ECO/673
Dodatočné úvahy o hospodárskej politike eurozóny na rok 2025
STANOVISKO
sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Dodatočné úvahy o hospodárskej politike eurozóny na rok 2025
(stanovisko z vlastnej iniciatívy)
Spravodajca: Juraj SIPKO
|
Poradca
|
Petr ZAHRADNÍK (poradca spravodajcu)
|
|
|
|
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia
|
27/3/2025
|
|
Právny základ
|
článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
|
|
Prijaté v sekcii
|
5/9/2025
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
34/0/1
|
|
Prijaté na plenárnom zasadnutí
|
D/M/YYYY
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
...
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
…/…/…
|
1.Závery a odporúčania
1.1EHSV konštatuje, že ekonomická výkonnosť štátov EÚ a eurozóny, hlavne za posledných päť rokov, nebola dostatočná na to, aby si EÚ mohla udržať svoje silné postavenie vo svetovej ekonomike, predovšetkým v porovnaní s ekonomikami USA a Číny. Tento trend vývoja sa prejavil najmä neporovnateľne nižšími tempami hospodárskeho rastu, ale aj v ďalších kvalitatívnych charakteristikách, ktoré potvrdili postupné oslabenie postavenia EÚ vo svetovej ekonomike, predovšetkým v porovnaní s najväčšími konkurentmi.
1.2EHSV poukazuje na to, že okrem nízkeho tempa hospodárskeho rastu ekonomika EÚ a eurozóny zápasila aj s vysokou mierou inflácie, ktorá bola sprevádzaná relatívne nedostatočnou štrukturálnou odolnosťou vzhľadom na aktuálne bezpečnostné riziká. Možno konštatovať, že uvedené obdobie poznačené systémovými šokmi z vonkajšieho prostredia, ktoré mali negatívne sociálne dôsledky vrátane zníženia životnej úrovne obyvateľov EÚ a eurozóny, je prekonané a inflácia sa dostane na štandardnú trajektóriu.
1.3EHSV oceňuje, že miera nezamestnanosti v poslednom období dosahuje rekordne nízke hodnoty, pričom sa očakáva, že vývoj reálnej mzdy sa postupne vráti k prijateľným hodnotám. Je paradoxné, že najvyššia miera zamestnanosti sa dosahuje v období historicky veľmi nízkych temp hospodárskeho rastu, ktoré sú okrem iného výsledkom relatívne nízkej úrovne produktivity.
1.4EHSV veľmi pozitívne hodnotí skutočnosť, že ekonomika EÚ a eurozóny dosahuje celkové aktívne saldo obchodnej bilancie. Tento trend svedčí o tom, že ako celok je ekonomika EÚ konkurencieschopná, hlavne v segmente obchodu s tovarmi, pričom si EÚ zachováva relatívne silnú konkurenčnú výhodu. V tomto kontexte EHSV dôrazne odporúča, aby boli v hospodárskej a obchodnej politike prijaté všetky potrebné opatrenia, ktoré by umožnili zachovať tento trend aktívneho salda obchodnej bilancie a prebytku na bežnom účte platobnej bilancie.
1.5EHSV si plne uvedomuje, že zachovanie silnej pozície v medzinárodnom obchode nie je možné ani jednoduché za danej situácie, keď prebieha svetová obchodná vojna rozpútaná administratívou USA. V súčasnom svetovom ekonomickom, obchodnom a investičnom prostredí prestávajú platiť medzinárodné pravidlá, ktoré boli postupne zavedené za posledných 80 rokov. V tomto kontexte vyzýva EHSV kompetentné inštitúcie na úrovní EÚ, aby prijali neodkladné opatrenia, ktoré by zabránili ďalšiemu oslabovaniu postavenia ekonomiky EÚ vo svetovej ekonomike.
1.6EHSV konštatuje, že základom pre reštart ekonomiky EÚ a eurozóny by mali byť cielené opatrenia orientované na zvýšenie investičných aktivít so zodpovedajúcim prínosom, výnosmi a návratnosťou. V poslednom období prijala Európska komisia (EK) celý rad dokumentov, v ktorých sú definované jednotlivé strategicky významné odvetvia, ktoré určujú postavenie jednotlivých regiónov na ekonomickej mape sveta. EHSV preto odporúča sústrediť pozornosť na tieto odvetvia a zabezpečiť také procesné a finančné podmienky, ktoré budú orientované na silnú investičnú aktivitu.
1.7EHSV podporuje jednotlivé snahy EK zamerané na stratégiu jednotného trhu, v ktorých sa kladie dôraz na vytvorenie priaznivého prostredia pre inovácie. Preto je dôležité uľahčiť a zjednodušiť spoločné pravidlá platné v rámci jednotného trhu. EHSV vidí v tejto súvislosti priestor pre efektívnejšie financovanie vďaka únii úspor a investícií, ako aj prostredníctvom väčšieho a integrovaného kapitálového trhu.
1.8V záujme udržania a posilnenia pozície EÚ a eurozóny vo svetovej ekonomike je potrebné prijať a implementovať cielenú politiku na podporu vstupu úspešných a ambicióznych firiem na svetový trh. EHSV zdôrazňuje, že treba preto vytvoriť dostatočný priestor pre špičkové talenty v oblasti technologických a inovačných pracovísk v Európe už aj v rámci rozbehnutej iniciatívy „Vyberte si Európu“ (Choose Europe).
1.9EHSV je stúpencom jasne formulovaných pravidiel legislatívneho rámca. Zároveň poukazuje na to, že naďalej existuje celý rád pravidiel, ktoré sú zastaralé, pričom do značnej miery komplikujú život tak občanom, ako aj podnikateľom. EHSV preto víta aktuálne prebiehajúci proces zjednodušovania postupov. Zároveň zdôrazňuje, že normy sociálnej a environmentálnej ochrany sa nesmú oslabovať.
1.10EHSV je toho názoru, že pre zabezpečenie priaznivého a udržateľného postavenia ekonomiky EÚ a eurozóny vo svetovej ekonomike je nevyhnutné podporiť silné stránky a zároveň odstrániť slabé stránky v rámci konkurenčných výhod. Okrem toho je potrebné v ďalšej stratégii poukázať na menej rozvinutý sektor služieb, ktorý treba podporiť v súlade s jednotným trhom, aby bol konkurencieschopný v medzinárodnom kontexte. EHSV takisto zdôrazňuje, že integrovanejší sektor služieb možno vybudovať len vtedy, ak sa účinne obmedzí sociálny damping a zaručí spravodlivá mobilita.
1.11Jednou z najdôležitejších úloh pre členské štáty EÚ a eurozóny je v strednodobom horizonte dosiahnuť fiškálnu udržateľnosť, čo je veľmi ťažké vzhľadom na nízky hospodársky rast na jednej strane, a rastúce výdavky na obranu a bezpečnosť, transformáciu, dlhovú službu, ako aj výdavky spojené so starnúcou populáciou na strane druhej. EHSV preto oceňuje snahu o vytvorenie fiškálneho priestoru prostredníctvom cielenej revízie fiškálnych pravidiel EÚ a zavedením investičnej kapacity EÚ na financovanie investícií podporujúcich rast, ktoré majú strategický význam pre jednotný trh. Fiškálny rámec musí zároveň zabezpečiť, aby sa v čase hospodárskej obnovy vytvárali fiškálne rezervy.
1.12Ekonomika EÚ a eurozóny čelí novým výzvam spojenými s nepredvídateľným vývojom a dôsledkami svetovej obchodnej krízy. Preto EHSV odporúča EK urýchliť uzatvorenie bilaterálnych obchodných zmlúv so všetkými štátmi, kde je najväčší zahraničnoobchodný obrat. Okrem toho je potrebné na úrovní EK pokračovať v snahách o obnovenie procesu multilateralizmu a v iniciovaní neodkladnej reformy v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Vzhľadom na nepredvídateľnosť v súčasnosti bezprecedentného vývoja v oblasti medzinárodného obchodu EHSV odporúča EK aktívnejšie pristupovať k riešeniu protekcionistických opatrení v spolupráci so všetkými zainteresovanými štátmi.
1.13EHSV odporúča, aby sa v inštitucionálnej a legislatívnej oblasti na úrovní EÚ a jednotlivých národných vlád neodkladne prijali všetky opatrenia, ktoré umožnia zlepšiť fungovanie vnútorného trhu. V tomto kontexte bude potrebné vytvoriť multifunkčný rámec orientovaný na zmenšenie medzier vo výskume a vývoji, ako aj v investíciách, produktivite a konkurencieschopnosti v porovnaní s hlavnými svetovými konkurentmi. EHSV vyzýva všetky kompetentné inštitúcie na úrovní EÚ a jednotlivých štátov, aby uplatňovali vzájomne koordinovaný prístup s cieľom obnoviť postavenie ekonomiky EÚ a eurozóny vo svetovej ekonomike.
2.Všeobecné pripomienky
2.1Do konca roka 2024 boli ekonomiky krajín EÚ relatívne stabilné. Aj napriek vysokej neistote vo vývoji svetovej ekonomiky bol zaznamenaný pokles inflácie a udržanie hospodárskeho rastu, aj keď nízkeho.
2.2Po relatívne stabilnom roku 2024 prinieslo zavedenie protekcionistických opatrení administratívou USA v januári, apríli a auguste 2025 veľké riziko pre ekonomický vývoj štátov EÚ a eurozóny. Zvýšenie ciel viedlo k veľkej neistote v podnikateľskom a investičnom prostredí, ale tiež k vysokej miere nestability na finančných, kapitálových a komoditných trhoch.
2.3Napriek pomerne výrazným rozdielom v tempe hospodárskeho rastu medzi jednotlivými členskými štátmi nebola celková ekonomická výkonnosť veľmi povzbudivá. Je to výsledok prehlbujúceho sa zaostávania v raste produktivity v porovnaní s hlavnými konkurentmi EÚ vo svetovej ekonomike.
2.4Hospodársky rast v štátoch EÚ a eurozóny zaznamenal v roku 2024 relatívne nízke hodnoty. V eurozóne dosiahol rast HDP medziročne 0,7 %, zatiaľ čo v celej EÚ 0,9 %. Tento relatívne nízky trend hospodárskeho rastu pokračoval až do konca roku 2024, pričom boli zaznamenané trendy jeho pokračujúceho znižovania.
|
Rast HDP
|
2024
(v %)
|
4. štvrťrok 2024 medziročne
(v %)
|
4. štvrťrok 2024
medzikvartálne
(v %)
|
|
EÚ
|
0,9
|
1,1
|
0,2
|
|
eurozóna
|
0,7
|
0,9
|
0,1
|
2.5V súčasnosti môže byť potenciálnym akcelerátorom hospodárskeho rastu spotreba domácnosti, ale za predpokladu, že nebude negatívne ovplyvnená dôsledkami pokračujúcej globálnej obchodnej vojny, ktorá bude mať pravdepodobne nepredvídateľný dopad na cenovú hladinu spotrebiteľských tovarov a dôveru spotrebiteľov. Je potrebné posilniť vnútorný dopyt na jednotnom trhu, aby sa podporila spotreba ako ústredný pilier hospodárskeho rastu, a to účinným vykonávaním smernice o minimálnych mzdách, posilnením kolektívneho vyjednávania a podporou investícií.
2.6V dôsledku pokračujúcej neistoty z budúcej transformácie na zelenú ekonomiku, ale tiež zhoršujúceho sa vývoja v oblasti geopolitického napätia a ďalšej fragmentácie svetovej ekonomiky, je investičná aktivita v súčasnosti na relatívne nízkej úrovni. Okrem toho je ovplyvnená aj narušením základných princípov multilateralizmu, ktorý mal historicky veľmi pozitívny vplyv na vývoj svetovej ekonomiky po druhej svetovej vojne. Všetky tieto negatívne trendy veľmi výrazne ovplyvňujú aj vývoj svetovej ekonomiky, ako aj ekonomiky EÚ a eurozóny.
2.7Pokračovanie v zavádzaní protekcionistických opatrení a neistota na medzinárodných finančných, kapitálových a komoditných trhoch stupňujú riziko spojené so zahraničnoobchodnou orientáciou štátov EÚ a eurozóny. Napriek tomu, že v posledných piatich rokoch vládne vo svetovej ekonomike dosť veľká neistota, štáty EÚ a eurozóny dosahujú priaznivý vývoj v obchodnej bilancii a prebytok na bežnom účte platobnej bilancie, na rozdiel od USA a Veľkej Británie, ktoré zaznamenávajú dlhodobé deficity. Práve aktívne saldo obchodnej bilancie s USA, môže byť jedným z dôvodov ich súčasného prístupu v zahraničnoobchodnej politike voči štátom EÚ. V tomto kontexte bude potrebné, aby štáty EÚ a eurozóny boli pripravené na nepredvídateľný vývoj vo svetovej ekonomike.
2.8Medzi pozitívne trendy charakteristické pre vývoj ekonomiky EÚ a eurozóny v posledných piatich rokoch patrí relatívna odolnosť voči vysokej miere inflácie, prijatie opatrení na zlepšenie fiškálnej disciplíny, ale tiež schopnosť čeliť energetickej kríze.
2.9Miera inflácie v štátoch eurozóny v roku 2024 dosiahla relatívne priaznivý trend poklesu. Možno očakávať, že ak nedôjde k nepredvídateľným šokom z vonkajšieho prostredia vo vývoji svetovej ekonomiky, bude môcť Európska centrálna banka (ECB) po dosiahnutí inflačného cieľa v polovici roka 2025 postupne pokračovať v expanzívnej menovej politike.
2.10EHSV zdôrazňuje, že na splnenie cieľov EÚ v oblasti klímy, preklenutie inovačnej priepasti a zvýšenie produktivity, konkurencieschopnosti a odolnosti EÚ je potrebných viac verejných investícií. V súlade s tým navrhuje vykonať cielenú revíziu nariadenia 2024/1263
so zámerom uprednostniť verejné investície podporujúce rast, ktoré pomôžu zvýšiť konkurencieschopnosť a odolnosť ekonomík EÚ.
2.11Vývoj v oblasti verejných financií je v súčasnosti menej povzbudivý. Súvisí to s pokračujúcou vysokou akumuláciou verejného dlhu, ako aj so zvýšením výdavkov spojených so starnúcou populáciou a transformáciou, ale tiež výdavkov na obranu a bezpečnosť. Môže to viesť k prehĺbeniu deficitu a verejného dlhu.
2.12K pozitívnym vývojovým trendom v štátoch EÚ a eurozóny možno tiež zaradiť relatívne nízku mieru nezamestnanosti, aj keď je v jednotlivých štátoch rozdielna. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že nezamestnanosť je nízka aj pri veľmi nízkom tempe hospodárskeho rastu, ktoré je výsledkom menej priaznivej štruktúry ekonomiky, ale hlavne v kontexte pokračujúcej nízkej produktivity.
2.13Vzhľadom na súčasné geopolitické napätie a jeho dôsledky z hľadiska ďalšej fragmentácie svetovej ekonomiky bude treba pripraviť nové prístupy k riadeniu a vykonávaniu hospodárskej politiky. V tomto kontexte je viac ako potrebné intenzívne pokračovať v koordinovaných štrukturálnych reformách orientovaných na odolnosť (financial technological, operational and business model resilience) a v posilňovaní strategickej autonómie, pričom sa musia rešpektovať všetky základné hodnoty EU, hlavne v ekonomickej, obchodnej a investičnej oblasti.
2.14Vzhľadom na súčasný geoekonomický vývoj bude potrebné, aby sa štáty EÚ a eurozóny zamerali na aktuálny vývoj a aby prijímali a implementovali všetky potrebné opatrenia na uskutočňovanie štrukturálnych zmien v záujme zvýšenia produktivity práce, konkurencieschopnosti a celkovej odolnosti.
2.15V posledných dvoch desaťročiach postupne EÚ strácala svoje významné postavenie vo svetovej ekonomike, najmä v porovnaní s hlavnými svetovými konkurentmi. Preto bude neodkladne nevyhnutné prijať a implementovať všetky potrebné opatrenia na zvýšenie investícií ako hlavného faktora zvýšenia produktivity a zlepšenia kvality pracovnej sily, a to vďaka efektívnejšej alokácii kapitálu a úspor. Jedným z možných riešení je urýchlené odstránenie dlhodobých prekážok a štrukturálnych nedostatkov.
3.Konkrétne odporúčania
3.1EHSV si dobre uvedomuje, že súčasná ekonomická situácia v štátoch EÚ a eurozóny je významnou mierou ovplyvňovaná zásadnou zmenou paradigmy ekonomického prostredia vo svetovej ekonomike. Hlavnou príčinou je nepredvídateľný vývoj v oblasti ciel a obchodnej politiky, ktorý má priame aj nepriame dôsledky.
3.2EHSV v tomto kontexte odporúča EK nepokračovať v eskalácii obchodnej vojny. Je potrebné jasne demonštrovať schopnosť EÚ čo najefektívnejšie čeliť razantnej obchodnej politike USA. Vedeniu EK sa preto ponúka možnosť preskúmať, za akých podmienok niektoré nadnárodné korporácie v oblasti informačných technológií (IKT) a pokročilých technológií podnikajú v priestore EÚ, vrátane toho, ako si plnia daňové povinnosti.
3.3EHSV je toho názoru, že diplomacia EÚ by mala v súčasnosti na medzinárodnej scéne zohrať významnú úlohu v procese pokračujúceho oslabovania multilateralizmu. V tomto kontexte by mala intenzívne presadzovať zachovanie povojnového inštitucionálneho usporiadania spolupráce, ktorá bola založená na medzinárodnej menovej stabilite (Medzinárodný menový fond – MMF), finančnej pomoci (Svetová banka – SB, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj – MBOR) a na procese liberalizácie a odstraňovania prekážok v medzinárodnom obchode (Všeobecná dohoda o clách a obchode – GATT a následne Svetová obchodná organizácia – WTO). Vznik a takmer 80-ročné úspešné pôsobenie týchto multilaterálnych menovo-finančných a obchodných inštitúcií je viac v súlade s hodnotami EÚ než pokračujúci protekcionizmus, ekonomické neistoty a iracionálny prístup k súčasného systému multilateralizmu.
3.4EHSV sa domnieva, že v terajšom neistom a nepredvídateľnom prostredí by sa EÚ mala v maximálnej možnej miere usilovať o prehĺbenie svojich silných stránok, ale zároveň aj o odstránenie svojich ekonomických slabín. V tejto súvislosti EHSV konštatuje, že ak bude ekonomika EÚ štrukturálne konkurencieschopnejšia a stabilnejšia, bude lepšie pripravená čeliť budúcim neočakávaným šokom. Jednou z hlavných priorít EÚ v súčasnosti by malo byť zachovať jednotnosť obchodnej politiky, ktorá bude vďaka tomu menej vystavená systémovým šokom z vonkajšieho prostredia.
3.5EHSV konštatuje, že je potrebné využiť veľkú komparatívnu výhodu, ktorou je jednotného trhu v rámci EÚ. Od jeho vzniku v roku 1993 sa však nevyužil dostatočne jeho potenciál. V tomto kontexte je potrebné upozorniť, že celý rad novovznikajúcich progresívnych odvetví hlavne v oblasti služieb, čelí veľkým prekážkam, a preto je komplikované využiť ich komparatívne výhody v prospech EÚ.
3.6EHSV odporúča, aby boli prijaté a implementované konkrétne opatrenia potrebné na prehĺbenie jednotného trhu vo všetkých odvetviach a odboroch vrátane služieb. Tieto opatrenia však nesmú oslabovať normy sociálnej a environmentálnej ochrany. Okrem toho v súčasnosti je viac ako predtým potrebné vytvoriť inštitucionálny a legislatívny rámec na zvýšenie kapitálu a jeho efektívnu alokáciu.
3.7EHSV odporúča uskutočniť reformy financovania EÚ, ktoré zohľadnia meniacu sa realitu. Súhlasí preto s uskutočnením preskúmania viacročného finančného rámca (VFR) EÚ na roky 2021 – 2027, vrátane politiky súdržnosti, v polovici obdobia, s cieľom zaistiť, aby táto politika, hoci je zameraná najmä na posilňovanie konkurencieschopnosti EÚ, nestrácala zo zreteľa hodnoty a ciele európskeho sociálneho modelu. EHSV podporuje rozvíjanie investičnej kapacity v strategických odvetviach ekonomiky EÚ a rozvoj kritických technológií, aby sa dosiahla vyššia ekonomická odolnosť.
3.8EHSV zároveň podporuje vytvorenie kľúčových sektorových stratégií pre kritický významné odvetvia a odbory, ktoré by mali v budúcnosti determinovať konkurenčnú výhodu ekonomiky EÚ a eurozóny.
3.9Okrem toho EHSV schvaľuje a podporuje ciele uvedené v dokumente Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ, t. j. obnovu konkurencieschopnosti a zabezpečenie udržateľnej a inkluzívnej prosperity, ktoré predstavujú strategický rámec pre koordináciu aktivít podporujúcich konkurencieschopnosť EÚ a eurozóny prostredníctvom prijatia celého radu neodkladných a potrebných opatrení.
3.10EHSV považuje za jednu z hlavných prekážok, ktorá dlhodobo obmedzuje hospodársky rast EÚ a eurozóny, mimoriadnu administratívnu a procesnú náročnosť podnikateľského prostredia. Preto dôrazne odporúča, aby sa odstránili administratívne prekážky, ktoré stoja v ceste podnikateľským subjektom, pričom treba začať s desiatimi najväčšími prekážkami uvedenými v oznámení s názvom Jednotný trh: náš európsky domáci trh v neistom svete.
3.11EHSV oceňuje snahy EK o odstránenie jednej z najväčších konkurenčných prekážok v poslednom období, a to vysokých cien energií. V tejto súvislosti víta zverejnenie Akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu a súhlasí s obsahom a návrhmi na obmedzenie cenovej nestability (volatility) v priebehu neistého ekonomického vývoja. V tomto kontexte navrhuje zabezpečiť dlhodobú predvídateľnosť vývoja cien energií.
3.12EHSV odporúča uskutočniť významné reformy v systéme emisných povolení EÚ a ETS, aby tieto boli viac stabilné a aby motivovali k uskutočneniu nákladovo realizovateľnej zelenej transformácie orientovanej na podporu konkurencieschopnosti.
3.13Veľkú úlohu pri podpore konkurencieschopnosti v EÚ a eurozóne a pri plnení cieľov v oblasti zelenej transformácie zohráva podľa EHSV intenzívny rozvoj obehovej ekonomiky. EHSV poukazuje na relatívne vysokú závislosť od dovozu vzácnych zemín a kritických nerastných surovín, ktoré EÚ musí dovážať zo zahraničia, hlavne z rozvojových krajín a krajín so vznikajúcou trhovou ekonomikou. Obehová ekonomika vytvára podmienky pre posilnenie strategickej autonómie EÚ a eurozóny a zároveň prispieva k udržaniu vysokého podielu moderného spracovateľského priemyslu v štruktúre ekonomiky EÚ.
4.Konkrétne pripomienky
4.1EHSV je toho názoru, že model financovania EÚ po roku 2027 by mal byť vo väčšej miere založený na moderných formách financovania, hlavne pomocou finančných nástrojov a ich schopnosti mobilizovať súkromný kapitál. Zároveň bude v záujme inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu naďalej nevyhnutný značný objem verejných investícií – na európskej aj vnútroštátnej úrovni – na financovanie verejných statkov a infraštruktúry.
4.2EHSV veľmi oceňuje, že pod vplyvom historických správ, ktoré predložili Mario Draghi a Enrico Letta, sa EK odhodlala riešiť riešiteľný a dlhodobo nevyriešený problém enormného administratívneho zaťaženia a procesnej zložitosti.
4.3Tradičný model bankového financovania je vhodný pre etablované podniky, ktoré majú preukázateľné skúsenosti a môžu poskytnúť kolaterál. Je však menej vhodný pre inovatívne a rýchlo rastúce podniky, ktoré majú na poskytnutie kolaterálu malé možnosti. V mnohých prípadoch tieto podniky pri svojom rozširovaní využívajú alternatívne možnosti financovania, najmä tie, ktoré sú zamerané na kapitálové nástroje. Pre startupy je jedným z dôležitých zdrojov financovania trh rizikového kapitálu.
4.4EHSV súhlasí s názorom mnohých organizácií občianskej spoločnosti a ECB, že na uľahčenie poskytovania kapitálu na spravodlivú transformáciu sú potrebné jasné a spoľahlivé právne predpisy v oblasti udržateľnosti vrátane kritérií vykazovania informácií o udržateľnosti. Rámec vykazovania informácií o udržateľnosti ponúka cenné ukazovatele, z ktorých sa vychádza pri investovaní do nízkouhlíkových odvetví, projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, financovania transformácie a iných čistých a ekologických iniciatív, čím sa podporuje konkurencieschopnosť aj dosahovanie cieľov EÚ v oblasti klímy. Dobre navrhnuté právne predpisy v oblasti udržateľnosti môžu presadzovať a podporovať inovácie a posilniť konkurencieschopnosť.
4.5EHSV sa stotožňuje s výberom strategicky významných odvetví uvedených v rámci Kompasu konkurencieschopnosti a vyzýva EK, aby urýchlila vypracúvanie akčných plánov a ich implementáciu. EHSV považuje za zásadné zmeniť prostredie pre inovácie, hlavne v rýchle sa rozvíjajúcich odvetviach a odboroch, pričom treba zabezpečiť dostupné a flexibilné financovanie pre ich rozvoj.
4.6V súlade s Dohodou o čistom priemysle EHSV súhlasí, že pokračujúci proces dekarbonizácie v praxi je základom pre budúcu konkurencieschopnosť a prosperitu ekonomiky EÚ. EHSV poukazuje tiež na skutočnosť, že v tomto dokumente absentuje scenár a postupy týkajúce sa súčasných tradičných priemyselných odvetví a ich dekarbonizačnej transformácie. Odporúča preto, aby sa to konkrétnejšie uviedlo vzhľadom na budúci vývoj týchto odvetví a firiem v nich pôsobiacich.
4.7EHSV konštatuje, že je potrebné vytvoriť inštitucionálny a legislatívny rámec pre homogénne a efektívne fungovanie kapitálového trhu v EÚ, aby sa úspory nasmerovali do návratne výnosných investícií. V tomto kontexte by sa mali v rámci novovznikajúcej únie úspor a investícií zaviesť nové investičné produkty, vytvoriť podmienky pre rizikový kapitál a mal by sa zabezpečiť plynulý tok investícií v celej EÚ v koordinácii s novým reformovaným rozpočtom EÚ.
4.8EHSV sa oprávnene domnieva, že zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti v rámci EÚ nie je možné dosiahnuť bez podpory zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pracovných síl. Na zabezpečenie súladu medzi súčasnou úrovňou kvalifikácií a rastúcimi požiadavkami na trhu práce, EHSV víta vznik únie zručností orientovanej na investície, vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie.
4.9EHSV rozhodne podporuje úsilie o odstraňovanie prekážok na jednotnom trhu, najmä tých, ktoré bránia dobudovaniu únie kapitálových trhov a bankovej únie. Je potrebné zlepšiť celkové fungovanie jednotného trhu vo všetkých odvetviach a odboroch prostredníctvom horizontálnej stratégie. Preto by bolo treba zmodernizovať rámec riadenia jednotného trhu, odstrániť pretrvávajúce prekážky vo vnútri EÚ a predchádzať vzniku nových prekážok.
4.10EHSV zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť podmienky pre mobilitu pracovných síl, hlavne vysokokvalifikovaných talentov v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika). Okrem toho bude žiaduce zaviesť funkčný systém uznávania vzdelania pre prácu kdekoľvek v EÚ.
4.11EHSV poukazuje na potrebu vzájomnej koordinácie hospodárskych politík tak na národnej úrovni, ako aj na úrovní EÚ. Podporuje preto návrh na zavedenie nástroja na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti. Podľa tohto návrhu by mali všetky členské štáty spolupracovať s cieľom zabezpečiť uskutočnenie spoločných cieľov EÚ, tak na úrovní EÚ, ako aj na národnej úrovni. Okrem toho by bolo vhodné identifikovať cezhraničné projekty európskeho významu a realizovať zodpovedajúce reformy a investície.
4.12EHSV je toho názoru, že v budúcom VFR EÚ by mali byť finančné nástroje EÚ s podobnými cieľmi nahradené Európskym fondom pre konkurencieschopnosť, ktorý poskytne finančnú podporu na realizáciu opatrení v rámci nástroja na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti.
4.13EHSV zdôrazňuje, že zavedenie Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť nesmie oslabiť fondy politiky súdržnosti. Súčasný podiel rozpočtu EÚ vyčlenený na politiku súdržnosti by sa v nasledujúcom VFR nemal znížiť, ale naopak, mal by sa zvýšiť, pretože politika súdržnosti EÚ, a najmä Európsky sociálny fond, sa ukázali ako nevyhnutné pre investovanie do ľudí, vytváranie pracovných miest a posilnenie európskeho modelu sociálneho trhového hospodárstva.
4.14EHSV podporuje kroky orientované na modernizáciu financovania čistej transformácie podporujúce konkurencieschopnosť, konkrétne napr. nový rámec verejnej podpory v súvislosti s Dohodou o čistom priemysle. To môže umožniť zjednodušiť a urýchliť schvaľovanie opatrení verejnej podpory na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, dekarbonizáciu priemyslu a zabezpečenie dostatočných výrobných kapacít pre čisté technológie, posilnenie Inovačného fondu alebo zriadenie banky pre dekarbonizáciu priemyslu.
4.15EHSV podporuje snahu Európskej investičnej banky (EIB) o vytvorenie nových finančných nástrojov v rámci Dohody o čistom priemysle. V tomto kontexte podporuje aj súhrn opatrení smerujúci na vytváranie elektrifikačných sústav, ako aj spoločný pilotný program EK a EIB zameraný na zmluvy o nákupe elektriny, ktoré sa poskytnú MSP a energeticky náročným priemyselným odvetviam.
4.16EHSV taktiež vyzdvihuje význam modelu vytvoreného prostredníctvom InvestEU a víta vytvorenie záručného nástroja pre čisté technológie v rámci programu TechEU. Odporúča tiež, aby sa zachoval program určený na posilňovanie sociálneho rozmeru (segment sociálnych investícií a zručností) financovaný z InvestEU.
V Bruseli 5 septembra 2025
Predseda sekcie pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Ioannis VARDAKASTANIS
____________