|
STANOVISKO
|
|
Európsky hospodársky a sociálny výbor
|
|
Správa o stave energetickej únie 2022
|
|
_____________
|
|
Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stav energetickej únie 2022 [na základe nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy]
[COM(2022) 547 final]
|
|
|
|
TEN/791
|
|
|
|
Spravodajcovia: Marcin NOWACKI, Angelo PAGLIARA, Lutz RIBBE
|
|
Žiadosť o konzultáciu
|
Európska komisia, 24/11/2022
|
|
Právny základ
|
článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
|
|
Prijaté v sekcii
|
07/03/2023
|
|
Prijaté v pléne
|
22/03/2023
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
577
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
208/4/7
|
1.Závery a odporúčania
1.1Európska komisia svojou správou o stave energetickej únie 2022 predkladá pomerne optimistickú úvahu o prijatých opatreniach a cieľoch stanovených v posledných mesiacoch.
1.2Pri čítaní správy je jasné, že mnohé ciele, ktoré boli ešte pred vojnou na Ukrajine vnímané ako príliš ambiciózne, sú teraz prezentované ako realistické odpovede na energetickú krízu. Vynára sa otázka, čo bránilo EÚ, aby boli priamočiarejšie, pokiaľ ide o ochranu klímy, bezpečnosť dodávok, energetickú autonómiu a odolnosť európskeho energetického systému pred 24. februárom 2022.
1.3Hoci je poučné dozvedieť sa o rôznych faktoch a číselných údajoch, ktoré sú uvedené v oznámení, energetická únia predstavuje omnoho viac než matematicky alebo štatisticky definovateľné ciele pre zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, úspory energie alebo znižovanie emisií. EHSV poukazuje na to, že energetická únia je predovšetkým politický projekt s nasledujúcimi presne vymedzenými politickými cieľmi, ktoré sú opísané ako vízie
:
(1)energetická únia založená na solidarite a dôvere medzi členskými štátmi, ktoré vystupujú jednotne v globálnych záležitostiach;
(2)integrovaný energetický systém, v ktorom energia voľne prúdi cez hranice, založený na hospodárskej súťaži, účinnej regulácii a optimálnom využívaní zdrojov;
(3)udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo šetrné ku klíme, navrhnuté tak, aby pretrvalo;
(4)silné, inovatívne a konkurencieschopné európske podniky, ktoré vyvíjajú produkty a technológie potrebné pre energetickú efektívnosť a nízkouhlíkové hospodárstvo s cieľom znížiť účty, a ktoré aktívne pôsobia na trhu, na ktorom sú chránení zraniteľní odberatelia;
(5)rozvíjanie zručností európskej pracovnej sily, ktoré sú potrebné na budovanie a riadenie európskeho energetického hospodárstva;
(6)budovanie dôvery investorov na základe cenových signálov, ktoré informujú o dlhodobých potrebách a politických cieľoch, čo okrem iného zahŕňa postupné zrušenie dotácií na energiu z fosílnych zdrojov;
(7)priznanie ústredného miesta v energetickej únii občanom, ktorí preberajú zodpovednosť za prerod energetického systému, vďaka novým technológiám platia menej za energie a aktívne sa zúčastňujú na trhu. Únia, ktorá chráni zraniteľných odberateľov.
V správe sa uvádza opis doteraz prijatých alebo plánovaných opatrení na realizáciu týchto vízií. EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že opis uvedený v správe sa netýka vízií, ale piatich vzájomne sa posilňujúcich a úzko prepojených rozmerov, ktorých cieľom je dosiahnuť väčšiu energetickú bezpečnosť, udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Tento dvojitý súbor cieľov alebo vízií na jednej strane a rozmerov na druhej strane mimoriadne sťažuje sledovanie realizácie vízií, a to aj preto, že napríklad aspekty „občania v centre energetickej únie“ alebo „potreba zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovnej sily“ sa objavujú vo viacerých rozmeroch. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že to veľmi sťažuje sledovanie pokroku dosiahnutého pri plnení cieľov stratégie energetickej únie.
1.4V oznámení sa správne odkazuje na plán REPowerEU, ktorý EHSV podporil a ktorý oživil a posilnil nástroje Zelenej dohody a balíka Fit for 55 so zameraním na diverzifikáciu, úspory, bezpečnosť dodávok a urýchlenie rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov. Súčasná klimatická a energetická kríza a nedostatočná bezpečnosť, stabilita a predvídateľnosť dodávok a cien však predstavujú obrovský tlak na Európsku úniu. Kríza by bola menej závažná, ak by sa boli skôr prijali cielenejšie opatrenia a napríklad ak by sa vlastné ciele EÚ (ako napríklad ciele európskej energetickej únie) boli brali vážnejšie.
1.5V správe o stave energetickej únie 2022 sa odhaduje, že do roku 2030 je potrebné investovať 300 miliárd EUR z verejných finančných prostriedkov do jednotlivých krokov zameraných na dosiahnutie úplnej nezávislosti od ruských fosílnych palív, čo bude mať významný vplyv na celkový rozpočet EÚ. Okrem toho budú potrebné ďalšie súkromné investície vrátane investícií európskych občanov. EHSV sa domnieva, že tieto prostriedky treba vynakladať spôsobom, ktorý pomôže dosiahnuť vyššie uvedené ciele energetickej únie. Výdavky by tiež nemali viesť k znižovaniu zdrojov na spravodlivú transformáciu, na výskum a inovácie alebo pre podniky a spotrebiteľov ovplyvnených rastúcimi cenami energií.
1.6Bezprecedentný nárast cien energií, ktorý vyvolala ruská invázia na Ukrajinu, má obrovské sociálne a hospodárske dôsledky vrátane dôsledkov pre priemyselnú a výrobnú štruktúru krajín. EHSV zdôrazňuje, že počas energetickej krízy a v rámci reakcie chýba európska koordinácia a vyzýva na vytvorenie nástroja založeného na modeli SURE s cieľom podporiť pracovníkov a podniky v ťažkostiach.
1.7Nedávne udalosti zvýšili potenciálne riziko kybernetických útokov a sabotáží na kritické infraštruktúry, ako sú energetická sieť a elektrárne. EHSV preto odporúča navrhnúť a prijať komplexnú stratégiu na ochranu EÚ pred týmito druhmi hrozieb.
1.8Hlavným strednodobým strategickým cieľom krajín EÚ – konkrétne vo svetle vojny na Ukrajine a tiež vzhľadom na možnú ďalšiu komplikáciu medzinárodnej situácie – je zachovať energetickú autonómiu. Pojem „strategická energetická autonómia“ chápeme ako politickú koncepciu, ktorá pomôže formovať budúci energetický trh EÚ, kde autonómne rozhodnutia EÚ zaručia energetickú nezávislosť od nespoľahlivých dodávateľov. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto téma nie je v správe dostatočne zohľadnená a zostáva v úzadí, pričom sa zameriava výlučne na nezávislosť od dovozu energie z Ruska.
1.9V záujme dosiahnutia cieľov strategickej autonómie EÚ EHSV vyzýva Radu a Komisiu, aby zaviedli vhodné nástroje na podporu investícií do čistých domácich energetických technológií a energetickej infraštruktúry vrátane vytvorenia Európskeho fondu suverenity. Zároveň je nevyhnutné nabádať členské štáty, aby optimálne a efektívne využívali prostriedky na vývoj energie z čistých zdrojov. Takáto stratégia musí zahŕňať aj usmernenia o tom, ako motivovať podniky, komunitné inštitúcie, verejnosť a energetické komunity, aby viac investovali. Nástroje a zdroje, ktoré sa v súčasnosti poskytujú, sa javia ako nedostatočné pre hlavné výzvy, ktoré je potrebné riešiť. EHSV vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vplyvu nových zdrojov a dodávok na životné prostredie, ako aj novej závislosti od tretích krajín.
1.10Pri budovaní energetickej autonómie EHSV navrhuje postupovať zdola nahor, keďže tento prístup uľahčuje dosiahnutie cieľov uvedených v bode 1.3.
1.11Zelenú dohodu ešte stále nesprevádzajú ekvivalentné sociálne politiky, ktoré by zabezpečili, aby sa táto transformácia stala spravodlivou. Vzhľadom na to, že zamestnanosť a priemyselné systémy budú výrazne ovplyvnené procesmi transformácie, EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa dostatočne nezohľadňuje význam komplexnej politiky zamestnanosti, zručností a sociálnej politiky. Investície do vzdelávania, rekvalifikáciu a zlepšovanie zručností treba vnímať ako sociálno-ekonomickú zodpovednosť.
2.Všeobecné pripomienky
2.1Ideálnou odpoveďou na šok na strane dodávok spôsobený ruskou agresiou proti Ukrajine a odpoveďou, ktorá by bola najviac v súlade so strategickými cieľmi energetickej únie, je energetický systém založený na 100 % domácej energii z čistých zdrojov. Uvedomujeme si, že neexistuje zhoda v tom, či je možné splniť tento cieľ. Podľa očakávaného scenára by však hlavným prínosom takéhoto energetického systému bola absolútna autonómia a vysoká odolnosť. Po prefinancovaní kapitálových výdavkov na investície do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, inteligentných technológií, čistej dopravy a energetickej účinnosti by konečnému spotrebiteľovi ponúkol najdostupnejšiu energiu a zároveň by posilnil miestne a regionálne hospodárstva a vytvoril viac pracovných miest ako starý systém. Všetky tieto výhody sú jasne opísané v príslušných odôvodneniach balíka opatrení v oblasti energie z čistých zdrojov. Hoci energia z obnoviteľných zdrojov má teoreticky potenciál zabezpečiť energetickú autonómiu z prevádzkového hľadiska, stále je potrebné zabezpečiť, aby celý ekosystém vrátane materiálov pre samotné zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov umožňoval miestnu výrobu. Zo správy o stave energetickej únie však vyplýva, že európsky energetický systém tento cieľ ešte ani zďaleka nedosiahol.
2.2Táto situácia si preto vyžaduje diferencovaný prístup: ak nie je možné dosiahnuť absolútnu autonómiu, EÚ bude potrebovať strategickú autonómiu. Strategická autonómia by zahŕňala vymedzenie toho, do akej miery bude dovoz energie v budúcnosti nevyhnutný a čo to znamená pre zraniteľnosť/odolnosť európskeho energetického systému. Správa o stave energetickej únie však na túto otázku neposkytuje odpoveď a ani v žiadnom inom strategickom dokumente Komisie sa takéto usmernenia neuvádzajú.
2.3Na zodpovedanie otázky uvedenej v bode 2.2 je potrebné vypočítať príspevok energie z obnoviteľných zdrojov vrátane akumulácie elektrickej energie a riadenia dopytu a iných možností flexibility na pokrytie dopytu v odvetviach elektrickej energie, vykurovania a dopravy (kapacitný kredit). Kapacitný kredit je zlomok inštalovaného výkonu elektrárne, na ktorý sa možno v danom čase spoľahnúť. Keďže energia z obnoviteľných zdrojov je distribuovaná energia, toto hodnotenie má zmysel začať na mieste, kde sa vyrába. Podľa tohto prístupu by sa prvý kapacitný kredit musel posúdiť na miestnej úrovni (napríklad na úrovni okresu) a vyjadriť tak príspevok, ktorý môžu dosiahnuť výrobcovia, komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov a iní výrobcovia. Práve na miestnej úrovni je potrebné uplatniť jeden z cieľov alebo jednu z vízií energetickej únie – priznať občanom ústredné miesto v energetickom systéme. Ďalšou úrovňou by bola regionálna úroveň, kde by sa deficity (kapacitný kredit pod 100 %) a prebytky (kapacitný kredit nad 100 %) mohli v čo najväčšej možnej miere vyrovnať. Nasledovala by medziregionálna, národná a napokon európska úroveň. Keďže obnoviteľné zdroje energie znamenajú značné systémové náklady na energetickú infraštruktúru, hlavným cieľom je spotrebúvať energiu z obnoviteľných zdrojov lokálne. V opačnom prípade musia náklady znášať výrobcovia energie.
2.4Tento prístup zdola nahor opísaný v bode 2.3 najlepšie vyhovuje povahe energií z obnoviteľných zdrojov a možnostiam flexibility, pokiaľ ide o výrobcov všetkých veľkostí vrátane veľkých vplyvných energetických podnikov, ako aj malých výrobcov vrátane tzv. výrobcov-spotrebiteľov.
2.5Z hľadiska energetickej únie má prístup opísaný v bode 2.3 tri základné výhody.
2.5.1Po prvé, z hľadiska investičného plánovania je potrebné predvídať objem energetického dovozu do EÚ, ktorý je potrebný v súčasnosti a v budúcnosti Len tak sa dá vyhnúť neúspešným investíciám a najmä efektu odkázanosti. Konkrétne povedané: bez spomínanej analýzy nie je možné správne určiť skutočný dopyt po skvapalnenom zemnom plyne (LNG) v rokoch 2025, 2030 a 2035. Akékoľvek rozhodnutie o kúpe, najmä rozhodnutia založené na dlhodobých zmluvách, môže byť nesprávne, ak sa kapacitné kredity neposudzujú na miestnej, regionálnej, medziregionálnej a európskej úrovni. Je to mimoriadne dôležité, keďže na zabezpečenie LNG sú v súčasnosti potrebné dlhodobé zmluvy. Úspech energetickej únie závisí od tejto analýzy, ktorá však chýba.
2.5.2Druhou výhodou analýzy kapacitných kreditov energie z obnoviteľných zdrojov, vrátane možností flexibility, na miestnej, regionálnej, medziregionálnej a európskej úrovni je, že by mohla prispieť k realizácii perspektívneho systému plánovania energetickej infraštruktúry, ktorý by pokrýval elektrickú sieť, nízkouhlíkovú plynárenskú sieť a systémy diaľkového vykurovania. Tu je dôležité uviesť, že plynárenská infraštruktúra v Európe musí byť pripravená na vodík. V súčasnosti však žiadne spoľahlivé kritérium pripravenosti na vodík neexistuje. EHSV vyzýva Komisiu, aby začala vypracúvať takéto normy s cieľom čo najskôr predložiť návrh.
2.5.3Tretia výhoda úzko súvisí s výhodou uvedenou v bode 1.10: je potrebné prehodnotiť stabilitu systému. Budúci systém prenosových a distribučných sietí v Európe a na úrovni členských štátov EÚ by mal byť maticou štandardizovaných pripojení, vzájomne prepojených a pokrývajúcich tak centrálne riadené vedenia vysokého napätia, ako aj energetické družstvá založené na komercializovaných vedeniach stredného a nízkeho napätia. Na miestnej úrovni je nevyhnutné urýchliť zavádzanie a zjednodušený rozvoj distribuovanej energie prostredníctvom právnych a organizačných mechanizmov, ktoré umožňujú používanie priamych vedení, spoločné využívanie pripájacej infraštruktúry (tzv. cable pooling) a spoluprácu s výrobcami energie z obnoviteľných zdrojov na uplatňovaní spoločných, vymedzených zásad v rámci zmluvy o nákupe elektrickej energie.
2.6Prevádzkovatelia prenosových sústav na vnútroštátnej úrovni v súčasnosti nemajú dostatočný záujem o rozvoj miestnych sietí, ktorými by sa zväčšila elektroenergetická flexibilita, pretože to podľa nich môže destabilizovať elektrizačnú sústavu. Prevádzkovatelia prenosových sústav nie sú nabádaní, aby investovali do miestnych sietí, pretože súčasnému regulačnému a politickému prostrediu chýbajú jasné usmernenia. Nariadenie o sieťových poplatkoch len stimuluje prenos a distribúciu elektrickej energie. Na koncepcie inteligentného riadenia distribúcie elektrickej energie sa neposkytujú žiadne stimuly. EHSV je presvedčený, že rozvoj energetických družstiev a modelu výroby energie zameraného na výrobcu-spotrebiteľa umožňuje posilniť energetickú bezpečnosť na miestnej úrovni a znížiť zaťaženie elektrickej siete. Miestna spotreba nestálej energie z obnoviteľných zdrojov znižuje tlak na sieť, a preto by miestna spotreba mala byť uprednostňovanou možnosťou vždy, keď je efektívna z hľadiska zdrojov a nákladov. Výrobcovia-spotrebitelia a energetické komunity (s účasťou distribútorov energie, miestnych samospráv, podnikateľov a občanov) môžu vyvažovať dostupné zdroje s dopytom po elektrine vo svojich domácnostiach, firmách a verejných budovách – najmä vďaka rozvoju technológií akumulácie energie a digitálnych technológií. EHSV upozorňuje na riziko konfliktu záujmov distribútorov elektrickej energie v tejto súvislosti a žiada príslušné orgány dohľadu, aby zvážili opatrenia, ktoré by zabránili negatívnym účinkom vertikálnej integrácie.
2.7V súvislosti so zlými praktikami opísanými v bode 2.6 je ešte dôležitejšie uplatňovať prístup opísaný v bode 2.3, aby sa dosiahli tri výhody vysvetlené v bodoch 2.5.1, 2.5.2 a 2.5.3. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh, ako tento prístup začleniť do svojej politiky energetickej únie. Dosiahnutie strategickej perspektívy energetickej nezávislosti bez nevyhnutných núdzových zásahov v minulom roku si bude vyžadovať neustále monitorovanie a riešenie nasledujúcich otázok:
·bilancia existujúcich zdrojov (ropa, plyn, obnoviteľné a jadrové zdroje atď.);
·bilancia potenciálnych zdrojov (prieskum, ťažba konvenčných zdrojov, vývoj inovačných technológií atď.);
·plán a hierarchia optimálneho rozvoja rôznych zdrojov energie v Európe; systém financovania programu energetickej nezávislosti.
Vyžaduje si to aj posúdenie toho, ktoré existujúce zariadenia, ktoré sú stále v prevádzke, by sa mali zachovať a ktoré staré zdroje vrátane konvenčných kapacít by sa mali nahradiť prostredníctvom harmonického a doplnkového procesu. Mala by sa vykonať aj analýza prínosov a nákladov technológií parnej reformácie metánu (SMR) a technológií zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS), resp. zachytávania a využívania oxidu uhličitého (CCU).
2.8V tejto súvislosti EHSV pripomína, že proces urýchlenia udeľovania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov má zásadný význam. Ide o dôležitý krok, ktorý sa dá v rámci procesu pomerne ľahko dosiahnuť. Miera byrokracie jednoznačne spomaľuje niektoré projekty, najmä tie, ktoré sa týkajú veľkých výrobných kapacít. Vidíme a oceňujeme úsilie Komisie v tejto oblasti, je však čas na zmeny.
2.9Pri plnení úlohy uvedenej v bode 2.5.3 by Komisia mala brať do úvahy aj strategické prepojenie medzi európskou energetickou stratégiou a potrebou silného, udržateľného a inovačného európskeho priemyselného systému, ktoré sa v správach o stave energetickej únie doposiaľ nezohľadnilo. EHSV vo svojom stanovisku na tému Stav energetickej únie v roku 2021 (TEN/767) odporučil, aby správa a riadenie energetickej únie výraznejšie odrážali synergie s novou priemyselnou stratégiou EÚ. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby od nasledujúcej správy vzala do úvahy význam tohto strategického prepojenia a zabezpečila lepšiu koordináciu so správou o strategickom výhľade.
2.10Rovnako sa v dokumente ani v prílohách primerane nezohľadnila ústredná a aktívna úloha občanov, ktorí by mali byť stredobodom politiky. EHSV je pevne presvedčený, že občania by mali byť ústredným prvkom energetickej únie, mali by sa integrovať na trh a mali by sa z nich stať skutoční tzv. výrobcovia-spotrebitelia. Koncepcia lokálnej výroby a spotreby sa musí rozšíriť tak, aby zahŕňala spoločné využívanie energie, virtuálnu vlastnú spotrebu a iné prípady lokálnej výroby a spotreby, ktoré využívajú verejnú sieť. Na tento účel EHSV vyzýva tvorcov politiky, aby podporovali a presadzovali všetky potrebné opatrenia, ktoré ľuďom umožnia stať sa výrobcami-spotrebiteľmi energie.
2.11Členské štáty sú povinné predložiť svoje národné energetické a klimatické plány do júna 2023. Na tento účel musia členské štáty dostať jasnú správu obsahujúcu plán, ktorý im umožní určiť vhodný postup pri energetickej transformácii, ako je opísané v bode 2.3, a zohľadňujúc odporúčania uvedené v bodoch 2.7 až 2.9.
2.12Plánované činnosti týkajúce sa vypracovania novej štruktúry trhu je potrebné zasadiť do kontextu vyššie uvedených aspektov. EHSV súhlasí s tým, že sú potrebné opatrenia na optimalizáciu a zlepšenie štruktúry trhu s elektrinou v EÚ, a to aj vzhľadom na budúci vývoj energetického prostredia, ako je opísané v bode 2.3, nové vznikajúce technológie, geopolitický vývoj a ponaučenia zo súčasnej krízy. Pozitívne hodnotí zámer Komisie prehodnotiť rámec REMIT s cieľom zmierniť riziká zneužívania trhu a vyzýva Komisiu, aby zaviedla všetky potrebné opatrenia na zachovanie fungovania trhu a zabránenie rušivým vplyvom na tvorbu cien a špekulácie. Európsky trh s energiou by nemal fungovať ako finančné trhy. Náš vnútorný trh s energiou musí odrážať reálny obraz situácie v európskom energetickom systéme. EHSV upozorňuje na nedávnu správu Európskeho dvora audítorov, v ktorej sa poukazuje na nedostatočné zdroje agentúry ACER na monitorovanie trhu s cieľom zabrániť zneužívaniu, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že ACER bude môcť plniť svoje úlohy v tejto oblasti.
2.13EHSV vyjadruje znepokojenie nad znížením dotácií na energiu z obnoviteľných zdrojov v roku 2021, pričom dotácie na fosílne palivá zostávajú stabilné. Po kríze sú potrebné rozhodné kroky na ukončenie „súťaže o dotácie“ medzi obnoviteľnými a fosílnymi zdrojmi energie. Komisia vo svojej správe neuvádza žiadne náznaky v tomto smere.
2.14EHSV poukazuje na to, že v správe o stave energetickej únie za rok 2022 sa nevenuje náležitá pozornosť otázke nákladov a dôsledkov súvisiacich s pilierom európskej stratégie na znižovanie dopytu po energii. EHSV preto odporúča, aby Komisia ďalej preskúmala, ako by toto zníženie mohlo ovplyvniť rôzne regionálne kontexty, a načrtla nástroje potrebné na zmiernenie jeho účinkov.
2.15Politiky v oblasti klímy budú mať silný vplyv na pracovníkov a podniky a budú si vyžadovať rozsiahlu odbornú prípravu, rekvalifikáciu a zlepšovanie zručností. Táto transformácia by sa mala využiť ako príležitosť na vytvorenie kvalitných pracovných miest s dobrými pracovnými podmienkami vo všetkých odvetviach a regiónoch. Spravodlivá transformácia nie je v správe dostatočne zohľadnená. EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila mechanizmus spravodlivej transformácie s osobitným zameraním na vplyv na pracovníkov, pracovné miesta a priemyselný systém. Podobne by zapájanie sociálnych partnerov do rozvoja politík udržateľnosti, bezpečnosti a solidarity malo prebiehať nepretržitým a štrukturálnym spôsobom. Dosiahnutie „spravodlivej transformácie“ nie je len otázkou financovania. Zahŕňa aj cieľ ochrany práv pracovníkov, tvorbu dôstojnej práce, kvalitných pracovných miest a sociálneho zabezpečenia, ako aj zachovanie a ďalšie zvyšovanie konkurencieschopnosti európskych podnikov a vyžaduje si osobitné opatrenia na všetkých úrovniach, najmä na regionálnej úrovni.
V Bruseli 22. marca 2023
Christa SCHWENG
predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
_____________