1

Európsky parlament svojou žalobou zapísanou pod číslom C-14/06 navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie 2005/717/ES z 13. októbra 2005, ktorým sa na účely prispôsobenia sa technickému pokroku mení a dopĺňa príloha k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 271, s. 48, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 10. júla 2006 bolo vyhovené návrhu Dánskeho kráľovstva, Portugalskej republiky, Fínskej republiky, Švédskeho kráľovstva a Nórskeho kráľovstva na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Parlamentu, zatiaľ čo Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska bol umožnený vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi podporujúcemu návrhy Komisie Európskych spoločenstiev.

3

Rovnako Dánske kráľovstvo svojou žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev 9. januára 2006, zapísanou pod číslom T-5/06, žiadalo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Uznesením z 27. júna 2006 Súd prvého stupňa podľa článku 54 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 80 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa postúpil vec na rozhodovanie o neplatnosti Súdnemu dvoru. Vec bola zapísaná do registra Súdneho dvora pod číslom C-295/06.

4

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 13. septembra 2006 bolo vyhovené návrhu Portugalskej republiky, Fínskej republiky, Švédskeho kráľovstva a Nórskeho kráľovstva na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Dánskeho kráľovstva, zatiaľ čo Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska bol umožnený vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi podporujúcemu návrhy Komisie.

5

Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 16. novembra 2006 boli veci C-14/06 a C-295/06 spojené na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj na účely vyhlásenia rozsudku.

6

Odôvodnenia č. 5, 6 a 11 smernice 2002/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. januára 2003 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. ES L 37, s. 19; Mim. vyd. 13/031, s. 127) sú formulované takto:

…

7

Článok 4 smernice 2002/95 s nadpisom „Prevencia“ vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby od 1. júla 2006 nové elektrické a elektronické zariadenia uvedené na trh neobsahovali olovo, ortuť, kadmium, šesťmocný chróm, [PBB] alebo [PBDE]. Vnútroštátne právne predpisy obmedzujúce alebo zakazujúce použitie týchto látok v elektrických a elektronických zariadeniach, ktoré boli prijaté v súlade s právnymi predpismi spoločenstva pred prijatím tejto smernice, sa môžu zachovať do 1. júla 2006.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje na účely použitia uvedené v prílohe.“

8

Článok 5 tejto smernice s nadpisom „Prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku“ vo svojom odseku 1 uvádza:

„1.   Všetky zmeny a doplnenia, ktoré sú potrebné na prispôsobenie prílohy vedeckému a technickému pokroku, sa na nasledujúce ciele prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 7 ods. 2:

…

…“

9

Článok 7 smernice 2002/95 stanovuje, že Komisii bude pomáhať výbor zriadený na základe článku 18 smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23).

10

Príloha smernice 2002/95 má názov „Použitie olova, ortuti, kadmia a šesťmocného chrómu, ktoré sú vyňaté z požiadaviek článku 4 ods. 1“.

11

Bod 10 tejto prílohy je formulovaný takto:

„V rámci postupu uvedeného v článku 7 ods. 2 vyhodnotí Komisia použitie:

ako prioritnú záležitosť, aby sa čo najrýchlejšie zistilo, či sa majú podľa toho tieto body zmeniť a doplniť.“

12

Dňa 13. októbra 2005 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Toto rozhodnutie vychádza zo smernice 2002/95 a najmä z jej článku 5 ods. 1 písm. b).

13

Odôvodnenia č. 2 až 4 a 7 tohto rozhodnutia sú formulované takto:

…

14

Jediný článok napadnutého rozhodnutia uvádza, že príloha k smernici 2002/95 sa mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

15

Príloha k rozhodnutiu stanovuje:

„Príloha k smernici 2002/95/ES sa mení a dopĺňa takto:

16

Deka-BDE je retardér horenia na báze brómu, ktorý je súčasťou polybromovaných difenyléterov (ďalej len „PBDE“). Používa sa hlavne ako retardér horenia v polyméroch, najmä v tých, ktoré sú používané na skrinky elektrickej a elektronickej výbavy a tiež na pokrývanie textílií.

17

Táto látka bola predmetom vyhodnocovania podľa nariadenia č. 793/93. Spojené kráľovstvo bolo zodpovedné za vyhodnotenie jej vplyvu na životné prostredie, zatiaľ čo Francúzska republika bola poverená skúmať jej vplyv na zdravie ľudí.

18

Prvá správa „European Union Risk Assessment Report“ (Správa Európskej únie o vyhodnotení rizík) z roku 2002 (ďalej len „správa z roku 2002“) bola predložená Vedeckému výboru pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (ďalej len VVTEŽP), ktorý vydal stanovisko.

19

V máji 2004 Spojené kráľovstvo prijalo aktualizáciu prvého vyhodnotenia rizík Deka-BDE, časti týkajúcej sa životného prostredia, s názvom „Final environmental assessment report for décaBDE“ (Konečná správa o vyhodnotení rizík Deka-BDE pre životné prostredie, ďalej len „správa z roku 2004“). Táto správa bola adresovaná Vedeckému výboru pre zdravotné a environmentálne riziká (ďalej len „VVZER“) Komisie. Tento posledný menovaný výbor nahradil VVTEŽP podľa rozhodnutia Komisie z 3. marca 2004, ktorým sa zriaďujú vedecké výbory v oblasti bezpečnosti spotrebiteľov, zdravia obyvateľstva a životného prostredia (Ú. v. EÚ L 66, s. 45; Mim. vyd. 15/008, s. 195). VVZER vydal stanovisko 18. marca 2005.

20

V auguste 2005 spravodajca Spojeného kráľovstva dal rozšíriť dokument nazvaný „Addendum to the May 2004 Environmental Risk Assessment Report for DecaBDE“ (Dodatok k správe o vyhodnotení rizík Deka-BDE pre životné prostredie z mája 2004). Tento dokument uvádzal záver, že sa nezdá byť potrebné meniť uvedenú správu z dôvodov nových údajov, ktoré sa medzičasom stali dostupnými.

21

Parlament navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie. Dánske kráľovstvo navrhuje zrušiť bod 2 jeho prílohy a v dôsledku toho bod 1.

22

Komisia zastáva názor, že Parlament neuvádza dôvod, prečo by mali byť body 1 a 3 prílohy napadnutého rozhodnutia zrušené, a žiada, aby žaloba bola obmedzená na bod 2 tejto prílohy.

23

Parlament na to reaguje tým, že nadpis uvádzaný v predmetnom bode 1 odkazuje na Deka-BDE, a poznamenáva, že bod 3 predmetnej prílohy týkajúci sa výnimky pre „olovo v olovnato-bronzových ložiskách a objímkach žiaroviek“ nie je odôvodnený. Subsidiárne Parlament navrhuje, aby Súdny dvor určil, že jeho žaloba je prípustná, pokiaľ ide o body 1 a 2 prílohy napadnutého rozhodnutia.

24

Vo svojom vyjadrení k duplike vo veci C-14/06 Komisia uvádza, že prijatie jej rozhodnutia 2005/618/ES z 18. augusta 2005, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES na účely stanovenia maximálnych prípustných hodnôt koncentrácie určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 214, s. 65) v rozsahu, v akom sa uplatňuje na prímesi PBDE a sťažuje uvádzanie Deka-BDE na trh, môže obmedziť predmet sporu.

25

Preskúmanie žaloby Parlamentu neprinieslo žiadny žalobný dôvod, ktorý by sa špecificky týkal bodu 3 prílohy napadnutého rozhodnutia. Naopak, zrušenie jej bodu 2 by mohlo so sebou ako dôsledok prinášať zrušenie bodu 1.

26

Zdá sa, že zmena nadpisu prílohy smernice 2002/95, ku ktorej sa pristupuje v bode 1 vložením odkazu na PBDE, vyplýva z potreby zabezpečenia zhody medzi predmetným nadpisom a obsahom tejto prílohy, tak ako je zmenený nižšie uvedeným bodom 2.

27

Tento posledný menovaný bod v skutočnosti do uvedenej prílohy vkladá nový bod 9a venovaný Deka-BDE, teda látke, ktorá patrí do kategórie PBDE. Z toho vyplýva, že body 1 a 2 prílohy napadnutého rozhodnutia by mohli byť z hľadiska prípadného zrušenia predmetného bodu 2 neoddeliteľné. Je preto potrebné obmedziť predmet žaloby Parlamentu na tieto dva body.

28

Pokiaľ ide o prijatie rozhodnutia 2005/618, ktoré podľa Komisie môže sťažovať uvádzanie Deka-BDE na trh, nezdá sa že by žalobu zbavovalo jej cieľa, pretože sťaženie uvádzania na trh nemá rovnaký účinok ako úplný zákaz, ktorý by bol dôsledkom zrušenie rozhodnutia o výnimke pre túto látku.

29

Parlament a Dánske kráľovstvo uvádzajú nasledujúce žalobné dôvody, ktoré môžu byť zoskupené a zhrnuté takto: po prvé uvádzajú, že Komisia pri prijatí napadnutého rozhodnutia nerešpektovala podmienky uvedené článkom 5 ods. 1 písm. b) smernice 2002/95 a že týmto postupom prekročila právomoci, ktoré jej boli delegované zákonodarcom; po druhé uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nedostatočného odôvodnenia v rozsahu, v akom vôbec neuvádza, čím boli podmienky uvádzané týmto ustanovením splnené; po tretie uvádzajú, že Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia nerešpektovala zásadu predchádzania škodám. Okrem toho Parlament uvádza žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie vylúčilo všetky polymerické použitia Deka-BDE.

30

Parlament a Dánske kráľovstvo uvádzajú, že Komisia nerešpektovala podmienky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. b) smernice 2002/95 a že týmto postupom prekročila právomoci, ktoré jej boli delegované zákonodarcom Spoločenstva.

31

Dánske kráľovstvo pripomína, že keď Parlament a Rada udeľujú Komisii vykonávaciu právomoc, musí sa táto právomoc podľa článku 202 ES pri uplatnení zásady zverenia právomocí spájať s rešpektovaním cieľov a uplatňovaním kritérií stanovených zákonodarcom Spoločenstva. V prejednávanej veci Komisia nielen porušila podmienky stanovené smernicou 2002/95, ale tiež použila právomoci, ktoré jej boli delegované na nahradenie posúdenia rizík zákonodarcom svojím vlastným posúdením rizík, čím sa dopustila zneužitia právomoci.

32

Žalobcovia sa domnievajú, že keďže článok 4 ods. 1 smernice 2002/95 zavádza zásadu zákazu látok, ktoré uvádza, možnosť výnimky uvedená v jej článku 5 ods. 1 písm. b) musí byť vykladaná reštriktívne. Môže sa týkať iba použitia látok pod hrozbou porušenia článku 4 tejto smernice, a nie látok ako takých.

33

Na podporu tohto argumentu žalobcovia uvádzajú ďalšie rozhodnutia prijaté na základe článku 5 ods. 1 písm. b) smernice 2002/95, ktoré sa týkajú iba osobitných použití, ako aj odôvodnenie č. 4 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „rozsah výnimiek z tohto zákazu na určité špecifické materiály alebo komponenty by sa mal obmedziť“.

34

Žalobcovia hneď na úvod uvádzajú, že podmienka uvedená v článku 5 ods. 1 smernice 2002/95, ktorá sa týka zmien „ktoré sú potrebné na prispôsobenie prílohy vedeckému a technickému pokroku“ nie je splnená. Naopak, vedecké údaje dostupné po prijatí tejto smernice posilňujú existujúce pochybnosti, pokiaľ ide o nebezpečnosť Deka-BDE.

35

Podľa žalobcov Komisia tiež nepreukázala, že jedna z dvoch podmienok uvádzaných v článku 5 ods. 1 písm. b) smernice 2002/95 bola splnená, ale použila kritérium neuvádzané touto smernicou a v dôsledku toho nezákonné, konštatujúc v odôvodnení č. 3 napadnutého rozhodnutia, že „hodnotením rizika Deka-BDE podľa nariadenia Rady (EHS) č. 793/93… [sa] dospelo k záveru, že v súčasnosti nie sú potrebné žiadne opatrenia na zníženie rizík pre spotrebiteľov nad rámec tých, ktoré sa už uplatňujú“.

36

Týmto postupom Komisia vychádzala zo štúdie prijatej v rámci nariadenia, ktoré má odlišnú filozofiu. Táto štúdia nebola vypracovaná s cieľom rešpektovať zásadu predchádzania škodám a nemala za cieľ určiť, či jedna z podmienok stanovených článkom 5 ods. 1 písm. b) smernice 2002/95 bola splnená. Komisia pristúpila na vykonanie nového všeobecného posúdenia rizika a vylúčením predmetnej látky ako takej na tomto základe obišla rozhodnutie zákonodarcu Spoločenstva a zbavila túto smernicu potrebného účinku.

37

Dánske kráľovstvo uvádza, že Komisia nijako neskúmala možnosti nahradenia Deka-BDE, hoci mnohí výrobcovia ho prestali používať a postupovali tak v rámci svojej environmentálnej politiky. Odôvodnenie č. 2 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „nie je možné uskutočniť elimináciu a substitúciu týchto nebezpečných látok“, je v tomto smere mylné. Prvá podmienka uvádzaná článkom 5 ods. 1 písm. b) smernice 2002/95 teda v danom prípade nie je splnená.

38

Nórske kráľovstvo zdôrazňuje, že Komisia použila závery rozličných správ podaných v rámci nariadenia č. 793/93 selektívne, podceňujúc vážne obavy jasne vyplývajúce z týchto správ a stanovísk vedeckých výborov, ako aj zohľadnenie narastajúceho nebezpečenstva spojeného s Deka-BDE. V odôvodnení č. 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla iba odkaz na riziká pre spotrebiteľov, hoci predmetné správy sa týkali v uvedenom poradí pracovníkov, spotrebiteľov a nepriamo ohrozených ľudí prostredníctvom životného prostredia.

39

Komisia pripomína ťažkosti s prijatím napadnutého rozhodnutia a uvádza, že článok 5 smernice 2002/95 nemá byť vykladaný reštriktívne.

40

Komisia po prvé zdôrazňuje, že po článku 4 ods. 1 tejto smernice, ktorý zakazuje používanie určitých nebezpečných látok, bezprostredne nasleduje článok 4 ods. 2 tej istej smernice, ktorý uvádza výnimky z tohto zákazu, a že tieto ustanovenia majú ako dôsledok za účinok zavedenie zákazu, ktorého dosah je obmedzenejší, ako by sa zdalo.

41

Po druhé Komisia poznamenáva, že článok 5 ods. 1 smernice 2002/95 nemá za účinok udeliť jej striktne vymedzené právomoci, ale zaviazať ju konať, ak jedna z podmienok uvedených v článku 5 ods. 1 písm. b) tejto smernice bude splnená, čo jej nenecháva žiadnu mieru voľnej úvahy.

42

Komisia nakoniec poznamenáva, že hoci článok 5 ods. 1 písm. b) smernice 2002/95 predstavuje právny základ napadnutého rozhodnutia, je potrebné zobrať do úvahy bod 10 prílohy tejto smernice. Táto príloha má právne účinky tým, že každú činnosť Komisie týkajúcu sa Deka-BDE zaraďuje do pôsobnosti článku 5 ods. 1 smernice 2002/95. V dôsledku toho nebola povinná preukázať, že akákoľvek z jej činností týkajúcich sa Deka-BDE, ktorá patrí do pôsobnosti článku 5 ods. 1 smernice 2002/95, predstavuje prispôsobenie sa vedeckému a technickému pokroku.

43

V tejto súvislosti Spojené kráľovstvo dodáva, že tento bod 10 odráža váhanie zákonodarcu Spoločenstva, ktorý uznal, že dodatočné posúdenie bolo odôvodnené. Tento členský štát okrem toho zastáva názor, že pre posúdenie takýchto technických problémov Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy a že je potrebné preukázať, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

44

Komisia poznamenáva, že v prejednávanej veci je splnená druhá podmienka uvádzaná v článku 5 ods. 1 písm. b) smernice 2002/95. Zo správy z roku 2002 vyplýva, že „v súčasnosti žiadne ďalšie informácie a/alebo testovanie a žiadne opatrenia na znižovanie rizika okrem tých, ktoré sú už aplikované, nie sú potrebné“.

45

Tento záver bol potvrdený zo strany VVTEŽP, ako aj politickým odporúčaním formulovaným v rámci správy z roku 2004, v ktorom bolo dohodnuté zavedenie dobrovoľného programu zníženia emisií, paralelne so zberom dodatočných údajov. Projekt dodatku z roku 2005 odhadoval, že záver uvádzaný v správe z roku 2004 nemá byť zmenený z dôvodov nových údajov, ale odporúčal rozšíriť existujúce programy sledovania.

46

Vzhľadom na skutočnosť že zákaz Deka-BDE nebol nikdy na základe vedeckých stanovísk zamýšľaný, Komisia nebola povinná skúmať vplyv náhradných látok na životné prostredie, zdravie a bezpečnosť. Pristúpiť k vykonaniu tohto skúmania by bolo potrebné iba, ak by bol takýto zákaz požadovaný. Rovnako nie je žiadny dôvod obmedziť výnimku na špecifické použitia Deka-BDE.

47

Komisia okrem iného poznamenáva, že nie je povinná konzultovať s VVZER, alebo zohľadniť jeho názor, pretože článok 7 smernice 2002/95 stanovuje, že Komisii pomáha výbor zriadený na základe článku 18 smernice 75/442, teda výbor na prispôsobenie sa technickému pokroku.

48

Parlament, ako aj Dánske kráľovstvo, Švédske kráľovstvo a Nórske kráľovstvo uvádzajú, že bod 10 prílohy smernice 2002/95 mal za účinok vytvárať iba časovú prioritu a nie predstavovať schválenie či vytvárať postup posúdenia oddelený od postupu posúdenia uvádzaného smernicou 2002/95. Tento výklad bodu 10 smernice je posilňovaný kontextom, v akom bola táto smernica prijatá.

49

V odpovedi na argument Spojeného kráľovstva, podľa ktorého Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pre posúdenie takýchto technických problémov, Parlament zdôrazňuje, že jeho žalobné dôvody založené na porušení zásady predchádzania škodám, zásady proporcionality a povinnosti odôvodnenia predstavujú autonómne a subsidiárne žalobné dôvody k jeho prvému žalobnému dôvodu, ktorý sa týka povinnosti Komisie rešpektovať podmienky a obmedzenia jej vykonávacej právomoci.

50

Predovšetkým treba pripomenúť, že v súlade s článkom 7 ods. 1 druhým pododsekom ES inštitúcie Spoločenstva môžu konať iba v medziach právomocí, ktoré im zveruje Zmluva ES (rozsudok z 23. októbra 2007, Parlament/Komisia, C-403/05, Zb. s. I-9045, bod 49).

51

Podľa článku 202 tretej zarážky ES na dosiahnutie cieľov stanovených Zmluvou a v súlade s jej ustanoveniami Rada zverí Komisii v aktoch, ktoré prijme, právomoci na vykonávanie pravidiel stanovených Radou. Rada môže výkon týchto právomocí určitým spôsobom vymedziť a v špecifických prípadoch si tiež môže vyhradiť výkon vykonateľných právomocí priamo pre seba (rozsudok Parlament/Komisia, už citovaný, bod 50).

52

V rámci svojich právomocí, ktorých hranice treba posúdiť najmä z hľadiska základných všeobecných cieľov predmetnej právnej úpravy, je Komisia splnomocnená prijať všetky vykonávacie opatrenia, ktoré sú potrebné alebo vhodné na výkon základnej právnej úpravy, za predpokladu, že nie sú v rozpore s takouto právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. októbra 1995, Holandsko/Komisia, C-478/93, Zb. s. I-3081, body 30 a 31; z 19. novembra 1998, Portugalsko/Komisia, C-159/96, Zb. s. I-7379, body 40 a 41, ako aj Parlament/Komisia, už citovaný, bod 51).

53

Keďže napadnuté rozhodnutie je založené na smernici 2002/95 a najmä na jej článku 5 ods. 1 písm. b), je potrebné skúmať toto ustanovenie.

54

Článok 5 smernice 2002/95 sa zaoberá zmenami jej prílohy. Podľa článku 4 ods. 2 tejto smernice predmetná príloha zahŕňa zoznam účelov použitia, na ktoré sa neuplatňuje zákaz uvádzania na trh elektrických a elektronických zariadení obsahujúcich olovo, ortuť, kadmium, chróm VI, PBB alebo PBDE, ktorý je uvedený v článku 4 ods. 1 predmetnej smernice.

55

Článok 5 smernice 2002/95 má nadpis „Prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku“. Z úvodnej časti jeho odseku 1 vyplýva, že na prispôsobenie prílohy tejto smernice vedeckému a technickému pokroku a jej zmenu musí byť na účely uvedené v bodoch a) až c) predmetného odseku 1 rešpektovaný postup uvedený v článku 7 ods. 2 tej istej smernice.

56

Článok 5 ods. 1 písm. b) smernice 2002/95 je špecifický výnimkou materiálov a komponentov elektrických a elektronických zariadení zo zákazu uvedeného v článku 4 ods. 1 smernice. K takejto výnimke môže dôjsť iba, ak je splnená jedna alebo druhá z uvedených podmienok, teda ak je ich odstránenie alebo nahradenie prostredníctvom zmien v konštrukcii alebo zmien materiálov a komponentov, ktoré nevyžadujú žiadne materiály alebo látky uvedené v predmetnom článku, technicky alebo vedecky neuskutočniteľné, alebo ak by mohli negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie spôsobené nahradením prevážiť nad výhodami z nahradenia pre životné prostredie a ľudí a/alebo nad výhodami vzhľadom na bezpečnosť spotrebiteľa.

57

Žiadny údaj v texte neumožňuje domnievať sa, že táto alternatívna podmienka výnimky uvádzaná v článku 5 ods. 1 písm. b) smernice 2002/95 môže byť vykladaná nezávisle od nadpisu článku 5 a znenia úvodnej časti odseku 1 tohto článku. Naopak, keďže smernica 2002/95 obsahuje iba jednu prílohu a táto príloha uvádza iba vyňaté materiály a komponenty, rozšírenie tohto zoznamu ukladá, aby bola splnená podmienka potreby zmeny pre prispôsobenie tejto prílohy vedeckému a technickému pokroku, navyše popri jednej z dvoch podmienok uvedených v článku 5 ods. 1 písm. b) tejto smernice.

58

Preto ak nie sú splnené podmienky úvodnej časti odseku 1 článku 5 smernice 2002/95 alebo podmienky uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b), uvádzanie predmetných elektrických a elektronických zariadení na trh nemôže byť vyňaté zo zákazu uvedeného v článku 4 ods. 1 tejto smernice.

59

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že s výnimkou podmienky týkajúcej sa pomoci výboru uvedenej v článku 7 smernice 2002/95 neboli ostatné podmienky článku 5 ods. 1 tejto smernice pri prijatí napadnutého rozhodnutia Komisiou rešpektované.

60

Uvedená smernica bola totiž prijatá so zohľadnením záverov správy z roku 2002, ktoré neboli zmenené správami z roku 2004 a z roku 2005. Z toho vyplýva, že vzhľadom na dátum prijatia tejto smernice, 27. január 2003, podmienka potreby prispôsobenia jej prílohy vedeckému a technickému pokroku, uvedená v úvodnej časti článku 5 ods. 1 uvedenej smernice, nebola splnená.

61

Komisia uvádza, že spomenutie Deka-BDE v bode 10 prílohy smernice 2002/95 ju zbavuje povinnosti dokazovať, že akékoľvek z jej činností, ktoré sa týkali Deka-BDE a patria do pôsobnosti článku 5 ods. 1 smernice 2002/95, predstavujú prispôsobenie sa vedeckému a technickému pokroku. Dokonca ak by išlo o takýto prípad, je nutné konštatovať, že to ju nezbavilo povinnosti preukázať, že jedna z podmienok uvedených v článku 5 ods. 1 písm. b) tej istej smernice bola splnená.

62

Vo svojich písomných podaniach Komisia v tejto súvislosti uvádza, že v prejednávanej veci je to druhá podmienka článku 5 ods. 1 písm. b) smernice 2002/95, ktorá je splnená, pretože rozličné hodnotiace správy uvádzali, že nebolo potrebné uplatňovať iné opatrenia na zníženie rizika než tie, ktoré už boli uplatňované. Z odôvodnenia č. 3 napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa Komisie formulovala Rada, vyplýva, že táto podmienka bola rešpektovaná.

63

Je však potrebné poznamenať, že ani odôvodnenie č. 3 napadnutého rozhodnutia, ani záver správ, na ktoré Komisia odkazuje, nepreukazujú, že druhá podmienka uvedená v článku 5 ods. 1 písm. b) smernice 2002/95 bola splnená.

64

Tieto správy v skutočnosti nijako neskúmajú možnosti nahradenia Deka-BDE a v dôsledku toho ani negatívne vplyvy, ktoré by mohli tieto možnosti nahradenia mať. Podľa vyjadrení Parlamentu na pojednávaní, ktoré neboli napádané Komisiou, Komisia žiadala o štúdiu týkajúcu sa možností nahradenia Deka-BDE až v júni 2006.

65

Komisia a Spojené kráľovstvo však zastávajú názor, že článok 5 smernice 2002/95 musí byť postavený do kontextu prijatia smernice a že musí byť chápaný vo svetle článku 4 ods. 2 tej istej smernice, pričom toto ustanovenie nemá byť vykladané reštriktívne tak, že bod 10 prílohy predmetnej smernice ukladá Komisii konať tak, ako konala a že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy.

66

Je pravda, ako to uvádzajú Komisia a Spojené kráľovstvo, že bod 10 prílohy smernice 2002/95 stanovuje, že Komisia vyhodnotí príslušné použitie najmä Deka-BDE ako prioritnú záležitosť, „aby sa čo najrýchlejšie zistilo, či sa majú podľa toho tieto body zmeniť a doplniť“. Nič v smernici 2002/95 však neumožňuje podporiť tézu, podľa ktorej toto ustanovenie umožňuje Komisii nerešpektovať podmienky článku 5 ods. 1 tejto smernice, čo je záver, ktorý na pojednávaní uznala aj Komisia.

67

Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Spoločenstva nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri najmä rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 50, a zo 7. decembra 2006, SGAE, C-306/05, Zb. s. I-11519, bod 34).

68

Na úvod je potrebné poznamenať, že zo znenia článku 4 ods. 1 smernice 2002/95 vyplýva, že od 1. júla 2006 je používanie PBDE, kategórie látok, medzi ktoré patrí Deka-BDE, v elektrických a elektronických zariadeniach zakázané.

69

Je pravda, že podľa odseku 2 tohto článku sa tento zákaz neuplatňuje na účely použitia uvedené v prílohe predmetnej smernice. Ako však vyplýva zo znenia bodu 10 tejto prílohy, Deka-BDE tam nie je uvedený ako vylúčená látka, ale ako látka, ktorá má byť predmetom skúmania Komisie v rámci postupu uvádzaného v článku 7 ods. 2 predmetnej smernice. Zmena prílohy smernice 2002/95 v súlade s týmto postupom na účely vylúčenia materiálov a komponentov elektrických a elektronických zariadení si podľa jasného a presného znenia článku 5 ods. 1 predmetnej smernice vyžaduje, aby boli splnené podmienky uvádzané v tomto ustanovení, ktoré v ničom neodkazujú na bod 10 prílohy tejto smernice.

70

Ako to správne poznamenali Parlament, Dánske kráľovstvo, Švédske kráľovstvo a Nórske kráľovstvo, bod 10 prílohy smernice 2002/95 teda mal za účinok vytvárať iba časovú prioritu, a nie predstavovať schválenie a ani vytvárať postup posúdenia oddelený od postupu posúdenia uvádzaného touto smernicou.

71

Skúmajúc následne článok 5 predmetnej smernice v jeho kontexte, je potrebné pripomenúť, že tento článok upresňuje podmienky vylúčenia zo zásady zákazu uloženej v článku 4 ods. 1 tejto smernice, a preto musí byť vykladaný reštriktívne.

72

Ako to zdôraznili žalobcovia, článok 4 ods. 2 smernice 2002/95 uvádza možnosť vylúčenia iba pre použitie látok a nie pre látku ako takú.

73

V tejto súvislosti Komisia nenapádala tvrdenie žalobcov, podľa ktorého keďže Deka-BDE je používaný najmä v polyméroch, výnimka „na polymerické použitia“, tak ako ju uvádza napadnuté rozhodnutie, zodpovedá všeobecnej výnimke používania Deka-BDE v elektrických a elektronických zariadeniach. Na pojednávaní Komisia uviedla, že Deka-BDE môže byť používaný v textíliách, ale je potrebné konštatovať, že smernica 2002/95 sa textílií netýka, pretože ako uvádza jej názov, týka sa iba elektrických a elektronických zariadení.

74

Nakoniec pokiaľ ide o ciele smernice 2002/95, z jej odôvodnení č. 5, 6 a 11 vyplýva, že vôľou zákonodarcu Spoločenstva je zakázať látky uvádzané v predmetnej smernici a udeliť výnimky iba za presne definovaných podmienok.

75

Takýto cieľ podľa článku 152 ES, ktorý uvádza, že pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2006, Agrarproduktion Staebelow, C-504/04, Zb. s. I-679, bod 39), ako aj článku 174 ods. 2 ES, podľa ktorého politika životného prostredia Spoločenstva sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany a vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie (pozri rozsudok zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, C-127/02, Zb. s. I-7405, bod 44), odôvodňuje tento reštriktívny výklad podmienok výnimky.

76

V prejednávanej veci a bez toho, aby bolo potrebné vyslovovať sa k rozsahu miery voľnej úvahy Komisie, postačuje konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, ktoré zodpovedá všeobecnej výnimke používania Deka-BDE v elektrických a elektronických zariadeniach, bolo prijaté bez toho, aby boli rešpektované podmienky stanovené zákonodarcom Spoločenstva v článku 5 ods. 1 smernice 2002/95 a je v rozpore s cieľom sledovaným zákonodarcom zakotviť zásadu zákazu komponentov uvádzaných v tejto smernici.

77

Komisia a Spojené kráľovstvo sa ešte dovolávajú existencie programu dobrovoľného zníženia emisií spomínaného v odôvodnení č. 3 napadnutého rozhodnutia. Takýto program je však vzhľadom na podmienky delegovania právomoci stanovené smernicou 2002/95 irelevantný.

78

Z jednotlivých vyššie uvedených údajov vyplýva, že prijatím napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka vylúčenia Deka-BDE, Komisia porušila článok 5 ods. 1 smernice 2002/95.

79

Vzhľadom na tento záver nie je potrebné vyslovovať sa k prekročeniu a/alebo zneužitiu právomoci, ktoré sú uvádzané v rámci prvého žalobného dôvodu.

80

Keďže prvý žalobný dôvod bol dôvodný, nie je potrebné skúmať druhý a štvrtý žalobné dôvody.

81

Z vyššie uvedeného vyplýva, že je potrebné zrušiť bod 2 prílohy napadnutého rozhodnutia. Komisii prislúcha overiť, či je v dôsledku toho potrebné upraviť názov prílohy smernice 2002/95, ktorého sa týka bod 1 prílohy napadnutého rozhodnutia.

82

Na pojednávaní Komisia a Spojené kráľovstvo navrhovali, aby Súdny dvor v prípade, ak zruší sporné ustanovenia napádaného rozhodnutia, zachoval ich účinky počas aspoň deviatich mesiacov, ktoré by boli lehotou na prispôsobenie sa udelenou podnikom vyrábajúcim alebo používajúcim Deka-BDE, ak by sa v októbri 2005 Komisia rozhodla nevylúčiť Deka-BDE a ak by táto látka bola predmetom zákazu uvádzaného článkom 4 ods. 1 smernice 2002/95.

83

Žalobcovia a ostatní vedľajší účastníci konania namietali voči takémuto návrhu z dôvodu, že mal byť formulovaný v písomných pripomienkach, a preto, že v každom prípade predmetné podniky mali po prijatí smernice 2002/95 vedieť, že Deka-BDE bol zákonodarcom Spoločenstva zakázaný.

84

Podľa znenia článku 231 druhého odseku ES Súdny dvor môže pri vyhlásení nariadenia za neplatné uviesť, ak to považuje za potrebné, ktoré účinky nariadenia vyhláseného za neplatné sa považujú za zachované. Takéto ustanovenie sa môže uplatňovať rovnako pri rozhodnutí prijatom s cieľom zmeny prílohy uvádzanej v smernici (na margo samotnej smernice pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 5. júla 1995, Parlament/Rada, C-21/94, Zb. s. I-1827, bod 31).

85

Berúc do úvahy znenie tohto ustanovenia, z ktorého vyplýva, že ak to Súdny dvor považuje za potrebné, môže dokonca ex offo obmedziť zrušujúci účinok svojho rozsudku, nie je potrebné vyslovovať sa k dôsledkom údajne oneskoreného návrhu Komisie a Spojeného kráľovstva.

86

V prejednávanej veci, berúc do úvahy skutočnosť, že spor je zapríčinený najmä spôsobom zostavenia smernice 2002/95, najmä mimoriadne zložitým vzťahom medzi jej článkami 4 a 5 a bodom 10 jej prílohy, ako aj skutočnosť, že Komisia prijala napadnuté rozhodnutie 13. októbra 2005, teda deväť mesiacov pred nadobudnutím účinnosti zákazu Deka-BDE 1. júla 2006, je potrebné s cieľom zohľadniť záujmy dotknutých podnikov, z dôvodov právnej istoty, zachovať účinky zrušeného ustanovenia počas nevyhnutne potrebného adaptačného obdobia, a to do 30. júna 2008.

87

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Parlament a Dánske kráľovstvo vo veci C-295/06 navrhli zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania vzniknutých Parlamentu a Dánskemu kráľovstvu vo veci C-295/06.

88

Dánske kráľovstvo vo veci C-14/06, Portugalská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Nórske kráľovstvo na jednej strane, ako aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej, ktorí vstúpili do konania ako vedľajší účastníci podporujúci návrhy žalobcov, u prvých menovaných a návrhy žalovanej u druhých menovaných, znášajú podľa článku 69 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil: