INT/1021
Odolný, udržateľný a zodpovedný dodávateľský reťazec v oblasti kritických surovín
STANOVISKO
sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Odolný, udržateľný a zodpovedný dodávateľský reťazec Európskej únie
v oblasti kritických surovín
(stanovisko z vlastnej iniciatívy)
Spravodajkyňa: Cinzia DEL RIO
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia
|
25/01/2023
|
|
Právny základ
|
článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
|
|
|
stanovisko z vlastnej iniciatívy
|
|
|
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
|
|
Prijaté v sekcii
|
04/09/2023
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
68/12/12
|
|
Prijaté v pléne
|
DD/MM/YYYY
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
…
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
…/…/…
|
1.Závery a odporúčania
1.1Cieľom stanoviska je predovšetkým nájsť odpovede sociálneho a environmentálneho charakteru v súvislosti s vplyvom rastúceho využívania kritických surovín v hodnotových reťazcoch v tretích krajinách, keďže doteraz sa vzájomnému prepojeniu medzi globálnymi hodnotovými reťazcami, zmenou klímy a dôstojnou prácou nevenovala dostatočná pozornosť. V kontexte európskej strategickej autonómie sú ďalšie dôležité odvetvia, ako je zdravotníctvo, obrana a elektronika, obzvlášť vystavené potenciálnej nekalej hospodárskej súťaži alebo manipulácii zo strany tretích krajín.
1.2Kombinácia pandémie ochorenia COVID-19 a geopolitických dosahov po ruskej invázii na Ukrajinu a obnovenom napätí medzi USA a Čínou v indicko-tichomorskom regióne vyústila do čoraz zreteľnejšej polarizácie medzinárodných vzťahov. V kontexte globálnej hospodárskej súťaže medzi Európskou úniou (EÚ), USA a Čínou je dnes prioritou vlád a EÚ zabezpečiť najdôležitejšie suroviny na podporu digitálnej a ekologickej transformácie priemyselného systému, pričom je potrebný nový geopolitický kontext pre dodávky vzácnych zemín, čo by v ideálnom prípade malo sprevádzať dodržiavanie sociálnych a environmentálnych noriem vo všetkých hodnotových reťazcoch.
1.3Na zvládnutie týchto výziev Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) navrhuje súbor cieľov a opatrení na dosiahnutie odolného, udržateľného a zodpovedného dodávateľského reťazca EÚ. Politické rozhodnutia EÚ by preto mali zohľadniť tieto odporúčania:
1.4vzhľadom na súčasnú medzinárodnú dynamiku a nevyhnutné sociálne a environmentálne obmedzenia uznať, že na zvládnutie takýchto zložitých výziev nepostačujú dobrovoľné, nezáväzné opatrenia;
1.5zapojiť všetkých, verejných aj súkromných aktérov do riadenia technickej a finančnej pomoci s cieľom podporiť komplexnú transformáciu, zabrániť ďalším štrukturálnym rozdielom medzi krajinami EÚ, zabezpečiť rovnováhu, inkluzívnosť a rovnaký prístup k podpore, počnúc opatreniami spravodlivej transformácie v súlade s medzinárodnými usmerneniami;
1.6zohľadniť strednodobé až dlhodobé ciele pri diverzifikácii zdrojov dodávok s cieľom: a) znížiť dopyt po kritických surovinách a ich spotrebu a investovať do recyklácie a opätovného použitia; b) zvýšiť a pravidelne monitorovať využívanie obnoviteľných materiálov; c) investovať do odolných, udržateľných a zodpovedných ťažobných a výrobných postupov, a to aj v tretích krajinách, s cieľom zlepšiť ich sociálne a environmentálne normy; d) zvýšiť dodávky od partnerov považovaných za „spoľahlivých“ z hľadiska obchodných, sociálnych a environmentálnych záruk; e) rokovať o nových obchodných dohodách – dohodách o voľnom obchode (Free Trade Agreements – FTA) – a prispôsobiť existujúce dohody posilnením nástrojov na účinné vykonávanie kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji (Trade and Sustainable Development – TSD) na základe dodržiavania a podpory uplatňovania medzinárodných pracovných a environmentálnych noriem;
1.7návrh smernice Európskej komisie o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (Corporate Sustainability Due Diligence) uplatniteľnej na všetky európske podniky s výnimkou MSP a ich činnosti, ako aj na strategické projekty v celom dodávateľskom a subdodávateľskom reťazci, a to aj v tretích krajinách formulovať tak, aby sa zabezpečilo uplatňovanie usmernení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o nadnárodných podnikoch, tripartitnej deklarácie o nadnárodných spoločnostiach a sociálnej politike Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín z oblastí ovplyvnených konfliktom a vysokorizikových oblastí, čím sa umožní zodpovedné zrušenie angažovanosti v týchto krajinách. Zrýchlené postupy pre strategické projekty by nemali umožňovať prekročenie sociálnych a environmentálnych noriem;
1.8záväzne dodržiavať všetky medzinárodné pravidlá a normy v obchodných dohodách, počnúc pravidlami týkajúcimi sa nezákonného obchodu so zdrojmi vrátane sankcií súvisiacich s obchodom;
1.9uplatňovať ustanovenia OECD týkajúce sa už existujúcich zásob ťažkých vzácnych zemín alebo výrobkov na nich založených; vždy, keď je to možné, identifikovať zdroj dodávok a prevziať zodpovednosť za náležitú starostlivosť v celom dodávateľskom reťazci, zaistiť súlad a nespoliehať sa na tretie strany;
1.10podporovať obchodných partnerov pri presadzovaní dôstojnej práce, rovnakej odmeny a rovnakých príležitostí v práci, vychádzajúc zo sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Poskytovať podporu spoločnostiam, aby boli schopné identifikovať riziká špecifické pre dané odvetvie a zaviesť postupy náležitej starostlivosti vo svojich systémoch riadenia;
1.11prijať postupy na zabezpečenie toho, aby podniky využívajúce stimuly a iné formy podpory neprispievali priamo ani nepriamo k škodám súvisiacim s využívaním surovín a ťažkých vzácnych zemín vyťažených nezodpovedným spôsobom v kontexte rizika porušovania ľudských a environmentálnych práv a v konfliktných situáciách;
1.12zabezpečiť, aby sa strategické projekty realizovali v nadväznosti na posúdenie vplyvu na životné prostredie – predĺžením v súčasnosti predpokladanej maximálnej lehoty 30 dní – a so zapojením sociálnych partnerov a miestnych komunít s cieľom uľahčiť konsenzus všetkých zainteresovaných strán a zabrániť riziku realizácie projektov v chránených oblastiach. Zabezpečiť, aby sa v plnej miere využil potenciál týchto iniciatív vytvárať kvalitné pracovné miesta;
1.13stanoviť cieľ 30 % pre projekty v oblasti druhotných surovín, napríklad zo skládok alebo zariadení na opätovnú extrakciu a recykláciu odpadu. Rovnako dôležité bude hodnotenie zapojených podnikov na základe ich minulej výkonnosti. Treba zabezpečiť transparentný a demokratický výberový proces a do rozhodovacieho procesu zapojiť všetky inštitúcie EÚ a zainteresované strany, a nielen nový výbor Komisie pre kontrolu regulácie (Regulatory Scrutiny Board);
1.14zaviesť spoluprácu medzi rôznymi aktérmi výrobného reťazca, podporovať prijímanie globálnych dohôd medzi sociálnymi partnermi a v súlade s vymedzením Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) podporovať všetky zainteresované strany a nadnárodné a vnútroštátne podniky pri prijímaní vhodných opatrení na zabezpečenie povinnosti štátu chrániť ľudské práva a zodpovednosti podnikov za dodržiavanie ľudských práv, čím sa posilnia verejné inštitúcie a budovanie kapacít sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti;
1.15naliehať na investorov a priemyselných aktérov v oblasti vzácnych zemín, aby uverejňovali správy o zdrojoch dodávok od dodávateľov z tretích krajín a využiť pri tom pákový efekt a možné reštriktívne opatrenia s cieľom odradiť podniky od získavania zdrojov z rizikových krajín pod vojenskou diktatúrou. Do výrobných nákladov by sa mali zahrnúť aj náklady na sociálnu ochranu a ochranu životného prostredia, spracovanie odpadu a procesy recyklácie;
1.16podporovať digitalizáciu výrobného reťazca. Využívanie digitálnych technológií bude kľúčom k zlepšeniu riadenia dodávateľského reťazca a efektívnosti výrobného reťazca a včasnej identifikácii problémov prostredníctvom platforiem na riadenie objednávok, vysledovateľnosť výrobkov a monitorovanie výrobných procesov;
1.17investovať do odbornej prípravy, zvyšovania úrovne zručností a inovácií na vytváranie kvalitných pracovných miest a udržateľných výrobných systémov s pomocou európskych stimulov a finančných nástrojov zameraných na posilnenie celého výrobného reťazca.
2.Všeobecné pripomienky
2.1Súvislosti
2.1.1Nový geopolitický kontext si vyžaduje prepracovanie koncepcie výrobných reťazcov v súlade s novými kritériami, ktoré už nie sú spojené výlučne s nákladmi a dynamikou trhu: 1. nezávislosť od jednotlivých dominantných krajín, diverzifikácia zdrojov dodávok s cieľom zabrániť riziku prerušenia dodávok; 2. strategická autonómia aj z politických dôvodov; 3. bezpečnosť; 4. environmentálna a sociálna udržateľnosť.
2.1.2Rastúce využívanie hodnotových reťazcov prispelo k tvorbe pracovných miest, pričom sa milióny neformálnych pracovných miest zmenili na formálne pracovné miesta, ale v mnohých situáciách, ako zdôraznila MOP, sa zaznamenalo zhoršovanie pracovných podmienok, zdravia a bezpečnosti, zvýšil sa výskyt detskej a nútenej práce a foriem diskriminácie a nedostatočnej právnej ochrany. Okrem toho malo významný vplyv na životné prostredie, najmä v ťažobnom priemysle, priemyselných zónach a vývozných spracovateľských zónach (Export Processing Zones – EPZ), kde sú prevažne zastúpené ženy, a to milióny pracovníčok.
2.1.3Viac ako 450 miliónov pracovníkov vrátane 190 miliónov žien je zapojených do globálnych dodávateľských reťazcov, pričom v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 došlo k veľkým otrasom, a to nielen v odevnom priemysle a poľnohospodárstve, ale aj v ťažobnom a automobilovom priemysle. Ženy, ktoré tvoria veľký podiel pracovnej sily v globálnych dodávateľských reťazcoch, sú väčšinou na nízko platených a nekvalifikovaných pracovných miestach. Podľa údajov MOP je v Európe je len v odvetví ťažby a rafinácie 3,4 milióna pracovníkov.
2.1.4Pokiaľ ide o otázku životného prostredia, Svetová banka tiež vyzvala na synergické opatrenia prostredníctvom nových výrobných politík, počnúc strategickými nerastmi.
2.1.5Pokiaľ ide o ťažbu a spracovanie kritických surovín, Európa je vo veľkej miere závislá od tretích krajín. 63 % kobaltu používaného v batériách sa ťaží v Konžskej demokratickej republike, 97 % horčíka pochádza z Číny a takmer 100 % prvkov vzácnych zemín používaných na celom svete sa rafinuje v Číne, ale ťaží sa inde, prevažne v Mjanmarsku. Južná Afrika dodáva 71 % kovov zo skupiny platiny (ruténium, ródium, paládium, osmium, irídium a platina) a Turecko poskytuje 98 % európskych dodávok boritanu. Nedávna štúdia EP poskytuje aktuálne údaje o úrovniach dovozu kritických surovín a poukazuje na to, že väčšina surovín, ktoré sú nevyhnutné pre niektoré európske priemyselné odvetvia a ktoré dováža EÚ, pochádza z krajín s nedostatočnou ekonomickou slobodou a nízkou úrovňou demokracie, pričom tieto suroviny bude v blízkej budúcnosti ťažké nahradiť.
2.1.6Konkrétnym príkladom je Mjanmarsko (Barma), ktoré je dva roky pod násilnou vojenskou diktatúrou. Je krajinou ťažby, ktorú „využíva“ Čína. Od roku 2016 sa v štáte Kachin, regióne na severe krajiny, v oblasti s rozlohou zodpovedajúcou veľkosti Singapuru objavilo viac ako 2 700 baní na ťažbu ťažkých vzácnych zemín. Podľa správy Global Witness outsourcing tohto vysoko toxického odvetvia do Mjanmarska premenil túto oblasť na najväčší svetový zdroj minerálov dysprózium a terbium, čo sú dva z najvzácnejších ťažkých kovov. Okrem toho kritické suroviny, hoci sú mimoriadne dôležité pre inovatívne výroby, sú často vysoko toxické pre tých, ktorí ich spracovávajú: je to napríklad prípad lítia. Podľa výboru Európskej chemickej agentúry pre hodnotenie rizík (European Chemicals Agency's Risk Assessment Committee) by sa tri soli lítia (karbonát, hydroxid a chlorid lítny) mali klasifikovať ako „známe toxické látky pre ľudské reprodukčné zdravie“, pretože spôsobujú neplodnosť a potraty
. Niektorí výrobcovia nesúhlasia s touto klasifikáciou a tvrdia, že vedecké dôkazy sú „príliš slabé“ na to, aby „odôvodnili“ takúto prísnu klasifikáciu, čo by malo významný vplyv na európske priemyselné ciele v oblasti elektrických vozidiel, batérií a kritických surovín.
2.1.7EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa ciele novej európskej stratégie pre využívanie surovín vrátane vzácnych a často toxických surovín, ktoré sú pre európsky priemysel kľúčové, sústredili na investície do inovatívnych a udržateľných metód ťažby, recyklácie a opätovného použitia vzácnych materiálov a ich nahrádzania netoxickými materiálmi, pričom by sa dodávky presunuli z krajín s rizikovými sociálnymi a environmentálnymi normami. Zároveň je prioritou zaručiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci pracovníkov využívajúcich tieto suroviny v súlade s medzinárodnými normami. EHSV vyzýva členské štáty EÚ, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali dva základné dohovory MOP o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (dohovory č. 155 a č. 187), v ktorých je zakotvené právo na bezpečné pracovné prostredie.
2.1.8Zo širokej škály dostupných údajov vyplýva, že ničenie životného prostredia, konfiškácia pôdy, nábor brutálnych milícií spojených s mocou v niektorých krajinách, zvýšený dopyt po vzácnych zeminách a energii z obnoviteľných zdrojov dramaticky zvýšili vykorisťovanie na miestnej úrovni v mnohých situáciách.
3.Opatrenia EÚ a udržateľnosť hodnotových reťazcov
3.1V roku 2020 Európska komisia zriadila Európsku alianciu pre suroviny (European Raw Materials Alliance – ERMA) s cieľom prispôsobiť právne predpisy a vybudovať odolnejšie priemyselné ekosystémy EÚ.
3.2EÚ 1. februára 2023 zverejnila priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody (Green Deal Industrial plan) so svojimi dvoma nástrojmi, a to aktom o emisne neutrálnom priemysle (Net-Zero Industry Act) a aktom o kritických surovinách (Critical Raw Materials Act).
3.3V európskej stratégii sa určujú dlhodobé ciele na zabezpečenie väčšej európskej autonómie na globálnej úrovni, ale mala by sa zamerať aj na podporu novej stratégie voči tretím dodávateľským krajinám, ktorá úzko spája hospodárske a obchodné záujmy EÚ s dodržiavaním záväzkov v oblasti sociálnych a pracovných práv podľa práva Únie, medzinárodného a vnútroštátneho práva, kolektívnych zmlúv a medzinárodného environmentálneho práva. Cielená štúdia sa týka metodiky posudzovania sociálneho životného cyklu (social life cycle assessment) ako nástroja zodpovedného získavania surovín v Európe.
3.4Z prieskumu organizácie The Associated Press vyplýva, že vzácne zeminy neboli zahrnuté do nariadenia EÚ o nerastných surovinách z oblastí zasiahnutých konfliktom. Cieľom nariadenia je predchádzať dodávkam nerastných surovín z regiónov, v ktorých zisky financujú ozbrojené konflikty, alebo ich znižovať, ale týka sa len obmedzeného počtu nerastov: cín, tantal, volfrám a zlato (3TG) pochádzajúce z Konžskej demokratickej republiky, susedných krajín alebo iných vysokorizikových oblastí. Európska komisia vo svojom vyhlásení konštatovala nedostatky v dohľade nad dodávateľským reťazcom, ktorý siaha do Európy, pričom uviedla, že „ešte nie je jasné, ako“ bude fungovať čínsky tlak na reguláciu vzácnych zemín.
3.5Cieľom partnerstva pre bezpečnosť dodávok nerastných surovín (Mineral Security Partnership) z roku 2019 – pôvodne medzi Spojenými štátmi, Kanadou a Austráliou, ku ktorému sa pripojilo Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Kórea, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Európska komisia – je podporovať zodpovednú produkciu a bezpečné dodávky nerastov kritických pre globálne hospodárstvo a národnú bezpečnosť. Ide o stratégiu, ktorá reaguje na rastúce obavy zo závislosti od dovozu kritických nerastov nevyhnutných pre výrobu high-tech produktov.
3.6EHSV podporuje ciele Európskej aliancie pre suroviny, ktorú EÚ vytvorila v roku 2020, a poukazuje na to, že vo svojom stanovisku na tému Udržateľné dodávateľské reťazce a dôstojná práca v medzinárodnom obchode zdôraznil opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby ciele dodržiavania ľudských práv a dôstojnej práce nezostali bokom v rámci obchodných politík a správy a riadenia spoločností, počnúc náležitou starostlivosťou (existuje návrh na smernicu EÚ), ktorá by sa mala posilniť v celom hodnotovom reťazci, ako sa to čiastočne stanovuje vo francúzskych a nemeckých právnych predpisoch.
3.7Prijatie politík a programov pre obehové hospodárstvo so zapojením sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti už vo fáze navrhovania by mohlo úspešne uzavrieť kruh a vytvoriť nové trhy pre recykláciu vzácnych surovín a predstavovať obrovský potenciál pre vytváranie pracovných miest v obehovom hospodárstve v oblasti druhotných surovín a recyklácie. Niektoré štúdie poukazujú na potenciál 700 000 nových pracovných miest do roku 2030. Na to je však potrebných viac stimulov a záväzky na európskej a vnútroštátnej úrovni.
3.8EHSV tiež požaduje, aby sa monitorovalo účinné vykonávanie smernice o zverejňovaní nefinančných informácií a podnikli kroky na prekonanie dobrovoľnej povahy nástrojov na ochranu ľudských a pracovných práv v „synergii s medzinárodným obchodným a investičným programom“.
3.9EHSV poznamenáva, že napriek veľkému úsiliu Európskej komisie európske krajiny zaostávajú a sú nejednotné, pokiaľ ide o prijatie spoločnej stratégie na zníženie kritickosti dodávok surovín, ktorých ťažba a rafinácia sú doteraz zadané v krajinách so značne nezodpovedným správaním v sociálnej a environmentálnej oblasti.
3.10Štúdia EP o hodnotových reťazcoch a synergiách s obchodnými politikami je základom nedávno prijatého uznesenia, ktoré ide správnym smerom a v ktorom sa európske krajiny vyzývajú, aby vypracovali novú priemyselnú politiku, ktorá by sa štrukturálne a súdržne vysporiadala so strategickou autonómiou EÚ v kľúčových odvetviach bez toho, aby sa spomalili ciele ekologickej transformácie, ktoré predpokladá Zelená dohoda, a aby sa zabezpečili sociálne a pracovné normy v celom výrobnom reťazci.
3.11Zásadný význam bude mať budovanie spojenectiev s podobne zmýšľajúcimi vládami, silná synergia s demokratickými vládami a prijatie synergických opatrení medzi dodržiavaním základných pracovných práv a ochranou životného prostredia. V súčasnosti mnohé vlády vyčlenili značné finančné zdroje na riešenie týchto výziev: USA zákonom o znižovaní inflácie (Inflation Reduction Act), India sériou stimulov v sektore batérií a fotovoltiky, Japonsko plánom investícií vo výške približne 140 miliárd EUR. Jedným z cieľov dohody o kritických surovinách medzi EÚ a USA je, aby sa vzácne zeminy vyťažené alebo spracované v EÚ takisto označovali ako Made in USA, podľa vzoru dohody medzi USA a Japonskom.
3.12EHSV sa domnieva, že tieto dvojstranné dohody by mali nájsť podporu v rámci G7 v záujme spoločnej stratégie obchodu so vzácnymi zeminami, pričom veľké hospodárstva by sa tiež mali zaviazať k ochrane sociálnych a environmentálnych noriem v krajinách, v ktorých sa vykonáva ťažba a rafinácia.
V Bruseli 4. septembra 2023
Sandra PARTHIE
predsedníčka sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
_____________