SOC/798
Násilie páchané na ženách ako otázka ľudských práv
STANOVISKO
sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Násilie páchané na ženách ako otázka ľudských práv: súčasný stav opatrení v EÚ
(stanovisko z vlastnej iniciatívy)
Spravodajca: José Antonio MORENO DÍAZ
Spoluspravodajkyňa: Dovilė JUODKAITĖ
|
Poradcovia
|
Lidia FERNANDEZ MONTES (za spravodajcu, skupina II)
Ugnė GRIGAITĖ (za spoluspravodajkyňu, skupina III)
Laura Nuño Gómez (za skupinu II)
|
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia
|
18/1/2024
|
|
Právny základ
|
článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
|
|
|
stanovisko z vlastnej iniciatívy
|
|
|
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
|
|
Prijaté v sekcii
|
4/2/2025
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
96/1/1
|
|
Prijaté na plenárnom zasadnutí
|
D/M/YYYY
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
…
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
…/…/…
|
1.Závery a odporúčania
1.1Násilie páchané na ženách a dievčatách je porušovaním ľudských práv a jednou z najčastejších foriem rodovej diskriminácie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v celosvetovom meradle približne 30 % žien zažije počas svojho života násilie zo strany partnera.
1.2Akékoľvek násilie páchané na ženách, najmä v rodinnom alebo manželskom vzťahu, je závažným problémom v oblasti verejného a klinického zdravia a závažným porušením ľudských práv žien.
1.3EHSV sa domnieva, že túto problematiku treba urýchlene riešiť, pričom vyzýva na ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 190 o násilí a obťažovaní (najmä jej odporúčania č. 206) a Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a na presadzovanie oboch týchto dohovorov vo všetkých členských štátoch a samotnou EÚ.
1.4EHSV sa domnieva, že smernica (EÚ) 2024/1385 o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu by sa mala zaoberať všetkými formami násilia páchaného na ženách, ktoré ešte neboli zahrnuté, ako je inštitucionálne násilie, pornografia, reprodukčné vykorisťovanie, zástupné násilie, znásilnenie po omámení psychotropnými látkami, obťažovanie na ulici, ako aj sexuálne a rodovo motivované obťažovanie a nútená sterilizácia žien so zdravotným postihnutím a iné.
1.5EHSV sa domnieva, že sexuálne násilie a znásilnenie by mali byť zahrnuté do smernice ako formy násilia a mali by sa považovať za trestný čin na základe absencie súhlasu (v súlade s Istanbulským dohovorom). V súvislosti so sexuálnym násilím je potrebné vymedziť pojem „súhlas“, pretože základom ponímania sexuálneho násilia je existencia alebo absencia súhlasu.
1.6EHSV konštatuje, že násilie páchané na ženách a dievčatách vrátane znásilnenia by sa malo zahrnúť medzi trestné činy s cezhraničným rozmerom uvedené v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
1.7EHSV sa domnieva, že by sa mali zahrnúť aj osobitné opatrenia v oblasti sociálneho dialógu, kolektívneho vyjednávania a potrebných rokovaní so sociálnymi partnermi s cieľom zvýšiť zamestnanosť a podporiť zamestnateľnosť obetí rodovo motivovaného násilia zabezpečením väčšej ochrany súkromia obetí a bezpečného prostredia pre všetky ženy, ako aj bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku.
1.8Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj ženám a dievčatám patriacim k etnickým a/alebo kultúrnym menšinám, ako sú Rómky a migrantky, a najmä tým s neoprávneným pobytom z administratívneho hľadiska.
1.9Ženy so zdravotným postihnutím čelia viacnásobnej a vzájomne sa prelínajúcej diskriminácii z dôvodu svojho pohlavia aj zdravotného postihnutia. Hoci ženy so zdravotným postihnutím sú častejšie vystavené domácemu násiliu, v smernici nie je stanovená povinnosť rozčlenenia štatistických údajov podľa zdravotného postihnutia a preto je potrebné ju do nej zahrnúť.
1.10EHSV je znepokojený skutočnosťou, že v záverečných článkoch smernice sa neodkazuje na kriminalizáciu nútenej sterilizácie. V tejto súvislosti by sa toto násilie malo považovať za otázku verejného zdravia s dlhodobými dôsledkami.
1.11EHSV vyjadruje znepokojenie nad tým, že prostitúcia nebola zahrnutá medzi formy násilia páchaného na ženách v súlade so smernicou 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania. Zároveň sa domnieva, že komerčné využívanie náhradného materstva a reprodukčné vykorisťovanie by mali byť zahrnuté do smernice (EÚ) 2024/1385 ako formy násilia páchaného na ženách.
1.12EHSV so znepokojením konštatuje, že obmedzenia slobodného a bezpečného dobrovoľného prerušenia tehotenstva a obťažovanie žien (najmä v blízkosti kliník) sa nepovažujú za osobitné formy násilia páchaného na ženách.
1.13EHSV je hlboko znepokojený názormi najmä fundamentalistických náboženských skupín, ktoré odmietajú násilie páchané na ženách a dievčatách ako osobitnú formu násilia z dôvodu ich pohlavia a presadzujú patriarchálne názory. Takisto znepokojujúce sú aktivity krajnej pravice, ktorá ohrozuje dosiahnutie cieľa rovnosti žien a mužov a popiera štrukturálne násilie a diskrimináciu, ktorým sú vystavené ženy a dievčatá, čím útočí na hodnoty a zásady článku 2 ZFEÚ.
1.14Vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní rodových rolí a stereotypov, a preto by sa mal klásť väčší dôraz na jeho preventívnu úlohu na všetkých stupňoch vzdelávania vrátane sexuálnej výchovy. Do inštitucionálnej spolupráce s cieľom predchádzať rodovo motivovanému násiliu a bojovať proti nemu by mala byť zapojená aj vzdelávacia komunita, rôzne organizácie občianskej spoločnosti (najmä organizácie pre ľudské práva a feministické organizácie), sociálni partneri a dotknuté komunity.
2.Všeobecné pripomienky
2.1Násilie páchané na ženách a dievčatách je porušovaním ľudských práv a jednou z najčastejších foriem rodovej diskriminácie. Najzávažnejším a najbrutálnejším prípadom je feminicída, čiže vražda ženy, pretože je ženou. Zo štatistických údajov vyplýva, že dve z desiatich žien zažili fyzické a/alebo sexuálne násilie zo strany partnera alebo priateľa, tri z desiatich žien zo strany príbuzného alebo člena rodiny, desať z 20 žien zažilo sexuálne obťažovanie, a že každý deň dochádza v EÚ k vražde najmenej dvoch žien svojím partnerom alebo členom rodiny.
2.2Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že približne 30 % žien zažije počas svojho života násilie zo strany partnera. Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sú výrazné.
2.3Svetová zdravotnícka organizácia uznáva, že násilie páchané na ženách, najmä v kontexte rodinného alebo manželského vzťahu, je závažným problémom v oblasti verejného a klinického zdravia a porušením ľudských práv žien. V tomto probléme sa odráža aj rozsah rodovej nerovnosti a diskriminácie, ktorej čelia ženy. Takéto násilie na telesné, duševné, sexuálne a reprodukčné zdravie môže mať trvalé následky počas celého života ženy.
2.4EHSV považuje za zásadné a naliehavé túto problematiku riešiť, a preto vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby ratifikovali a uplatňovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o násilí a obťažovaní (Dohovor MOP č. 190) a najmä jeho odporúčania č. 206 týkajúceho sa násilia a obťažovania, ako aj Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor).
2.5EHSV víta smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1385 zo 14. mája 2024 o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ktorá je najkomplexnejším právnym predpisom na účinný boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu. Smernicou sa na úrovni EÚ kriminalizujú určité formy násilia páchaného na ženách v reálnom svete a online a od členských štátov sa vyžaduje, aby zaviedli spoľahlivé opatrenia v oblasti prevencie, ochrany, prístupu k spravodlivosti, podpory, koordinácie a spolupráce medzi orgánmi.
2.6Hlavným účelom tohto stanoviska je posúdiť nedostatky zistené v konečnom znení smernice vrátane foriem a prostriedkov, ktorými sa prejavuje násilie páchané na ženách a dievčatách a na ktoré sa uvedená smernica nevzťahuje. Jeho cieľom je poskytnúť perspektívu skutočnej spoločnej komplexnej politiky zameranej proti rodovo motivovanému násiliu, ktorá v rámci Únie poskytne komplexnú a účinnú stratégiu proti tomuto porušovaniu ľudských práv.
2.7EHSV sa domnieva, že smernica by mala zahŕňať všetky formy násilia páchaného na ženách, ktoré ešte do nej neboli zahrnuté, napr. inštitucionálne násilie, pornografia, reprodukčné vykorisťovanie, zástupné násilie, znásilnenie po omámení psychotropnými látkami, obťažovanie na ulici, ako aj sexuálne a rodovo motivované obťažovanie a nútenú sterilizáciu žien so zdravotným postihnutím a iné.
2.8EHSV sa domnieva, že je dôležité zabezpečiť väčšiu ochranu súkromia obetí, pretože súčasné znenie článku 20 by mohlo zasahovať do súkromia obetí a viesť k posudzovaniu ich správania, čo by mohlo vyústiť do sekundárnej viktimizácie.
2.9V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že sexuálne násilie a znásilnenie by mali byť zahrnuté do smernice ako formy násilia a mali by sa považovať za trestný čin na základe absencie súhlasu. V súvislosti so sexuálnym násilím je nevyhnutne potrebné vymedziť pojem „súhlas“, pretože základom ponímania sexuálneho násilia je existencia alebo absencia súhlasu.
2.10EHSV konštatuje, že násilie páchané na ženách a dievčatách vrátane znásilnenia by sa malo zahrnúť medzi trestné činy s cezhraničným rozmerom uvedené v článku 83 ods. 1 ZFEÚ.
2.11EHSV sa tiež domnieva, že by sa mali zahrnúť aj osobitné opatrenia v oblasti sociálneho dialógu, kolektívneho vyjednávania a potrebných rokovaní so sociálnymi partnermi s cieľom zvýšiť zamestnanosť a podporiť zamestnateľnosť obetí rodovo motivovaného násilia a zároveň zabezpečiť ochranu súkromia obetí a bezpečné prostredie bez násilia pre všetky ženy, ako aj boj proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, ako sa už dohodlo v roku 2007 v autonómnej rámcovej dohode o obťažovaní a násilí na pracovisku.
2.12Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj ženám a dievčatám patriacim k etnickým a/alebo kultúrnym menšinám, ako sú Rómky a migrantky, a najmä migrantky s neoprávneným pobytom z administratívneho hľadiska.
2.13 EHSV sa takisto domnieva, že smernica (EÚ) 2024/1385 by sa mala viac zamerať na ženy so zdravotným postihnutím, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa v nej vôbec nespomína kriminalizácia nútenej sterilizácie.
2.14Vzájomné prepojenie medzi rodovou príslušnosťou, zdravotným postihnutím a násilím je komplexné. Ženy so zdravotným postihnutím čelia viacnásobnej a vzájomne sa prelínajúcej diskriminácii z dôvodu ich pohlavia aj zdravotného postihnutia. Najzraniteľnejšie voči tomuto riziku sú ženy s duševnými poruchami a psychosociálnym a/alebo intelektuálnym postihnutím. V tejto súvislosti by sa toto násilie malo považovať za otázku verejného zdravia s dlhodobými dôsledkami.
2.15V celosvetovom meradle bolo preukázané, že ženy so zdravotným postihnutím sú v porovnaní so ženami bez zdravotného postihnutia dvakrát až päťkrát častejšie vystavené riziku domáceho násilia, a vzhľadom na ďalekosiahly vplyv násilia na fyzické a duševné zdravie a dobré životné podmienky žien so zdravotným postihnutím chýba v smernici povinnosť rozčlenenia štatistických údajov podľa zdravotného postihnutia.
2.16EHSV vyjadruje znepokojenie nad tým, že prostitúcia nebola zahrnutá medzi formy násilia páchaného na ženách v súlade so smernicou 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, v ktorom sa navrhuje, aby členské štáty prijali opatrenia, ktorými sa medzi trestné činy zaradí využívanie služieb, ktoré tvoria predmet využívania prostitúcie iných osôb alebo iných foriem sexuálneho vykorisťovania.
2.17EHSV sa takisto domnieva, že opatrenia uvedené v článku 11 smernice 2011/36/EÚ by sa mali oddeliť od ustanovení článku 6 ods. 3 smernice Rady 2004/81/ES, v ktorom sa uvádza, že s časom na premyslenie nesúvisí žiadne právo na pobyt.
2.18Zároveň konštatuje, že komerčné využívanie náhradného materstva a reprodukčné vykorisťovanie by mali byť zahrnuté do smernice (EÚ) 2024/1385 ako formy násilia páchaného na ženách.
2.19Výbor sa domnieva, že sprostredkovanie podporných služieb obetiam by malo byť nielen bezplatné, včasné a koordinované, ale malo by byť prioritou a naliehavou potrebou. Je dôležité, aby sa v rámci podporných služieb zriadil tzv. základný balík a aby sa podpora obetí považovala za osobitnú oblasť, v ktorej by sa mala zvýšiť informovanosť a monitorovanie.
2.20EHSV pripomína, že všeobecný rámec EÚ na ochranu práv obetí všetkých trestných činov vrátane stratégie EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) a návrhu revízie smernice o právach obetí majú horizontálny charakter a vzťahujú sa na všetky obete trestných činov, pričom zdôrazňuje význam zabezpečovania komplexných práv obetí, podpory a služieb, v ktorých sa zohľadňuje rozmanitosť dotknutých obetí.
2.21Ustanovenia o práve na podporu a ochranu by mali vychádzať z individuálnych potrieb obetí a malo by sa v nich vyžadovať, aby orgány zabezpečili, že sa pri individuálnom posudzovaní zohľadnia osobné charakteristiky obetí vrátane pohlavia a rodovej príslušnosti
. Obete násilia páchaného na ženách a domáceho násilia sa podľa smernice o právach obetí považujú za zraniteľné obete, ktoré potrebujú odbornú podporu a ochranné opatrenia, napríklad bezplatnú psychologickú podporu poskytovanú zraniteľným obetiam tak dlho, ako je to potrebné.
2.22EHSV víta ustanovenia o odbornej príprave a informáciách pre odborných pracovníkov, ktoré sú uvedené v článku 36 smernice. EHSV už poukázal na potrebu poskytovať informácie obetiam rodovo motivovaného násilia, komunikovať s nimi a podporovať ich, a to na základe ich potrieb s cieľom uľahčiť oznamovanie a účinné stíhanie takýchto trestných činov.
2.23EHSV vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou koordináciou medzi všeobecnými službami (ako sú služby v oblasti starostlivosti o duševné a telesné zdravie) a špecializovanými službami zaoberajúcimi sa násilím páchaným na ženách. Zásadný význam má medziodvetvová spolupráca medzi špecializovanými službami na podporu obetí, službami sociálnej starostlivosti, odvetviami starostlivosti o duševné a telesné zdravie, orgánmi presadzovania práva a justíciou.
2.24EHSV konštatuje, že zdravotné služby vrátane služieb v oblasti starostlivosti o duševné zdravie a služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia by mali byť zahrnuté do zoznamu základných podporných služieb pre obete v smernici (EÚ) 2024/1385. Naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby odstránili všetky prekážky v prístupe k núdzovej antikoncepcii a dobrovoľnému prerušeniu tehotenstva po znásilnení.
2.25Vzhľadom na úlohu, ktorú pri vytváraní rodových rolí a stereotypov zohráva vzdelávanie, by sa mal klásť väčší dôraz na jeho preventívnu úlohu na všetkých stupňoch vzdelávania, a to vrátane sexuálnej výchovy. Do inštitucionálnej spolupráce by mala byť výslovne zapojená aj vzdelávacia komunita, rôzne organizácie občianskej spoločnosti (najmä organizácie pre ľudské práva a feministické organizácie), sociálni partneri a dotknuté komunity. Vzdelávanie a dostupné informácie o reprodukčnom zdraví by mali byť cielené a prispôsobené osobitným potrebám žien a dievčat, a mali by byť k dispozícii v ľahko čitateľnom a zrozumiteľnom formáte, aby sa dostali k ženám a dievčatám z rôznych kultúrnych a sociálnych prostredí, k osobám s rôznymi formami postihnutia, negramotným osobám a k iným zraniteľným skupinám.
2.26Médiá zohrávajú významnú úlohu pri poskytovaní informácií, ktoré môžu podporovať alebo spochybňovať škodlivé naratívy o rodovo motivovanom násilí a prispievať tak k reakcii spoločnosti a verejnosti na rodovo motivované násilie a ovplyvňovať ju. Spravodajstvo o rodovo motivovanom násilí by sa preto malo riadiť zásadami profesionality a etiky
.
2.27EHSV sa domnieva, že prekážky v prístupe k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam predstavujú osobitnú formu násilia páchaného na ženách, a preto by sa zaň mali považovať, podobne ako v prípade gynekologického a pôrodníckeho násilia.
2.28EHSV so znepokojením konštatuje, že súčasné obmedzenia slobodného a bezpečného dobrovoľného prerušenia tehotenstva, ako aj obťažovanie žien, najmä v blízkosti kliník, sa nepovažujú za osobitné formy násilia páchaného na ženách. Práva žien na vlastnú sexualitu a reprodukčné práva im musia zaručovať právo slobodne sa rozhodnúť o dobrovoľnom prerušení tehotenstva a právo na umelé prerušenie tehotenstva. Vzhľadom na systematické útoky fundamentalistických a extrémne pravicových skupín považuje EHSV za nevyhnutné, aby členské štáty prijali právne opatrenia, ktoré by zaručili nielen toto právo, ale aj jeho slobodné uplatňovanie.
2.29Výbor zároveň so znepokojením konštatuje, že v podmienkach slobody a rovnosti nie je zahrnutý rozvoj plnohodnotného života pre siroty po obetiach násilia páchaného na ženách.
2.30EHSV žiada poskytovateľov služieb v oblasti duševného zdravia, aby podporovali cesty k uzdraveniu a duševnej pohode a zaistili bezpečnosť obetí rodovo motivovaného a sexuálneho násilia. Všetci odborníci v oblasti duševného zdravia by mali byť dobre oboznámení s rodovo motivovanou povahou a dynamikou rôznych druhov násilia páchaného na ženách, a najmä so špecifikami domáceho, sexuálneho a partnerského násilia, ich vplyvom na duševné zdravie a s prelínaním domáceho násilia a duševného zdravia s inými formami útlaku vrátane rasizmu, transfóbie, ableizmu a chudoby.
2.31Neposkytnutie starostlivosti o duševné zdravie, služieb alebo podpory ženám, ktoré sú obeťami násilia, a následkom traumy z takéhoto násilia trpia vážnymi dôsledkami na duševné zdravie, je vážnym porušením ľudských práv. Porušením ľudských práv by bolo, aj keby obete nemali prístup k zariadeniam, ktoré by im mohli pomôcť znovu si vybudovať život, napríklad nadobudnúť primeranú životnú úroveň a získať prístup k sociálnej ochrane, rehabilitácii a habilitácii, práci a zamestnaniu a spravodlivosti.
2.32EHSV je hlboko znepokojený názormi najmä fundamentalistických náboženských skupín, ktoré odmietajú násilie páchané na ženách a dievčatách ako osobitnú formu násilia z dôvodu ich pohlavia a presadzujú patriarchálne názory. Takisto znepokojujúce sú aktivity krajnej pravice, ktorá ohrozuje dosiahnutie cieľa rovnosti žien a mužov a popiera štrukturálne násilie a diskrimináciu, ktorým sú vystavené ženy a dievčatá, čím útočí na hodnoty a zásady článku 2 ZFEÚ.
3.Konkrétne pripomienky
3.1V rámci prípravy tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy boli pripravené dve pracovné cesty do členských štátov s cieľom preskúmať prístup na národnej úrovni a vykonávanie súčasných a budúcich právnych požiadaviek na ochranu obetí rodovo motivovaného násilia a domáceho násilia. Vybranými krajinami boli Litva a Španielsko. Zhrnutie hlavných výsledkov z týchto pracovných ciest, v ktorom sa zdôrazňujú príspevky organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, ako aj príslušných národných orgánov k tejto téme, je uvedené v prílohe 1.
V Bruseli 4. februára 2025
Predsedníčka sekcie pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Cinzia del Rio
*
*
*
Pozn.:
Prílohy na nasledujúcich stranách
ANNEX 1
For the purpose of the preparation of this Own initiative Opinion two country missions were developed in order to analyse national perspectives and implementation of existing and future legal requirements to protect victims of gender based violence and domestic violence. Lithuania and Spain were chosen as the two countries to visit. A summary of the main outcomes from the country visits highlighting input on the topic from the Civil Society Organisations (CSOs) and social partners, as well as responsible national authorities are reflected in this annex.
SPAIN
Spain scored 76.7 on the 2024 Gender Equality Index prepared by the European Institute for Gender Equality (EIGE), while the EU average is 71.0.. Likewise, in the Global Gender Gap Index 2023 drawn up by the World Economic Forum, Spain occupies position 18 out of 155 analysed (with 79.1%), having reduced the gap between women and men compared to 2022.
A broad regulatory framework and public policies have been developed in this regard by different levels of government, especially the State Pact. However, further progress is needed on fostering greater inter-administrative cooperation, better financing at all levels, and increased support for women’s organisations.
1Prevention
1.1All Spanish educational laws include education on and prevention of gender-based violence, with a focus on coeducation. However, it is regrettable that the Catholic Church and ultraconservative sectors continue oppose affective-sexual education and equality, especially considering that part of the educational model is managed by religious organisations.
1.2Efforts have been made to fight gender based violence since 1994, including ongoing measures, such as training for primary healthcare professionals and the State Security Forces and Corps (FCSE).
1.3A comprehensive and coordinated data collection model is also being developed, aimed at reviewing it to take into account intersectionality and include a specific study on women with disabilities.
1.4Far-right sectors, including parties with representation in parliament, express their denial of violence against women.
2Protection
2.1Adaptation of services and resources is offered to women with disabilities (including facilitators) and to migrant women, providing them access to interpreters.
2.2Not all of the rights contained in Organic Law 10/2022 on the Comprehensive Guarantee of Sexual Freedom related to victim status accreditation, labour rights, and the number of 24-hour crisis centres have been effectively implemented. Implementation depends on each autonomous community, generating regional inequalities.
2.3There are attacks on women’s rights from far-right sectors, particularly regarding the right to voluntary termination of pregnancy. In this regard, organisations believe it would be beneficial to have an initiative similar to the French model, constitutionalising that right.
2.4Second-order violence is experienced by professionals working with victims of gender-based violence.
3Prosecution
3.1An important pillar of Organic Law 1/2004 on Comprehensive Measures for Protection against Gender-Based Violence is the provision of free legal advice for victims, regardless of their resources, with the victim deciding whether or not to have legal assistance when filing the report. However, the FCSE sometimes fail to provide proper guidance in this regard before the report is made.
3.2Non-reporting persists, as indicated by the 2019 National Survey on Violence Against Women. Entities point out that the lack of a specialised training for the judicial sector is one of the main causes for this.
3.3Regarding the enforcement of sentencesthere is a sense of impunity, , especially when victims are minors and sentences are substituted with community service or courses, sometimes in agreement with the prosecution.
3.4The VioGen system for risk assessment is an advanced set of algorithms, but it is not sufficient. In this regard, there is a need for greater transparency, an independent audit or the participation of women’s organisations. The same recommendation applies to the implementation of Onvios, the system designed to tackle sexual violence.
3.5Specialized courts have been created for violence against women. However, judges holding the office in such courts are not always specialized.
LITHUANIA
Lithuania is one of the five European Union countries that have signed but not ratified the Istanbul Convention on preventing and combating violence against women and domestic violence. Lithuania scored 65.8 on the 2024 Gender Equality Index released by the European Institute for Gender Equality (EIGE). However, the domain of "Violence" is not included in this calculation of the Index score. The Lithuanian score is 5.2 points below the score for the EU as a whole. Accordingly, Lithuania ranks 16th in the EU on the Gender Equality Index, moving its ranking up by one place since 2023. Within the Global Gender Gap Index 2023 drawn up by the World Economic Forum, Lithuania has closed at least 80% of its gap and returns to the top 10 economies, taking 9th place.
Lithuania has recently undertaken some legislative reforms in the fields of equal opportunities, disability rights, and ensuring the protection from sexual harassment not only of term-contract employees and civil servants, but also job-seekers. Amendments to the legislation on protection from domestic violence ensure providing for temporary protection orders in cases of domestic violence, and abolishing the institute of private prosecution. Yet, there is still a lack of a comprehensive regulation on gender-based violence explicitly protecting women. The seven forms of violence against women that are defined in the Directive are not covered by Lithuanian national laws. Only the general field of domestic violence is regulated in Lithuania.
4Prevention
4.1The Law on Protection from Domestic Violence was introduced in 2011, and the related institutional framework has been developed to ensure prevention, protection from and prosecution for domestic violence. On 1 July 2023, a new version of this Law entered into force. Despite some positive developments, the Law has still remained gender-neutral. Moreover, the key provision that domestic violence is a violation of human rights has been removed from the Law.
4.2Since 2011, a network of Specialised Complex Support Centres has been developed throughout Lithuania to ensure the provision of specialised services to victims of domestic violence.
4.3There have been some preventative measures introduced, but they are fragmented, often project based initiatives
with no regular funding, mainly carried out by women’s NGOs
. More coordinated measures for awareness raising campaigns against gender-based violence and trainings for professionals are foreseen in the national development programme with 1.7 million allocated to start in 2025.
4.4Since 1 July 2023, amendments to the Law on Protection from Domestic Violence established the function for the Ministry of Education, Science and Sports to ensure the compulsory integration into pre-school, pre-primary and general education curricula of topics such as gender equality, prevention of domestic violence, respect for the dignity of every person, mutual assistance, socio-emotional skills, non-violent conflict resolution and the right to personal integrity. This takes into account the abilities and ages of all students and seeks to coordinate the development of the competence of teaching staff in the fields of prevention, recognition of domestic violence and the provision of support to persons at risk of or affected by domestic violence.
4.5The new version of the Life Skills Curriculum, which also includes gender equality and sexuality, was approved by the Ministry of Education, Science and Sports in October 2022 and implementation started in September 2023. Although the programme focuses on gender stereotypes, the concept of gender equality is not precisely defined, leaving room for different interpretations. Moreover, there is a lack of systemic teaching of gender equality-related topics, and there is no reference to gender-based violence. According to NGOs, there is a lack of information and a question mark surrounding the qualifications of the teachers who would be teaching these lessons.
4.6There is a lack of comprehensive data collection models in Lithuania, gaps exist in collecting and making publicly available information about the number of reports made to the police, the number of pre-trial investigations opened, the number of pre-trial investigations closed, the number of cases brought to court and the number of cases trialled as well as the number of perpetrators sentenced.
5Protection
5.1The new amendments to the Law on Protection from Domestic Violence have introduced a Domestic Violence Protection Warrant ("the Warrant") which is a preventive protection measure by which an adult who raises the risk of domestic violence is ordered to temporarily move out of the place of residence shared with a person who is at risk of domestic violence, not to visit their place of residence, not to approach them and/or children living with them, not to communicate with them, and not to seek contact with them. This preventive measure, not involving criminal law, is imposed by the police officer first on the scene, immediately for a period of not less than 15 days. Yet, there have been cases where the same person was granted the Warrant as many as eight or even more times. This suggests that there is still no well thought out and clearly regulated procedure for moving from a preventive measure to the application of the criminal law, even if it fails several times.
5.2As for victim support services and resources in Lithuania, they often fail to ensure that women with various disabilities are appropriately supported, and that information and all services are accessible to them. Even though there are obligatory accessibility requirements (both physical and informational) for all public services, no additional funding is provided to ensure such accessibility.
5.3In Lithuania, there are still legal provisions allowing forced sterilisation for women with disabilities placed under guardianship.
6Prosecution
6.1The issue of"non-reporting"persists in Lithuania.
6.2According to NGOs not enough attention is paid to recurrent cases of violence. There are complaints that state interventions are ineffective and insufficient to deter the perpetrator, and that the violence continues. Typically, only a very small number of cases reach court, but even then the penalties are inadequate.
6.3There is no judicial specialisation in Lithuania.
_____________