Vec C‑7/04 P(R)
Komisia Európskych spoločenstiev
proti
Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd
„Odvolanie – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Hospodárska súťaž – Správne konanie – Dokumenty zadržané v priebehu šetrenia – Odmietnutie Komisie priznať ochranu komunikácii medzi advokátom a jeho klientom – Obmedzenia“
Abstrakt uznesenia
1. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – „Fumus boni juris“ – Vážna a nenapraviteľná ujma – Kumulatívny charakter
(Článok 243 ES; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 83 ods. 2; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie –Preskúmavacie právomoci Komisie – Rozhodnutie nariaďujúce šetrenie alebo odmietajúce priznať ochranu profesijného tajomstva dokumentom, ktorých fotokópie boli vyhotovené počas šetrenia – Zrušenie sudcom Spoločenstva – Účinky – Zákaz adresovaný Komisii použiť nezákonne získané informácie a dokumenty
(Nariadenie Rady č. 17, článok 14 ods. 3)
3. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – Vážna a nenapraviteľná ujma – Ujma vzniknutá v dôsledku rozhodnutia Komisie zamietajúceho žiadosť o ochranu dôverného charakteru dokumentov, ktorých fotokópie boli vyhotovené počas šetrenia na základe článku 14 nariadenia č. 17 – Nedostatok
(Články 242 ES a 243 ES; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 83 ods. 2; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2)
1. Predbežné opatrenia môžu byť nariadené sudcom rozhodujúcim o predbežných opatreniach iba v prípade, ak je preukázané, že ich nariadenie je na prvý pohľad odôvodnené skutkovým aj právnym stavom (fumus boni juris) a ak sú naliehavé v tom zmysle, že je nevyhnutné s cieľom zabrániť vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch navrhovateľa, aby boli tieto predbežné opatrenia nariadené a aby ich účinky nastali ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Tieto podmienky sú kumulatívne, takže predbežné opatrenia musia byť zamietnuté, ak nie je splnená čo len jedna z nich.
(pozri bod 28)
2. V prípade, že rozhodnutie, ktorým Komisia nariadila šetrenie, je zrušené sudcom Spoločenstva, Komisii to z tohto dôvodu bráni použiť na účely konania o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva všetky dokumenty alebo dôkazné materiály zhromaždené v rámci tohto šetrenia, pod hrozbou vystavenia sa riziku, že sudca Spoločenstva zruší rozhodnutie týkajúce sa porušenia v rozsahu, v akom vychádzalo z takýchto dôkazných prostriedkov.
Rovnaké zásady sa uplatňujú aj vtedy, pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie nepriznať ochranu profesijným tajomstvom jednému alebo viacerým dokumentom a toto rozhodnutie je zrušené sudcom Spoločenstva.
(pozri body 37 – 38)
3. Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zabezpečenie plnej účinnosti budúceho konečného rozhodnutia s cieľom vyhnúť sa medzere v právnej ochrane poskytovanej Súdnym dvorom. Na dosiahnutie tohto cieľa sa naliehavosť musí posudzovať so zreteľom na potrebu predbežne rozhodnúť, aby sa zabránilo spôsobeniu vážnej a nenapraviteľnej ujmy strane, ktorá o túto predbežnú ochranu žiada.
Podmienku naliehavosti nespĺňa návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie oboznámiť sa s dokumentmi, z ktorých boli vyhotovené fotokópie počas šetrenia podľa článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17 a následne boli vložené do zapečatenej obálky a o ktorých podnik tvrdí, že sú chránené profesijným tajomstvom. Ak by totiž takéto rozhodnutie bolo neskôr posúdené ako nezákonné, Komisia by bola nútená vylúčiť zo svojho spisu dokumenty dotknuté touto nezákonnosťou, a tieto by už nemohla použiť ako dôkazne prostriedky; možnosť ich nezákonného použitia v konaní o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva vedenom Komisiou má iba teoretický charakter a v každom prípade je málo pravdepodobná.
Okrem toho, zatiaľ čo samotné oboznámenie sa Komisie s informáciami obsiahnutými v uvedených dokumentoch, bez toho, aby tieto informácie boli použité v konaní o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, môže mať prípadne vplyv na profesijne tajomstvo, táto okolnosť, s ohľadom na záväzok Komisie neumožniť tretím osobám prístup k týmto dokumentom, nestačí sama osebe na odôvodnenie, že podmienka naliehavosti je splnená. Ujma, ktorá by eventuálne mohla vyplynúť z dôkladnejšieho oboznámenia sa s tými dokumentmi, ktoré úradníci Komisie už preskúmali, hoci iba zbežne v priebehu šetrenia, totiž nestačí na preukázanie existencie vznik vážnej a nenapraviteľnej ujmy, pretože je Komisii zabránené použiť takto získané informácie.
(pozri body 36, 39 – 44)
UZNESENIE PREDSEDU SÚDNEHO DVORA
z 27. septembra 2004 (*)
„Odvolanie – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Hospodárska súťaž – Správne konanie – Dokumenty zadržané v priebehu šetrenia – Odmietnutie Komisie priznať ochranu komunikácii medzi advokátom a jeho klientom – Obmedzenia“
Vo veci C‑7/04 P(R),
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 57 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora podané 9. januára 2004,
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: R. Wainwright a C. Ingen-Housz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
odvolateľka,
ďalší účastníci konania:
Akzo Nobel Chemicals Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),
Akcros Chemicals Ltd, so sídlom v Surrey (Spojené kráľovstvo),
v zastúpení: C. Swaak, advocaat a M. Mollica, advokát,
žalobcovia v prvostupňovom konaní,
ktorých v konaní podporujú:
European Company Lawyers Association (ECLA), v zastúpení: M. Dolmans, advocaat a K. Nordlander, advokát, ktorého splnomocnil J. Temple-Lang, solicitor,
Council of the Bars and Law Societies of the European Union (CCBE), v zastúpení: J. Flynn, QC,
Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, v zastúpení: O. Brouwer, avocaat,
vedľajší účastníci konania,
PREDSEDA SÚDNEHO DVORA,
po vypočutí generálneho advokáta A. Tizzano,
vydal toto
Uznesenie
1 Toto odvolanie je podané proti uzneseniu predsedu Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 30. októbra 2003, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia (T‑125/03 R a T‑253/03 R, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2 Týmto uznesením predseda Súdu prvého stupňa v prvom rade zamietol návrh smerujúci na jednej strane k odkladu výkonu rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev z 10. februára 2003, ktoré menilo rozhodnutie z 30. januára 2003 ukladajúce spoločnostiam Akzo Nobel Chemicals Ltd, Akcros Chemicals Ltd a Akcros Chemicals a ich pobočkám podrobiť sa šetreniu na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho [vykonávajúceho – neoficiálny preklad] články [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204) a na druhej strane k nariadeniu iných predbežných opatrení na ochranu záujmov žalobcov (vec T-125/03 R). V druhom rade čiastočne zamietol návrh smerujúci na jednej strane k odkladu výkonu rozhodnutia Komisie z 8. mája 2003 zamietajúceho žiadosť na ochranu profesijného tajomstva piatich dokumentov, ktorých fotokópie boli vyhotovené počas šetrenia, na druhej strane k nariadeniu iných predbežných opatrení na ochranu záujmov žalobcov (vec T‑253/03 R).
3 Vo svojom vyjadrení podanom 16. februára 2004 Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd (ďalej len „Akzo“) podali vzájomné odvolanie, ktorým navrhujú zrušiť napadnuté uznesenie, keďže toto v celom rozsahu zamietlo návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci T‑125/03 R a čiastočne zamietlo návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci T‑253/03 R.
4 Vedľajší účastníci konania predložili svoje pripomienky na podporu návrhov Akzo vyjadreniami zo 16. februára 2004.
5 Po tom, čo Komisii bola predĺžená lehota na podanie pripomienok k vzájomnému odvolaniu, Komisia tieto predložila 16. apríla 2004.
6 Keďže písomné pripomienky účastníkov konania obsahovali všetky informácie potrebné na rozhodnutie o návrhoch, nie je potrebné vypočuť ústne pripomienky účastníkov konania.
Skutkový stav a konanie pred Súdom prvého stupňa
7 Skutkové okolnosti a konanie pred Súdom prvého stupňa sú zhrnuté v bodoch 1 až 20 napadnutého uznesenia takto:
„1 Dňa 10. februára 2003 Komisia prijala rozhodnutie na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého vykonávacieho nariadenia článkov [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204, ďalej len „rozhodnutie z 10. februára 2003“), ktorým sa menilo rozhodnutie z 30. januára 2003, ktorým Komisia zvlášť uložila spoločnostiam Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd (ďalej len „žalobcovia“) a ich príslušným pobočkám podrobiť sa šetreniu na účely zistenia prípadných dôkazov protisúťažných postupov (ďalej len „rozhodnutie z 30. januára 2003“).
2 V dňoch 12. a 13. februára 2003 úradníci Komisie za účasti zástupcov Office of Fair Trading (britský úrad pre hospodársku súťaž) vykonali šetrenie na základe uvedených rozhodnutí v priestoroch žalobcov v Eccles, Manchester (Spojené kráľovstvo). Počas tohoto šetrenia úradníci Komisie vyhotovili fotokópie značného počtu dokumentov.
3 V priebehu týchto úkonov zástupcovia žalobcov uviedli úradníkom Komisie, že na určité listiny založené v jednom osobitnom spise sa môže vzťahovať profesijné tajomstvo chrániace komunikáciu s advokátmi („legal professional privilege“), v dôsledku čoho k nim Komisia nemá prístup.
4 Úradníci Komisie potom uviedli zástupcom žalobcov, že je potrebné všetky tieto dokumenty prezrieť súhrnne, bez ich bližšieho prieskumu, aby si sami mohli vytvoriť vlastný názor na ochranu, ktorú by tieto predmetné dokumenty mohli prípadne dostať. Po dlhej diskusii a potom čo úradníci Komisie a Office of Fair Trading upozornili zástupcov žalobcov na trestno-právne následky marenia výkonu šetrenia, bolo rozhodnuté, že pracovník zodpovedný za šetrenie súhrnne prezrie dotknuté dokumenty za prítomnosti zástupcu žalobcov. Súčasne tiež bolo rozhodnuté, že za predpokladu, ak by tento zástupca tvrdil, že sa na niektorý dokument vzťahuje profesijné tajomstvo, túto svoju požiadavku bude musieť podrobnejšie odôvodniť.
5 Počas prieskumu dokumentov obsiahnutých v spise označenom zástupcami žalobcov došlo k nezhode v súvislosti s piatimi dokumentmi, ktoré s konečnou platnosťou boli predmetom dvojakého spôsobu zaobchádzania.
6 Prvý z týchto dokumentov je dvojstranový písacím strojom vyhotovený záznam generálneho riaditeľa Akcros Chemicals zo 16. februára 2000 adresovaný jednému z jeho nadriadených. Podľa žalobcov tento záznam obsahuje informácie získané generálnym riaditeľom Akcros Chemicals počas interných diskusií s ďalšími zamestnancami. Tieto informácie mali byť zozbierané s cieľom vypracovať externú právnu analýzu v rámci programu na dodržiavanie práva v oblasti hospodárskej súťaže zavedeného v Akzo Nobel.
7 Druhým z týchto dokumentov je druhé vyhotovenie dvojstranového záznamu opísaného v predchádzajúcom bode, na ktorom sú navyše rukou dopísané poznámky týkajúce sa stykov s advokátom žalobcov a zvlášť obsahujúce uvedenie jeho mena.
8 Po vysvetleniach žalobcov v súvislosti s týmito prvými dvoma dokumentmi úradníci Komisie na mieste nedospeli ku konečnému záveru o ochrane, ktorá by sa prípadne mala na tieto dokumenty vzťahovať. Z týchto dokumentov preto vyhotovili fotokópie, ktoré potom vložili do obálky, túto zapečatili a po ukončení šetrenia si ju zobrali zo sebou. Vo svojom návrhu tieto dva dokumenty žalobcovia označili ako súčasť „série A“.
9 Tretí dokument, ktorý ostal sporný medzi úradníkmi Komisie a žalobcami, je tvorený súborom rukou písaných poznámok generálneho riaditeľa, o ktorých žalobcovia tvrdia, že boli urobené počas diskusií s podriadenými a slúžili ako podklad k vyhotoveniu strojom písaného záznamu série A.
10 A nakoniec, posledné dva dokumenty sú dve správy elektronickej pošty medzi generálnym riaditeľom Akcros Chemicals a koordinátorom z Akzo Nobel pre otázky práva hospodárskej súťaže. Tento koordinátor je advokátom zapísaným v holandskej advokátskej komore, ktorý bol v rozhodujúcom období súčasne aj členom právneho oddelenia v Akzo Nobel ako stály zamestnanec tejto obchodnej spoločnosti.
11 Po prezretí týchto posledných troch dokumentov a vysvetleniach žalobcov úradník poverený vykonaním šetrenia skonštatoval, že na tieto dokumenty sa nevzťahuje ochrana profesijného tajomstva. V dôsledku toho z nich vyhotovil fotokópie, ktoré založil do spisu bez toho, aby ich oddelil v zapečatenej obálke tak, ako to bolo urobené v prípade dokumentov série A. Vo svojom návrhu označili žalobcovia tieto tri dokumenty ako súčasť „série B“.
12 Dňa 17. februára žalobcovia zaslali Komisii list, v ktorom uviedli dôvody, na základe ktorých, podľa ich názoru, sa tak na dokumenty série A, ako aj na dokumenty série B vzťahuje ochrana profesijného tajomstva.
13 Listom z 1. apríla 2003 Komisia informovala žalobcov, že ich tvrdenia uvedené v liste zo 17. februára 2003 jej neumožňujú dospieť k záveru, že predmetné dokumenty sú skutočne predmetom profesijného tajomstva. Pri tejto príležitosti jednako Komisia žalobcom oznámila, že im plynie dvojtýždňová lehota na podanie ich pripomienok k predbežným záverom, po uplynutí ktorej Komisia prijme konečné rozhodnutie.
14 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 11. apríla 2003 žalobcovia podali na základe článku 230 štvrtého odseku ES žalobu, ktorou navrhujú najmä zrušenia rozhodnutia z 10. februára 2003 a v prípade potreby aj rozhodnutia z 30. januára 2003 „v rozsahu, v akom v nich Komisia nachádza legitimitu a/alebo základ svojho postupu (ktorý nemožno od rozhodnutia oddeliť), na základe ktorého zadržiava a/alebo kontroluje a/alebo číta dokumenty, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva“. Táto vec má spisovú značku T‑125/03.
15 Dňa 17. apríla 2003 žalobcovia informovali Komisiu o podaní návrhu vo veci T‑125/03. Taktiež Komisii uviedli, že pripomienky, na podanie ktorých boli vyzvaní 1. apríla 2003, sú súčasťou tohto návrhu na začatie konania.
16 V rovnaký deň žalobcovia podali návrh na základe článkov 242 ES a 243 ES, ktorým najmä navrhujú, aby sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach povolil odklad výkonu rozhodnutia z 10. februára 2003, a ak je to potrebné aj rozhodnutia z 30. januára 2003. Táto vec bola zapísaná do registra kancelárie pod spisovou značnou T‑125/03 R.
17 Dňa 8. mája 2003 Komisia prijala rozhodnutie na základe článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17 (ďalej len „rozhodnutie z 8. mája 2003“). V článku 1 tohto rozhodnutia Komisia zamieta návrh žalobcov, aby im boli vrátené dokumenty série A a B a aby Komisia potvrdila zničenie všetkých kópií týchto dokumentov, ktoré má v držbe. Okrem toho v článku 2 rozhodnutia z 8. mája 2003 Komisia oznámila svoj zámer otvoriť zapečatenú obálku obsahujúcu dokumenty série A. Komisia však jednako žalobcom dávala na vedomie, že tak neurobí pred uplynutím lehoty na podanie žaloby proti rozhodnutiu z 8. mája 2003.
18 Dňa 14. mája 2003 Komisia predložila svoje písomné pripomienky k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo veci T‑125/03 R.
19 Dňa 22. mája 2003 predseda Súdu prvého stupňa vyzval žalobcov na predloženie pripomienok k následkom, ktoré možno podľa nich vyvodiť vo veci T‑125/03 R z rozhodnutia z 8. mája 2003. Dňa 9. júna 2003 žalobcovia podali tieto pripomienky, na ktoré Komisia odpovedala 3. júla 2003.
20 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. júla 2003 na základe článku 230 štvrtého odseku ES žalobcovia podali žalobu, ktorou navrhujú zrušenie rozhodnutia z 8. mája 2003 a zaviazanie Komisie na náhradu trov konania, ktoré im vznikli podaním žalôb. Samostatným podaním zapísaným do registra 11. júla 2003 žalobcovia podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým predovšetkým navrhujú, aby sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach povolil odklad výkonu rozhodnutia z 8. mája 2003. Táto vec má spisovú značku T‑253/03 R.“
Napadnuté uznesenie
Vec T‑125/03 R
8 Vo veci T‑125/03 R sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach v bode 67 napadnutého uznesenia uviedol, že súhrn žalobných dôvodov uvedených žalobcami proti rozhodnutiu z 10. februára 2003, a v prípade potreby aj proti rozhodnutiu z 30. januára 2003, sa v skutočnosti týka opatrení, ktoré nasledovali tieto rozhodnutia a ktoré sú okrem toho odlišné od týchto rozhodnutí.
9 Odvolávajúc sa na ustálenú judikatúru súdnych orgánov Spoločenstva, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach následne v bode 68 uvedeného uznesenia pripomenul, že v rámci šetrenia na základe článku 14 nariadenia č. 17 sa podnik nemôže dovolávať nezákonnosti priebehu šetrenia na podporu návrhu na zrušenie aktu, na základe ktorého Komisia vykonala svoje šetrenie.
10 So zreteľom na to, že žalobcovia tak nepreukázali existenciu fumus boni juris, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach zamietol návrh na odklad výkonu vo veci T‑125/03 R.
Vec T‑253/03 R
11 Pokiaľ ide o vec T‑253/03 R, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach najprv rozhodol o druhom žalobnom dôvode založenom na porušení profesijného tajomstva.
12 Zároveň zdôraznil, že Akzo netvrdil, že by dokumenty série A predstavovali sami osebe korešpondenciu s externým advokátom alebo dokument zachytávajúci text, alebo obsah takejto komunikácie. Akzo naopak tvrdil, že tieto dva dokumenty série A predstavujú písané poznámky vyhotovené s cieľom telefonickej konzultácie s advokátom.
13 Keďže sa sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach domnieval, že ide o veľmi dôležité a zložité otázky týkajúce sa prípadnej potreby rozšíriť v určitej miere oblasť pôsobnosti profesijného tajomstva, keďže táto je obmedzená judikatúrou len na pracovné dokumenty alebo syntézy spísané výlučne na účel získania pomoci advokáta, vyvodil z toho záver, že tieto otázky si vyžadujú podrobnejšie preskúmanie v konaní vo veci samej a že žaloba sa z tohto dôvodu v tomto štádiu nezdá byť zjavne nedôvodná.
14 Pokiaľ ide o rukou písané poznámky zo série B, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach tieto posúdil rovnako ako tie zo série A so zreteľom na existujúcu podobnosť týchto dvoch kategórií dokumentov.
15 Pokiaľ ide o dve správy elektronickej pošty zo série B medzi generálnym riaditeľom Akcros Chemicals a koordinátorom z Akzo Nobel pre otázky práva hospodárskej súťaže, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach uviedol, že tieto neboli vymenené medzi advokátom a jeho klientom, a že teda v zásade nie sú chránené profesijným tajomstvom, pokiaľ sa uplatňujú zásady uvedené rozsudku z 18. mája 1982, AM & S/Komisia (155/79, Zb. s. 1575).
16 Sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach napokon prihliadol k tvrdeniam uplatneným žalobcami a vedľajšími účastníkmi konania, na základe ktorých dospel k názoru, že tieto na prvý pohľad opodstatňujú širší výklad profesijného tajomstva.
17 S ohľadom na zložitosť posúdenia toho, za akých podmienok môže byť korešpondencia s advokátom, ktorý je však stálym zamestnancom spoločnosti, prípadne chránená profesijným tajomstvom, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach dospel k názoru, že o tejto otázke by mal rozhodnúť Súd prvého stupňa rozhodujúci vo veci samej.
18 Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod týkajúci sa porušenia zásad postupu konania uvedených v citovanom rozsudku AM & S/Komisia a v článku 242 ES, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach najprv pripomenul tieto zásady, aby potom mohol urobiť analýzu skutočného priebehu šetrenia uskutočneného Komisiou.
19 V bode 137 napadnutého uznesenia sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach rozoberal citlivú doplňujúcu otázku, ktorá vyplynula z tohto žalobného dôvodu. V skutočnosti treba skúmať, či s ohľadom na povinnosť podniku, ktorý je podrobený šetreniu, uviesť potrebné skutočnosti preukazujúce existenciu ochrany určitého dokumentu, majú úradníci Komisie prvotne právo požadovať, ako to urobili v tejto veci, súhrnne prehliadnuť tento dokument, aby si sami vytvorili názor na ochranu, akú by tento dokument prípadne mal požívať.
20 V tejto súvislosti sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach v bode 139 napadnutého uznesenia uviedol, že nie je vylúčené, že v rámci šetrenia podľa článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17 by sa úradníci Komisie mali zdržať čo i len zbežného prezerania dokumentov, o ktorých podnik tvrdí, že sú chránené profesijným tajomstvom, najmä ak spoločnosť s takýmto prezeraním nesúhlasí.
21 Keďže ide o zložitú otázku výkladu postupu konania uvedeného v citovanom rozsudku AM & S/Komisia a nemožno vylúčiť, že Komisia nedodržala postup konania stanovený v tomto zmienenom rozsudku, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach pripustil, že podmienka fumus boni juris bola splnená tak pri dokumentoch série A, ako aj pri dokumentoch série B.
22 Potom uznal, že je naliehavé nariadiť navrhované predbežné opatrenia. V skutočnosti, pokiaľ ide o dokumenty série A, ku ktorým Komisia ešte nemala doteraz prístup, je potrebné s cieľom zabrániť vážnej a nenapraviteľnej ujme, nariadiť Komisii, aby sa neoboznamovala s týmito dokumentmi, a teda odložiť výkon článku 2 rozhodnutia z 8. mája 2003.
23 Naopak, pokiaľ ide o dokumenty série B, s ktorými sa Komisia už oboznámila a ktoré neboli uložené v zapečatenej obálke, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach dospel k názoru, že podmienka naliehavosti nebola splnená.
24 Napokon pri dokumentoch série pristúpil A k zváženiu dotknutých záujmov. Dospel k názoru, že táto rovnováha záujmov sa prikláňa k odkladu výkonu článku 2 rozhodnutia z 8. mája 2003.
25 Výrok napadnutého uznesenia znie takto:
„1) Veci T‑125/03 R a T‑253/03 R sa spájajú na účely nariadenia tohto uznesenia.
2) Návrhom na vstup Council of the Bars and Law Societies of the European Union, Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten a European Company Lawyers Association ako vedľajších účastníkov konania sa vyhovuje vo veciach T‑125/03 R a T‑253/03 R.
3) V štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia sa vyhovuje návrhom žalobcov na dôverné zaobchádzanie s niektorými skutočnosťami obsiahnutými v spisovom materiáli vo veciach T‑125/03 R a T‑253/03 R, a ako takými uvedenými v liste kancelárie žalobcom zo 16. septembra 2003.
4) Návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci T‑125/03 R sa zamieta.
5) Berie sa na vedomie vyhlásenie Komisie, podľa ktorého nepovolí prístup tretích osôb k dokumentom série B, až kým nebude vyhlásený rozsudok vo veci samej T‑253/03.
6) Vo veci T‑253/03 R sa odkladá výkon článku 2 rozhodnutia Komisie z 8. mája 2003 týkajúceho sa žiadosti o ochranu profesijným tajomstvom (vec KOMP/E‑1/38.589), až do rozhodnutia Súdu prvého stupňa o žalobe vo veci samej.
7) Zapečatená obálka obsahujúca dokumenty série A bude uložená v kancelárii Súdu prvého stupňa, až kým tento súd nerozhodne o žalobe vo veci samej.
8) Návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci T‑253/03 R sa v zostávajúcej časti zamieta.
9) O trovách konania vo veciach T‑125/03 R a T‑253/03 R sa rozhodne v konaní vo veci samej.“
Odvolanie a vzájomné odvolanie
26 Vo svojom odvolaní Komisia navrhuje zrušenie bodov 6 a 7 výroku napadnutého uznesenia. Uvádza tri odvolacie dôvody založené na nesprávnom právnom posúdení pri hodnotení a preukazovaní podmienky fumus boni juris, na nesprávnom právnom posúdení pri hodnotení a preukazovaní podmienky naliehavosti a na vadách konania týkajúcich sa administratívneho zaobchádzania s dôkazom, ktoré predstavujú zásah do záujmov Komisie.
27 Vo vzájomnom odvolaní Akzo navrhuje zrušenie bodov 4 a 8 výroku napadnutého uznesenia. Akzo uvádza dva dôvody, prvý vo veci T‑125/03 R sa týka porušenia práva na účinnú právnu ochranu a druhý vo veci T‑253/03 R sa týka porušenia rovnakého práva, ako aj nesprávneho použitia pojmu nenapraviteľnej ujmy.
O odvolaní
28 Na úvod treba uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou môžu byť predbežné opatrenia nariadené sudcom rozhodujúcim o predbežných opatreniach iba v prípade, ak je preukázané, že ich nariadenie je na prvý pohľad odôvodnené skutkovým aj právnym stavom (fumus boni juris) a ak sú naliehavé v tom zmysle, že je nevyhnutné s cieľom zabrániť vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch navrhovateľa, aby boli tieto predbežné opatrenia nariadené a aby ich účinky nastali ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Tieto podmienky sú kumulatívne, takže predbežné opatrenia musia byť zamietnuté, ak nie je splnená čo len jedna z nich [pozri najmä uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C‑268/96 P(R), Zb. s. I‑4971, bod 30].
29 Ak sa zdá, že podmienka naliehavosti nie je splnená, potom treba návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné skúmať ostatné podmienky, vrátane tej, týkajúcej sa fumus boni juris, ktorá podľa bodov 98 a 127 napadnutého uznesenia je prípadne napadnuteľná na základe koncepcie profesijného tajomstva, ktorá zahŕňa nový výklad zásad práva Spoločenstva upravujúcich ochranu profesijným tajomstvom, vyjadrených osobitne v citovanom rozsudku AM &S/Komisia.
O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa podmienky naliehavosti
Tvrdenia účastníkov konania
30 Komisia tvrdí, že pri hodnotení podmienky naliehavosti došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. K týmto pochybeniam došlo na základe použitia nesprávneho spôsobu zhodnotenia naliehavosti, nedostatku riadneho odôvodnenia a neschopnosti dokázať, že kritériá požadované pre určenie naliehavosti boli splnené a tiež z dôvodu neprihliadnutia k nedostatku fumus boni juris pri vyhodnotení naliehavosti.
31 Komisia sa domnieva, že sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach sa pri pripustení, že podmienka naliehavosti bola splnená, opieral o názor, že vyzradenie, čo i len dočasné, informácií zverených subjektom práva svojmu advokátovi mohlo spôsobiť nenapraviteľný zásah do dôvery, ktorú táto osoba vložila do svojho advokáta tým, že mu zverila také skutočnosti, ktoré nemali byť nikdy prezradené. V bode 167 napadnutého uznesenia sám sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach uznáva, že ujma, ktorá by mohla vyplynúť zo zbežného prečítania dokumentov série A sa nespája s nutnosťou ochrany práva na obhajobu žalobcov, ale bola vyvodená z „osobitnej povahy profesijného tajomstva“.
32 Sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach podľa Komisie použil výklad pojmu profesijného tajomstva, ktorý nie je prípustný a nie je ani v súlade s existujúcou judikatúrou, zvlášť s citovaným rozsudkom AM & S/Komisia. V skutočnosti v napadnutom uznesení je profesijné tajomstvo definované ako právo podniku, ktorého podstata je skutočne a nenapraviteľne dotknutá každým obmedzením pri jeho výkone. Naopak, v citovanom rozsudku AM & S/Komisia, ochrana komunikácie medzi advokátom a klientom je analyzovaná pri využití postupu, ktorý môže viesť k rozhodnutiu o uplatnení článkov 81 ES a 82 ES alebo k rozhodnutiu o uložení pokuty.
33 Komisia sa okrem toho domnieva, že ani závažnosť, ani nezvratnosť a ani nepochybnosť údajnej ujmy neboli preukázané.
34 Komisia navyše pripomína, že sa zaviazala, a tento záväzok je uvedený v bode 157 napadnutého uznesenia, neumožniť tretím osobám prístup k predmetným dokumentom, kým Súd prvého stupňa nerozhodne o žalobe vo veci samej, čím sa predíde akémukoľvek riziku vyzradenia tretím osobám.
35 Akzo uvádza, že napadnuté uznesenie správne uplatnilo judikatúru týkajúcu sa ochrany profesijného tajomstva a zvlášť zásad stanovených v citovanom rozsudku AM & S/Komisia.
Posúdenie
36 Je na mieste pripomenúť, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zabezpečenie plnej účinnosti budúceho konečného rozhodnutia s cieľom vyhnúť sa medzere v právnej ochrane poskytovanej Súdnym dvorom. Na dosiahnutie tohto cieľa sa naliehavosť musí posudzovať so zreteľom na potrebu predbežne rozhodnúť, aby sa zabránilo spôsobeniu vážnej a nenapraviteľnej ujmy strane, ktorá o túto predbežnú ochranu žiada (uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. júla 2001, Komisia/NALOO, C‑180/01 P-R, Zb. s. I‑5737, bod 52).
37 Okrem toho treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým Komisia nariadila šetrenie, že v prípade zrušenia tohto rozhodnutia sudcom Spoločenstva bude Komisii z tohto dôvodu zabránené použiť na účely konania o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva všetky dokumenty alebo dôkazné materiály zhromaždené v rámci tohto šetrenia, pod hrozbou vystavenia sa riziku, že sudca Spoločenstva zruší rozhodnutie týkajúce sa porušenia v rozsahu, v akom vychádzalo z takýchto dôkazných prostriedkov (rozsudok z 22. októbra 2002, Roquette Frères, C‑94/00, Zb. s. I‑9011, bod 49).
38 Rovnaké zásady sa uplatňujú aj vtedy, ak ide o rozhodnutie Komisie nepriznať ochranu profesijným tajomstvom jednému alebo viacerým dokumentom a toto rozhodnutie je zrušené sudcom Spoločenstva.
39 Komisia okrem toho uznáva, že ak by neskôr rozhodnutie z 8. mája 2003 bolo posúdené ako nezákonné, bola by nútená vylúčiť zo svojho spisu dokumenty dotknuté touto nezákonnosťou, a tieto by už nemohla použiť ako dôkazne prostriedky.
40 Za týchto podmienok má možnosť nezákonného použitia dokumentov série A v konaní o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva vedenom Komisiou iba teoretický charakter a v každom prípade je málo pravdepodobná.
41 Je vhodné dodať, že zatiaľ čo samotné oboznámenie sa Komisie s informáciami obsiahnutými v dokumentoch série A, bez toho, aby tieto informácie boli použité v konaní o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, môže mať prípadne vplyv na profesijné tajomstvo, táto okolnosť sama osebe nestačí na odôvodnenie, že v tejto veci je splnená podmienka naliehavosti.
42 S prihliadnutím na záväzok Komisie neumožniť tretím osobám prístup k dokumentom série A až do vyhlásenia rozsudku v konaní vo veci samej č. T‑253/03 a nemožnosť Komisie použiť tieto dokumenty ako dôkazné prostriedky v konaní o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva v prípade, ak by rozhodnutie z 8. mája 2003 bolo posúdené ako nezákonné, by len samotné vyzradenie predmetných dokumentov mohlo slúžiť na preukázanie, že podmienka naliehavosti je v prejednávanej veci splnená. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že úradníci Komisie tieto dokumenty série A už preskúmali, hoci iba zbežne, v priebehu šetrenia.
43 Ujma, ktorá by eventuálne mohla vyplynúť z dôkladnejšieho oboznámenia sa s týmito dokumentmi teda nestačí na preukázanie existencie vážnej a nenapraviteľnej ujmy, pretože je Komisii zabránené použiť takto získané informácie.
44 Keďže podmienka týkajúca sa naliehavosti nie je v dôsledku toho splnená, treba vyhovieť druhému odvolaciemu dôvodu a zrušiť body 6 a 7 výroku napadnutého uznesenia.
O vzájomnom odvolaní
O prvom odvolacom dôvode
45 Akzo tvrdí, že zamietnutie návrhu na nariadenie predbežných opatrení vo veci T‑125/03 R porušuje právo na účinnú právnu ochranu. V skutočnosti podľa tohto účastníka konania možno napadnúť iba rozhodnutie prijaté na základe článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17, ktoré je základom údajného porušenia konania. Každé nasledujúce rozhodnutie má menšiu priamu súvislosť s týmto porušením a nemôže predstavovať akt, ktorý má bezprostredný a nezvratný vplyv na právne postavenie podniku, ktorý je predmetom šetrenia. Navyše žiadne ustanovenie práva Spoločenstva neukladá Komisii povinnosť prijať následne po šetrení právny akt, ktorý by mohol byť predmetom žaloby. Právna ochrana dotknutého podniku takto závisí na voľnom rozhodnutí Komisie.
46 V tejto súvislosti stačí uviesť, že sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach správne použil ustálenú judikatúru, čo napokon Akzo ani nespochybňuje, podľa ktorej neskoršie právne akty vydané po prijatí rozhodnutia nemajú vplyv na jeho platnosť. Použitie tejto judikatúry v priebehu šetrenia v danom prípade nenecháva ani Akzo bez právnej ochrany. V skutočnosti Komisia prijala zamietavé rozhodnutie v krátkom čase po skončení šetrenia a keby tak neurobila, Akzo by mohol podať žalobu na súd, ktorou by sa domáhal toho, aby Komisia vrátila dokumenty uložené do zapečatenej obálky a odnesené do Bruselu.
O druhom odvolacom dôvode
47 V druhom odvolacom dôvode Akzo tvrdí, že sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach záverom, že návrh vo veci T‑253/03 R týkajúci sa dokumentov série B nespĺňa podmienku naliehavosti, porušil právo na účinnú právnu ochranu a vychádzal z príliš prísneho výkladu pojmu nenapraviteľnej ujmy.
48 V skutočnosti zamietnutím predbežných opatrení navrhovaných vo veci T‑253/03 R pokiaľ ide o tieto uvedené dokumenty, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach podporil Komisiu v tom, aby tieto začlenila do spisu, a nie aby ich dala do zapečatenej obálky. S prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého uznesenia je takto Komisia v pozícii, že môže docieliť, aby každý návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zachovanie štatútu týchto dokumentov až do vydania konečného rozhodnutia, bol zamietnutý.
49 Z tohto pohľadu treba pripomenúť, že v napadnutom uznesení sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach skonštatoval, že Komisia sa už teraz oboznámila s troma dokumentmi série B, ktoré neboli uložené v zapečatenej obálke, takže pokiaľ by rozhodnutie z 8. mája 2003 bolo v merite zrušené, Komisia by nemohla použiť predmetné informácie ako dôkazné prostriedky.
50 Podľa sudcu rozhodujúceho o predbežných opatreniach by k ujme prakticky mohlo dojsť iba v prípade, ak by Komisia urobila opatrenia na základe informácií obsiahnutých v dokumentoch série B bez toho, že by Akzo mal predsa len možnosť preukázať neskôr a s dostatočnou istotou skutočnú existenciu súvislosti medzi týmito informáciami na jednej strane a prijatými opatreniami na strane druhej. Sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach však toto riziko považoval za hypotetické.
51 Dodal, že vo svojich pripomienkach Komisia vyhlásila, že neumožní tretím osobám prístup k dokumentom série A a série B až do vyhlásenia rozsudku v konaní vo veci samej a vzal na vedomie tento záväzok Komisie.
52 Ak sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach za týchto podmienok vylúčil akúkoľvek reálnu možnosť nenapraviteľnej ujmy a v dôsledku toho rozhodol, že podmienka naliehavosti nebola splnená, nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.
53 Z tohto dôvodu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť vzájomné odvolanie.
Z týchto dôvodov predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev nariadil:
1) Body 6 a 7 výroku uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 30. októbra 2003, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia (T‑125/03 R a T‑253/03 R, zatiaľ neuverejneného v Zbierke) sa zrušujú.
2) Berie sa na vedomie vyhlásenie Komisie Európskych spoločenstiev, podľa ktorého Komisia neumožní tretím osobám prístup k dokumentom série A až do vyhlásenia rozsudku v konaní vo veci samej T‑253/03.
3) Návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci T‑253/03 R sa zamieta.
4) Vzájomné odvolanie sa zamieta.
5) O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.
Podpisy
* Jazyk konania: angličtina.