NAT/952

Zmena európskeho právneho predpisu v oblasti klímy

STANOVISKO

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality

(COM(2025) 524 final)

Kontakt	nat@eesc.europa.eu
Administrátori	Caroline VERHELST, Gaizka MALO
Dátum dokumentu	9/9/2025

Spravodajca: Teppo SÄKKINEN

Legislatívny postup	EU Law Tracker
Žiadosť o konzultáciu	Európsky parlament, 7/7/2025 Rada, 16/7/2025
Právny základ	článok 192 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Dokumenty Európskej komisie	COM(2025) 524 final
Príslušné ciele udržateľného rozvoja	Cieľ udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy

Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	8/9/2025
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	51/5/3
Prijaté na plenárnom zasadnutí	D/M/YYYY
Plenárne zasadnutie č.	…
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	…/…/…

1.ODPORÚČANIA

1.1Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta očakávanú zmenu právneho predpisu v oblasti klímy, ktorou sa navrhuje záväzný cieľ v oblasti klímy do roku 2040 znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990. EHSV opätovne potvrdzuje svoju podporu cieľu v oblasti klímy, ktorým je čisté zníženie emisií do roku 2040 o 90 %, pretože je v súlade s vedeckými poznatkami o spravodlivom podiele Európy na úsilí o splnenie cieľa obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C 1 . Je vo vlastnom záujme Európy, aby ako najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent prijala rozhodné globálne opatrenia v oblasti klímy.

1.2EHSV podporuje prístup Komisie, ktorý spočíva v zahrnutí usmernení týkajúcich sa podporných politík do článku 1 zmeny právneho predpisu v oblasti klímy, keďže sú v súlade s predchádzajúcou výzvou EHSV, aby sa podporné politiky zameriavali na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví a spravodlivú transformáciu a aby sa všetky technológie s nulovými a nízkymi emisiami CO2 využívali nákladovo efektívnym spôsobom, pretože ide o jediný spôsob, ako dosiahnuť ambiciózny cieľ na úrovni 90 %.

1.3S cieľom maximalizovať diplomatický vplyv Európy pred konferenciou COP 30 a zabrániť ďalšiemu narušeniu dôveryhodnosti EHSV vyzýva Radu a Parlament, aby sa najneskôr do septembra prípadne začiatku októbra 2025 dohodli na cieli v oblasti klímy do roku 2040 a zodpovedajúcom vnútroštátne stanovenom príspevku. Tento časový harmonogram by EÚ umožnil nadviazať zmysluplnú spoluprácu so svojimi medzinárodnými partnermi a ďalšími významnými producentmi emisií a formovať globálne ambície z vedúceho postavenia.

1.4EHSV sa domnieva, že znižovanie emisií v EÚ by malo byť hlavnou prioritou opatrení v oblasti klímy a odrážať čo najvyššiu úroveň ambícií. EHSV uznáva, že medzinárodné kredity by mohli poskytnúť potrebnú flexibilitu na dosiahnutie cieľa do roku 2040. S cieľom zohľadniť odôvodnené obavy súvisiace s integritou a zabrániť tomu, aby kredity nahradili vnútroštátne opatrenia v oblasti klímy alebo spôsobili sociálne či environmentálne škody, by ich využívanie malo byť striktne podmienené vysokou integritou a malo by vychádzať z práva EÚ a kreditného mechanizmu podľa Parížskej dohody. Kredity by mali byť v súlade aj s ostatnými vonkajšími a domácimi politikami EÚ. EHSV odporúča zriadiť celoúnijný subjekt, ktorý by zabezpečoval obstarávanie, monitorovanie a kvalitu kreditov. Medzinárodné kredity by sa mali vylúčiť z používania na dosiahnutie súladu so systémom ETS.

1.5EHSV konštatuje, že budúce rozšírenie EÚ sa pravdepodobne uskutoční v časovom horizonte stanovenom pre cieľ do roku 2040. EHSV vyzýva Komisiu, aby objasnila vplyv rozšírenia na cieľ v oblasti klímy do roku 2040 vrátane spôsobu výpočtu referenčného roka 1990 a cieľa na úrovni 90 % v prípade rozšírenia EÚ. EHSV zároveň vyzýva Komisiu, aby prehĺbila podporu poskytovanú kandidátskym krajinám s cieľom vopred sa prispôsobiť politikám EÚ v oblasti klímy a energetiky.

1.6EHSV navrhuje, aby sa uprednostňovali medzinárodné kredity vytvorené v kandidátskych krajinách EÚ. Keďže tieto krajiny sa pravdepodobne stanú novými členskými štátmi, je zrejmé, že príslušné projekty priamo prispejú k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy. S cieľom uznať tento potenciál a časový harmonogram rozširovania EHSV navrhuje, aby sa medzinárodné kredity kandidátskych krajín započítavali do cieľa do roku 2040 začínajúc rokom 2031.

1.7EHSV v záujme podporiť vytvorenie politického rámca do roku 2040 žiada Komisiu, aby predložila súhrnné posúdenie vplyvu zamerané na cieľ na úrovni 90 % vrátane vplyvu využívania medzinárodných kreditov.

1.8EHSV v snahe vytvoriť cestu k cieľom v oblasti klímy, a posilniť tak konkurencieschopnosť Európy a zabezpečiť kvalitné pracovné miesta odporúča zahrnúť vývoz čistých technológií do zmeny právneho predpisu v oblasti klímy a zaviesť hodnotiacu tabuľku výsledkov EÚ v oblasti čistého priemyslu, v rámci ktorej by sa sledovala zamestnanosť, inovácie a rast vývozu v emisne neutrálnych odvetviach a pomocou ktorej by sa usmerňovala kontrola konkurencieschopnosti EÚ a uprednostňovanie spôsobov dekarbonizácie zameraných na vývoz.

1.9Keďže európsky agropotravinársky sektor je obzvlášť ovplyvnený zmenou klímy a zároveň čelí globálnej konkurencii s nižšími environmentálnymi normami, EHSV navrhuje, aby bola potravinová bezpečnosť zahrnutá do zmeny právneho predpisu v oblasti klímy medzi prvky, ktoré je potrebné zohľadniť v následných legislatívnych návrhoch. EHSV zdôrazňuje, že poľnohospodári a vlastníci lesov zohrávajú jedinečnú úlohu ako správcovia záchytov uhlíka v pôde. Udržateľné postupy v poľnohospodárstve prispievajú k znižovaniu emisií a posilňovaniu odolnosti, pričom zároveň podporujú ochranu prírodných zdrojov, biodiverzity a zdravých ekosystémov a pozitívne vplývajú na výrobu aj kvalitu života vidieckych komunít.

1.10EHSV uznáva naliehavosť posilnenia európskej obrany a bezpečnosti a nabáda Komisiu, aby identifikovala a podporila technologické riešenia dvojakého využitia, ktoré slúžia cieľom v oblasti obrany aj klímy vrátane čistej energie pre kritickú infraštruktúru, decentralizovanej čistej energie pre vojenskú logistiku a nízkouhlíkových materiálov na vybavenie a výstavbu. Tieto synergie by mali byť zakotvené v stratégii v oblasti klímy aj v priemyselnej stratégii.

2.VYSVETĽUJÚCE POZNÁMKY

2.1Európsky hospodársky a sociálny výbor bol prvým európskym orgánom, ktorý zaujal postoj k cieľu v oblasti klímy do roku 2040 už v roku 2024. EHSV opätovne potvrdzuje svoje postoje uvedené v stanovisku NAT/931 2 vrátane podpory cieľa v oblasti klímy, ktorým je zníženie emisií do roku 2040 o 90 %. Podľa odporúčania Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy úsilie o čisté zníženie domácich emisií do roku 2040 o 90 až 95 % „nasmeruje EÚ na realizovateľnú a dôveryhodnú cestu k dosiahnutiu klimatickej neutrality“ 3 .

2.2EHSV podobne ako v stanovisku NAT/931 zdôrazňuje, že uvedený cieľ je ambiciózny a možno ho dosiahnuť len zavedením podporných politík, ktorými sa zabezpečí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a spravodlivá transformácia, ako aj nákladovo efektívnym využívaním všetkých technológií s nulovými a nízkymi emisiami CO2. Okrem toho geopolitické otrasy v minulom roku zvýšili potrebu posilniť obranu a bezpečnosť Európy. Postupné ukončenie závislosti od dovozu fosílnych palív je pre Európu takisto otázkou bezpečnosti.

2.3Ambiciózny cieľ do roku 2040 vychádza z dosiahnutia čistého zníženia emisií do roku 2030 aspoň o 55 %. EHSV víta nedávne posúdenie Európskej komisie 4 , podľa ktorého členské štáty takmer dosiahli ciele v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 stanovené v národných energetických a klimatických plánoch (NEKP). EHSV vyzýva na pokračovanie úsilia v zameriavaní sa na vykonávanie legislatívneho balíka „Fit for 55“ a podporu európskych podnikov a domácností pri prispôsobovaní sa novému regulačnému prostrediu.

2.4Komisia poskytla posúdenia vplyvu pre cieľ v oblasti klímy do roku 2040 v oznámení z roku 2024. Navrhovaný cieľ na úrovni 90 % je v rozmedzí dvoch voliteľných rozsahov zahrnutých v posúdení: 85 – 90 % a 90 – 95 %. S cieľom podporiť vytvorenie politického rámca do roku 2040 EHSV žiada Komisiu, aby predložila súhrnné posúdenie zamerané na cieľ na úrovni 90 % vrátane vplyvu využívania medzinárodných kreditov.

2.5EHSV v stanovisku NAT/931 načrtol širšie politické obavy a návrhy týkajúce sa cieľa v oblasti klímy do roku 2040. V nadväznosti na to sa toto stanovisko bude zaoberať navrhovanou zmenou právneho predpisu v oblasti klímy a ďalšími úvahami, ktoré vznikli od prijatia predchádzajúceho stanoviska.

Cieľ do roku 2040 a globálna politika v oblasti klímy

2.6EHSV na svojom plenárnom zasadnutí v júli 2025 zdôraznil súvislosť medzi klímou, mierom a bezpečnosťou a vyzval EÚ, aby sa stala dôveryhodným a odolným lídrom v globálnej diplomacii v oblasti klímy (REX/599). Keďže EÚ zodpovedá len za 6 % celosvetových emisií, zmiernenie zmeny klímy na 1,5 °C si okrem spoľahlivých domácich opatrení v oblasti klímy bude vyžadovať spoluprácu s ďalšími hlavnými producentmi emisií.

2.7Cieľ do roku 2040 tvorí základ nového vnútroštátne stanoveného príspevku EÚ (NDC), ktorý by sa mal predložiť najneskôr v septembri, včas na konferenciu COP30 v Brazílii. EHSV naliehavo vyzýva Radu a Parlament, aby urýchlene pristúpili k prijatiu cieľa do roku 2040 a súvisiaceho vnútroštátne stanoveného príspevku vrátane orientačného cieľa do roku 2035. Nepredloženie vnútroštátne stanoveného príspevku už poškodilo postavenie Európy v globálnych rokovaniach o zmene klímy a znížilo jej schopnosť vyvíjať tlak na iné veľké hospodárstva, aby prijali ambiciózne vnútroštátne stanovené príspevky.

2.8Svetová diplomacia v oblasti klímy je čoraz náročnejšia, najmä po druhom odstúpení Spojených štátov od Parížskej dohody. Došlo však aj k pozitívnemu vývoju. EHSV berie na vedomie najmä prelomovú dohodu Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) o právnych predpisoch v oblasti emisnej neutrality pre globálnu lodnú dopravu, ktorou sa účinne stanovuje vôbec prvá globálna cena uhlíka 5 .

2.9Čína je najväčším producentom emisií na svete a jej kumulatívne historické emisie v roku 2023 prekonali EÚ 6 . Emisie Číny však v roku 2025 pravdepodobne dosiahli vrchol v dôsledku výrazného zavádzania čistej energie 7 . Zároveň by mohlo ísť o vrchol globálnych emisií v 20. rokoch 21. storočia, ako to predpokladala Medzinárodná agentúra pre energiu v roku 2023 8 . Nové faktory ovplyvňujúce spotrebu energie, ako sú dátové centrá a umelá inteligencia, však môžu tento rozvoj brzdiť, pokiaľ závisia od výroby fosílnej energie. Čína plánuje predložiť vnútroštátne stanovený príspevok pre celé hospodárstvo, ktorý bude zahŕňať všetky skleníkové plyny.

2.10Hoci je Čína pre EÚ hospodárskym konkurentom a systémovým rivalom, v oblasti zmierňovania zmeny klímy je nevyhnutným partnerom pre spoluprácu. EÚ a Čína by mohli fungovať ako tzv. dvojitý motor 9 medzinárodného riadenia klímy a dekarbonizácie, a nahradiť tak spoluprácu medzi USA a Čínou v oblasti klímy, ktorá bola kľúčová pre vznik Parížskej dohody. Strategickou prioritou Európy je naďalej znižovanie rizika vyplývajúceho z nadmernej závislosti od Číny, pokiaľ ide o technológie, komponenty a kritické suroviny. EÚ by mala využiť stanovenie silného cieľa v oblasti klímy do roku 2040 ako nástroj na podporu porovnateľne ambiciózneho cieľa Číny.

2.11Prípadné využitie článku 6 Parížskej dohody ako obmedzenej časti cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2040 by mohlo poskytnúť platformu na posilnenie spolupráce v oblasti klímy medzi severom a juhom popri financovaní opatrení v oblasti klímy. Odstúpenie USA od mnohostrannej a dvojstrannej spolupráce v oblasti klímy a energetiky by nemalo viesť k tomu, že Čína zostane jediným dostupným partnerom pre rozvojové krajiny pri prechode na čistú energiu.

Rozšírenie EÚ a cieľ v oblasti klímy do roku 2040

2.12EHSV konštatuje, že budúce rozšírenie EÚ sa pravdepodobne uskutoční v časovom horizonte stanovenom pre cieľ do roku 2040. Prijatie nových členských štátov síce povedie k zvýšeniu celkových emisií EÚ, podnieti to však transformáciu ich odvetvia energetiky a priemyselných odvetví ich začlenením do štruktúry politiky EÚ v oblasti klímy. Rozšírenie EÚ tak môže slúžiť ako účinný nástroj na podporu opatrení v oblasti klímy. Nové členské krajiny môžu zároveň prispieť k dekarbonizácii celej EÚ tým, že umožnia prístup k prírodným zdrojom, priemyselnej kapacite a odborným znalostiam v oblasti energetiky. Kandidátske krajiny však môžu čeliť ťažkostiam pri zosúlaďovaní svojich politík s politikami EÚ v oblasti klímy a energetiky, ako je napríklad systém obchodovania s emisiami.

2.13Kandidátske krajiny, ktoré sa v súčasnosti zúčastňujú na rokovaniach o pridružení, krajiny západného Balkánu, Ukrajina a Moldavsko zodpovedajú za 10 – 15 % celkových emisií EÚ. Hoci sú emisie v mnohých kandidátskych krajinách stabilné, tento rozdiel sa môže zvýšiť, keďže emisie v EÚ naďalej klesajú. Ukrajina je vážne zasiahnutá prebiehajúcou brutálnou útočnou vojnou Ruska. EHSV zdôrazňuje, že nedostatočný pokrok v oblasti znižovania emisií v budúcich členských štátoch zároveň ovplyvní schopnosť EÚ dosiahnuť svoje ciele v oblasti klímy, najmä do rokov 2040 a 2050, a jej vnútroštátne stanovené príspevky. Podpora dekarbonizácie kandidátskych krajín je preto v záujme EÚ.

2.14EHSV vyzýva Komisiu, aby objasnila vplyv rozšírenia na cieľ v oblasti klímy do roku 2040 vrátane spôsobu výpočtu referenčného roka 1990 a cieľa na úrovni 90 % v prípade rozšírenia EÚ. EHSV zároveň vyzýva Komisiu, aby prehĺbila podporu pre kandidátske krajiny pri včasnom prispôsobovaní sa politikám EÚ v oblasti klímy a energetiky. Prípadné využitie medzinárodných kreditov ako súčasti cieľa v oblasti klímy do roku 2040 by mohlo byť účinným spôsobom podpory kandidátskych krajín a zároveň by mohlo priamo prispieť k vnútroštátne stanoveným príspevkom a cieľom EÚ v oblasti klímy.

Medzinárodné kredity ako súčasť cieľa do roku 2040 a politiky EÚ v oblasti klímy

2.15V zmene právneho predpisu v oblasti klímy Komisia navrhuje, aby sa začínajúc rokom 2036 možný obmedzený príspevok k cieľu vysokokvalitných medzinárodných kreditov podľa článku 6 Parížskej dohody vo výške 3 % čistej bilancie emisií EÚ z roku 1990 mohol započítať do cieľa do roku 2040. Článok 6 umožňuje zmluvným stranám spolupracovať a obchodovať v oblasti znižovania a odstraňovania emisií. Zostávajúce pravidlá a usmernenia pre článok 6 boli napokon prijaté v roku 2024 na konferencii COP 29 v Baku.

2.16Hoci bolo do roku 2020 možné využívať medzinárodné kredity v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), súčasný rámec politiky EÚ v oblasti klímy neumožňuje využívať medzinárodné kredity na plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy. Niektoré členské štáty EÚ však plánujú využiť článok 6 na dosiahnutie svojich domácich cieľov v oblasti klímy, ktoré presahujú rámec povinností EÚ.

2.17Medzinárodná spolupráca a článok 6 môžu viesť k zintenzívneniu opatrení a ambícií v oblasti klímy tým, že zmluvným stranám umožnia podporovať projekty v oblasti zmierňovania zmeny klímy, pri ktorých možno dosiahnuť najväčší vplyv na klímu s najnižšími nákladmi. Článok 6 môže takisto poskytnúť platformu pre posilnenie spolupráce v oblasti klímy medzi severom a juhom a podporiť dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja. Podľa Programu OSN pre životné prostredie 60 krajín už podpísalo dvojstranné dohody, v ktorých plánujú využiť článok 6 buď ako financujúce strany, alebo ako štáty vykazujúce výsledky zmierňovania 10 .

2.18EHSV uznáva, že obmedzenie využívania medzinárodných kreditov by mohlo viesť k potrebnej flexibilite na dosiahnutie ambiciózneho cieľa na úrovni 90 %. Pretrvávajú však značné obavy súvisiace s integritou kreditov vydaných podľa článku 6. Projekty financované z uhlíkových kreditov boli kritizované za nedostatočnú transparentnosť, doplnkovosť a účasť miestnych obyvateľov. EHSV konštatuje, že podľa odporúčania Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy 11 by sa pri dosahovaní cieľa do roku 2040 nemali využívať medzinárodné kredity, pretože existuje riziko, že odklonia zdroje od domácich investícií a môžu narušiť environmentálnu integritu.

2.19EHSV sa preto domnieva, že je potrebné, aby Komisia začala regulovať kritériá pôvodu a kvality a ďalšie podmienky týkajúce sa získavania a využívania medzinárodných uhlíkových kreditov v právnych predpisoch EÚ. Je nevyhnutné, aby sa využívanie medzinárodných uhlíkových kreditov dôkladne monitorovalo s cieľom zabezpečiť splnenie stanovených právnych podmienok. Využívanie kreditov by malo byť založené na dôkladnom posúdení vplyvu.

2.20EHSV odporúča, aby akékoľvek zahrnutie medzinárodných kreditov do štruktúry EÚ v oblasti klímy bolo striktne podmienené vysokou integritou týchto kreditov. Podmienky by sa mali vypracovať v spolupráci s Európskou vedeckou poradnou radou pre zmenu klímy a dozorným orgánom podľa článku 6 ods. 4 na základe kreditného mechanizmu podľa Parížskej dohody (PACM). S cieľom zvýšiť transparentnosť a zabrániť oslabeniu domácich ambícií nesmú takéto kredity nahrádzať domáce úsilie v odvetviach s nákladovo efektívnymi možnosťami dekarbonizácie a mali by sa akceptovať len v prípade projektov s preukázateľnou doplnkovosťou a sociálnymi a environmentálnymi zárukami.

2.21Okrem podmienok integrity by využívanie medzinárodných kreditov malo byť v súlade s ostatnými cieľmi vonkajších a domácich politík EÚ, a to aj pokiaľ ide o typ a obsah projektov a ich hostiteľské krajiny. Malo by sa zamedziť projektom, ktoré by priamo financovali strategických konkurentov európskych priemyselných odvetví. Projekty by sa mali zameriavať aj na súvisiace prínosy v oblasti udržateľného rozvoja, ako je odstránenie energetickej chudoby, a mali by sa usilovať o podporu využívania a vývozu európskych čistých technológií a riešení v oblasti klímy.

2.22Výber hostiteľských krajín pre projekty podľa článku 6 môže slúžiť na prehĺbenie vonkajších partnerstiev EÚ. S cieľom dosiahnuť synergie v oblasti politík a zvýšiť vplyv by sa mohli uprednostniť projekty v hostiteľských krajinách s prepojením na iniciatívy, ako sú partnerstvo pre čistý obchod a investície, partnerstvo pre spravodlivú energetickú transformáciu, susedská politika EÚ a podpora najmenej rozvinutých krajín. Ako konštatuje Komisia, využívanie medzinárodných kreditov by malo byť spojené so zvyšovaním ambícií v oblasti vnútroštátne stanovených príspevkov hostiteľských krajín.

2.23EHSV nabáda predovšetkým na preskúmanie spolupráce s kandidátskymi krajinami EÚ podľa článku 6, ktorá by podporila ich cestu k členstvu v EÚ a mohla by priamo prispieť k vnútroštátne stanoveným príspevkom a cieľom EÚ v oblasti klímy. V dôsledku toho by bolo menej pravdepodobné, že by medzinárodné kredity vytvorené v kandidátskych krajinách nahradili domáce opatrenia EÚ v oblasti klímy. S cieľom uznať tento potenciál a harmonogram rozširovania EHSV navrhuje umožniť započítavanie medzinárodných kreditov vytvorených v kandidátskych krajinách do cieľa do roku 2040 počnúc rokom 2031. Tieto kredity by mali mať rovnaké vysoké normy kvality ako ostatné povolené kredity. S cieľom uľahčiť systémovú transformáciu a zosúladenie s politikami EÚ v oblasti klímy a energetiky by sa malo zvážiť zavedenie politických kreditov 12 .

2.24Celoúnijný orgán alebo platforma by mohla zlúčiť dopyt, zvýšiť vplyv projektov na klímu a ich súvisiace prínosy a monitorovať a zabezpečovať kvalitu projektov v porovnaní s projektmi, ktoré obstarávajú jednotlivé členské štáty. EHSV odporúča referenčné porovnávanie medzinárodných príkladov, ako je japonský Spoločný kreditný mechanizmus (JCM) alebo švajčiarska nadácia Klik, a zvážiť zriadenie podobného celoúnijného subjektu.

2.25Existuje niekoľko spôsobov, ako začleniť medzinárodnú spoluprácu do rámca politiky EÚ v oblasti klímy, napríklad podľa odvetví (ETS, ESR a LULUCF) a podľa subjektov (Komisia, členský štát alebo spoločnosti). EHSV súhlasí s návrhom Komisie, v ktorom sa uvádza, že takéto medzinárodné kredity by sa nemali využívať na dosiahnutie súladu so systémom ETS. Medzinárodné kredity by mali využívať hlavne členské štáty s podporou Komisie.

2.26Systém obchodovania s emisiami (ETS) je najdôležitejším nástrojom EÚ na znižovanie emisií a dosahovanie cieľov v oblasti klímy do roku 2030 a roku 2040. Predvídateľná cena uhlíka má zásadný význam na zdôvodnenie investícií do dekarbonizácie. EHSV preto zdôrazňuje potrebu chrániť integritu systému a upozorňuje na opätovné začlenenie medzinárodných kreditov do systému ETS, ktoré by mohli výrazne narušiť trh. Lepším spôsobom na posilnenie účinnosti ETS by bolo prepojenie spoľahlivého systému domáceho odstraňovania uhlíka so systémom ETS.

Úloha odstraňovania uhlíka a flexibility

2.27EHSV kladie dôraz na skutočné zníženie emisií dosiahnuté postupným upustením od používania fosílnych palív. Hoci odstraňovanie uhlíka zohráva pri plnení cieľov EÚ v oblasti klímy v súvislosti s postupujúcou dekarbonizáciou čoraz významnejšiu úlohu, s nadmerným spoliehaním na pôdne a priemyselné úložiská sú spojené neistoty a riziká zachovania závislosti od fosílnych palív, ale aj straty úložísk v dôsledku lesných požiarov, škodcov a iných nebezpečenstiev. Odstraňovanie uhlíka má dôležitú doplnkovú úlohu. Hoci flexibilita medzi odvetviami môže prispieť k nasmerovaniu nákladovo efektívnej cesty k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy, malo by sa uprednostňovať znižovanie emisií.

2.28EHSV v stanovisku NAT/931 požiadal Komisiu, aby vypracovala vedecké a ekonomické posúdenie rovnováhy medzi znižovaním emisií a odstraňovaním uhlíka. Podľa nedávnych modelov Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy a Spoločného výskumného centra 13 prevláda značná neistota, pokiaľ ide o predpokladanú kapacitu úložísk uhlíka v pôde po roku 2030 z dôvodu rastúcej zraniteľnosti voči zmene klímy. EHSV preto navrhuje preventívne kritérium týkajúce sa podielu odstraňovania uhlíka zachytávaného do pôdy v rámci cieľa do roku 2040, ktorý by napríklad nepresiahol 5 % celkového úsilia. Tým by sa zabezpečilo uprednostňovanie priameho znižovania emisií a zároveň sa zdôrazní potreba zachovať a riadiť záchyty uhlíka.

2.29EHSV zdôrazňuje, že poľnohospodári a vlastníci lesov zohrávajú jedinečnú úlohu ako správcovia záchytov uhlíka v pôde, keďže sú schopní zvyšovať absorpciu uhlíka z atmosféry a poskytovať biomasu ako náhradu za fosílne materiály. S cieľom stimulovať tieto postupy je potrebné urýchlene zaviesť rámec pre odstraňovanie uhlíka a uhlíkové pôdohospodárstvo (CRCF). Riešenia blízke prírode, od agrolesníctva až po mokrade a mestskú zeleň, môžu takisto priniesť súvisiace prínosy v súvislosti s adaptáciou aj biodiverzitou.

2.30EHSV zdôrazňuje, že potravinová bezpečnosť musí byť naďalej ústredným bodom politiky v oblasti klímy a poľnohospodárskej politiky, najmä preto, že dôsledky zmeny klímy ohrozujú výrobu potravín na celom svete. EHSV opakuje svoju výzvu uvedenú v stanovisku NAT/931 na stanovenie orientačného cieľa v oblasti znižovania emisií pre agropotravinárske odvetvie, a to v úzkom dialógu s poľnohospodármi a inými zainteresovanými stranami.

2.31EHSV podporuje začlenenie rozsiahleho priemyselného odstraňovania uhlíka do systému ETS, ako to navrhuje Komisia. EHSV konštatuje, že podľa posúdenia vplyvu zostanú zvyškové emisie v odvetviach v rámci systému ETS aj v tých najambicióznejších scenároch. Začlenenie trvalého odstraňovania emisií, najmä prostredníctvom technológií BECCS a DACCS, preto môže prispieť k riadeniu likvidity upadajúceho trhu, vyváženiu odvetví náročných na znižovanie emisií a poskytnutiu stimulov na rozšírenie zachytávania oxidu uhličitého.

Podporné politiky týkajúce sa cieľa v oblasti klímy do roku 2040

2.32Náročný klimatický cieľ musí byť spojený s politikami, ktoré umožnia zabezpečiť konkurencieschopnosť Európy, spravodlivú transformáciu a nákladovo efektívne využívanie všetkých technológií s nulovými alebo nízkymi emisiami uhlíka. EHSV preto víta prístup Komisie zahrnúť usmernenia pre nadchádzajúce legislatívne návrhy do zmeny právneho predpisu v oblasti zmeny klímy. Celkovo odzrkadľujú ekonomické, sociálne a environmentálne hľadiská potrebné na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy. Tieto usmernenia musia riadiť prípravu štruktúry politiky v oblasti klímy po roku 2030 vrátane dôkladných posúdení vplyvu a zameriavať sa na vykonávanie.

2.33EHSV víta obnovené zameranie na konkurencieschopnosť Európy v Dohode o čistom priemysle. EHSV vo svojom stanovisku NAT/931 vyzval Komisiu, aby rozšírila kontrolu konkurencieschopnosti na ďalšie veľké hospodárstva vrátane ich politík v oblasti klímy, energetiky a priemyslu a hospodárskych ukazovateľov. Vzhľadom na nedávny vývoj v USA vrátane zrušenia dotácií na čistú energiu a priemyselných dotácií podľa zákona o znižovaní inflácie by sa EÚ mohla stať hlavným cieľom investícií do výroby čistých technológií a materiálov. Európa by sa mala tiež snažiť systematicky zvyšovať vývoz svojho odvetvia čistých technológií, ktorý rástol rýchlejšie ako vývoz USA, ale zaostáva za Čínou, ako sa uvádza v oznámení s názvom Realizácia Dohody o čistom priemysle I 14 . Mohlo by sa vypracovať hodnotiaca tabuľka čistého priemyslu, aby sa sledoval rast zamestnanosti, inovácií a vývozu v odvetviach s nulovými emisiami.

2.34Udržiavanie dynamickej európskej priemyselnej základne je kľúčovou súčasťou otvorenej strategickej autonómie a základom výroby čistých technológií a materiálov. Podľa analýzy údajov Eurostatu 15 krajiny EÚ v rokoch 2019 až 2023 stratili viac ako 850 000 pracovných miest v priemysle. EHSV zdôrazňuje potrebu chrániť sa pred únikom uhlíka a podporovať rovnaké podmienky prostredníctvom multilaterálnych dohôd, obchodných rokovaní a politík EÚ.

2.35EHSV uznáva naliehavú potrebu posilniť obranu, bezpečnosť a pripravenosť Európy a zároveň sa usilovať o dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy. Podľa inštitútu Bruegel 16 možno nájsť medzi klímou a obranou viacero synergií, napríklad v oblasti čistej energie, inovácií, spravodlivej transformácie a pripravenosti. EHSV vyzýva Komisiu, aby aktívne identifikovala a presadzovala možné spôsoby, akými môže potrebné zameranie na obranu a obranný priemysel prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy. Okrem toho sú dôležitou súčasťou európskej bezpečnosti a pripravenosti aj rozhodné opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu. Podľa posúdenia vplyvu by úsilie o dosiahnutie 90 % zníženia emisií mohlo znížiť závislosť EÚ od dovozu energie z viac ako 55 % na 25 %, čím by sa prispelo k pokračujúcemu úsiliu o postupné ukončenie dovozu energie z Ruska.

3.NAVRHNUTÉ ZMENY LEGISLATÍVNEHO NÁVRHU EURÓPSKEJ KOMISIE

Pozmeňovací návrh 1

súvisí s odporúčaním 1.4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá EHSV

počnúc rokom 2036 možný obmedzený príspevok k cieľu vysokokvalitných medzinárodných kreditov do roku 2040 podľa článku 6 Parížskej dohody vo výške 3 % čistej bilancie emisií EÚ z roku 1990 na podporu EÚ a tretích krajín pri dosahovaní trajektórií znižovania čistej bilancie emisií skleníkových plynov v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou – pôvod, kritériá kvality a ďalšie podmienky týkajúce sa získania a využívania akýchkoľvek takýchto kreditov sa upravia v právnych predpisoch Únie;

počnúc rokom 2036, a rokom 2031 v prípade kreditov pochádzajúcich z kandidátskych krajín EÚ, ktoré vedú aktívne rokovania o pridružení, možný obmedzený príspevok k cieľu vysokokvalitných medzinárodných kreditov do roku 2040 podľa článku 6 Parížskej dohody vo výške 3 % čistej bilancie emisií EÚ z roku 1990 na podporu EÚ a tretích krajín pri dosahovaní trajektórií znižovania čistej bilancie emisií skleníkových plynov v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou – pôvod, kritériá kvality a ďalšie podmienky týkajúce sa získania a využívania akýchkoľvek takýchto kreditov sa upravia v právnych predpisoch Únie;

Zdôvodnenie

Uvedené v kapitolách „Rozšírenie EÚ a cieľ v oblasti klímy do roku 2040“ a „Medzinárodné kredity ako súčasť cieľa do roku 2040 a politiky EÚ v oblasti klímy“.

Pozmeňovací návrh 2

Súvisí s odporúčaním 1.4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá EHSV

počnúc rokom 2036 možný obmedzený príspevok (s výnimkou využitia na dosiahnutie súladu so systémom EU ETS) k cieľu vysokokvalitných medzinárodných kreditov do roku 2040 podľa článku 6 Parížskej dohody vo výške 3 % čistej bilancie emisií EÚ z roku 1990 na podporu EÚ a tretích krajín pri dosahovaní trajektórií znižovania čistej bilancie emisií skleníkových plynov v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou – pôvod, kritériá kvality, monitorovanie, nahlasovanie, transparentnosť a zodpovednosť a ďalšie podmienky týkajúce sa získania a využívania akýchkoľvek takýchto kreditov sa upravia v právnych predpisoch Únie;

Zdôvodnenie

Uvedené v kapitolách „Rozšírenie EÚ a cieľ v oblasti klímy do roku 2040“ a „Medzinárodné kredity ako súčasť cieľa do roku 2040 a politiky EÚ v oblasti klímy“.

Pozmeňovací návrh 3

súvisí s odporúčaním 1.8

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá EHSV
j) opatrenia v oblasti klímy ako hnacia sila investícií a inovácií;	j) opatrenia v oblasti klímy ako hnacia sila investícií, inovácií a vývozu čistých technológií a riešení;

Zdôvodnenie

Uvedené v kapitole „Podporné politiky týkajúce sa cieľa v oblasti klímy do roku 2040“.

Pozmeňovací návrh 4

súvisí s odporúčaním 1.9

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá EHSV
vložiť nový bod x) do článku 1 ods. 5	x) zaistenie potravinovej bezpečnosti;

Zdôvodnenie

Uvedené v kapitole „Úloha odstraňovania uhlíka a flexibility“.

Predseda sekcie pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

_____________

(1) Ú. v. EÚ C, C/2024/4667, 9.8.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4667/oj .

(2) Ú. v. EÚ C, C/2024/4667, 9.8.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4667/oj .

(3) ESABCC 2025, Staying the course on climate action essential to EU security and competitiveness (Pokračujúce vykonávanie opatrení v oblasti klímy dôležitých pre bezpečnosť a konkurencieschopnosť EÚ), https://climate-advisory-board.europa.eu/news/staying-the-course-on-climate-action-essential-to-eu-security-and-competitiveness .

(4) https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_25_1337 .

(5) https://www.imo.org/en/MediaCentre/PressBriefings/pages/IMO-approves-netzero-regulations.aspx .

(6) Carbon Brief 2024, Analysis: China’s emissions have now caused more global warming than EU (Analýza: Emisie Číny už spôsobujú intenzívnejšie globálne otepľovanie ako emisie EÚ), https://www.carbonbrief.org/analysis-chinas-emissions-have-now-caused-more-global-warming-than-eu/ .

(7) Carbon Brief 2025, https://www.carbonbrief.org/analysis-clean-energy-just-put-chinas-co2-emissions-into-reverse-for-first-time/ .

(8) Medzinárodná agentúra pre energiu 2023, World Energy Outlook 2023, https://www.iea.org/reports/world-energy-outlook-2023 .

(9) IEEP, CGTN Europe 2025, Powering the Twin Engines: Navigating China-EU Climate Cooperation (Pohon dvojitého motora: Usmerňovanie spolupráce Číny a EÚ v oblasti klímy) https://ieep.eu/wp-content/uploads/2025/06/Powering-the-Twin-Engines-Navigating-China-EU-Climate-Cooperation-2025.pdf .

(10) https://unepccc.org/article-6-pipeline/ .

(11) https://climate-advisory-board.europa.eu/news/staying-the-course-on-climate-action-essential-to-eu-security-and-competitiveness .

(12) Perspectives Climate Group 2025, Methodologies for policy crediting under the Paris Agreement Crediting Mechanism (Metodiky vytvárania politických kreditov v rámci kreditného mechanizmu podľa Parížskej dohody), https://perspectives.cc/publication/methodologies-for-policy-crediting-under-the-paris-agreement-crediting-mechanism/ .

(13) ESABCC 2025 https://climate-advisory-board.europa.eu/reports-and-publications/2025-02-21-scaling-up-carbon-dioxide-removals-recommendations-for-navigating-opportunities-and-risks-in-the-eu.pdf/@@download/file ; JRC 2025 https://joint-research-centre.ec.europa.eu/jrc-news-and-updates/european-forest-carbon-sink-declining-can-we-reverse-trend-2025-07-30_en .

(14) Európska komisia 2025, COM(2025) 378; https://commission.europa.eu/document/download/ae2ea9ea-d037-4920-bbf6-a4183b747e34_en?filename=COM_2025_378_1_EN_ACT_part1_v5.pdf .

(15) ETUC 2024: EU loses almost a million manufacturing jobs in just 4 years https://www.etuc.org/en/pressrelease/eu-loses-almost-million-manufacturing-jobs-just-4-years .

(16) Bruegel 2025, https://www.bruegel.org/analysis/defence-and-climate-seven-points-common-agenda .