|
STANOVISKO
|
|
Európsky hospodársky a sociálny výbor
|
|
Strednodobá revízia viacročného finančného rámca
|
|
_____________
|
|
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Strednodobá revízia viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027
[COM(2023) 336 final]
|
|
|
|
ECO/625
|
|
|
|
Spravodajkyňa: Elena-Alexandra CALISTRU
Spravodajca: Konstantinos DIAMANTOUROS
Spravodajca: Stefano PALMIERI
|
|
|
|
Žiadosť o konzultáciu
|
Európska komisia, 18/07/2023
|
|
Právny základ
|
článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
|
|
Prijaté v sekcii
|
08/09/2023
|
|
Prijaté v pléne
|
20/09/2023
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
581
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
202/1/9
|
1.Závery a odporúčania
1.1EHSV sa domnieva, že viacročný finančný rámec (VFR) je dôležitým nástrojom financovania programov a opatrení vo všetkých oblastiach politiky v súlade s dlhodobými prioritami EÚ a poskytuje usmernenia, pokiaľ ide o zameranie priorít EÚ.
1.2EHSV plne súhlasí s naliehavou potrebou dosiahnuť rýchlu dohodu o strednodobej revízii viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, ktorej základom musí byť:
-poskytovanie nepretržitej podpory Ukrajine poskytnutím finančných prostriedkov, ktoré potrebuje na svoju obnovu a na splnenie požiadaviek na vstup do EÚ, pričom v tejto súvislosti EHSV vyzýva na vytvorenie spoločnej platformy občianskej spoločnosti EÚ a Ukrajiny na monitorovanie transparentnosti a účinnosti fondov obnovy,
-poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré EÚ potrebuje na plnenie svojich politických priorít v takých oblastiach, ako je zelená a digitálna transformácia, migrácia, zdravie, Európsky pilier sociálnych práv a hospodárska obnova,
-zabezpečenie rešpektovania pravidiel právneho štátu v členských štátoch EÚ, ako aj v procese obnovy Ukrajiny, pričom financovanie musí byť podmienené zavádzaním reforiem,
-zavedenie účinných monitorovacích opatrení na dohľad nad vykonávaním programu so zapojením organizácií občianskej spoločnosti do tohto procesu,
-široké zapojenie občianskej spoločnosti do navrhovania, plánovania a vykonávania programu VFR, pričom EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa o prioritách revízie nediskutovalo so zainteresovanými stranami.
1.3Zmeny navrhované v revízii sú obmedzené, čo poukazuje na nedostatočnú ambicióznosť a predstavuje len kozmetické úpravy rámca. Revízia je navyše úplne oddelená od práce Európskej komisie v oblasti strategického výhľadu. EHSV sa obáva, že Komisia už možno dosiahla hranice toho, čo môže za súčasných podmienok navrhnúť.
1.4Revízia sa nezaoberá vplyvom napätej rozpočtovej situácie na zamestnanosť a podniky, ani zníženou kúpnou silou VFR v dôsledku vysokej inflácie. Chýbajú aj kľúčové otázky, ako je starnutie európskej spoločnosti a meniaca sa demografia, a EHSV sa domnieva, že vo VFR by sa mali lepšie odrážať všetky hlavné priority EÚ.
1.5EHSV sa domnieva, že navrhovaný program Platformy strategických technológií pre Európu („platforma STEP“) má v porovnaní s podobnými iniciatívami v iných krajinách príliš malý rozsah a záber. Výbor požaduje lepšie objasnenie predpokladov týkajúcich sa jeho potenciálu pákového efektu, ale aj odvážne ťahy, ako v prípade Fondu suverenity. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ obnovila svoju konkurencieschopnosť, keďže európske hospodárstvo naďalej zaostáva za svojimi hlavnými konkurentmi.
1.6Na zvýšenie fiškálnej odolnosti EÚ EHSV odporúča zaviesť dlhodobé stratégie, ktoré by zahŕňali vytvorenie udržateľného fiškálneho rámca s cieľom obmedziť vystavenie úrokovým sadzbám na minimum, efektívnejšie prideľovanie administratívnych zdrojov a začlenenie preventívnych opatrení v prípade nepredvídaných udalostí. EHSV tiež vyzýva na revíziu účtovného rámca výdavkových stropov s cieľom uprednostniť príjmy, ktoré rastú súbežne so skutočnou infláciou, zatiaľ čo výdavky rastú s fixným 2 % trendom.
1.7Hoci na dokončenie revízie VFR do konca roka 2023 je potrebný pocit naliehavosti, aby sa počiatočné účinky mohli odzrkadliť v rozpočte na rok 2024, je takisto dôležité, aby sa v súvislosti s budúcim VFR začali širšie diskusie. Rozhovory o možnom začlenení Ukrajiny (a iných kandidátskych krajín) do EÚ predstavujú značné rozpočtové výzvy a vyžadujú si inštitucionálne reformy. To by mohlo výrazne pretvoriť finančné politiky EÚ, čo by viedlo k prechodu menej bohatých štátov od čistých príjemcov k prispievateľom a zároveň vyvolalo zložité otázky o výdavkoch na poľnohospodárstvo a súdržnosť. EHSV sa domnieva, že v rámci prípravy budúceho viacročného finančného rámca sú potrebné komplexné diskusie, a to aj s občianskou spoločnosťou.
2.Základné informácie
2.1Po prijatí viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 Únia čelila mnohým nepredvídaným výzvam vrátane invázie Ruska na Ukrajinu a následnej energetickej krízy, ktoré spôsobili zvýšenie inflácie a nákladov na prijaté úvery a pôžičky. Komisia reagovala rýchlo a využila všetky dostupné prostriedky, ako sú presuny, preprogramovanie a rozpočtová flexibilita.
2.2V máji 2020 EÚ zaviedla svoj plán obnovy po pandémii NextGenerationEU. Jeho ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý podporuje štrukturálne reformy a investície zvyšujúce produktivitu, a to aj do zelenej a digitálnej transformácie a sociálnych práv. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zahŕňa granty a úvery vo výške 723,8 miliardy EUR a podľa analýzy ECB sa očakáva, že do roku 2026 zvýši HDP o 1,2 %. Od mája 2023 bolo z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vyplatených 153,4 miliardy EUR, pričom na viazanie v roku 2023 bola k dispozícii úverová podpora vo výške 225 miliárd EUR. Okrem Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nástroj NextGenerationEU poskytol ďalších 83,1 miliardy EUR na podporu kľúčových programov EÚ.
2.3Napriek narušeniam spôsobeným vojnou Ruska proti Ukrajine, ktorá ovplyvnila globálne energetické systémy a vyhnala ceny energie na do bezprecedentných výšok, sa hospodárstvo EÚ vo veľkej miere zotavilo z otrasu vyvolaného pandémiou ochorenia COVID-19. Existujúca rozpočtová flexibilita v rámci VFR sa však do veľkej miery vyčerpala v dôsledku programov reakcie na krízu, ako je REPowerEU, a priamej podpory pre Ukrajinu a ďalšie krajiny v kríze. Je potrebné, aby rozpočet EÚ udržateľným spôsobom podporoval jej kľúčové rozpočtové priority a vyššie náklady na prijaté úvery a pôžičky. Rozpočet EÚ takisto potrebuje flexibilitu, aby mohol čeliť vyšším nákladom na prijaté úvery a pôžičky v dôsledku zvýšenia úrokových sadzieb.
2.4Mnohé núdzové situácie a meniace sa priority zaťažili zdroje administratívy EÚ. Dodatočné úlohy zverené Únii od roku 2020 nesprevádzalo zvýšenie počtu zamestnancov a vysoká inflácia má vplyv na indexované zmluvy. Na splnenie potrieb a priorít je preto naliehavo potrebná cielená revízia VFR.
2.5Európska komisia 20. júna 2023 predložila svoje návrhy na posilnenie viacročného finančného rámca na roky 2024 – 2027. Cieľom návrhov je poskytnúť cielené zlepšenia v prioritných oblastiach, aby rozpočet EÚ mohol naďalej podporovať kľúčové ciele.
3.Všeobecné pripomienky
3.1EHSV sa domnieva, že VFR je dôležitým nástrojom financovania programov a opatrení vo všetkých oblastiach politiky, od poľnohospodárstva a regionálnej politiky až po výskum, zamestnanosť, podnikanie a kozmický priestor, a to v súlade s dlhodobými prioritami EÚ, a poskytuje usmernenia, pokiaľ ide o zameranie priorít EÚ.
3.2Dlhodobý rozpočet EÚ, ktorý pokrýva štandardný viacročný finančný rámec a nástroj NextGenerationEU, rieši rôzne výzvy, ako je pandémia ochorenia COVID-19 a súbežná zelená a digitálna transformácia. EHSV sa domnieva, že balík návrhov Komisie na revíziu VFR jasne ukazuje, ako sa jej zameranie presunulo na nové priority, ako je podpora Ukrajiny, následná energetická kríza a pokrytie úrokových sadzieb pre úvery z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ale ponúkol obmedzené odpovede na otázky týkajúce sa konkurencieschopnosti Európy (platforma STEP je malým krokom v porovnaní s Fondom suverenity, ktorý sa ešte len má stať skutočnosťou), zelenej a digitálnej transformácie, zdravia, Európskeho piliera sociálnych práv a hospodárskej obnovy.
3.3Z doterajších dôkazov vyplýva, že VFR na roky 2021 – 2027 zohráva úlohu pri urýchľovaní digitálnej transformácie, podpore politiky súdržnosti a posilňovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). EHSV však zdôrazňuje, že – ako sa uvádza aj v pracovnom dokumente útvarov Komisie – už dochádza k neskrývanej kritike finančných obmedzení, s ktorými sa stretávajú prijímatelia a koneční príjemcovia, neskorého prijatia právnych základov pre nové programové obdobie a potenciálneho rizika zrušenia viazanosti alebo nedostatočného vykonávania niektorých projektov, a to aj napriek úsiliu o zvýšenie flexibility týchto projektov. EHSV vyzýva na včasné ukončenie rokovaní o súčasnej revízii VFR, ako aj na hľadanie alternatívnych mechanizmov financovania, stanovenie priorít účinných stratégií vykonávania a posilnenie monitorovacích opatrení vrátane nepretržitého zapájania občianskej spoločnosti do monitorovania vykonávania programu.
3.4Reakcia EÚ na núdzové situácie, ako je kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 a ruská invázia na Ukrajinu, odzrkadľuje jej záväzok chrániť svojich obyvateľov a podporovať ľudí postihnutých krízami. Náležitá pozornosť by sa však mala venovať rýchlemu vyčerpaniu finančných rezerv, oneskoreným iniciatívam, nadmernému spoliehaniu sa na ad hoc zvýšenia rozpočtu a tlaku na rozpočet EÚ v dôsledku týchto nepredvídaných problémov. EHSV podporuje zvýšenie rozpočtov na flexibilné rezervy, zjednodušenie postupov prideľovania, vytvorenie odolnejšej a flexibilnejšej štruktúry financovania a posilnenie partnerstiev s organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi samosprávami, ktoré sa môžu stať silnými spojencami pri reakcii na takéto núdzové situácie.
3.5Návrh na podporu Ukrajiny v reakcii na inváziu Ruska je potrebný, ale nikdy sa nesmieme vzdať diplomacie a snahy o dosiahnutie trvalého „mieru a spravodlivosti“. Pridelenie 30,5 miliardy EUR do júna 2023 a vytvorenie nástroja makrofinančnej pomoci+ sú rozhodujúcimi krokmi na podporu Ukrajiny v týchto ťažkých časoch. Toto úsilie svedčí o solidarite a odhodlaní EÚ dosiahnuť stabilitu v regióne. Podľa názoru EHSV schopnosť EÚ mobilizovať takéto značné zdroje zdôrazňuje význam a účinnosť rozpočtu EÚ pri reakcii na geopolitické krízy. Vzhľadom na to, že ak Rada nedospeje k dohode do konca roka, v praxi to bude znamenať stratu podpory pre Ukrajinu, EHSV vyzýva členské štáty, aby sa včas dohodli.
3.5.1Hoci sa v návrhu poskytuje Ukrajine značná podpora, finančná medzera na roky 2024 – 2027 je väčšia ako suma, ktorú plánuje EÚ prideliť, a je potrebný väčší záväzok na obnovu a rekonštrukciu. EHSV podporuje výzvu platformy občianskej spoločnosti EÚ – Ukrajina na využitie zmrazených ruských aktív na obnovu Ukrajiny. EÚ musí zohrávať kľúčovú úlohu aj pri mobilizácii darcov a navrhovaní nástroja pre Ukrajinu s cieľom uspokojiť skutočné potreby a podporovať plne demokratickú paradigmu v súlade s normami EÚ. Občianska spoločnosť vyjadruje obavy, pokiaľ ide o transparentnosť a inkluzívnosť mechanizmov financovania, a na zabezpečenie toho, aby finančné prostriedky uspokojovali potreby ukrajinského ľudu, je potrebný prísny dohľad. Väčšia transparentnosť pri prideľovaní prostriedkov a spoločná platforma občianskej spoločnosti pod vedením EHSV a Ukrajiny by mohli zvýšiť dôveru verejnosti a zabezpečiť efektívne využívanie peňazí.
3.6Zameranie návrhu na riadenie migrácie a posilnenie partnerstiev s kľúčovými tretími krajinami je silným prvkom, pretože rieši pretrvávajúci problém v EÚ. EHSV sa domnieva, že rozpočet EÚ by mal prispieť k humánnejšiemu a udržateľnejšiemu riešeniu migračnej krízy tým, že poskytne potrebné finančné prostriedky a umožní spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu a zároveň posilní vonkajšie hranice Únie. Okrem toho finančné prostriedky pridelené na riešenie núdzových situácií a podporu členských štátov pod mimoriadnym tlakom svedčia o záväzku EÚ voči kolektívnej zodpovednosti a solidarite. Musíme si však uvedomiť, že konečné riešenie si bude vyžadovať významný trvalý záväzok na úrovni Marshallovho plánu v strednodobom až dlhodobom horizonte s cieľom stimulovať demokratické štátne štruktúry, uľahčiť hospodársky rozvoj, obmedziť migráciu a nadviazať životaschopné vzťahy so spriatelenými obchodnými partnermi, z ktorých by profitovali ich obyvatelia i občania EÚ.
3.7Návrh Platformy strategických technológií pre Európu (STEP) a „pečať suverenity“ sú súčasťou úsilia o to, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti strategických technológií. Prerozdelením a doplnením finančných prostriedkov z existujúcich programov sa platforma STEP zameriava na podporu konkurencieschopnosti a inovácií v EÚ s prínosom dlhodobých výhod pre hospodárstvo a spoločnosť. Hoci vytvorenie platformy STEP je chvályhodnou iniciatívou, zdroj jej financovania – pochádzajúci z kombinácie existujúcich programov – by mohol viesť k oslabeniu alebo presmerovaniu financovania z týchto programov vzhľadom na to, že dodatočné zdroje pridelené na STEP sú minimálne (10 miliárd EUR). Jej veľkosť a rozsah sú takisto obmedzenejšie ako podobné systémy zavedené v tretích krajinách, ako sú Spojené štáty.
3.7.1EHSV požaduje, aby Komisia lepšie objasnila, na čom zakladá svoje predpoklady o potenciáli pákového efektu. Platí to o to viac, že objem hospodárstva USA, ktorý bol v roku 2008 o 10 % menší než v EÚ, je v súčasnosti o 50 % väčší ako v EÚ27 (o 33 %, ak sa zahŕňa Spojené kráľovstvo) a tento proces pokračuje. Okrem toho sa Európa musí stať oveľa ambicióznejšou vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú musí zohrávať technologický rozvoj pri prekonávaní poklesu produktivity, ktorý bude nevyhnutným sprievodným javom bezprostredného starnutia obyvateľstva/demografickej výzvy. EHSV varuje, že úzke zameranie a rozsah STEP by mohli neúmyselne oslabiť iné dôležité iniciatívy prostredníctvom prerozdelení a zároveň poskytnúť nedostatočné zdroje na vytvorenie hodnotových reťazcov strategických technológií v EÚ.
3.8Napriek výzve na väčšiu rozpočtovú flexibilitu formulovanej v návrhu sa v revízii VFR zdôrazňuje, že 90 % prostriedkov z rozpočtu EÚ a nástroja NextGenerationEU už bolo účelovo viazaných na špecifické účely. To by mohlo výrazne obmedziť schopnosť EÚ reagovať na nepredvídané udalosti alebo núdzové situácie a vyvíjať tlak na EÚ, aby našla iné spôsoby financovania potrebných iniciatív. EHSV uznáva potrebu väčšej rozpočtovej flexibility v týchto neistých časoch. Zvýšenie nástroja flexibility o 3 miliardy EUR umožní EÚ účinnejšie reagovať na neočakávané výzvy do konca súčasného VFR v roku 2027.
3.9V revízii VFR sa uznáva, že administratíva EÚ je pod tlakom, pričom značné dodatočné zaťaženie a vysoká inflácia ovplyvňujú účinnosť operácií EÚ. Hoci sa v návrhu navrhuje zvýšenie stropu okruhu 7 VFR (Európska verejná správa) na zmiernenie tohto stavu, nerieši sa v ňom v plnej miere potreba udržateľnejšieho a dlhodobejšieho riešenia zvýšeného pracovného zaťaženia a administratívnych výziev. Efektívnejšie využívanie existujúcich finančných prostriedkov by malo ísť ruka v ruke so zvýšením financovania v rámci okruhu 7, čo je naliehavo potrebné na zmiernenie tlaku od roku 2024.
3.10Pokiaľ ide o návrhy Komisie na zavedenie nových zdrojov príjmov rozpočtu EÚ do roku 2024, EHSV odkazuje na svoje stanovisko na túto tému, ktoré bude prijaté 25. – 26. októbra 2023.
3.11EHSV vyzýva na väčšie úsilie o zvýšenie účasti verejnosti na rozpočtovom procese uľahčením platforiem pre dialóg, verejné vypočutia a konzultácie. To môže zvýšiť transparentnosť, podporiť zmysel pre kolektívnu zodpovednosť a zabezpečiť, aby VFR lepšie reagoval na potreby občanov EÚ. Okrem toho by EÚ mala investovať do digitálnych nástrojov, aby sa rozpočtové údaje stali otvorenejšími, prístupnejšími a používateľsky ústretovejšími pre verejnosť, čím by sa podporil otvorenejší dialóg o rozpočtových prioritách EÚ.
3.12EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri príprave revízie VFR sa nezohľadnilo úsilie, ktoré Komisia vynaložila v uplynulých rokoch na systematizáciu procesu strategického výhľadu schopného identifikovať hlavné výzvy EÚ.
4.Konkrétne pripomienky
4.1Hlavné položky VFR na roky 2021 – 2027
4.1.1Reakcia rozpočtu EÚ na pandémiu ochorenia COVID-19 a energetickú krízu. Reakcia rozpočtu EÚ na pandémiu ochorenia COVID-19 bola zásadná a bezprecedentná a poskytovala okamžitú podporu prostredníctvom zmien priorít a presunov prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a nástroja NextGenerationEU a pridelených finančných prostriedkov na reformy a investície vrátane zelenej a digitálnej transformácie. Miera plnenia bola vysoká a očakáva sa, že makroekonomický vplyv bude významný.
4.1.2Začlenenie nových kapitol plánu REPowerEU do rozpočtovej reakcie signalizuje silný záväzok ukončiť závislosť Európy od ruských fosílnych palív a urýchliť zelenú transformáciu. Posilňuje spoločné úsilie o rozšírenie energie z obnoviteľných zdrojov v rôznych odvetviach a dosiahnutie energetickej nezávislosti. Financovanie plánu REPowerEU prostredníctvom dodatočnej redistribúcie a grantov svedčí o odhodlaní uprednostniť udržateľné riešenia šetrné k životnému prostrediu v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody.
4.1.3Digitálna transformácia EÚ urýchlená pandémiou ochorenia COVID-19 je dobre financovaná prostredníctvom VFR na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGenerationEU s investíciami do digitálnych infraštruktúr, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a ďalších oblastí. Hoci sa uskutočnili značné investície, nadmerné spoliehanie sa na financovanie z VFR a nástroja NextGenerationEU nemusí byť udržateľné vzhľadom na obmedzený manévrovací priestor a výzvu vyplývajúcu z financovania založeného na viacerých zdrojoch. Hoci vysoká miera realizácie programu naznačuje silný dopyt, môže zakrývať neefektívnosť alebo potenciálne nedostatky pri včasnom zavádzaní digitálnych technológií. Vzhľadom na komplexné a vyvíjajúce sa digitálne prostredie a potrebu riešiť vznikajúce problémy, ako sú digitálna priepasť a kybernetická bezpečnosť v rýchlo sa meniacom prostredí, je takisto potrebné úprimne posúdiť uskutočniteľnosť ambicióznych cieľov.
4.1.4S rozpočtom 392 miliárd EUR sa politika súdržnosti EÚ na roky 2021 – 2027 zameriava na regionálnu súdržnosť prostredníctvom fondov, ako sú EFRR, ESF+, KF a FST. Zameriava sa na posilnenie cieľov v oblasti klímy a zahŕňa flexibilitu pre osobitné potreby. Neskoré prijatie VFR a odvetvových právnych základov spôsobilo oneskorenia vo vykonávaní a viedlo k možnému zrušeniu viazanosti Fondu na spravodlivú transformáciu. EHSV odporúča rýchlejšie prijať právne základy, pružnejšie vykonávať rôzne opatrenia s cieľom zabrániť zrušeniu viazanosti a dôkladne preskúmať stratégie s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov v oblasti klímy, čím sa zaručí, že v rámci zelenej transformácie sa nezabudne na žiadny región. Je dôležité, aby EÚ uznala, ako sa situácia zmenila v tých oblastiach, ktoré majú spoločnú hranicu s Ruskom a Ukrajinou. Vzhľadom na tieto nové podmienky sú v nich potrebné osobitné opatrenia, napr. prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ, pričom sa treba poučiť zo skúseností s takými nástrojmi, ako je CARE a FAST-CARE.
4.1.5EHSV zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) na roky 2021 – 2027 je pre EÚ strategickou oblasťou politiky. SPP dokázala zaručiť potravinovú bezpečnosť v Európe počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a počas narušení trhu a vysokej inflácie, ktoré ovplyvnili poľnohospodárske vstupy v dôsledku vojny Ruska proti Ukrajine. Súčasná SPP na roky 2021 – 2027 s rozpočtom 386,6 miliardy EUR zvýšila flexibilitu národných strategických plánov a umožnila ambicióznejšie opatrenia v oblasti klímy. EHSV konštatuje, že vysoká inflácia výrazne oslabila kúpnu silu priamych platieb SPP a iných podporných opatrení SPP. EHSV tiež poukazuje na to, že SPP by mala naďalej zlepšovať fungovanie potravinových reťazcov v EÚ a riešiť viac otázok týkajúcich biodiverzity, napr. prostredníctvom projektov podporovaných z EPFRV, resp. neudržateľné využívanie vody. EHSV tiež pozitívne hodnotí dlhodobú víziu EÚ pre vidiek a domnieva sa, že SPP zohráva významnú úlohu pri jej vykonávaní vrátane otázok súvisiacich s chudobou.
4.1.6Ochrana občanov EÚ: reagovanie na núdzové situácie. EÚ zmobilizovala všetky zostávajúce finančné prostriedky z VFR na roky 2014 – 2020 a vytvorila nové programy, ako sú EU4Health a rescEU, s cieľom reagovať na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 a budúce núdzové situácie v oblasti zdravia. Rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR) však bola rýchlo vyčerpaná a ukázala sa ako nedostatočná na splnenie všetkých požiadaviek. EHSV sa nazdáva, že na posilnenie reakcií v budúcnosti by EÚ mala zvýšiť rozpočet SEAR a zjednodušiť proces prideľovania prostriedkov s cieľom urýchliť rozhodovanie. Okrem toho sa domnieva, že je potrebné zhodnotiť účinnosť programov EU4Health a rescEU v snahe zabezpečiť, že budú plniť svoje ciele, a usmerňovať možné zlepšenia.
4.1.7Dôsledky vojny Ruska proti Ukrajine: Nevyprovokovaná invázia Ruska na Ukrajinu výrazne presmerovala rozpočet EÚ na poskytnutie pomoci. Pôvodne bol rozpočet pre Ukrajinu približne 160 miliónov EUR ročne. Od začiatku vojny sa však zmobilizovalo 70 miliárd EUR na podporu Ukrajiny a jej obyvateľov vrátane 38,3 miliardy EUR z EÚ a členských štátov na hospodársku pomoc a 21,16 miliardy EUR na vojenskú pomoc. Hoci fiškálna reakcia EÚ bola komplexná, vo veľkej miere sa opiera o prerozdelenie rozpočtových prostriedkov a príplatky, čo vytvára tlak na existujúce štruktúry financovania. EHSV sa domnieva, že nadmerné spoliehanie sa na ad hoc zvýšenia rozpočtu by mohlo viesť k nepredvídaným rozpočtovým tlakom a nedostatočnej dlhodobej predvídateľnosti. Okrem toho je v dôsledku rôznych globálnych kríz stále vysoký dopyt po rozpočte na humanitárnu pomoc.
4.2Nové položky: cielená a vyvážená úprava VFR s cieľom reagovať na nové výzvy
4.2.1Neochvejná a dlhodobá podpora pre Ukrajinu prostredníctvom nového Nástroja pre Ukrajinu
4.2.1.1V návrhu sa načrtáva vytvorenie nového nástroja s názvom Nástroj pre Ukrajinu s celkovým objemom 50 miliárd EUR na roky 2024 – 2027 (33 miliárd EUR vo forme úverov a záruk a 17 miliárd EUR vo forme grantov), ktorý bude podporovať úsilie Ukrajiny o obnovu a rekonštrukciu po invázii Ruska v roku 2022. Ukrajinská vláda pripraví po konzultácii s Komisiou plán na usmerňovanie uvoľňovania finančných prostriedkov. V pláne sa stanoví vízia Ukrajiny na obnovu a modernizáciu a reformy, ktoré plánuje uskutočniť v rámci procesu pristúpenia k EÚ.
4.2.1.2Vítame zámer poskytnúť Ukrajine dlhodobú a spoľahlivú podporu ako náhradu ad hoc reakcie na krízu, ktorá doteraz prevládala. Riešenie okamžitých potrieb obnovy, ako aj dlhodobej rekonštrukcie, pričom prioritou je priama rozpočtová podpora pre oblasti, ako sú vzdelávanie a infraštruktúra, uľahčenie súkromných investícií do obnovy Ukrajiny a poskytovanie technickej pomoci na zosúladenie s acquis Únie, je včasné a primerané a svedčí o pochopení viacrozmerných potrieb Ukrajiny.
4.2.1.3Možné použitie zmrazených aktív na podporu obnovy Ukrajiny je inovatívny prístup, ktorý by mohol poskytnúť významnú pomoc nielen z hospodárskeho hľadiska, ale aj ako reakcia založená na hodnotách. Zapojenie ďalších medzinárodných darcov a využitie investícií súkromného sektora by mohlo zvýšiť zdroje, ktoré má Ukrajina k dispozícii, a vytvoriť silnejšiu a komplexnejšiu podpornú sieť. EHSV berie na vedomie niekoľko pozitívnych aspektov.
4.2.1.4EHSV podporuje prístup navrhovaných systémov financovania založený na výkonnosti, ktorý si vyžaduje, aby Ukrajina vypracovala plány reforiem zameraných na kľúčové otázky, ako sú transparentnosť, boj proti korupcii, dobrá správa vecí verejných, právny štát, práva odborových zväzov a sociálny dialóg. Je to nevyhnutné na obnovenie dôvery verejnosti a investorov v národnú vládu.
4.2.1.5Z hľadiska občianskej spoločnosti existujú obavy týkajúce sa transparentnosti a inkluzívnosti mechanizmov financovania. V návrhu chýbajú osobitné mechanizmy na zapojenie občianskej spoločnosti do plánovania a realizácie úsilia o obnovu a rekonštrukciu s cieľom zabezpečiť, aby uspokojovali potreby ukrajinského ľudu, a nielen potreby vlády. Zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do rozhodovacích a vykonávacích procesov môže zvýšiť transparentnosť, zodpovednosť a účinnosť a zabezpečiť, aby sa zohľadnili potreby všetkých skupín. Organizácie občianskej spoločnosti takisto zohrávajú kľúčovú úlohu pri účinnom a cielenom rozdeľovaní pomoci tým, že poskytujú cenné miestne znalosti, dôveru komunít a schopnosť osloviť zraniteľné skupiny. Ich nezapojenie by mohlo viesť k prístupu zhora nadol, ktorý nemusí primerane riešiť potreby a záujmy postihnutého obyvateľstva. Občianska spoločnosť by mala byť kľúčovým aktérom a spoločná platforma občianskej spoločnosti pod vedením EHSV a Ukrajiny by mohla byť riešením na monitorovanie transparentnosti a účinnosti využitia finančných prostriedkov na obnovu, a to aj využitím zásady partnerstva.
4.2.1.6Hoci sa v návrhu spomína koordinácia darcov a vypracovanie plánu ukrajinskou vládou, neuvádzajú sa v ňom podrobné informácie o tom, ako sa budú koordinovať jednotlivé zložky mechanizmu ani ako sa bude monitorovať vykonávanie, čo by mohlo ovplyvniť účinnosť mechanizmu. Ak by sa občianska spoločnosť zapojila na štrukturálnej úrovni, mohla by monitorovať pokrok v kľúčových reformách a zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky vyplácali v súlade so spoločnými prioritami EÚ a Ukrajiny.
4.2.1.7EHSV požaduje pragmatický prístup k podmienenosti, ktorý stimuluje reformy a podporuje základné práva a právny štát a zároveň uznáva realitu v praxi.
4.2.2Riadenie migrácie, posilnenie partnerstiev s kľúčovými tretími krajinami a riešenie núdzových situácií
4.2.2.1Zameranie návrhu na riadenie migrácie a posilnenie partnerstiev s kľúčovými tretími krajinami je silným prvkom, pretože rieši súčasný problém v EÚ (zvýšenie rozpočtu EÚ o 15 miliárd EUR). Rozpočet EÚ môže prispieť k nájdeniu humánnejšieho a udržateľnejšieho riešenia migračnej krízy tým, že poskytne potrebné finančné prostriedky a umožní spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu pri plnom rešpektovaní ľudských práv a zaistení zdravia a bezpečnosti migrantov a utečencov. Okrem toho finančné prostriedky pridelené na riešenie núdzových situácií a podporu členských štátov pod mimoriadnym tlakom svedčia o záväzku EÚ voči kolektívnej zodpovednosti a solidarite.
4.2.2.2Záväzok podporovať kľúčové krajiny pôvodu a tranzitu počas migračnej krízy a želanie posilniť podporu partnerov na západnom Balkáne sú chvályhodné. Uznanie potreby zvýšiť finančné stropy a rezervu na solidaritu a núdzovú pomoc takisto signalizuje uznanie rastúcich výziev a pokus o ich riešenie.
4.2.3Podpora dlhodobej konkurencieschopnosti v oblasti kritických technológií prostredníctvom Platformy strategických technológií pre Európu
4.2.3.1Návrh na zriadenie Platformy strategických technológií pre Európu (platforma STEP) sa bude financovať prerozdelením existujúcich finančných prostriedkov a pridelením ďalších 10 miliárd EUR a jeho cieľom je riešiť výzvy, ktorým čelí európsky priemysel, a zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť kontinentu nasmerovaním existujúcich finančných prostriedkov na kľúčové projekty a urýchlením vykonávania v strategických oblastiach. EHSV berie na vedomie niekoľko pozitívnych aspektov platformy STEP.
4.2.3.2Cieľom iniciatívy STEP je konsolidovať rôzne fondy a programy EÚ, ktoré fungujú podľa samostatných pravidiel a sú rozdelené do rôznych výdavkových programov. Platforma STEP navrhuje posilniť existujúce nástroje pridelením dodatočných finančných prostriedkov na zavedené investičné schémy, ako sú InvestEU, Európska rada pre inovácie, Inovačný fond a Európsky obranný fond. Spojením týchto zdrojov by platforma STEP mohla zefektívniť prideľovanie finančných prostriedkov, zlepšiť efektívnosť a odstrániť potenciálne prekrývanie. Táto harmonizácia by viedla k úsporám z rozsahu, čím by sa zlepšila efektívnosť investícií EÚ.
4.2.3.3Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen vo svojej správe o stave Únie v roku 2022 vyzvala na vytvorenie Európskeho fondu suverenity. Žiadny takýto návrh však nebol predložený v rámci balíka strednodobej revízie VFR. Takýto fond by mohol zohrávať kľúčovú úlohu pri vypĺňaní investičných medzier a zvyšovaní konkurencieschopnosti podnikov EÚ v tretích krajinách, ktoré už zaviedli podobné finančné systémy. Na tento účel EHSV požaduje ambicióznejší systém financovania na podporu dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ.
4.2.3.4Keďže viacročný finančný rámec je v kontexte pretrvávajúcich neočakávaných výziev stále pod tlakom, každé prideľovanie nových zdrojov by malo sprevádzať úsilie o zefektívnenie vynakladania prostriedkov. EHSV sa domnieva, že neprestajným vytváraním nových rámcov prerozdelením existujúcich finančných prostriedkov, ako je to v prípade platformy STEP, hrozí ďalšia fragmentácia finančných programov. To zase môže viesť k menej efektívnemu vynakladaniu prostriedkov a veľkému počtu výdavkových priorít, ktorým chýbajú zdroje potrebné na splnenie ich politických cieľov. EHSV okrem toho požaduje komplexné posúdenie vplyvu multiplikačných účinkov týchto nástrojov, ktoré sa považujú za nástroje s celkovým vplyvom vo výške 100 miliárd EUR, čo znamená 10-násobný pákový efekt, pokiaľ ide o prostriedky pridelené na platformu STEP.
4.2.4Technické prispôsobenia novým hospodárskym okolnostiam
4.2.4.1V revízii VFR sa uznáva, že je potrebné čeliť rôznym výzvam: zvýšila sa zodpovednosť, musela sa vybudovať rozpočtová flexibilita s cieľom čeliť nepredvídaným okolnostiam a predtým dohodnuté stropy sa museli zachovať. Hoci sa krátkodobé riešenie vývoja nového špecializovaného nástroja na riadenie nákladov nástroja NextGenerationEU a zvýšenie administratívneho rozpočtu zdá byť vhodné, tieto opatrenia môžu vystaviť rozpočet EÚ väčšej zraniteľnosti voči budúcim neistotám.
4.2.4.2V hodnotení sa správne uznáva vplyv rastúcich úrokových sadzieb na náklady financovania nástroja NextGenerationEU a navrhuje sa osobitný nástroj na pokrytie prekročenia nákladov. Uznanie tohto problému a snaha prispôsobiť sa novým hospodárskym okolnostiam je pragmatické. EHSV sa však domnieva, že by sa dôraz mal klásť na vytvorenie udržateľného a odolnejšieho fiškálneho rámca s využitím takých mechanizmov, ako je rozdelenie rizika medzi členmi EÚ alebo vytvorenie fiškálnej kapacity eurozóny. Tento rámec by z dlhodobého hľadiska mohol zabezpečiť stabilnejšie financovanie a nižšie náklady na prijaté úvery a pôžičky. Keďže úrokové náklady sú oveľa vyššie, ako sa pôvodne plánovalo, EHSV sa domnieva, že by EÚ mala preskúmať spôsob účtovania úrokových nákladov v rozpočte EÚ a vo VFR, aby sa zabezpečilo, že to nebude vyvíjať neprimeraný tlak na dôležité programy EÚ.
4.2.4.3V hodnotení sa správne identifikuje tlak na administratívne zdroje v dôsledku zvyšujúcej sa zodpovednosti bez zodpovedajúceho zvýšenia počtu zamestnancov. EHSV sa však nazdáva, že zvýšené financovanie by bolo prospešné doplniť o opatrenia na zlepšenie efektívnosti, ako je lepšie využívanie digitálnych nástrojov, zefektívnenie administratívnych postupov a väčšia spolupráca medzi inštitúciami EÚ.
4.2.4.4EHSV odporúča zamerať sa na dlhodobé stratégie na zvýšenie fiškálnej odolnosti a zabezpečenie stabilného financovania. Mohlo by to zahŕňať vytvorenie udržateľného fiškálneho rámca, ktorý minimalizuje vystavenie rastúcim úrokovým sadzbám, efektívnejšie prideľovanie administratívnych zdrojov a začlenenie preventívnych opatrení na zníženie vplyvu nepredvídaných okolností.
4.2.4.5Podľa súčasného rozhodnutia Rady o vlastných zdrojoch sa väčšina VFR financuje z príspevkov členských štátov na základe ich hrubého národného dôchodku (HND). Najpriamejším spôsobom, ako v dlhodobom horizonte zvýšiť finančné zdroje dostupné v rámci VFR, by bolo dosiahnuť vyššiu trajektóriu udržateľného rastu hospodárstva EÚ investovaním do európskeho hospodárstva a jeho konkurencieschopnosti. V krátkodobom horizonte by sa mohlo zvážiť zvýšenie príspevkov založených na HND.
4.2.4.6Hoci sa v hodnotení navrhuje zvýšenie nástroja flexibility, dostatočne sa nerieši, ako by sa rozpočet EÚ vyrovnal s dodatočnými nepredvídanými potrebami. Vzhľadom na obmedzený manévrovací priestor by rozpočet EÚ mohol byť lepšie vybavený preventívnymi opatreniami, ako sú fondy na nepredvídané udalosti alebo rezervy, ktoré by sa mohli použiť na ochranu pred nepredvídanými finančnými potrebami a na zabezpečenie schopnosti EÚ účinne riešiť budúce krízy, pričom by zostali vhodné na daný účel. EHSV vyjadruje obavy, pokiaľ ide o udržateľnosť podpory pre Ukrajinu a potenciál riešiť budúce krízy v kontexte obmedzenej rozpočtovej flexibility.
4.2.4.7Predpokladané modely platieb pre VFR naznačujú možné prekročenie stropu platieb v roku 2026 v dôsledku mechanizmu „obmedzenia“. To by mohlo viesť k finančnému tlaku, ktorý by obmedzoval schopnosť EÚ plniť svoje záväzky vrátane podpory Ukrajiny a iných strategických cieľov. Transparentnosť týchto potenciálnych finančných výziev je nevyhnutná. EHSV vyzýva na revíziu účtovného rámca výdavkových stropov s cieľom uprednostniť príjmy, ktoré rastú súbežne so skutočnou infláciou, zatiaľ čo výdavky rastú s fixným 2 % trendom.
V Bruseli 20. septembra 2023
Oliver Röpke
predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
_____________