ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

z 10. júla 2003 (*)

„Smernica 93/53/EHS – Zničenie zásob rýb nakazených vírusovou hemoragickou septikémiou (VHS) a infekčnou anémiou lososov (ISA) – Odškodnenie – Povinnosti členských štátov – Ochrana základných práv, najmä vlastníckeho práva – Platnosť smernice 93/53“

V spojených veciach C‑20/00 a C‑64/00,

ktorých predmetom sú návrhy podané podľa článku 234 ES, ktorými Court of Session (Scotland) (Spojené kráľovstvo) navrhuje, aby Súdny dvor v súvislosti s konaním pred týmto vnútroštátnym súdom medzi:

Booker Aquaculture Ltd, vystupujúci pod menom „Marine Harvest McConnell“ (C‑20/00),

Hydro Seafood GSP Ltd(C‑64/00)

a

The Scottish Ministers,

rozhodol v prejudiciálnom konaní o výklade zásad práva Spoločenstva týkajúcich sa ochrany základných práv, a najmä vlastníckeho práva, ako aj o platnosti smernice Rady 93/53/EHS z 24. júna 1993 zavádzajúcej minimálne opatrenia spoločenstva na kontrolu určitých chorôb rýb (Ú. v. ES L 175, s. 23; Mim. vyd. 03/014, s. 314),

SÚDNY DVOR

v zložení: predseda G. C. Rodríguez Iglesias, predsedovia komôr J.-P. Puissochet, R. Schintgen a C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann, D. A. O. Edward, A. La Pergola, F. Macken (spravodajkyňa) a N. Colneric, S. von Bahr a J. N. Cunha Rodrigues,

generálny advokát: J. Mischo,

tajomník: H. A. Rühl, hlavný referent,

so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

–        Booker Aquaculture Ltd, v zastúpení: P. S. Hodge, QC, a J. Mure, advocate, ktorých splnomocnil Steedman Ramage, solicitors,

–        Hydro Seafood GSP Ltd, v zastúpení: A. O’Neill, QC, a E. Creally, advocate, ktorých splnomocnil McClure Naismith, solicitors,

–        The Scottish Ministers, v zastúpení: R. Magrill, splnomocnená zástupkyňa, Lord Advocate C. Boyd, QC, za právnej pomoci N. Paines, QC, ako aj L. Dunlop, advocate,

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: R. Magrill, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci N. Paines, QC,

–        francúzska vláda, v zastúpení: C. Vasak a K. Rispal Bellanger, splnomocnené zástupkyne,

–        talianska vláda, v zastúpení: U. Leanza, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci F. Quadri, avvocato dello Stato,

–        holandská vláda, v zastúpení: M. A. Fierstra, splnomocnený zástupca,

–        nórska vláda, v zastúpení: M. Djupesland, splnomocnená zástupkyňa,

–        Rada Európskej únie, v zastúpení: J. Carbery, splnomocnený zástupca,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Berscheid a K. Fitch, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí ústnych pripomienok, ktoré predniesli: Booker Aquaculture Ltd, v zastúpení: P. S. Hodge a J. Mure, Hydro Seafood GSP Ltd, v zastúpení: A. O’Neill a E. Creally, The Scottish Ministers, v zastúpení: N. Paines a L. Dunlop, vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: G. Amodeo, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci N. Paines, talianska vláda, v zastúpení: F. Quadri, Rada, v zastúpení: J. Carbery, a Komisia, v zastúpení: K. Fitch, na pojednávaní z 15. mája 2001,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. septembra 2001,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Uzneseniami z 11. januára 2000 (C‑20/00) a 18. februára 2000 (C‑64/00), doručenými Súdnemu dvoru 24. resp. 28. januára 2000, Court of Session (Scotland) položil na základe článku 234 ES viaceré prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu zásad práva Spoločenstva týkajúcich sa ochrany základných práv, najmä vlastníckeho práva, ako aj platnosti smernice Rady 93/53/EHS z 24. júna 1993 zavádzajúcej minimálne opatrenia spoločenstva na kontrolu určitých chorôb rýb (Ú. v. ES L 175, s. 23; Mim. vyd. 03/014, s. 314).

2        Tieto otázky boli nastolené v rámci dvoch sporov medzi Booker Aquaculture Ltd (ďalej len „Booker“) resp. Hydro Seafood GSP Ltd (ďalej len „Hydro Seafood“) a Scottish Ministers.

3        Uznesením predsedu Súdneho dvora z 10. mája 2000 boli veci C‑20/00 a C‑64/00 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania, ako aj rozsudku.

 Právny rámec

 Právo Spoločenstva

 Smernica 91/67/EHS

4        Článok 3 ods. 1 až 3 smernice Rady 91/67/EHS z 28. januára 1991 o veterinárnych predpisoch, ktoré upravujú uvádzanie na trh vodných živočíchov a výrobkov akvakultúry (Ú. v. ES L 46, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 128) zmenenej a doplnenej smernicou Rady 93/54/EHS z 24. júna 1993 (Ú. v. ES L 175, s. 34; Mim. vyd. 03/014, s. 325) stanovuje:

„1.      Pre uvedenie vodných živočíchov na trh platia nasledujúce všeobecné podmienky:

a)      nesmú sa u nich v deň nakládky vyskytnúť žiadne klinické príznaky ochorenia;

b)      nesmú byť určené na zničenie alebo usmrtenie v rámci opatrení na likvidáciu ochorení uvedených v prílohe A;

c)      nesmú pochádzať z farmy, ktorá podlieha zákazu z veterinárnych dôvodov a nesmú byť v kontakte so zvieratami z takej farmy, a najmä z farmy, ktorá podlieha kontrolným opatreniam v kontexte smernice Komisie 93/53/EHS …

...

3.      Výrobky akvakultúry, uvedené na trh pre ľudskú spotrebu, musia pochádzať zo živočíchov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 1 a).“

5        Článok 2 body 1 až 3 smernice uvádza definície a stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

1.      ,vodné živočíchy‘ sú živé ryby... pochádzajúce z hospodárstva, vrátane pôvodne voľne žijúcich vodných živočíchov, ktoré sú určené na chov;

2.      ,výrobky akvakultúry‘ sú výrobky z vodných živočíchov, ktoré sú určené na chov, napr. ikry a gaméty, alebo pre ľudskú spotrebu;

3.      ,ryby... ‘ sú akékoľvek ryby... v akomkoľvek štádiu vývoja“

6        Príloha A zmenenej a doplnenej smernice 91/67, nazvaná „Zoznam chorôb/patogénov rýb, mäkkýšov a kôrovcov“, v stĺpci 1 vymenúva určité choroby a pri nich v stĺpci 2 určuje druhy, ktoré sú na ne náchylné. Zoznam I tejto prílohy obsahuje v stĺpci 1 len jednu chorobu, infekčnú anémiu lososov (ďalej len „ISA“), a v stĺpci 2 určuje ako druh, ktorý je na ňu náchylný, lososa atlantického. Vírusová hemoragická septikémia (ďalej len „VHS“) je jednou z chorôb vymenovaných v stĺpci 1 zoznamu II tejto prílohy a platesa (kambala veľká) je uvedená v stĺpci 2 toho istého zoznamu ako druh náchylný na túto chorobu.

7        Rozlišovanie medzi zoznamami I a II tejto prílohy, ako i rozdielne zaobchádzanie s chorobami, ktoré sú v nich uvedené, sú odôvodnené skutočnosťou, že choroby uvedené v zozname I (ďalej len „choroby zo zoznamu I“) boli Spoločenstvu cudzie, kým choroby uvedené v zozname II (ďalej len „choroby zo zoznamu II“) sa už na určitých častiach územia Spoločenstva chronicky vyskytovali.

8        Článok 5 zmenenej a doplnenej smernice 91/67 stanovuje postup, ktorý treba dodržať s cieľom získania štatútu oblasti nachádzajúcej sa na území Spoločenstva, na ktorej sa nevyskytuje jedna alebo viaceré choroby zo zoznamu II (ďalej „schválená oblasť“). Článok 6 tejto smernice zavádza obdobný postup, pokiaľ ide o hospodárstva nachádzajúce sa v neschválených oblastiach (ďalej „schválené hospodárstva“).

9        Kritériá uplatniteľné na schvaľovanie oblasti sú uvedené v prílohe B zmenenej a doplnenej smernice 91/67. Príloha C tejto smernice obsahuje obdobné ustanovenia, pokiaľ ide o schvaľovanie hospodárstiev.

10      Článok 7 ods. 1 zmenenej a doplnenej smernice 91/67 je formulovaný takto:

„Uvádzanie živých rýb patriacich k vnímavým [náchylným – neoficiálny preklad] druhom uvedeným v prílohe A, stĺpec 2, zoznam II, ich ikier alebo gamét na trh, podlieha týmto dodatočným zárukám:

a)      ak sa majú doviezť do schválenej oblasti, musí k nim byť v súlade s článkom 11 priložený sprievodný doklad podľa vzoru uvedeného v prílohe E kapitolách 1 alebo 2, ktorý potvrdí, že pochádzajú zo schválenej oblasti alebo zo schváleného hospodárstva...;

b)      ak sa majú doviezť na hospodárstva, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v prílohe C oddielu I napriek tomu, že sa nenachádzajú v schválenej oblasti, musí k nim byť v súlade s článkom 11 priložený sprievodný doklad podľa vzoru uvedeného v prílohe E kapitolách 1 alebo 2, ktorý potvrdí, že pochádzajú zo schválenej oblasti alebo zo schváleného hospodárstva s rovnakým nákazovým štatútom ako cieľové hospodárstvo.“

11      Podľa článku 9 bodu 1 zmenenej a doplnenej smernice 91/67:

„Pre uvádzanie na trh v schválenej oblasti vodných živočíchov a výrobkov akvakultúry, ktoré pochádzajú z neschválenej oblasti, a ktoré sú určené pre ľudskú spotrebu, platia tieto podmienky:

1.      Ryby vnímavé [náchylné – neoficiálny preklad] na choroby uvedené v prílohe A, stĺpec 1, zoznam II, musia byť zabité a vypitvané pred expedovaním. Kým nie sú známe výsledky preskúmania stanovené v článku 28, nebude sa vyžadovať odstránenie vnútorností z rýb, ktoré pochádzajú zo schváleného hospodárstva v neschválenej oblasti. Z tohto pravidla možno prijať výnimky postupom stanoveným v článku 26. Kým nedôjde k príslušnému rozhodnutiu, uplatňujú sa vnútroštátne predpisy, pokiaľ sú v súlade so všeobecnými ustanoveniami zmluvy.“

12      Z ustanovení zmenenej a doplnenej smernice 91/67 teda vyplýva, že požiadavka, v zmysle ktorej musia ryby na to, aby mohli byť uvedené živé na trh, pochádzať zo schválenej oblasti alebo zo schváleného hospodárstva, sa uplatňuje, pokiaľ ide o druhy náchylné na choroby zo zoznamu II, vrátane VHS, no neuplatňuje sa, pokiaľ ide o choroby zo zoznamu I, teda ISA. Ryby patriace medzi druhy náchylné na choroby zo zoznamu II, ktoré nepochádzajú zo schválenej oblasti alebo zo schváleného hospodárstva, môžu byť do schválenej oblasti prijaté len pokiaľ boli zabité a vypitvané pred expedovaním.

 Rozhodnutie 92/538/EHS

13      Oblasti Veľkej Británie a Severného Írska boli schválené, pokiaľ ide o infekčnú nekrózu krvotvorného tkaniva a VHS v súlade s rozhodnutím Komisie 92/538/EHS z 9. novembra 1992 (Ú. v. ES L 347, s. 67).

 Smernica 93/53

14      Smernica 93/53 sa uplatňuje na choroby zo zoznamu I a II. V dvanástom odôvodnení uvádza:

„... pri výskyte niektorej z nákaz uvedených v prílohe A smernice 91/67/EHS sa uplatňujú ustanovenia rozhodnutia Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o určitých výdajoch vo veterinárnej oblasti..., najmä jeho článok 5“.

15      Článok 3 smernice 93/53 ukladá členským štátom, aby registrovali hospodárstva, kde sa chovajú alebo držia ryby, ktoré sú náchylné k chorobám zo zoznamov I a II. Na základe článku 4 tejto smernice musia zabezpečiť povinné oznamovanie každého prípadu podozrenia na výskyt takejto choroby.

16      Článok 5 tej istej smernice sa týka situácie, keď sú ryby podozrivé z nákazy niektorou z chorôb zo zoznamu I. V tomto prípade predvída prijatie rôznych opatrení, medzi ktoré patrí úradný súpis všetkých druhov a tried rýb, zavedenie sanitárnej bariéry okolo napadnutého hospodárstva, odstraňovanie mŕtvych rýb alebo ich vnútorností pod kontrolou úradného orgánu, použitie vhodných dezinfekčných prostriedkov pri vstupe do hospodárstva a výstupe z neho, ako i epizootologický prieskum.

17      Článok 6 smernice 93/53 uvádza:

„Akonáhle sa úradne potvrdí výskyt niektorej z chorôb zoznamu I, členské štáty zabezpečia, aby úradný orgán nariadil ako doplnok k opatreniam uvedených v článku 5 odsek 2 uplatnenie nasledujúcich opatrení:

a)      v infikovaných hospodárstvách:

–        všetky ryby musia byť ihneď vylovené,

–        v prípade suchozemských hospodárstiev, zo všetkých rybníkov musí byť vypustená voda, aby mohli byť vyčistené a dezinfikované,

–        všetky ikry a gaméty, mŕtve ryby a ryby s klinickými príznakmi ochorenia sú považované za vysokorizikový materiál a musia byť neškodne odstránené pod úradným dozorom v súlade so smernicou 90/667/EHS...,

–        všetky živé ryby sa buď usmrtia a neškodne odstránia pod dozorom úradného orgánu v súlade so smernicou 90/667/EHS, alebo, pokiaľ ide o ryby, ktoré dosiahli tržnú veľkosť a nevykazujú žiadne klinické príznaky ochorenia, sa pod úradným dozorom usmrtia s cieľom predaja alebo spracovania pre ľudskú spotrebu.

V poslednom uvedenom prípade úradný orgán zabezpečí, aby ryby boli ihneď usmrtené a vypitvané, a aby tieto operácie boli uskutočnené za podmienok, pri ktorých je vylúčené šírenie nákazy, že rybí odpad a vnútornosti budú považované za vysoko rizikový materiál a budú podľa smernice 90/667/EHS podrobené ošetreniu, ktoré zneškodní pôvodcu choroby, a že použitá voda bude upravená tak, aby v nej obsiahnuté zárodky boli inaktivované,

–        po odstránení rýb, ikier a gamét musia byť rybníky, náradie a predmety, ktoré mohli byť kontaminované, podľa pokynov úradného orgánu čo najrýchlejšie vyčistené a dezinfikované tak, aby sa vylúčili všetky riziká šírenia alebo prežitia pôvodcu choroby. Postupy na čistenia a dezinfekciu infikovaného hospodárstva sa prijmú postupom podľa článku 19,

–        všetky látky, ktoré môžu byť kontaminované uvedené v článku 5 (2) d), musia byť neškodne odstránené, alebo ošetrené tak, aby bolo zaručené zničenie všetkých prítomných pôvodcov choroby,

–        podľa článku 8 (1) sa musí vykonať epizootologický prieskum a musia sa aplikovať ustanovenia článku 8 (4); tento prieskum musí zahŕňať odber vzoriek pre laboratórne vyšetrenie;

b)      všetky hospodárstva povodia alebo pobrežnej oblasti, v ktorej sa zamorené hospodárstvo nachádza, sa podrobia zverolekárskym kontrolám; ak sa pri týchto kontrolách zistí pozitívny prípad, uplatnia sa opatrenia podľa písmena a) tohoto odseku;

c)      úradný orgán povolí opätovné nasadenie rybích populácií v hospodárstve po uspokojivej kontrole čistenia a dezinfekcie a po uplynutí časovej lehoty, ktorú považuje úradný orgán za dostatočnú na zaručenie úplného usmrtenia pôvodcu choroby a všetkých prípadných iných infekcií v príslušnom povodí;

d)      ak si uplatnenie opatrení stanovených v článku 5 (2) a), b), c) a d) vyžaduje spoluprácu úradných orgánov ďalších členských štátov, úradné orgány príslušných členských štátov spolupracujú tak, aby zaistili dodržovanie opatrení stanovených v tomto článku.

Pokiaľ je to nutné, je možné prijať vhodné doplnkové opatrenia v súlade s postupom podľa článku 19.“

18      Článok 9 smernice 93/53 uvádza:

„1.      V prípade podozrenia a/alebo potvrdenia výskytu niektorej z chorôb zoznamu II v povolenej oblasti, alebo v povolenom hospodárstve v nepovolenej oblasti sa vykoná epizootologický prieskum v súlade s článkom 8. Členské štáty, ktoré by chceli znovu získať svoj zdravotný štatút definovaný podľa smernice 91/67/EHS, musia vyhovieť ustanoveniam prílohy B a C uvedenej smernice.

2.      Ak sa na základe epizootologického prieskumu zistí, že nákaza mohla byť zavlečená z povolenej oblasti alebo z iného povoleného hospodárstva, alebo že mohla byť prenesená do iného povoleného hospodárstva v dôsledku pohybov rýb, ikier, alebo gamét, dopravných prostriedkov, alebo osôb, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, tieto oblasti, alebo hospodárstva sa považujú za podozrivé a použijú sa vhodné opatrenia.

3.      Úradný orgán môže však povoliť výkrm rýb určených k zabitiu až do doby kým tieto ryby dosiahnu tržnú veľkosť.“

19      Ustanovenia prílohy B zmenenej a doplnenej smernice 91/67 uvedené v článku 9 ods. 1 smernice 93/53 stanovujú, že schválenia oblasti môže byť obnovené v nadväznosti najmä na zabitie všetkých rýb na postihnutých hospodárstvach a na odstránenie nakazených alebo infikovaných rýb.

20      Podľa článku 17 smernice 93/53:

„Podmienky finančnej účasti spoločenstva na akciách spojených s uplatňovaním tejto smernice sú stanovené rozhodnutím 90/424/EHS.“

21      Článok 20 ods. 2 tej istej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu však, počínajúc dátumom stanoveným v odseku 1, pri rešpektovaní všeobecných nariadení zmluvy, dodržiavať alebo uplatňovať na svojom území prísnejšie ustanovenia, ako sú stanovené v tejto smernici. O všetkých opatreniach informujú Komisiu.“

 Rozhodnutie 90/424/EHS

22      Rozhodnutie Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch na veterinárnom úseku (Ú. v. ES L 224, s. 19; Mim. vyd. 03/010, s. 128) stanovuje najmä postupy, ktorými sa riadi finančné prispievanie Spoločenstva určené na jednej strane na núdzové opatrenia potrebné v prípade výskytu chorôb vymenovaných v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia, ako aj na druhej strane na programy pre elimináciu a monitorovanie nákaz uvedených v zozname nachádzajúcom sa v jeho prílohe. Pre každý z týchto dvoch aspektov predpokladá finančnú účasť Spoločenstva na vnútroštátnych programoch odškodnenia chovateľov.

23      Zoznam chorôb uvedený v článku 3 ods. 1 rozhodnutia 90/424 neobsahuje žiadnu chorobu rýb. Podľa toho, čo výslovne uvádza článok 5 ods. 2 tohto rozhodnutia však môže byť doplnený tak, aby doň boli zaradené choroby, ktoré sú prenosné na ryby.

24      Na základe článku 3 ods. 2 rozhodnutia 90/424 môže členský štát obdržať od Spoločenstva finančný príspevok na núdzové opatrenia potrebné v prípade výskytu chorôb uvedených v odseku 1 tohto článku len za podmienky, že medzi opatrenia, ktoré uplatní okamžite, patrí aj bezodkladná a primeraná náhrada strát chovateľom.

25      Jediná choroba rýb, spomenutá v zozname uvedenom v prílohe rozhodnutia 90/424, je infekčná nekróza krvotvorného tkaniva, ktorá bola do tohto zoznamu doplnená rozhodnutím Rady 94/370/ES z 21. júna 1994 (Ú. v. ES L 168, s. 31; Mim. vyd. 03/016, s. 221).

 Vnútroštátna právna úprava

26      Smernica 91/67 bola prebratá v Spojenom kráľovstve prostredníctvom „Fish Health Regulations 1992“ (Statutory instrument 1992 č. 330).

27      Smernica 93/53 bola v tomto členskom štáte prebratá nariadeniami nazvanými Diseases of Fish (Control) Regulations 1994 (Statutory instrument 1994, č. 1447). Medzi ne patria i nariadenia č. 4 a 5, ktoré vykonávajú minimálne opatrenia Spoločenstva na boj proti chorobám zo zoznamu I. Poverujú príslušné ministerstvo, aby prijalo vyhlášky ukladajúce uplatnenie opatrení uložených smernicou 93/53.

28      V čase prijatia Diseases of Fish (Control) Regulations 1994 nebol v Spojenom kráľovstve pozorovaný žiadny klinický ani iný prejav existencie chorôb zo zoznamu II, a preto bol Spojenému kráľovstvu z tohto hľadiska priznaný status schválenej oblasti. Tento členský štát rozhodol, že na akýkoľvek výskyt niektorej z týchto chorôb sa majú uplatniť obdobné opatrenia ako tie, ktoré Spoločenstvo uložilo pre choroby zo zoznamu I.

29      Nariadenie č. 7 patriace medzi Diseases of Fish (Control) Regulations 1994 ukladá preto príslušnému ministerstvu, aby vydalo vyhlášky ukladajúce rovnaké opatrenia proti chorobám zo zoznamu II ako sú opatrenia určené na boj proti chorobám zo zoznamu I. Opatrenia, ktoré ministerstvo musí prijať prostredníctvom vyhlášky v prípade potvrdenej epidémie VHS v schválenej oblasti, tak zahŕňajú:

„iii) zničenie ikier a gamét, mŕtvych rýb a rýb s klinickými príznakmi ochorenia pod dozorom ministerstva a v súlade s ustanoveniami smernice 90/667/EHS;

iv)      aa)   usmrtenie a zničenie všetkých živých rýb pod dozorom ministerstva a v súlade s ustanoveniami smernice 90/667/EHS alebo

         bb)   pod dozorom ministerstva usmrtenie všetkých živých rýb s cieľom ich predaja alebo spracovania pre ľudskú spotrebu za podmienky, že dosiahli trhovú veľkosť a nevykazujú žiadne klinické príznaky ochorenia.“

 Skutkové okolnosti veci samej a prejudiciálne otázky

 Vo veci C‑20/00

30      McConnell Salmon Ltd (ďalej len „MSL“) je spoločnosť, ktorú Booker nadobudol v rokoch 1995 a 1996. MSL si v roku 1993 vzala do nájmu chov plates na ostrove Gigha (Spojené kráľovstvo). V rovnakom čase kúpila zásoby plates z ročníkových tried 1991 a 1993. Následne na to priviedla do chovu nové zásoby plates z ročníkovej triedy 1994. V tomto čase sa hospodárstvo nachádzalo v schválenej oblasti v zmysle zmenenej a doplnenej smernice 91/67.

31      V auguste 1994 sa na tomto hospodárstve potvrdilo prepuknutie VHS a v septembri 2004 Secretary of State for Scotland doručil MSL vyhlášku (ďalej len „vyhláška z roku 1994) vydanú podľa nariadenia č. 7 patriaceho medzi Deseases of Fish (Control) Regulations 1994.

32      Podľa článku 4 vyhlášky z roku 1994:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 5, všetky ryby budú usmrtené a ich telá budú zničené v súlade s ustanoveniami smernice Rady 90/667/EHS, pričom telá alebo pozostatky týchto rýb budú odstránené spôsobom alebo na mieste vopred schválenými zo strany Secretary of State.“

33      Článok 5 tej istej vyhlášky stanovuje:

„Ryby, ktoré ku dňu vydania tejto vyhlášky dosiahli trhovú veľkosť, môžu byť usmrtené s cieľom ich predaja alebo spracovania pre ľudskú spotrebu za týchto podmienok:

a)      podľa názoru inšpektora nevykazujú žiadne klinické príznaky ochorenia;

b)      sú najprv vypitvané;

c)      ich usmrtenie, vypitvanie a príprava s cieľom ich predaja alebo spracovania pre ľudskú spotrebu sa vykonávajú v súlade s právnymi normami upravujúcimi danú oblasť;

...“

34      Ryby z ročníkových tried 1993 a 1994 v čase doručenia vyhlášky z roku 1994 nedosiahli trhovú veľkosť a museli byť teda usmrtené a zničené v súlade s článkom 4 tejto vyhlášky. Ryby z ročníkovej triedy 1991, ktoré už mali trhovú veľkosť, boli usmrtené s cieľom ich predaja alebo spracovania pre ľudskú spotrebu v súlade s článkom 5 tej istej vyhlášky.

35      Z dôvodu tohto prepuknutia VHS bolo rozhodnutie 92/538 zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 94/817/ES z 15. decembra 1994 (Ú. v. ES L 337, s. 88), ktorým sa nanovo určili schválené oblasti, pokiaľ ide o VHS, tak, že zahŕňajú „územie Veľkej Británie okrem územia ostrovu Gigha“.

36      MSL požiadala Secretary of State o odškodnenie z titulu strát, ktoré údajne utrpela z dôvodu usmrtenia a zničenia ročníkových tried 1993 a 1994, ako i usmrtenia a predčasného a núteného predaja rýb ročníkovej triedy 1991. V máji 1996 Secretary of State informoval žalobcu vo veci samej, že usúdil, že tento nemá právo na odškodnenie a že by bolo okrem iného neprimerané, aby mu bolo poskytnuté bezodplatné plnenie, keďže ustálenou politikou vlády bolo neposkytovať odškodnenie subjektom, na ktoré sa vzťahujú opatrenia prijaté v rámci boja proti chorobám rýb.

37      Booker podal proti Secretary of State žalobu, ktorou sa domáhal súdneho preskúmania nariadenia č. 7 patriaceho medzi Diseases of Fish (Control) Regulations 1994 a rozhodnutia o zamietnutí odškodnenia, ktoré prijal Secretary of State v máji 1996. V prvom stupni Lord Ordinary na Court of Session (Scotland) (Spojené kráľovstvo) rozhodol, že Secretary of State tým, že pri vykonávaní uvedeného nariadenia prijatím rozhodnutí o usmrtení nerozhodol o udelení žiadneho odškodnenia zákonnou či administratívnou cestou, konal nezákonne.

38      Secretary of State sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal. Scottish Ministers, ktoré sa stali právnymi nástupcami Secretary of State, tiež zaujali jeho postoj týkajúci sa žiadosti o odškodnenie a pokračovali v odvolacom konaní.

39      Court of Session (Scotland) usúdil, že vyriešenie sporu vo veci samej závisí od výkladu práva Spoločenstva, a preto sa rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Pokiaľ členský štát, ktorý s cieľom splnenia povinnosti prijať opatrenia na boj proti prepuknutiu nákazy uvedenej v zozname II v schválenom hospodárstve alebo v schválenej oblasti, teda povinnosti, ktorá mu vyplýva zo smernice 93/53/EHS, prijme opatrenia vnútroštátneho práva, na vykonanie ktorých je potrebné zničenie a zabitie rýb, je potrebné vykladať zásady práva Spoločenstva týkajúce sa ochrany základných práv, najmä vlastníckeho práva tak, že mu ukladajú prijať opatrenia s cieľom priznania odškodnenia:

a)      vlastníkovi rýb, ktoré boli zničené a

b)      vlastníkovi rýb, ktoré museli byť okamžite zabité, v dôsledku čoho ich vlastník musel okamžite predať?

2.      Ak musí členský štát prijať takéto opatrenia, podľa akých výkladových kritérií musí vnútroštátny súd posudzovať súlad prijatých opatrení so základnými právami, najmä s vlastníckym právom, ktorých dodržiavanie Súdny dvor zaručuje, a ktorých zdrojom je najmä Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd?

3.      Vyžadujú si tieto kritériá zvlášť to, aby dané opatrenia rozlišovali medzi tým, či bolo alebo nebolo prepuknutie nákazy spôsobené vinou vlastníka postihnutých rýb?“

 Vo veci C‑64/00

40      Podnikateľskou činnosťou spoločnosti Hydro Seafood je chov lososov vo viacerých hospodárstvach, ktoré sa nachádzajú v západnom Škótsku. V roku 1998 sa v týchto hospodárstvach vyskytla ISA. Secretary of State for Scotland doručil Hydro Seafood od mája do júla 1998 viacero vyhlášok (ďalej len „vyhlášky z roku 1998“) vydaných na vykonanie nariadenia č. 5 patriaceho medzi Deseases of Fish (Control) Regulations 1994. Týmito vyhláškami sa nariaďovalo zničenie zásob rýb, ktoré ešte nedosiahli trhovú veľkosť, ako i uvedenie zásob rýb, ktoré už túto veľkosť dosiahli, na trh.

41      Hydro Seafood sa vyhláškam z roku 1998 podriadila. Tvrdila však, že okrem ujmy, ktorú utrpela priamo zo zničenia a predčasného uvedenia zásob rýb na trh, musela znášať aj dodatočné značné náklady z dôvodu prísnych praktických opatrení uložených týmito vyhláškami. Hydro Seafood preto požiadala Secretary of State o odškodnenie strát, ktoré odhadla na 14 miliónov GBP. Secretary of State túto žiadosť zamietol a odmietol akékoľvek odškodnenie.

42      V marci 1999 Hydro Seafood podala proti Secretary of State žalobu, ktorou sa domáhala súdneho preskúmania tohto rozhodnutia o zamietnutí odškodnenia. Scottish Ministers, ktoré sa stali právnymi nástupcami Secretary of State, tiež zaujali rovnaký postoj ako on.

43      Court of Session (Scotland) usúdil, že spor vo veci samej nastolil analogické, no nie rovnaké otázky ako tie, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru vo veci C‑20/00, a preto sa rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Pokiaľ členský štát, ktorý za účelom splnenia povinnosti prijať opatrenia na boj proti prepuknutiu nákazy uvedenej v zozname I, teda povinnosti, ktorá mu vyplýva zo smernice 93/53/EHS, prijme opatrenia vnútroštátneho práva, na vykonanie ktorých je potrebné zničenie a zabitie rýb, je potrebné vykladať zásady práva Spoločenstva týkajúce sa ochrany základných práv, najmä vlastníckeho práva tak, že mu ukladajú prijať opatrenia s cieľom priznania odškodnenia:

a)      vlastníkovi rýb, ktoré boli zničené a

b)      vlastníkovi rýb, ktoré museli byť okamžite zabité, v dôsledku čoho ich vlastník musel okamžite predať?

2.      Ak musí členský štát prijať takéto opatrenia, podľa akých výkladových kritérií musí vnútroštátny súd posudzovať súlad prijatých opatrení so základnými právami, najmä s vlastníckym právom, ktorých dodržiavanie Súdny dvor zaručuje, a ktorých zdrojom je najmä Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd?

3.      Vyžadujú si tieto kritériá zvlášť to, aby dané opatrenia rozlišovali medzi tým, či bolo alebo nebolo prepuknutie nákazy spôsobené vinou vlastníka postihnutých rýb?“

4.      Keďže smernica 93/53/EHS nepredpokladá v prípade potvrdenej nákazy ISA priznanie odškodnenia a) vlastníka rýb, ktoré boli zničené, a b) vlastníka rýb, ktoré museli byť okamžite zabité, v dôsledku čoho ich vlastník musel okamžite predať, je táto nezákonná, pokiaľ porušuje základné vlastnícke právo?“

 O prvej a druhej otázke vo veciach C‑20/00 a C‑64/00 a štvrtej otázke vo veci C‑64/00

44      Na úvod je vhodné uviesť, že smernica 93/53 predpokladá, že v hospodárstvach, v ktorých sa vyskytli určité choroby, majú členské štáty prijať medzi inými tieto opatrenia:

–        pokiaľ ide o choroby zo zoznamu I, po prvé, všetky ryby s klinickými príznakmi ochorenia sú považované za vysoko rizikový materiál a musia byť neškodne odstránené pod úradným dozorom a po druhé, všetky živé ryby sa buď usmrtia a neškodne odstránia pod dozorom úradného orgánu, alebo, pokiaľ ide o ryby, ktoré dosiahli trhovú veľkosť a nevykazujú žiadne klinické príznaky ochorenia, sa pod úradným dozorom usmrtia s cieľom ich predaja alebo ich spracovania pre ľudskú spotrebu [článok 6 ods. 1 písm. a) smernice 93/53];

–        pokiaľ ide o choroby zo zoznamu II, na nové schválenie oblasti upravené v zmenenej a doplnenej smernici 91/37 sa vzťahujú požiadavky uložené prílohou B tejto smernice, najmä požiadavka zabitia všetkých rýb nachádzajúcich sa v postihnutých hospodárstvach a odstránenia nakazených alebo infikovaných rýb; úradný orgán však môže povoliť výkrm rýb určených na zabitie až do doby, kým tieto ryby dosiahnu trhovú veľkosť (článok 9 smernice 93/53).

45      V tomto kontexte je podstatou prvých dvoch otázok položených v každej z vecí C‑20/00 a C‑64/00, ako i štvrtej otázky položenej vo veci C‑64/00, na jednej strane to, či smernica 93/53, keďže ukladá minimálne opatrenia na boj proti chorobám zo zoznamu I, nie je neplatná z dôvodu porušenia základného vlastníckeho práva a na druhej strane to, či opatrenia, ktoré členský štát prijal proti chorobám zo zoznamu I a II v rámci uplatňovania uvedenej smernice nie sú nezlučiteľné s tým istým právom, pokiaľ ani táto smernica, ani vnútroštátne opatrenia prijaté na jej vykonanie nepredpokladajú priznanie odškodnenia v prospech dotknutých vlastníkov.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

46      Všetky dotknuté subjekty, ktoré predložili Súdnemu dvoru pripomienky, uvádzajú, že základné práva tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných zásad práva Spoločenstva. Okrem iného uvádzajú, že požiadavky vyplývajúce z ochrany základných práv v právnom poriadku Spoločenstva zaväzujú tiež členské štáty, pokiaľ vykonávajú právnu úpravu Spoločenstva a že tieto práva zahŕňajú vlastnícke právo, ktoré je tiež zakotvené v článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísanému v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“).

47      Booker a Hydro Seafood zdôrazňujú, že zásady práva Spoločenstva týkajúce sa ochrany základných práv, najmä vlastníckeho práva, sa musia vykladať tak, že vyžadujú odškodnenie vlastníkov rýb, ktoré boli zničené alebo usmrtené a zničené, alebo zabité za takých okolností ako vo veciach samých. Z tohto hľadiska sa odvolávajú najmä na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudky ESĽP, Sporrong a Lönnroth/Švédsko z 23. septembra 1982, séria A č. 52; James a i./Spojené kráľovstvo z 21. februára 1986, séria A č. 98 a Pressos Compania Naviera SA a i./Belgicko z 20. novembra 1995, séria A č. 332).

48      Podľa žalobcov vo veciach samých sú existencia a úroveň takéhoto odškodnenia dôležitými prvkami rovnováhy medzi všeobecným záujmom a právami jednotlivcov, umožňujúcimi zaručiť, že ochrana proti vyvlastneniu a zbaveniu užívania majetku, ktorú priznáva článok 1 Dodatkového protokolu č. 1 k EDĽP, nie je iluzórna alebo úplne neúčinná.

49      Zdôrazňujú, že netvrdia, že obmedzenia ich vlastníckeho práva, ku ktorým dochádza v prípadoch vecí samých, nezodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré Spoločenstvo sleduje v rámci spoločnej organizácie trhu akvakultúry. Pokiaľ však neexistuje akákoľvek forma odškodnenia, tak opatrenia, ktoré prijala vláda Spojeného kráľovstva, zakladajú neprimeraný a neúnosný zásah, ktorý porušuje samotnú podstatu tohto práva.

50      Booker a Hydro Seafood tiež zdôrazňujú, že pokiaľ neexistencia akejkoľvek formy odškodnenia v prospech osôb zasiahnutých opatreniami vnútroštátneho práva vykonávajúcimi smernicu porušuje základné právo ako je vlastnícke právo, tak táto neexistencia odškodnenia zakladá porušenie zásady proporcionality.

51      Hydro Seafood ešte uvádza, že neexistuje žiadna výnimočná okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť absolútne odmietnutie odškodnenia ujmy utrpenej v dôsledku opatrení, ktoré sú sporné vo veci samej.

52      Scottish Ministers, vláda Spojeného kráľovstva, francúzska, talianska, holandská a nórska vláda, ako i Rada a Komisia naopak zdôrazňujú, že na jednej strane Súdny dvor nikdy nerozhodol, že všeobecné zásady práva Spoločenstva ukladajú vyplatenie odškodnenia za okolností ako sú tie vo veciach samých a na druhej strane takáto neexistencia odškodnenia je zlučiteľná s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

53      Scottish Ministers, holandská vláda a Komisia okrem toho usudzujú, že straty, ktoré utrpeli žalobcovia vo veciach samých nevplývajú ani tak z predpísaného zničenia a zabitia, ako z výskytu chorôb, proti ktorým by Spoločenstvo malo legitímne bojovať.

54      Podľa francúzskej, talianskej, holandskej a nórskej vlády, ako i podľa Rady a Komisie nemusia byť zničenie a zabitie rýb nutne sprevádzané odškodnením, pokiaľ sú odôvodnené cieľom všeobecného záujmu Spoločenstva a nie sú neprimerané sledovanému cieľu tak, že by poškodzovali samotnú podstatu vlastníckeho práva.

55      Pokiaľ ide o platnosť smernice 93/53, Hydro Seafood zdôrazňuje, že hoci táto smernica výslovne nestanovuje režim odškodnenia v prospech chovateľov postihnutých opatreniami, ktoré ukladá, implicitne takýto režim predpokladá. Ak členské štáty nemali právomoc alebo povinnosť založiť režim odškodnenia v prospech týchto chovateľov, príslušné ustanovenia smernice treba považovať za nezákonné.

56      Podľa talianskej a holandskej vlády, ako i podľa Rady a Komisie, zo skutočnosti, že smernica 93/53 neobsahuje žiadne ustanovenie predpokladajúce odškodnenie chovateľov nevyplýva, že porušuje vlastnícke právo a že je preto nezákonná.

57      Holandská vláda tiež zdôrazňuje, že pokiaľ niet ustanovení práva Spoločenstva upravujúcich danú otázku, princíp a forma tohto odškodnenia je v právomoci každého členského štátu.

 Posúdenie Súdnym dvorom

58      Zákonodarca Spoločenstva prijatím smernice 93/53 stanovil opatrenia sanitárneho a profylaktického charakteru, ktoré musia členské štáty prijať s cieľom predchádzania a odstránenia určitých chorôb rýb na ich území.

59      Je namieste hneď uviesť, že právo na odškodnenie v prospech vlastníkov rýb, ktoré boli zničené alebo zabité v dôsledku vykonania týchto opatrení, nevyplýva ani zo štruktúry, ani zo znenia smernice 93/53.

60      Isteže, článok 17 smernice 93/53 stanovuje, že podmienky finančnej účasti Spoločenstva na činnosti spojenej s uplatňovaním tejto smernice sú stanovené rozhodnutím 90/424. Toto rozhodnutie zakladá finančnú pomoc Spoločenstva v prospech členských štátov, ktoré vynaložili výdavky na odškodnenie vlastníkov zvierat, ktoré boli zabité alebo zničené s cieľom boja proti určitým chorobám buď v rámci núdzových opatrení alebo v rámci programov pre elimináciu a monitorovanie.

61      Zoznam chorôb uvedený v článku 3 ods. 1 rozhodnutia 90/424, ktorý vymenúva choroby, ktorých sa týkajú núdzové opatrenia, však neuvádza žiadnu chorobu rýb.

62      Na základe článku 3 ods. 2 rozhodnutia 90/424 môže členský štát obdržať od Spoločenstva finančný príspevok na núdzové opatrenia potrebné v prípade výskytu chorôb uvedených v odseku 1 tohto článku len za podmienky, že medzi opatrenia, ktoré uplatní okamžite, patrí aj bezodkladná a primeraná náhrada strát chovateľom. Štát má teda nárok na finančnú účasť Spoločenstva len vtedy, ak sa rozhodne pristúpiť k takémuto odškodneniu a splní uvedené podmienky.

63      Finančné opatrenie Spoločenstva, ktoré článok 24 rozhodnutia 90/424 predpokladá na elimináciu a monitorovanie chorôb, sa môže týkať len chorôb uvedených v prílohe tohto rozhodnutia. Jedinou chorobou rýb, obsiahnutou v tomto zozname, je od nadobudnutia platnosti rozhodnutia 94/370 infekčná nekróza krvotvorného tkaniva.

64      Je teda vhodné preveriť, či je smernica 93/53 zlučiteľná so základným vlastníckym právom vzhľadom na neexistenciu odškodnenia dotknutých vlastníkov.

65      V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa ustálenej judikatúry tvoria základné práva neoddeliteľnú súčasť všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor a že na tento účel sa Súdny dvor inšpiruje ústavnými tradíciami spoločnými pre členské štáty, ako aj usmerneniami, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov ochrany ľudských práv, na ktorých tvorbe členské štáty spolupracovali, alebo ku ktorým pristúpili (v tomto zmysle pozri rozsudok z 13. decembra 1979, Hauer, 44/79, Zb. s. 3727, bod 15). Osobitný význam prináleží v tejto súvislosti EDĽP (pozri najmä rozsudky zo 6. marca 2001, Conolly/Komisia, C‑274/99 P, Zb. s. I‑1611, bod 37 a z 22. októbra 2002, Roquette Frères, C‑94/00, Zb. s. I‑9011, bod 25).

66      Zásady vyvodené touto judikatúrou boli potvrdené v preambule Jednotného európskeho aktu, článkom F ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman, C‑415/93, Zb. s. I‑4921, bod 79). V súčasnosti sú prebraté do článku 6 ods. 2 EÚ, podľa ktorého „Únia rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd..., a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva spoločenstva“.

67      Vlastnícke právo patrí medzi základné práva, ktoré takto chráni Súdny dvor (už uvedený rozsudok Hauer, bod 17).

68      Základné práva však nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa vnímať vo vzťahu k ich úlohe v spoločnosti. Preto možno výkon týchto práv obmedziť najmä v kontexte spoločnej organizácie trhu za podmienky, že tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sleduje Spoločenstvo, a nie sú neprimeraným a neúnosným zásahom vzhľadom na sledovaný cieľ, teda zásahom, ktorý porušuje samotnú podstatu takto zaručených práv (pozri rozsudky z 13. júla 1989, Wachauf, 5/88, Zb. s. 2609, bod 18; z 10. januára 1992, Kühn, C‑177/90, Zb. s. I‑35, bod 16, a z 15. apríla 1997, Irish Farmers Association a i., C‑22/94, Zb. s. I‑1809, bod 27).

69      Zlučiteľnosť režimu sporného vo veci samej s požiadavkami vyplývajúcimi z ochrany základného vlastníckeho práva treba posudzovať vo svetle uvedených kritérií.

70      Na prvom mieste je vhodné identifikovať ciele, ktoré sleduje smernica 93/53 a na druhom mieste posúdiť, či vzhľadom na tieto ciele opatrenia stanovené uvedenou smernicou, spočívajúce v zničení a zabití, predstavujú neprimeraný a neúnosný zásah, ktorý by porušoval samotnú podstatu vlastníckeho práva, pokiaľ neexistuje odškodnenie v prospech dotknutých chovateľov.

71      Ustanovenia smernice 93/53 treba posudzovať v kontexte spoločnej organizácie trhu so zvieratami a s výrobkami akvakultúry, ktorá je úzko spätá so štrukturálnou politikou Spoločenstva v tejto oblasti. Určité ciele, ktoré sa sledujú v tejto oblasti, vyplývajú zo zmenenej a doplnenej smernice 91/67.

72      Zo zmenenej a doplnenej smernice 91/67 ako celku vyplýva, že cieľom politiky, ktorú Spoločenstvo uskutočňuje, je prispieť k zavŕšeniu vnútorného trhu so zvieratami a s výrobkami akvakultúry, avšak pri zabránení šírenia nákazlivých chorôb rýb.

73      V rámci smerovania stanoveného v článku 39 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 33 ES) tak táto smernica sleduje dosiahnutie dvojitého cieľa, a to na jednej strane zavŕšením vnútorného trhu zaručiť racionálny rozvoj sektora akvakultúry a zvýšiť jeho produktivitu a na druhej strane stanoviť na úrovni Spoločenstva veterinárne predpisy upravujúce tento sektor.

74      Na dosiahnutie tohto dvojitého cieľa zmenená a doplnená smernica 91/67 predpokladá všeobecné požiadavky týkajúce sa uvedenia živočíchov akvakultúry na trh, vrátane druhov, ktoré sú náchylné na choroby zo zoznamu I a II. Stanovuje širokú škálu pravidiel, ktoré sa uplatňujú ako v štádiu schvaľovania oblastí a hospodárstiev považovaných za úplne alebo čiastočne ušetrené od chorôb zo zoznamu II vrátane VHS, tak aj pri uvádzaní zvierat a výrobkov akvakultúry na trh.

75      Pokiaľ ide o choroby zo zoznamu II, je vhodné spomenúť najmä články 5 až 7 a 9, ako i prílohu A zmenenej a doplnenej smernice 91/67. Keďže zoosanitárna situácia živočíchov akvakultúry nie je na území Spoločenstva rovnaká, tieto ustanovenia definujú a upravujú schválené oblasti a schválené hospodárstva, ktorým sa priznáva osobitný zoosanitárny status, aby sa tak uľahčilo uvedenie rýb, pochádzajúcich z týchto oblastí a hospodárstiev na trh.

76      Konkrétne, článok 7 zmenenej a doplnenej smernice 91/67 stanovuje, že druhy rýb náchylných na choroby zo zoznamu II sa môžu voľne prevážať živé a tak byť uvedené na trh v Spoločenstve, pokiaľ pochádzajú zo schválenej oblasti alebo schváleného hospodárstva. Aby sa umožnilo takéto uvedenie na trh, táto smernica stanovuje podmienky a konanie, ktoré sa uplatňujú na schvaľovanie oblasti alebo hospodárstva, ako aj na udržanie, pozastavenie, obnovenie a odobratie schválenia.

77      V tomto kontexte bola prijatá smernica 93/53. Z jej preambuly vyplýva, že plní dvojitú funkciu: na jednej strane musí umožniť prijať protinákazové opatrenia hneď, ako sa v hospodárstve objaví podozrenie na chorobu zo zoznamu I a II, aby sa po potvrdení nákazy mohlo postupovať okamžite a účinne. Na druhej strane, keďže ohnisko nákazy sa môže rýchlo rozšíriť, nadobudnúť epizootický rozsah a spôsobiť úmrtie rýb a výkyvy takého rozsahu, že rentabilita akvakultúry tým môže byť vážne znížená, cieľom smernice je predchádzať šíreniu nákazy, a to najmä dôkladnou kontrolou pohybu rýb a výrobkov schopných šíriť infekciu.

78      Cieľom smernice 93/53 je teda prispieť k zavŕšeniu vnútorného trhu so zvieratami a s výrobkami akvakultúry, pričom táto smernica tvorí súčasť režimu, ktorého cieľom je zaviesť minimálne opatrenia Spoločenstva na boj proti určitým chorobám rýb. Ďalej, opatrenia, ktoré táto smernica ukladá, účinne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré Spoločenstvo sleduje.

79      Pokiaľ ide o otázku, či obmedzenia vlastníckeho práva vyplývajúce z týchto opatrení nezakladajú vzhľadom na sledovaný cieľ a na neexistenciu odškodnenia neprimeraný a neúnosný zásah, ktorý porušuje samotnú podstatu vlastníckeho práva, najprv je vhodné uviesť, že uvedené opatrenia majú urgentný charakter a ich cieľom je zaručiť, aby sa po potvrdení nákazy mohlo účinne postupovať, ako i vylúčiť všetky riziká šírenia alebo prežitia pôvodcu choroby.

80      Cieľom sledovaných opatrení nie je zbaviť vlastníkov hospodárstiev možnosti ich využívania, ale umožniť im pokračovať v činnosti na týchto hospodárstvach.

81      Okamžité zničenie a zabitie všetkých rýb totiž umožňujú vlastníkom čo najskôr znovu zarybniť miesto postihnutého chovu.

82      Uvedené opatrenia teda umožňujú obnovenie prepravy a uvedenia živých rýb patriacich medzi druhy náchylné na choroby zo zoznamu I a II na trh Spoločenstva tak, aby všetky dotknuté subjekty vrátane vlastníkov hospodárstiev mohli požívať výhody, ktoré z toho vyplývajú.

83      Nakoniec je vhodné uviesť, ako to uznal aj samotný Booker, že činnosť, ktorú vykonáva ako vlastník hospodárstva akvakultúry, nesie so sebou obchodné riziká. Ako správne zdôraznili Scottish Ministers, vláda Spojeného kráľovstva, holandská vláda a Komisia, žalobcovia vo veci samej môžu ako chovatelia očakávať, že v ktoromkoľvek okamihu sa objaví choroba rýb a spôsobí im škodu. Toto riziko je chovateľskej činnosti a uvádzaniu živých zvierat na trh vlastné a je dôsledkom prirodzenej udalosti, pokiaľ ide o choroby zo zoznamu I i o choroby zo zoznamu II.

84      Z hľadiska o rozsahu prípadnej škody je namieste uviesť, že ryby, ktoré vykazujú klinické príznaky ochorenia, nemajú vzhľadom na ich stav žiadnu komerčnú hodnotu. Pokiaľ ide o ryby, ktoré dosiahli trhovú veľkosť a boli by mohli byť uvedené do predaja alebo spracované pre ľudskú spotrebu vzhľadom na to, že v čase zabitia nevykazovali žiadne klinické príznaky choroby, prípadná strata, ktorú chovatelia utrpeli z dôvodu okamžitého zabitia tejto kategórie rýb vyplýva zo skutočnosti, že si nemohli vybrať najvhodnejší čas pre ich uvedenie na trh. Je vhodné uviesť, že vzhľadom na riziko, že by sa u nich v budúcnosti prejavili klinické príznaky choroby, nie je možné určiť akýkoľvek vhodnejší okamih pre ich uvedenie na trh. Pokiaľ ide o všetky ostatné kategórie rýb, tiež nie je vzhľadom na riziko, že by sa u nich v budúcnosti prejavili klinické príznaky choroby, možné určiť, či majú akúkoľvek komerčnú hodnotu.

85      Je nepochybné, že zákonodarca Spoločenstva môže v rámci širokej miery voľnej úvahy, ktorú má v oblasti poľnohospodárskej politiky, usúdiť (pozri rozsudok zo 6. apríla 1995, Flip a Verdegem, C‑315/93, Zb. s. I‑913, bod 26), že je vhodné čiastočne alebo úplne odškodniť vlastníkov hospodárstiev, v ktorých boli zvieratá zničené a zabité. Z tohto konštatovania však nemožno vyvodiť, že v práve Spoločenstva existuje všeobecná zásada, ktorá by za každých okolností ukladala povinnosť odškodnenia.

86      Zo predchádzajúcich úvah vyplýva, že minimálne opatrenia, spočívajúce v okamžitom zničení a zabití, ktoré ukladá smernica 93/53 s cieľom boja proti chorobám zo zoznamu I, nepredstavujú v prípade, že neexistuje odškodnenie v prospech dotknutých chovateľov, neprimeraný a neúnosný zásah, ktorý by porušoval samotnú podstatu vlastníckeho práva.

87      Preto treba odpovedať na štvrtú otázku, ktorá bola položená vo veci C‑64/00 tak, že jej skúmanie neodhalilo prvky spôsobilé ovplyvniť platnosť smernice 93/53 v súvislosti s tým, že táto smernica ukladá minimálne opatrenia na boj proti chorobám zo zoznamu I bez toho, aby predpísala priznanie odškodnenia v prospech vlastníkov, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú.

88      Pokiaľ ide o uplatňovanie smernice 93/53 v členských štátoch, je vhodné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry (pozri najmä rozsudok Wachauf, už citovaný, bod 19, a rozsudok z 24. marca 1994, Bostock, C‑2/92, Zb. s. I‑955, bod 16) požiadavky vyplývajúce z ochrany základných práv v právnom poriadku Spoločenstva zaväzujú tiež členské štáty pri vykonávaní právnej úpravy Spoločenstva, pričom tieto štáty sú následne povinné v rámci možností uplatňovať túto úpravu tak, aby uvedeným požiadavkám vyhoveli.

89      Spojené kráľovstvo prijalo minimálne opatrenia na boj proti chorobám zoznamu I upravené smernicou 93/53. Nevyužilo možnosť, ktorú dáva členským štátom článok 9 ods. 3 tejto smernice, aby povolilo výkrm rýb napadnutých chorobou zo zoznamu II až do času, kým tieto ryby dosiahnu trhovú veľkosť, ale v súvislosti s chorobami zo zoznamu II uložilo obdobné opatrenia ako tie, ktoré uvedená smernica ukladá voči chorobám zo zoznamu I.

90      Za okolností ako v prípadoch vecí samých skutočnosť, že členský štát na jednej strane vykoná na boj proti chorobám zo zoznamu I povinné opatrenia, ktoré sú rovnaké ako minimálne opatrenia, ktoré Spoločenstvo uložilo pre uvedené choroby, pričom nestanoví udeľovanie žiadneho odškodnenia, nezakladá z hľadiska úvah uvedených v bodoch 79 až 85 tohto rozsudku neprimeraný a neúnosný zásah, ktorý by porušoval samotnú podstatu vlastníckeho práva.

91      Na druhej strane, okamžité zabitie a zničenie rýb, ktoré sa nachádzajú v hospodárstve napadnutom niektorou z chorôb zo zoznamu II, umožňuje v členskom štáte čo najrýchlejšie obnovenie schválenia zóny patriacej na územie Spoločenstva, v ktorom sa uvedená choroba nevyskytuje. Takéto obnovenie umožňuje čo najskoršie voľné uvedenie živých rýb náchylných na uvedené choroby na trh Spoločenstva a zákaz uvedenia takýchto živých rýb na trh v schválenej oblasti, pokiaľ tieto nepochádzajú zo schválenej oblasti alebo schváleného hospodárstva.

92      Z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 79 až 85 a 91 tohto rozsudku, za okolností akými sú tie v prípadoch vo veciach samých platí, že ak členský štát vykoná opatrenia na boj proti chorobám zo zoznamu II, ktoré sú obdobné ako minimálne opatrenia, ktoré Spoločenstvo uložilo pre choroby zo zoznamu I, pričom nestanoví udeľovanie žiadneho odškodnenia, účinne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré Spoločenstvo sleduje a nezakladá ani neprimeraný a neúnosný zásah, ktorý by porušoval samotnú podstatu vlastníckeho práva.

93      Preto je vhodné odpovedať na prvé dve otázky položené vo veciach C‑20/00 a C‑64/00 tak, že opatrenia spočívajúce v okamžitom zničení a zabití rýb, prijaté členským štátom na boj proti chorobám zo zoznamu I a II v rámci uplatňovania smernice 93/53, ktoré sú buď rovnaké alebo obdobné ako minimálne opatrenia uložené Spoločenstvom proti chorobám zo zoznamu I, a ktoré nepredpokladajú priznanie odškodnenia, nie sú za okolností ako sú tie vo veciach samých nezlučiteľné so základným vlastníckym právom.

 O tretej otázke vo veciach C‑20/00 a C‑64/00

94      Treťou otázkou položenou vo veciach C‑20/00 a C‑64/00 sa vnútroštátny súd, ktorý ju predložil, pýta, či posúdenie zlučiteľnosti opatrení, ktoré členský štát prijal na boj proti chorobám zo zoznamu I a II v rámci uplatňovania smernice 93/53 so základným vlastníckym právom, môže byť odlišné v závislosti od toho, či bolo alebo nebolo prepuknutie nákazy spôsobené vinou vlastníka postihnutých rýb.

95      Vzhľadom na odpovede na prvú a druhú otázku vo veciach C‑20/00 a C‑64/00 je vhodné odpovedať na tretiu otázku v týchto veciach tak, že skutočnosť, že prepuknutie nákazy bolo alebo nebolo spôsobené vinou vlastníka postihnutých rýb, nemá za okolností ako sú tie vo veciach samých, vplyv na zlučiteľnosť opatrení, ktoré členský štát prijal na boj proti chorobám zo zoznamu I a II v rámci uplatňovania smernice 93/53, so základným vlastníckym právom.

 O trovách

96      Vláda Spojeného kráľovstva, francúzska, talianska, holandská a nórska vláda, ako i Rada a Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu konania pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR

v konaní o otázkach, ktoré mu predložil Court of Session (Scotland) uzneseniami z 11. januára a 18 januára 2000, rozhodol:

1.      Skúmanie štvrtej prejudiciálnej otázky vo veci C‑64/00 neodhalilo prvky spôsobilé ovplyvniť platnosť smernice Rady 93/53/EHS z 24. júna 1993 zavádzajúcej minimálne opatrenia spoločenstva na kontrolu určitých chorôb rýb, v súvislosti s tým, že táto smernica ukladá minimálne opatrenia na boj proti chorobám zo zoznamu I prílohy A smernice Rady 91/67/EHS z 28. januára 1991 o veterinárnych predpisoch, ktoré upravujú uvádzanie na trh vodných živočíchov a výrobkov akvakultúry zmenenej a doplnenej smernicou Rady 93/54/EHS z 24. júna 1993, bez toho, aby predpísala priznanie odškodnenia v prospech vlastníkov, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú.

2.      Opatrenia spočívajúce v okamžitom zničení a zabití rýb, prijaté členským štátom na boj proti chorobám zo zoznamu I a II v rámci uplatňovania smernice 93/53, ktoré sú buď rovnaké alebo obdobné ako minimálne opatrenia uložené Spoločenstvom proti chorobám zo zoznamu I, a ktoré nepredpokladajú priznanie odškodnenia, nie sú za okolností ako sú tie vo veciach samých nezlučiteľné so základným vlastníckym právom.

3.      Skutočnosť, že prepuknutie nákazy bolo alebo nebolo spôsobené vinou vlastníka postihnutých rýb, nemá za okolností ako sú tie vo veciach samých vplyv na zlučiteľnosť opatrení, ktoré členský štát prijal na boj proti chorobám zo zoznamu I a II v rámci uplatňovania smernice 93/53, so základným vlastníckym právom.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. júla 2003.

* Jazyk konania: angličtina.