REX/532
Udržateľné dodávateľské reťazce a dôstojná práca v medzinárodnom obchode
(prieskumné stanovisko)
STANOVISKO
Európsky hospodársky a sociálny výbor
Udržateľné dodávateľské reťazce a dôstojná práca v medzinárodnom obchode
(prieskumné stanovisko)
Spravodajkyňa: Tanja BUZEK (DE – II)
|
Konzultácia
|
nemecké predsedníctvo Rady EÚ, 18/02/2020
|
|
Právny základ
|
článok 32 ods. 1 rokovacieho poriadku
|
|
|
prieskumné stanovisko
|
|
|
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre vonkajšie vzťahy
|
|
Prijaté v sekcii
|
24/07/2020
|
|
Prijaté v pléne
|
18/09/2020
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
554
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
216/2/3
|
1.Závery a odporúčania
1.1Globálne dodávateľské reťazce zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárskych činnostiach na celom svete a v celosvetovom obchode so spoločnosťami, ktoré čoraz viac pôsobia cezhranične. Nadnárodné spoločnosti sú ich hlavnou hnacou silou a malé a stredné podniky (MSP) tvoria jej dôležitú súčasť. Sú „komplexné, rozmanité a fragmentované“ so všetkými príležitosťami a rizikami, ktoré s tým súvisia. Na hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a podnikanie majú nepriaznivý vplyv aj dôkazy o negatívnych dôsledkoch na pracovné podmienky, ako aj na udržateľnosť v niektorých dodávateľských reťazcoch.
1.2Kríza spôsobená ochorením COVID-19 odhalila znepokojujúcu krehkosť a značné riziká, ktoré sa spájajú s vysoko fragmentovanými a nediverzifikovanými dodávateľskými reťazcami. Poukázala na zraniteľnosť pracovníkov, porušovanie ľudských práv a nepriaznivý sociálny, zdravotný a bezpečnostný dosah obchodných činností v dnešných dodávateľských reťazcoch na celom svete.
1.3Pandémia COVID-19 nás učí, že je potrebné, aby boli globálne dodávateľské reťazce odolnejšie, diverzifikovanejšie a zodpovednejšie. Obchod bude musieť zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore udržateľnej hospodárskej obnovy, aby spoločnosti dokázali znovu vybudovať a zreorganizovať svoje narušené hodnotové reťazce. Sú však potrebné silnejšie nástroje, ktoré prispejú k sociálne a environmentálne zodpovedným podnikom, obchodu a investičnému programu.
1.4EHSV vyzýva EÚ, aby zhromažďovala väčšie množstvo údajov o zraniteľných dodávateľských reťazcoch, a to najmä o rizikách narušenia hospodárskych činností a odhaľovaní porušení ľudských práv. Zdôrazňuje tiež, že je naliehavo potrebné posúdiť na globálnej úrovni, ako medzinárodné pracovné normy riešia nedostatky v oblasti dôstojnej práce v rámci globálnych dodávateľských reťazcov a odstrániť zistené nedostatky v riadení.
1.5Ďalšie získané ponaučenie sa týka „politických“ a „skutočných“ investícií do udržateľnosti. Ambicióznymi opatreniami treba zabezpečiť, aby globálne dodávateľské reťazce prispievali k spravodlivejšiemu hospodárskemu a sociálnemu modelu založenému na udržateľnosti a dôstojnej práci. Opatrenia musia byť v súlade s medzinárodnými a európskymi zásadami, najmä tými, ktoré sa uvádzajú v Parížskej dohode, s cieľmi udržateľného rozvoja, so základnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP), s európskou zelenou dohodou a s Európskym pilierom sociálnych práv. Musia predstavovať základné prvky globálnej, európskej a národnej reakcie na krízu spôsobenú ochorením COVID-19.
1.6V Agende 2030 OSN sa obchod uznáva ako hnacia sila inkluzívneho hospodárskeho rastu a znižovania chudoby a ako prispievateľ k podpore udržateľného rozvoja. Vzhľadom na obmedzenia globálneho obchodu a investícií do globálnych dodávateľských reťazcov v dôsledku koronavírusovej krízy, ako aj na spomalenie tempa znižovania chudoby pred krízou je však naliehavo potrebné zintenzívniť reformy, zvýšiť investície, podporiť udržateľný obchod a globálne dodávateľské reťazce a ďalej integrovať rozvojové krajiny do otvoreného globálneho hospodárstva, a to všetko v záujme inkluzívneho a udržateľného rastu.
1.7Otázky ľudských práv, udržateľnosti a sociálnej zodpovednosti podnikov nadobúdajú čoraz väčší význam pre podnikateľskú komunitu. Veľa spoločností v súčasnosti aktívne uplatňuje hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a iné relevantné nástroje podporované vládou, najmä usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné spoločnosti a deklaráciu MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov. Tieto dobrovoľné opatrenia síce viedli k určitej pozitívnej zmene v správaní, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv v ich obchodných činnostiach, ale stále sú potrebné opatrenia v záujme zlepšenia.
1.8Pre EÚ a jej členské štáty je kľúčové, aby konali dôsledne na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni, koordinovali svoje činnosti a odstránili identifikované nedostatky. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzýva Európsku komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom a Radou a na základe sociálneho dialógu a zapojenia viacerých zainteresovaných strán vypracovala európsky akčný plán pre ľudské práva, dôstojnú prácu a udržateľnosť v globálnych dodávateľských reťazcoch.
1.9Tento akčný plán musí byť ambiciózny, komplexný a prierezový, aby dokázal účinne reagovať na skutočnú situáciu v globálnych dodávateľských reťazcoch. Medzi jeho základné ciele by malo patriť presadzovanie zodpovedného obchodného správania, zabezpečovanie dodržiavania ľudských práv a plnenia sociálnych a environmentálnych cieľov EÚ v obchodných činnostiach spoločností a ich dodávateľských reťazcoch, podporovanie podnikov a MSP pri prijímaní prístupu zodpovedného obchodného správania, ako aj zabezpečenie rovnakých podmienok pre podniky.
1.10Keďže ide o všeobecný rámec pre politické, ako aj legislatívne iniciatívy, mali by sa v ňom rozlišovať základné, odlišné a doplnkové úlohy rôznych aktérov v tejto oblasti, najmä európskych inštitúcií, členských štátov, medzinárodných orgánov, spoločností, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán.
1.11Národné akčné plány by mali plniť jeho ciele a malo by sa požadovať, aby sa v rámci nich dosiahla minimálna miera vykonávania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv.
1.12Dosiahnutie mnohostranného pokroku sa niekedy začína ambicióznym jednostranným opatrením. Podľa EHSV má EÚ jedinečné postavenie na to, aby sa ujala vedúcej úlohy, pokiaľ ide o náležitú starostlivosť, najmä so zreteľom na celosvetové vedúce postavenie európskych spoločností. EHSV vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili účinné a záväzné medzinárodné nástroje, a opätovne potvrdzuje svoju podporu Záväznej dohody OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a Dohovoru MOP o dôstojnej práci v dodávateľských reťazcoch.
1.13EHSV vyjadruje Európskej komisii uznanie za to, že sa riadila jeho výzvou, aby právne predpisy EÚ o náležitej starostlivosti predstavovali jeden z hlavných bodov akčného plánu. Na zabezpečenie rovnakých podmienok pre európske spoločnosti by sa záväzná medziodvetvová legislatívna iniciatíva o náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a o zodpovednom obchodnom správaní mala vzťahovať na všetky spoločnosti so sídlom v EÚ alebo pôsobiace v EÚ, ako aj verejný sektor a mala by reagovať na osobitné potreby a obmedzenia MSP.
1.14Bude nevyhnutné požadovať, aby spoločnosti zaviedli efektívne mechanizmy náležitej starostlivosti jednak ako preventívny prístup, jednak na zabezpečenie účinných prostriedkov nápravy a prístupu k spravodlivosti, ako aj s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie práva, a to aj prostredníctvom verejného monitorovania, kontrol a ukladania sankcií. Ich konkrétnym znakom vrátane zodpovednosti podnikov sa bude venovať príslušné stanovisko EHSV.
1.15Pracovníci a odborové zväzy musia byť súčasťou riešenia. Mechanizmus náležitej starostlivosti by mal výslovne zahŕňať práva odborových zväzov a pracovníkov, najmä právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, primerané pracovné podmienky a odmeňovanie, informácie a konzultácie, ako aj bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku. Tieto kľúčové ľudské práva tvoria neoddeliteľnú súčasť dôstojnej práce.
1.16Európsky medziodvetvový a odvetvový sociálny dialóg a národný sociálny dialóg by mali pomáhať pri jeho vykonávaní vrátane spoločných iniciatív a projektov, usmernení, budovania kapacít, dohôd, podpory spoločností pri plnení povinností týkajúcich sa náležitej starostlivosti a odborových zväzov pri zapájaní sa do diskusií a pri rokovaniach s vedením spoločností.
1.17V rámci komplexného a dôsledného prístupu by mal akčný plán takisto predpokladať ambicióznu revíziu smernice o zverejňovaní nefinančných informácií tak, aby zahŕňala všetky spoločnosti, ktoré reagujú na osobitné potreby a obmedzenia MSP, ako aj konkrétne kľúčové ukazovatele výkonnosti a ciele. Prostredníctvom legislatívnych opatrení by sa malo zaistiť, že správne rady na úrovni EÚ sú povinné konať v záujme všetkých zainteresovaných strán, a že činnosti spoločností prispievajú k dosahovaniu sociálnych a environmentálnych cieľov.
1.18Pokiaľ ide o nový nástroj obnovy Next Generation EU a ďalšie nástroje financovania EÚ, EHSV navrhuje, aby sa špecifické podmienky a stimuly spájali s dodržiavaním ľudských práv a plnením cieľov v oblasti dôstojnej práce a udržateľnosti v činnostiach spoločností a ich dodávateľských reťazcoch.
1.19Členské štáty by mali zabezpečiť úplné vykonávanie a presadzovanie sociálnej doložky v smerniciach o verejnom obstarávaní. Nový návrh Európskej komisie by mal zabezpečiť, aby postupy verejného obstarávania účinne podporovali a presadzovali náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a zodpovedné obchodné správanie v činnostiach spoločností a ich dodávateľských reťazcoch vrátane dôstojnej práce.
1.20Akčný plán by mal takisto zahŕňať nelegislatívne opatrenia, ako aj iniciatívy na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov, investorov a iných zainteresovaných strán a stimuly pre zodpovedné podniky, ktoré idú nad rámec zákonných povinností a osobitnej podpory pre MSP a zavádzajú politiky náležitej starostlivosti.
1.21Obchodné prvky cieľov akčného plánu by sa mali odzrkadľovať v preskúmaní novej obchodnej stratégie EÚ. Obchodné a medzinárodné investičné dohody môžu podporiť a zabezpečiť rovnomernejšie vykonávanie noriem zo strany investorov aj vlád. Od zahraničných investorov by sa malo požadovať, aby najprv dodržiavali postup náležitej starostlivosti a až potom mohli profitovať z medzinárodných investičných dohôd. Dohody o voľnom obchode musia podporovať osvedčené postupy týkajúce sa otázky, ako zahrnúť environmentálne a sociálne kritériá do verejného obstarávania, a v žiadnom prípade by nemali obmedzovať ich uplatňovanie.
1.22Nový hlavný úradník pre presadzovanie práva v oblasti obchodu musí disponovať silnejšími nástrojmi na presadzovanie záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja. Lepšie zostavená skupina expertov by mala byť schopná aktivovať mechanizmus urovnávania sporov medzi štátmi, pričom by malo byť možné uvaliť finančné pokuty alebo sankcie a poškodenej strane poskytnúť prostriedok nápravy. Nezávislý sekretariát pre pracovné otázky a mechanizmus podávania kolektívnych sťažností by mali dopĺňať presadzovanie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Je potrebné výrazne posilniť vplyv odporúčaní domácich poradných skupín na vyšetrovanie porušení záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja. Najnovšie prístupy k pracovným sporom by sa mali zamerať na prostriedky nápravy proti spoločnostiam, ktoré nedodržiavajú svoje záväzky, a okrem toho by sa mali zaoberať systémom inšpirovaným antidumpingovými opatreniami EÚ na riešenie sociálneho dumpingu.
1.23Najsilnejšia páka na zabezpečenie ratifikácie dohovorov MOP sa naskytuje počas rokovaní o dohodách a pred ich uzatvorením, čo by sa malo premietnuť do podpísaných dohôd. Táto doložka o tzv. základných prvkoch by sa mala rozšíriť a mala by zahŕňať základné a aktualizované dohovory MOP ratifikované všetkými členskými štátmi EÚ a MOP by sa mala podieľať na monitorovaní vykonávania svojich dohovorov v dohodách o voľnom obchode. EHSV navrhuje spojiť znižovanie colných sadzieb s účinným vykonávaním ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji.
2.Súvisiace informácie
2.1Nemecké predsedníctvo EÚ požiadalo EHSV, aby v tomto prieskumnom stanovisku predložil celý rad iniciatív na zlepšenie udržateľnosti a na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv a zásad dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch. Predsedníctvo poskytlo podrobný zoznam otázok, ktoré sa týkajú týchto tém:
·ako zostaviť a realizovať európsky akčný plán, aby sa dosiahla komplexná a ambiciózna stratégia na zabezpečenie dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch, a to vrátane preskúmania úlohy a podpory sociálneho dialógu a občianskej spoločnosti,
·ktoré prvky by mali byť stredobodom európskeho nariadenia o náležitej starostlivosti a ako by sa mal posilniť prístup k účinným prostriedkom nápravy v prípade porušenia ľudských práv v dodávateľských reťazcoch,
·ako vytvoriť rovnaké podmienky pre európske spoločnosti pri zohľadnení ich výziev a prínosov a ako prispieť k odolnosti globálnych dodávateľských reťazcov proti krízam, ako je pandémia COVID-19,
·ako prispieť k spoločnému plneniu cieľov udržateľného rozvoja a vykonávaniu hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a to aj prostredníctvom minimálnych noriem stanovených v národných akčných plánoch členských štátov,
·ako posilniť presadzovanie dôstojnej práce v udržateľných dodávateľských reťazcoch v obchodnej politike, najmä preskúmať lepšie presadzovanie kapitol o udržateľnosti v dohodách o voľnom obchode.
2.2EHSV už poskytol niekoľko relevantných príspevkov. V roku 2016 vyzval Európsku komisiu, aby prijala „komplexnú a ambicióznu stratégiu s cieľom presadzovať vo všetkých jej vnútorných (prístup k verejnému obstarávaniu EÚ, označovanie atď.) a vonkajších politikách (obchod, rozvoj, susedská politika atď.) dôstojnú prácu v globálnych dodávateľských reťazcoch“. Odporučil, aby zahŕňala „legislatívne aj nelegislatívne opatrenia, osvedčené postupy, finančné stimuly, prístup k odbornému vzdelávaniu a budovanie kapacít pre sociálny dialóg a odborové zväzy“
.
2.3V roku 2018 EHSV vyzval Európsku komisiu, „aby bola vo svojom prístupe ambicióznejšia, najmä pokiaľ ide o posilnenie efektívneho presadzovania záväzkov v kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji“, a zdôraznil naliehavosť ratifikácie základných dohovorov MOP pred uzatvorením dohody o obchode. Pokiaľ ide o posilnenie ustanovení v oblasti práce, odporučil zamerať sa najmä na vytvorenie nezávislého sekretariátu pre pracovné otázky a mechanizmu podávania kolektívnych sťažností.
2.4V roku 2019 vyzval EHSV európske inštitúcie, aby podporili proces prijatia záväznej zmluvy OSN a zapojili sa do rokovaní a takisto odsúhlasil, že záväzná dohoda musí obsahovať určité nevyhnutné kritériá
.
2.5Právny výbor Európskeho parlamentu nedávno požiadal EHSV, aby vypracoval stanovisko na tému Náležitá starostlivosť podnikov a zodpovednosť podnikov
. Európsky parlament v niekoľkých svojich uzneseniach vyzval na prijatie záväzných právnych predpisov v oblasti náležitej starostlivosti a iných iniciatív s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv v obchodných operáciách a v globálnych dodávateľských reťazcoch.
2.6Rada EÚ zdôraznila význam účinného prístupu k spravodlivosti pre obete porušenia ľudských práv pri vykonávaní náležitej starostlivosti, pričom uznala, že dodržiavanie ľudských práv zo strany podnikov je nevyhnutné pre udržateľný rozvoj a na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja. Dospela k záveru, že zodpovedné podnikanie môže v konečnom dôsledku vytvoriť konkurenčnú výhodu.
2.7V nadväznosti na prezentáciu štúdie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť a spotrebiteľov (GR JUST) sa európsky komisár Didier Reynders v apríli 2020 zaviazal, že predloží záväznú medziodvetvovú právnu iniciatívu o náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a zodpovednom obchodnom správaní, ktorá by sa vzťahovala na dodávateľské reťazce spoločností vrátane zodpovednosti a sankcií a zakladala by sa na komplexnom vymedzení ľudských práv, a to tak práv pracovníkov, ako aj odborových zväzov
.
3.Globálne dodávateľské reťazce: status quo a vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19
3.1Operácie v globálnych dodávateľských reťazcoch zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárskych činnostiach na celom svete a na globálnom trhu. Nadnárodné spoločnosti a ich dodávateľské reťazce zamestnávajú stovky miliónov pracovníkov a tieto siete tvoria 80 % svetového trhu. Podľa údajov MOP z roku 2013 bolo 453 miliónov t. j. viac ako jedna pätina pracovných miest spojených s globálnymi dodávateľskými reťazcami, čo za predchádzajúce desaťročie predstavovalo nárast o 53 %. V nastávajúcom desaťročí transformácie, ktoré čaká na medzinárodnú výrobu, budú mať digitálne technológie, environmentálne a sociálne riadenie a trendy udržateľnosti mnohostranné vplyvy.
3.2„Medzinárodný obchod je hnacou silou inkluzívneho hospodárskeho rastu a znižovania chudoby a prispieva k podpore udržateľného rozvoja.“ Vzhľadom na obmedzenia globálneho obchodu a investícií do globálnych dodávateľských reťazcov v dôsledku koronavírusovej krízy, ako aj na spomalenie tempa znižovania chudoby pred krízou je naliehavo potrebné zintenzívniť reformy, zvýšiť investície a podporiť udržateľný obchod a globálne dodávateľské reťazce. Medzinárodné organizácie a agentúry posilňujú dôkazy o kľúčových úlohách pri znižovaní chudoby. Rozvojové banky vyzdvihli zásadnú úlohu obchodu a skutočnosť, že ďalšia integrácia rozvojových krajín do otvoreného globálneho hospodárstva bude nevyhnutná na dosiahnutie cieľa, ktorým je odstránenie extrémnej chudoby do roku 2030. Napríklad rozvoj vidieckych trhov a ich spravodlivá integrácia do celosvetových trhov môžu byť čoraz dôležitejším zdrojom príjmov chudobných vidiečanov. Ďalšie dôkazy poukazujú na význam dôstojných a produktívnych pracovných miest, udržateľných podnikov a hospodárskej transformácie pre znižovanie chudoby.
3.3Globálne dodávateľské reťazce sú „komplexné, rozmanité a fragmentované“, pričom niektoré nadnárodné spoločnosti majú viac ako 100 000 priamych dodávateľov. S nimi sú spojené príležitosti aj riziká. Prispeli k hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a podnikaniu a môžu prispieť k prechodu z neformálnej ekonomiky na formálnu
, ktorá je priaznivá pre rozvojové krajiny. Vzhľadom na to, že sa čoraz väčší objem obchodu a investícií po celom svete uskutočňuje prostredníctvom globálnych hodnotových reťazcov a že outsourcing a cezhraničnú koordináciu celosvetovej výroby realizujú vedúce podniky, majú obchodné operácie významné sociálne dôsledky.
3.4Dĺžka dodávateľských reťazcov a trvanie vzťahu s dodávateľmi podliehajú mnohostranným obchodným rozhodnutiam, ktoré závisia od najzaujímavejších obchodných vzťahov, blízkosti spotrebiteľských trhov, logistiky, zručností atď. Systematické uzatváranie zmlúv je však takisto vedľajší produkt konkurencie a ekonomických hybných síl v obchodnom modeli, kde sa globálne dodávateľské reťazce príliš často odvíjajú od najnižších nákladov. Navyše táto efektívnosť z hľadiska nákladov práce, o ktorú sa snažia spoločnosti, nemusí ešte nevyhnutne priniesť prospech pre ekonomiky, pracovníkov, zainteresované strany a širšiu spoločnosť.
3.5Súčasný rámec týkajúci sa obchodných činností a ľudských práv tvoria prevažne nezáväzné nástroje. Aj naďalej dochádza k porušovaniu ľudských práv, a to aj práv pracovníkov a odborových zväzov, v činnostiach spoločností, do ktorých sú zapojené nadnárodné spoločnosti, ich dodávateľské a subdodávateľské reťazce. Okrem toho je ťažké vysledovať negatívne vplyvy týchto porušení. Osobitné rámce zodpovednosti v subdodávateľských reťazcoch už existujú v práve EÚ a boli zavedené napríklad v právnych predpisoch o verejnom obstarávaní, vysielaní pracovníkov a migrácii.
3.6Kríza spôsobená ochorením COVID-19 odhalila znepokojujúcu krehkosť a značné riziká súvisiace s vysoko fragmentovanými a nediverzifikovanými dodávateľskými reťazcami a ukázala zraniteľnosť pracovníkov, ktorí ich udržujú v prevádzke. Rozsiahle narušenia ukázali potrebu posilniť spoľahlivosť a odolnosť globálnych dodávateľských reťazcov, najmä v kľúčových regiónoch a odvetviach, a to v rámci vnútorného trhu EÚ, ako aj s vládami tretích krajín.
3.7EHSV navrhuje zhromažďovať alebo spracovávať väčšie množstvo údajov o zraniteľných dodávateľských reťazcoch, a to pokiaľ ide o riziká narušenia hospodárskych činností, ako aj odhaľovanie porušení ľudských práv. Výročná správa o vykonávaní dohody o voľnom obchode by mohla slúžiť ako platforma pre pravidelný prísun informácií.
3.8Generálny tajomník OSN António Guterres označil pandémiu COVID-19 za núdzový stav v oblasti verejného zdravia, ktorý sa zmenil na hospodársku a sociálnu krízu a „ľudskú krízu, ktorá sa rýchlo stáva krízou v oblasti ľudských práv“. „Občianska spoločnosť odhalila zlyhanie mnohých vlád pri ochrane svojich občanov a mnohých podnikov pri dodržiavaní ľudských práv v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv. Pracovníci sú bežne nútení pracovať bez primeraného vybavenia, ktoré by ich chránilo pred nákazou, odopiera sa im dočasná platená pracovná neschopnosť pre chorobu, keď ochorejú alebo potrebujú byť v karanténe, a sú prepúšťaní bez predchádzajúceho oznámenia alebo náhrady“. Okrem iného sa poukázalo na riziká týkajúce sa nútenej práce v spoločnostiach pôsobiacich v dodávateľských reťazcoch na výrobu rukavíc a iných osobných ochranných prostriedkov zakúpených v Európe a USA.
3.9Pracovná skupina OSN pre podnikanie a ľudské práva uznala vo svojom významnom vyhlásení potrebu zaujať v boji proti pandémii COVID-19 „udržateľný prístup zameraný na ľudí“. „Nesmie viesť k nižším normám – ani sa nesmie použiť ako zámienka zo strany vlád a podnikateľských subjektov na vyhýbanie sa medzinárodným záväzkom v oblasti ľudských práv.“ Ak sa dosiahne skutočný pokrok pri vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, „lepšie nás to pripraví na ďalšiu krízu, v neposlednom rade pri zameraní našej kolektívnej pozornosti na klimatickú krízu a ďalšie výzvy v oblasti ľudských práv, ktoré vyplývajú z nespravodlivosti a narastajúcich nerovností“
.
3.10EHSV vyzval na oživenie obchodných tokov, aby bolo možné vychádzať z pevných záväzkov týkajúcich sa sociálnych a pracovných noriem a ich účinného presadzovania. Narušenie dodávateľských a výrobných procesov poukázalo na význam zavedenia a účinného presadzovania opatrení na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci a zaistenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri zásobovaní sveta tovarom a službami. Ratifikácia, vykonávanie a presadzovanie základných dohovorov MOP o slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní sú spolu so všetkými základnými dohovormi MOP v aktuálnom znení kľúčom na zaistenie bezpečných a dôstojných pracovných podmienok.
4.Východiskový bod: hlavné existujúce medzinárodné nástroje a vymedzenia
4.1Existuje niekoľko medzinárodných nástrojov, ktoré sa zaoberajú nadnárodnými dodávateľskými reťazcami. Vymedzujú zodpovedné obchodné správanie, mechanizmy náležitej starostlivosti a povinnosti spoločností, pokiaľ ide o dodávateľské reťazce, ako aj úlohu, povinnosti a záväzky štátov, aby sa zabezpečilo dodržiavanie ľudských práv vrátane účinnej prevencie, kontrol, prostriedkov nápravy a sankcií.
4.217 cieľov udržateľného rozvoja tvorí jadro Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj. Organizácia globálnych dodávateľských reťazcov a úloha súkromného sektora sú kľúčové pre presadzovanie a dosahovanie jej cieľov vrátane udržateľného hospodárskeho rastu a produktívnej zamestnanosti (cieľ 8), budovania inkluzívnych a udržateľných priemyselných odvetví (cieľ 9), znižovania nerovností (cieľ 10), zabezpečenia udržateľnej výroby a spotreby (cieľ 12) a posilnenia partnerstiev pre udržateľný rozvoj (cieľ 17). Ciele udržateľného rozvoja 9 a 12 sa zameriavajú konkrétne na dodávateľské reťazce, cieľ udržateľného rozvoja 17 zas na správanie podnikov.
4.3V hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011 sa zdôrazňuje povinnosť štátov chrániť pred porušovaním ľudských práv na ich území a/alebo v ich jurisdikcii a jasne vyjadriť očakávania, že všetky obchodné podniky usídlené na ich území a/alebo v ich jurisdikcii budú pri svojej činnosti dodržiavať ľudské práva. Od spoločností sa v rámci povinnosti dodržiavať ľudské práva požaduje, aby sa svojou činnosťou nestali pôvodcami nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, ani k týmto vplyvom neprispievali, a aby sa snažili predchádzať takýmto vplyvom, ktoré priamo súvisia s ich činnosťou, výrobkami alebo službami od ich obchodných partnerov alebo ich zmierňovať, a to aj vtedy, ak k takýmto vplyvom neprispeli. Obchodné podniky by mali mať zavedené opatrenia a postupy vrátane postupov náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv s cieľom identifikovať spôsob, akým riešiť svoj vplyv na ľudské práva, ako mu zabrániť, zmierniť ho a prevziať zaň zodpovednosť, a mali by sa aktívne zapájať do nápravy akýchkoľvek nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, ktoré spôsobia alebo ku ktorým prispejú. Podľa komentárov k týmto zásadám, pokiaľ ide o nepriaznivé vplyvy, ktoré obchodný podnik nezapríčinil, ani k nim neprispel, ale ktoré priamo súvisia s jeho činnosťou, výrobkami alebo službami od obchodného partnera, sa v rámci zodpovednosti za dodržiavanie ľudských práv nevyžaduje, aby podnik sám zabezpečil nápravu, hoci by sa takej úlohy mohol chopiť
. Okrem toho sa v komentároch k zásadám uvádza, že obchodné podniky, ktoré zabezpečujú náležitú starostlivosť, by nemali predpokladať, že ich to automaticky a úplne zbaví zodpovednosti za spôsobenie porušenia ľudských práv alebo prispenie k nemu
. V zásadách sa zdôrazňuje, že pri riadení dodávateľského reťazca je kľúčová úloha verejného obstarávania pri presadzovaní dodržiavania ľudských práv ako aj možnosť zodpovedného odpojenia ako poslednej možnosti.
4.4Niekoľko iniciatív a nástrojov MOP sa zaoberá dodávateľskými reťazcami a dôstojnou prácou, ako aj zodpovednosťami členských štátov a spoločností. Dôstojná práca, ako ju chápe MOP, zahŕňa štyri strategické ciele:
·podporovať vytváranie pracovných miest, rozvoj zručností a udržateľné živobytie,
·zaručiť pracovné práva, a to najmä pre znevýhodnených a chudobných pracovníkov,
·rozšíriť sociálnu ochranu žien a mužov s cieľom poskytnúť primeranú náhradu v prípade straty alebo zníženia príjmu a prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti,
·podporovať sociálny dialóg prostredníctvom zapojenia silných a nezávislých organizácií pracovníkov a zamestnávateľov.
4.5MOP sa vo svojom uznesení o dôstojnej práci v globálnych dodávateľských reťazcoch z roku 2016 zmieňuje o úlohe vlád pri požadovaní od spoločností, aby vo svojich dodávateľských reťazcoch uplatňovali postupy náležitej starostlivosti, pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv a pri presadzovaní zodpovedného obchodného správania, a to aj prostredníctvom politík verejného obstarávania.
4.6Na základe hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a jeho postupu náležitej starostlivosti sa v tripartitnom vyhlásení MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky objasňuje, že „tento proces by mal brať do úvahy ústrednú úlohu slobody združovania a kolektívneho vyjednávania, ako aj pracovnoprávne vzťahy a sociálny dialóg ako prebiehajúci proces“.
4.7V usmerneniach OECD pre nadnárodné spoločnosti, ktorých dodržiavanie je pre členské krajiny OECD povinné, sa uvádzajú podrobné usmernenia pre zodpovedné obchodné správanie, odporúča sa náležitá starostlivosť založená na rizikách a od štátov sa požaduje, aby zriadili národné kontaktné miesta s cieľom presadzovať dodržiavanie týchto usmernení, ako aj zvyšovať informovanosť a prijímať sťažnosti v prípade ich porušovania. EHSV už v minulosti vyzval členské štáty, aby zabezpečili, že národné kontaktné miesta budú „nezávislé a štruktúrované, aby v nich mohli byť zastúpení sociálni partneri ako členovia národného kontaktného miesta alebo členovia dozorného výboru pre národné kontaktné miesta. Mali by disponovať primeranou odbornou prípravou, dostatočným počtom pracovníkov a finančných prostriedkov.“ V kontexte svojich dodávateľských reťazcov by sa podniky mali snažiť predchádzať nepriaznivému vplyvu alebo ho zmierňovať, hoci k nemu neprispeli, ak tento vplyv priamo súvisí s ich činnosťou, výrobkami alebo službami od ich obchodných partnerov. Zámerom nie je presunúť zodpovednosť zo subjektu, ktorý spôsobil nepriaznivý vplyv, na podnik, s ktorým má obchodný vzťah
. Ak podnik v kontexte svojho dodávateľského reťazca zistí riziko spôsobenia nepriaznivého vplyvu, mal by prijať potrebné opatrenia, aby tento vplyv zastavil alebo mu zabránil. Ak podnik zistí riziko, že prispeje k nepriaznivému vplyvu, potom by mal prijať potrebné opatrenia na to, aby zastavil svoj príspevok alebo mu predišiel, a využiť svoje možnosti vplývať na čo najväčšie zmiernenie všetkých zostávajúcich vplyvov
. V žiadnom prípade tým nie je dotknutá zodpovednosť, ktorú EÚ alebo štáty stanovili pre spoločnosti v súvislosti s porušovaním ľudských práv a inými nepriaznivými vplyvmi ich činností a v ich dodávateľských a subdodávateľských reťazcoch vrátane porušenia povinností náležitej starostlivosti.
5.Vytvorenie rovnakých podmienok pre európske spoločnosti
5.1Veľa spoločností sa zaviazalo k jednotlivým iniciatívam a zapája sa do nich, čo viedlo k zmene v správaní v tom zmysle, že dodržiavajú ľudské práva vo svojich obchodných činnostiach. Medzi odvetvové iniciatívy patria platforma amfori, Spolu za udržateľnosť, Chemie³ a Bettercoal. Európske spoločnosti sa tešia dobrej povesti za hranicami Európy, pokiaľ ide o ich záväzky v oblasti udržateľného rozvoja a ich príspevky k nemu prostredníctvom ich miestneho zastúpenia. Tieto dobrovoľné opatrenia však nepriniesli potrebnú úplnú zmenu v správaní
.
5.2V nedávnej štúdii GR JUST je obsiahnutá účinná a komplexná analýza status quo, pričom len niečo vyše tretina podnikových respondentov naznačila, že sa prijímajú opatrenia náležitej starostlivosti v súvislosti s ľudskými právami a vplyvmi na životné prostredie, väčšina z nich sa však týka len priamych dodávateľov. Zdôrazňuje sa v nej potreba európskych medziodvetvových záväzných právnych predpisov o náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a o zodpovednom obchodnom správaní. Súčasná kríza dokonca viedla k posilneniu podpory tohto opatrenia.
5.3Európske spoločnosti by vzhľadom na svoje dôležité skúsenosti s vykonávaním účinných a ambicióznych politík náležitej starostlivosti, často na základe dohôd uzatvorených s odborovými zväzmi, skutočne profitovali z vytvorenia rovnakých podmienok a zo spravodlivej hospodárskej súťaže založenej na spoločných minimálnych normách uplatniteľných aj na spoločnosti so sídlom v tretích krajinách a pôsobiacich v EÚ. Dobrá povesť obchodnej značky z EÚ sa zakladá takisto na jej regulačnom prostredí s vysokými normami.
5.4Existuje veľa právnych predpisov EÚ, ktoré sú relevantné pre riadenie dodávateľského reťazca a dodržiavanie ľudských práv a zásad dôstojnej práce, najmä smernica o zverejňovaní nefinančných informácií
2014/95/EÚ
, podľa ktorej väčšie spoločnosti verejného záujmu podávajú správu o vplyvoch a rizikách svojich činností, ako aj o svojich prípadných politikách na ich zníženie vrátane postupov náležitej starostlivosti. Pokiaľ ide o konkrétne odvetvia, v nariadení o dreve
995/2010/EÚ
a nariadení o nerastných surovinách s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom
2017/821/EÚ
sa zaviedli požiadavky náležitej starostlivosti pre dodávateľské reťazce spoločností.
5.5Požiadavka náležitej starostlivosti sa zaviedla aj v rôznych vnútroštátnych právnych predpisoch – ide najmä o francúzsky zákon o povinnosti obozretnosti podnikov
. Ten predstavuje ambiciózny vnútroštátny právny rámec, ktorý od veľkých spoločností požaduje, aby vymedzili, uverejnili a vykonávali plán obozretnosti s cieľom identifikovať porušenia ľudských práv a negatívne vplyvy na životné prostredie vo svojich činnostiach, v činnostiach spoločností, ktoré riadia buď priamo alebo nepriamo, a v činnostiach subdodávateľov a dodávateľov, s ktorými majú vybudovaný obchodný vzťah, a zabrániť im. Zahŕňa rámec zodpovednosti, na základe ktorého sa vyvodzuje zodpovednosť spoločností v prípade, že porušenia ich povinností náležitej starostlivosti povedú k poškodeniu alebo porušovaniu ľudských práv.
5.6Tento existujúci nejednotný právny rámec má negatívny vplyv na podniky, ktoré potom musia dodržiavať rôzne súbory pravidiel. Čelia nekalej hospodárskej súťaži, právnej neistote a administratívnym nákladom, ktorým treba predchádzať. Čoraz väčší počet podnikov a investorov preto požaduje povinné nástroje náležitej starostlivosti.
5.7Navyše v súčasnej situácii nie sú zodpovedné spoločnosti nijako odmeňované, a to z dôvodu nedostatku spoločných minimálnych požiadaviek, porovnateľných procesov, primeraných stimulov zo strany orgánov verejnej moci, nedostatočného účinného presadzovania platných pravidiel a nedostatočnej informovanosti medzi investormi, zainteresovanými stranami a spotrebiteľmi.
6.Európsky akčný plán pre ľudské práva a dôstojnú prácu v globálnych dodávateľských reťazcoch
6.1Vytvorenie účinného regulačného rámca
6.1.1Dôstojná práca, dodržiavanie ľudských práv a udržateľnosť v globálnych hodnotových a dodávateľských reťazcoch patria medzi veľmi dôležité body politického programu celosvetových, európskych a národných inštitúcií a čoraz dôležitejšie sú aj pre podnikateľskú komunitu. Naliehavo je však potrebný účinnejší a konzistentnejší regulačný rámec, aby bolo možné dosiahnuť tieto ciele a presadzovať globálne sociálne a environmentálne ciele a sociálne a environmentálne ciele EÚ a spravodlivú hospodársku súťaž medzi hospodárskymi subjektmi a podporovať európske hospodárske činnosti.
6.1.2Je mimoriadne dôležité vypracovať ambicióznu, komplexnú a prierezovú stratégiu, ktorá bude účinne spájať iniciatívy a odstraňovať zistené nedostatky a vychádzať pritom z iniciatív, ktoré už prijalo veľa európskych krajín, a potvrdiť ich celosvetové vedúce postavenie v tejto oblasti. Dobrovoľné a záväzné opatrenia sa navzájom nevylučujú, ale musia sa vzájomne dopĺňať.
6.1.3Európsky akčný plán by sa mal navrhnúť ako všeobecný rámec pre legislatívne a nelegislatívne iniciatívy v oblasti ľudských práv, dôstojnej práce a udržateľnosti v činnostiach spoločností a ich dodávateľských reťazcoch. Je potrebné, aby sa v ňom rozlišovali základné, odlišné a doplnkové úlohy rôznych aktérov v tejto oblasti, najmä európskych inštitúcií, členských štátov, medzinárodných orgánov, spoločností, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán. Na zabezpečenie jeho úspešnosti je potrebné, aby sa všetci aktéri zapojili do dosahovania cieľov akčného plánu, ktorý by sa mal vypracovať na základe sociálneho dialógu a účasti viacerých zainteresovaných strán.
6.1.4Medzi základné ciele by malo patriť presadzovanie zodpovedného obchodného správania, zabezpečovanie dodržiavania ľudských práv a plnenia sociálnych a environmentálnych cieľov EÚ v obchodných činnostiach a dodávateľských reťazcoch, podporovanie podnikov a MSP pri prijímaní prístupu zodpovedného obchodného správania, ako aj zabezpečovanie rovnakých podmienok pre podniky. Preventívny prístup povinnej náležitej starostlivosti by mal viesť k menšej miere porušovania ľudských práv. Keďže by všetky spoločnosti mali dodržiavať rovnaké súbory pravidiel, umožnilo by to takisto porovnateľné procesy pre spotrebiteľov.
6.1.5Široká definícia by mala zahŕňať ľudské práva vrátane práv pracovníkov a odborových zväzov a mala by vychádzať z celého radu medzinárodných nástrojov, najmä dohovorov MOP. Medzi práva patria okrem iného sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, právo na informácie, konzultácie a účasť, dôstojné pracovné podmienky, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, primerané mzdy, sociálne zabezpečenie. V rámci boja proti detskej alebo nútenej práci je nevyhnutné, aby sa pri účinných a ambicióznych opatreniach dodržiaval prístup nulovej tolerancie, ktorý Európska komisia zaujala k detskej práci. Akčný plán by sa mal ďalej zameriavať na širší rámec zodpovedného obchodného správania, najmä sociálne a environmentálne vplyvy, správu a riadenie spoločností, opatrenia proti korupcii, politiku spravodlivého zdaňovania a daňovú transparentnosť. Na prijatie konkrétnych krokov na zabezpečenie udržateľných dodávateľských reťazcov je dôležité zaviesť konkrétne opatrenia na miestnej úrovni, v rámci ktorých by spoločnosti mali pred začatím činností mimo EÚ zhodnotiť miestne právne predpisy a dohody. Keďže sa uznáva význam presadzovania pracovných predpisov vládami, a to aj prostredníctvom inšpekcií, vlády a miestne samosprávy musia zohrávať svoju úlohu v plnom rozsahu.
6.1.6Kľúčová je koordinácia medzi EÚ a členskými štátmi. Národné akčné plány, ktoré sa majú vypracovať v spolupráci s národnými sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, by mali byť úzko prepojené s národnými akčnými plánmi na vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a mali by uznať úlohu usmernení OECD a národných kontaktných miest, „ktoré by mali byť nezávislé a štruktúrované, aby v nich mohli byť zastúpení sociálni partneri ako členovia národného kontaktného miesta alebo členovia dozorného výboru pre národné kontaktné miesta. Mali by disponovať primeranou odbornou prípravou, dostatočným počtom pracovníkov a finančných prostriedkov.“ Európsky akčný plán by mohol takisto zahŕňať minimálne normy v rôznych oblastiach s cieľom zabezpečiť úplné a účinné vykonávanie príslušných medzinárodných nástrojov na úrovni členských štátov. V rámci Európskej komisie je potrebná konzistentnosť a koordinácia medzi rôznymi oblasťami politiky a zodpovednými generálnymi riaditeľstvami, najmä GR pre spravodlivosť, pre finančné záležitosti, pre obchod alebo pre zamestnanosť, ako aj ESVČ.
6.2Vypracovanie záväzných európskych právnych predpisov v oblasti náležitej starostlivosti
6.2.1EHSV víta skutočnosť, že Európska komisia sa riadi jeho odporúčaním
navrhnúť právne predpisy EÚ v tejto oblasti, a požaduje, aby jedným z hlavných bodov európskeho akčného plánu bola záväzná medziodvetvová legislatívna iniciatíva o náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a zodpovednom obchodnom správaní, pričom sa zohľadnia zistenia štúdie, ktorú si objednalo Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, a bude to v súlade so záväzkom európskeho komisára Reyndersa.
6.2.2V snahe zabrániť nekalej hospodárskej súťaži a nerovnakým podmienkam by sa táto iniciatíva mala vzťahovať na všetky spoločnosti so sídlom v EÚ alebo pôsobiace v EÚ a na ich činnosti vrátane celých ich dodávateľských a subdodávateľských reťazcov, ako aj verejný sektor a mala by reagovať na osobitné potreby a obmedzenia MSP. To je v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré sa vzťahujú na všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť, odvetvie, prevádzkové súvislosti, vlastníctvo a štruktúru
. Spoločnosti by mali dodržiavať vysoké normy zodpovedného obchodného správania, ktoré zahŕňajú ľudské práva, sociálne a environmentálne vplyvy, správu a riadenie spoločností, opatrenia proti korupcii a politiku spravodlivé zdaňovanie.
6.2.3Na základe hlavných krokov postupov náležitej starostlivosti, ktoré sa vymedzili v príslušných nástrojoch OSN, MOP a OECD, by sa od spoločností malo požadovať, aby mapovali a posudzovali skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy, aby konali na základe zistení (ukončovacie operácií, ktoré spôsobujú nepriaznivé vplyvy), rozvíjali a uplatňovali plán náležitej starostlivosti s cieľom predchádzať akýmkoľvek potenciálnym rizikám a zhmotneniu negatívnych vplyvov, vytvoriť mechanizmus včasného varovania, overiť a účinne a transparentne monitorovať vykonávanie plánov náležitej starostlivosti a podávať správy o jeho vykonávaní. Postup náležitej starostlivosti, prostredníctvom ktorého plnia svoje povinnosti, by mal byť primeraný závažnosti potenciálnych vplyvov a ich prevádzkovým súvislostiam.
6.2.4Tento právny nástroj by sa mal zakladať na preventívnom prístupe, ale zároveň by mal zabezpečovať účinné prostriedky nápravy a prístup k spravodlivosti pre obete a ich zástupcov, ako aj pre odborové zväzy a obhajcov ľudských práv. Kľúčové je verejné monitorovanie dodržiavania svojich povinností zo strany spoločností a právne následky v prípade ich nedodržiavania. Jeho konkrétnym znakom vrátane zodpovednosti podnikov sa bude venovať príslušné stanovisko EHSV. Žiadna iniciatíva EÚ v tejto oblasti by však nemala mať vplyv na mechanizmy spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti ani iné rámce zodpovednosti na medzinárodnej, európskej alebo národnej úrovni ani ich obmedzovať.
6.3Kľúčová úloha sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti
6.3.1Sociálny dialóg by mal zohrávať kľúčovú úlohu v oblasti náležitej starostlivosti a zodpovedného obchodného správania, aby sa zabezpečilo dodržiavanie ľudských práv v činnostiach spoločností a v ich dodávateľských a subdodávateľských reťazcoch. Každý akčný plán a legislatívna iniciatíva by sa mali zakladať na hodnote tohto dialógu a kolektívneho vyjednávania a mali by zabezpečiť dodržiavanie práv pracovníkov na informácie a konzultácie. Štúdia, ktorú dalo vypracovať GR JUST, sa týmito prvkami, žiaľ, nezaoberá.
6.3.2Spoločnosti a odborové zväzy môžu na príslušnej úrovni rokovať o dohodách, na základe ktorých sa vymedzí konkrétne uplatňovanie povinností uvedených v smernici. To poukazuje na osvedčené postupy a pozitívny prínos niekoľkých existujúcich dohôd o postupoch náležitej starostlivosti. Navyše by zástupcovia pracovníkov mali byť informovaní o vymedzení plánu náležitej starostlivosti a o jeho vykonávaní a malo by sa s nimi o ňom konzultovať.
6.3.3Európsky medziodvetvový a odvetvový sociálny dialóg by mali prispieť k zlepšeniam v týchto oblastiach, a to aj prostredníctvom spoločných iniciatív a projektov, usmernení, budovania kapacít a dohôd.
6.3.4Predchádzajúce skúsenosti ukázali, ako môžu iniciatívy vychádzajúce zo sociálneho dialógu priniesť dôležitý pokrok z hľadiska dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch. Dohodu o požiarnej a stavebnej bezpečnosti v Bangladéši podpísalo v máji 2013 ako právne záväznú dohodu viac ako dvesto prevažne európskych odevných značiek a maloobchodníkov a dva odborové zväzy pôsobiace na celosvetovej úrovni, konkrétne IndustriALL a UNI Global Union, ako aj niekoľko miestnych odborových zväzov a svedkov signatárov.
6.3.5Akčný plán by mal zahŕňať aj opatrenia na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov a investorov o význame sociálnych a environmentálnych vplyvov spoločností, na podporu nástrojov, ktoré umožnia porovnať výkonnosť spoločností a lepšie identifikovať tie, ktoré navrhujú účinné stratégie zodpovedného obchodného správania. Všetky iniciatívy by sa mali zakladať na zapojení zainteresovaných strán, ako aj sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií, vďaka ktorým sa môže zvýšiť objem informácií a ktoré môžu prispievať k zvyšovaniu informovanosti o pozitívnom a negatívnom správaní.
6.4Opatrenia na doplnenie európskeho akčného plánu
6.4.1Revízia smernice o zverejňovaní nefinančných informácií. Podporovať ambicióznu revíziu s cieľom zahrnúť všetky spoločnosti do osobnej pôsobnosti, ktorá takisto reaguje na osobitné potreby a obmedzenia MSP. Vecnú pôsobnosť treba lepšie vymedziť, aby bolo zverejňovanie nefinančných informácií komplexné, porovnateľné a efektívne. Vzhľadom na to, že zverejňovanie informácií je kľúčovým prvkom mechanizmov náležitej starostlivosti, malo by byť v súlade s príslušnou právnou iniciatívou, malo by zahŕňať konkrétne kľúčové ukazovatele výkonnosti a ciele (napr. na základe Parížskej dohody a cieľov udržateľného rozvoja) a malo by sa zakladať na hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a iných príslušných medzinárodných nástrojoch.
6.4.2Povinnosti správnej rady, udržateľná správa a riadenie spoločnosti a právo obchodných spoločností. Podporovať legislatívne opatrenia týkajúce sa povinností správnych rád na úrovni EÚ, aby konali v záujme všetkých zainteresovaných strán spoločností a tak, aby činnosti spoločností prispievali k dosahovaniu sociálnych a environmentálnych cieľov. Okrem toho vymedziť ďalšie legislatívne a nelegislatívne opatrenia na podporu udržateľnejšej a na budúcnosť orientovanej dlhodobej správy a riadenia spoločností a práva obchodných spoločností.
6.4.3Verejné finančné prostriedky a verejná podpora. Navrhnúť špecifické podmienky a pozitívne stimuly pre prístup k financovaniu a podpore z verejných zdrojov a zo strany EÚ, najmä v súvislosti s plánmi hospodárskej obnovy EÚ a národnými plánmi hospodárskej obnovy po pandémii COVID-19, pričom tieto podmienky a stimuly by sa spájali s dodržiavaním ľudských práv, plnením cieľov v oblasti dôstojnej práce a udržateľnosti v činnostiach spoločností a ich dodávateľských reťazcoch.
6.4.4Verejné obstarávanie. Zabezpečiť úplné vykonávanie a presadzovanie sociálnej doložky v smerniciach o verejnom obstarávaní členskými štátmi a predložiť návrhy postupov verejného obstarávania, ktoré by účinne podporovali a presadzovali náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a zodpovedné obchodné správanie v činnostiach spoločností a dodávateľských reťazcoch vrátane dôstojnej práce. To by sa dalo dosiahnuť okrem iného prostredníctvom revízie smerníc o verejnom obstarávaní, budovania kapacít pre verejných obstarávateľov a výmeny najlepších postupov, ako aj ich podpory prostredníctvom dohôd o voľnom obchode.
6.4.5Stimuly. Navrhnúť iniciatívy s cieľom ponúknuť podporu spoločnostiam, ktoré idú nad rámec zákonných povinností, pokiaľ ide o zodpovedné obchodné správanie a pozitívne environmentálne a sociálne vplyvy. Mohli by sem patriť napríklad podpora rozvoja osobitných politík a nástrojov, podpora sietí udržateľných spoločností, budovanie kapacít pre iniciatívy sociálnych partnerov.
6.4.6Synergia s medzinárodným obchodným a investičným programom. Od zahraničných investorov by sa malo požadovať, aby najprv dodržiavali postupy náležitej starostlivosti a až potom mohli profitovať z medzinárodných investičných dohôd. Podobne by mali zmluvné strany dohôd o voľnom obchode zaručiť, že spoločnosti so sídlom na ich území dodržiavajú požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti. Kanada napríklad posilnila svoju stratégiu v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov zameraním na správanie kanadských podnikov v zahraničí a vytvorila poradný orgán viacerých zainteresovaných strán. V apríli 2019 bola vymenovaná prvá kanadská ombudsmanka pre zodpovedné podniky, s mandátom preskúmať a verejne informovať o údajných porušeniach ľudských práv, ku ktorým malo dôjsť pri prevádzke kanadských podnikov v odvetviach baníctva, ropy, zemného plynu a odevov v zahraničí vrátane odporúčaní obchodných opatrení pre podniky.
6.4.7Akčný plán by mal venovať pozornosť širšiemu okruhu prvkov, a to najmä daňovej transparentnosti vrátane podávania správ podľa jednotlivých krajín a spravodlivého zdaňovania a udržateľným finančným prostriedkom a povinnostiam, pokiaľ ide o investorov. Nariadenie o nerastných surovinách s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a nariadenie o dreve by sa mohli posúdiť s cieľom určiť nevyhnutnosť ich revízie alebo posilnenia.
7.Obchod, ktorý by prispel k dôstojnej práci a účinnému presadzovaniu
7.1Obchod predstavuje dôležitý prierezový prvok pri plnení cieľov európskeho akčného plánu, pretože ho prepája s tretími krajinami a mnohostranným uhlom pohľadu. Je naliehavo potrebné, aby sa to odzrkadľovalo v preskúmaní novej obchodnej stratégie EÚ. EÚ disponuje najväčšou obchodnou sieťou na svete, čo môže pri dvojstranných obchodných dohodách slúžiť ako zvlášť dôležitá hybná sila, ktorú treba účinne využiť pred ich uzatvorením a aj ďalej počas ich vykonávania a presadzovania.
7.2Rokovania medzi EÚ a Vietnamom ukázali, aký pokrok dokáže EÚ dosiahnuť z hľadiska zlepšenia pracovných podmienok, keď rokuje s partnerskou krajinou. Roky po uzatvorení dohôd o voľnom obchode sme však stále svedkami nedostatočného pokroku pri plnení záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja v niektorých partnerských krajinách, najmä pokiaľ ide o dlhoročný spor medzi EÚ a Kóreou týkajúci sa pracovných práv, keďže Kórea neratifikovala základné a aktualizované dohovory MOP. To dokazuje, že najväčšia páka na zabezpečenie ratifikácie základných dohovorov MOP sa naskytuje počas rokovaní o dohodách a pred ich uzatvorením; toto by sa malo premietnuť do podpísaných dohôd.
7.3Obchod síce nie je hnacou silou politiky v oblasti klímy, ale môže sa stať kľúčovým faktorom. Ak sa Parížska dohoda stane jedným z hlavných prvkov všetkých budúcich komplexných obchodných dohôd, čím sa myslí, že v prípade nedodržiavania sa tieto dohody pozastavia, bude to pozitívny krok, ktorý by mal následne viesť k rozšíreniu o požiadavku na dodržiavanie základných a aktualizovaných dohovorov MOP, ktoré ratifikovali všetky členské štáty EÚ. Ako orgán uznávaný na medzinárodnej úrovni by sa Medzinárodná organizácia práce mala zapájať do monitorovania vykonávania dohovorov MOP v rámci dohôd o voľnom obchode.
7.4EHSV v minulosti odporúčal, aby sa do všetkých budúcich mandátov týkajúcich sa kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji zahrnula osobitná doložka o podpore cieľov udržateľného rozvoja a aby sa v rámci reformy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) zaviedli pravidlá, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie a plnenie cieľov udržateľného rozvoja krajinami. V tejto súvislosti by EÚ a jej členské štáty mali v rôznych výboroch WTO využívať svoju pozíciu a uplatňovať svoj vplyv, najmä pokiaľ ide o nové oblasti, ako je obchod a dôstojná práca.
7.5Kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji tvoria čoraz dôležitejšiu súčasť všetkých dohôd o voľnom obchode EÚ novej generácie, ale účinné presadzovanie a vymáhateľnosť sa teraz musia stať kľúčom k splneniu týchto záväzkov, v neposlednom rade s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky EÚ v zahraničí. Je potrebné výrazne posilniť vplyv odporúčaní domácich poradných skupín na vyšetrovanie porušení záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja.
7.6EHSV ďalej nabáda Európsku komisiu, aby preskúmala nové prístupy k riešeniu pracovných sporov, ktoré by medzinárodnej porote ad hoc na urovnávanie sporov umožnili zaviesť prostriedky nápravy proti subjektu, ktorý si neplní záväzky. V prípade antidumpingových opatrení EÚ sa už uplatňuje rýchly postup a mohol by sa rozšíriť na sociálny dumping. V súlade s neoficiálnym dokumentom z Holandska a Francúzska EHSV vo všeobecnosti navrhuje, aby sa účinné vykonávanie ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji spájalo s postupným odstraňovaním ciel.
7.7EHSV vyzýva na prepracovanie súčasného mechanizmu poroty odborníkov pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj, v rámci ktorého by mohli právnici špecializovaní na obchodné právo, ale aj odborníci v oblasti práce, klímy alebo ľudských práv preskúmavať sťažnosti na základe kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Ak porota uzná, že došlo k porušeniu práva, mal by sa aktivovať mechanizmus urovnávania sporov medzi štátmi, pričom by malo byť možné uvaliť finančné pokuty alebo sankcie a poškodenej strane poskytnúť prostriedok nápravy. V tejto súvislosti EHSV takisto navrhol vytvoriť nezávislý sekretariát pre pracovné otázky a mechanizmus podávania kolektívnych sťažností.
7.8Nový hlavný úradník pre presadzovanie práva v oblasti obchodu by sa mal postaviť do čela boja za plnenie záväzkov, najmä tých, „ktoré sa týkajú kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, ako aj sociálnych a environmentálnych otázok spojených s inými kapitolami obchodných a investičných dohôd“, a musí sa pustiť do „včasných a účinných preskúmaní, na ktoré sa musia vyčleniť primerané zdroje. Takisto treba priznať jasnú úlohu uznaným zainteresovaným stranám, a to pokiaľ ide o predkladanie sťažností, ako aj účasť na akýchkoľvek následných verejných vypočutiach“.
7.9Podniky zohrávajú dôležitú úlohu tým, že zabezpečujú dodržiavanie pracovných a sociálnych práv, že podporujú a uplatňujú zákony, ktoré ochraňujú práva pracovníkov, a prostredníctvom dôstojných noriem dohodnutých s odborovými zväzmi, a to v činnostiach, ktoré vykonávajú priamo, ako aj v celom svojom dodávateľskom reťazci. EHSV vyzval Európsku komisiu, aby vypracovala doložky o sociálnej zodpovednosti podnikov s pevnými záväzkami a v súlade s nástrojmi OSN a OECD. Tým by sa zabezpečilo, aby obchodné dohody podporovali dobré obchodné správanie a zabránili sociálnemu dumpingu a podkopávaniu sociálnych noriem.
7.10Obchodné a medzinárodné investičné dohody zohrávajú kľúčovú úlohu páky pri rovnomernejšom vykonávaní týchto noriem zo strany investorov aj vlád. V nedávnej správe OECD sa uvádza zoznam existujúcich alebo vznikajúcich iniciatív na celoštátnej a regionálnej úrovni. Táto rozmanitosť nariadení je výzvou, keďže niektoré prístupy sú horizontálne, kým iné sa venujú špecifickej otázke. Pre rôzne limity a rozsahy majú na podniky odlišný vplyv. Dokonca aj v členských krajinách OECD sa normy podávania správ líšia. Existuje jasný dôvod pre rovnaké podmienky: konvergenciou smerom nahor medzi všetkými uplatniteľnými normami by sa zaručila právna istota a spravodlivá hospodárska súťaž pre všetkých.
8.Odstránenie nedostatkov v riadení: význam globálneho vedúceho postavenia EÚ
8.1Európska norma náležitej starostlivosti je nevyhnutným krokom na zabezpečenie dodržiavania a presadzovania ľudských práv a dôstojnej práce v dodávateľských reťazcoch. Prispela by k vykonávaniu hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, tripartitnej deklarácie MOP a usmernení OECD. Doplnili by sa tým aj národné iniciatívy na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o odstránenie detskej a nútenej práce.
8.2Ďalej by to prispelo k vytvoreniu spoľahlivejších, udržateľnejších a dobre riadených dodávateľských reťazcov, čím by sa zvýšila odolnosť a účinnosť riadenia v čase krízy. To by bolo obzvlášť dôležité napríklad v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.
8.3Kroky EÚ si vyžadujú doplnkové zlepšenia medzinárodného normatívneho rámca, aby sa dosiahla súdržnosť globálnej politiky. Dosiahnutie mnohostranného pokroku sa niekedy začína ambicióznym jednostranným opatrením. Podľa EHSV má EÚ jedinečné postavenie na to, aby sa ujala vedúcej úlohy, pokiaľ ide o náležitú starostlivosť, najmä so zreteľom na celosvetové vedúce postavenie európskych spoločností.
8.4EHSV vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili skutočný pokrok smerom k zavedeniu účinnejších a záväznejších nástrojov na medzinárodnej úrovni, ktoré by dopĺňali prepracované iniciatívy na podporu efektívneho uplatňovania existujúcich nástrojov a rámcov. Tie musia zahŕňať podporu záväznej dohody OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a výzvu na zavedenie Dohovoru MOP o dôstojnej práci v dodávateľských reťazcoch, musia byť v súlade s rokovaniami na zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce z roku 2016 a musia sa opierať o základné dohovory MOP v aktuálnom znení a deklarácii MOP o základné zásady a práva pri práci. EHSV sa domnieva, že je naliehavo potrebný globálny prieskum s cieľom analyzovať spôsob, akým sa v medzinárodných pracovných normách riešia nedostatky v oblasti dôstojnej práce, a odstrániť všetky zistené medzery.
V Bruseli 18. septembra 2020
Luca Jahier
predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
_____________