Vec C‑3/06 P
Groupe Danone
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartel – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút – Oznámenie o spolupráci“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
2. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Voľná úvaha Komisie
(Nariadenie Rady č. 17; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
3. Odvolanie – Dôvody – Nedostatočné alebo rozporné odôvodnenie – Prípustnosť
4. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie –Neobmedzená právomoc
(Článok 229 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 17)
5. Odvolanie – Právomoc Súdneho dvora
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
6. Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
1. Závažnosť porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, ktorá musí byť zohľadnená pri stanovení sumy ukladanej pokuty, sa určuje s odkazom na množstvo okolností, v prípade ktorých disponuje Komisia voľnou úvahou. Zohľadnenie priťažujúcich okolností pri stanovení pokuty je v súlade s úlohou Komisie zabezpečiť súlad správania podnikov s pravidlami hospodárskej súťaže.
Medzi prvky, ktoré treba zohľadniť pri analýze závažnosti predmetného porušenia, patrí aj prípadné opakované porušovanie.
Za týchto podmienok téza, podľa ktorej praxi Komisie v dotknutej oblasti chýbala pred nadobudnutím platnosti usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO jasnosť a predvídateľnosť, nerešpektuje právny vzťah medzi článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17, ktorý je právnym základom sporného rozhodnutia, a usmerneniami.
Usmernenia totiž nepredstavujú právny základ pre stanovenie výšky pokuty, ale len spresňujú uplatnenie článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17. V tomto kontexte mali podniky stále možnosť predpokladať právne dôsledky svojho konania, a to aj vtedy, keď usmernenia ešte neexistovali.
Preto je Komisia pri výkone svojej právomoci voľnej úvahy oprávnená usúdiť, že opakované porušovanie súvisí so závažnosťou porušenia, a môže toto porušovanie považovať za priťažujúcu okolnosť bez toho, aby porušila zásadu nulla poena sine lege.
(pozri body 25 – 30)
2. Aj keď ani nariadenie č. 17, ani usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO neupravujú maximálnu lehotu na konštatovanie opakovaného porušovania, na základe zásady právnej istoty nemožno existenciu takej lehoty vylúčiť.
Komisia totiž disponuje voľnou úvahou pri výbere okolností, ktoré zohľadní na účely určenia výšky pokút, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné odkazovať na záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohľadňovať.
Zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porušovania, akou je zopakovanie protiprávneho správania s relatívne krátkymi časovými rozpätiami medzi jednotlivými porušeniami, tvoria súčasť uvedenej právomoci Komisie a Komisia nemôže byť pri takomto zistení viazaná prípadnou premlčacou lehotou.
Opakované porušovanie totiž predstavuje dôležitý prvok, ktorý má Komisia posúdiť, keďže jeho zohľadnením sa sleduje stimulácia podnikov, ktoré prejavili sklon k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môže v každom prípade zohľadniť príznaky, ktoré môžu svedčiť o takomto sklone, vrátane napríklad času, ktorý uplynul medzi predmetnými porušeniami.
(pozri body 36 – 40)
3. Otázka, či je odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupňa protirečivé alebo nedostatočné, predstavuje právnu otázku, ktorá môže byť ako taká uvedená v rámci odvolania.
Na to, aby splnil svoju povinnosť odôvodnenia, nie je Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku povinný vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení, a príslušnému súdu poskytne dostatok prostriedkov na uskutočnenie preskúmania.
V tejto súvislosti je opakované porušovanie v rámci zohľadnenia priťažujúcich okolností prvkom nielen relevantným, ale i osobitne dôležitým, a je veľmi významným príznakom závažnosti porušenia pri posúdení výšky pokuty vzhľadom na účinné odstrašenie. Opakované porušovanie predstavuje dôkaz o tom, že skôr uložená sankcia voči žalobcovi nemala dostatočne odstrašujúce účinky.
Na účely posúdenia závažnosti porušenia teda Súd prvého stupňa môže použiť pojem opakované porušovanie bez toho, aby jeho rozsudok bol postihnutý protirečivým odôvodnením.
(pozri body 43, 45 – 48)
4. V súlade s článkom 229 ES môžu nariadenia prijaté podľa ustanovení Zmluvy spoločne Európskym parlamentom a Radou Európskej únie priznať Súdnemu dvoru neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podľa týchto nariadení.
Takúto právomoc zveril súdu Spoločenstva článok 17 nariadenia č. 17. Tento súd je preto oprávnený na to, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisiou svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále.
Z toho vyplýva, že pokiaľ je súdu Spoločenstva predložená na posúdenie otázka výšky pokuty, tento súd je oprávnený vykonať svoju neobmedzenú právomoc a môže ju vykonať tak na zníženie tejto sumy, ako aj na jej zvýšenie.
(pozri body 60 – 62)
5. Dodržanie práva na obhajobu v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorá bola veľakrát zdôraznená v judikatúre Súdneho dvora.
V rámci odvolania smerujúceho proti rozsudku Súdu prvého stupňa, ktorým bola stanovená výška pokuty podniku, ktorý porušil pravidlá hospodárskej súťaže Spoločenstva, je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane skúmať, do akej miery Súd prvého stupňa z právneho hľadiska správne zohľadnil všetky faktory podstatné na posúdenie závažnosti správania konkretizovaného vo vzťahu k článkom 81 ES a 82 ES, ako aj k článku 15 nariadenia č. 17, a na druhej strane overiť, či Súd prvého stupňa po právnej stránke dostatočne odpovedal na všetky tvrdenia žalobcu smerujúce k zrušeniu alebo zníženiu pokuty.
Pokiaľ sa teda Súd prvého stupňa pri výkone svojej neobmedzenej právomoci oprel výlučne o ustanovenia usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO bez prihliadnutia na iné prvky, okolnosti alebo kritériá, ktorých zohľadnenie by dotknutý podnik nemohol predvídať, uvedený podnik nemôže vzniesť výhradu o porušení práva na obhajobu.
(pozri body 68, 69, 82, 83)
6. Zásada zákazu retroaktivity trestnoprávnych ustanovení je spoločnou zásadou pre všetky právne poriadky členských štátov a tvorí neoddeliteľnú časť všeobecných zásad práva, ktorých dodržiavanie súd Spoločenstva zabezpečuje.
Retroaktívne uplatnenie nového výkladu normy stanovujúcej porušenie môže odporovať najmä článku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorý okrem iného zakotvuje zásadu zákonnosti trestných činov a trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege).
Bolo by to tak okrem iného v prípade, ak by išlo o súdny výklad, ktorého výsledok nebolo možné v čase, keď k porušeniu došlo, rozumne predvídať najmä vzhľadom na výklad, ktorého sa v tomto období pridŕžala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia.
Skutočnosť, že Komisia v minulosti uplatnila pokuty na určitej úrovni na rôzne typy porušení, ju však nezbavuje možnosti zvýšiť túto úroveň v medziach stanovených v nariadení č. 17, ak je to potrebné na zabezpečenie vykonania politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva. Naopak, účinné uplatnenie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže si vyžaduje, aby Komisia mohla kedykoľvek prispôsobiť úroveň pokút potrebám tejto politiky.
Podniky zúčastnené na správnom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu pokuty, teda nemôžu nadobudnúť legitímnu dôveru v metódu stanovovania pokút uplatňovanú v minulosti.
(pozri body 87 – 91)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 8. februára 2007 (*)
„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartel – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút – Oznámenie o spolupráci“
Vo veci C‑3/06 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 3. januára 2006,
Groupe Danone, akciová spoločnosť so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: A. Winckler a S. Sorinas Jimeno, advokáti,
odvolateľka,
ďalší účastník konania:
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Bouquet a W. Wils, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovaný v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J. Klučka, R. Silva de Lapuerta (spravodajkyňa), J. Makarczyk a L. Bay Larsen,
generálny advokát: M. Poiares Maduro,
tajomník: K. Sztranc-Sławiczek, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. septembra 2006,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. novembra 2006,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Groupe Danone svojím odvolaním navrhuje zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia (T‑38/02, Zb. s. II‑4407, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Súd prvého stupňa čiastočne zamietol jeho žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie 2003/569/ES z 5. decembra 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 Zmluvy ES (vec IV/37.614/F3PO/Interbrew a Alken-Maes) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 200, 2003, s. 1, ďalej len „sporné rozhodnutie“), ako aj k zníženiu pokuty, ktorá mu bola uložená v článku 2 tohto rozhodnutia.
Právny rámec
2 Článok 15 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho články [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) stanovuje:
„1. Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty od 100 do 5 000 účtovných jednotiek, keď úmyselne alebo z nedbanlivosti:
…
b) poskytli nesprávne informácie v odpovedi na žiadosť podanú podľa článku 11 (3) alebo (5)…
2. Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 účtovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku každého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia, ak buď úmyselne, alebo z nedbalosti:
a) porušili článok [81] (1) alebo článok [82] zmluvy;…
…
Pri stanovení pokuty sa bude posudzovať jednak závažnosť porušenia a tiež jeho trvanie.“
3 Článok 17 nariadenia č. 17 stanovuje:
„Súdny dvor bude mať neobmedzenú právomoc v zmysle článku [229 ES] pri revízii rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo periodickú penalizačnú platbu; môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo periodickú penalizačnú platbu.“
4 Oznámenie Komisie s názvom „Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO“ (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia“), vo svojej preambule uvádza:
„Zásady… načrtnuté by mali zabezpečiť priehľadnosť a nestrannosť rozhodnutí Komisie, rovnako v očiach podnikov, ako aj v očiach Súdneho dvora, pričom právomoci Komisie stanovovať pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa však musia riadiť koherentnou a nediskriminačnou politikou, konzistentnou s cieľmi sledovanými penalizáciou porušení pravidiel súťaže.
Nová metóda určovania výšky pokuty sa bude pridŕžať nasledujúcich pravidiel, ktoré začínajú od základnej čiastky, ktorá sa bude zvyšovať s ohľadom na priťažujúce okolnosti, alebo znižovať s ohľadom na poľahčujúce okolnosti.“
5 Na základe bodu 1 usmernení táto „základná čiastka bude určená podľa závažnosti a dĺžky trvania porušovania pravidiel, čo sú jediné kritériá uvedené v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17“. Na základe bodu 2 usmernení môže byť základná čiastka zvýšená v prípade priťažujúcich okolností, ako napríklad opakované porušovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi). Podľa bodu 3 usmernení môže byť základná čiastka znížená v prípade osobitných poľahčujúcich okolností.
6 Oznámenie Komisie o neuložení alebo znížení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, ďalej len „oznámenie o spolupráci“) stanovuje podmienky, za ktorých môžu byť podniky spolupracujúce s Komisiou počas jej vyšetrovania týkajúceho sa kartelu oslobodené od uloženia pokuty alebo im môže byť znížená pokuta, ktorú by inak museli zaplatiť.
7 Bod D oznámenia o spolupráci znie:
„D. Výrazné zníženie výšky pokuty
1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené všetky podmienky stanovené v [bodoch] B a C, bude mu v rozsahu od 10 do 50 % znížená výška pokuty, ktorá by mu bola uložená pri neexistujúcej spolupráci.
2. Ide najmä o prípad ak:
– pred zaslaním oznámenia o výhradách poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné materiály prispievajúce k potvrdeniu existencie porušenia, ktorého sa dopustil,
– po prijatí oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, že nepopiera vecnú správnosť skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia.“ [neoficiálny preklad]
Okolnosti predchádzajúce sporu
8 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa zhrnul skutkový stav predchádzajúci sporu, ktorý bol predmetom ním prejednávanej žaloby, takto:
„…
5 Interbrew NV (ďalej len ‚Interbrew‘) a Brouwerijen Alken-Maes NV (ďalej len ‚Alken-Maes‘) boli v čase skutkového stavu jednotkou a dvojkou na belgickom trhu s pivom. Alken-Maes bol dcérskou spoločnosťou Groupe Danone…, ktorý bol prítomný aj na francúzskom trhu s pivom prostredníctvom inej dcérskej spoločnosti Brasseries Kronenbourg SA (ďalej len ‚Kronenbourg‘). V roku 2000 [Groupe Danone] ukončil svoje činnosti v oblasti piva.
6 Komisia roku 1999 začala vo veci IV/37.614/F3 šetrenie týkajúce sa prípadného porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva v odvetví belgického pivovarníctva.
7 V rámci uvedeného šetrenia Komisia 29. septembra 2000 začala konanie a prijala oznámenie o výhradách proti [Groupe Danone], ako aj podnikom Interbrew, Alken-Maes, NV Brouwerij Haacht (ďalej len ‚Haacht‘) a NV Brouwerij Martens (ďalej len ‚Martens‘). Začaté konanie proti [Groupe Danone] a oznámenie o výhradách, ktoré mu bolo adresované, sa týkalo výlučne jeho predpokladanej účasti na takzvanom karteli ‚Interbrew/Alken-Maes‘ týkajúcom sa belgického trhu s pivom.
8 Komisia 5. decembra 2001 prijala [sporné rozhodnutie], ktoré sa týka [Groupe Danone], ako aj podnikov Interbrew, Alken-Maes, Haacht a Martens…
9 [Sporné rozhodnutie] uvádza dve odlišné porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, a to jednak komplexný súbor dohôd a/alebo zosúladených postupov v oblasti piva predávaného v Belgicku (ďalej len ‚kartel Interbrew/Alken-Maes‘) a jednak zosúladené postupy v oblasti piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. [Sporné rozhodnutie] uvádza, že [Groupe Danone], Interbrew a Alken-Maes sa podieľali na prvom porušení, zatiaľ čo Interbrew, Alken-Maes, Haacht a Martens sa podieľali na druhom.
10 Hoci [Groupe Danone] bol v čase skutkových okolností materskou spoločnosťou Alken-Maes, [sporné rozhodnutie] uvádza len porušenie zo strany [Groupe Danone]. Vzhľadom na jeho aktívnu úlohu v karteli Interbrew/Alken-Maes bol totiž [Groupe Danone] považovaný za zodpovedného tak kvôli vlastnej účasti, ako aj z dôvodu účasti Alken-Maes na uvedenom karteli. Naopak Komisia zastávala názor, že nebolo namieste prisúdiť [Groupe Danone] zodpovednosť za účasť jeho dcérskej spoločnosti na zosúladenom postupe v oblasti piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, pretože [Groupe Danone] samotný sa nepodieľal na tomto karteli.
11 Porušenie vytýkané [Groupe Danone] spočíva v jeho priamej účasti aj v účasti prostredníctvom jeho dcérskej spoločnosti Alken-Maes na komplexnom súbore dohôd a/alebo zosúladených postupov týkajúcich sa všeobecného paktu o neútočení, cien a podpory maloobchodného predaja, rozdelenia zákazníkov v odvetví ‚hotely, reštaurácie, kaviarne‘ (ďalej len ‚horeka‘), vrátane takzvaných ‚domácich‘ zákazníkov, obmedzenia investícií a reklamy na trhu horeka, novej štruktúry cien v odvetví horeka a v rámci maloobchodného predaja, ako aj výmeny informácií o predajoch v odvetví horeka a v rámci maloobchodného predaja.
12 [Sporné rozhodnutie] uvádza, že citované porušenie trvalo od 28. januára 1993 au 28. januára 1998.
13 Keďže sa Komisia domnievala, že súhrn podkladov jej umožňuje vyvodenie záveru, že uvedené porušovanie bolo ukončené, nepovažovala za potrebné zaviazať dotknuté podniky, aby podľa článku 3 nariadenia č. 17 ukončili porušovanie.
14 Komisia na druhej strane dospela k názoru, že podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 je potrebné uložiť pokuty Interbrew a [Groupe Danone] za ich účasť na karteli Interbrew/Alken-Maes.
15 V tejto súvislosti Komisia v [spornom rozhodnutí] uviedla, že všetci účastníci kartelu Interbrew/Alken-Maes sa dopustili porušenia úmyselne.
16 Na účely stanovenia výšky ukladaných pokút Komisia uplatnila v [spornom rozhodnutí] metódu definovanú v usmerneniach, ako aj v oznámení o spolupráci.
17 Výrok [sporného rozhodnutia] znie:
‚Článok 1
[Interbrew], [Alken-Maes] a [Groupe Danone] porušili článok 81 ods. 1 [ES] účasťou na komplexnom súbore dohôd a/alebo zosúladených postupov týkajúcich sa všeobecného paktu o neútočení, cien a podpory maloobchodného predaja, rozdelenia zákazníkov v odvetví horeka (zahrnujúceho ‚klasické‘ horeka a domácich zákazníkov), obmedzenia investícií a reklamy na trhu horeka, novej štruktúry cien v odvetví horeka a v rámci maloobchodného predaja, ako aj výmeny informácií o predajoch v odvetví horeka a v rámci maloobchodného predaja, a to od 28. januára 1993 do 28. januára 1998.
Článok 2
Z dôvodu porušení uvedených v článku 1 sa… ukladajú tieto pokuty:
…
b) [Groupe Danone]: pokuta 44,043 milióna eur.
…‘“
Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok
9 Groupe Danone návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 22. februára 2002 podal žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia. Subsidiárne navrhoval, aby Súd prvého stupňa znížil pokutu, ktorá mu bola uložená v článku 2 uvedeného rozhodnutia.
10 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa zamietol všetky žalobné dôvody Groupe Danone okrem piateho žalobného dôvodu. V rámci posúdenia uvedeného žalobného dôvodu Súd prvého stupňa v bodoch 284 až 290 napadnutého rozsudku konštatoval, že Groupe Danone vyslovil hrozbu, a v bodoch 291 až 294 tohto rozsudku uviedol, že spolupráca bola rozšírená, pričom v bodoch 295 až 310 uvedeného rozsudku spresnil, že predmetná hrozba nebola určujúcou príčinou rozšírenia kartelu. V dôsledku toho Súd prvého stupňa v bode 311 napadnutého rozsudku usúdil, že nemožno zohľadniť priťažujúcu okolnosť uvedenú v tejto súvislosti v spornom rozhodnutí. Súd prvého stupňa preto v bodoch 313 a 519 napadnutého rozsudku znížil zvýšenie pokuty z dôvodu priťažujúcich okolností z 50 na 40 %.
11 Pokiaľ ide o stanovenie konečnej výšky pokuty, Súd prvého stupňa v bode 520 napadnutého rozsudku uviedol, že Komisia sa pri stanovení pokuty uloženej Groupe Danone odchýlila od metódy uvedenej v usmerneniach. Súd prvého stupňa preto usúdil, že je vhodné, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci uplatnil z dôvodu priťažujúcej okolnosti spojenej s opakovaným porušovaním zvýšenie základnej čiastky pokuty uloženej Groupe Danone o 40 %.
12 Súd prvého stupňa preto v bode 525 napadnutého rozsudku vypočítal výšku pokuty uloženej Groupe Danone takto:
„k základnej čiastke pokuty (36,25 miliónov eur) sa najprv pripočíta 40 % tejto základnej čiastky (14,5 miliónov eur) a 10 % z tejto čiastky (3,625 miliónov eur) sa od nej odpočíta, čím sa docieli čiastka 47,125 milióna eur. Táto čiastka sa ďalej zníži o 10 % z dôvodu spolupráce, čím sa docieli konečná výška pokuty 42,4125 milióna eur.“
13 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa rozhodol a vyhlásil:
„1. Výška pokuty uloženej [Groupe Danone] sa stanovuje na 42,4125 milióna eur.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. [Groupe Danone] znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj tri štvrtiny trov konania Komisie. Komisia znáša jednu štvrtinu svojich vlastných trov konania.“
Návrhy predložené účastníkmi konania v rámci odvolania
14 Groupe Danone navrhuje, aby Súdny dvor:
– čiastočne zrušil napadnutý rozsudok, a to v časti, kde zamieta žalobný dôvod založený na tom, že bola voči nemu neodôvodnene zohľadnená priťažujúca okolnosť spojená s opakovaným porušovaním, a v časti, kde mení spôsob stanovenia pokuty použitý Komisiou,
– vyhovel jeho návrhom predloženým v prvom stupni, na ktorých podporu bol uvedený žalobný dôvod založený na neodôvodnenom zohľadnení priťažujúcej okolnosti spojenej s opakovaným porušovaním, a následne znížil pokutu uloženú Komisiou,
– znížil výšku pokuty prorata k poklesu zníženia pokuty, o ktorom rozhodol Súd prvého stupňa z dôvodu poľahčujúcich okolností, a
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
15 Groupe Danone navrhuje, aby Súdny dvor v rámci svojej neobmedzenej právomoci v oblasti pokuty s konečnou platnosťou rozhodol o spore a znížil konečnú výšku pokuty stanovenej Súdom prvého stupňa o 1,3025 milióna eur.
16 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– zaviazal odvolateľa na náhradu trov konania.
O odvolaní
17 Na podporu svojich návrhov smerujúcich k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozsudku Groupe Danone uvádza štyri hlavné dôvody odvolania a jeden subsidiárny. Tieto dôvody odvolania sa v podstate týkajú toho, ako Súd prvého stupňa vyložil pojem opakované porušovanie a ako uplatnil metódu stanovovania výšky pokuty.
O prvom dôvode založenom na porušení zásady zákonnosti vyplývajúcom z toho, že opakované porušovanie bolo posúdené ako priťažujúca okolnosť („nulla poena sine lege“)
Argumentácia účastníkov konania
18 Groupe Danone tvrdí, že v rámci článkov 81 ES a 82 ES nemožno uplatňovať systém opakovaného porušovania bez právneho základu. Preto posúdenie Súdu prvého stupňa týkajúce sa zákonnosti uplatnenia priťažujúcej okolnosti spojenej s opakovaným porušovaním je v rozpore so zásadou zákonnosti a zásadou zákazu retroaktivity trestných zákonov.
19 Groupe Danone tvrdí, že možnosť Komisie zvýšiť pokutu v prípade opakovaného porušovania nie je výslovne upravená v nariadení č. 17 a vyplýva len z usmernení. Tento text však predstavuje len informatívnu metódu bez dostatočnej právnej sily na to, aby zaviedol takúto zhoršujúcu príčinu.
20 Groupe Danone uvádza, že ak by aj Súdny dvor usúdil, že na zohľadnenie opakovaného porušovania v práve hospodárskej súťaže nie je potrebná norma zákonnej sily, usmernenia neboli v čase spáchania posledného porušenia ešte prijaté, a teda priťažujúca okolnosť spojená s opakovaným porušovaním nemá v práve Spoločenstva žiadny základ.
21 Komisia pripomína, že podľa článku 15 nariadenia č. 17 sa pokuty stanovujú s prihliadnutím na závažnosť porušenia a na jeho trvanie, čo predpokladá, že úloha a dôležitosť každého z podnikov, ako aj rôzne priťažujúce a poľahčujúce okolnosti sa môžu zohľadniť bez toho, aby bol potrebný osobitný právny základ týkajúci sa uvedených okolností.
22 Komisia zdôrazňuje, že možnosť posúdiť opakované porušovanie ako priťažujúcu okolnosť patrí do rámca jej právomoci voľnej úvahy týkajúcej sa stanovenia výšky pokuty.
Posúdenie Súdnym dvorom
23 Na úvod treba pripomenúť, že hoci Súdny dvor rozhodol, že usmernenia netvoria právny základ rozhodnutí prijímaných Komisiou v dotknutej oblasti (pozri rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 209, a z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C‑167/04 P, Zb. s. I‑8935, bod 207), Súdny dvor tiež uviedol, že usmernenia zabezpečujú právnu istotu podnikov, keďže stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať pri stanovení výšky pokút (pozri rozsudky Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný, bod 213, a JCB Service/Komisia, už citovaný, bod 209).
24 Relevantným právnym základom, podľa ktorého môže Komisia podnikom a združeniam podnikov ukladať pokuty za porušenia článkov 81 ES a 82 ES, je totiž článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17. Na základe tohto ustanovenia sa pri určení výšky pokuty musia zohľadniť závažnosť a trvanie porušenia, o ktoré ide.
25 Pokiaľ ide o posledný prvok uvedený vyššie, Súdny dvor rozhodol, že zatiaľ čo základná čiastka pokuty sa stanovuje v závislosti od porušenia, jeho závažnosť sa určuje s odkazom na množstvo iných okolností, v prípade ktorých disponuje Komisia voľnou úvahou. Podľa Súdneho dvora je zohľadnenie priťažujúcich okolností pri stanovení pokuty v súlade s úlohou Komisie zabezpečiť súlad s pravidlami hospodárskej súťaže (pozri rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C‑308/04 P, Zb. s. I‑5977, bod 71).
26 Je vhodné dodať, že Súdny dvor v rozsudku zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 91), spresnil, že medzi prvky, ktoré treba zohľadniť pri analýze závažnosti predmetného porušenia, patrí aj prípadné opakované porušovanie.
27 Za týchto podmienok argumentácia Groupe Danone, podľa ktorej praxi Komisie v dotknutej oblasti chýbala pred nadobudnutím platnosti usmernení jasnosť a predvídateľnosť, nerešpektuje právny vzťah medzi článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17, ktorý je právnym základom sporného rozhodnutia, a usmerneniami.
28 Usmernenia totiž nepredstavujú právny základ pre stanovenie výšky pokuty, ale len spresňujú uplatnenie článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 (pozri tiež rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný, body 211, 213 a 214). V tomto kontexte, ako to uviedol generálny advokát v bode 24 svojich návrhov, mal odvolateľ stále možnosť predpokladať právne dôsledky svojho konania, a to aj vtedy, keď usmernenia ešte neexistovali.
29 Preto Komisia bola pri výkone svojej právomoci voľnej úvahy oprávnená usúdiť, že opakované porušovanie súvisí so závažnosťou porušenia, ktorého sa dopustil Groupe Danone.
30 Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa tým, že v bode 351 rozsudku potvrdil závery Komisie, podľa ktorých existovalo opakované porušovanie a toto porušovanie bolo považované za priťažujúcu okolnosť, neporušil zásadu „nulla poena sine lege“.
31 Prvý odvolací dôvod, ktorý uviedol Groupe Danone, je teda potrebné zamietnuť.
O druhom dôvode založenom na porušení zásady právnej istoty
Argumentácia účastníkov konania
32 Groupe Danone tvrdí, že v situácii, keď neexistujú osobitné ustanovenia týkajúce sa premlčacej lehoty, priťažujúca okolnosť spojená s opakovaným porušovaním vyplývajúcim z dvoch predchádzajúcich konaní porušuje zásadu právnej istoty, keďže skoršie rozhodnutia Komisie boli vydané v odlišných kontextoch.
33 Groupe Danone tvrdí, že „nekonečná“ hrozba posúdenia opakovaného porušenia ako priťažujúcej okolnosti je v rozpore so spoločnými všeobecnými zásadami právnych poriadkov členských štátov.
34 Komisia tvrdí, že tento dôvod je čiastočne založený na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku, pretože Súd prvého stupňa uznal dostatočné preukázanie opakovaného porušovania na základe zistenia skutkového stavu z roku 1984, teda menej ako desať rokov pred začatím predmetného porušenia spáchaného v roku 1993. Ďalej neexistencia zákonného premlčania, pokiaľ ide o zohľadnenie situácie opakovaného porušenia, neznamená, že Komisia bude bez akéhokoľvek obmedzenia považovať takúto situáciu za priťažujúcu okolnosť.
35 Dodáva, že v tejto veci bola priťažujúca okolnosť spojená s opakovaným porušením uplatnená len veľmi mierne.
Posúdenie Súdnym dvorom
36 Treba poukázať na to, že Súd prvého stupňa v bode 353 napadnutého rozsudku vylúčil akékoľvek porušenie zásady právnej istoty vyplývajúce zo skutočnosti, že ani nariadenie č. 17, ani usmernenia neupravujú maximálnu lehotu na konštatovanie opakovaného porušovania.
37 Toto posúdenie Súdom prvého stupňa je v súlade s právom. V súlade s ustálenou judikatúrou totiž Komisia disponuje voľnou úvahou pri výbere okolností, ktoré zohľadní na účely určenia výšky pokút, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné odkazovať na záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohľadňovať (pozri najmä uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C‑137/95 P, Zb. s. I‑1611, bod 54, a rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C‑219/95 P, Zb. s. I‑4411, bod 33).
38 Je vhodné zdôrazniť, že zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porušovania tvoria súčasť uvedenej právomoci Komisie a že Komisia nemôže byť pri takomto zistení viazaná prípadnou premlčacou lehotou.
39 Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 30 svojich návrhov, opakované porušovanie predstavuje dôležitý prvok, ktorý má Komisia posúdiť, keďže jeho zohľadnením sa sleduje stimulácia podnikov, ktoré prejavili sklon k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môže v každom prípade zohľadniť príznaky, ktoré môžu svedčiť o takomto sklone, vrátane napríklad času, ktorý uplynul medzi predmetnými porušeniami.
40 V tejto súvislosti Súd prvého stupňa v bodoch 354 a 355 napadnutého rozsudku uviedol časový priebeh porušovania pravidiel hospodárskej súťaže zistených vo vzťahu ku Groupe Danone, pričom spresnil, že jednotlivé porušenia zakaždým oddeľovalo relatívne krátke časové rozpätie – menej ako desať rokov. Za týchto podmienok mohol Súd prvého stupňa v súlade s právom dospieť k záveru, že zopakovanie protiprávneho správania zo strany Groupe Danone svedčí o jeho sklone nevyvodiť primerané dôsledky zo zistenia porušovania uvedených pravidiel z jeho strany.
41 Okrem toho, pokiaľ ide o charakteristiky skoršieho správania, Súd prvého stupňa správne v bode 363 napadnutého rozsudku poznamenal, že pojem opakované porušovanie neznamená nevyhnutne konštatovanie predchádzajúcej peňažnej sankcie, ale iba konštatovanie predchádzajúceho porušenia práva hospodárskej súťaže Spoločenstva.
42 Druhému dôvodu, ktorý uviedol Groupe Danone, preto nemožno vyhovieť.
O treťom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia
Argumentácia účastníkov konania
43 Groupe Danone tvrdí, že Súd prvého stupňa pri odpovedi na jeho dôvod založený na porušení nariadenia č. 17 spojil pojem odstrašovanie s pojmom opakované porušovanie. Súd prvého stupňa odôvodnil opodstatnenosť prihliadnutia na pojem opakované porušovanie potrebou zabezpečiť odstrašujúci účinok. Keďže podľa Súdu prvého stupňa sa na účely posúdenia závažnosti porušenia musí pojem odstrašovanie odlíšiť od pojmu opakované porušovanie, rozsudok je odôvodnený protirečivo.
44 Komisia usudzuje, že týmto dôvodom si Groupe Danone zamieňa rôzne štádiá posudzovania závažnosti porušenia. Súčasťou tohto posudzovania sú totiž tak prvky vzťahujúce sa na všetky podniky, ktoré sa zúčastnili na karteli, ako aj individuálne prvky tohto posudzovania. Cieľom stanovovania pokút v závislosti od závažnosti spáchaného porušenia je vždy dosiahnutie účinného odstrašenia.
Posúdenie Súdnym dvorom
45 Na úvod treba pripomenúť, že otázka, či je odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupňa protirečivé alebo nedostatočné, predstavuje právnu otázku, ktorá môže byť ako taká uvedená v rámci odvolania (pozri rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C‑401/96 P, Zb. s. I‑2587, bod 53, a z 13. decembra 2001, Cubero Vermurie/Komisia, C‑446/00 P, Zb. s. I‑10315, bod 20).
46 V súvislosti s povinnosťou odôvodnenia, ktorá prináleží Súdu prvého stupňa, z ustálenej judikatúry vyplýva, že Súd prvého stupňa nie je povinný vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení, a príslušnému súdu poskytne dostatok prostriedkov na uskutočnenie preskúmania (pozri najmä rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C‑105/04 P, Zb. s. I‑8725, bod 72).
47 Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku v súvislosti s posúdením priťažujúcich okolností, Súd prvého stupňa v bodoch 348 až 350 tohto rozsudku správne rozhodol, že opakované porušovanie je v rámci zohľadnenia uvedených okolností prvkom nielen relevantným, ale i osobitne dôležitým, a je veľmi významným príznakom závažnosti porušenia pri posúdení výšky pokuty vzhľadom na účinné odstrašenie. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti zdôraznil, že opakované porušovanie predstavuje dôkaz o tom, že skôr uložená sankcia voči žalobcovi nemala dostatočne odstrašujúce účinky.
48 Z toho vyplýva, že rozsudok Súdu prvého stupňa nie je odôvodnený protirečivo.
49 Tretí žalobný dôvod, ktorý uviedol Groupe Danone, treba v dôsledku toho vylúčiť.
O štvrtom dôvode založenom na prekročení súdnych právomocí
O prvej časti dôvodu založenej na tom, že Súd prvého stupňa nerešpektoval hranice svojej právomoci
– Argumentácia účastníkov konania
50 Groupe Danone tvrdí, že Súd prvého stupňa zmenením sporného rozhodnutia prekročil svoje právomoci. Súd prvého stupňa totiž tým, že na základe svojej neobmedzenej právomoci vyvodil dôsledky z nezákonnosti uvedeného rozhodnutia, konkrétne z metódy stanovenia výšky pokuty, konal „ultra vires“.
51 Groupe Danone tvrdí, že Súd prvého stupňa sa po tom, čo skonštatoval, že Komisia sa odchýlila od usmernení, podujal na určenie výšky pokuty, pričom metódu výpočtu Komisie nahradil svojou vlastnou metódou.
52 Komisia uvádza, že Groupe Danone nespochybňuje opodstatnenosť metódy výpočtu použitej Súdom prvého stupňa, ale sa len obmedzuje na uplatnenie námietky procesného charakteru. Naproti tomu jeho odvolanie smeruje k tomu, aby Súdny dvor nahradil analýzu vykonanú Súdom prvého stupňa svojím posúdením a svojím výpočtom pokuty.
– Posúdenie Súdnym dvorom
53 Treba poukázať na to, že Súd prvého stupňa pri stanovení novej výšky pokuty nekonal v rámci článku 230 ES, ale v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci na základe článku 229 ES a článku 17 nariadenia č. 17.
54 Preto argumentácia Groupe Danone, podľa ktorej Súd prvého stupňa zmenením metódy stanovenia výšky pokuty nerešpektoval hranice svojej právomoci, ktorú má na základe článku 230 ES, nie je účinná.
55 Prvú časť štvrtého dôvodu teda nemožno prijať.
O druhej časti dôvodu založenej tom, že Súd prvého stupňa z dôvodu poľahčujúcich okolností zmenil spôsob uplatnenia koeficientu bez akéhokoľvek návrhu v tejto súvislosti
– Argumentácia účastníkov konania
56 Groupe Danone usudzuje, že Súd prvého stupňa nie je oprávnený rozhodovať „ultra petita“, a to bez ohľadu na to, aký spor rieši. Ide o základný súdny princíp zabezpečujúci účastníkom konania ovládanie sporu, v ktorom stoja proti sebe. Rovnako je to aj vtedy, keď Súd prvého stupňa vykonáva svoju neobmedzenú právomoc.
57 Groupe Danone tvrdí, že zákonnosť uplatnenia opravného koeficientu na výšku pokuty vyplývajúcu zo zohľadnenia poľahčujúcich okolností nebola v konaní v prvom stupni nastolená. Súd prvého stupňa zmenou spôsobu tohto uplatnenia a zvýšením výšky pokuty tak, aby bola vypočítaná na základe metódy používanej Komisiou, rozhodol „ultra petita“.
58 Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa svoju metódu výpočtu neprijal prostredníctvom čiastočného zrušenia sporného rozhodnutia. Naopak, Súd prvého stupňa v rámci svojej neobmedzenej právomoci správne založil svoje posúdenie na poľahčujúcej okolnosti uznanej na základe skutkových zistení.
59 Komisia pripomína, že Súd prvého stupňa má pri výkone uvedenej právomoci širokú mieru voľnej úvahy, ktorá mu umožňuje posúdiť, či je pokuta primeraná, čiže ak aj nezruší prijaté rozhodnutie, môže pokutu zvýšiť, znížiť alebo potvrdiť, pričom prípadne zohľadní doplňujúce okolnosti.
– Posúdenie Súdnym dvorom
60 Je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 229 ES môžu nariadenia prijaté podľa ustanovení Zmluvy spoločne Európskym parlamentom a Radou Európskej únie priznať Súdnemu dvoru neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podľa týchto nariadení.
61 Takúto právomoc zveril súdu Spoločenstva článok 17 nariadenia č. 17. Tento súd je preto oprávnený na to, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisiou svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, Zb. s. I‑8375, bod 692).
62 Z toho vyplýva, že pokiaľ je súdu Spoločenstva predložená na posúdenie otázka výšky pokuty, tento súd je oprávnený vykonať svoju neobmedzenú právomoc a môže ju vykonať tak na zníženie tejto sumy, ako aj na jej zvýšenie.
63 Výkon uvedenej právomoci Súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku bol teda v súlade s právom.
64 Druhá časť štvrtého dôvodu teda nie je dôvodná.
O piatom dôvode predloženom subsidiárne a založenom na porušení práva na obhajobu, ako aj zásady zákazu retroaktivity prísnejších sankčných ustanovení
O prvej časti dôvodu založenej na porušení práva na obhajobu
– Argumentácia účastníkov konania
65 Groupe Danone tvrdí, že aj za predpokladu, že Súd prvého stupňa mohol upraviť metódu stanovenia výšky pokuty a zmenšiť čiastku, o ktorú bola pokuta znížená z dôvodu poľahčujúcich okolností, tento súd mal predložiť svoj úmysel pristúpiť k takejto úprave do kontradiktórnej diskusie. Súd prvého stupňa tým, že zbavil Groupe Danone možnosti uviesť jeho postoj k plánovanej úprave, porušil právo na obhajobu.
66 Komisia pripomína, že Súd prvého stupňa nezvýšil pokutu, ale ju znížil, a že pri svojom posúdení primeranosti výšky pokuty uplatnil svoju metódu výpočtu týkajúcu sa zníženia z dôvodu poľahčujúcich okolností.
67 Ďalej Komisia zastáva názor, že Groupe Danone sa vzhľadom na to, že predložil svoj návrh na zrušenie a na zníženie pokuty na posúdenie Súdu prvého stupňa, obrátil na Súd prvého stupňa nielen s cieľom skúmať zákonnosť rozhodnutia, ale aj posúdiť primeranosť výšky pokuty. Vedome teda prijal riziko, že Súd prvého stupňa zvýši uloženú pokutu.
– Posúdenie Súdnym dvorom
68 Na úvod je namieste pripomenúť, že dodržanie práva na obhajobu v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorá bola veľakrát zdôraznená v judikatúre Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C‑194/99 P, Zb. s. I‑10821, bod 30).
69 V rámci odvolania je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane skúmať, do akej miery Súd prvého stupňa z právneho hľadiska správne zohľadnil všetky faktory podstatné na posúdenie závažnosti správania konkretizovaného vo vzťahu k článkom 81 ES a 82 ES, ako aj k článku 15 nariadenia č. 17, a na druhej strane overiť, či Súd prvého stupňa po právnej stránke dostatočne odpovedal na všetky tvrdenia žalobcu smerujúce k zrušeniu alebo zníženiu pokuty (pozri najmä rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, Zb. s. I‑8417, bod 128).
70 Bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k otázke, či bol súd Spoločenstva predtým, ako vykonal svoju neobmedzenú právomoc, povinný vyzvať Groupe Danone na predloženie jeho pripomienok k prípadnej zmene metódy výpočtu, je vhodné konštatovať, že Groupe Danone mohol účinne vyjadriť svoj postoj týkajúci sa stanovenia výšky pokuty.
71 Toto vyplýva v prvom rade z argumentácie Groupe Danone pred Súdom prvého stupňa, v druhom rade z priebehu diskusie pred uvedeným súdom a v treťom rade z úvah obsiahnutých v napadnutom rozsudku.
72 V prvom rade je dôležité konštatovať, že šesť z ôsmich dôvodov, ktoré Groupe Danone uplatnil pred Súdom prvého stupňa, smerovalo k zníženiu výšky uloženej pokuty. Ako vyplýva z bodu 25 napadnutého rozsudku, tieto dôvody sa vzťahovali najmä na dodržiavanie zásady proporcionality a na posúdenia priťažujúcich a poľahčujúcich okolností Komisiou.
73 V rámci uvedených dôvodov sa Groupe Danone obrátil na Súd prvého stupňa najmä s otázkou, či Komisia správne uplatnila metódu odporúčanú v usmerneniach (pozri najmä body 46 až 49 napadnutého rozsudku), a v dôsledku toho s otázkou o primeranosti výšky pokuty.
74 V druhom rade je vhodné uviesť, že ako to vyplýva z bodu 74 vyjadrenia Komisie k odvolaniu, proti ktorému Groupe Danone nenamietal, Súd prvého stupňa na pojednávaní položil Komisii otázku týkajúcu sa zohľadnenia poľahčujúcich okolností v metóde stanovenia výšky pokuty.
75 Komisia v odpovedi na túto otázku spresnila, že metóda uplatnená v spornom rozhodnutí nebola v súlade s usmerneniami, ale že táto okolnosť viedla k finančnému výsledku, ktorý bol pre Groupe Danone priaznivejší.
76 Za týchto podmienok Groupe Danone mal možnosť zaujať stanovisko k tejto otázke, a tak účinne dať na známosť svoj názor.
77 V treťom rade Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku s prihliadnutím na všetky tvrdenia, ktoré pred ním boli vyjadrené, detailne skúmal relevantné okolnosti týkajúce sa stanovenia pokuty.
78 Súd prvého stupňa tak najprv v bode 521 napadnutého rozsudku uviedol, že v súlade so znením usmernení sa sadzba zodpovedajúca zvýšeniu alebo zníženiu z dôvodu priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností musí uplatniť na základnú čiastku pokuty určenú v závislosti od závažnosti a dĺžky trvania porušenia, a nie na výsledok prvého zvýšenia alebo zníženia z dôvodu priťažujúcej alebo poľahčujúcej okolnosti.
79 Súd prvého stupňa ďalej v bode 522 napadnutého rozsudku konštatoval, že aj keď Komisia upravila výšku pokuty pri zohľadnení na jednej strane dvoch priťažujúcich okolností a na strane druhej jednej poľahčujúcej okolnosti, z konečnej čiastky uloženej pokuty vyplývalo, že Komisia uplatnila jednu z týchto dvoch úprav na čiastku, ktorá bola výsledkom prvého zvýšenia alebo zníženia. Súd prvého stupňa preto poznamenal, že táto metóda výpočtu mala za následok zmenu konečnej výšky pokuty v porovnaní s výškou pokuty, ktorá by vyplynula z uplatnenia metódy uvedenej v usmerneniach.
80 Súd prvého stupňa teda v bode 523 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že Komisia sa odchýlila od usmernení, pokiaľ ide o metódu výpočtu konečnej výšky pokuty, bez toho, aby to akokoľvek zdôvodnila.
81 V dôsledku toho, ako to vyplýva z bodu 524 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupňa v rámci svojej neobmedzenej právomoci uplatnil z dôvodu priťažujúcej okolnosti spojenej s opakovaným porušovaním zvýšenie základnej čiastky pokuty uloženej Groupe Danone o 40 %.
82 Súd prvého stupňa sa teda pri výkone svojej neobmedzenej právomoci oprel výlučne o ustanovenia usmernení bez prihliadnutia na iné prvky, okolnosti alebo kritériá, ktorých zohľadnenie by Groupe Danone nemohol predvídať.
83 Z toho vyplýva, že výhrada založená na porušení práva na obhajobu Súdom prvého stupňa nie je dôvodná.
84 Prvú časť piateho dôvodu teda nemožno prijať.
O druhej časti dôvodu založenej na porušení zásady zákazu retroaktivity prísnejších sankčných ustanovení
– Argumentácia účastníkov konania
85 Groupe Danone tvrdí, že Súd prvého stupňa pri zmene metódy stanovenia výšky pokuty, ktorá mu bola uložená, oprel svoju úvahu o objasnenia usmernení, ktoré sám vykonal v rozsudkoch vyhlásených po prijatí sporného rozhodnutia.
86 Komisia popiera skutočnosť, že Groupe Danone mohol mať pochybnosť o spôsobe zohľadnenia poľahčujúcich okolností, ktoré sa mohli uplatniť pri stanovení výšky pokuty. Podľa nej totiž tak, ako to rozhodol Súd prvého stupňa, z usmernení vyplýva, že zníženie z dôvodu poľahčujúcich okolností sa vypočítava zo základnej čiastky. Súd prvého stupňa si zvolil túto metódu pri svojom vlastnom posúdení primeranosti výšky pokuty, a to bez toho, že by bol usmerneniami viazaný.
– Posúdenie Súdnym dvorom
87 Najprv je potrebné pripomenúť, že zásada zákazu retroaktivity trestnoprávnych ustanovení je spoločnou zásadou pre všetky právne poriadky členských štátov a tvorí neoddeliteľnú časť všeobecných zásad práva, ktorých dodržiavanie súd Spoločenstva zabezpečuje (pozri rozsudok z 10. júla 1984, Kirk, 63/83, Zb. s. 2689, bod 22).
88 Retroaktívne uplatnenie nového výkladu normy stanovujúcej porušenie môže odporovať najmä článku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorý okrem iného zakotvuje zásadu zákonnosti trestných činov a trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege) (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný, bod 217).
89 Bolo by to tak okrem iného v prípade, ak by išlo o súdny výklad, ktorého výsledok nebolo možné v čase, keď k porušeniu došlo, rozumne predvídať najmä vzhľadom na výklad, ktorého sa v tomto období pridŕžala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia (pozri rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný, bod 218).
90 Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že skutočnosť, že Komisia v minulosti uplatnila pokuty na určitej úrovni na rôzne typy porušení, ju nezbavuje možnosti zvýšiť túto úroveň v medziach stanovených v nariadení č. 17, ak je to potrebné na zabezpečenie vykonania politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva; práve naopak, účinné uplatnenie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže si vyžaduje, aby Komisia mohla kedykoľvek prispôsobiť úroveň pokút potrebám tejto politiky (pozri rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný, bod 227).
91 Podniky zúčastnené na správnom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu pokuty, teda nemôžu nadobudnúť legitímnu dôveru v metódu stanovovania pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný, bod 228).
92 Z toho vyplýva, že takú metódu stanovovania výšky pokút, akej sa pridŕžal Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, mohol podnik ako Groupe Danone v čase spáchania dotknutých porušení rozumne predvídať (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, bod 231).
93 Preto Súd prvého stupňa neporušil zásadu zákazu retroaktivity.
94 Druhá časť piateho dôvodu teda nie je opodstatnená.
95 Z prechádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie Groupe Danone musí byť zamietnuté v celom rozsahu.
O trovách
96 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Groupe Danone na náhradu trov konania a Groupe Danone nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Groupe Danone je povinná nahradiť trovy konania.
Podpisy
* Jazyk konania: francúzština.