Vec C‑176/05
KVZ retec GmbH
proti
Rakúskej republike
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný
Landesgericht für Zivilrechtssachen Wien)
„Odpady – Nariadenie (EHS) č. 259/93 – Kontrola a riadenie pohybu zásielok odpadov – Živočíšna múčka“
Návrhy prednesené 7. septembra 2006 – generálna advokátka J. Kokott
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 1. marca 2007
Abstrakt rozsudku
Životné prostredie – Odpady – Nariadenie č. 259/93 o pohybe zásielok odpadu
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1774/2002, zmenené a doplnené nariadením č. 808/2003; nariadenie Rady č. 259/93, zmenené a doplnené nariadením č. 2557/2001, článok 1 ods. 3 písm. a)]
Podľa článku 1 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 259/93 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 2557/2001, je preprava živočíšnej múčky kvalifikovanej z dôvodu povinnosti alebo úmyslu zbaviť sa jej ako odpad, ktorý je určený výlučne na zhodnotenie a je uvedený v prílohe II tohto nariadenia, vylúčená z pôsobnosti ustanovení tohto nariadenia s výnimkou ustanovení uvedeného odseku 3 písm. b) až e), ako aj článku 11 a článku 17 ods. 1 až 3 tohto nariadenia.
Vnútroštátnemu súdu však prináleží, aby dbal na to, aby sa táto preprava uskutočnila v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovení nariadenia č. 1774/2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu, zmeneného a doplneného nariadením č. 808/2003, spomedzi ktorých môžu byť relevantné články 7, 8 a 9, ako aj príloha II tohto nariadenia.
Uplatnenie nariadenia č. 259/93 totiž neznamená, že ustanovenia nariadenia č. 1774/2002 strácajú akúkoľvek relevantnosť. Okrem rizík vzťahujúcich sa na životné prostredie predstavuje živočíšna múčka aj riziko šírenia chorôb. S cieľom zabrániť hrozbe rozšírenia patogénov zavádzajú ustanovenia nariadenia č. 1774/2002 skupinu požiadaviek v snahe zaručiť, aby sa živočíšne vedľajšie produkty nepoužívali alebo neprepravovali na nedovolené účely. Na zachovanie potrebného účinku týchto nariadení je preto potrebné uplatniť tieto právne normy súbežne tak, aby sa ich jednotlivé ustanovenia dopĺňali.
(pozri body 73, 77 a výrok)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 1. marca 2007 (*)
„Odpady – Nariadenie (EHS) č. 259/93 – Kontrola a riadenie pohybu zásielok odpadov – Živočíšna múčka“
Vo veci C‑176/05,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný Landesgericht für Zivilrechtssachen Viedeň (Rakúsko) rozhodnutím z 8. apríla 2005 a doručený Súdnemu dvoru 20. apríla 2005, ktorý súvisí s konaním:
KVZ retec GmbH
proti
Rakúskej republike,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, E. Juhász, K. Schiemann (spravodajca) a M. Ilešič,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: K. Sztranc‑Sławiczek, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. júna 2006,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– KVZ retec GmbH, v zastúpení: H. Zanier a M. Firle, Rechtsanwälte,
– Rakúska republika, v zastúpení: E. Hofbauer, splnomocnená zástupkyňa,
– rakúska vláda, v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca,
– francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a R. Loosli‑Surrans, splnomocnení zástupcovia,
– vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: C. White, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Maurici, barrister,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Konstantinidis a F. Erlbacher, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 7. septembra 2006,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 30, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 176), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2557/2001 z 28. decembra 2001 (Ú. v. ES L 349, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 378, ďalej len „nariadenie č. 259/93“), a nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 273, s. 1; Mim. vyd. 3/037, s. 92), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 808/2003 z 12. mája 2003 (Ú. v. ES L 117, s. 1; Mim. vyd. 03/038, s. 513, ďalej len „nariadenie č. 1774/2002“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi KVZ retec GmbH (ďalej len „KVZ“) a Rakúskou republikou v súvislosti, na jednej strane, s uplatnením právnej úpravy Spoločenstva v oblasti odpadov na prepravu živočíšnej múčky určenej na použitie ako palivo pre tepelnú elektráreň, a na druhej strane v súvislosti so vzťahom medzi touto právnou úpravou a nariadením č. 1774/2002.
Právny rámec
Smernica 75/442/EHS
3 Článok 1 písm. a) prvý odsek smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23), zmenenej a doplnenej rozhodnutím Komisie 96/350/ES z 24. mája 1996 (Ú. v. ES L 135, s. 32; Mim. vyd. 15/003, s. 59, ďalej len „smernica 75/442“) vymedzuje pojem „odpad“ ako „akúkoľvek látku alebo predmet v kategórii ustanovenej v prílohe I, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť“.
4 Podľa tohto článku 1 smernice 75/442:
„Na účely tejto smernice:
…
e) zneškodňovanie odpadov je akákoľvek z činností, ktoré sú uvedené v prílohe II A;
f) zhodnocovanie odpadov je akákoľvek z činností, ktoré sú uvedené v prílohe II B;
…“
5 Medzi kategóriami odpadov vymenovanými v prílohe I smernice 75/442 sa nachádza kategória Q 16, definovaná ako „akékoľvek materiály, látky či výrobky, ktoré nie sú obsiahnuté v uvedených kategóriách“.
6 Príloha II B smernice 75/442 vymenováva spôsoby zhodnocovania tak, ako sú používané v praxi. Medzi nimi je uvedený najmä tento spôsob zhodnocovania:
„R 1 Využitie najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom.“
7 Článok 2 ods. 1 smernice 75/442 stanovuje:
„Táto smernica sa nevzťahuje na:
…
b) odpady, na ktoré sa už vzťahuje iná právna úprava:
…
iii) mŕtve telá zvierat a ďalší poľnohospodársky odpad: fekálie a iné prírodné látky používané v poľnohospodárstve, ktoré nie sú nebezpečné;
…“
Nariadenie č. 259/93
8 Článok 1 nariadenia č. 259/93 znie takto:
„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na prepravu odpadu vnútri, do a zo spoločenstva.
2. Z pôsobnosti tohto nariadenia je vylúčené:
…
d) prepravy odpadu uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 75/442/EHS, ak sú zahrnuté pod iné príslušné právne predpisy;
…
3. a) Preprava odpadu určeného výhradne na zhodnotenie a uvedeného v prílohe II je vylúčená z pôsobnosti ustanovení tohto nariadenia okrem výnimiek, ustanovených v pododsekoch b), c), d) a e) článku 11 a v článku 17 odsekoch 1, 2 a 3.
b) Na takýto odpad sa vzťahujú všetky ustanovenia smernice 75/442/EHS. Ide konkrétne o:
– odpad určený výhradne pre riadne schválené zariadenia, a to schválené podľa článku 10 a 11 smernice 75/442/EHS,
– odpad, ktorý je predmetom všetkých ustanovení článkov 8, 12, 13 a 14 smernice 75/442/EHS.
c) Niektoré odpady uvedené v prílohe II však možno kontrolovať akoby boli uvedené v prílohe III alebo IV, ak, okrem iných dôvodov, vykazujú ktorúkoľvek z nebezpečných vlastností uvedených v prílohe III smernice Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade…
Tieto odpady a rozhodnutie o tom, ktorý z dvoch postupov by sa mal uplatniť, sa určí postupom podľa článku 18 smernice 75/442/EHS. Takéto odpady sa uvedú v prílohe II a).
d) Vo výnimočných prípadoch, z dôvodov ochrany životného prostredia alebo verejného zdravia, môžu členské štáty kontrolovať prepravy odpadov uvedenú [uvedených – neoficiálny preklad] v prílohe II, akoby boli uvedené v prílohe III alebo IV.
Členské štáty, ktoré túto možnosť využijú, bezodkladne oznámia také prípady Komisii a prípadne informujú o tom ostatné členské štáty s odôvodnením svojho rozhodnutia. Komisia môže, v súlade s postupom ustanoveným v článku 18 smernice 75/442/EHS, také konanie schváliť, prípadne doplniť takéto odpady do prílohy II. A.
e) Keď sa odpad, uvedený v prílohe II, prepravuje v rozpore s týmto nariadením alebo smernicou 75/442/EHS, členské štáty môžu uplatniť príslušné ustanovenia článkov 25 a 26 tohto nariadenia.“
9 Podľa článku 2 písm. a) nariadenia č. 259/93:
„Na účely tohto nariadenia:
a) odpad je odpad definovaný v článku 1 písmeno a) smernice 75/442/EHS“.
10 Článok 11 uvedeného nariadenia stanovuje, že zásielka v rámci prepravy odpadov na zhodnotenie, uvedených v prílohe II tohto nariadenia, je sprevádzaná určitými údajmi.
11 Článok 17 ods. 1 až 3 nariadenia č. 259/93 upravuje pravidlá uplatňujúce sa na prepravy odpadov uvedených v jeho prílohe II do štátov, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 30. marca 1992 o riadení pohybov odpadov, ktoré sú určené na zhodnocovanie, cez hranice štátov.
12 Príloha II nariadenia č. 259/93, nazvaná „Zelený zoznam odpadov“ (ďalej len „zelený zoznam“) obsahuje túto úvodnú časť:
„Nezávisle od ich zahrnutia do tohto zoznamu, odpady nemožno prepravovať ako odpady, ktoré sú predmetom kontrol zelenej úrovne, ak dôjde k ich znečisteniu inými látkami v rozsahu, ktorý a) zvyšuje nebezpečenstvo spojené s odpadmi dostatočne na to, aby to odôvodnilo ich zahrnutie na žltý alebo červený zoznam, alebo b) bráni tomu, aby tieto odpady mohli byť ekologicky a racionálne zhodnotené.“ [neoficiálny preklad]
13 V uvedenej prílohe II sa pod názvom „GM. (Odpady vznikajúce v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle“ nachádza kategória GM 130, ktorá zahŕňa „iné odpady z poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu okrem vedľajších produktov, ktoré spĺňajú národné a medzinárodné požiadavky a normy pre ľudskú alebo živočíšnu spotrebu“ [neoficiálny preklad].
14 Článok 26 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 259/93 stanovuje:
„1. Každá preprava odpadu vykonaná
a) bez oznámenia všetkým dotknutým príslušným orgánom podľa ustanovení tohto nariadenia; alebo
b) bez súhlasu všetkých dotknutých príslušných orgánov podľa ustanovení tohto nariadenia;
…
sa pokladá za nedovolenú prepravu.“
Nariadenie č. 1774/2002
15 Nariadenie č. 1774/2002 na základe svojho článku 1 stanovuje predpisy týkajúce sa zdravia zvierat a zdravia ľudí pre zber, dopravu, skladovanie, manipuláciu, spracovanie a používanie alebo likvidáciu živočíšnych vedľajších produktov, ktorých cieľom je zabrániť, aby tieto výrobky predstavovali riziko pre zdravie zvierat alebo zdravie ľudí, ako aj predpisy uplatňujúce sa na uvádzanie na trh a v niektorých špecifických prípadoch na vývoz a tranzit živočíšnych vedľajších produktov a výrobkov z nich, uvedených v prílohách VII a VIII tohto nariadenia.
16 Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1774/2002 vymedzuje „živočíšne vedľajšie produkty“ ako pojem zahŕňajúci celé telá alebo časti zvierat alebo výrobky živočíšneho pôvodu uvedené v článkoch 4 až 6 tohto nariadenia neurčené na ľudskú spotrebu.
17 Článok 4 nariadenia č. 1774/2002 nazvaný „Materiál skupiny 1“ stanovuje:
„1. Materiál skupiny 1 bude zahŕňať živočíšne vedľajšie produkty s nasledujúcou charakteristikou alebo všetky materiály obsahujúce tieto vedľajšie produkty:
…
b) i) špecifikovaný rizikový materiál, …
…
2. Materiál kategórie 1 bude získaný, prepravený a označený bez meškania v súlade s článkom 7, ak nie je uvedené inak v článkoch 23 a 24:
a) priamo zlikvidovaný ako odpad spálením v spaľovni schválenej v súlade s článkom 12;
b) spracovaný v [schválenom] spracovateľskom závode…, v tom prípade výsledný materiál bude… nakoniec zlikvidovaný ako odpad spálením alebo spoluspálením v spaľovni alebo spoločnej spaľovni schválenej v súlade s článkom 12;
c) s výnimkou materiálu uvedeného v odseku 1a) i) a ii) spracovaný v [schválenom] spracovateľskom závode…, v tom prípade výsledný materiál bude… nakoniec zlikvidovaný ako odpad zakopaním na schválenej skládke…;
…
e) zlikvidovaný inými prostriedkami, ktoré sú schválené v súlade s postupom uvedeným v článku 33 (2) po konzultácii s príslušným vedeckým výborom na základe vývoja vedeckých poznatkov. Tieto prostriedky môžu doplniť alebo nahradiť prostriedky uvedené v pododsekoch a) až d).“
18 Článok 6 nariadenia č. 1774/2002 nazvaný „Materiál kategórie 3“ znie takto:
„1. Materiál kategórie 3 zahŕňa živočíšne vedľajšie produkty s nasledujúcou charakteristikou alebo všetky materiály obsahujúce tieto vedľajšie produkty:
…
e) živočíšne vedľajšie produkty pochádzajúce z výroby výrobkov určených pre ľudskú spotrebu vrátane kostí zbavených tuku a oškvarkov;
…
2. Materiál kategórie 3 bude získaný, prepravený a označený bez meškania v súlade s článkom 7 a, ak nie je uvedené inak v článkoch 23 a 24:
a) priamo zlikvidovaný ako odpad spálením v spaľovni schválenej v súlade s článkom 12;
b) spracovaný v schválenom spracovateľskom závode…, v tom prípade výsledný materiál bude… nakoniec zlikvidovaný ako odpad spálením alebo spoluspálením v schválenej spaľovni alebo spoločnej spaľovni schválenej v súlade s článkom 12 alebo na schválenej skládke…;
c) spracovaný v spracovateľskom závode schválenom v súlade s článkom 17;
d) transformovaný v technickom závode schválenom v súlade s článkom 18;
e) použitý ako surovina v továrni na výrobu krmiva pre domáce zvieratá, schválenej v súlade s článkom 18;
f) transformovaný v zariadení na výrobu bioplynu alebo kompostu, schválenom v súlade s článkom 15;
…
i) zlikvidovaný inými prostriedkami alebo použitý inými spôsobmi v súlade so zásadami určenými na základe postupu uvedeného v článku 33 (2) po konzultácii s príslušným vedeckým výborom. Tieto prostriedky alebo spôsoby môžu doplniť alebo nahradiť prostriedky alebo postupy uvedené v pododsekoch a) až h).
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
19 Pán Krenski, nemecký inžinier, ktorý podniká pod obchodným menom PGI Umwelttechnik, vytvoril palivo na základe živočíšnej múčky určené na tepelné spracovanie (spálenie) v tepelnej elektrárni v Bulharsku, ktorá bola na tento účel osobitne schválená.
20 Dňa 24. apríla 2003 v prístave Straubing (Nemecko) bolo približne 1 111 t živočíšnej múčky (ďalej len „živočíšna múčka“), ktorej vlastníkom bol pán Krenski, naložených na palubu nákladnej lode MS Euroca (ďalej len „loď“) na účely riečnej prepravy z Nemecka do Bulharska až k adresátovi nákladu, ktorým bola spoločnosť New‑Energy‑GmbH. Potom, ako loď preplávala cez Rakúsko a Maďarsko, doplávala do Srbska, kde jej vnútroštátne colné orgány zabránili pokračovať v ceste z dôvodu, že preprava živočíšnej múčky je v rozpore so srbskou právnou úpravou, ktorá stanovuje, že živočíšna múčka je odpadom.
21 Pán Krenski odmietol dobrovoľne zaradiť zásielku pod označenie odpady, keďže v tomto prípade by sa nepovolil jej vstup na bulharské územie, kde sa nachádzalo konečné miesto jej určenia. S cieľom určiť, či prepravovaná živočíšna múčka je alebo nie je odpadom, bola táto odvezená späť do prístavu Straubing. V každom prípade však počas tejto spiatočnej cesty rakúske colné orgány zablokovali loď v riečnom prístave Viedeň/Hainburg.
22 Rozhodnutím zo 6. júna 2003 prijatým na základe § 69 federálneho zákona o nakladaní s odpadmi z roku 2002 (Abfallwirtschaftsgesetz 2002) a na základe článku 26 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 259/93, Bundesminister für Land‑ und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft (spolkový minister poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, životného prostredia a vodnej správy, ďalej len „minister“) povolil pánovi Krenski odviesť živočíšne múčky späť do prístavu Straubing, pod podmienkou dodržania určitých podmienok a povinností. Z rozhodnutia o začatí prejudiciálneho konania vyplýva, že toto rozhodnutie zo 6. júna 2003 označilo živočíšnu múčku ako „odpadové živočíšne tkanivá“, ktorých preprava podlieha oznamovacej povinnosti podľa ustanovení nariadenia č. 259/93.
23 Akonáhle došlo k splneniu uvedených podmienok a povinností, minister 19. septembra 2003 oznámil, že vráteniu živočíšnej múčky do prístavu Straubing už nič nebráni, v nadväznosti na čo loď opustila riečny prístav Viedeň/Hainburg smerom do Nemecka.
24 Žaloba podaná pánom Krenski proti rozhodnutiu zo 6. júna 2003 z dôvodu, že označilo živočíšnu múčku za „odpadové živočíšne tkanivá“ bola zamietnutá uznesením Verwaltungsgerichtshof zo 16. októbra 2003.
25 V nadväznosti na toto uznesenie spoločnosť KVZ, ktorej pán Krenski postúpil svoje pohľadávky, podala proti Rakúskej republike na vnútroštátnom súde, ktorý následne podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu o uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorou žiadala zaplatenie sumy 306 984,63 eur ako náhradu škody zvýšenej o úroky z omeškania z dôvodu zablokovania lode.
26 Za týchto okolností Landesgericht für Zivilrechtssachen Viedeň rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Podlieha preprava (tranzitná preprava alebo presnejšie preprava späť do miesta odoslania) živočíšnej múčky ako odpadu, obsahujúcej či neobsahujúcej špecifikovaný rizikový materiál, oznamovacej povinnosti podľa nariadenia č. 259/93…?
Subsidiárne:
2. Je preprava živočíšnej múčky obsahujúcej či neobsahujúcej špecifikovaný rizikový materiál vyňatá z pôsobnosti nariadenia č. 259/93 na základe článku 1 ods. 2 písm. d) tohto nariadenia?
V prípade zápornej odpovede na druhú otázku:
3. Je preprava (tranzitná preprava alebo presnejšie preprava späť do miesta odoslania) živočíšnej múčky
a) neobsahujúcej alebo
b) obsahujúcej špecifikovaný rizikový materiál (kvalifikovaný ako materiál skupiny 1 v zmysle nariadenia… č. 1774/2002…)
nezákonná podľa článku 26 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 259/93 z dôvodu neoznámenia príslušným orgánom a neexistencie ich súhlasu, pretože živočíšna múčka je odpadom v zmysle nariadenia č. 259/93?“
O prejudiciálnych otázkach
27 Otázky položené vnútroštátnym súdom, ktoré je potrebné skúmať spoločne, zdôrazňujú v podstate tri najdôležitejšie body. Najskôr je potrebné preskúmať, či je preprava živočíšnej múčky, za predpokladu, že túto múčku treba považovať za spadajúcu pod pojem mŕtve telá zvierat, automaticky vylúčená z pôsobnosti nariadenia č. 259/93 na základe jeho článku 1 ods. 2 písm. d). Ak by sa možnosť takéhoto vylúčenia zamietla, bolo by následne potrebné preskúmať otázku kvalifikovania tejto múčky ako „odpadu“ v zmysle smernice 75/442, a teda aj v zmysle nariadenia č. 259/93. Nakoniec bude nutné analyzovať prípadnú oznamovaciu povinnosť prepravy uvedenej živočíšnej múčky.
28 Pred postupným preskúmaním každého z týchto bodov je dôležité uviesť niekoľko nasledujúcich úvodných pripomienok.
29 Právne otázky, ktoré vyvoláva preprava živočíšnej múčky, sa vzťahujú na výklad právnej úpravy Spoločenstva týkajúcej sa na jednej strane odpadov a na druhej strane ochrany zdravia ľudí a zvierat. Pri odpovedi na otázky vnútroštátneho súdu preto treba zohľadniť tento dvojitý rozmer sporu vo veci samej.
30 Živočíšna múčka je jedným z výsledných produktov procesu spracovania uhynutých zvierat. Podľa vysvetlení poskytnutých rakúskou vládou v jej písomných pripomienkach sa táto múčka vyrába mletím mŕtvych tiel zvierat, ktoré sú vystavené kontinuálnemu lisovaniu. Získaný materiál sa ešte raz pomelie, zbaví tuku a zvyšok, bohatý na bielkoviny, sa zbaví vody na účely získania prášku, ktorý je taktiež čiastočne zlisovaný a zgranulovaný.
31 Súčasná prax spočívajúca v použití bielkovín živočíšneho pôvodu v krmivách zvierat bola prerušená rozhodnutím Rady 2000/776/ES zo 4. decembra 2000 o niektorých ochranných opatreniach v súvislosti s prenosnými spongiformnými encefalopatiami a o používaní bielkovín živočíšneho pôvodu v krmivách zvierat [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 306, s. 32). Ako vyplýva z bodu 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, rozhodlo sa, že je potrebné dočasne zakázať prostredníctvom preventívneho opatrenia používanie bielkovín živočíšneho pôvodu v krmivách zvierat a keďže tento zákaz by mohol mať dopad na životné prostredie, ak by nebol správne upravený, bolo potrebné dbať na to, aby živočíšne odpady boli spoľahlivo prepravované, spracovávané, skladované a likvidované.
32 Článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2000/776 stanovoval, že členské štáty sú povinné zakázať používanie spracovaných bielkovín živočíšneho pôvodu v krmivách pre zvieratá, ktoré sú držané, kŕmené alebo chované na výrobu potravín.
33 Dňa 22. mája 2001 došlo k prijatiu nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, s. 1; Mim. vyd. 03/032, s. 289). Článok 7 ods. 1 tohto nariadenia zakazuje skrmovanie bielkoviny získanej z cicavcov prežúvavcami. Na základe odseku 2 tohto istého článku bol tento zákaz rozšírený na zvieratá a produkty živočíšneho pôvodu.
34 Vývoj právnej úpravy opísaný v troch predchádzajúcich bodoch, ako aj obmedzenia vyplývajúce z neho pre používanie bielkovín živočíšneho pôvodu v krmivách zvierat umožňuje pochopiť kontext, v ktorom došlo k prijatiu nariadenia č. 1774/2002. Tretie odôvodnenie tohto nariadenia stanovuje, že je potrebné obmedziť možné použitia určitých živočíšnych materiálov a určiť zásady pre používanie živočíšnych vedľajších produktov na iné účely ako v krmivách zvierat, ako aj pravidlá pre likvidáciu týchto vedľajších produktov. Práve na tento účel toto nariadenie stanovilo veterinárne a hygienické predpisy uplatňujúce sa na zber, prepravu, skladovanie, zaobchádzanie, spracovanie a použitie alebo likvidáciu vedľajších produktov živočíšneho pôvodu.
35 Rakúska vláda a vláda Spojeného kráľovstva vo svojich písomných pripomienkach tvrdia, že také látky, ako je živočíšna múčka, možno vzhľadom na požiadavky uložené nariadením č. 1774/2002 v súvislosti so živočíšnymi vedľajšími produktmi považovať za odpady. Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania taktiež odkazuje na toto nariadenie, ale bez toho, aby dospel k záveru, že toto nariadenie sa uplatňuje na skutkové okolnosti sporu vo veci samej. Toto nariadenie totiž platí len od 1. mája 2003, kým k preprave živočíšnej múčky smerom do Bulharska došlo počas mesiaca apríla 2003.
36 V tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že spor vo veci samej sa týka rozhodnutia ministra zo 6. júna 2003, v ktorom minister, ako to vyplýva zo spisu predloženého Súdnemu dvoru, v podstate kvalifikoval živočíšnu múčku ako odpad a domnieval sa, že jej preprava späť do Nemecka je nezákonná z dôvodu jej neoznámenia príslušným rakúskym orgánom. Zo znenia položených otázok vyplýva, že práve táto prípadná oznamovacia povinnosť, najmä prepravy živočíšnej múčky späť do prístavu Straubing, vzbudila pozornosť vnútroštátneho súdu. Keďže k tejto preprave, ako to vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, došlo po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1774/2002, teda po 1. máji 2003, je potrebné dospieť k záveru, že toto nariadenie sa na spor vo veci samej uplatňuje.
O prípadnom vylúčení prepravy živočíšnej múčky z pôsobnosti nariadenia č. 259/93 za predpokladu, že by spadala pod pojem mŕtve telá zvierat
37 Podľa článku 2 ods. 1 písm. b) bodu iii) smernice 75/442 sú z pôsobnosti tejto smernice vylúčené mŕtve telá zvierat, ak sa na ne už uplatňuje iná právna úprava. V článku 1 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 259/93 sa zase z jeho pôsobnosti vylučuje preprava odpadov uvedených v uvedenom ustanovení smernice 75/442.
38 Z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa domnieva, že pojem „mŕtve telá zvierat“ je druhovým pojmom, ktorý pokrýva nielen mŕtve telá určené na spracovanie, ale aj výsledné produkty, vrátane živočíšnej múčky.
39 Komisia sa naopak domnieva, že tento pojem zahŕňa výlučne celé mŕtve telá zvierat, ktoré uhynuli v rámci poľnohospodárskej výroby. Živočíšna múčka je odpad, ktorý nepochádza z poľnohospodárskej výroby ako takej, ale z porážky zvierat a ich spracovania.
40 Rakúska vláda, francúzska vláda a vláda Spojeného kráľovstva sa domnievajú, že živočíšna múčka nespadá pod výnimku týkajúcu sa mŕtvych tiel zvierat, v dôsledku čoho nie je jej preprava vylúčená z pôsobnosti nariadenia č. 259/93. Vedľajšie produkty spracovania a zaobchádzania s takýmito mŕtvymi telami, ktoré majú vlastnosti prášku, nemožno zahrnúť do pojmu mŕtve telá zvierat.
41 V tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že vylúčenie mŕtvych tiel zvierat a niektorých ďalších odpadov z pôsobnosti smernice 75/442 je zreteľne vyjadrené v jej šiestom odôvodnení a vyplýva z vôle zákonodarcu Spoločenstva vylúčiť z tejto pôsobnosti materiál, ktorý podlieha osobitnej právnej úprave Spoločenstva.
42 Je nesporné, že mŕtve telá zvierat účinne pokrýva osobitná právna úprava Spoločenstva, konkrétne nariadenie č. 1774/2002. Z článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia najmä vyplýva, že vymedzenie pojmu živočíšne vedľajšie produkty zahŕňa „celé telá alebo časti zvierat“. Toto vymedzenie však nemožno vykladať tak, že znamená, že všetko, na čo sa vzťahuje toto nariadenie, musí byť automaticky vylúčené z vecnej pôsobnosti smernice 75/442. Skutočnosť, že vedľajšie produkty, akým je živočíšna múčka, spadajú do pôsobnosti nariadenia č. 1774/2002, preto nemá za následok, že vylúčenie týkajúce sa mŕtvych tiel zvierat stanovené touto smernicou a nariadením č. 259/93, sa musí rovnako rozšíriť aj na tieto vedľajšie produkty.
43 Je potrebné konštatovať, že zákonodarca Spoločenstva sa rozhodol vymedziť toto vylúčenie presnými slovami. Pojem mŕtve telá zvierat sa z dôvodu jeho prirodzeného doslovného významu vzťahuje na mŕtve zvieratá, teda na základný nespracovaný materiál. Okolnosť, či sú tieto mŕtve telá v celku alebo ide o ich časti, nemení nič na skutočnosti, že neboli predmetom žiadneho spracovania, ktoré by bolo spôsobilé zmeniť ich vnútornú povahu. Práve naopak, spor vo veci samej sa týka živočíšnej múčky, teda materiálu celkom odlišnej povahy od toho, z ktorého bola vytvorená, a to z dôvodu, že tento materiál bol osobitným spôsobom spracovaný, tak ako je to opísané v bode 30 tohto rozsudku.
44 Základný rozdiel, ktorý existuje medzi týmito materiálmi, sa v súvislosti s vymedzením živočíšnych vedľajších produktov prejavuje tým, že článok 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1774/2002 jasne rozlišuje medzi „celými telami alebo časťami zvierat“ a „výrobkami živočíšneho pôvodu“.
45 Okrem toho kontext, do ktorého zapadá pojem mŕtve telá zvierat, svedčí v prospech jeho zužujúceho výkladu. Okrem mŕtvych tiel zvierat vylučuje článok 2 ods. 1 písm. b) bod iii) smernice 75/442 zo svojej pôsobnosti určité osobitne vymenované poľnohospodárske odpady. Zahrnutie týchto dvoch pojmov, konkrétne mŕtvych tiel zvierat a určených poľnohospodárskych odpadov, do tohto ustanovenia poukazuje na existenciu väzby medzi nimi vo vzťahu k ich pôvodu. Analogicky by preto pojem mŕtve telá zvierat mohol zahŕňať mŕtve telá zvierat pochádzajúce z poľnohospodárskej výroby a nie z osobitného postupu porážky alebo spracovania zvierat, ktorého výsledkom je živočíšna múčka.
46 Zužujúci výklad pojmu mŕtve telá zvierat je okrem toho v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej pojem odpad nemožno vykladať reštriktívnym spôsobom (pozri rozsudky z 15. júna 2000, ARCO Chemie Nederland a i., C‑418/97 a C‑419/97, Zb. s. I‑4475, body 37 až 40, ako aj z 18. apríla 2002, Palin Granit a Vehmassalon kansanterveystyön kuntayhtymän hallitus, C‑9/00, Zb. s. I‑3533, bod 23, ďalej len „rozsudok Palin Granit“), z čoho vyplýva, že aj na výnimky z pojmu „odpad“ by sa mal uplatniť zužujúci výklad.
47 V každom prípade je však potrebné zdôrazniť, že nadobudnutím účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, s. 1) došlo v tejto oblasti k dôležitej legislatívnej zmene. Jedenáste odôvodnenie tohto nariadenia stanovuje, že je potrebné predísť duplicite s nariadením č. 1774/2002, ktoré už obsahuje ustanovenia pokrývajúce celé zasielanie, smerovanie a pohyb (zber, dopravu, manipuláciu, spracovanie, používanie, zhodnotenie alebo zneškodňovanie, vedenie záznamov, sprievodné doklady a sledovateľnosť) živočíšnych vedľajších produktov v rámci, do a zo Spoločenstva.
48 Článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006 vylučuje zo svojej pôsobnosti prepravu, ktorá podlieha požiadavkám na schválenie uvedeným v nariadení č. 1774/2002. Napriek tomu však, keďže toto nariadenie je uplatniteľné až od 12. júla 2007, nemožno ho v rámci sporu vo veci samej zohľadniť.
49 Keďže živočíšna múčka nespadá pod pojem „mŕtve telá zvierat“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu iii) smernice 75/442 a jej preprava v dôsledku toho nie je vylúčená z pôsobnosti nariadenia č. 259/93, je potrebné pristúpiť k preskúmaniu prípadnej kvalifikácie tejto múčky ako „odpadu“ v zmysle smernice 75/442, a teda aj v zmysle nariadenia č. 259/93.
O kvalifikovaní živočíšnej múčky ako odpadu
50 Na účely vymedzenia pojmu „odpad“ odkazuje článok 2 písm. a) nariadenia č. 259/93 na článok 1 písm. a) smernice 75/442. Podľa prvého odseku tohto ustanovenia sa za „odpad“ považuje „akákoľvek látka alebo predmet v kategórii ustanovenej v prílohe I, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa zbaviť alebo je povinný sa zbaviť“. Je nesporné, že živočíšna múčka patrí do tejto prílohy, najmä do jej kategórie Q 16.
51 Oblasť uplatniteľnosti pojmu „odpad“ v zmysle smernice 75/442 závisí od významu pojmu „zbaviť sa“, uvedeného v článku 1 písm. a) prvom odseku uvedenej smernice (pozri rozsudok z 18. decembra 1997, Inter-Environnement Wallonie, C129/96, Zb. s. I‑7411, bod 26).
52 Metóda spracovania alebo spôsob použitia určitej látky nie sú určujúcimi faktormi pre jej kvalifikáciu ako odpadu. To čo sa totiž v budúcnosti stane z určitého predmetu alebo látky, nemá vplyv na skutočnosť, že ide o odpad, ktorý je vymedzený podľa článku 1 písm. a) prvého odseku smernice 75/442 vo vzťahu ku konaniu, úmyslu alebo povinnosti držiteľa predmetu alebo látky zbaviť sa ich (rozsudok ARCO Chemie Nederland a i., už citovaný, bod 64).
53 Ako bolo uvedené v bode 35 tohto rozsudku, pripomienky predložené Súdnemu dvoru uvádzajú, že taký materiál, ako je živočíšna múčka, možno vzhľadom na požiadavky stanovené nariadením č. 1774/2002 v súvislosti s živočíšnymi vedľajšími produktmi kvalifikovať ako odpad. Je preto potrebné skúmať relevantnosť týchto ustanovení a najmä zvážiť, či z nich možno vyvodiť povinnosť zbaviť sa živočíšnej múčky. Je potrebné tiež zohľadniť skutočnosť, že vnútroštátny súd, ako to vyplýva zo znenia otázok položených Súdnemu dvoru, ponechal otvorenou otázku, či živočíšna múčka obsahuje alebo neobsahuje špecifikovaný rizikový materiál.
54 Za predpokladu, že by uvedená živočíšna múčka obsahovala špecifikovaný rizikový materiál, musela by byť označená za „materiál skupiny 1“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 1774/2002. Podľa tohto ustanovenia obsahujú materiály skupiny 1 špecifikovaný rizikový materiál alebo akékoľvek látky obsahujúce takýto materiál.
55 Na základe odseku 2 uvedeného článku 4 musí byť materiál skupiny 1 buď priamo zlikvidovaný ako odpad spálením v schválenej spaľovni, alebo spracovaný v schválenom spracovateľskom závode, aby mohol nakoniec byť zlikvidovaný ako odpad spálením alebo spoluspálením, alebo zlikvidovaný zakopaním na schválenej skládke.
56 Z ustanovení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1774/2002 chápaných vzhľadom na nutnosť zamedziť nebezpečenstvu šírenia chorôb, ktoré predstavuje použitie bielkovín získaných spracovaním mŕtvych tiel alebo častí mŕtvych tiel toho istého druhu zvierat v krmivách zvierat, vyjadrenú v siedmom odôvodnení tohto nariadenia, vyplýva povinnosť zlikvidovať také produkty, ako je živočíšna múčka, v prípade, že obsahujú špecifikovaný rizikový materiál.
57 Uvedenú živočíšnu múčku je preto nutné, v prípade, že obsahuje takýto materiál, považovať za látku, ktorej držiteľ má povinnosť „zbaviť sa“ jej v zmysle článku 1 písm. a) smernice 75/442 a z tohto dôvodu ju považovať aj za odpad.
58 Na druhej strane, za predpokladu, že živočíšna múčka by neobsahovala špecifikovaný rizikový materiál, by však mohla patriť do materiálu kategórie 3 v zmysle článku 6 nariadenia č. 1774/2002 ako „živočíšny vedľajší produkt pochádzajúci z výroby výrobkov určených pre ľudskú spotrebu“, ktoré sú upravené v článku 6 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia.
59 Na základe článku 6 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 1774/2002 sa musí táto kategória vedľajších produktov zlikvidovať ako odpad spálením v schválenej spaľovni. V každom prípade však materiál kategórie 3, na rozdiel od materiálu kategórie 1, nie je výlučne určený na likvidáciu. Najmä uvedený odsek 2 písm. c) až f) stanovuje, že tento materiál môže byť buď spracovaný na produkty majúce hospodársku hodnotu, alebo použitý ako surovina v továrni na výrobu krmiva pre domáce zvieratá. Keďže je zlikvidovanie takýchto vedľajších produktov ako odpadu fakultatívne, nemožno z nariadenia č. 1774/2002 vyvodiť absolútnu povinnosť zbaviť sa takých látok, ako je živočíšna múčka, v prípade, že neobsahujú špecifikovaný rizikový materiál.
60 V dôsledku toho je nutné skúmať, či také vedľajšie produkty, ako je živočíšna múčka neobsahujúca špecifikovaný rizikový materiál, možno označiť za odpad z dôvodu, že ich držiteľ sa ich zbavil, alebo má v úmysle sa ich zbaviť. Ak tomu tak nie je, mohli by, ako to tvrdí KVZ, byť označené nie ako odpad, ale ako surovina nepatriaca do pôsobnosti smernice 75/442. Relevantným dátumom na účely skúmania takejto kvalifikácie je 6. jún 2003, teda dátum prijatia rozhodnutia ministra, ktorým bola živočíšna múčka kvalifikovaná ako odpad.
61 V tomto ohľade je nutné pripomenúť, že pojem „odpad“ v zmysle smernice 75/442 nemožno vykladať reštriktívnym spôsobom (pozri rozsudky ARCO Chemie Nederland a i., už citovaný, body 37 až 40, ako aj Palin Granit, už citovaný, bod 23). Pod týmto pojmom však nemožno rozumieť ani to, že sú z neho vylúčené látky a predmety spôsobilé na opätovné hospodárske použitie. Cieľom systému dohľadu a nakladania s odpadmi stanoveného smernicou 75/442 je v podstate pokryť všetky predmety a látky, ktorých sa držiteľ zbavuje, aj keď majú obchodnú hodnotu a sú zhromažďované z obchodných dôvodov na účely recyklácie, získavania energie z odpadov spaľovaním alebo opätovného použitia odpadov (pozri rozsudok Palin Granit, bod 29).
62 Látka, materiál alebo surovina nemusia predstavovať zostatok výrobného procesu, ale môžu byť vedľajším produktom, ktorého sa podnik nechce „zbaviť“ v zmysle článku 1 písm. a) prvého odseku smernice 75/442, ale ktorý chce využiť alebo speňažiť za pre neho výhodnejších podmienok. Okrem kritéria založeného na tom, či nejaká látka má alebo nemá povahu zostatku po výrobnom procese, predstavuje stupeň pravdepodobnosti opätovného použitia tejto látky bez predchádzajúceho spracovania taktiež relevantné kritérium pre posúdenie, či látka je alebo nie je „odpadom“ v zmysle smernice 75/442. Ak okrem obyčajnej možnosti opätovného použitia látky je pre držiteľa aj hospodársky výhodné tak urobiť, pravdepodobnosť opätovného použitia je vysoká. Za tohto predpokladu predmetnú látku nemožno považovať za záťaž, ktorej sa držiteľ snaží zbaviť, ale za skutočný výrobok (rozsudok Palin Granit bod 37).
63 Skutočná existencia „odpadu“ v zmysle smernice 75/442 sa však musí overiť vzhľadom na všetky okolnosti, pričom je potrebné zohľadniť cieľ tejto smernice a zabezpečiť, aby to nemalo vplyv na jej účinnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok ARCO Chemie Nederland a i., už citovaný, bod 88).
64 Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil v súlade s judikatúrou uvedenou v predchádzajúcich troch bodoch, či mal držiteľ živočíšnej múčky 6. júna 2003 v úmysle zbaviť sa jej.
65 Za predpokladu, že uvedený súd dospeje k záveru, že držiteľ živočíšnej múčky mal v spore vo veci samej skutočne v úmysle zbaviť sa jej, napriek tomu, že neobsahovala špecifikovaný rizikový materiál, bude potrebné túto múčku kvalifikovať ako odpad.
O oznamovacej povinnosti prepravy živočíšnej múčky
66 Ešte je potrebné preskúmať, či preprava živočíšnej múčky, v prípade, že by bola kvalifikovaná ako „odpad“ v zmysle smernice 75/442, z dôvodu existencie povinnosti alebo úmyslu zbaviť sa jej, podlieha oznamovacej povinnosti podľa ustanovení nariadenia č. 259/93.
67 Francúzska vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že živočíšna múčka ako odpad z poľnohospodárskej výroby mäsa patrí na zelený zoznam. V dôsledku toho by jej preprava nemala podliehať oznamovacej povinnosti.
68 V tomto ohľade je potrebné konštatovať, že na zelenom zozname sa pod názvom „GM. Odpady vznikajúce v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle“ nachádza kategória GM 130, týkajúca sa „iných odpadov z poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu okrem vedľajších produktov, ktoré spĺňajú národné a medzinárodné požiadavky a normy pre ľudskú alebo živočíšnu spotrebu“ [neoficiálny preklad]. Ako to zdôraznila generálna advokátka v bode 114 svojich návrhov, vymedzenie „iné odpady z poľnohospodárstva“ je dostatočne široké, aby zahrnulo aj živočíšne múčky. Na základe článku 1 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 259/93 je preprava odpadov, ktoré sú určené výlučne na zhodnotenie, pričom sú uvedené v jeho prílohe II, vylúčená z pôsobnosti ustanovení tohto nariadenia, s výnimkou ustanovení uvedeného odseku 3 písm. b) až e), ako aj článkov 11 a 17 ods. 1 až 3 tohto nariadenia. Oznamovaciu povinnosť teda nemožno v súvislosti s prepravou živočíšnej múčky uložiť v prípade, ak počas jej prepravy späť do Nemecka bola stále určená na zhodnotenie a v dôsledku toho spadala pod prílohu II nariadenia č. 259/93.
69 Napriek tomu je však potrebné zdôrazniť, že v úvodnej časti uvedenej prílohy II sa uvádza, že odpady nemožno prepravovať ako odpady, ktoré sú predmetom kontrol zelenej úrovne, ak dôjde k ich znečisteniu inými látkami v rozsahu, ktorý na jednej strane zvyšuje nebezpečenstvo spojené s odpadmi dostatočne na to, aby to odôvodnilo ich zahrnutie na žltý alebo červený zoznam, alebo na druhej strane bráni tomu, aby tieto odpady mohli byť ekologicky a racionálne zhodnotené. Preto je vhodné overiť, či možná prítomnosť špecifikovaného rizikového materiálu v živočíšnej múčke predstavuje prekážku tomu, aby sa mohla považovať za patriacu na zelený zoznam.
70 Ako to zdôraznila generálna advokátka v bode 122 svojich návrhov, zo štrnásteho odôvodnenia nariadenia č. 259/93 vyplýva, že zaradenie odpadov na zelený zoznam sa zakladá na domnienke, podľa ktorej by zvyčajne nemali predstavovať riziko pre životné prostredie, ak sú riadne zhodnotené v krajine určenia. Aj keď je, ako to zdôraznila generálna advokátka v bode 123 svojich návrhov, málo pravdepodobné, že v rámci zhodnotenia živočíšnej múčky ako paliva, znečistenie tejto živočíšnej múčky špecifikovaným rizikovým materiálom spôsobí oproti neznečistenej živočíšnej múčke citeľné zvýšenie rizika vo vzťahu k životnému prostrediu, vnútroštátnemu súdu prináleží, aby prípadne určil, či by takéto znečistenie malo vo veci samej za následok vylúčenie dotknutej živočíšnej múčky z uvedeného zeleného zoznamu.
71 Preto len v prípade, že by živočíšna múčka nepatrila na zelený zoznam, alebo v prípade, že by nebola určená výlučne na zhodnotenie, by jej preprava podliehala oznamovacej povinnosti, ktorú ukladá nariadenie č. 259/93.
72 Je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 1 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 259/93 sa na živočíšnu múčku kvalifikovanú ako odpad, ktorý je určený výlučne na zhodnotenie a je uvedený na zelenom zozname, musia v každom prípade vzťahovať ustanovenia tohto odseku 3 písm. b) až e), ako aj články 11 a článok 17 ods. 1 až 3 tohto nariadenia.
73 Nakoniec je potrebné uviesť, že uplatnenie nariadenia č. 259/93 neznamená, že ustanovenia nariadenia č. 1774/2002 strácajú akúkoľvek relevantnosť. Je potrebné zdôrazniť, že okrem rizík vzťahujúcich sa na životné prostredie predstavuje živočíšna múčka aj riziko šírenia chorôb. S cieľom zabrániť hrozbe rozšírenia patogénov zavádzajú ustanovenia nariadenia č. 1774/2002 skupinu požiadaviek v snahe zaručiť, ako to tvrdí Komisia vo svojich písomných pripomienkach, aby sa živočíšne vedľajšie produkty nepoužívali alebo neprepravovali na nedovolené účely. Na zachovanie potrebného účinku týchto nariadení je preto potrebné uplatniť tieto právne normy súbežne tak, aby sa ich jednotlivé ustanovenia dopĺňali.
74 Takéto súbežné uplatnenie týchto nariadení je totiž nevyhnutne predpokladané odôvodnením č. 4 nariadenia č. 1774/2002, v ktorom sa najmä upresnilo, že toto nariadenie by nemalo mať vplyv na uplatňovanie existujúcej právnej úpravy v oblasti životného prostredia.
75 Okrem toho, ako to zdôraznila rakúska vláda vo svojich písomných pripomienkach, ktoré predložila Súdnemu dvoru, príloha VII nariadenia č. 1774/2002 nazvaná „Špecifické hygienické požiadavky na spracovanie a uvádzanie spracovanej živočíšnej bielkoviny a iných spracovaných výrobkov na trh, ktoré by sa mohli použiť ako krmivo“ odkazuje vo svojej kapitole II týkajúcej sa „špecifických požiadaviek na spracovanú živočíšnu bielkovinu“ na likvidáciu spracovaných bielkovín cicavcov ako odpadov „v súlade s [relevantnou] legislatívou Spoločenstva“, do ktorej nesporne patrí nariadenie č. 259/93 (kapitola II A bod 1 uvedenej prílohy).
76 V dôsledku toho je potrebné v rámci súbežného uplatňovania nariadení č. 259/93 a č. 1774/2002 zdôrazniť, že ak sa aj podľa článku 1 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 259/93 oznámenie prepravy odpadu, ako je živočíšna múčka, na základe uvedeného nariadenia nevyžaduje, pokiaľ je táto múčka určená len na zhodnotenie a patrí na zelený zoznam, vnútroštátnemu súdu prináleží, aby bdel nad dodržiavaním ustanovení nariadenia č. 1774/2002. V tomto ohľade sa môže zdať ako relevantný článok 7 tohto nariadenia týkajúci sa zberu, dopravy a skladovania živočíšnych vedľajších produktov, jeho článok 8 týkajúci sa odosielania živočíšnych vedľajších produktov a spracovaných výrobkov do iných členských štátov, ako aj článok 9 tohto nariadenia, týkajúci sa záznamov o zásielkach živočíšnych vedľajších produktov. Je potrebné taktiež zohľadniť hygienické požiadavky uplatňované na zber a prepravu živočíšnych vedľajších produktov a spracovaných výrobkov, ktoré sú upravené v prílohe II nariadenia č. 1774/2002.
77 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné na položené otázky odpovedať, že podľa článku 1 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 259/93 je preprava živočíšnej múčky kvalifikovanej z dôvodu povinnosti alebo úmyslu zbaviť sa jej ako odpad, ktorý je určený výlučne na zhodnotenie a je uvedený v prílohe II tohto nariadenia, vylúčená z pôsobnosti ustanovení tohto nariadenia s výnimkou ustanovení uvedeného odseku 3 písm. b) až e), ako aj článku 11 a článku 17 ods. 1 až 3 tohto nariadenia. Vnútroštátnemu súdu však prináleží, aby dbal na to, aby sa táto preprava uskutočnila v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovení nariadenia č. 1774/2002, spomedzi ktorých sa môžu javiť ako relevantné články 7, 8 a 9, ako aj príloha II tohto nariadenia.
O trovách
78 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Podľa článku 1 ods. 3 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2557/2001 z 28. decembra 2001, je preprava živočíšnej múčky kvalifikovanej z dôvodu povinnosti alebo úmyslu zbaviť sa jej ako odpad, ktorý je určený výlučne na zhodnotenie a je uvedený v prílohe II tohto nariadenia, vylúčená z pôsobnosti ustanovení tohto nariadenia s výnimkou ustanovení uvedeného odseku 3 písm. b) až e), ako aj článku 11 a článku 17 ods. 1 až 3 tohto nariadenia. Vnútroštátnemu súdu však prináleží, aby dbal na to, aby sa táto preprava uskutočnila v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovení nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 808/2003 z 12. mája 2003, spomedzi ktorých sa môžu javiť ako relevantné články 7, 8 a 9, ako aj príloha II tohto nariadenia.
Podpisy
* Jazyk konania: nemčina.