NAT/946
Postupné rušenie dotácií na fosílne palivá
STANOVISKO
sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Postupné rušenie dotácií na fosílne palivá a súbežné zabezpečenie európskej konkurencieschopnosti, zmierňovanie krízy spôsobenej nárastom životných nákladov a presadzovanie spravodlivej transformácie
(stanovisko z vlastnej iniciatívy)
Spravodajkyňa: Corina MURAFA BENGA
|
Poradca
|
Olivier VARDAKOULIAS (za spravodajkyňu)
|
|
|
|
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia
|
5/12/2024
|
|
Právny základ
|
článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
|
|
Prijaté v sekcii
|
1/4/2025
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
50/5/4
|
|
Prijaté na plenárnom zasadnutí
|
D/M/YYYY
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
…
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
…/…/…
|
Preambula
Toto stanovisko je súčasťou širšieho balíka stanovísk EHSV o kríze spôsobenej nárastom životných nákladov. V tomto balíku skúma EHSV rôzne aspekty tejto politickej výzvy a predkladá komplexný a rozsiahly súbor odporúčaní pre európskych a národných tvorcov politík, organizácie občianskej spoločnosti a ďalšie zainteresované strany. Balík obsahuje sedem „sektorových stanovísk“, z ktorých každé sa venuje otázkam v konkrétnej relevantnej oblasti politiky. Okrem toho sa v „zastrešujúcom stanovisku“ uvádzajú všeobecné politické odporúčania na riešenie krízy spôsobenej nárastom životných nákladov ako celku a na budovanie odolnosti voči budúcim krízam.
1.Závery a odporúčania
1.1Postupné rušenie dotácií na fosílne palivá musí byť súčasťou rozsiahlejšieho daňového a politického balíka prispôsobeného jednotlivým členským štátom. Tento balík by mal zahŕňať rozsiahly a inkluzívny sociálny a občiansky dialóg s cieľom preskúmať, či by sa na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo mali zaviesť kompenzačné schémy, a ak áno, aké by to mali byť. Najskôr by sa mali postupne zrušiť environmentálne a sociálne najškodlivejšie dotácie na fosílne palivá. Necielené dotácie by mali byť odstránené, kým cielené dotácie na základe príjmu domácnosti alebo zraniteľnosti podniku možno v relevantných prípadoch postupne rušiť pomalším tempom a nahradiť ich stimulmi na účely dekarbonizácie.
1.2EHSV navrhuje, aby Európska komisia v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra podrobne objasnila kroky, ktoré musia členské štáty podniknúť na čo najrýchlejšie postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá. Členské štáty by mali mať vo svojich národných energetických a klimatických plánoch (NEKP) nielen zahrnuté jasné konečné a priebežné lehoty postupného rušenia uvedených dotácií, ale mali by mať stanovené aj konkrétne míľniky, zámery a prioritné opatrenia a ciele na ich postupné rušenie, a to s ohľadom na individuálnu situácii v jednotlivých členských štátoch.
1.3Európska komisia by mala v spolupráci so zainteresovanými stranami a s EHSV zriadiť otvorenú výmennú platformu zainteresovaných strán zahŕňajúcu subjekty občianskej spoločnosti, ktorá by členským štátom umožnila podeliť sa o najlepšie postupy týkajúce sa opatrení a programov postupného rušenia dotácií na fosílne palivá.
1.4EHSV odporúča, aby sa zaviedli ochranné mechanizmy pre pracovné miesta a pracovné podmienky vrátane kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu s cieľom zabezpečiť vyvážený proces rušenia dotácií na fosílne palivá.
1.5S cieľom prekonať prekážky vyplývajúce z vymedzenia pojmov podrobne opísané v tomto stanovisku by Európska komisia mala v rámci revízie nariadenia o riadení v oblasti energetiky a klímy navrhnúť jasné vymedzenie pojmu dotácie na fosílne palivá, ktoré by vychádzalo zo systému MMF, a teda by v ňom boli zahrnuté aj nepriame subvencie, a mala by vydať usmernenia pre členské štáty týkajúce sa podávania správ. Okrem toho by Komisia mala zaistiť, aby jej správy o rušení dotácií na fosílne palivá boli presnejšie, a to nielen na základe sledovania štatistík, ale aj vyzdvihovaním osvedčených postupov pre toto postupné rušenie.
1.6Revízia smernice o zdaňovaní energie je kľúčovou príležitosťou na podporu postupného rušenia dotácií na fosílne palivá v EÚ. EHSV je znepokojený oneskoreniami pri kompletizácii daného spisu a vyzýva Európsky parlament, aby čo najskôr prijal stanovisko k revízii smernice o zdaňovaní energie. Zatiaľ čo na zohľadnenie individuálnych okolností členských štátov je potrebný priestor, ambiciózne minimálne sadzby zdaňovania v celej EÚ sú nevyhnutné na podporu konkurencieschopnej dekarbonizácie. Výnimky by mali byť nepovinné a mali by sa používať s obozretnosťou.
1.7V rámci procesu UNFCCC by Európska únia mala naďalej presadzovať víziu postupného rušenia dotácií na fosílne palivá na celom svete a posilňovať partnerstvá a vzájomné učenie s krajinami, ktoré nedávno dosiahli pokrok v tejto oblasti.
1.8Všetky formy finančnej podpory na novú infraštruktúru pre fosílne palivá by sa mali natrvalo postupne vyradiť zo všetkých nástrojov financovania viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034. Namiesto toho výbor odporúča vyčleniť finančné prostriedky na výskum a vývoj čistých palív pri dodržaní prísnych kritérií v súlade s taxonómiou EÚ.
1.9EHSV odporúča revíziu pravidiel štátnej pomoci s cieľom prispieť k urýchleniu energetickej transformácie a už viac neudeľovať žiadnu štátnu pomoc na projekty v oblasti energetiky založené na fosílnych palivách.
2.Všeobecné pripomienky
2.1Cieľom dotácií v energetike a zásahov vlády je znížiť náklady pre spotrebiteľov pod trhové ceny, zvýšiť ceny pre výrobcov nad trhovú úroveň alebo podporiť projekty energetickej infraštruktúry s cieľom znížiť náklady na kapitál. Môžu zahŕňať priame hotovostné prevody výrobcom alebo spotrebiteľom, nepriame podporné mechanizmy, ako sú oslobodenia od dane a úvery, a trhové prístupy, ktorými sa vytvárajú podmienky na krížové dotácie medzi hospodárskymi subjektmi
2.2Európska komisia sleduje takéto dotácie v EÚ prostredníctvom zoznamu dotácií. Dotácie na fosílne palivá pokrývajú teda rôzne formy finančnej podpory na všetku primárnu energiu z fosílnych zdrojov a elektrinu vyrobenú spaľovaním fosílnych palív. V rokoch 2020 – 2021 sa ich hodnota zdvojnásobila na 136 miliárd EUR a v roku 2023 mierne znížila na 111 miliárd EUR, čo predstavuje viac ako tretinu všetkých existujúcich dotácií na energiu. Predbežné údaje na rok 2024 naznačujú pokles celkových dotácií v energetike (na fosílne a nefosílne palivá) na 78 miliárd EUR, keďže sa očakáva, že väčšina krízových dotácií sa skončí do roku 2025. Nepriame dotácie, ktoré sú okrem iného dôsledkom externalizácie nákladov (ako sú náklady na zdravotnú starostlivosť, škody na budovách a infraštruktúre atď.), však nie sú zahrnuté.
2.3Tieto implicitné dotácie, t. j. odhady spoločenských nákladov spôsobených uhlíkom, zdravotných nákladov vyplývajúcich zo znečistenia ovzdušia a iných externalít, ako sú dopravné zápchy a nehody, sú zohľadnené v príslušných metódach výpočtu Medzinárodného menového fondu (MMF). Podľa tejto metodiky výpočtu MMF sú dotácie na fosílne palivá v EÚ podstatne vyššie ako odhaduje Komisia, pričom predstavujú približne 300 miliárd USD ročne. Napriek rozdielom v metodike dospeli niektoré členské štáty, ako napríklad Holandsko, k podobným odhadom dotácií na fosílne palivá ako MMF. EHSV vyzýva Komisiu, aby okrem súčasného zoznamu prijala alebo vypracovala nový, podobný metodický prístup.
2.4Stabilná úroveň dotácií na fosílne palivá je v rozpore s existujúcimi politickými záväzkami týkajúcimi sa postupného ukončenia používania fosílnych palív. Skupiny G7 a G20 oznámili medzinárodné iniciatívy na racionalizáciu a postupné rušenie dotácií na fosílne palivá už v roku 2009 a aktuálnejšie v rámci UNFCCC. Povzbudzujúce diplomatické snahy, ako je Dohoda o zmene klímy, obchode a udržateľnosti by mali byť inšpiráciou pre úsilie Európskej únie na nadchádzajúcich konferenciách zmluvných strán UNFCCC, kde by sa mala aktívne propagovať Koalícia pre postupné ukončenie stimulov pre fosílne palivá vrátane dotácií, ktorú iniciovalo Holandsko a ku ktorej sa pripojili ďalšie členské štáty EÚ.
2.5EÚ zaujala vedúce postavenie pri vykonávaní súboru nástrojov a opatrení na účinné postupné rušenie dotácií na fosílne palivá, ako však ukazujú číselné údaje, vplyv týchto opatrení bol obmedzený. V nariadení o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (2018) sa od členských štátov vyžaduje, aby každý rok podávali správy o pokroku týkajúcom sa rušenia dotácií na energiu, najmä dotácií na fosílne palivá. Tento záväzok bol posilnený právnym predpisom EÚ v oblasti klímy (2021), v ktorom sa ukladá povinnosť postupne zrušiť dotácie, ktoré sú v rozpore s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050. Európska komisia má za úlohu vypracovať štandardizované metodiky a rámce na podávanie správ o dotáciách na fosílne palivá a iných dotáciách škodlivých pre životné prostredie. EHSV vyzýva Komisiu, aby sa zamyslela nad sociálnym rozmerom škodlivých dotácií. Okrem toho účelom navrhovanej revízie smernice o zdaňovaní energie v rámci balíka Fit for 55 je zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s cieľmi v oblasti klímy.
2.6Dotácie na fosílne palivá majú niekoľko škodlivých účinkov, porušujú zásadu „znečisťovateľ platí“, podporujú pretrvávajúcu závislosť od fosílnych palív a oslabujú konkurencieschopnosť obnoviteľných zdrojov energie. Tým bránia prechodu na obnoviteľné zdroje energie a prispievajú k degradácii životného prostredia – vrátane znečisťovania ovzdušia a straty biodiverzity – a k zmene klímy. Preto sú v ostrom rozpore s politikou EÚ v oblasti klímy. Z dôkazov vyplýva, že v roku 2023 mohlo byť v EÚ nainštalovaných milión ďalších tepelných čerpadiel, ak by sa dotácie na kotly na fosílne palivá použili na tepelné čerpadlá.
3.Konkrétne pripomienky k vplyvu dotácií na fosílne palivá na konkurencieschopnosť
3.1Okrem geopolitických aspektov má štrukturálna závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív negatívny účinok na obchodnú bilanciu a saldo bežného účtu EÚ, čo negatívne vplýva na čistý vývoz a širšiu makroekonomickú výkonnosť. Dotácie na fosílne palivá následne zvyšujú závislosť EÚ od dovozu, čím spomaľujú energetickú transformáciu. Volatilita cien spojená s dovozom fosílnych palív navyše prispieva k výskytu inflačných epizód – ako napríklad po ruskej invázii na Ukrajinu – a oslabuje konkurencieschopnosť podnikov (najmä v energeticky náročných priemyselných odvetviach).
3.2Z hľadiska fiškálnej politiky znižujú dotácie na fosílne palivá fiškálny priestor členských štátov na financovanie iných priorít vrátane podpory zameranej na to, aby podniky investovali do transformácie energetiky alebo sociálnych výdavkov. Napríklad dotácie na fosílne palivá zostávajú vyššie ako dotácie na obnoviteľné zdroje energie, a to napriek veľkému „nedostatku investícií“ v záujme dosahovania cieľov v oblasti energetickej transformácie a klímy do roku 2030
. Vzhľadom na fiškálne obmedzenia vyplývajúce z revidovaných fiškálnych pravidiel EÚ je presmerovanie dotácií na fosílne palivá na ciele v oblasti klímy mimoriadne dôležité v snahe odstrániť nedostatok investícií v oblasti klímy.
3.3Vysoké náklady na energiu poškodzujú konkurencieschopnosť EÚ, keďže podniky v EÚ platia za elektrinu dvoj- až trojnásobne viac ako podniky v USA a v prípade plynu je to štyri- až päťkrát viac. Hoci je cieľom niektorých dotácií na fosílne palivá zmierniť náklady podnikov na energiu, odďaľujú investície do alternatív a narúšajú cenové stimuly.
4.Konkrétne pripomienky k vplyvu dotácií na fosílne palivá na životné náklady
4.1Inflácia vyvolaná inváziou Ruska na Ukrajinu mala neprimeraný dopad na zamestnancov, pričom reálne mzdy v EÚ klesli na vrchole krízy v roku 2022 o 5,1 %. Pokiaľ ide o sektor energetiky, inflácia má neprimeraný vplyv na zraniteľné domácnosti, ktoré na energiu vynakladajú väčšiu časť svojich príjmov. V strednodobom horizonte môže náklady na energiu, ktoré vyvolali krízu spôsobenú nárastom životných nákladov, znížiť len dekarbonizácia elektrizačnej sústavy prechodom na čisté zdroje energie.
4.2Okrem negatívneho celkového vplyvu na štátne rozpočty dôkazy naznačujú, že dotácie na fosílne palivá nie sú dostatočne cielené, pričom z nich profitujú prevažne bohatšie sociálne skupiny, a teda sú sociálne regresívne. Napokon subvencovanie využívania fosílnych palív spôsobuje nepriaznivé sociálne náklady v širšom zmysle, napr. predčasnú úmrtnosť a chorobnosť v dôsledku znečistenia ovzdušia, čo obzvlášť postihuje zraniteľné sociálne skupiny.
4.3Boli zavedené mnohé dotácie s cieľom poskytnúť krátkodobú úľavu, avšak nezameriavajú sa na domácnosti s nízkymi príjmami ani na riešenie základných príčin inflácie energie. Na účinné riešenie regresívneho vplyvu vysokých cien energií na domácnosti je potrebný dvojstupňový prístup, ktorý je zakotvený v zásadách spravodlivej transformácie. Po prvé treba z krátkodobého hľadiska poskytnúť cielenejšiu priamu podporu príjmu pre zraniteľné domácnosti a po druhé treba presmerovať dotácie na trvalé riešenia prostredníctvom mobilizácie finančných prostriedkov na investície do dekarbonizovaných systémov elektrickej energie a vykurovania a zároveň na obnovu bytového fondu s cieľom znížiť ceny.
4.4Postupné rušenie dotácií na fosílne palivá by malo ísť ruka v ruke s prísnejšou kontrolou trhu s energiou, aby sa ochránili zraniteľné skupiny a zabránilo sa nadmernému zvyšovaniu cien. Nepretržitá pozornosť by sa mala venovať prístupu k čistej energii, najmä vo vidieckych oblastiach.
5.Konkrétne pripomienky ku kvantifikácii a k podávaniu správ v súvislosti s fosílnymi palivami
5.1Na úrovni EÚ sa presadzovať jasné vymedzenie toho, čo predstavuje dotáciu na fosílne palivá s rozlíšením efektívnych a neefektívnych dotácií, a to popri špecifických usmerneniach týkajúcich sa merania a poskytovania údajov s cieľom riešiť otázku rozsahu a kvality údajov zbieraných na účely monitorovania a merania. Tento cieľ možno dosiahnuť v rámci nadchádzajúcej revízie nariadenia o riadení v oblasti energetiky. Vymedzenie daného pojmu by mohlo vychádzať z typológie dotácií podľa WTO, ktorú v súčasnosti používajú OECD, IRENA a UNEP. Okrem toho by sa v strednodobom horizonte malo zvážiť začlenenie „implicitných“ dotácií v zmysle vymedzenia MMF, a to najmä v prípade odvetví, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami (ETS).
5.2K zlepšeniu údajov zozbieraných na úrovni EÚ prispelo len 12 členských štátov, takže odborníci sa museli spoliehať na roztrieštené, neúplné a mätúce vnútroštátne informácie. Vo všeobecnosti je záväzok postupne zrušiť dotácie na fosílne palivá na úrovni členských štátov slabý, pričom len Dánsko má na tento účel zavedený osobitný plán. Podľa predbežného posúdenia NEKP do roku 2023 vyjadrilo svoj zámer postupne úplne zrušiť dotácie na fosílne palivá vo vnútroštátnych rozpočtoch len šesť z 27 členských štátov EÚ, aj to bez konkrétnych koncových dátumov. Na základe tohto posúdenia a iných národných plánov a oznámení má plánovaný koncový dátum pred rokom 2025 menej ako polovica dotácií na fosílne palivá z roku 2022, 1 % sa má podľa plánov postupne zrušiť medzi rokmi 2025 a 2030, kým 52 % nemá koncový dátum stanovený ani po roku 2030
. Metodika podávania správ v rámci NEKP sa musí zlepšiť a zefektívniť.
5.3Postupné rušenie dotácií na fosílne palivá je v súlade s agendou cieľov udržateľného rozvoja, najmä s cieľom č. 12 odstrániť deformácie trhu nabádajúce k nehospodárnej spotrebe zhospodárnením neefektívnych dotácií na fosílne palivá. Výpočty v rámci ukazovateľa č. 12.c.1 tohto čiastkového cieľa, konkrétne výška dotácií na fosílne palivá (výroba a spotreba) na jednotku HDP, sú značne nepresné, keďže krajiny oznamujú daňové výdavky na dobrovoľnej báze. V snahe zlepšiť európsku konkurencieschopnosť vytvorením rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni by sa členské štáty EÚ a Európska komisia mali vo svojom procese diplomatickej spolupráce s medziagentúrnou a expertnou skupinou pre ukazovatele cieľov udržateľného rozvoja zasadzovať za povinné zahrnutie daňových výdavkov do podávania správ.
5.4Transparentnosť zoznamov dotácií na fosílne palivá má zásadný význam pre vytvorenie konštruktívneho a inkluzívneho dialógu s občianskou spoločnosťou. Taliansky katalóg dotácií šetrných k životnému prostrediu a environmentálne škodlivých dotácií, ako aj správy Francúzska o zelenom rozpočte sú príkladmi osvedčených postupov, ktoré verejne odhaľujú skutočnosť, že rozdiel medzi environmentálne škodlivými a environmentálne priaznivými dotáciami sa zväčšuje.
5.5Na úrovni EÚ je 83 % všetkých dotácií na fosílne palivá určených na podporu dopytu po energii. To predstavuje príležitosť na nahradenie dotácií motivovaných dopytom po fosílnych palivách inými opatreniami na podporu príjmu spotrebiteľov s cieľom presunúť dopyt smerom k bezuhlíkovým alternatívam.
5.6Hoci ceny energie zostávajú v Európe vysoké, sú hlboko pod úrovňou cien v čase krízy. Vo všeobecnosti však dotácie na fosílne palivá naďalej zaberajú rovnaký fiškálny priestor ako pred krízou, čo poukazuje na premárnenú príležitosť investovať finančné prostriedky do dlhodobých, udržateľných a produktívnejších politických opatrení na zmiernenie krízy životných nákladov a zvýšenie strednodobej konkurencieschopnosti podnikov. Očakáva sa, že mnohé z dočasných opatrení určených na zmiernenie účinkov prudkého nárastu cien energií z roku 2022 budú ukončené do konca roka 2024/2025. EHSV odporúča, aby Komisia pozorne monitorovala, či členské štáty prikročia k vykonaniu dohodnutých plánov na ukončenie týchto opatrení, a podľa potreby určila alternatívne a cielené podporné mechanizmy pre zraniteľné skupiny. EÚ by sa mala usilovať o jednotné daňové reformy s cieľom odstrániť využívanie fosílnych palív.
5.7Európska komisia a Európska environmentálna agentúra by mali zlepšiť podávanie správ o dotáciách na fosílne palivá, aby nespočívalo len v sledovaní štatistík, ale aj poukazovaní na politiky a najlepšie postupy na ich postupné zrušenie. Táto kategorizácia na základe ich sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho vplyvu môže byť usmernením pre časový harmonogram a spôsob postupného rušenia dotácií, pričom prechodné opatrenia, ako sú paralelné stimuly, cielené výnimky a podpora pre hladký prechod, pričom sa zohľadnia ciele v oblasti klímy na roky 2030 a 2040.
6.Konkrétne pripomienky k postupnému rušeniu dotácií na fosílne palivá a jeho zásady
6.1Kritériá a zásady postupného rušenia
6.1.1Každý proces postupného rušenia dotácií na fosílne palivá by mal byť spravidla súčasťou rozsiahlejšieho daňového a politického balíka s cieľom pomôcť spotrebiteľom a podnikom prejsť na nízkouhlíkové alternatívy, a to predovšetkým v prípadoch technologickej dostupnosti prechodu. Všetky dotácie na fosílne palivá by sa mali hodnotiť jednotlivo a mali by sa zaviesť osobitné alternatívy a/alebo kompenzačné schémy, v ktorých by sa zohľadňovali individuálne okolnosti v členských štátoch.
6.1.2Súčasťou všetkých procesov postupného rušenia dotácií na fosílne palivá by mal byť rozsiahly a účinný sociálny a občiansky dialóg, do ktorého by boli zapojené všetky dotknuté zainteresované strany, a tieto procesy by mali byť podporované celoeurópskou platformou na výmenu osvedčených postupov a posilnenie vzájomného učenia.
6.1.3Dotácie na fosílne palivá by sa mali hodnotiť podľa ich individuálnej sociálnej a ekonomickej návratnosti prostredníctvom systematických analýz nákladov a prínosov pre každú dotáciu, pričom by sa mali uprednostniť dotácie s nízkou sociálnou a ekonomickou návratnosťou, ktoré si však vyžadujú značné finančné zdroje. Podobne sa EÚ na viacerých multilaterálnych fórach zaviazala postupne ukončiť „neúčinné“ dotácie na fosílne palivá, no nedokázala vymedziť, čo to v praxi znamená. Európska komisia by teda mala okrem iného zintenzívniť vzájomné učenie s Kanadou vzhľadom na jej nedávno vydaný rámec posudzovania neúčinných dotácií na fosílne palivá.
6.1.4Podobne by sa dotácie na fosílne palivá mali vyhodnocovať na základe ich vplyvu podľa príjmových skupín, pričom dotácie, z ktorých neúmerne profitujú skupiny s vyššími príjmami, by sa mali zrušiť rýchlejšie a progresívne zdaňovanie by malo byť založené na spravodlivom prerozdeľovaní, aby sa umožnilo postupné rušenie dotácií na fosílne palivá.
6.1.5Zatiaľ čo niektoré poľnohospodárske činnosti môžu využívať obnoviteľné zdroje energie, poľnohospodárske odvetvie v širšom ponímaní, najmä v oblasti prevádzky (napr. poľnohospodárskych strojov), je naďalej značne závislé od fosílnych palív. Veľké poľnohospodárske stroje vrátane traktorov, kombajnov a rybárskych plavidiel v súčasnosti nemajú komerčne životaschopné alternatívy, ktoré by mohli pracovať s rovnakou účinnosťou a spoľahlivosťou ako zariadenia s dieselovým motorom. Je potrebná stratégia transformácie, ktorá zohľadňuje technologickú pripravenosť a ekonomickú uskutočniteľnosť, aby sa zabezpečilo, že odvetvia poľnohospodárstva a rybolovu zostanú produktívne a konkurencieschopné a zároveň budú postupne prijímať udržateľné energetické riešenia. Posilnená úloha obehových a udržateľných výrobkov a služieb na báze biologických zdrojov by mohla poskytnúť príležitosť na riešenie viacerých výziev a pomôcť nahradiť fosílne palivá.
6.1.6V prípadoch, keď sa režim dotácií na fosílne palivá považuje z ekonomických dôvodov za dočasne potrebný, by sa mal realizovať súbežne s paralelným režimom na podporu dekarbonizácie. Napríklad v prípade vrátenia dotácií na fosílne palivá za naftu poľnohospodárom a podnikateľom v doprave by príjemcovia mali mať možnosť požiadať o rovnakú alebo vyššiu náhradu na podporu investícií do strojov a vozidiel poháňaných elektrinou alebo obnoviteľnými a nízkouhlíkovými palivami. Poľnohospodári a podnikateľské subjekty, ktoré sa pustia do dekarbonizácie, by a tento účel mali dostať stimuly.
6.1.7Necielené dotácie by mali byť odstránené, kým cielené dotácie na základe príjmu domácnosti alebo zraniteľnosti podniku možno v relevantných prípadoch postupne rušiť pomalším tempom a nahradiť ich stimulmi na účely dekarbonizácie. Kľúčovou zásadou by malo byť, že dotácie na energiu budú mať podobu priamej podpory príjmu, a nie nepriamej podpory (ako sú cenové stropy a oslobodenia od dane), čo by domácnostiam a podnikom umožnilo investovať do nových technológií, vďaka ktorým by sa dokázali zbaviť závislosti od fosílnych palív. Nahradenie (necielených) dotácií na fosílne palivá (cielenými) opatreniami na podporu príjmu sa úspešne zaviedlo vo viacerých krajinách vrátane krajín globálneho Juhu, ako sa uvádza (okrem iného) v správach MMF a OECD.
6.2Ochrana hospodárskej konkurencieschopnosti pri postupnom rušení dotácií na fosílne palivá
6.2.1Na zmiernenie potenciálnych negatívnych účinkov, ktoré môže mať postupné rušenie dotácií na fosílne palivá na konkurencieschopnosť európskych podnikov, výbor odporúča presmerovať príjmy z dotácií s vysokým prínosom a stanovovania cien uhlíka na nízkouhlíkové technológie, čím by sa podnikom pomohlo odstrániť závislosť od fosílnych palív.
6.2.2Politiky zdaňovania a dekarbonizácie na úrovni členských štátov a celej Európy by mali motivovať podniky, aby elektrifikovali všetku svoju spotrebu energie, ak je to technologicky zrealizovateľné. Odvetvie poľnohospodárstva si vyžaduje odlišný prístup, pretože mu chýbajú zrealizovateľné a nákladovo efektívne náhrady zariadení na fosílne palivá. Na pokrytie vysokých nákladov na infraštruktúru a zabránenie znevýhodneniu európskych poľnohospodárskych výrobcov sú potrebné finančné stimuly. Ceny a dane za fosílne palivá by zároveň mali používateľom signalizovať potrebu prechodu zo znečisťujúcej energie (napr. plynu) na nízkouhlíkovú energiu (napr. elektrinu, vodík).
6.2.3Namiesto toho, aby sa podniky v Európe spoliehali na dotácie na fosílne palivá, potrebujú a vyžadujú možnosti, z ktorých by si mohli vyberať, vrátane možnosti prechodu z jedného paliva na iné a možnosti lokálnej voľby energie z obnoviteľných zdrojov ako hlavnej energetickej voľby. Za týchto okolností je poľutovaniahodné, že európske právne predpisy o energetických spoločenstvách nie sú v mnohých členských štátoch plne funkčné.
6.3Zaistenie spravodlivého spôsobu postupného rušenia dotácií na fosílne palivá
6.3.1Politiky postupného rušenia dotácií na fosílne palivá sa musia riadiť politickým rámcom spravodlivej transformácie s poskytnutím sociálnej kompenzácie pre neúmerne postihnuté skupiny. Postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá by nemalo byť argumentom pre prepúšťanie alebo horšie pracovné podmienky. Mechanizmy ochrany pracovných miest a pracovných podmienok, kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg musia pri postupnom rušení dotácií na fosílne palivá zostať prioritou, EHSV navrhuje kompenzáciu prostredníctvom priamych investičných dotácií na nízkouhlíkové technológie namiesto podpory príjmu pre všetkých, ktorá môže byť neúčinná a môže sa stať nepriamou dotáciou na fosílne palivá. Napríklad rakúsky Klimabonus, v rámci ktorého sa poskytuje 100 % zľava na uhlíkovú daň všetkým obyvateľom, znižuje infláciu, ale chýba mu cielená podpora pre tých, ktorí pomoc s prechodom potrebujú najviac, a nemotivuje k investíciám do nízkouhlíkových riešení.
6.3.2Vzhľadom na odkázanosť členských štátov na dotácie na fosílne palivá súvisiace s daňami a berúc do úvahy skutočnosť, že akákoľvek daňová reforma má distribučný vplyv, musí sa potenciálne krátkodobý regresívny vplyv reformy okamžite napraviť presmerovaním získaných príjmov sociálnym skupinám v ťažkej situácii. Podobne aj proces ekologizácie v EÚ prostredníctvom dotácií a daňových zvýhodnení by mal byť zacielený na najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti a mal by zabraňovať regresii v agropotravinárskom odvetví a mimo neho.
6.3.3V mnohých členských štátoch, ako je Francúzsko, nedávny odpor verejnosti proti rušeniu dotácií na fosílne palivá poukazuje na potrebu iniciatívy priameho prerozdeľovania. Sociálno-klimatický fond slúži ako vzorová koncepcia toho, ako môže cielená finančná podpora pomôcť zraniteľným domácnostiam zvládnuť náklady na energiu vyplývajúce z reformy zdaňovania energie, pokiaľ sa väčšina prostriedkov z fondu použije na štrukturálne opatrenia. To však stále nie je dostatočné.
6.3.4Popri postupnom rušení dotácií na fosílne palivá odporúča EHSV presmerovať niektoré z týchto fondov na ochranu pracovných miest a programy rekvalifikácie pracovníkov v tradičných odvetviach prostredníctvom transparentného sociálneho dialógu. To im pomôže pri prechode do nových odvetví zeleného hospodárstva, čím sa minimalizuje strata zamestnania a podporí udržateľný rast.
7.Konkrétne pripomienky k politickým nástrojom EÚ na postupné rušenie dotácií na fosílne palivá
7.1Úloha smernice o zdaňovaní energie
7.1.1V aktualizovanej smernici o zdaňovaní energie sa stanovia nové minimálne sadzby zdaňovania palív v celej EÚ, pričom sa zosúladia s úrovňou znečistenia z daného paliva na jednotku energie, a nie s hospodárskymi, sociálnymi a politickými faktormi. Zdaňovanie energie je v súčasnosti na úrovni, ktorá predstavuje výzvy pre prechod na obnoviteľné zdroje energie. Cena elektriny zostáva výrazne vyššia ako cena plynu, a to troj- až štvornásobne, v dôsledku čoho nie je elektrifikácia konkurencieschopným riešením v mnohých odvetviach, ako je vykurovanie, priemyselné procesy a doprava. Z dôkazov vyplýva, že v tomto rozdiele zohráva kľúčovú úlohu zdaňovanie a sieťové poplatky. Napríklad v sektore dopravy existujúce daňové sadzby v niektorých členských štátoch EÚ odrádzajú od prechodu elektrické vozidlá s nulovými emisiami vo firemných vozových parkoch (firemné vozidlá).
7.1.2Smernica o zdaňovaní energie sa musí urýchlene zosúladiť s Európskou zelenou dohodou. Členským štátom musí ponúknuť potrebnú flexibilitu a zároveň sa musí držať zásady, podľa ktorej sa každá forma energie zdaňuje podľa škody na životnom prostredí, ktorú spôsobuje, pričom energia s nulovými emisiami CO2 sa stimuluje prostredníctvom daňových opatrení.
7.1.3Vzhľadom na kľúčový význam tohto právneho predpisu pre postupné rušenie dotácií na fosílne palivá pri súčasnom zachovaní konkurencieschopnosti a zmierňovaní krízy životných nákladov EHSV naliehavo vyzýva predsedníctvo Rady, aby dokončilo proces revízie. Zároveň apeluje na Európsky parlament, aby v záujme napredovania legislatívneho procesu čo najskôr prijal stanovisko k revízii smernice o zdaňovaní energie.
7.2Úloha viacročného finančného rámca (VFR)
7.2.1Hoci väčšina dotácií na fosílne palivá v EÚ pochádza z národných rozpočtov, finančné prostriedky EÚ sú dôležité na poskytovanie investičných dotácií na novú energetickú infraštruktúru, v dôsledku čoho hrozí, že energetický model EÚ bude desaťročia odkázaný na fosílne palivá. To by komplikovalo geopolitické postavenie EÚ. Možnosti financovania investícií do fosílnych palív prostredníctvom rozpočtových nástrojov EÚ sa v rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027 postupne obmedzili trvalým vylúčením finančnej podpory EÚ pre investície do uhlia a ropy. Vybrané investície do fosílneho plynu v strednej a konečnej časti dodávateľského reťazca (napr. plynové kotly a distribúcia plynu) sú však stále oprávnené v rámci najväčších fondov EÚ, konkrétne fondov politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s celkovým krytím 750 miliárd EUR. Okrem toho namiesto ďalšieho sprísňovania podmienok financovania projektov v oblasti fosílnych palív viedlo spustenie plánu REPowerEU k rozšíreniu rozsahu oprávnených investícií do plynu zahrnutím infraštruktúry súvisiacej s LNG, ktorá predtým nebola oprávnená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
7.2.2Pred pripravovaným návrhom Európskej komisie na predpisy týkajúce sa VFR na roky 2028 – 2034 a súvisiacimi medziinštitucionálnymi rokovaniami vyzýva EHSV Európsku komisiu, aby zo svojho návrhu nariadenia o VFR kompletne vylúčila všetky formy finančnej podpory na infraštruktúru pre fosílne palivá, a to vo všetkých nástrojoch financovania v rámci VFR na roky 2028 – 2034. Týmito investičnými dotáciami sa neriešia spoločenské a distribučné obavy a nie je pravdepodobné, že by ich postupné trvalé zrušenie malo nepriaznivé distribučné dôsledky.
7.3Úloha európskeho semestra
7.3.1Postupné rušenie dotácií na fosílne palivá nebolo zefektívnené v správach o jednotlivých krajinách v rámci európskeho semestra ani v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny adresovaných členským štátom a Európska komisia v súčasnosti zvažuje spôsoby, ako lepšie začleniť dotácie na fosílne palivá do procesu semestra. Hoci sa členské štáty doteraz riadili odporúčaniami pre jednotlivé krajiny len v slabej miere, môže sa to zmeniť plánovanými reformami rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ a novými nástrojmi spojenými s reformami vo viacročnom finančnom rámci na roky 2028 – 2034. EHSV sa domnieva, že členské štáty by sa mali viac zamerať na realizáciu konkrétnych krokov na postupné ukončenie dotácií na fosílne palivá. Výbor sa domnieva, že proces európskeho semestra môže teraz slúžiť na tento účel.
7.3.2EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby zefektívnila reformu a postupné ukončenie dotácií na fosílne palivá v rámci procesu semestra, a to aj prostredníctvom osobitných odporúčaní pre jednotlivé krajiny.
7.4Úloha pravidiel štátnej pomoci
7.4.1Očakáva sa, že súčasťou iniciatívy Dohoda o čistom priemysle a súhrnného balíka opatrení bude revízia pravidiel štátnej pomoci s cieľom okrem iného umožniť rýchlejšie zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a dekarbonizáciu priemyslu
. Reforma rámca EÚ pre štátnu pomoc musí zahŕňať prísnejšie pravidlá poskytovania štátnej pomoci na činnosti súvisiace s fosílnymi palivami prostredníctvom vnútroštátnych rozpočtov a zároveň urýchliť pohotovejšie zavádzanie infraštruktúry pre čistú energiu. Súčasné pravidlá stále umožňujú podporu fosílnych palív prostredníctvom Usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky (CEEAG) a, v menšej miere, všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách
. Aktuálny rámec sa využíva najmä na poskytovanie značných dotácií výrobcom elektriny z fosílnych palív prostredníctvom kapacitných mechanizmov (osobitný druh štátnej pomoci)
.
7.4.2EHSV vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcej revízie pravidiel štátnej pomoci zahrnula plán na vylúčenie podpory na projekty v oblasti energetiky založené na fosílnych palivách, a to s cieľom zosúladiť podporu štátnej pomoci so záväzkom EÚ postupne zrušiť dotácie na fosílne palivá.
V Bruseli 1. apríla 2025
Predseda sekcie pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Peter SCHMIDT