1

Svojím odvolaním Španielske kráľovstvo navrhuje zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 21.októbra 2004, Lenzing/Komisia (T-36/99, Zb. s. II-3597, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Súd prvého stupňa čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie 1999/395/ES z 28. októbra 1998 o štátnej pomoci, ktorú Španielsko poskytlo spoločnosti Sniace SA, so sídlom v Torrelavege, Kantábria [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 149, 1999, s. 40, ďalej len „rozhodnutie z 28. októbra 1998“), zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 2001/43/ES z 20. septembra 2000 (Ú. v. ES L 11, s. 46, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Súd prvého stupňa uviedol v bodoch 8 až 29 napadnutého rozsudku skutkové okolnosti takto:

…

…

…

…

3

Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 11. februára 1999 podal Lenzing žalobu smerujúcu k čiastočnému zrušeniu rozhodnutia z 28. októbra 1998. Po prijatí sporného rozhodnutia Komisiou predložil Lenzing svoje pripomienky k veci v liste zaregistrovanom v kancelárii Súdu prvého stupňa 12. februára 2001, ktorým najmä zmenil svoje návrhy a navrhoval, aby Súd prvého stupňa zrušil článok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje, že nevymáhanie pohľadávok, poplatkov a úrokov z omeškania dlžných TGSS, dohody z 8. marca 1996, 7. mája 1996 a 30. septembra 1997 a nevymáhanie pohľadávok a úrokov z omeškania dlžných mzdovému fondu Fogasa, ako aj dohody z 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

4

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku najskôr zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Španielskym kráľovstvom a Komisiou, keď dospel najmä k záveru, že Lenzing je potrebné považovať za osobne dotknutý sporným rozhodnutím.

5

V tejto súvislosti Súd prvého stupňa v bode 73 napadnutého rozsudku pripomenul ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej môžu iné osoby, ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené.

6

V bode 74 uvedeného rozsudku Súd prvého stupňa ďalej zdôraznil, že čo sa týka konkrétne oblasti štátnej pomoci, rozhodnutím Komisie, ktorým sa ukončilo konanie vo veci formálneho zisťovania začaté podľa článku 88 ods. 2 ES, pokiaľ ide o individuálnu pomoc (ďalej len „konanie vo veci formálneho zisťovania“), boli za osobne dotknuté uznané okrem podniku príjemcu aj konkurenčné podniky uvedeného podniku, ktoré hrali aktívnu úlohu v rámci tohto konania, pokiaľ ich postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia (rozsudok z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 164/84, Zb. s. 391, bod 25).

7

Čo sa v prvom rade týka účasti Lenzingu na konaní vo veci formálneho zisťovania, Súd prvého stupňa v bodoch 77 až 79 napadnutého rozsudku konštatoval, že Lenzing podal sťažnosť vedúcu k začatiu tohto konania a aktívne sa na ňom zúčastnil predložením podrobných pripomienok.

8

V druhom rade, čo sa týka vplyvu na konkurenčné postavenie Lenzingu, Súd prvého stupňa v bode 80 napadnutého rozsudku pripomenul, že v štádiu skúmania prípustnosti stačí, aby žalobca presvedčivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé poškodiť jeho legitímne záujmy tým, že podstatne ovplyvňuje jeho postavenie na predmetnom trhu.

9

Súd prvého stupňa ďalej v bodoch 81 až 91 napadnutého rozsudku preskúmal tvrdenia, ktoré predložil Lenzing s cieľom preukázať vplyv na jeho postavenie na predmetnom trhu. Tieto body znejú takto:

10

Čo sa týka veci samej, Súd prvého stupňa prijal dôvod uvedený Lenzingom, ktorý bol založený na porušení článku 87 ods. 1 ES Komisiou v tom, že tá nesprávne uplatnila kritérium súkromného veriteľa.

11

Podľa Súdu prvého stupňa sa totiž Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď uviedla, že predmetné správanie subjektov TGSS a Fogasa splnilo kritérium súkromného veriteľa. Úvahy Súdu prvého stupňa týkajúceho sa tohto aspektu sú uvedené v bodoch 154 až 160 napadnutého rozsudku takto:

12

V dôsledku toho Súd prvého stupňa v bode 162 napadnutého rozsudku rozhodol, že prvý žalobný dôvod je dôvodný, a preto zrušil článok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia bez toho, aby považoval za potrebné skúmať druhý žalobný dôvod uvedený Lenzingom.

13

Španielske kráľovstvo vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

14

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

15

Lenzing navrhuje, aby Súdny dvor:

16

Španielske kráľovstvo uvádza na podporu svojho odvolania dva dôvody. Prvý sa vzťahuje na prípustnosť žaloby podanej Lenzingom na Súde prvého stupňa, zatiaľ čo druhý je založený na nesprávnom výklade kritéria súkromného veriteľa Súdom prvého stupňa.

17

Svojím prvým odvolacím dôvodom Španielske kráľovstvo, podporované Komisiou, uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že Lenzing bol osobne dotknutý sporným rozhodnutím v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES.

18

Španielska vláda v prvom rade tvrdí, odkazujúc najmä na už citovaný rozsudok Cofaz a i./Komisia, že na rozdiel od požiadaviek judikatúry Spoločenstva Súd prvého stupňa dospel k tomuto rozhodnutiu len na základe úlohy, ktorú hral Lenzing počas formálneho zisťovania, bez toho, aby zistil — alebo prinajmenšom nesprávne zistil —, či postavenie tohto podniku na trhu bolo podstatným spôsobom ovplyvnené sporným rozhodnutím.

19

V tejto súvislosti španielske orgány uvádzajú, že opatrenia prijaté subjektmi Fogasa a TGSS voči Sniace, malému subjektu predstavujúcemu približne 10 %-ný podiel na trhu, nemohli spôsobiť nijakú škodu Lenzingu, ktorý je podnikom patriacim do skupiny hlavných výrobcov viskózových vlákien Spoločenstva. Navyše počas tohto obdobia sa zvýšil tak podiel na trhu, ako aj zisky Lenzingu.

20

Súd prvého stupňa však nezohľadnil tieto skutočnosti, alebo ich považoval za nerelevantné, a naopak zohľadnil okolnosti, ktoré charakterizovali len postavenie Sniace na trhu, a nie Lenzingu, akými sú prežitie tohto podniku vďaka dotknutým podporným opatreniam alebo úrovni cien, ktorú zaviedol. Súd prvého stupňa tak zbavil požiadavku judikatúry týkajúcu sa skutočného a účinného narušenia konkurenčného postavenia sťažujúceho sa podniku všetkého obsahu.

21

Španielska vláda ďalej Súdu prvého stupňa vytýka, že svoju úvahu založil najmä na existencii ušlého zisku, ktorý údajne vznikol Lenzingu na základe toho, že Sniace zostalo na trhu. Aj keby Lenzingu vznikol ušlý zisk, táto okolnosť sama osebe neumožňuje rozhodnúť, že spĺňa podmienku podstatného narušenia postavenia dotknutého subjektu na trhu. Požiadavka takéhoto narušenia navyše okrem iného vylučuje, ako rozhodol Súd prvého stupňa, možnosť predpokladu ušlého zisku.

22

V každom prípade podľa španielskych orgánov Lenzingu nevznikol nijaký ušlý zisk, ako to preukazuje skutočnosť, že sa všeobecná situácia tohto podniku počas predmetného obdobia zlepšila. Tieto orgány nakoniec uvádzajú, že dotknuté opatrenia nepredstavovali poskytnutie prostriedkov Sniace, ale uzatvorenie dohôd o splátkovom kalendári, spolu s úrokmi z omeškania, čo spôsobilo tomuto podniku ďalšiu finančnú záťaž. Nie je možné teda tvrdiť, že pri neexistencii týchto opatrení by sa konkurenti Sniace nachádzali v lepšom postavení.

23

Komisia dodáva, že z judikatúry Spoločenstva vyplýva, že prináleží len sťažujúcemu sa konkurentovi, aby presvedčivým spôsobom uviedol konkrétne a osobné negatívne dopady, ktoré vzniknú z priznania pomoci, ako aj mieru narušenia jeho pozície na trhu. Súd prvého stupňa porušil tieto požiadavky v oblasti dôkazného bremena takéhoto narušenia tým, že sa opieral len o všeobecné údaje o trhu a účinkoch pociťovaných ostatnými konkurentmi, keď rozhodol, že Lenzing bol osobne dotknutý sporným rozhodnutím. Ďalej Lenzing napriek tomu, že bol viackrát vyzvaný, nepredložil počas prvostupňového konania nijaký dôkaz o tom, že z dôvodu dotknutých pomocných opatrení utrpel ujmu, hoci počas tohto obdobia sa jeho výkony sústavne a značne zlepšovali.

24

Lenzing sa naopak domnieva, že Súd prvého stupňa správne rozhodol, že bol osobne dotknutý sporným rozhodnutím. V súlade s požiadavkami judikatúry Spoločenstva bolo totiž detailne a presvedčivo stanovené podstatné narušenie jeho postavenia na trhu vo svetle takých skutočností, akými sú postavenie na trhu Sniace, zachovanie jeho činnosti na trhu typickom veľkou nadprodukciou a malým počtom konkurentov, ako aj praxou Sniace umelo zavádzať nízke ceny. Bolo by teda nesprávne tvrdiť, že Súd prvého stupňa vychádzal v tejto súvislosti len z existencie údajného ušlého zisku. V každom prípade je tento prvok úplne relevantný v rámci preskúmania narušenia konkurenčného postavenia Lenzingu, keďže ten by sa v prípade, že by jeden konkurent na takomto trhu zanikol, určite nachádzal vo výhodnejšej situácii. Zostávajúce podniky by si mohli privlastniť uvoľnené podiely na trhu a použiť svoju nadprodukciu.

25

Existencia konkrétneho narušenia konkurenčného postavenia Lenzingu by sa potvrdila sériou okolností, konkrétne priamym konkurenčným vzťahom existujúcim medzi týmito podnikmi na tých istých geografických trhoch a voči tým istým klientom, získaním Sniace nových podielov na trhu počas dotknutého obdobia, skutočnosťou, že dotknuté opatrenie predstavuje prevádzkovú pomoc s osobitne reštriktívnym dopadom na konkurenciu, ako aj výdavkami a úsilím, ktoré Lenzing vynaložil v rámci konania vo veci formálneho zisťovania.

26

Lenzing navyše zdôrazňuje, že Španielske kráľovstvo a Komisia založili svoje tvrdenia na príliš reštriktívnom výklade judikatúry Spoločenstva a najmä na už citovanom rozsudku Cofaz a i./Komisia. Táto judikatúra sa v skutočnosti obmedzuje len na to, aby sťažujúci sa konkurent preukázal, že jeho postavenie na trhu „môže byť“ ovplyvnené štátnou pomocou, a teda nevyžaduje preukázanie „skutočného a efektívneho“ narušenia, čo by ukladalo nadmerné dôkazné bremeno na konkurentov príjemcu takejto pomoci.

27

Komisia vo svojom vyjadrení nakoniec poskytla nesmierne pozitívny obraz ekonomickej situácie Lenzingu počas dotknutého obdobia s cieľom znížiť účinky tejto pomoci. Tento obraz bol neskôr spochybnený niektorými údajmi, ktoré boli uvedené v dokumentoch použitých samotnou Komisiou v rámci prvostupňového konania.

28

Svojím prvým odvolacím dôvodom Španielske kráľovstvo, podporované Komisiou, v podstate tvrdí, že skutočnosti zohľadnené Súdom prvého stupňa, ktoré by mali preukázať existenciu podstatného narušenia postavenia Lenzingu na trhu, sú nedostatočné na prijatie záveru, že došlo k takémuto narušeniu.

29

Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa článku 230 štvrtého odseku ES môže fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti rozhodnutiu určenému inej osobe, keď sa jej toto rozhodnutie týka priamo a osobne.

30

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora môžu iné osoby, ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (pozri okrem iného rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 20, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33).

31

Pokiaľ ide konkrétne o oblasť štátnej pomoci, subjekty, ktorým rozhodnutie nie je určené a ktoré spochybňujú dôvodnosť rozhodnutia o posúdení pomoci, sa považujú za osobne dotknuté týmto rozhodnutím v prípade, že ich postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom daného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Cofaz a i./Komisia, už citovaný, body 22 až 25, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, už citovaný, body 37 a 70).

32

Čo sa týka určenia takéhoto narušenia, Súdny dvor už spresnil, že samotná okolnosť, že akt ako toto sporné rozhodnutie je spôsobilý mať určitý vplyv na súťažné vzťahy na relevantnom trhu a že dotknutý podnik sa nachádzal v súťažnom vzťahu s podnikom, ktorý mal z tohto aktu prospech, nemôže v nijakom prípade stačiť na to, aby mohol byť daný podnik považovaný za osobne dotknutý týmto aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, 10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7, ako aj uznesenie z 21. februára 2006, Deutsche Post a DHL Express/Komisia, C-367/04 P, neuverejnené v Zbierke, bod 40).

33

Podnik sa teda nemôže odvolávať iba na svoje postavenie ako konkurenta vo vzťahu k podniku príjemcu, ale okrem toho musí preukázať, že sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia (rozsudok z 23. mája 2000, Comité d’entreprise de la Société française de production a i./Komisia, C-106/98 P, Zb. s. I-3659, bod 41, ako aj uznesenie Deutsche Post a DHL Express/Komisia, už citované, bod 41).

34

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo a Komisia, však z judikatúry Súdneho dvora nevyplýva, že takýto osobitný štatút, ktorý odlišuje subjekty, ktorým rozhodnutie nie je určené, v zmysle už citovaného rozsudku Plaumann/Komisia, od všetkých ostatných hospodárskych subjektov, musí nevyhnutne vyplývať zo skutočností, akými sú podstatné zníženie obratu, nezanedbateľné finančné straty, ako aj značné zníženie podielu na trhu po poskytnutí danej štátnej pomoci.

35

Ako to však uviedla generálna advokátka v bodoch 43 až 45 svojich návrhov, poskytnutie štátnej pomoci môže narušiť konkurenčné postavenie subjektu aj inými spôsobmi, najmä spôsobením ušlého zisku alebo menej priaznivého vývoja, ako by bol v prípade neexistencie takej pomoci. Intenzita takého narušenia môže byť rozdielna, v závislosti od viacerých faktorov, akými sú najmä štruktúra dotknutého trhu alebo povaha spornej štátnej pomoci. Preukázanie podstatného narušenia postavenia konkurenta na trhu nemôže byť teda obmedzené len na prítomnosť určitých skutočností svedčiacich o znížení jeho obchodnej alebo finančnej výkonnosti.

36

Navyše nemožno vylúčiť, že by sa podniku v určitých prípadoch podarilo vyhnúť takémuto zníženiu, alebo aspoň ho obmedziť, napríklad uskutočnením úsporných opatrení alebo rozšírením sa na výnosnejšie trhy. Ak by táto argumentácia bola zohľadnená, argumentácia španielskych orgánov a Komisie by viedla k takému výkladu článku 230 štvrtého odseku ES, podľa ktorého vzniká za takýchto okolností riziko, že hoci priznanie štátnej pomoci konkurentovi malo na daný podnik podstatný dopad, tento podnik nebude mať aktívnu legitimáciu konať voči rozhodnutiu, ktorým boli posúdené dotknuté opatrenia.

37

V tejto veci z bodov 81 až 90 napadnutého rozsudku vyplýva, že Súd prvého stupňa sa neobmedzil iba na všeobecné uvedenie existencie konkurenčného vzťahu medzi Lenzingom a Sniace, ale svoje rozhodnutie založil, čo sa týka narušenia postavenia Lenzingu na trhu, na sérii dôkazov predložených týmto podnikom, aby v podstate preukázal osobitosť konkurenčného postavenia na trhu viskózových vlákien, ktorý je typický veľmi obmedzeným počtom výrobcov a veľkou nadprodukciou, vplyv narušenia, ktorým je priznanie pomoci podniku vykonávajúcemu činnosť na takomto trhu, ako aj účinok pomoci na úroveň cien uplatňovaných Sniace.

38

Najmä z dôvodov, ktoré uviedla generálna advokátka v bodoch 45 a 46 svojich návrhov, Súd prvého stupňa sa v bode 85 napadnutého rozsudku správne domnieval, že udržanie činnosti subjektu na trhu, ktorý má vlastnosti trhu viskózových vlákien, ktoré neboli napadnuté španielskou vládou, môžu spôsobiť osobitne výrazné účinky na postavenie jeho konkurentov.

39

Najmä postavenie Lenzingu sa teda jasne odlišuje od toho, na základe ktorého bol vynesený už citovaný rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum (bod 72), v ktorom Súdny dvor rozhodol o neexistencii podstatného narušenia konkurenčného postavenia členov žalujúceho združenia v tomto konaní z dôvodu, že príliš veľa subjektov, konkrétne všetci poľnohospodári Európskej únie, sa môže považovať za konkurentov príjemcov pomoci dotknutého programu nadobúdania pôdy.

40

Navyše treba konštatovať, že Španielske kráľovstvo a Komisia nepredložili Súdnemu dvoru nijakú skutočnosť, ktorá by preukazovala skreslenie dôkazov predložených Súdu prvého stupňa alebo nepresnosť jeho zistení vzhľadom na dokumenty v spise, ktoré by mohli spochybniť jeho nezávislé posúdenie skutočností týkajúcich sa narušenia postavenia Lenzingu na trhu.

41

Za týchto podmienok nie je nakoniec možné Súdu prvého stupňa vytýkať, že by tak, ako to tvrdí Komisia, porušil pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena. V tejto súvislosti stačí uviesť, že Súd prvého stupňa v bode 80 napadnutého rozsudku zohľadnil, v súlade s požiadavkami stanovenými judikatúrou vyplývajúcou z už citovaného rozsudku Cofaz a i./Komisia (bod 28), že iba Lenzingu prináleží, aby presvedčivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé poškodiť jeho legitímne záujmy tým, že podstatne ovplyvňuje jeho postavenie na predmetnom trhu. Z dôvodov uvedených v bodoch 34 až 39 tohto rozsudku, na základe skutočností predložených Lenzingom a preskúmaných Súdom prvého stupňa, bolo možné určiť, že došlo k takémuto narušeniu.

42

S ohľadom na predchádzajúce úvahy je prvý odvolací dôvod potrebné zamietnuť ako nedôvodný.

43

Svojím druhým odvolacím dôvodom Španielske kráľovstvo tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže nesprávne uplatnil kritérium súkromného veriteľa.

44

Napadnutý rozsudok totiž nesprávne zohľadnil na jednej strane, že poskytnutie možnosti reštrukturalizácie dlhov je už samotné v rozpore s kritériom súkromného veriteľa, a na druhej strane, že v prípade nerešpektovania dohody o splátkovom kalendári by súkromný veriteľ vždy a nevyhnutne pristúpil k nútenému vymáhaniu svojich pohľadávok. Takýto prístup je v rozpore s judikatúrou a najmä s rozsudkami Súdneho dvora Tubacex a Súdu prvého stupňa z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia (T-152/99, Zb. s. II-3049), ktoré výslovne pripustili, že reštrukturalizačné opatrenia platieb dlhov alebo odpustenia dlhov môžu byť úplne zlučiteľné s kritériom súkromného veriteľa.

45

V tejto súvislosti španielske orgány spresnili, že preskúmanie takýchto opatrení musí byť vždy vykonané v závislosti od okolností každého samostatného prípadu. Súd prvého stupňa nezohľadnil celú sériu skutočností a faktorov, ktoré naznačovali, že tieto dva španielske orgány v súlade so správaním súkromného veriteľa prijali primerané rozhodnutie pri vymáhaní svojich dlhov. Španielska vláda odkazuje najmä na to, že vstup Sniace do likvidácie, čo by bolo následkom núteného vymáhania dlhov, by spôsobilo ďalšie dlhy voči mzdovému fondu Fogasa, lebo ten by vyplatil mzdy a iné náhrady prepusteným zamestnancom; že dlžné sumy boli dostatočne zabezpečené a plynuli z nich úroky v zákonom stanovenej výške; že tento podnik už vrátil časť týchto dlhov a nevznikli ďalšie a že ani ostatní veritelia nepristúpili k vymáhaniu svojich pohľadávok.

46

Španielske kráľovstvo ďalej tvrdí, že rozporné úvahy Súdu prvého stupňa uvedené v bode 146 napadnutého rozsudku spočívajú na jednej strane v uznaní, že konanie mzdového fondu Fogasa, upravené právom Spoločenstva o ochrane zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, neobsahuje v sebe prvky štátnej pomoci, a na druhej strane v tvrdení, že akékoľvek verejné opatrenie určené na financovanie prevádzkových nákladov, akými sú platby miezd, môže predstavovať pomoc zakaždým, keď vedie k poskytnutiu výhody podniku. Z tohto pohľadu by totiž konanie mzdového fondu Fogasa, ktorého úlohou je práve pokryť platby miezd zamestnancov podnikov, ktoré majú ekonomické ťažkosti, vždy predstavovalo výhodu pre daný podnik.

47

Komisia, ktorá súhlasí s tvrdeniami Španielskeho kráľovstva, dodáva, že preskúmaním analýzy vykonanej sporným rozhodnutím Súd prvého stupňa nerešpektoval širokú mieru voľnej úvahy, ktorá je Komisii priznaná v oblasti komplexných ekonomických otázok. Táto miera voľnej úvahy podlieha len obmedzenému súdnemu preskúmaniu, ktoré sa týka iba zjavne nesprávneho posúdenia.

48

Vzhľadom jednak na záruky prijaté subjektmi Fogasa a TGSS a jednak na správanie sa súkromných veriteľov nebolo odmietnutie Komisie považovať sporné opatrenia za štátnu pomoc nijakom prípade zjavne nesprávne. Súd prvého stupňa v každom prípade prekročil hranice svojho prieskumu a posúdenie Komisie nahradil svojím vlastným posúdením, pričom porušil nielen článok 87 ods. 1 ES, ale aj zásadu inštitucionálnej rovnováhy medzi výkonnou a súdnou mocou Spoločenstva, tak ako vyplýva zo Zmluvy o ES.

49

Komisia tiež Súdu prvého stupňa vytýka, že pri preskúmaní použitia kritéria súkromného veriteľa nevykonal osobitné preskúmanie, na jednej strane, že Fogasa a TGSS uzavreli dohody o odklade a splátkovom kalendári dlhov, a na druhej strane, že nedošlo k nútenému vymáhaniu pohľadávok, keď tieto dohody neboli dodržané. Pre veriteľa konajúceho podľa pravidiel trhového hospodárstva existuje jasný rozdiel v tom, či ide o uzavretie dohôd o splátkovom kalendári, alebo o otázku, aké dôsledky by prípadne bolo potrebné vyvodiť z porušenia takejto dohody dlžníkom.

50

Lenzing úplne súhlasí s úvahami Súdu prvého stupňa a dodáva, že viaceré tvrdenia predložené Španielskym kráľovstvom a Komisiou sú neprípustné, keďže len opakujú argumentáciu uvedenú v prvostupňovom konaní alebo iba napádajú posúdenie skutkového stavu či dôkazné prostriedky vykonané Súdom prvého stupňa.

51

Je potrebné hneď konštatovať, že tvrdenia predložené Španielskym kráľovstvom a Komisiou v rámci druhého odvolacieho dôvodu vychádzajú zo zásady, ktorú Súd prvého stupňa už posúdil v napadnutom rozsudku a podľa ktorej uzavretie dohôd o reštrukturalizácii dlhov, ako aj to, že nedošlo k nútenému vymáhaniu pohľadávok po nedodržaní týchto dohôd, nikdy nemôže spĺňať kritérium súkromného veriteľa.

52

Takéto tvrdenia však vychádzajú z nesprávneho pochopenia príslušných častí daného rozsudku.

53

Z bodov 152 až 161 napadnutého rozsudku totiž jasne vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia španielska vláda a Komisia, Súd prvého stupňa nezaložil svoje posúdenie dotknutých opatrení ani na určitej nezákonnosti per se dohôd o rozdelení a splácaní dlhov, ani na domnienke, že v prípade nedodržania týchto dohôd by každý súkromný veriteľ nevyhnutne začal exekučné konanie, aby mu boli zaplatené jeho pohľadávky. Naopak, z vyššie uvedených bodov vyplýva, že Súd prvého stupňa rozhodol, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia vo svetle série skutočností a okolností v danom prípade.

54

Za týchto okolností väčšina tvrdení predložených španielskymi orgánmi v skutočnosti vedie k spochybneniu dôkazov vykonaných Súdom prvého stupňa tým, že mu vytýkajú, že nevzal do úvahy určité skutočnosti, ktoré považujú za relevantné, alebo naopak zvážil iné skutočnosti, ktoré považujú za irelevantné. Takéto posúdenie však nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, okrem prípadu skreslenia skutkových okolností a dôkazných prostriedkov predložených Súdu prvého stupňa, pričom skreslenie nebolo preukázané ani tvrdené španielskou vládou (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, C-53/92 P, Zb. s. I-667, bod 42; zo7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 49, ako aj z 23. marca 2006, Mülhens/ÚHVT, C-206/04 P, Zb. s. I-2717, bod 28).

55

Z uvedeného vyplýva, že tento dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom smeruje proti posúdeniu dôkazov Súdom prvého stupňa.

56

Pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že Súd prvého stupňa prekročil medze súdneho preskúmania, ktoré mu priznáva judikatúra v oblasti komplexného ekonomického posúdenia, treba v prvom rade pripomenúť, že aj keď Súdny dvor uznáva, že Komisia má v ekonomických záležitostiach priestor na voľnú úvahu, z toho nevyplýva, že súd Spoločenstva sa musí zdržať posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy Komisiou (rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/09 P, Zb. s. I-987, bod 39).

57

Podľa judikatúry Súdneho dvora súd Spoločenstva musí totiž nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. januára 1979, Racke, 98/78, Zb. s. 69, bod 5; z 22 októbra 1991, Nölle, C-16/90, Zb. s. I-5163, bod 12; Komisia/Tetra Laval, už citovaný, bod 39, ako aj z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C-326/05 P, Zb. s. I-6557, bod 76). V každom prípade mu v rámci tohto posúdenia neprináleží nahradiť ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným (uznesenie z 25. apríla 2002, DSG Dradenauer Stahlgesellschaft/Komisia, C-323/00 P, Zb. s. I-3919, bod 43).

58

Navyše je potrebné uviesť, že pokiaľ inštitúcia Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, tým väčšia dôležitosť sa prikladá kontrole dodržiavania procesných záruk. Súdny dvor tiež spresnil, že medzi týmito zárukami sa nachádza najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky príslušné skutočnosti daného prípadu a dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie (pozri rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, ako aj zo 7. mája 1992, Pesquerias De Bermeo a Naviera Laida/Komisia, C-258/90 a C-259/90, Zb. s. I-2901, bod 26).

59

Čo sa týka tejto veci, je nesporné, že preskúmanie otázky, či dané opatrenia môže Komisia považovať za štátnu pomoc preto, lebo orgány verejnej moci nekonali rovnako ako súkromný veriteľ, vyžaduje komplexné ekonomické posúdenie.

60

Čo sa teda týka súdneho preskúmania Súdu prvého stupňa, z bodov 154 až 160 napadnutého rozsudku vyplýva, že Súd prvého stupňa bez toho, aby nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným, len poukázal na jednej strane na zjavné rozpory v porovnaní postavenia verejných a súkromných veriteľov, ktoré vykonala Komisia, vyplývajúce zo samotného textu sporného rozhodnutia, a na druhej strane na neexistenciu skutočností podporujúcich jej návrhy, čo sa týka postavenia jedného z týchto súkromných veriteľov a perspektívy rentability a udržania Sniace.

61

Takto Súd prvého stupňa neprekročil medze súdneho preskúmania, ktoré môže vykonať v oblasti komplexného ekonomického posúdenia.

62

Z týchto skutočností vyplýva, že druhý odvolací dôvod je čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

63

Keďže nemožno vyhovieť žiadnemu z dôvodov, ktoré Španielske kráľovstvo uvádza na podporu svojho odvolania, treba odvolanie zamietnuť.

64

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Lenzing navrhol zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov tohto konania a Španielske kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu vlastných trov konania aj trov konania Lenzingu.

65

V súlade s článkom 69 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: