|
STANOVISKO
|
|
Európsky hospodársky a sociálny výbor
|
|
Porušenie sankcií/európske trestné činy
|
|
_____________
|
|
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Smerom k smernici o trestných sankciách za porušenie reštriktívnych opatrení Únie
[COM(2022) 249 – final]
Návrh rozhodnutia Rady o doplnení porušenia reštriktívnych opatrení Únie k oblastiam trestnej činnosti stanoveným v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
[COM(2022) 247 – final]
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o vymedzení trestných činov a sankcií v súvislosti s porušením reštriktívnych opatrení Únie
[COM/2022/684 final]
|
|
|
|
SOC/739
|
|
|
|
Spravodajca: José Antonio MORENO DÍAZ
|
|
|
|
Žiadosť o konzultáciu
|
Európska komisia, 26/07/2022
|
|
Právny základ
|
článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
|
|
Prijaté v sekcii
|
8/03/2023
|
|
Prijaté v pléne
|
22/03/2023
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
577
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
141/1/2
|
1.Závery a odporúčania
1.1EHSV víta rozhodnutie zahrnúť porušenie sankcií do zoznamu trestných činov podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ a návrh smernice na aproximáciu vymedzení a minimálnych sankcií vo vnútroštátnych právnych predpisoch za porušenie sankcií.
1.2Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že uvedené rozhodnutie nebolo predmetom plnej demokratickej diskusie vo Výbore Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z dôvodu aktivácie postupu pre naliehavé prípady. Výbor je rovnako znepokojený v súvislosti so skutočnosťou, že návrhu smernice, ktorý predložila Komisia, nepredchádzalo posúdenie vplyvu. EHSV okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu smernice o vymedzení trestných činov a trestov za porušenie sankcií, ktorý predložila Komisia, sa medzi konzultovanými zainteresovanými stranami neuvádza Európsky hospodársky a sociálny výbor.
1.3EHSV vyzýva Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu Európskej únie, aby pri vypracúvaní smernice rozšírili humanitárnu výnimku a vyňali humanitárne agentúry a ich personál z trestnej zodpovednosti, zosúladili toto ustanovenie so súčasnou medzinárodnou praxou a zároveň zabezpečili vhodné mechanizmy na predchádzanie zneužívaniu na kriminálne alebo politické účely.
1.4EHSV podporuje zavedenie primeraných záruk a ochrany oznamovateľov a novinárov, ktorí poukazujú na pokusy vyhnúť sa sankciám, na ktorých by sa mala vzťahovať uvedená výnimka.
1.5Výbor naliehavo vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu Európskej únie, aby zabezpečili, že súkromný sektor a organizácie občianskej spoločnosti dostanú primerané informácie a proaktívnu podporu pri prispôsobovaní sa novým právnym predpisom a pri plnení nových požiadaviek.
1.6EHSV nabáda Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu Európskej únie, aby zabezpečili, že členské štáty budú mať okrem podpory harmonizácie právnych predpisov primerané administratívne kapacity, dostatočné finančné prostriedky a vyškolený personál na odhaľovanie, stíhanie a trestanie porušení sankcií, čo by sa mohlo podporiť spoluprácou medzi členskými štátmi prostredníctvom výmeny najlepších postupov v oblasti odhaľovania a stíhania.
1.7EHSV víta skutočnosť, že v návrhu smernice sa trvá na dodržiavaní zásady neretroaktivity a zdôrazňuje potrebu zaručiť obvineným osobám práva na riadny proces a iné záruky v oblasti ľudských práv.
1.8EHSV je naďalej znepokojený tým, že také závažné a bežné trestné činy, ako sú rodovo motivované násilie a trestné činy z nenávisti, nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 83 ods. 1 ZFEÚ ako „európske trestné činy“ (Eurocrime), pričom zdôrazňuje, že geopolitické požiadavky by nemali mať prednosť pred ochranou a dobrými životnými podmienkami našich občanov.
2.Základné informácie
2.1Sankcie v oblasti zahraničnej politiky (alebo reštriktívne opatrenia v žargóne EÚ) schvaľuje Rada Európskej únie v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Majú podobu záväzných právnych predpisov s priamym účinkom vo všetkých členských štátoch EÚ.
2.2Na rozdiel od právnych predpisov o sankciách, ktoré sa prijímajú centrálne a sú uplatniteľné v celej EÚ, je vykonávanie a presadzovanie sankcií decentralizované: za monitorovanie toho, či podniky a občania dodržiavajú zákazy, udeľovanie výnimiek, ukladanie sankcií za porušenia a ich vyšetrovanie a stíhanie sú zodpovedné orgány členských štátov. To sa vzťahuje na všetky sankcie s výnimkou zákazov vstupu, o ktorých rozhodujú priamo štátne orgány.
2.3Decentralizovaný charakter systému na vykonávanie sankcií EÚ vedie k fragmentácii
: vnútroštátne právne predpisy sa líšia, pokiaľ ide o vymedzenie a rozsah porušení reštriktívnych opatrení, a trestov, ktoré z týchto porušení môžu vyplynúť. Rovnako existujú rozdiely v administratívnych kapacitách na vyšetrovanie. Okrem toho jednotlivé vnútroštátne orgány disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o udelení alebo neudelení výnimky z humanitárnych dôvodov.
2.4Výskum potvrdil výrazné rozdiely vo vykonávaní a presadzovaní sankcií v jednotlivých členských štátoch EÚ
. Nedávna štúdia Európskej siete pre vyšetrovanie a stíhanie genocídy, trestných činov proti ľudskosti a vojnových zločinov (Sieť pre vyšetrovanie genocídy) poukázala na značné rozdiely v trestoch za porušenie sankcií medzi členskými štátmi EÚ
.
2.5Komisia má v tejto súvislosti určité právomoci v oblasti dohľadu: zabezpečuje, aby si všetky členské štáty plnili svoje povinnosti vyplývajúce z nariadenia EÚ o sankciách, ako napríklad zavedenie primeraných trestov. Podobne ako v iných oblastiach správy EÚ je Komisia oprávnená začať postup v prípade nesplnenia povinnosti voči každému členskému štátu, ktorý si tieto povinnosti neplní, hoci doteraz sa takéto kroky neurobili. Komisia takisto podporuje vykonávanie sankcií vydávaním usmernení, napr. pre udeľovanie výnimiek.
2.6Hoci je zrejmé, že takémuto systému hrozí už z jeho podstaty fragmentácia, Komisia začala len nedávno podnikať určité kroky
na zlepšenie vykonávania a presadzovania sankcií EÚ. Komisia síce obnovila svoju činnosť v tejto oblasti ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022, avšak nový impulz na posilnenie vykonávania a presadzovania opatrení priniesla vlna sankcií práve v reakcii na túto inváziu.
2.7V rozhodnutí Rady (EÚ) 2022/2332 sa porušenie reštriktívnych opatrení EÚ vymedzuje ako jedna z oblastí trestnej činnosti spĺňajúcich kritériá uvedené v článku 83 ods. 1 ZFEÚ a všeobecne známych ako „európske trestné činy“, čím sa Komisii umožnilo navrhnúť právne predpisy v záujme aproximácie vymedzenia trestných činov a sankcií v členských štátoch.
2.8Tento návrh je odôvodnený tým, že porušovanie môže prispieť k pretrvávaniu hrozieb pre mier a bezpečnosť, ako aj pre právny štát, demokraciu a ľudské práva v tretích krajinách, a často má cezhraničný rozmer. Konkrétne sa uvádza, že v prípade porušovania reštriktívnych opatrení ide „o mimoriadne závažnú oblasť trestnej činnosti, keďže môže podporovať hrozby pre medzinárodný mier a bezpečnosť, narúšať upevňovanie a podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv a spôsobovať výrazné hospodárske, sociálne a environmentálne škody“. Jednotlivcom a podnikom, ktoré by chceli tieto opatrenia obísť, umožňuje súčasná situácia zvoliť si z rôznych možností tú najvýhodnejšiu a súčasne bráni vytvoreniu rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty z EÚ.
2.9Rada Európskej únie dosiahla 30. júna 2022 dohodu na tomto znení a požiadala Európsky parlament, aby udelil súhlas s návrhom rozhodnutia Rady o doplnení porušení reštriktívnych opatrení Únie do oblastí trestnej činnosti stanovených v článku 83 ods. 1 ZFEÚ. Európsky parlament vyjadril svoj súhlas v rámci naliehavého postupu 7. júla 2022. Rozhodnutie bolo prijaté 28. novembra 2022.
2.10Komisia predložila 2. decembra 2022 návrh smernice na stanovenie minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a trestov za porušenie reštriktívnych opatrení.
3.Všeobecné pripomienky
3.1Identifikácia porušenia reštriktívnych opatrení ako oblasti trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ je pozitívnym krokom, ktorý pomôže harmonizovať typizáciu porušení sankcií a súvisiacich trestov v celej EÚ a zlepšiť vykonávanie a presadzovanie reštriktívnych opatrení.
3.2EHSV vyzýva Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu Európskej únie, aby pri navrhovaní a prijímaní predloženej smernice a ďalších hmotnoprávnych sekundárnych právnych predpisov o stanovení minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a trestov za porušenie reštriktívnych opatrení zohľadnili obavy uvedené v nasledujúcom oddiele.
4.Konkrétne pripomienky
4.1Európsky parlament udelil súhlas s návrhom rozhodnutia Rady prostredníctvom naliehavého postupu. To znamená, že Európsky parlament udelil súhlas bez predchádzajúceho rokovania vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Závažný geopolitický kontext, ma základe ktorého bol tento návrh prijatý, by nemal odvádzať pozornosť od potreby podrobovať legislatívne návrhy primeranej demokratickej kontrole. Normy demokratickej zodpovednosti by sa mali zachovať. EHSV opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primeranú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o predložený návrh smernice o stanovení minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a sankcií v súvislosti s porušením reštriktívnych opatrení.
4.2Zároveň sa v návrhu smernice uvádza, že Komisia nevykonala posúdenie vplyvu, pričom poukazuje na „naliehavú potrebu vyvodiť zodpovednosť voči fyzickým a právnickým osobám, ktoré sa podieľajú na porušovaní reštriktívnych opatrení Únie“. Hoci výbor uznáva vhodnosť urýchlenia prijatia smernice o trestných sankciách za porušenie reštriktívnych opatrení Únie, domnieva sa, že relatívna naliehavosť harmonizácie vymedzení pojmov a sankcií neodôvodňuje vynechanie posúdenia vplyvu, ktoré by malo sprevádzať prípravu smernice. A to najmä preto, že jednotlivci a právnické osoby, ktoré sa dopustili porušenia sankcií, už môžu byť braní na zodpovednosť podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov, čo znamená, že oneskorenie pri prijímaní smernice nespôsobí, že porušenia ostanú nepotrestané. EHSV preto podporuje vykonávanie pravidelného hodnotenia vplyvu a po prijatí smernice odporúča jeho rýchle zavedenie.
4.3Hoci výbor víta rozsiahle konzultácie, ktoré Komisia uskutočnila so širokým spektrom zainteresovaných strán, vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa medzi nimi v návrhu smernice Komisie o vymedzení trestných činov a trestov za porušenie reštriktívnych opatrení nespomína Európsky hospodársky a sociálny výbor.
4.4Pozornosť venovaná odhaľovaniu, stíhaniu a trestaniu porušení reštriktívnych opatrení by mala byť sprevádzaná porovnateľným úsilím o usmernenie hospodárskych subjektov a subjektov občianskej spoločnosti pri vykonávaní týchto reštriktívnych opatrení. Nedostatky pri vykonávaní týchto opatrení sú často spôsobené nedostatočnou informovanosťou zainteresovaných strán v súkromnom sektore, a to aj napriek úsiliu národných orgánov o zaistenie tejto informovanosti. Treba mať na pamäti, že väčšinu hospodárskych subjektov EÚ tvoria malé a stredné podniky (MSP), ktoré často nie sú oboznámené s povinnosťami vyplývajúcimi z právnych predpisov o reštriktívnych opatreniach, keďže hospodárske opatrenia v rámci reštriktívnych opatrení boli v minulosti zriedkavé. EHSV víta súčasné úsilie Komisie o zlepšenie podpory poskytovanej hospodárskym subjektom a nabáda ju, aby v tom pokračovala.
4.5Mali by sa prijať primerané opatrenia na ochranu humanitárnej činnosti v jurisdikciách podliehajúcich sankciám. Zodpovednosť za možné porušenia reštriktívnych opatrení zostáva naďalej dôvodom na obavy pre humanitárne subjekty, ktoré poskytujú pomoc jurisdikciám závažne zasiahnutých týmito opatreniami. Tieto subjekty neustále upozorňujú na to, že je ťažké zaručiť, aby počas ich činnosti nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych predpisov o reštriktívnych opatreniach, a poukazujú aj na negatívne dôsledky toho, že v očiach bojujúcich strán sú spájané s reštriktívnymi opatreniami Západu. V dôsledku nedávno prijatej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2664 v decembri 2022, ktorá obsahuje všeobecnú výnimku umožňujúcu poskytovanie finančných prostriedkov a služieb humanitárnym organizáciám a ktorú orgány USA rýchlo vykonali, sa pretrvávajúce úzko špecifické humanitárne doložky v právnych predpisoch EÚ menia na výnimku, čím sa dostávajú do centra pozornosti. S cieľom zabezpečiť, aby sankčný rámec nenarúšal humanitárnu činnosť, by sa znenie navrhovanej smernice malo posilniť. V súčasnosti vylučuje z kriminalizácie len „poskytovanie humanitárnej pomoci osobám v núdzi“. EHSV podporuje prijatie širšej humanitárnej výnimky s vylúčením trestnej zodpovednosti v rámci sankčných režimov EÚ pre všetkých zamestnancov nestranných humanitárnych organizácií. Takouto doložkou by sa zabezpečil súlad právnych rámcov sankcií EÚ s medzinárodným humanitárnym právom (MHP). Zároveň by mali existovať ustanovenia na zabránenie možnému zneužívaniu na trestné alebo politické účely. Ochrana vzťahujúca sa na humanitárnych aktérov by sa mala rozšíriť aj na investigatívnych novinárov.
4.6EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie smernice nielen v súvislosti s prijímaním právnych predpisov, ale aby venovala pozornosť aj zabezpečeniu dostatočných administratívnych, finančných, technologických a ľudských zdrojov a primeranej odbornej prípravy s cieľom umožniť vnútroštátnym správnym, justičným orgánom a orgánom činným v trestnom konaní vykonávať nové právne predpisy. Bez vhodného vybavenia, personálneho obsadenia a finančných prostriedkov samotná harmonizácia právnych predpisov pravdepodobne nesplní svoje poslanie odhaľovať, stíhať a trestať porušenia sankcií. EHSV okrem toho nabáda Komisiu, aby vypracovala kritériá, ktoré bude uplatňovať pri monitorovaní, s cieľom poskytnúť zainteresovaným stranám určité smerovanie.
4.7Ak odsúdenie v trestnom konaní umožňuje konfiškáciu majetku, značná časť príjmov by sa mala prideliť na odškodnenie obetí a v prípade v súčasnosti platných sankcií voči ruským cieľom za ich vojnu na Ukrajine na povojnové úsilie o obnovu Ukrajiny. EHSV podporuje túto požiadavku v súlade so svojím stanoviskom
k návrhu smernice o vymáhaní majetku a konfiškácii, ktorý predložila Komisia. Ďalej nabáda Komisiu, aby spolupracovala so špecializovanými organizáciami občianskej spoločnosti na vymedzení pojmu obete a na návrhu mechanizmov, ktorými by sa príjmy z obchádzania sankcií nasmerovali k obetiam alebo k sociálnym investíciám, z ktorého majú tieto obete priamy prospech. V záujme zodpovednosti sa EHSV zasadzuje za zvýšenie transparentnosti zverejnením údajov o skonfiškovanom majetku a jeho následnom určení.
4.8Navrhovaná smernica by mala obsahovať aj primerané ustanovenia na ochranu oznamovateľov a investigatívnych novinárov, ktorí odhalia praktiky obchádzania. Ich kľúčová úloha ako mechanizmu včasného varovania si zasluhuje ochranu. EHSV v tejto súvislosti podporuje návrh Komisie rozšíriť ochranu poskytovanú podľa smernice (EÚ) 2019/1937 na oznamovanie porušení reštriktívnych opatrení EÚ a na osoby, ktoré takéto porušenia nahlasujú.
4.9Ako sa uvádza v súčasnom znení smernice, mali by sa prijať ustanovenia na zachovanie zásady zákazu retroaktivity trestných sankcií v súlade so zásadou „nulla poena sine lege“. EHSV zdôrazňuje potrebu zaručiť obvineným osobám práva na riadny proces a garantovať im iné záruky v oblasti ľudských práv.
4.10EHSV napokon vyjadruje znepokojenie v súvislosti so skutočnosťou, že zatiaľ čo k zaradeniu porušení reštriktívnych opatrení medzi „európske trestné činy“ došlo rýchlo, také závažné a bežné trestné činy, ako sú trestné činy z nenávisti a rodovo motivované násilie, nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 83 ods. 1 ZFEÚ. Geopolitické požiadavky by sa nemali uprednostňovať na úkor zanedbávania iných trestných činov, ktoré majú bezprostredný význam pre našich občanov.
4.11Na záver treba pripomenúť, že cieľom harmonizácie trestov je zlepšiť dôveryhodnosť sankcií prijatých v rámci SZBP. Z tohto hľadiska by sa členské štáty mali snažiť dodržiavať zákazy udeľovania víz s rovnakou dôslednosťou, aká sa očakáva od občanov a prevádzkovateľov z EÚ.
V Bruseli 22. marca 2023
Christa Schweng
predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru