Vec C‑302/04

Ynos kft

proti

János Varga

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný

Szombathelyi Városi Bíróság)

„Článok 234 ES – Smernica 93/13/EHS – Spotrebitelia – Nekalé podmienky – Vnútroštátna legislatíva zosúladená so smernicou po uzavretí Dohody o pridružení k Európskym spoločenstvám s tretím štátom a pred vstupom predmetného štátu do Európskej únie – Nedostatok právomoci Súdneho dvora“

Návrhy prednesené 22. septembra 2005 – generálny advokát A. Tizzano

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 10. januára 2006

Abstrakt rozsudku

Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice

(Článok 234 ES)

Pokiaľ ide o uplatnenie smernice Spoločenstva v novom členskom štáte, Súdny dvor má právomoc na výklad smernice výlučne odo dňa pristúpenia tohto štátu k Európskej únii.

Súdny dvor preto nemá právomoc na zodpovedanie prejudiciálnych otázok pochádzajúcich od maďarského súdu a týkajúcich sa výkladu článku 6 ods. 1 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak okolnosti skutkového stavu v konaní vo veci samej predchádzajú pristúpeniu Maďarskej republiky k Európskej únii.

(pozri body 36 – 38)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 10. januára 2006 (*)

Vo veci C‑302/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Szombathelyi Városi Bíróság (Maďarsko) z 10. júna 2004 a doručený Súdnemu dvoru 14. júla 2004, ktorý súvisí s konaním:

Ynos kft

proti

János Varga,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, A. Rosas, K. Schiemann a J. Makarczyk, sudcovia C. Gulmann, A. La Pergola, K. Lenaerts, P. Kūris, E. Juhász, G. Arestis, M. Ilešič (spravodajca) a A. Ó Caoimh,

generálny advokát: A. Tizzano,

tajomník: B. Fülöp, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 21. júna 2005,

so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

– maďarská vláda, v zastúpení: P. Gottfried, ako aj J. Fazekas a R. Sommsich, splnomocnení zástupcovia,

– česká vláda, v zastúpení: T. Boček, splnomocnený zástupca,

– španielska vláda, v zastúpení: F. Díez Moreno, splnomocnený zástupca,

– lotyšská vláda, v zastúpení: A. Zikmane a E. Balode-Buraka, splnomocnené zástupkyne,

– rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

– poľská vláda, v zastúpení: T. Nowakowski, splnomocnený zástupca,

– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Aresu, ako aj K. Riczné Talabér a M.-J. Jonczy, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 22. septembra 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len „smernica“).

2 Tento návrh bol podaný v rámci konania medzi spoločnosťou Ynos kft (ďalej len „Ynos“) vykonávajúcou činnosť realitnej agentúry a pánom Vargom, ktoré sa týkalo plnenia zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti.

Právny rámec

Právna úprava Spoločenstva

Pridruženie Maďarskej republiky k Európskej únii

3 Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Maďarskou republikou na strane druhej (Ú. v. ES L 347, 1993, s. 2, ďalej len „dohoda o pridružení“) bola podpísaná 16. decembra 1991 a stala sa účinnou 1. februára 1994.

4 Článok 67 tejto dohody upresňuje:

„Zmluvné strany sú si vedomé toho, že hlavnou podmienkou pre hospodársku integráciu Maďarska do Spoločenstva je zbližovanie existujúcich a budúcich legislatívnych predpisov Maďarska s predpismi Spoločenstva. Maďarsko vyvinie úsilie na zabezpečenie čo najväčšej možnej zlučiteľnosti jeho legislatívnych predpisov s predpismi Spoločenstva.“ [neoficiálny preklad]

5 Článok 68 tej istej dohody stanovuje:

„Zbližovanie práva bude zahŕňať najmä tieto oblasti… ochrana spotrebiteľov,…“ [neoficiálny preklad]

6 Článok 2 uvedený v prvej časti Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33, ďalej len „akt o pristúpení“) stanovuje:

„Odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi… pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte“.

7 Piata časť aktu o pristúpení s nadpisom „Ustanovenia o vykonávaní tohto aktu“, obsahuje hlavu II „Uplatniteľnosť aktov orgánov“, ktorá zahŕňa články 53 až 59.

8 Článok 53 tohto aktu stanovuje:

„Nové členské štáty budú po pristúpení považované za adresátov smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 zmluvy o ES a článku 161 zmluvy o Euratom za predpokladu, že tieto smernice a rozhodnutia boli adresované všetkým súčasným členským štátom. … sa predpokladá, že novým členským štátom boli doručené oznámenia o takých smerniciach a rozhodnutiach odo dňa pristúpenia.“

9 Článok 54 predmetného aktu uvádza:

„Nové členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na to, aby odo dňa pristúpenia dosiahli súlad s ustanoveniami smerníc… v zmysle článku 249 zmluvy o ES…, pokiaľ v prílohách uvedených v článku 24, alebo v ktoromkoľvek inom ustanovení tohto aktu nie je stanovená iná lehota“.

Smernica

10 Článok 1 ods. 1 smernice stanovuje:

„Účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa [týkajú – neoficiálny preklad] nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.

11 Článok 6 ods.1 smernice je formulovaný takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“.

Vnútroštátna právna úprava

12 Podľa paragrafu 3 ods. 1 zákona o ratifikácii dohody o pristúpení (a Magyar Köztársaság és az Európai Közösségek és azok tagállamai között társulás létesítéséről szóló, Brüsszelben, 1991. december 16-án aláírt Európai Megállapodás kihírdetéséről szóló 1994. évi I. törvény), zo 4. januára 1994 (Magyar Közlöny, 1994/1), účinného od 1. februára 1994, je potrebné dbať o to, aby príprava a uzatváranie medzinárodných dohôd Maďarskej republiky, ako aj príprava a prijímanie vnútroštátneho práva, boli zlučiteľné s predmetnou dohodou o pristúpení.

13 Odsek 2 toho istého paragrafu stanovuje, že pri vypracovávaní a prijímaní právnych predpisov je potrebné dodržať povinnosti definované v článku 67 tej istej dohody.

14 Vo veci relevantné ustanovenia vnútroštátneho práva v oblasti nekalých zmluvných podmienok sú uvedené najmä v paragrafoch 209 a 239 maďarského občianskeho zákonníka, v ich podobe vyplývajúcej zo zákona č. CXLIX/97 o zmene občianskeho zákonníka Maďarskej republiky č. IV/1959 (a Magyar Köztársaság Polgári Törvénykönyvéről szóló 1959. évi IV. törvény módósításáról szóló 1997. évi CXLIX. törvény), z 19. decembra 1997 (Magyar Közlöny, 1997/115, ďalej len „občiansky zákonník“), účinný od 1. marca 1998.

15 Paragraf 209 ods. 1 občianskeho zákonníka stanovuje, že pokiaľ zmluva obsahuje všeobecnú nekalú podmienku, poškodená strana môže napadnúť túto podmienku.

16 Paragraf 209/B ods. 1 predmetného zákonníka stanovuje, že všeobecná zmluvná podmienka alebo podmienka zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom a profesionálom je nekalá, ak v rozpore s požiadavkami dobrej viery určuje práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy jednostranne a bez odôvodnenia na škodu jednej zo strán.

17 Podľa paragrafu 239 občianskeho zákonníka v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy – a bez ustanovenia v opačnom zmysle – zmluva nie je považovaná za neplatnú v celom rozsahu, pokiaľ nebolo konštatované, že strany by ju neuzavreli za absencie tejto podmienky.

18 Paragraf 11 ods. 5 zákona č. CXLIX/97 a paragraf 3 ods. 2 nariadenia vlády č. 18/1999 (II.5.) o podmienkach považovaných za nekalé v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom (Kormányrendelet a fogyasztóval kötött szerződésben tisztességtelennek minősülő feltételekről), z 5. februára 1999 (Magyar Közlöny, 1999/8, ďalej len „nariadenie vlády“) stanovuje, že tam obsiahnuté ustanovenia sú zlučiteľné so smernicou.

Konanie pred vnútroštátnym súdom a prejudiciálne otázky

19 Dňa 10. januára 2002 Ynos uzavrel s pánom Vargom zmluvu o sprostredkovaní (ďalej len „zmluva“) predaja nehnuteľnosti. Celková cena, ktorú vyhlásil pán Varga za požadovanú, bola 70 187 500 HUF.

20 Zmluva v podstate obsahovala podmienky preberajúce všeobecné podmienky typovej zmluvy.

21 Podľa znenia bodu 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že sprostredkovanie budú považovať za úspešné a transakciu za vykonanú, pokiaľ v rámci tejto transakcie bude zmluva uzavretá s jedným z klientov sprostredkovateľa. V druhej vete toho istého bodu bolo tiež dohodnuté, že „záujemca akceptuje, že sprostredkovateľ má rovnako právo na odmenu, pokiaľ klient vyhľadaný sprostredkovateľom predloží návrh na kúpu alebo nájom týkajúci sa nehnuteľnosti, vlastnícke právo ku ktorej patrí záujemcovi s cenou minimálne rovnakou ako cena určená záujemcom a sprostredkovateľom v zmluve a splní formálne požiadavky, ktoré sa uplatňujú na predmetnú transakciu, dokonca ak záujemca odmietne túto ponuku“.

22 V prípade úspešného sprostredkovania mal Ynos podľa zmluvy právo na odmenu zodpovedajúcu 2 % z dohodnutej ceny, zvýšenú o daň z pridanej hodnoty. Odmena bola splatná v momente podpisu kúpnej zmluvy alebo zodpovedajúcej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Pokiaľ odmena nebola uhradená, sprostredkovateľ mal právo na vyúčtovanie odmeny zvýšenej o 30 % poplatok z omeškania.

23 Dňa 11. marca 2002 konatelia spoločnosti Ynos, pán Varga ako predávajúci nehnuteľnosť, ako aj páni Ragasits a Kovács ako kupujúci podpísali principiálnu dohodu o uzavretí zmluvy (ďalej len „principiálna dohoda“), v ktorej určili kúpnu cenu nehnuteľnosti a dohodli sa, že kúpna zmluva alebo zmluva o budúcej kúpnej zmluve budú uzavreté najneskôr 15. marca 2002. Napriek tomu k uvedenému dátumu neboli uzavreté ani kúpna zmluva, ani zmluva o budúcej kúpnej zmluve.

24 Nehnuteľnosť nakoniec bola predaná v roku 2003 osobe odlišnej od pánov Ragasitsa a Kovácsa.

25 Ynos predložil pred Szombathelyi Városi Bíróság žalobu, uvádzajúc, že sprostredkovanie bolo v zmysle zmluvy úspešné, pretože účastníci uzavreli principiálnu dohodu. Žiadal, aby bol pán Varga zaviazaný uhradiť mu odmenu uvedenú v zmluve, zvýšenú o úroky a príslušenstvo.

26 Pán Varga navrhol zamietnuť tento návrh. Tvrdil, že druhá veta bodu 5 zmluvy predstavuje nekalú podmienku. Dodal, že zmluva o predaji nehnuteľnosti bola uzavretá bez sprostredkovania Ynos.

27 Ynos tvrdí, že predmetná druhá veta nepredstavuje nekalú podmienku v zmysle paragrafu 209/B občianskeho zákonníka.

28 Vnútroštátny súd sa domnieva, že keďže je možné konštatovať, že z pohľadu žalovaného ide o nekalú podmienku, je potrebné rozhodnúť vo veci vo svetle smernice.

29 Za týchto podmienok sa Szombathelyi Városi Bíróság rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1. Môže sa článok 6 ods. 1 smernice…, ktorý uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, vykladať v tom zmysle, že môže predstavovať podklad pre také vnútroštátne ustanovenie, ako je ustanovenie paragrafu 209 ods. 1 zákona č. IV z roku 1959 o občianskom zákonníku, uplatniteľné v prípade, keď je preukázaná nekalá povaha všeobecnej zmluvnej podmienky, podľa ktorého nekalé podmienky nezaväzujú spotrebiteľa ipso iure, ale len ak spotrebiteľ urobí výslovné vyhlásenie v tomto zmysle, teda ak úspešne napadne zmluvu?

2. Vyplýva z ustanovenia smernice, podľa ktorého zmluva zostáva záväzná pre strany za rovnakých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok, že hoci nekalé podmienky určené predajcom alebo dodávateľom nezaväzujú spotrebiteľa podľa ich vnútroštátneho práva, ale za absencie týchto podmienok tvoriacich časť zmluvy by predávajúci alebo dodávateľ neuzavrel túto zmluvu so spotrebiteľom, zmluva nie je neplatná v celom rozsahu, pokiaľ je jej ďalšia existencia bez nekalých podmienok možná?

3. Je z pohľadu uplatnenia práva Spoločenstva relevantná skutočnosť, že spor vznikol pred pristúpením Maďarskej republiky k Európskej únii, ale po prispôsobení vnútroštátneho práva smernici?“

O právomoci Súdneho dvora

30 Svojou treťou otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať v prvom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či má Súdny dvor právomoc na zodpovedanie prvej a druhej položenej otázky. Okolnosti skutkového stavu konania vo veci samej predchádzajú pristúpeniu Maďarskej republiky k Európskej únii, ale nasledujú po zosúladení právneho poriadku tohto štátu so smernicou.

Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

31 Maďarská vláda a Komisia Európskych spoločenstiev tvrdia, že smernica nie je uplatniteľná na konanie vo veci samej, ktorého okolnosti skutkového stavu predchádzajú pristúpeniu Maďarskej republiky k Európskej únii. Tvrdia, že tento spor musí byť rozhodnutý uplatnením vnútroštátnych právnych noriem platných v momente uzavretia zmluvy tvoriacej predmet konania vo veci samej a vzniku predmetného sporu.

32 Podľa českej vlády okolnosť, že konanie pred vnútroštátnym súdom začalo pred pristúpením Maďarskej republiky, nie je sama osebe určujúca. Podstatné je to, že právny vzťah tvoriaci predmet konania vo veci samej skončil pred týmto pristúpením.

33 Španielska, lotyšská a rakúska vláda naopak tvrdia, že od pristúpenia k Európskej únii je vnútroštátny súd nového členského štátu povinný v prípade, akým je prípad sporu vo veci samej, vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré smerujú k ich aproximácii so smernicou s ohľadom na smernicu. Preto z dôvodu, že prejudiciálna otázka pochádza od vnútroštátneho súdu v zmysle článku 234 ES, Súdny dvor je v zásade povinný odpovedať na ňu. Okrem toho Lotyšská vláda pripomína, že podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor usudzoval, že má právomoc na rozhodovanie o návrhoch na konanie o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa ustanovení Spoločenstva v situáciách, keď skutkový stav veci samej nepatril do rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva, ale v ktorých boli predmetné ustanovenia tohto práva uvádzané ako uplatniteľné vnútroštátnym právom (rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, C‑297/88 a C‑197/89, Zb. s. I 3763, bod 36, a zo 17. júla 1997, Giloy, C‑130/95, Zb. s. I‑4291, bod 23). Táto vláda v tomto smere upresňuje, že pokiaľ je ustanovenie vnútroštátnej legislatívy zhodné s obsahom ustanovenia práva Spoločenstva, tieto dve ustanovenia musia dostať rovnaký výklad bez ohľadu na otázku, či k pristúpeniu členského štátu k Európskej únii došlo pred alebo po zosúladení vnútroštátnej legislatívy tohto štátu s právom Spoločenstva.

Posúdenie Súdnym dvorom

34 Z návrhu na začatie konania o prejudiciálnej otázke vyplýva, že Szombathelyi Városi Bíróság žiada svojou prvou a druhou otázkou výklad článku 6 ods. 1 smernice Súdnym dvorom s cieľom posúdenia dosahu predpisov vnútroštátneho práva.

35 Napriek tomu je potrebné pripomenúť, že podľa návrhu na začatie konania o prejudiciálnej otázke okolnosti skutkového stavu konania vo veci samej predchádzali pristúpeniu Maďarskej republiky k Európskej únii.

36 Pokiaľ ide o uplatnenie tejto smernice v novom členskom štáte, Súdny dvor má právomoc na výklad smernice výlučne odo dňa pristúpenia tohto štátu k Európskej únii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 1999, Andersson a Wåkerås‑Andersson, C‑321/97, Zb. s. I‑3551, bod 31).

37 Keďže v danom prípade okolnosti skutkového stavu konania vo veci samej predchádzali pristúpeniu Maďarskej republiky k Európskej únii, Súdny dvor nemá právomoc na výklad smernice.

38 S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku, že za situácie, akou je situácia v konaní vo veci samej, ktorého okolnosti skutkového stavu predchádzajú pristúpeniu štátu k Európskej únii, Súdny nemá právomoc na zodpovedanie prvej a druhej otázky.

O trovách

39 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Za situácie, akou je situácia v konaní vo veci samej, ktorého okolnosti skutkového stavu predchádzajú pristúpeniu štátu k Európskej únii, Súdny dvor nemá právomoc na zodpovedanie prvej a druhej otázky.

Podpisy

* Jazyk konania: maďarčina.