|
STANOVISKO
|
|
Európsky hospodársky a sociálny výbor
|
|
Urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie
|
|
_____________
|
|
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov
Stratégia EÚ v oblasti slnečnej energie
[COM(2022) 221 final]
a
Odporúčanie Komisie o urýchlení postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a uľahčení zmlúv o nákupe energie
[C (2022) 3219 final]
|
|
|
|
TEN/783
|
|
|
|
Spravodajca: Kęstutis KUPŠYS
|
|
Pomocná spravodajkyňa: Alena MASTANTUONO
|
|
Žiadosť o konzultáciu
|
Európska komisia, 28/06/2022
|
|
Právny základ
|
článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
|
|
|
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
|
|
Prijaté v sekcii
|
04/10/2022
|
|
Prijaté v pléne
|
26/10/2022
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
573
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
171/1/3
|
1.Závery a odporúčania
1.1Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby Európska únia (EÚ) podporila väčšie využívanie slnečnej energie a súvisiacich európskych kapacít, a to z viacerých dôvodov: dosiahnuť ciele v oblasti klímy, zvýšiť strategickú energetickú autonómiu EÚ, podporiť verejné a súkromné investície a vytváranie dôstojných pracovných miest, posilniť priemyselnú základňu a podporiť podnikateľské príležitosti a prispieť k prístupu domácností k cenovo dostupnej energii.
1.2EHSV zároveň poukazuje na potrebu uznať rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich energetický mix, ktorý odráža ich geografické a klimatické podmienky a dostupnosť rôznych obnoviteľných zdrojov energie. Rozvoj slnečnej energie musí byť v súlade s technickými podmienkami a environmentálnou udržateľnosťou. Využitie plného potenciálu slnečnej energie v Európe si vyžaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi.
1.3EHSV víta stratégiu EÚ v oblasti slnečnej energie (ďalej len „stratégia“), vyjadruje však poľutovanie nad tým, že jej výsledky budú viditeľné tak neskoro. Vyzýva členské štáty, aby nečakali na prijatie nových pravidiel EÚ a aby už teraz začali uľahčovať administratívne postupy a skracovali proces udeľovania povolení. EHSV vyzýva členské štáty, aby posilnili jednotné kontaktné miesto, integrované a jednotné postupy udeľovania povolení a aby bezodkladne rýchlejšie určili „vhodné oblasti“ a obmedzili tak dĺžku celého procesu vykonávania na dva roky. Zdôrazňuje tiež, že stratégia v oblasti slnečnej energie si vyžaduje rozsiahle využívanie uskladňovacích kapacít a pripravenosť prenosových a distribučných sietí.
EHSV vyzýva tvorcov politík, aby umožňovali ľuďom stať sa výrobcami-spotrebiteľmi slnečnej energie a budovať energetické spoločenstvá a aby ich k tomu nabádali a podporovali ich v tom. EHSV odporúča, aby miestne samosprávy začali realizovať projekty na boj proti energetickej chudobe v tých oblastiach, v ktorých si ľudia nemôžu dovoliť investovať prostredníctvom energetických spoločenstiev. EHSV vyzýva, aby sa kládol väčší dôraz na poľnohospodársku fotovoltiku s cieľom ponúknuť poľnohospodárom nové príležitosti a výzvy.
1.4Výbor poznamenáva, že rozšírenie využívania tepelných čerpadiel by sa malo zvážiť spoločne so zvýšeným zavádzaním solárnej fotovoltiky, keďže kombinácia (strešného) solárneho fotovoltického systému a tepelného čerpadla predstavuje energeticky najúčinnejšie a ekonomicky dostupné riešenie ochladzovania v prípade, že to umožňujú klimatické podmienky. EHSV sa takisto domnieva, že je nutné propagovať veľkokapacitné solárne tepelné systémy.
1.5Na zabezpečenie rozsiahleho zavádzania solárnych fotovoltických zariadení je potrebné posilniť európsku priemyselnú základňu a zabezpečiť hladké a spoľahlivé dodávateľské reťazce v oblasti slnečnej energie. EHSV preto považuje za nevyhnutné, aby EÚ našla spôsoby, ako vyrábať solárne fotovoltické zariadenia v Európe, zlepšiť prostredie pre verejné a súkromné investície a vytvoriť podmienky priaznivé pre podnikanie vrátane riadneho prístupu k financiám a silného zamerania na výskum a inovácie.
1.6Inštalácii solárnych zariadení bránia veľké prekážky vzhľadom na obrovský nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, ako aj prekážky regulačného a dokonca technického charakteru. EHSV naliehavo vyzýva, aby sa v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami intenzívne propagovala odborná príprava a rozvoj zručností.
1.7EHSV zdôrazňuje význam budovania domácej priemyselnej kapacity EÚ pre udržateľné a cenovo prijateľné výrobky v oblasti slnečnej energie a žiada rozhodnú podporu pre Alianciu pre solárny priemysel. Zdôrazňuje, že je jednoznačne nevyhnutné mobilizovať všetky zainteresované strany s podporou verejných orgánov a sociálnych partnerov, aby sa zabezpečili potrebné praktické znalosti a odbornosť, ako aj široká podpora pre zavádzanie solárnych fotovoltických zariadení.
2.Základné informácie
2.1Na pozadí vojny na Ukrajine, zavedenia sankcií EÚ voči Rusku a úsilia o riešenie problému energetickej suverenity predložila Európska komisia 18. mája 2022 plán REPowerEU
, ktorého cieľom je „rýchle zníženie našej závislosti od ruských fosílnych palív urýchlením prechodu na čistú energiu a spojením síl s cieľom dosiahnuť odolnejší energetický systém a skutočnú energetickú úniu“.
2.2V súvislosti s výrobou čistej energie sa v pláne REPowerEU navrhujú spôsoby, akými EÚ môže urýchliť zelenú transformáciu a podnietiť k masívnemu investovaniu do energie z obnoviteľných zdrojov. Ako súčasť plánu REPowerEU prijala Európska komisia stratégiu EÚ v oblasti slnečnej energie (ďalej len „stratégia“). Táto stratégia sa zameriava na štyri iniciatívy:
a)Európsku iniciatívu pre strešné solárne inštalácie;
b)balík týkajúci sa povoľovacích postupov;
c)široké partnerstvo EÚ v oblasti zručností;
d)a Alianciu priemyslu EÚ v oblasti solárnej fotovoltiky.
2.3Stratégia vychádza z navrhovaných iniciatív EÚ týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov, energetickej hospodárnosti budov a energetickej efektívnosti (ďalej len „COM(2022) 222 final“
). V COM(2022) 222 final sa predpokladá schválenie maximálneho trvania procesov udeľovania povolení týkajúcich sa zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Komisia predložila iniciatívu na zvýšenie cieľov, ktoré boli stanovené v predchádzajúcich návrhoch na revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a smernice o energetickej efektívnosti.
2.4Toto stanovisko je jedným z viacerých stanovísk EHSV týkajúcich sa energetiky a je potrebné ho vnímať v celkovom kontexte, ktorý okrem iného zahŕňa stanoviská venované plánu REPowerEU, trhom s energiou, energetickej bezpečnosti a cenám energie.
3.Všeobecné pripomienky
3.1EHSV víta navrhovanú stratégiu, a najmä skutočnosť, že sa v nej rieši potreba prijímania opatrení v rámci všetkých aspektov slnečnej energie: investície, inovácia, výroba energie, elektrická energia, koncepcia trhu, stimuly, infraštruktúra, kvalifikovaní pracovníci, zvyšovanie informovanosti, udržateľnosť a hodnotové reťazce.
3.2Podpora využívania slnečnej energie a rozšírenie európskych kapacít v tejto oblasti majú z viacerých dôvodov naliehavý význam. Je potrebné dosiahnuť ciele v oblasti klímy, a tiež posilniť strategickú autonómiu EÚ v oblasti energetiky. Podpora využívania slnečnej energie povedie aj k zvýšeniu verejných a súkromných investícií, vytváraniu dôstojných pracovných miest a poskytovaniu nových príležitostí na podnikanie a prispeje k zaisteniu prístupu domácností k cenovo dostupnej energii.
3.3Na dosiahnutie ucelenej a udržateľnej stratégie EÚ v oblasti slnečnej energie musí EÚ zabezpečiť:
1)vhodné regulačné rámce, ktoré šetria čas a znížia náklady,
2)aktívne zapojenie spotrebiteľov do výroby slnečnej energie,
3)využívanie úspor z rozsahu,
4)rozsiahle investície do infraštruktúry,
5)stimuly pre výskum, vývoj a inováciu,
6)kvalifikovaných ľudí a kvalitné pracovné miesta, ktoré by ich prilákali,
7)dostatok nerastných surovín,
8)obehovosť a energetickú efektívnosť v celom sektore solárnej fotovoltiky a
9)primerané financovanie.
3.4EHSV tiež poukazuje na to, že v stratégii sa musia uznať rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich energetický mix, ktorý odráža ich geografické a klimatické podmienky a dostupnosť rôznych obnoviteľných zdrojov energie. Okrem toho rozvoj slnečnej energie musí byť v súlade s technickými podmienkami a environmentálnym rámcom.
3.5Výbor dúfa, že stratégia v oblasti slnečnej energie sa stane základným kameňom v procese prechodu na klimaticky neutrálny energetický systém, v ktorom energia z obnoviteľných zdrojov zohráva ústrednú úlohu. Na tento účel je potrebné klásť silný dôraz na rozvoj technológie uskladňovania, riadenie strany spotreby a integráciu celkového energetického systému.
3.6EHSV upozorňuje na naliehavú potrebu vytvoriť priaznivé podmienky pre výskum, vývoj výrobkov a budovanie priemyselných kapacít EÚ na výrobu udržateľných solárnych zariadení za konkurencieschopné ceny. EHSV preto rozhodne podporuje Alianciu priemyslu v oblasti solárnej fotovoltiky, od ktorej sa očakáva, že prinesie riešenia pretrvávajúceho problému klesajúcej priemyselnej kapacity v EÚ. V tejto súvislosti by sa mali využiť skúsenosti a možné synergie s inými alianciami, ako je Európska aliancia pre batérie. Subjekty občianskej spoločnosti by mali byť zapojené od úplného začiatku, pretože zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní praktických poznatkov a expertíz, ako aj pri oslovovaní širšieho publika a zabezpečení spoločenskej podpory a konzultácií.
Väčšie využívanie slnečnej energie
3.7Ak sa má zvýšiť akceptácia slnečnej energie, potrebujeme takú politiku, ktorá bude motivovať spotrebiteľov a všetky zainteresované strany energetického systému k tomu, aby pri obstarávaní svojej energie mali na pamäti tento cieľ. Zároveň ich treba povzbudzovať k tomu, aby sa zaviazali k opatreniam v oblasti energetickej účinnosti a úspor energie. To by sa mohlo dosiahnuť tak, že sa upozornia na očakávané výhody, napr. zníženie účtov za energie, zlepšenie každodenných životných podmienok, zvýšenie hodnoty ich nehnuteľnosti, a že sa navrhnú vhodné finančné nástroje.
3.8EHSV vyzýva tvorcov politík, aby umožňovali ľuďom stať sa nielen vedomými spotrebiteľmi energie, ale tiež výrobcami-spotrebiteľmi slnečnej energie a budovať energetické spoločenstvá, a aby ich k tomu nabádali a podporovali ich v tom. Prispelo by to k lepšej informovanosti občanov a ich väčšej nezávislosti, pokiaľ ide o ceny na spoločnom trhu. EHSV odporúča, aby miestne samosprávy realizovali spoločné projekty v oblasti slnečnej energie s využitím verejných budov, ako sú kancelárie, školy a nemocnice, v snahe bojovať proti energetickej chudobe v tých oblastiach, v ktorých si ľudia nemôžu dovoliť investovať prostredníctvom energetických spoločenstiev.
3.9Vzhľadom na prioritnú úlohu energetickej účinnosti a úspor by členské štáty mali uľahčiť zavádzanie inteligentných meracích zariadení s cieľom umožniť používateľom energie spraviť si lepší obraz o svojej spotrebe a lepšie pochopiť, ako ju riadiť. EHSV požaduje, aby sa vzala do úvahy súvislosť medzi zlepšením energetickej efektívnosti a posilnením úlohy solárnej energie pri obnove budov. Vyzýva členské štáty, aby viedli spotrebiteľov energie k tomu, aby si rozumne rozložili pokrývanie svojich energetických potrieb v priebehu 24 hodín v záujme zníženia dopytu v čase špičky.
3.10Výbor poznamenáva, že pokiaľ ide o nárast zavádzania solárnej fotovoltiky, mal by sa zohľadňovať spoločne s rozširovaním využívania tepelných čerpadiel, keďže obdobie najvyššej výroby slnečnej energie nastáva súbežne so zvýšeným dopytom po elektrine na chladenie budov. Kombinácia (strešného) solárneho fotovoltického systému a tepelného čerpadla preto poskytuje energeticky najefektívnejšie a najlacnejšie riešenie chladenia (v určitých časoch v priebehu dňa), pokiaľ to umožňujú klimatické podmienky. Vo zvyšných obdobiach výroba súvisí s premenlivosťou intenzity slnečného žiarenia, čo znamená, že na uspokojenie dopytu po energii sa musí použiť iný zdroj energie. Túto volatilitu možno čiastočne zmierniť vybudovaním rozsiahlej uskladňovacej kapacity, ktorá v súčasnosti stále nie je k dispozícii v dostatočnom rozsahu, a lepších prenosových spojení, čo si vyžaduje lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi.
3.11Slnečná tepelná energia sa vo väčšine členských štátov vo veľkej miere podceňuje. EHSV vyzýva, aby sa v plánoch energetickej transformácie na úrovni členských štátov, regiónov a miest a obcí – tam, kde je to možné – vo väčšej miere využíval systémov slnečnej tepelnej energie na veľkokapacitnej úrovni. Pri súčasnej kríze s dodávkami plynu a potrebe nahradenia zemného plynu, ktorý sa využíva hlavne na vykurovanie a priemyselné potreby, sa slnečná tepelná energia stane dôležitým faktorom v rámci energetického systému.
3.12EHSV vidí potrebu hlbšieho posúdenia a zvýšenia potenciálu pre využívanie strešnej solárnej fotovoltiky tým, že sa vytvoria stále mechanizmy pre konzultáciu a spoluprácu, do ktorých sa zapojí široké spektrum príslušných zainteresovaných strán. Na to by bolo potrebné zriadiť a náležite financovať miestne a regionálne agentúry a subjekty pre oblasť energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré by podporovali občanov, MSP a miestne samosprávy a zároveň by navrhovali iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a podporovali vytváranie dôstojných pracovných miest.
3.13Systémy solárnej fotovoltiky integrované do budov budú zohrávať dôležitú úlohu pri maximalizácii výroby slnečnej energie. Ak bude povrchmi vyrábajúcimi slnečnú elektrinu pokrytá nielen strecha, ale aj fasáda budovy, používateľovi sa dostane možnosť využívať slnko oveľa dlhšiu časť dňa. Tento prístup je dobrý pre celý energetický systém, pretože to znamená, že je možné zmierniť špičku výroby solárnej fotovoltiky. Výbor odporúča nabádať k ďalšiemu výskumu v oblasti systémov solárnej fotovoltiky integrovaných do budov a tiež vytvoriť ďalšiu úroveň iniciatívy v oblasti strešnej fotovoltiky, pričom sa bude klásť mimoriadny dôraz na podporu orientácie inštalácií solárnej fotovoltiky z východu na západ.
Urýchlenie postupov udeľovania povolení a zabezpečenie finančných zdrojov
3.14EHSV upozorňuje, že bude naliehavo potrebné urýchliť postupy udeľovania povolení s cieľom uľahčiť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov vrátane jej výroby, uskladňovania, distribúcie a prenosu. Hoci udeľovanie povolení patrí do právomoci členských štátov, EHSV podporuje všeobecné usmernenia stanovené v COM(2022) 222 final a odporúčaní Komisie C(2022) 3219 final a nabáda členské štáty, aby sa sústredili na vypracovanie svojich postupov.
3.15Na základe analýzy odvetvia sa čas na udelenie povolenia pre inštalácie solárnej fotovoltiky pohybuje od 12 mesiacov v Litve po 48 mesiacov v Chorvátsku. Z 12 krajín, pre ktoré sú dostupné informácie, mali len tri krajiny čas na udelenie povolenia kratší než je lehota 24 mesiacov stanovená EÚ. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby stanovili jasné a kratšie lehoty pre administratívne postupy a postupy udeľovania povolení a aby zjednodušili postupy tým, že posilnia jednotné kontaktné miesto, integrované a jednotné postupy na vydávanie povolení. Podľa názoru výboru by členské štáty nemali čakať na prijatie návrhu, ale mali by začať skracovať postupy už teraz. Výbor navyše zdôrazňuje, že je potrebné digitalizovať maximálne množstvo postupov v rámci rôznych fáz procesu udeľovania povolenia.
3.16EHSV plne súhlasí s časťou odporúčania Komisie nazvanou „Uľahčenie účasti občanov a komunít“. Účasť občanov a energetických spoločenstiev na projektoch týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov je zásadná pre zapojenie sa občanov do energetickej transformácie a ich podporu. EHSV zdôrazňuje, že využívanie slnečnej energie by nemalo byť privilégiom niektorých spotrebiteľov a že spotrebitelia trpiaci energetickou chudobou a zraniteľní spotrebitelia musia mať prístup k slnečnej energii, napríklad prostredníctvom zariadení inštalovaných na objektoch sociálneho bývania, energetických spoločenstiev alebo finančnej podpory pre jednotlivé zariadenia.
3.17Podľa COM(2022) 222 final by členské štáty mal prijať plán alebo plány, v ktorých určia „oblasti vhodné na výrobu energie“ pre jeden alebo viac druhov obnoviteľných zdrojov energie, a to do dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti zmien smernice. Výbor zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby sa tieto plány zaviedli čo najskôr a aby sa celý proces vykonávania obmedzil na maximálne dva roky. Strechy predstavujú homogénny priestor, samozrejme s výnimkou kultúrne chránených oblastí. EHSV sa zasadzuje o kratšie obdobia pre naštartovanie iniciatív, v rámci ktorých sú dobre známe technické riešenia, ako v prípade strešnej fotovoltiky.
3.18EHSV takisto poznamenáva, že fotovoltické moduly plávajúce na jazerách a povrchoch vodných nádrží znižujú stratu vody v dôsledku vyparovania, pričom sa zároveň prostredníctvom vnútorného chladenia vodou zvyšuje účinnosť fotovoltických zariadení pri konverzii energie. V prípade priehrad sa môžu dodávky dennej energie realizovať prostredníctvom plávajúceho fotovoltického zariadenia a nočnej energie vodou vypúšťanou z priehrady, a to všetko s využitím existujúceho pripojenia do siete.
3.19V prípadoch, keď sú technické riešenia menej pokročilé a vplyv na stratu biodiverzity neboli úplne preskúmané, je potrebné postupovať obozretne. Jedným z takýchto príkladov by mohli byť plávajúce fotovoltické projekty, najmä v neumelých vodných útvaroch. Medzi jeden z mála nedostatkov uvedeného návrhu patrí skutočnosť, že sa neuplatňuje podrobnejší prístup.
3.20EHSV vyzýva, aby sa kládol väčší dôraz na poľnohospodársku fotovoltiku, prípadne aj formou ďalšieho odporúčania Komisie. Opatrenia členských štátov v tejto oblasti by nemali narúšať využívanie produktívnej poľnohospodárskej pôdy, ani poškodzovať výrobu potravín (je preto potrebné stimulovať výrobu slnečnej energie na menej hodnotnej pôde). Zároveň by sa mali v oblasti poľnohospodárskej politiky vyzdvihovať príležitosti spojené s dodatočnými príjmami z výroby energie pre poľnohospodárov a lepšou ochranou plodín a zvierat (tienenie a ochladzovanie, zníženie teplotného stresu, ochrana pred krupobitím a mrazom). Na posledný uvedený faktor by sa malo nazerať tiež z hľadiska lepšej adaptácie na zmenu klímy. Rozsiahle solárne parky by sa mali prednostne inštalovať na okrajových a opustených priemyselných pozemkoch.
3.21Podpora využívania slnečnej energie je naliehavou otázkou, a preto je potrebné, aby príslušné projekty obsiahnuté v národných plánoch obnovy a odolnosti boli prioritou. Keďže kapacita na výrobu zelenej energie, a najmä slnečnej, sa v rámci regiónov značne líši, k celkovým dodávkam energie v EÚ by mohla a mala rozhodne prispievať politika súdržnosti. Zásadnú úlohu by mal zohrávať aj InvestEU alebo podobný program. EHSV víta skutočnosť, že stratégia sa zameriava na zmenu účelu bývalej priemyselnej alebo banskej pôdy, keďže takéto pozemky predstavujú príležitosť na zavádzanie systémov slnečnej energie. EHSV v tomto smere podporuje využitie modernizačného fondu a Fondu na spravodlivú transformáciu pre vhodné oblasti.
Posilnenie výrobných a inštalačných kapacít
3.22Súčasný cieľ EÚ v oblasti solárnej fotovoltiky 320 GW do roku 2025 a 600 GW do roku 2030 (Nemecko chce samotné dosiahnuť 215 GW) je veľmi ambiciózny, ale je nevyhnutný na dosiahnutie klimatických cieľov EÚ. Podľa plánu REPowerEU sa každoročne až do roku 2025 musí kapacita zvýšiť o 42 GW, pričom po roku 2025 sa tempo zvýši až na 53 GW ročne. Podľa tohto plánu musí EÚ zdvojnásobiť tempo inštalácie solárnych panelov zaznamenané v roku 2021: okamžite je potrebný veľký skok z 21 GW ročne na 42 GW ročne.
3.23Z dôvodu nedostatočných výrobných kapacít nie je európske hospodárstvo v súčasnosti pripravené dodávať komponenty potrebné na takéto rozsiahle zavádzanie solárnej fotovoltiky. Existujú tiež veľké prekážky brániace inštalácii vzhľadom na obrovský nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, ako aj prekážky regulačného a dokonca technického charakteru. Pre porovnanie, a v ostrom kontraste s EÚ, sa očakáva, že Čína v roku 2022 nainštaluje ďalších 100 GW kapacity fotovoltickej energie, čím takmer zdvojnásobí tempo inštalovania a zároveň pokryje celý hodnotový reťazec svojho fotovoltického sektora.
3.24Výbor preto zdôrazňuje potrebu posilniť európsku priemyselnú základňu a hospodárstvo, zaručiť strategickú autonómiu (najmä autonómiu dodávok energie) a zabezpečiť hladko fungujúce a spoľahlivé dodávateľské reťazce. EHSV upozorňuje, že EÚ môže zohrávať vedúcu úlohu v sektore slnečnej energie len v prípade, že podmienky umožnia podnikanie v tejto oblasti, a zdôrazňuje jasnú potrebu zmobilizovať všetky zainteresované strany s podporou verejných orgánov a sociálnych partnerov.
3.25EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili všetky potrebné podmienky na komercializáciu európskych inovačných riešení v oblasti fotovoltiky prostredníctvom dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu (IPCEI) v celom hodnotovom reťazci slnečnej energie. Takýto rámec by zabezpečil dlhodobo udržateľné konkurenčné podmienky pre európsku výrobu fotovoltiky vrátane vedúceho postavenia EÚ v oblasti fotovoltických technológií, udržateľnosti, recyklácie a integrovaných fotovoltických riešení.
3.26EHSV považuje za nevyhnutné, aby EÚ zvýšila verejné a súkromné investície a vytvorila priaznivé podmienky pre odvetvie slnečnej energie, napríklad podporou odbornej prípravy v tejto oblasti a zabezpečením riadneho prístupu k financovaniu, a to aj prostredníctvom nástrojov taxonómie EÚ pre udržateľné činnosti. V súlade s predpokladanou transformáciou Európskej investičnej banky na európsku klimatickú banku požaduje EHSV, aby sa v programoch financovania poskytovaných touto bankou kládol dôraz na podporu výroby solárnej fotovoltiky.
3.27EHSV vyzýva na zavádzanie stimulov na výskum nových fotovoltických technológií, napr. založených na alternatívnych materiáloch. Na prekonanie problému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily je nevyhnutné podporovať odbornú prípravu a rozvoj zručností v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami. EHSV preto naliehavo vyzýva príslušné inštitúcie, aby našli spôsoby, ako rozvíjať pracovnú silu, ktorá má znalosti, zručnosti a kompetencie potrebné na to, aby sa zaistila funkčnosť všetkých dostupných technológií v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov.
4.Osobitné poznámky o výrobných dodávateľských reťazcoch
4.1V dodávateľských výrobných segmentoch existujú značné strategické závislosti, čo by mohlo ohroziť rýchle rozšírenie využívania slnečnej energie. Najväčšou prekážkou zo všetkých zostáva obmedzená kapacita na dodávanie potrebných materiálov pre ambiciózne ciele stratégie. Takmer vo všetkých častiach hodnotového reťazca v oblasti fotovoltiky nemá Európa, bývalý líder vo výrobe solárnych fotovoltických panelov, viditeľnú úlohu, a to aj napriek tomu, že stále patrí medzi lídrov vo výskume solárnej fotovoltiky a má významné výskumné zariadenia.
4.2V rámci celého hodnotového reťazca sektora má EÚ obmedzenú kapacitu na získavanie základnej suroviny, polykryštalického kremíka. Problémy súvisiace so získavaním suroviny prehlbuje skutočnosť, že štyri najväčšie továrne na polykryštalický kremík potrebný na výrobu solárnych článkov, ktoré pokrývajú takmer polovicu svetovej výroby, sa nachádzajú v regióne Sin-ťiang v Číne.
4.3EHSV víta legislatívnu iniciatívu Komisie, v ktorej sa zakazuje vstup výrobkov vyrobených prostredníctvom nútenej práce na jednotný trh. Ide o podobné opatrenie, ako je americký zákon o prevencii nútenej práce Ujgurov, ktorý mal priamy vplyv na distribúciu polykryštalického kremíka na trhu, keďže cena tejto primárnej látky vyrábanej hlavne v Číne sa bude zvyšovať pre celý sektor fotovoltiky. EHSV však poznamenáva, že takéto opatrenie presadzované v globálnom meradle prispieva k dosiahnutiu cieľa udržateľného rozvoja č. 8 o dôstojnej práci.
4.4Možnou, hoci trochu zjednodušenou, odpoveďou na tento problém je vybudovať kapacity v Európe. Súčasné technológie na výrobu „surového“ polykryštalického kremíka a ingotov z neho sú paradoxne vysoko energeticky náročné. Je to naozaj uskutočniteľné a mohlo by sa to zrealizovať tam, kde existuje prístup k lacnej a spoľahlivej energii vrátane energie z obnoviteľných zdrojov (napr. prostredníctvom hybridných elektrární, kombinovania veternej a slnečnej energie a uskladňovania). Vo všeobecnosti sú nedostatok surovín a komponentov a prísne pravidlá EÚ vrátane pravidiel týkajúcich sa energetickej efektívnosti dôvodom, prečo nejde o veľmi lákavé podnikanie pre európsky priemysel, ktorý má navyše ťažkosti s prístupom k financiám.
4.5EHSV je pevne presvedčený, že na vybudovanie prosperujúceho domáceho európskeho odvetvia slnečnej energie je potrebná európska spolupráca pri inovácii zameranej na vývoj plne recyklovateľných fotovoltických systémov. Malo by sa vyvinúť úsilie o preskúmanie využitia sľubnejších surovín, než je kremík, okrem iného na nasadzovanie solárnych článkov na fóliu alebo solárne články, ktoré by sa mohli vyrábať priesvitné, napríklad do okien, ktoré budú vyrábať energiu.
4.6Pokiaľ ide o ďalšie fázy v hodnotovom reťazci, t. j. solárne doštičky a články, je Európska únia v ešte horšej pozícii. V Európe sa vyrába len 1 % solárnych doštičiek a iba 0,4 % článkov. Podľa združenia SolarPower Europe čelíme „kritickému nedostatku kapacity na výrobu ingotov a doštičiek“.
4.7Podľa údajov Európskej rady pre výrobu slnečnej energie (ESMC) sú len 3 % solárnych fotovoltických modulov vyrábané v Európe, a to 29 rôznymi spoločnosťami. To znamená, že len jeden z približne 30 modulov postavených v Európe má európsky pôvod. V roku 2020 dosiahol deficit v obchode s produktmi v oblasti slnečnej energie 8,7 miliardy USD.
4.8Ďalších vstupných surovín pre fotovoltické výrobné zariadenia je tiež nedostatok. Avšak kritické nedostatky, ktorým v súvislosti s nimi čelíme, sú menej závažné. Montážne zariadenia sú výrobky, ktoré nie sú príliš zložité, a je možné ich dovážať s nižšou kritickou závislosťou alebo ich vyrábať lokálne, ak je dopyt vysoký.
4.9Prípad solárneho skla, zásadného prvku miestne vyrábaných fotovoltických panelov, je vynikajúcim príkladom krátkozrakosti obchodnej politiky EÚ, keď sa zrušili ochranné obchodné clá pre finálne výrobky (solárne fotovoltické panely) prichádzajúce do Európy z Číny, čo vystavilo európskych výrobcov tvrdej konkurencii zo zámoria, pričom podobné ochranné opatrenia pre medziprodukty, ako je solárne sklo, zostali v platnosti. V dôsledku toho zostalo solárne sklo kupované v Európe európskymi výrobcami v oblasti fotovoltiky neúmerne predražené v porovnaní s podobnými výrobcami v iných častiach sveta. Následne to viedlo aj k cenovým tlakom na dovážané solárne sklo.
4.10Solárne panely dokážu efektívne prispievať k udržateľnosti, ak celý cyklus nie je príliš energeticky náročný vrátane recyklácie a opakovaného použitia. Výrobou, prepravou a likvidáciou akejkoľvek technológie vznikajú emisie. Spôsob výroby a recyklácie panelu pomáha určiť, aký má naozaj význam pri znižovaní celkových emisií. EHSV sa navyše domnieva, že je dôležité, aby sa ciele udržateľného rozvoja dodržiavali v celom dodávateľskom reťazci.
V Bruseli 26. októbra 2022
Christa Schweng
predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
_____________