom prvého stupňa, predmetné konanie by bolo zbavené časti svojho významu (pozri najmä rozsudok z 29. novembra 2007, de Bustamante Tello/Rada, C-10/06 P, Zb. s. I-10381, bod 28).

41

V tejto veci treba skonštatovať, že odvolatelia v každom zo svojich žalobných dôvodov identifikovali údajné nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal Súd prvého stupňa dopustiť v rôznych častiach napadnutého rozsudku. Skutočnosť, že v tejto súvislosti opakujú tvrdenia predložené na prvom stupni, nemajú nijakým spôsobom vplyv na prípustnosť ich odvolacích dôvodov.

42

Z uvedeného vyplýva, že všetky dôvody predložené odvolateľmi treba považovať za prípustné.

43

Na podporu svojho odvolania odvolatelia uvádzajú, že Súd prvého stupňa sa mal viackrát dopustiť nesprávneho právneho posúdenia pri posudzovaní námietky nezákonnosti článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku. Namietajú najmä porušenie článku 10 starého služobného poriadku, porušenie ich práv nadobudnutých pred tým, ako nadobudol účinnosť služobný poriadok, ako aj porušenie zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity, porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, porušenie ich legitímnej dôvery, porušenie článkov 5, 7 a článku 31 ods. 1 služobného poriadku, a čo sa týka viacerých posúdení, ktoré vykonal Súd prvého stupňa, namietajú porušenie povinnosti odôvodnenia.

44

Odvolatelia tiež namietajú posúdenie žalobných dôvodov uvádzaných na podporu nezákonnosti sporných rozhodnutí uskutočnené Súdom prvého stupňa. Tvrdia, že Súd prvého stupňa porušil zásadu rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie a dopustil sa pochybenia v odôvodnení posúdenia zákonnosti týchto rozhodnutí.

45

S odvolaním sa najmä na rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 1998, Losch/Súdny dvor (T-13/97, Zb. VS. s. I-A-543 a II-1633), odvolatelia tvrdia, že na rozdiel od toho, čo uviedol Súd prvého stupňa v bodoch 35 až 42 napadnutého rozsudku, zmena návrhu Komisie týkajúca sa nahradenia platovej triedy A*6 platovou triedou A*7 v článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku ako platovú triedu pridelenú osobám, ktoré boli zapísané do zoznamu vhodných uchádzačov pred 1. májom 2004 s platovou triedou A*7, sa podstatne dotýka pravidiel služobného poriadku.

46

Odvolatelia tvrdia, že účinky takýchto zmien vo vzťahu k predchádzajúcemu návrhu sa musia posúdiť nielen podľa predmetu a úlohy zmenených ustanovení v rámci celej reformy, ale rovnako sa musia zhodnotiť dôsledky na situáciu dotknutých úradníkov. V konkrétnom prípade uvedené zmeny majú závažný dosah na služobný postup, ako aj na odmeňovanie uvedených úradníkov, tak ako sa to pripúšťa v článku 42 napadnutého rozsudku. Zmena návrhu mala byť predložená Výboru pre služobný poriadok.

47

Odvolatelia sa domnievajú, že Súd prvého stupňa náležite neodôvodnil záver, podľa ktorého nahradenie pôvodne zamýšľanej platovej triedy A*6 platovou triedou A*7 „sa zapája do celkovej štruktúry a do celkovej perspektívy vývojovej reštrukturalizácie služobného postupu“. Takýto regres nemožno považovať za pravidlo, ktoré umožňuje progresívne uskutočnenie režimu postupného služobného postupu.

48

Komisia a Rada zdôrazňujú, že zmena návrhu týkajúca sa článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku nemá podstatnú povahu v zmysle už citovaného rozsudku Losch/Súdny dvor. Predstavuje menšiu zmenu prechodného ustanovenia uplatniteľnú na ohraničenú skupinu osôb a zaraďuje sa do celkovej štruktúry vývojovej reštrukturalizácie služobného postupu, ktorá bola hlavným pilierom reformy dotýkajúcej sa všetkých úradníkov.

49

Podľa článku 283 ES služobný poriadok vydáva Rada na návrh Komisie a po porade s ostatnými dotknutými inštitúciami.

50

Článok 10 starého služobného poriadku, ako aj služobný poriadok stanovuje zriadenie Výboru pre služobný poriadok, ktorý je zložený zo zástupcov inštitúcií Spoločenstiev a z rovnakého počtu ich zástupcov z výborov zamestnancov. Tento článok tiež stanovuje, že s týmto výborom sa prerokujú všetky návrhy na revíziu služobného poriadku a že tento výbor môže predkladať návrhy v rámci takejto revízie.

51

Súd prvého stupňa v bodoch 36 až 40 napadnutého rozsudku konštatujúc, že ustanovenia článku 10 služobného poriadku sú teda zjavne nezlučiteľné so zužujúcim výkladom, rozhodol, že Komisia je povinná pred prijatím dotknutých právnych predpisov Radou opätovne rokovať s Výborom pre služobný poriadok, ak sa tieto zmeny návrhu služobného poriadku podstatným spôsobom dotýkajú systematiky návrhu, pričom takúto povinnosť nemá pri čiastkových zmenách s obmedzeným účinkom. S odvolaním sa na rozsudok z 5. októbra 1994, Nemecko/Rada (C-280/93, Zb. s. I-4973), Súd prvého stupňa tiež uviedol, že podstatná povaha zmeny sa musí posúdiť z hľadiska predmetu a úlohy zmenených ustanovení v rámci záväznej časti predpisu ako celku, a nie v rámci individuálnych dôsledkov, ktoré môžu mať na dotknutých úradníkov.

52

Súd prvého stupňa okrem iného skonštatoval, že v konkrétnom prípade zmena návrhu predložená normotvorcom Spoločenstva nie je podstatná, pretože predstavuje dodatočný prvok reformy zapájajúci sa do celkovej štruktúry a do celkovej perspektívy vývojovej reštrukturalizácie služobného postupu.

53

Takéto posúdenie na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolatelia, nie je poznačené nijakým nesprávnym právnym posúdením. Keďže táto zmena sa podstatne neodlišuje od textu predloženého Výboru pre služobný poriadok, ktorý mohol vyjadriť svoje stanovisko k možnosti postupovať rozdielne s platovými triedami pri prijímaní do zamestnania u úradníkov, úspešných uchádzačov výberových konaní, ktoré sa uskutočnili pred nadobudnutím účinnosti reformy, prijatých do zamestnania pred týmto dátumom, a tými, ktorí boli prijatí po tomto dátume, nebolo potrebné jej nové prerokovanie s týmto výborom.

54

Tvrdenie v odvolaní založené na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku nie je dôvodné, pretože odôvodnenie záveru uvedeného v bode 40 tohto rozsudku je jasne vyjadrené v bode 39 uvedeného rozsudku, v ktorom Súd prvého stupňa uviedol, že „reorganizácia platových tried a platových stupňov zamestnancov Európskych spoločenstiev vyplývajúca z reformy služobného postupu začatej normotvorcom Spoločenstva mala okamžite za následok zníženie platových tried nových zamestnancov, časovo sprevádzané rozvojom ich perspektív služobného postupu“. Súd prvého stupňa v uvedenom bode 40 z toho vyvodil, že „nahradenie pôvodne zamýšľanej platovej triedy A*6 platovou triedou A*7 predstavuje dodatočný prvok reformy zapájajúci sa do celkovej štruktúry a do celkovej perspektívy vývojovej reštrukturalizácie služobného postupu“.

55

Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia odvolateľov treba považovať za nedôvodné.

56

Na podporu tvrdení o porušení nadobudnutých práv odvolatelia uvádzajú, že Súd prvého stupňa nesprávne poprel, že pred dátumom prijatia sporných rozhodnutí mohli nadobudnúť právo na rešpektovanie zaradenia uvedeného v oznámeniach o výberovom konaní. Podľa odvolateľov napriek tomu, že oznámením o výberovom konaní a zápisom do zoznamu vhodných uchádzačov nevzniká nárok na prijatie do zamestnania, vzniká právo všetkým účastníkom výberového konania a a fortiori tým, ktorí sú zapísaní do tohto zoznamu, na zaobchádzanie v súlade s týmto oznámením (rozsudok z 20. júna 1985, Spachis/Komisia, 138/84, Zb. s. 1939) a rovnako byť prípadne prijatý na stupeň a funkcie uvedené v uvedenom oznámení. Vybraní uchádzači, ktorí sú na zozname úspešných uchádzačov, nadobúdajú v čase ich prípadného vymenovania právo na rešpektovanie podmienok pri prijímaní do zamestnania. Odvolatelia okrem iného upozorňujú, že štyria z nich dostali rozhodnutie o prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004 a že tieto rozhodnutia patria do pôsobnosti starého služobného poriadku. Keďže Súd prvého stupňa v uvedenom rozsudku neodpovedal na tieto tvrdenia, porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

57

Komisia odpovedá, že dodržiavanie nadobudnutých práv je normotvorca povinný rešpektovať, ak sa právna situácia s konečnou platnosťou riadi pôvodnou právnou úpravou a realizácia skutočnej výhody, ktorú priznáva subjektu, už nezávisí od nijakého aktu ani opomenutia verejného orgánu, vo vzťahu ku ktorým tento orgán disponuje diskrečnou právomocou alebo mierou voľnej úvahy.

58

Právna situácia, ktorá vznikla na základe zápisu do zoznamu úspešných uchádzačov, vyhotoveného po verejnom výberovom konaní, nepredstavuje nadobudnuté právo, ale možnosť byť vymenovaný, pretože rozhodujúcou skutočnosťou na vznik práva na rešpektovanie podmienok služobného poriadku je akt vymenovania. Bolo by rozporné tvrdiť, ako to robia odvolatelia, že osoby uvedené na zozname vhodných uchádzačov nemajú možnosť sa domáhať a maius (väčšieho) byť vymenovaný za úradníka v skúšobnej lehote, ale majú právo a minus (na menšie) na určitú platovú triedu pri prijatí do zamestnania.

59

Rada, ktorá uvádza podobné tvrdenia ako Komisia, dodáva, že oznámenie o výberovom konaní, ktoré samozrejme zaväzuje MO, však nebráni normotvorcovi, aby v rámci reformy systému služobného postupu určil rovnocennosť platových tried výberového konania s platovými triedami podľa nového systému.

60

Treba pripomenúť, že právny vzťah medzi úradníkmi a administratívou má služobnú a nie zmluvnú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 1975, Gillet/Komisia, 28/74, Zb. s. 463, bod 4). Z uvedeného vyplýva, že práva a povinnosti úradníkov môže normotvorca kedykoľvek zmeniť.

61

V zásade sa také novely právnych predpisov, akými sú nariadenia, ktorými sa mení služobný poriadok, aplikujú s výnimkou odchýlok na budúce účinky situácií, ktoré vznikli za pôsobnosti pôvodnej právnej úpravy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 1999, Butterfly Music, C-60/98, Zb. s. I-3939, bod 24).

62

Inak sa bude postupovať len v situáciách, ktoré vznikli a s konečnou platnosťou sa uskutočnili za pôsobnosti predchádzajúceho pravidla, na základe ktorých vznikli nadobudnuté práva (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. apríla 1970, Brock, 68/69, Zb. s. 171, bod 7; z 5. decembra 1973, SOPAD, 143/73, Zb. s. 1433, bod 8, a z 10. júla 1986, Licata/ESS, 270/84, Zb. s. 2305, bod 31).

63

Právo sa považuje za nadobudnuté, pokiaľ jeho rozhodujúca skutočnosť nastala pred legislatívnou zmenou. Takýmto prípadom nie je právo, ktorého zakladajúca skutočnosť nenastala za pôsobnosti právnej úpravy, ktorá bola zmenená.

64

V danom prípade ku dňu nadobudnutia účinnosti služobného poriadku boli odvolatelia, vybraní uchádzači výberového konania, zapísaní do zoznamu úspešných uchádzačov. V tomto postavení nenadobudli nijaké právo byť vymenovaní, ale mali len možnosť byť vymenovaní. Ich zaradenie do platovej triedy bolo podriadené ich vymenovaniu, ktoré patrí do právomoci MO.

65

Keďže situácia zakladajúca právo odvolateľov na rešpektovanie určitých podmienok prijímania do zamestnania sa neuzatvorila do nadobudnutia účinnosti služobného poriadku, odvolatelia si nemôžu uplatniť nijaké nadobudnuté práva (pozri v tomto zmysle rozsudok Gillet/Komisia, už citovaný, bod 5).

66

Tieto úvahy platia rovnako pre tých odvolateľov, ktorí boli prijatí do zamestnania ako úradníci v skušobnej lehote pred 1. májom 2004 a vymenovaní za úradníkov po tomto dátume.

67

Tým, že Súd prvého stupňa v danej veci skonštatoval, že u vybraných uchádzačov dotknutých výberových konaní neexistovali nadobudnuté práva, napadnutý rozsudok neobsahuje nijaké porušenie zásady uvádzanej odvolateľmi a právne dostatočne zodpovedá na ich otázky, ktoré predložili na prvom stupni.

68

Preto je potrebné považovať toto tvrdenie za nedôvodné.

69

Pokiaľ ide o porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, odvolatelia tvrdia, že na účely dodržiavania týchto zásad všetci úspešní uchádzači predstavujú jednu a tú istú kategóriu. Súd prvého stupňa porušil uvedené zásady, pretože sa domnieval, že nie všetci úspešní uchádzači toho istého výberového konania majú právo byť zaradení podľa podmienok stanovených v tomto oznámení.

70

Podľa odvolateľov Súd prvého stupňa týmto konštatovaním priznal normotvorcovi právomoc zmeniť ustanovenia služobného poriadku bez toho, aby bol povinný dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Na jednej strane mal vylúčiť v rozpore so základmi právneho štátu a najmä so zásadou deľby moci možnosť súdneho preskúmania zákonodarnej právomoci a na druhej strane mal porušiť právo na súdnu ochranu. Súdny orgán Spoločenstva mal posúdiť, či rozdiel v zaobchádzaní vyplývajúci z nadobudnutia účinnosti zmeny právnych pravidiel sa mal posúdiť ako dôvodný.

71

Súd prvého stupňa opomenul vysvetliť dôvody, ktoré odôvodňovali jeho rozhodnutie neriadiť sa svojím rozsudkom z 30. septembra 1998, Ryan/Dvor audítorov (T-121/97, Zb. s. II-3885), v ktorom konštatoval porušenie zásady rovnosti v oblasti práv na dôchodok členov Dvora audítorov Európskych spoločenstiev.

72

Pokiaľ Súd prvého stupňa vylúčil diskrimináciu na základe veku, odvolatelia poukazujú na nesprávne právne posúdenie v bode 89 napadnutého rozsudku, pretože najstarší odvolatelia sa z dôvodu aplikácie článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku ocitli zaradení na začiatku služobného postupu napriek tomu, že v rámci postupu ich prijímania do zamestnania do platových tried A 7/A 6 alebo B 5/B 4 sa zohľadňovali profesijné skúsenosti, ktoré sa okrem iného vyžadovali.

73

Komisia uvádza, že úvaha Súdu prvého stupňa v žiadnom prípade nestojí na predpoklade, že normotvorca Spoločenstva nie je viazaný zásadou rovnosti zaobchádzania. Vynára sa skôr otázka o intertemporálnej pôsobnosti tejto zásady, pričom táto úvaha je založená na konštatovaní, že normotvorca disponuje právomocou do budúcnosti prijať zmeny ustanovení služobného poriadku, ktoré považuje, že sú v súlade so služobným záujmom. Podľa Komisie napriek tomu, že takéto zmeny vyústia pre úradníkov do nevýhodnejšej situácie, akou bola tá, ktorá vyplývala z pôvodných ustanovení, subjekty sa nemôžu domáhať zachovania právneho stavu, ktorý sa na nich v danom čase mohol vzťahovať.

74

Zásada rovnosti zaobchádzania nemá intertemporálnu pôsobnosť v tom zmysle, že nebráni zmenám právnych pravidiel. Nová právna úprava, ktorá zaobchádza s budúcimi účinkami situácie vzniknutej za pôsobnosti predchádzajúcej právnej úpravy inak, akoby s ňou zaobchádzala pôvodná právna úprava pred jej zmenou, nie je v rozpore s touto zásadou.

75

Rada uvádza podobné tvrdenia ako Komisia. Dodáva, že uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania podľa kritérií uvedených odvolateľmi by malo za následok nerovnosť zaobchádzania medzi rôznymi úradníkmi prijatými do zamestnania po 1. mája 2004 v závislosti od toho, či boli úspešnými uchádzačmi výberových konaní, ktoré sa uskutočnili pred týmto dátumom alebo po ňom. Podľa Rady úradníci prijatí do zamestnania po tomto dátume predstavujú kategóriu, ktorá má právo na rovnaké služobné zaobchádzanie.

76

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že o porušenie zásady rovnosti zaobchádzania použitej v práve verejnej služby Spoločenstva ide vtedy, ak je na dve kategórie osôb, ktorých skutková a právna situácia sa podstatne neodlišuje, uplatnené odlišné zaobchádzanie pri ich prijímaní do zamestnania, pričom takéto rozdielne zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2001, Martínez del Peral Cagigal/Komisia, C-459/98 P, Zb. s. I-135, bod 50).

77

V bodoch 79 až 83 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa skonštatoval, že zaradenie do platových tried odvolateľov mohlo byť zákonne vykonané iba podľa kritérií stanovených služobným poriadkom a najmä článkom 12 ods. 3 prílohy XIII tohto poriadku, platných v čase prijatia sporných rozhodnutí. Z uvedeného vyvodil záver, že na odovlateľov nebolo možné hľadieť, že patria do rovnakej kategórie, akou boli úspešní uchádzači tých istých výberových konaní, ktorí boli vymenovaní pred 1. májom 2004 a na ktorých sa aplikovala právna úprava pred reformou. Súd prvého stupňa usúdil, že toto ustanovenie stanovujúce pre odvolateľov režim, ktorý je odlišný od režimu, ktorý sa aplikuje na ostatných úradníkov, neporušuje zásadu zákazu diskriminácie.

78

Treba pripomenúť, že normotvorca je zásadne povinný pri prijímaní pravidiel, ktoré sa aplikujú najmä vo verejnej službe Spoločenstva, dodržiavať všeobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania.

79

Napriek tomu, je však v danom prípade potrebné konštatovať, že normotvorca prijatím článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, z ktorého vyplýva rozdielne zaobchádzanie medzi úradníkmi, úspešnými uchádzačmi toho istého výberového konania, ktorí boli prijatí do zamestnania pred reformou a po nej, neporušil túto zásadu, pokiaľ sa rozdielne zaobchádzanie dotýka úradníkov, ktorí nepatria do jednej a tej istej kategórie.

80

Súd prvého stupňa skonštatoval, že odvolatelia ako úradníci prijatí do zamestnania po 1. máji 2004 sa nenachádzajú v rovnakej právnej situácii ako úradníci prijatí pred týmto dátumom, pretože v čase nadobudnutia účinnosti reformy na rozdiel od už prijatých úradníkov mali len možnosť byť vymenovaní.

81

Takéto rozdielne zaobchádzanie je založené na objektívnej skutočnosti nezávislej od vôle normotvorcu Spoločenstva, to znamená na dátume prijatia do zamestnania stanovenom MO. Treba dodať, že zvážiac záujmy rôznych kategórií úradníkov v rámci postupného zavedenia nového služobného režimu, normotvorca Spoločenstva mohol platne rozhodnúť, že prijímanie do zamestnania osôb v osobitnej situácii, v akej sú odvolatelia, sa uskutoční v zmysle nového režimu, ponechajúc im výhodnejšie zaobchádzanie, ako bolo zaobchádzanie uplatnené na úradníkov, ktorí boli úspešnými uchádzačmi výberových konaní realizovaných po 1. máji 2004 a následne prijatí do zamestnania.

82

Z týchto úvah vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolatelia, Súd prvého stupňa, sa na jednej strane vyjadril k zásade rovnosti zaobchádzania z hľadiska článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku a na druhej strane pri posudzovaní dodržania tejto zásady po právnej stránke nepostupoval nesprávne.

83

Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu založenú na veku, ktorú uvádzali odvolatelia vzhľadom na situáciu najstarších odvolateľov, treba zdôrazniť, že tak ako to potvrdil Súd prvého stupňa, kritériá zaradenia uvedené v článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku sú zjavne vzdialené od akéhokoľvek zohľadnenia veku úspešných uchádzačov dotknutých výberových konaní a navyše stanovujú, čo sa týka kategórie A, rozdiel medzi základnou platovou triedou A*5 (predchádzajúca platová trieda A 8) a vyššou platovou triedou A*6 (predchádzajúca platová trieda A 7/A 6).

84

Tvrdenia odvolateľov založené na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ako aj zásady deľby moci a hierarchie noriem a práva na súdnu ochranu treba odmietnuť.

85

Keďže je napadnutý rozsudok v tomto smere dostatočne odôvodnený, nemožno vyčítať Súdu prvého stupňa, že v odôvodnení tohto rozsudku nevysvetlil rozdiel medzi posúdením, ktoré urobil v tejto veci, a tým, ktoré vykonal v už citovanom rozsudku Ryan/Dvor audítorov.

86

Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa neporušil svoju povinnosť odôvodnenia a že toto tvrdenie treba odmietnuť.

87

Podľa odvolateľov tým, že Súd prvého stupňa potvrdil, že administratíva neposkytla žiadne konkrétne uistenie, pokiaľ ide o zaradenie, porušil zásadu ochrany legitímnej dôvery a skreslil povahu listinných dôkazov. Odvolatelia podčiarkujú, že oznámenia o výberových konaniach nielenže neuvádzali nijaký odkaz na zmenu starého služobného poriadku a že všetka dokumentácia prístupná na internetových stránkach sa odvolávala na uvedený služobný poriadok, ale navyše štyrom z nich sa neoznámila ani v listoch s ponukou zamestnania doručených pred nadobudnutím účinnosti reformy, ani počas vstupnej lekárskej prehliadky neboli informovaní o novom režime. Administratíva informovala pani Fournis v deň jej nástupu do služby a pani Gerhards a Hamilton, ako aj pána Millar „pozmeňujúcim“ listom s ponukou na prijatie do zamestnania, ktorý bol doručený štyri dni pred ich nástupom do služby.

88

Komisia a Rada odpovedajú, že na účely posúdenia zákonnosti aktov normotvorcu Spoločenstva nemožno zohľadniť uistenia poskytnuté administratívnym orgánom. Preto tvrdenia založené na rôznych skutkových okolnostiach odvolania sú v rámci námietky nezákonnosti článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku neúčinné. Komisia a Rada uvádzajú, že uistenia administratívy, ktoré nezohľadňujú uplatniteľné ustanovenia, nemôžu vzbudzovať u dotknutých osôb legitímnu dôveru. Podľa týchto inštitúcií Súd prvého stupňa v každom prípade zohľadnil rozdiel medzi situáciami rôznych odvolateľov.

89

Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, Súd prvého stupňa v bode 98 napadnutého rozsudku usúdil, že zo spisu nevyplýva žiadny prvok umožňujúci žalobcom dospieť k záveru, že inštitúcie Spoločenstva im poskytli nejaké uistenia spôsobilé založiť legitímne očakávania v podobe udržania predchádzajúcich kritérií služobného poriadku o zaradení do platovej triedy zamestnancov pri ich prijímaní do zamestnania.

90

Je nesporné, že v danej veci odvolatelia dostali od administratívy pred prijatím sporných rozhodnutí informácie o ich zaradení podľa kritérií uvedených v oznámeniach o výberových konaniach. K týmto informáciám boli pripojené upozornenia o možnosti ponuky prijatia do zamestnania na základe nových služobných predpisov.

91

Aj za predpokladu, že by sa tieto informácie mohli považovať za konkrétne uistenia, ktoré sú spôsobilé založiť legitímne očakávanie, treba vylúčiť, tak ako to urobil Súd prvého stupňa v bode 95 napadnutého rozsudku, že by sa odvolatelia mohli na ne odvolávať pri namietaní zákonnosti právnych pravidiel, na ktorých sa zakladajú sporné rozhodnutia. Jednotlivci sa nemôžu odvolávať na zásadu ochrany legitímnej dôvery na účely namietania uplatnenia nového právneho ustanovenia, najmä v oblasti, v ktorej normotvorca disponuje širokou voľnou úvahou (pozri najmä rozsudok z 19. novembra 1998, Španielsko/Rada, C-284/94, Zb. s. I-7309, bod 43).

92

Ako to pripomenula generálna advokátka v bode 122 svojich návrhov, akty administratívneho orgánu nemôžu obmedzovať rozsah konania normotvorcu a tiež nemôžu vytvárať parameter zákonnosti, ktorému sa normotvorca musí podriadiť.

93

Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia odvolateľov týkajúce sa porušenia legitímnej dôvery nie sú dôvodné a tvrdenia o skreslení dôkazov sú neúčinné.

94

Podľa odvolateľov článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku je v rozpore s článkom 31 služobného poriadku vťahujúceho sa na právo vybraných uchádzačov byť vymenovaní do platovej triedy uvedenej v oznámení o výberovom konaní. Odvolatelia tvrdia, že namietané prechodné ustanovenia majú vo vzťahu k nim a MO konečný a nie prechodný účinok. Odvolatelia boli definitívne vymenovaní podľa ustanovení nazývaných „prechodné“ a zaradenie definované k dátumu účinnosti ich vymenovania platí pre celý ich služobný postup. Odvolatelia okrem iného uvádzajú, že Súd prvého stupňa nevysvetlil dôvod odchýlky zavedený článkom 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku z prechodným ustanovení, ktoré sa aplikovali na ostatných úradníkov.

95

Podľa Komisie treba rozlišovať, pokiaľ ide o kvalifikáciu prechodného alebo definitívneho ustanovenia, medzi na jednej strane ustanovením a na druhej strane prechodnými alebo definitívnymi právnymi účinkami rozhodnutia prijatého na základe takéhoto ustanovenia. Za prechodné ustanovenia treba považovať také ustanovenia, ktorých pôsobnosť sa obmedzuje na situácie, ktoré existovali v určitom čase alebo období. Naopak, právne účinky rozhodnutia prijatého na základe prechodného ustanovenia môžu mať skutočne definitívny charakter. Prechodný charakter článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku je úplne v súlade s definitívnym charakterom rozhodnutia o zaradení do platovej triedy.

96

Rada dodáva, že článok 12 ods. 3 sa môže odchýliť od článku 31 služobného poriadku, keďže obe ustanovenia sa nachádzajú v rovnakom legislatívnom akte a majú rovnakú právnu silu a že okrem iného prvé pravidlo je zamerané na osobitné situácie a druhé predstavuje všeobecné pravidlo. Keďže článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku predstavuje lex specialis vo vzťahu k článku 31 služobného poriadku je vylúčený akýkoľvek nesúlad medzi týmito dvomi ustanoveniami.

97

Podľa článku 31 ods. 1 služobného poriadku vybraní uchádzači výberových konaní „sú menovaní do platovej triedy funkčnej skupiny uvedenej v oznámení o výberovom konaní, na ktorom sa úspešne zúčastnili“.

98

Súd prvého stupňa, vyjadrujúc sa k žalobným tvrdeniam založeným na porušení tohto ustanovenia služobného poriadku, najprv v bode 109 napadnutého rozsudku uviedol, že ak sa z tohto ustanovenia nevyhnutne vyvodí, že vybraní uchádzači verejných výberových konaní musia byť vymenovaní za úradníkov do platovej triedy uvedenej v oznámení o výberovom konaní, na základe ktorého boli prijatí do zamestnania, určenie úrovne pracovných miest, ktoré sa majú obsadiť, a podmienky vymenovania úspešných uchádzačov na tieto miesta, ku ktorým Komisia pristúpila v rámci ustanovení starého služobného poriadku pri vyhotovení sporných oznámení o výberovom konaní nemohlo predĺžiť jeho účinky po 1. máji 2004, po dátume, ktorý normotvorca Spoločenstva stanovil ako deň nadobudnutia účinnosti novej štruktúry služobných postupov.

99

Súd prvého stupňa ďalej v bodoch 110 až 113 napadnutého rozsudku uviedol, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku je len prechodné ustanovenie, ktorého účelom je určiť zaradenie určitej kategórie úradníkov a že normotvorca má právo prijať do budúcnosti zmeny ustanovení služobného poriadku, ktoré považuje za zmeny v záujme služby, aj keď takéto zmenené ustanovenia vedú k menej priaznivej situácii ako pôvodné ustanovenia.

100

Tieto posúdenia nie sú po právnej stránke nesprávne. Ak vybranému uchádzačovi výberového konania, pokiaľ je vymenovaný, vyplýva v zásade právo z článku 31 ods. 1 služobného poriadku byť zaradený do platovej triedy funkčnej skupiny uvedenej v oznámení o výberovom konaní, toto ustanovenie sa však môže uplatniť len na existujúce právo, pretože nemôže ukladať MO povinnosť prijať rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so služobným poriadkom, ktorý bol zmenený normotvorcom Spoločenstva, a v dôsledku toho je nezákonné. Ako už bolo uvedené v bodoch 64 a 65 tohto rozsudku, vybraní uchádzači výberového konania uskutočneného pred nadobudnutím účinnosti reformy služobného poriadku sa nemôžu odvolávať na nijaké nadobudnuté právo byť vymenovaný do určitej platovej triedy pred účinnosťou služobného poriadku. Na takéto právo sa nemožno odvolať ani na základe článku 31 služobného poriadku.

101

Článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku ako prechodné ustanovenie s osobitnou povahou môže zaviesť odchýlku od všeobecného pravidla stanoveného v článku 31 služobného poriadku uplatniteľného na určenú kategóriu.

102

Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia odvolateľov smerujúce k preukázaniu po právnej stránke nesprávneho posúdenia údajného porušenia posledného uvedeného článku a nedostatočného odôvodnenia sú nedôvodné.

103

Podľa odvolateľov sa Súd prvého stupňa nesprávne domnieval, že prechodné ustanovenie sa môže odchýliť od článkov 5 a 7 služobného poriadku, ktoré zakotvujú zásadu zhody platovej triedy a pracovného miesta úradníkov. Súd prvého stupňa tiež pripustil, že prechodné ustanovenie sa môže odchýliť od každého ustanovenia služobného poriadku, ako aj od všeobecných právnych zásad.

104

Komisia a Rada sa domnievajú, že odvolatelia nesprávne vykladajú napadnutý rozsudok v tom zmysle, že Súd prvého stupňa mal rozhodnúť, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku sa odchyľuje od pravidla uvedeného v článku 7 ods. l služobného poriadku. Naopak, podľa správneho výkladu rozsudku Súdu prvého stupňa rovnocennosť medzi platovou triedou a pracovným miestom zostáva zachovaná.

105

Tvrdenia Komisie a Rady teba považovať za dôvodné. Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolatelia, Súd prvého stupňa v bodoch 126 až 128 napadnutého rozsudku nepotvrdil, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku sa odchyľuje od pravidla uvedeného v článkoch 5 a 7 služobného poriadku, ktoré stanovujú zásadu zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom. Naopak, Súd prvého stupňa v bodoch 126 a 131 napadnutého rozsudku potvrdil, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku stanovuje takéto kritériá aplikácie takejto zásady na úradníkov prijímaných do zamestnania počas prechodného obdobia.

106

Preto tvrdenia založené na porušení článkov 5 a 7 služobného poriadku a nedostatočnom odôvodnení treba považovať za absolútne nedôvodné.

107

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že tvrdenia, ktorými sa odvolatelia domáhali konštatovania, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nedostatočne odôvodnil svoje posúdenie námietky nezákonnosti článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, treba odmietnuť.

108

Odvolatelia uvádzajú, že Súd prvého stupňa odmietnutím žalobných dôvodov na zrušenie sporných rozhodnutí porušil zásadu rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ako aj povinnosť odôvodnenia, keďže rozhodnutia o prijímaní do zamestnania niektorých vybraných uchádzačov rovnakého výberového konania, ako je to, v ktorom uspeli odvolatelia, ktoré sa uskutočnilo pred 1. májom 2004, nepriamo považoval za nezákonné a neskonštatoval, že Komisia porušila tieto zásady tým, že vyhradila pre vybraných uchádzačov prijatých do zamestnania pred 1. májom 2004 rozdielne zaobchádzanie od toho, ktoré sa aplikovalo na odvolateľov.

109

Komisia tvrdí, že výklad napadnutého rozsudku odvolateľmi je nesprávny.

110

V napadnutom rozsudku, najmä v jeho bodoch 150 až 152, Súd prvého stupňa po prvé potvrdil, že nedostatočné predchádzajúce informovanie odvolateľov nemôže samo osebe spôsobiť nezákonnosť sporných rozhodnutí. Po druhé pripomenul, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že zákonnosť individuálneho aktu napadnutého pred súdom Spoločenstva musí byť posudzovaná podľa skutkového a právneho stavu jestvujúceho v čase jeho prijatia a že v tomto ohľade všetky sporné rozhodnutia boli prijaté v súlade s novými záväznými ustanoveniami článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, ktorého nezákonnosť sa nepreukázala.

111

Keďže tieto úvahy sú založené na posúdení sporných rozhodnutí so správnym legálnym základom, to znamená na účinnej právnej úprave k dátumu ich prijatia (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-449/98 P, Zb. s. I-3875, bod 87), nie sú poznačené nesprávnym právnym posúdením a poskytujú dostatočné odôvodnenie odmietnutia tvrdení predložených na prvom stupni. Preto tvrdenia odvolateľov založené na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie sú neúčinné a tvrdenie založené na nedostatočnom odôvodnení je nedôvodné.

112

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolanie teba považovať za nedôvodné a treba ho zamietnuť.

113

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 70 toho istého rokovacieho poriadku v sporoch medzi Spoločenstvami a ich zamestnancami inštitúcie samy znášajú svoje vlastné trovy konania. Na základe článku 122 druhého odseku tohto rokovacieho poriadku sa však tento článok 70 nevzťahuje na odvolanie podané úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie proti tejto inštitúcii.

114

Keďže Komisia navrhla zaviazať odvolateľov na náhradu trov konania a odvolatelia nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania.

115

Na základe článku 69 ods. 4 prvého pododseku toho istého rokovacieho poriadku, tiež uplatniteľného podľa článku 118 toho istého rokovacieho poriadku, vedľajší účastník tohto konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: